Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8P/29/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Janou Kordošovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: T. G., nar. X.XX.XXXX, bytom ako navrhovatelia, v konaní zastúpené opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa matky: U. G., nar. XX.X.XXXX, A. XXX/XX, R., a otca: T. G., nar. X.X.XXXX, D., H., o návrhu navrhovateľov: 1/ T. G., nar. X.X.XXXX, 2/ H. G., nar. X.XX.XXXX, obaja bytom Z. X, H., na zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, takto

rozhodol:

Maloleté dieťa sa zveruje do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov, ktorí sú povinní vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu ako ju vykonávajú rodičia a majú právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok iba v bežných veciach.

Matka je povinná platiť výživné na maloleté dieťa vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom v čase splatnosti bežného výživného, ktoré výživné je splatné vždy do 15. dňa v mesiaci vopred na účet príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, od právoplatnosti tohto rozsudku.

Otec je povinný platiť výživné na maloleté dieťa vo výške 50 eur mesačne, ktoré výživné je splatné vždy do 15. dňa v mesiaci vopred na účet príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, od právoplatnosti tohto rozsudku.

Styk rodičov s maloletým dieťaťom sa neupravuje.

Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 19P/25/2011-61 zo dňa 21.5.2012 v časti zverenia maloletého dieťaťa a výživného.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným súdu dňa 30.3.2016 sa navrhovatelia 1/ a 2/ ako manželia a starí rodičia maloletého T. domáhali jeho zverenia do ich spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti s odôvodnením, že o vnuka sa starajú už roky, väčšinu času trávi u nich, kde sa aj stravuje a má tam kompletne zariadenú izbu. Podľa navrhovateľov matka maloletého dieťaťa nezvláda starostlivosť o syna, uprednostňuje svojho priateľa, ktorý maloletého vyhodil z domu a odvtedy býva u navrhovateľov. Otec dieťaťa, syn navrhovateľov, sa s maloletým stretáva asi dvakrát do roka. Dieťa má problémové správanie v škole, malo zlý prospech na polročnom vysvedčení. Obom rodičom žiadali navrhovatelia v návrhu stanoviť vyživovaciu povinnosť po 150 eur mesačne, styk dieťaťa s rodičmi nežiadali upraviť.

2. Tunajší súd uznesením č. k. 8P/29/2016-5 zo 4.4.2016 zamietol návrh na nariadenie predbežného opatrenia o zverení maloletého dieťaťa navrhovateľom, lebo ho nepovažoval za dôvodný z hľadiska neodkladnej potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania.

3. Súd vo veci pojednával dňa 6.3.2017 bez prítomnosti otca maloletého dieťaťa, ktorý sa k návrhu nevyjadril a svoju neúčasť neospravedlnil; v rámci dokazovania vypočul súd navrhovateľov, matku maloletého dieťaťa, opatrovníka, maloleté dieťa, oboznámil sa so zápisnicou spísanou na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava dňa 11.4.2016, lekárskymi správami navrhovateľov i maloletého dieťaťa, výpisom z registra trestov navrhovateľov, sobášnym listom navrhovateľov, rozhodnutiami Sociálnej poisťovne o poberaní starobného dôchodku navrhovateľmi, rozhodnutím MVSR o zvýšení výsluhového dôchodku navrhovateľa 1/, potvrdením o podaní daňového priznania, potvrdením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava o vedení matky v evidencii uchádzačov o zamestnanie zo 4.11.2016, potvrdením Sociálnej poisťovne o nemocenských dávkach vyplatených matke, potvrdením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava o poberaní pomoci v hmotnej núdzi matkou, potvrdením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava o poberaní dávky v hmotnej núdzi matkou, rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava o priznaní pomoci v hmotnej núdzi matke z 21.12.2016, potvrdením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava o poberaní prídavku na dieťa matkou, potvrdením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava o poukazovaní prídavku na dieťa navrhovateľovi 1/ od 1.4.2016, potvrdením Sociálnej poisťovne o evidencii matky v registri poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zo 4.11.2016, potvrdením Sociálnej poisťovne o vyplatených dávkach v nezamestnanosti matke, oznámením o uzavretí manželstva, lustráciou rodičov v registri obyvateľov, ako aj s ostatným obsahom tohto spisu a pripojených spisov tunajšieho súdu sp.zn. 20P/101/2012, sp.zn. 20P/195/2013 a sp.zn. 27P/10/2014, rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 19P/25/2011-61 z 21.5.2012, právoplatným 12.7.2012, a zistil tento skutkový a právny stav veci.

