Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27C-303-2015.pdf
PDF · 96.48 KB
Case nature
Area
Subarea
27C/303/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Miroslavou Malárikovou v právnej veci žalobcu: T.. E. A., nar. X.X.XXXX, R. X, T., proti žalovanému: Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave, nám. Jozefa Herdu 2, Trnava, IČO: 36 078 913, zastúpený advokátom: JUDr. Róbert Spál, Paulínska 24, Trnava, o ochranu osobnosti, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Súd žalovanému priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa domáha uloženia povinnosti žalovanému, aby sa mu písomne ospravedlnil za neoprávnené zásahy do jeho práva na ochranu osobnosti zverejnením po dobu 14 dní na internetových stránkach fakulty do 7 dní od právoplatnosti rozsudku s nasledovným obsahom: „Ospravedlnenie pánovi T.. E. A.. V článku zverejnenom dňa 14.1.2014 na webovej stránke Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave, Fakulta masmediálnej komunikácie (ďalej len „FMK“), pod názvom článku: „Reakcia študentov FMK na sériu článkov o dianí u nás“ boli o žalobcovi uvedené nepravdivé, urážlivé a osočujúce informácie, ktoré hrubým spôsobom zasiahli do jeho občianskej cti, ľudskej dôstojnosti a poškodili jeho meno. Tieto informácie boli nepravdivé a žalovaný sa za ich zverejnenie a s tým súvisiace zásahy do jeho osobnostných práv žalobcovi ospravedlňuje.“ Zároveň sa domáha uloženia povinnosti zaplatiť mu primerané zadosťučinenie vo výške 5.000,- € za nemajetkovú ujmu a náhrady trov konania.
2. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a navrhol ju zamietnuť. Uviedol, že zverejnený list je reakciou študentov na sériu článkov, sťažností a podnetov vydávaných verejne publikovaných žalobcom. Žalovaná zverejnila list bez akejkoľvek cenzúry so súhlasom autora, nezaujala žiadne stanovisko, ktoré by žalobcu akýmkoľvek spôsobom poškodzovalo. O zverejnenie študenti požiadali z dôvodu, že žalobca na svojej webstránke poškodzoval meno fakulty a prezentoval svoje súkromné názory, pričom neumožnil študentom aby sa k nim na jeho stránke vyjadrili. Konanie žalobcu považovali za protispoločenské a ich list bol prejavom kritiky tohto konania. Žalobca nepožiadal o umožnenie reagovať na zverejnený článok, žiadal len jeho stiahnutie. V žalobe absentuje akýkoľvek dôkaz o znížení vážnosti žalobcu a jeho postavení v spoločnosti, ako aj vo verejnom a súkromnom živote v akejkoľvek miere sa vôbec nie v značnej miere v súvislosti so zverejneným listom. Žalovaná sa domnieva, že žaloba súvisí s bezprostredne s ukončením štúdia žalobcu, ktorý bol vylúčený. Cieľom žalobcu je získanie majetkového prospechu vo výške primeraného zadosťučinenia, pričom žalobu podal na súd po viac ako 120 dňoch od stiahnutia článku.
3. Súd vykonal dokazovanie prednesom žalobcu, právneho zástupcu žalovaného, zverejneným článkom z 14.1.2014, e-mailovou komunikáciou strán sporu, výzvami žalobcu, ako aj ostatnými listinnými dôkazmi zo spisu a zistil nasledovný skutkový stav.
4. Žalobca bol externým študentom 1. ročníka žalovaného od 3.9.2013, FMK, v magisterskom stupni vysokoškolského štúdia, v odbore masmediálne štúdiá. Žalovaný je prevádzkovateľom internetovej stránky, na ktorej bol dňa 14.1.2014 zverejnený článok pod názvom „Reakcia študentov FMK na sériu článkov o dianí u nás“. Autorom článku bol spolužiak žalobcu T.. C. J. a išlo o e-mail poslaný predsedovi Akreditačnej komisie a generálnemu riaditeľovi sekcie vysokých škôl Ministerstva školstva SR. Zverejnený bol so súhlasom autora. Žalovaný umožnil publikovať vyjadrenia študenta na svojej webstránke, pričom nešlo o tvrdenia vedenia žalovaného. Žalobca nasledujúci deň po zverejnení článku dňa 15.1.2014 e-mailom žiadal žalovaného o odstránenie listu. Následne i listom doručeným žalovanému dňa 20.1.2014. Žalovaný e-mailom zo dňa 20.1.2014 odmietol odstrániť článok, nakoľko nedošlo k zásahu do práv žalobcu a z dôvodu rešpektovania práva na slobodu prejavu. Následne žalobca žiadal o odstránenie listu podaniami zo dňa 30.3.2014, 6.4.2014, 31.12.2014, 16.2.2015 a 17.2.2015. Žalovaný dňa 2.3.2015 oznámil žalobcovi, že uvedený list sa na ich stránke nevyskytuje bez uvedenia dátumu od kedy.
