Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3CoKR/42/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Paulíny Pacherovej a členov senátu JUDr. Borisa Tótha a JUDr. Ľubice Břouškovej, v právnej veci žalobcu: Mgr. Jozef Maruniak, Konventná 6 (predtým Hviezdoslavovo nám. 14), 811 03 Bratislava, správca úpadcu: PB Machinery, s. r. o., „v konkurze", Šenkvická 9/2615, 902 01 Pezinok, IČO: 44 947 721, proti žalovanému: G.. P. K., bytom S.K. A. XXX/X, XXX XX E. 1, C. republika, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Andrej Jaroš, spol. s r.o., so sídlom Námestie sv. Anny 361/20, 911 01 Trenčín, IČO: 36 839 132, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. -128 zo dňa 05.09.2019, pomerom hlasov 3:0, takto

rozhodol:

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. -128 zo dňa 05.09.2019 p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie A) vyhovel odporovacej žalobe správcu a určil, že napadnuté právne úkony úpadcu - úhrady titulom vrátenia pôžičiek žalovanému, sú voči konkurzným veriteľom úpadcu neúčinné, B) určil, že priznanie príplatku k základnej mzde žalovaného za mesiac október 2011 vo výške 16.287,65 Eur a za mesiac november 2011 vo výške 9.319,75 Eur je voči veriteľom právne neúčinné, C) žalovanému uložil povinnosť vrátiť do všeobecnej podstaty úpadcu sumu 106.634,81 Eur, ktorú prijal na základe plnenia zo dňa 30.11.2011 v hotovosti; sumu 74,11 Eur, ktorú prijal na základe plnenia zo dňa 01.11.2011 v hotovosti; sumu 427,17 Eur, ktorú prijal na základe plnenia zo dňa 25.10.2011 bankovým prevodom; sumu 10.929,00 Eur, ktorú prijal na základe plnení zo dňa 06.10.2011 a 26.10.2011 bankovým prevodom; sumu 4.574,39 Eur, ktorú prijal na základe plnenia zo dňa 23.11.2011 bankovým prevodom, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a D) žalobcovi nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 03.09.2012 domáhal určenia neúčinnosti vyššie označených právnych úkonov úpadcu voči konkurzným veriteľom, ktoré vymedzil žalobným petitom.

2. V konaní mal okresný súd jednoznačne preukázané, že uznesením sp. zn. zo dňa 27.02.2012 konkurzný súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka a za správcu ustanovil žalobcu. Uznesenie o vyhlásení konkurzu bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 45/2012 dňa 05.03.2012. V odôvodnení vydaného rozhodnutia súd prvej inštancie podľa o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov - ďalej len „ZKR“ (s účinnosťou od 01.01.2012) konštatoval, že úpadca v prospech žalovaného realizoval pred podaním dlžníckeho návrhu na vyhlásenie konkurzu (23 dní, 57 dní, 63 dní) úkony, ktoré zvýhodňujú žalovaného ako spriaznenú

osobu úpadcu a ukracujú uspokojenie v konkurze prihlásených veriteľov úpadcu. V čase tesne pred začatím konkurzného konania, v čase úpadku, úpadca vrátil žalovanému spolu sumu 107.136,09 Eur.

3. Prvoinštančný súd konštatoval, že tieto právne úkony úpadcu v prospech žalovaného boli vykonané počas úpadku, ukracujú uspokojenie pohľadávok veriteľov úpadcu, a preto sú neúčinnými právnymi úkonmi urobenými s úmyslom ukrátiť veriteľov v prospech spriaznenej osoby s dlžníkom, nakoľko boli realizované úpadcom (dlžníkom) v prospech žalovaného. Za preukázané mal súd prvej inštancie aj postavenie žalovaného ako spriaznenej osoby úpadcu v zmysle ustanovenia , a to z toho dôvodu, že žalovaný P. K. bol v čase, kedy došlo k odporovaným právnym úkonom, spoločníkom a konateľom úpadcu.

4. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku ďalej poukázal na tú skutočnosť, že v zmysle Pracovnej zmluvy zo dňa 28.09.2009 vykonával žalovaný pre žalobcu závislú činnosť na pozícii technický pracovník nákupu, pričom mesačná mzda žalovaného predstavovala v zmysle Dohody o zmene pracovnej zmluvy o mzdových podmienkach zo dňa 02.06.2011 sumu 900,- Eur. Za mesiac október 2011, teda tesne pred začatím konkurzného konania, bola žalovanému vyplatená bankovým prevodom celkom suma 10.929,00 Eur (dňa 06.10.2011 suma 200,- Eur, dňa 26.10.2011 suma 2.000,- Eur a suma 8.729,00 Eur) a za mesiac november 2011 bola žalovanému vyplatená bankovým prevodom suma 9.319,75 Eur, z toho bola žalovanému dňa 23.11.2011 vyplatená bankovým prevodom suma 4.574,39 Eur. Žalovaný sa k týmto nárokom nevyjadril a tieto nároky nespochybnil.

5. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že vrátením peňažných prostriedkov v čase tesne pred začatím konkurzného konania spriaznenej osobe úpadcu, úpadca neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom, pričom právny úkon bol urobený so spriaznenou osobou úpadcu, a teda úpadok dlžníka sa predpokladá a právny úkon bol urobený počas jedného roka pred začatím konkurzného konania a právnym úkonom došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávok veriteľov, ktorí si v konkurznom konaní prihlásili svoje pohľadávky, sú podľa súdu jednoznačne naplnené znaky odporovateľného právneho úkonu podľa (s účinnosťou od 01.01.2012) a návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Úspešnému žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko si žiadne neuplatnil, ani mu žiadne nevznikli.

6. Rozsudok súdu prvej inštancie, prostredníctvom právneho zástupcu, napadol v zákonnej lehote odvolaním žalovaný z odvolacieho dôvodu podľa a (ďalej len „“). V odvolacej argumentácii uviedol, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a pri rozhodovaní vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolateľ poukázal na Zmluvu o pôžičke, ktorú uzatvoril dňa 30.09.2011 pán U. W., v právnom postavení veriteľa a spoločnosť PB Machinery, s.r.o., v právnom postavení dlžníka, ktorej predmetom bolo poskytnutie pôžičky vo výške 118.000,- Eur, ktorú sa dlžník zaviazal vrátiť veriteľovi do 31.10.2011. V zmysle predmetnej zmluvy veriteľ poskytol danú pôžičku k rukám štatutárneho orgánu dlžníka v hotovosti, pánovi P. K., a to celkovo po piatich čiastkach, t. j. v štyroch splátkach po 25.000,- Eur a jednej vo výške 18.000,- Eur. Predmetom zmluvy bol aj záväzok p. W. ako veriteľa poskytnúť dlžníkovi PB Machinery, s.r.o., ďalšiu pôžičku vo výške 4.000,- Eur, ktorú dlžníkovi odovzdá pri podpise zmluvy v hotovosti a záväzok dlžníka vrátiť veriteľovi sumu vo výške 4.000,- Eur do 30.11.2011. Finančné prostriedky v celkovej výške 122.000,- Eur boli odovzdané do pokladne dlžníka, a to prostredníctvom konateľa spoločnosti, ktorým bol toho času p. K.. Na základe uvedeného mal odvolateľ za zrejmé, že úkony namietané v žalobe sú prevažne splátkami pôžičky, ktorá bola dlžníkovi PB Machinery, s.r.o., poskytnutá od p. U. W., pričom tieto boli veriteľovi vrátené prostredníctvom p. P. K.. Tvrdenie žalobcu, že namietané úkony sú splátkami z titulu vrátenia pôžičky, ktorú poskytol P. K. spoločnosti PB Machinery, s.r.o., považoval odvolateľ v celom rozsahu za nepravdivé, nepreukázané a zároveň aj za nepreskúmateľné. Zdôraznil, že úkony, ktorých neúčinnosti sa žalobca domáhal, nie sú odporovateľnými právnymi úkonmi a žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaným subjektom v danom konaní, nakoľko mu takéto postavenie nevyplýva z hmotného práva. Žalovaný k postaveniu svojej osoby uviedol, že síce bol spriaznenou osobou spoločnosti PB Machinery, s.r.o., avšak nebol jej veriteľom, preto finančné prostriedky z titulu Zmluvy o pôžičke zo dňa 30.09.2011 boli vrátené veriteľovi, t. j. pánovi U. W., on nie je osobou, ktorá mala akýkoľvek prospech z daného úkonu. Pre ozrejmenie súm, ktoré mu boli vyplatené vo výške 16.287,65 Eur za mesiac október 2011 a suma vo výške 9.319,75 Eur za mesiac november 2011, ďalej uviedol, že tieto mu boli vyplatené spoločnosťou PB Machinery, s.r.o., z titulu vyplatenia odmien k základnej zložke mzdy na základe dosiahnutých výsledkov spoločnosti, t. j.

