Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Er-149-2011.pdf
PDF · 68.41 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-4Er/149/2011
Uznesenie
Okresný súd Partizánske v exekučnej veci oprávneného Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., Bratislava, Panónska cesta č. 2, vo veci pobočky Prievidza, Včelárska 1, IČO: 35 937 874 proti povinnému R. T., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom J. U. 9, o vymoženie 362,11 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu zastavuje.
II. Súd priznáva súdnej exekútorke JUDr. Anette Demešovej nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému.
III. Oprávnený a povinný nemajú právo na náhradu trov exekučného konania.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom z 3.3.2011, doručeným súdnemu exekútorovi 11.3.2011, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému za účelom vymoženia sumy 362,11 € s prísl. na podklade exekučného titulu. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdom udelené 18.3.2011 JUDr. Milanovi Strieškovi, nástupcom ktorého je od 13.3.2012 súdna exekútorka JUDr. Anetta Demešová (ďalej len „súdny exekútor“).
2. Súdny exekútor doručil dňa 19.12.2016 súdu podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súdny exekútor si zároveň uplatnil náhradu trov exekúcie.
3. Oprávnený sa písomne vyjadril k podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie 26.1.2017. Navrhol, aby súd preskúmal exekučný spis, priebeh exekučného konania a následne posúdil, či sú splnené zákonné podmienky na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku.
4. Podľa § 243b zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „EP“) v znení neskorších predpisov exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
5. Podľa § 58 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.10.2013 exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
6. Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ EP v znení účinnom do 31.10.2013 exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. 7. Po oboznámení sa s obsahom spisu , podnetu súdneho exekútora a obsahom exekučného spisu dospel súd k záveru, že vzhľadom na rozsah šetrení vykonaných súdnym exekútorom bola nemajetnosť povinného, t.j. to, že jeho majetok nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, dostatočne preukázaná. Exekučné konanie sa vedie od 11.3.2011 a doposiaľ nedošlo ani k čiastočnému vymoženiu vymáhanej
pohľadávky. Z výsledkov šetrenia majetkových pomerov povinného vykonaných súdnym exekútorom vyplýva, že povinný nemá príjem zo závislej či podnikateľskej činnosti, nemá vedený účet v banke a nevlastní žiaden hnuteľný, ani nehnuteľný majetok, po speňažení ktorého by bolo možné uspokojiť vymáhanú pohľadávku. Z úradnej činnosti je súdu ďalej známe, že na tunajšom súde sa proti povinnému aktuálne vedie spolu 26 exekučných konaní. Ďalším pokračovaním exekúcie by tak len narastali trovy exekúcie, ktoré by s veľkou pravdepodobnosťou aj tak v konečnom dôsledku musel uhradiť oprávnený. Keďže z vykonaného dokazovania vyplýva, že povinný nedisponuje majetkom, ktorý by postačil aspoň na úhradu trov exekúcie, súd exekúciu v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami zastavil.
8. Podľa § 200 ods. 2 EP v znení účinnom do 31.10.2013 ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
9. Podľa § 203 ods. 2 prvej vety EP v znení účinnom do 31.10.2013 ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
10. Podľa § 9a ods. 1 EP v platnom znení ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
11. Podľa 256 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
12. Podľa § 262 ods. 1 a ods. 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
13. Z ustanovenia § 200 ods. 2 EP v znení účinnom do 31.10.2013 vyplýva, že pokiaľ k zastaveniu konania dôjde rozhodnutím súdu z niektorého z dôvodov uvedených v ustanovení § 57 EP, rozhodne súd aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Ako uviedol v rámci svojej rozhodovacej činnosti aj Najvyšší súd SR (porov. uznesenie sp. zn. 5 Cdo 6/2010 <http://merit.slv.cz/5Cdo6/2010> z 19.5.2010), predmetné ustanovenie neukladá súdu povinnosť rozhodnúť o trovách exekúcie jedným uznesením. Súd má preto za to, že za primeranej aplikácie § 9a ods. 1 EP s poukazom na § 262 ods. 1 CSP je potrebné najskôr rozhodnúť o nároku súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie a až po právoplatnosti tohto uznesenia rozhodnúť o výške tohto nároku, keďže trovy exekúcie súdneho exekútora sú osobitným typom trov konania a povaha veci nevylučuje primeranú aplikáciu § 262 ods. 1 CSP na rozhodovanie o náhrade trov exekúcie súdneho exekútora.
14. Súd preto rozhodol tak, že nárok na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi priznal voči oprávnenému, pretože exekúcia sa zastavila z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 203 ods. 2 EP v znení účinnom do 31.10.2013). O výške tejto náhrady bude rozhodovať po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník samostatným uznesením (§ 9a ods. 1 EP v platnom znení v spojení s § 262 ods. 2 CSP).
15. O trovách exekučného konania oprávneného a povinného rozhodol súd v zmysle § 256 ods. 1 CSP a contrario (s poukazom na § 9a ods. 1 EP v platnom znení), keď dospel k záveru, že vzhľadom na oprávnenosť vedenia exekúcie a následný dôvod jej zastavania v neprospech žiadneho z týchto účastníkov konania nemohol zohľadniť skutočnosť, že exekúcia bola zastavená.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP v spojení s § 58 ods. 5 EP v znení účinnom do 31.10.2013, resp. v spojení s § 357 písm. m/ CSP) v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske, písomne, v troch vyhotoveniach v prípade, ak odvolanie smeruje výlučne, resp. aj proti výroku II.; v opačnom prípade, v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.