5. Žalobca v podanej žalobe uviedol, že v článku sú uvedené hodnotiace úsudky a nepodložené skutkové tvrdenia, ktoré sa dotýkajú jeho osoby, sú nepravdivé a nepodložené. Napr. v liste sa uvádza, že: Žalobca trpí nejakou formou poruchy osobnosti, čo žalobca popiera. Ďalej sa v liste uvádza, že: Žalobca je presvedčený o svojej výnimočnej kompetencii, ktorú však na prednáškach, ani na prvej skúške v tomto semestri nijako nepreukázal. Zdá sa, že subjektívne pociťuje nedostatok uznania zo strany spolužiakov a pedagógov ako krivdu a reaguje neustálym rozposielaním rôznych sťažností na všetky strany, prípadne publikovaním komentárov na svojom internetovom portáli. Tieto články obsahujú polopravdy, zavádzajú, zveličujú a neumožňujú reagovať na skutočnosť, že sa jedná o klamlivé a dehonestujúce výtvory, ktoré poškodzujú nielen dobré mená konkrétnych pedagógov, ale aj celej univerzity“. K danému tvrdeniu žalobca uviedol, že on sám uvádzal v článkoch len pravdivé skutočnosti. Upozorňoval na nekvalitu výuky na fakulte a článkami chcel dosiahnuť, aby sa vec riešila, aby boli prednášky v rozsahu podľa rozvrhu. Citované vyjadrenie žalobcu obťažuje a uráža, stavia ho do svetla neustáleho sťažovateľa, čo nie je pravdou. Ak je takýto nátlak jeho spôsobom, ako prinútiť pedagógov, aby ho radšej nechali absolvovať skúšky, na ktoré nepríde dostatočne pripravený je to ľudsky úbohé. Ak je to prejav nejakej diagnózy, máme problém v tom, že namiesto terapie realizuje svoje predstavy na škole. K uvedenému tvrdeniu žalobca uviedol, že bol dobrý študent, nikdy nezískal žiadnu známku nátlakom, ani sa o to nepokúsil. Týmto tvrdením sa cíti šikanovaný. Začiatkom decembra 2013 zaslal žalobca e-mail pani dekanke FMK a kópiu ďalším členom vedenia, ako aj vyučujúcemu predmetu Réžia - C. S. a krátko nato bol e-mail rozoslaný všetkým spolužiakom. K tomuto žalobca uviedol, že on spolužiakom e-mail nerozoslal, ostatné tvrdenia nerozporoval. Ďalej sa v článku uvádza, že: V liste sa vyjadroval žalobca útočne/posmešne na adresu vedenia (napr. „Ak Vás nebaví robiť dekanku, prečo ste sa o túto funkciu uchádzali?) ale predovšetkým, sa sťažoval na skrátenie prednášok predmetu Réžia. Ďalej sa v článku podrobne opisuje priebeh prednášok. K uvedeným tvrdenia v článku žalobca namietol len, že on prišiel na termín prednášky podľa rozvrhu, nebol informovaný prednášajúcim o zmene termínu, iné tvrdenia nerozporoval. Zistili, že si prednášky žalobca tajne nahrával, každé slovo, ktoré v triede vyslovili. Dokonca sa k nám dostala informácia, že rovnako postupoval na bývalej škole, kde nahrával všetko vrátane telefonických rozhovorov so spolužiakmi. Tieto záznamy neskôr využíval vo svojich sporoch s nimi. Žalobca uviedol, že z prednášok si študenti bežne vyhotovujú záznam, robil tak aj on. Poprel, že by záznamy použil v sporoch so spolužiakmi. Známky na skúškach sa nedajú legitímne získať nátlakom na pedagógov, ani zastrašovaním a šikanovaním celého kolektívu študentov a učiteľov. K tomuto uviedol žalobca, že je to nepravdivé tvrdenie, ktoré ho osočuje a verejne poškodzuje. Medzitým som mal možnosť komunikovať s pedagógom, ktorý vyučoval žalobcu na fakulte z ktorej k nám prestúpil. Spomínal rôzne veci, ktoré ma šokovali. Žalobca sa aj na predchádzajúcej škole v Českej republike správal rovnako voči žiakom aj pedagógom. Vytváral obdobné konflikty a celý kolektív ho v podstate vypudil. Žalobca uviedol, že toto vyjadrenie ho uráža, nemal na predchádzajúcej škole žiadne konfliktami s pedagógmi a ani so spolužiakmi. Bol predsedom triedy zvolený študentmi.