išlo o pohyblivú zložku mzdy. Avšak išlo len o čiastočnú úhradu priznanej odmeny. Zároveň bol toho názoru, že vyššie uvedené vyplatenie príplatku ku mzde nenapĺňa znaky odporovateľného právneho úkonu, nakoľko vyplatenie mzdy zamestnancovi, nemožno v žiadnom slova zmysle považovať za úkon, ktorým by dochádzalo k ukráteniu veriteľov spoločnosti PB Machinery, s.r.o.. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne v celom rozsahu. Zároveň žiadal, aby mu odvolací súd priznal v celom rozsahu náhradu trov konania.

7. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril podaním zo dňa 30.01.2020, v ktorom uviedol, že žalovaný vo svojom odvolaní neuvádza žiadne nové skutočnosti, ani dôkazy, ktoré by už neboli prezentované v doterajšom konaní. Námietku žalovaného ohľadne toho, že vrátenie pôžičky nebolo žalobcom vykonané voči nemu, ale voči U. W., považoval za nepravdivú, tak isto Zmluvu o pôžičke zo dňa 30.09.2011, preukazujúcu túto skutočnosť, za účelovo vykonštruovanú až po podaní žaloby. Opis týchto skutočností spolu s listinnými dôkazmi je súčasťou jeho vyjadrenia zo dňa 02.10.2014.

7.1. K námietke žalovaného, že vznik zmluvy o pôžičke medzi spoločnosťou PB Machinery, s.r.o. a žalovaným nebol žiadnym spôsobom preukázaný, poukázal žalobca na to, že podľa pokladničnej knihy vedenej úpadcom a evidovaných príjmových pokladničných dokladov prenechal žalovaný žalobcovi v mesiaci jún 2011 peňažné prostriedky v celkovej výške 118.741,36 Eur. Predpokladaná Zmluva o pôžičke mala byť uzavretá až 30.09.2011. Z ustanovenia vyplýva, že zmluva o pôžičke vznikla medzi žalovaným a žalobcom už keď žalovaný reálne odovzdal peňažné prostriedky žalobcovi. V danom čase neexistovala akákoľvek zmienka o U. W. ako veriteľovi. Na všetkých dokladoch založených v účtovnej evidencii žalobcu, a ktoré boli predložené ako dôkazy v konaní, sú jednotlivé platby prijaté žalobcom od žalovaného označené ako „pôžička spoločníka“. Jediným spoločníkom úpadcu v roku 2011 bol žalovaný.

7.2. K obrane žalovaného, že v predmetnej veci nie je pasívne vecne legitimovaný, odvolateľ poukázal na ust. , z ktorého jednoznačne vyplýva, že žalovaný, keďže jeho pohľadávka bola uspokojená a pohľadávky ostatných veriteľov nie, bol oproti ostatným veriteľom zvýhodnený. Právny úkon, na základe ktorého došlo k neodôvodnenému uspokojeniu jeho pohľadávok, je jednoznačne odporovateľný. Žalovaný vo svojom vyjadrení nijako nespochybnil fakt, že odporovateľný právny úkon dohodol, ani že z neho priamo nadobudol prospech práve on. Žalovaný taktiež nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval, že by z prijatých finančných prostriedkov mal prospech niekto iný ako on sám, príp. že by peniaze odovzdal niekomu ďalšiemu, napr. spomínanému U. W.. Skutočnosť, že žalovaný nadobudol z odporovaného právneho úkonu prospech, jednoznačne zakladá jeho pasívnu legitimáciu.

