Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23To/118/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Kováča a sudcov JUDr. Ondreja Samaša a JUDr. Beáty Javorkovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 6. marca 2017 prejednal odvolania prokurátora Okresnej prokuratúry v Prievidzi a obžalovaného

T. G.

nar. XX.X.XXXX v V., bytom T. V., t.č. vo väzbe v E. a ÚVV Ilava

ktoré podali proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, č.k. 3T/99/2016-48 zo dňa 5.10.2016 a takto

rozhodol:

I.

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e sa v napadnutom rozsudku celý výrok o treste.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. pri nezmenenom výroku o vine sa u obžalovaného T. G. podľa § 40 ods. 1 písm. a ) Tr. zák. u p ú š ť a od potrestania.

II.

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

odôvodnenie:

Obžalovaný T. G. bol rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 3T/99/2016 zo dňa 5.10.2016 uznaný vinným z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Tr. zák. pretože i napriek tomu, že mu bol trestným rozkazom Okresného súdu v Prievidzi sp. zn. 0T/18/2016 zo dňa 20.02.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť 02.03.2016, uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní sedem mesiacov, pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a k tomuto výkonu trestu bol vyzvaný výzvou zo dňa 06.04.2016, ktorú prevzal 15.04.2016, s nástupom najneskôr do dňa 06.05.2016, na tento výkon trestu nenastúpil bez vážneho dôvodu, a preto musel byť do výkonu trestu na základe príkazu Okresného súdu Prievidza na dodanie do výkonu trestu dňa 06.06.2016 predvedený,

Bol za to odsúdený podľa § 348 ods. 1 Tr. zák., §36 písm. l), n) Tr. zák., §37 písm. m) Tr. zák. a § 38 ods. 3 Tr. zák. k trestu odňatia slobody na 6 mesiacov nepodmienečne so zaradením pre výkon trestu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podali prokurátor okresnej prokuratúry a obžalovaný odvolania. Prokurátor v odvolaní namietal použitie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n) Tr. zák., pre ktorú vyhlásenie obžalovaného o vine pred súdom prvého stupňa nebolo dôvodom. Súd mal hodnotiť význam tejto poľahčujúcej okolnosti predovšetkým od toho, aké iné možnosti, okrem pomoci páchateľa, mali orgány činné v trestnom konaní a aj súd na objasnenie trestného činu a následné odsúdenie. Obžalovaný bol z trestnej činnosti usvedčený dostatočným množstvom dôkazov a zákonodarca mal zavedením tohto ustanovenia na mysli úplne inú formu aktivity a napomáhania páchateľa príslušným orgánom. Žiadal preto, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil vo výroku o treste a uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody v rámci upravenej trestnej sadzby v jej polovici bez použitia ustanovenia § 36 písm. n) Tr. zák. so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Odvolanie obžalovaného smerovalo proti výroku o treste. V prvom rade namietal, že pôvodne mu bol trestným rozkazom uložený trest odňatia slobody na 6 mesiacov nepodmienečne a po jeho zrušení a vykonaní hlavného pojednávania, keď mu súd priznal ďalšiu poľahčujúcu okolnosť, uložil mu taký istý trest. Podľa jeho názoru aj jeho postoj k trestnej činnosti ale aj okolnosti prípadu mali byť zohľadnené uložením miernejšieho trestu prípadne upustením od potrestania. V tomto smere poukazoval na dĺžku trestov, ktoré má ešte na základe právoplatných odsúdení vykonať. Navrhol odvolanie prokurátora podľa § 319 Tr. por. zamietnuť, pretože nesúhlasí s argumentáciou, že by sa priznal iba preto, že boli zabezpečené dôkazy proti nemu. Žiadal, aby bolo u neho upustené od ďalšieho trestu vzhľadom na okolnosti prípadu, a aj preto, že dobrovoľne chcel nastúpiť ale nemal finančné prostriedky na cestu, prípadne, aby mu bol uložený miernejší trest vzhľadom na to, že mu bola priznaná ďalšia poľahčujúca okolnosť.

Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolaní podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na podklade podaných odvolaní vykonal verejné zasadnutie a postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolaniu obžalovaného je možné vyhovieť. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní pred súdom prvého stupňa vydal vyhlásenie o vine a odvolací súd preskúmal dôkaznú situáciu najmä z hľadiska chýb, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., pričom v tomto smere nezistil žiadne pochybenie, ktoré by odôvodňovalo takýto postup. V spisovom materiáli sa nachádza celá rada dôkazov preukazujúcich trestnú činnosť obžalovaného, a teda jeho vyhlásenie o vine má oporu v dôkaznej situácii a bolo ho možné prijať.

V prvom rade pokiaľ sa týka uloženého trestu, tu odvolací súd uvádza, že obžalovaný nenastúpil výkon trestu odňatia slobody vo výmere 7 mesiacov. Už len z tohto pohľadu, odhliadnuc od okolností prípadu, o ktorých sa odvolací súd bude ďalej zmieňovať, sa javí byť uloženie trestu vo výmere 6 mesiacov nepodmienečne neprimerane prísne. Bolo preukázané, že sám obžalovaný mal úmysel trest nastúpiť, nemal však finančné prostriedky na cestu a požiadal príslušníkov PZ, aby ho do výkonu trestu odňatia slobody dodali. Títo však pre takýto postup v tom čase ešte nemali zákonný dôvod a samozrejme mu nevyhoveli. Stalo sa tak následne až po začatí trestného stíhania pre tento skutok. Aj v ďalšom bol postoj obžalovaného k orgánom činným v trestnom konaní a súdu ohľadne spáchanej trestnej činnosti ústretový. Ku skutku sa bez výhrad doznal, oľutoval ho a pred súdom dal vyhlásenie o vine. Tým si jednoznačne vytvoril priznanie poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. l) a písm. n) Tr. zák. Súdna prax je v takýchto prípadoch už jednoznačná, odobrená rozhodnutiami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a v tomto smere je preto odvolanie prokurátora nedôvodné. Vychádzajúc z uvedeného dospel následne odvolací súd k záveru, že na osobu obžalovaného pre splnenie účelu trestu nie je potrebné pôsobiť ani trestom kratšieho trvania, ale na jeho prípad je možné aplikovať ustanovenie § 40 ods. 1 písm. a) Tr. zák. o upustení od potrestania.

Z uvedených dôvodov preto odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. e) ods. 2 Tr. por. zrušil v napadnutom rozsudku výrok o treste a keďže mu v tom nebránilo ustanovenie § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodol vo veci rozsudkom sám tak, že podľa § 40 ods. 1 písm. a) Tr. zák. upustil u obžalovaného od potrestania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.