Moja spolužiačka bola 11.1.2014 svedkom, ako nevedel na skúške zodpovedať ani jednu otázku vyučujúceho. Otázky za neho zodpovedala spolužiačka - išlo o bežnú prebratú látku, takže dostal zo skúšky FX (tak ako 50% skúšaných „lajdákov“). To mu nebránilo, aby 13.1.2014 publikoval článok, kde obviňuje pedagógov, že mu úmyselne škodia. Žalobca uviedol, že spolužiačka prišla až na záver skúšky. Nemohla počuť celú jeho odpoveď. Tvrdenie je nepravdivé a hrubo žalobcu uráža. V termíne 27.1.2014 dosiahol hodnotenie A.
6. Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že zverejnením listu na stránke žalovaného dochádza u nezainteresovaných tretích osôb k vnímaniu tvrdení v liste ako hodnoverných. Nebol mu daný priestor, aby sa sám mohol na rovnakej stránke k zverejnenému listu vyjadriť. Žalovaný zverejnením listu spôsobil širokú publicitu týchto nepravdivých tvrdení a hrubo zasiahol do jeho osobnostných práv a tento stav trval dlhú dobu - viac ako rok. Pretože pri zadaní do prehliadača mena žalobcu sa na druhom mieste objavil predmetný list, zadosťučinenie spočívajúce v ospravedlnení by nebolo dostatočné, a preto požaduje i primeranú náhradu za nemajetkovú ujmu vo výške 5.000,- €.
7. V žalobe uviedol, že podal Žiadosť o preskúmanie rozhodnutia o svojom podmienečnom vylúčení č. 1/2014 zo dňa 2.4.2014, v ktorej bol ochotný poskytnúť priestor na vyjadrenie protistrane na svojom portály. V žiadosti uviedol, že je si vedomý skutočnosti, že jeho názory a postoje mohli vyvolať nevôľu konkrétnych osôb a rešpektuje ich právo reagovať na ne, avšak adekvátnym a zákonným spôsobom. Žiadna z dotknutých osôb svoje právo reagovať nevyužila.
8. Na pojednávaní žalobca uviedol, že stránku žalovaného denne navštevujú tisíce študentov, list bol zverejnený od 14.1.2014 do konca februára 2015. Článok si prečítala jeho matka a bola smutná. Ospravedlneniu mu nepostačuje, pretože mnohí študenti a pedagógovia sa na škole už nenachádzajú a preto si ospravedlnenie neprečítajú. Z tohto dôvodu žiada aj nemajetkovú ujmu. Tvrdenia v liste sú nepravdivé. Musel spraviť prijímacie skúšky, zaplatiť školné a má právo kritizovať školu, ak neposkytuje služby, čím myslel vyučovanie tak, ako by mala. Vo svojich článkoch poukázal na nedostatky pri štúdiu.
9. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že nedošlo k zníženiu dôstojnosti v značnej miere, čo je kritérium, na základe ktorého je možné priznať nemajetkovú ujmu. Žalobca nepredložil akýkoľvek dôkaz, že došlo k zníženiu vážnosti žalobcu a jeho postavenia v spoločnosti. Predložil jeden z článkov žalobcu, ktorý sa im podarilo zabezpečiť, na ktorý reagovali študenti v svojom článku. V článku žalobca nadväzuje na svoje dva články s názvom: C. S. - režisér, muzikant a zlý pedagóg na FMK a Milujeme FMK! V týchto článkoch informoval i nekvalitnej výuke. Uviedol, že mu v súčasnosti pedagógovia škodia v skúškovom období. O praktikách pedagógov informoval aj Ministerstvo školstva, pričom chce dosiahnuť skvalitnenie výuky. Na prokuratúru podal trestné oznámenie o závažných skutočnostiach o FMK, o ktorých sa dozvedel.
10. Súd vykonal všetky navrhnuté dôkazy. Žalobca a ani žalovaný iné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení nenavrhli.
11. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
12. Podľa § 13 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.(1) Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. (2) Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.(3)
13. Po vykonanom dokazovaní súd mal preukázané, že v zmysle § 11 OZ pri ochrane osobnosti musí byť preukázaný zásah do osobnostnej zložky žalobcu natoľko silný a závažný, aby produkované informácie o osobe žalobcu vážnou mierou difamovali svojho adresáta. Zákon však neposkytuje ochranu proti akémukoľvek zásahu, ale len proti takému zásahu, ktorý je neoprávnený. Neoprávnený zásah musí byť spôsobilý privodiť ujmu na osobnosti fyzickej osoby z hľadiska jej postavenia v spoločnosti. Z judikatúry vyplýva, že aj v prípade, že sa konkrétny zásah proti osobnostným právam fyzickej osoby
javí ako odporujúci objektívnemu právu, môžu v skutočnosti existovať okolnosti, ktoré neoprávnenosť takéhoto zásahu vylučujú. Tak to môže byť napríklad pri výkone ústavnými princípmi zaručeného práva kritiky. Kritika ako súčasť slobody prejavu, širokej a verejnej informovanosti je nepochybne dôležitým nástrojom demokracie v spoločnosti. Súčasne je potrebné zdôrazniť, že sloboda prejavu, vrátane práva prednášať kritiku, musia mať v demokratickej spoločnosti svoje medze, kedy ich prekročenie pravidelne vedie k závažným nežiaducim ujmám v práve na ochranu osobnosti kritizovaných fyzických osôb. K neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby nedôjde výkonom práva kritiky v prípade, že ide o kritiku právom prípustnú, resp. kritiku oprávnenú. Tá predpokladá, že pri nej nie sú prekročené medze vecnej a konkrétnej kritiky, a súčasne to, že taká kritika je primeraná aj čo do obsahu, formy a miesta, t. j. že nevybočuje z medzí nutných na dosiahnutie sledovaného, a zároveň uznaného cieľa. O vecnú kritiku nejde predovšetkým tam, kde kritika vychádza z nepravdivých podkladov a vyvodzuje z nich vlastné hodnotiace úsudky.
14. V konaní nebolo sporné, že zverejnený článok je reakciou študentov - spolužiaka žalobcu, na už predtým zverejnené články žalobcu kritizujúce pedagógov. Ako sám žalobca vo svojom článku uviedol, o praktikách pedagógov informoval aj ministerstvo školstva. Vo svojej Žiadosti o preskúmanie rozhodnutia o podmienečnom vylúčení uviedol, že si je vedomý skutočnosti, že jeho názory a postoje mohli vyvolať nevôľu u konkrétnych osôb. Na pojednávaní uviedol, že je jeho právom kritizovať žalobcu, poukazovať na nedostatky pri štúdiu.
15. Žalobca sám svoje kritické názory a pripomienky k žalovanému a pedagógom šíril verejne na svojej webstránke, prípadne e-mailovými správami vedeniu školy a následne i spolužiakom. Žalobca poprel niektoré tvrdenia uvedené v článku, ktoré podľa jeho názoru zasiahli do jeho osobnostných práv, ale žiadnym spôsobom nepreukázal, že kritické názory autora článku vychádzali z nepravdivých podkladov. Nebolo sporné, že sám posielal opakovane sťažnosti, že neurobil skúšku dňa 11.1.2014. Žalobca nepreukázal, že prišiel na prednášku včas, že na predchádzajúcej škole nemal konflikty. List zverejnený žalovaným na webstránke bol podľa jeho obsahu reakciou študentov, nie žalovaného, na kritické články žalobcu, jeho povahové vlastnosti, na jeho správanie počas vyučovania, k pedagógom, spolužiakom a aj ku škole. Obsah zverejneného článku žalovaným možno považovať za oprávnenú kritiku vo vzťahu k žalobcovi.
16. V častiach článku, kde autor uvádza, že žalobca trpí nejakou formou poruchy osobnosti a že jeho správanie je prejavom nejakej diagnózy, súd dospel k záveru, že nejde o neprimeranú formu kritiky. Autor článku nijako zvlášť nezdôraznil svoje tvrdenia, jeho cieľom nebolo osobitne preukázať na prípadné duševné ochorenie žalobcu, ide skôr o expresné vyjadrenie konfliktnej osobnosti žalobcu. Nakoľko formu kritiky nie je možné posudzovať izolovane, ale z hľadiska primeranosti kritiky je nevyhnutné skúmať proporcie medzi formálnymi vyjadreniami, tvoriacimi obsah kritiky a cieľom kritiky. Niekedy je totiž na dosiahnutie účelu kritiky potrebné použiť aj relatívne ostrejšie výrazy, ktoré by mohli byť za iných okolností považované za urážlivé, z týchto dôvodov súd dospel k záveru, že nejde o neprimeranú formu kritiky.
17. Na základe vyššie uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal tvrdenia o neoprávnenom zásahu do jeho osobnostných práv, a už vôbec v konaní neprodukoval dôkazy, na základe ktorých by bolo možné usúdiť, že konaním žalovaného bola vážnou mierou znížená dôstojnosť žalobcu v spoločnosti, v jeho pracovnom a rodinnom živote. Nepreukázal, že zverejnenie článku malo negatívny dopad na nazerania na osobu žalobcu, alebo na jeho súkromný a pracovný život, preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
18. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
19. Súd priznal žalobcovi náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 CSP v plnej výške .
20. O výške náhrady trov konania rozhodne súd podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.