7.3. K odmenám vyplateným žalovanému za obdobie mesiacov október 2011 a november 2011 odvolateľ uviedol, že v tomto smere je argumentácia žalovaného absurdná, nakoľko spoločnosť v tom čase dosiahla záporné vlastné imanie vo výške -1.875.137,72 Eur a podľa vedomosti žalobcu bol príplatok k hrubej mzde priznaný iba žalovanému a vedúcemu zamestnancovi žalobcu U. W.. Zdôraznil, že celkové záväzky žalobcu boli ku dňu 30.11.2011 vo výške 2.417.997,32 Eur. Niet dôvodu, pre ktorý by mal žalobca uhradiť odmenu žalovaného a nie pohľadávky veriteľov.

8. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), prejednal vec v rozsahu predpokladanom , bez nariadenia pojednávania, v súlade s ustanovením , oboznámil sa s procesným postupom konkurzného súdu, ním vykonanými dôkazmi, ako aj s dôvodmi uvedenými v odvolaní odvolateľa a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne.

9. Konkurzné konanie na majetok úpadcu, vedené na základe návrhu dlžníka PM Machinery, s.r.o., začalo dňa 16.01.2012 zverejnením uznesenia Okresného súdu Bratislava I č. k. zo dňa 09.01.2012 v Obchodnom vestníku č. 10/2012.

10. Konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený dňa 05.03.2012, zverejnením uznesenia Okresného súdu Bratislava I č. k. zo dňa 27.02.2012 v Obchodnom vestníku č. 45/2012. Účinky konkurzu v zmysle veta druhá nastali zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku.

11. Vzhľadom na dobu začatia konkurzného konania a dobu vyhlásenia konkurzu, ako právnej skutočnosti rozhodnej pre určenie režimu aplikovateľného v konkrétnej konkurznej veci a sporoch

ňou vyvolaných, odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci je pre posúdenie podanej vylučovacej žaloby rozhodný právny režim , v znení účinnom od 01.01.2012.

12. Žalobca, ktorým je správca podstaty úpadcu, doručil žalobu súdu prvej inštancie dňa 04.09.2012, teda v ročnej lehote od vyhlásenia konkurzu, stanovenej a v lehote podľa v cit. znení, na ktorom žalobca založil dôvodnosť podanej žaloby.

13. Odvolací súd sa stotožnil so správnosťou právneho záveru súdu prvej inštancie o dôvodnosti žaloby.

14. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

15. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

16. Podľa , odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

17. Správca úpadcu v postavení žalobcu v podstatných skutkových tvrdeniach žaloby uvádzal, že úpadca realizovanými právnymi úkonmi - vrátením pôžičky žalovanému, ako veriteľovi a vyplatením príplatku ku mzde žalovaného, v čase tesne pred podaním návrhu na konkurz, žalovaného zvýhodnil a došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávok ostatných veriteľov úpadcu, čím boli naplnené dôvody odporovania právnym úkonom podľa . V čase vyplatenia úhrad (realizovania sporovaných právnych úkonov) bol žalovaný spoločníkom a konateľom úpadcu.

18. Existencia pôžičky poskytnutej úpadcovi medzi stranami sporná nebola. Spornou bola len osoba veriteľa. Žalovaný popieral tvrdenie správcu, že má postavenie veriteľa a pôžička mu bola vrátená (t. j. úpadca mu plnil) ako veriteľovi. V podstatných tvrdeniach svojej procesnej obrany dôvodil, že veriteľom pôžičky bol U. W., o čom doložil písomnú zmluvu. Žalovaný sumu pôžičky od veriteľa len prevzal ako konateľ úpadcu. Na základe pôžičky od U. W. boli finančné prostriedky prostredníctvom žalovaného odovzdané do pokladne úpadcu, pričom tieto boli rovnakým spôsobom, t. j. prostredníctvom žalovaného, aj vrátené veriteľovi. Namietal nedostatok svojej vecnej pasívnej legitimácie.

19. Odvolací súd má z obsahu spisu a v ňom založených dôkazov preukázané, že v dňoch 25.10.2011, 01.11.2011 a 31.11.2011 úpadca vyplatil žalobcovi sumy 427,17 Eur, 74,11 Eur a 106.634,81 Eur titulom vrátenia pôžičky. Vyplatenie predmetných súm z účtu úpadcu v prospech žalovaného žalobca (správca) doložil výdavkovými pokladničnými dokladmi („VPD“) vystavenými úpadcom, ako aj výpisom z účtu a účtovnej evidencie úpadcu (č. l. 6/9). Z obsahu týchto dokladov nevyplýva, že nie sú alebo neboli určené priamo žalovanému ako veriteľovi, ale že by v súvislosti s ich prijatím žalovaný mal len postavenie platobného miesta, alebo osoby poverenej úpadcom na ich odovzdanie inej osobe majúcej postavenie veriteľa (konkrétne na ich odovzdanie U. W., ktorého ako veriteľa a príjemcu pôžičky označil žalovaný).

20. Podľa o účtovníctve, v znení účinnom k 31.12.2011, účtovnými záznamami sú najmä účtovné doklady, účtovné zápisy, účtovné knihy, odpisový plán, inventúrne súpisy, účtový rozvrh, účtovná závierka a výročná správa. Jednotlivé účtovné záznamy sa môžu zoskupovať do účtovných záznamov obsahujúcich súhrnnú informáciu (ďalej len "súhrnné účtovné záznamy"). Účtovná jednotka je povinná účtovné záznamy viesť v rozsahu ustanovenom týmto zákonom.

21. Podľa § 7 ods. 1 zákona o účtovníctve, v cit. znení, účtovná jednotka je povinná účtovať tak, aby účtovná závierka poskytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva a o finančnej situácii účtovnej jednotky.

22. Odvolací súd s poukazom na uvedené ustanovenia zákona o účtovníctve uvádza, že každá účtovná jednotka, akou je aj úpadca, má povinnosť viesť účtovníctvo ako pravdivý obraz o skutočnostiach (účtovných prípadoch), ktoré sú predmetom jeho činnosti.

23. Z účtovných dokladov tvoriacich súčasť účtovníctva úpadcu, a to VDP 12001, VPD1100447 vyplýva, že tam uvedené sumy boli vyplatené žalovanému titulom „vrátenia pôžičky spoločníka“. Žalovaný, ako príjemca týchto súm, bol v danom čase spoločníkom úpadcu. Naopak, postavenie spoločníka, ako vyplýva zo zápisu v obchodnom registri (verejnom registri) žalobcom uvádzaná osoba „veriteľa“ U. W., nemal.

24. Pôžička, ako reálny kontrakt, nevyžaduje pre svoju platnosť písomnú formu. Skutočnosť, že úpadca evidoval pôžičky aj voči iným veriteľom, vrátane U. W., nevylučuje ani nijako nespochybňuje tvrdenia žalobcu a preukázané skutkové zistenia, že jedným z veriteľov úpadcu titulom pôžičky bol aj žalovaný.

25. Tento záver má oporu v účtovných dokladoch vystavených v prospech žalovaného a tam uvedeného podpisu účtovného prípadu (§ 10 zákona o účtovníctve), z ktorého vyplýva, že plnenie (vrátenie peňazí) bolo v prospech žalovaného realizované titulom vrátenia pôžičky spoločníka. Z pohľadu odvolacieho súdu niet pochýb o tom, že úpadca žalovanému plnil ako svojmu veriteľovi. Na doplnenie správnosti tohto záveru odvolací súd poukazuje na to, že podľa obsahu výpisu z účtu úpadcu zo dňa 13.03.2012 (č. 1. 8), úpadca dňa 25.10.2011 bezhotovostným prevodom realizoval (plnil) vrátenie pôžičky nielen žalovanému, ale plnil priamo aj fyzickej osobe - U. W. sumu 38.755,39 Eur titulom „vratka pôžičky“.

26. Z obsahu predmetných dôkazov (účtovných dokladov) úpadcu, aj podľa záveru odvolacieho súdu, vyplýva, že úpadca realizoval úhrady svojich záväzkov priamo veriteľom. Obranu a odvolaciu argumentáciu žalovaného, že bol len sprostredkovateľom vrátenia pôžičky, veriteľom ktorej je U. W., preto odvolací súd hodnotí ako nedôvodnú a účelovú.

27. Žalobca podľa odvolacieho súdu preukázal dôvodnosť žaloby aj vo vzťahu k sporovaným právnym úkonom úpadcu spočívajúcim v priznaní a úhrade príplatku ku mzde žalovaného.

28. Žalovaný v odvolacej argumentácii zotrval na tvrdení, že sumy 16.287,65 Eur a 9.319,75 Eur, vyplatené mu úpadcom v mesiacoch október a november 2011, predstavujú odmenu (pohyblivú zložku) k základnej mzde, ktorá bola nastavená v nízkej hodnote a tieto mu boli vyplatené na základe dosiahnutých výsledkov spoločnosti. Išlo len o čiastočnú úhradu odmeny, preto nemožno hovoriť o zvýhodnení žalovaného. Žalovaný napokon v podstatných skutkových tvrdeniach svojej procesnej obrany a odvolacej argumentácie namietal, že úkony, neúčinnosti, ktorých sa žalobca domáha, nie sú právnymi úkonmi.

29. Zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie vyplýva, že žalovaný bol v čase realizácie odporovaných právnych úkonov konateľom a spoločníkom úpadcu. Titulom výkonu funkcie konateľa bol teda osobou, prostredníctvom ktorej úpadca konal a realizoval svoje právne úkony a osobou, ktorá za úkony úpadcu zodpovedá. Odporované právne úkony boli úpadcu vykonané v prospech žalobcu ako spriaznenej osoby v čase úpadku (ktorý vo vzťahu k žalovanému zákon navyše aj predpokladá). Odporované právne úkony vykonané úpadcom v čase bezprostredne pred podaním návrhu majú povahu zvýhodňujúcich právnych úkonov podľa , v znení účinnom od 01.01.2012.

30. K otázke hodnotenia žalobcom vymedzeného úkonu, ako spôsobilého predmetu odporovacej žaloby, t. j. v hodnotení, či hotovostný a bezhotovostný prevod peňažných prostriedkov možno považovať za právny úkon, ktorému je možné odporovať, odvolací súd uvádza, že existujúca judikatúra (hoci prevažne súdov ČR, viď NS ČR , 11 ICm 1647/2016, ) ustálila, že bezhotovostný prevod - úhrada, má povahu právneho úkonu, ak ním dlžník sleduje, t. j. ak jeho obsahom je prejav vôle dlžníka splniť dlh (peňažný záväzok) svojmu veriteľovi. Pri naplnení týchto podmienok je bezhotovostný prevod (úhrada) z účtu dlžníka v prospech účtu veriteľa právnym úkonom podľa , nakoľko ide o prejav vôle smerujúci k zániku povinnosti splniť dlh - záväzok ( , ). V prejednávanej veci úpadca žalovanému plnil titulom úhrady svojich dlhov. Za takýchto okolností odvolací súd považuje realizovaný prevod finančných prostriedkov za právny úkon, ktorému je možné odporovať. Pokiaľ ide o poukaz na judikatúru súdov ČR, odvolací súd, ako uviedol už vo viacerých svojich rozhodnutiach, považuje rozhodnutia najvyšších súdnych autorít ČR, vzhľadom na príbuznosť a blízkosť právneho prostredia Českej a Slovenskej republiky, za kompatibilné a aplikovateľné v právnych podmienkach SR.

31. Odvolací súd v prejednávanej veci nezistil naplnenie žalovaným uplatnených odvolacích dôvodov podľa , .

32. S poukazom na uvedené skutočnosti a cit. ust. zákona odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. V zmysle , ho odvolací súd preto ako vecne správny potvrdil.

33. Úspešnému žalobcovi odvolací súd podľa v spojení s nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko si nárok na ich náhradu neuplatnil a ich priznanie nežiadal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ah bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných a má za následok odmietnutie dovolania /, /.