4. Navrhovatelia sú od 22.8.1969 manželia. Sú rodičmi otca maloletého dieťaťa, ktorý je ich vnukom. Maloleté dieťa pochádza z manželstva matky a otca, ktorých manželstvo bolo právoplatne dňa 12.7.2012 rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 19P/25/2011-61 z 21.5.2012. Zároveň týmto rozhodnutím súd zveril na čas po rozvode manželstva maloletého T. do starostlivosti matky, ktorú oprávnil dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok a otcovi uložil povinnosť platiť na dieťa výživné po 50 eur mesačne k rukám matky. Styk otca s dieťaťom ostal neupravený. Už v čase rozvodu manželstva rodičia maloletého spolu nežili, keď v júni 2011 otec definitívne opustil spoločnú domácnosť, odišiel do Nemecka, potom do Čiech. Súd síce nemal preukázané jeho majetkové a zárobkové pomery, avšak výpoveďou matky otca maloletého zistil, že je zamestnaný, preto mu stanovil výživné v spomínanej výške. Dňa 9.9.2013 podali navrhovatelia na tunajší súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia o dočasné zverenie maloletého T. do náhradnej osobnej starostlivosti, lebo matka jeho výchovu nezvládala a dieťa sa nachádzalo u navrhovateľov. V tomto konaní bol právoplatne dňa 14.11.2013 ich návrh zamietnutý a matka dňa 6.2.2014 žiadala o faktické navrátenie syna do svojej starostlivosti. V ten istý deň bol podaný na tunajší súd podnet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny na začatie konania o zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov, lebo na základe prešetrených pomerov v domácnosti navrhovateľov bolo zistené, že maloletý má u navrhovateľov vytvorené vhodné podmienky a priestor pre prípravu na vyučovanie i oddych. Takisto bolo zistené, že dieťa si zlepšilo svoj prospech v škole, odkedy bývalo u navrhovateľov. Dňa 10.2.2014 oznámil podávateľ podnetu súdu, že na ňom už viac netrvá, lebo maloletý sa vyjadril, že chce bývať s mamou, starí rodičia jeho rozhodnutie prijali a Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny akceptoval postoj účastníkov. Tým odpadla potreba začínať konanie vo veci samej. Dňa 30.3.2016 maloletý T. zatelefonoval navrhovateľom, aby prišli po neho k matke, lebo matkin priateľ ho vyhodil z domu. Dieťa sa dostalo do konfliktu s matkiným priateľom, ktorý mu vulgárne nadával a poslal ho preč. Matka sa dňa 11.4.2016 dostavila na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, kde uviedla, že súhlasí s rozhodnutím syna, aby ostal bývať u navrhovateľov. Otec sa k návrhu písomne nevyjadril.

5. Z potvrdenia o zdravotnom stave maloletého dieťaťa súd zistil, že je zdravé. Z lekárskych správ o zdravotnom stave navrhovateľov súd zistil, že navrhovateľ 1/ je po zdravotnej a psychickej stránke spôsobilý starať sa o dieťa a navrhovateľka 2/ je dlhodobo sledovaná v psychiatrickej ambulancii, avšak jej stav je vzhľadom na terapiu a užívanie liekov dobrý, a teda je schopná starať sa o vnuka. Navrhovatelia nemajú záznam v registri trestov.

6. Navrhovateľ 1/ vypočutý ako účastník konania na pojednávaní dňa 6.3.2017 uviedol, že žiada zveriť svojho vnuka do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti s navrhovateľkou 2/. Maloletý od 30.3.2016 býva u nich v domácnosti a má sa tam dobre. V škole dosahuje priemerné výsledky. Pokiaľ sa týka výživného na vnuka, navrhovateľ 1/ po oboznámení sa s pomermi rodičov súhlasil s tým, aby bol otec zaviazaný na platenie po 50 eur mesačne, ktorým výživným aj prispieva v súčasnosti navrhovateľom a matke aby bolo stanovené minimálne výživné. Starý otec uviedol, že dieťa navštevuje druhý ročník súkromnej strednej školy v Trnave. Majú s ním bežné výdavky a nad rámec toho dieťaťu dali opraviť štyri predné zuby, lebo mu krivo vyrastali a tento zákrok stál 1.300 eur, ktoré ešte navrhovatelia doplácajú. Navrhovateľ 1/ uviedol, že s manželkou dokážu vnukovi zabezpečiť riadnu starostlivosť. Otec maloletého dieťaťa býva a pracuje v Prahe ako technik v automobilke, prispieva po 50 eur mesačne na maloletého, kontaktuje sa s ním. Otec sa vyjadril pred navrhovateľmi, že súhlasí s návrhom, aby bol maloletý zverený do ich starostlivosti. Naposledy s ním telefonovali cez jarné prázdniny, keď bol maloletý u neho v Prahe na návšteve 8 dní. Navrhovateľ 1/ je dôchodca, poberá výsluhový a starobný dôchodok vo výške 229,50 eur a 594,65 eur mesačne. Cíti sa dobre.

7. Navrhovateľka 2/ sa pridržiavala vyjadrenia svojho manžela. Uviedla, že sa starajú o vnuka od apríla 2016 nepretržite až doposiaľ. Užíva lieky a cíti sa dobre. Poberá dôchodok vo výške 279,80 eur mesačne.

8. Matka T. vypočutá ako účastníčka konania na pojednávaní dňa 6.3.2017 založila do spisu oznámenie o uzavretí manželstva s M. M., nar. X.X.XXXX. Súhlasila s návrhom, aby bol jej syn zverený do starostlivosti navrhovateľom. Rešpektuje jeho rozhodnutie. Momentálne je matka maloletého práceneschopná, lebo mala zlomeniny rúk. Poberá nemocenskú dávku vo výške 30 eur mesačne. Dávku v hmotnej núdzi už nepoberá, lebo uzatvorila manželstvo. Predtým poberala dávky v hmotnej núdzi v roku 2016 vo výške 20,70 eur vo februári, vo výške 47,80 eur v marci a vo výške 96,30 eur v decembri, z čoho 30 eur bolo nemocenské. Pracovala vo firme Peugeot a v roku 2015 tam ukončila pracovný pomer zo zdravotných dôvodov. Následne pracovala na dohody, kedy mesačne zarobila asi 150 eur. Matka uviedla, že sa stretáva so synom, chodia spolu na kávu, bol u nich na Vianoce. Nežiadala upraviť styk s maloletým.

9. Maloletý T. bol tiež vypočutý pred súdom dňa 6.3.2017, kedy uviedol, že by chcel ostať u starých rodičov, lebo chodí do Trnavy do školy aj na prax a má tam tiež brigádu. Učí sa za strojára, priemerne na trojky. S mamou a jej terajším manželom sa pohádali, odišiel z ich domácnosti k navrhovateľom - babke a dedkovi. T. je v kontakte s obidvoma rodičmi, s mamou sa stretáva často, chodia spolu na kávu, alebo k nej ide na návštevu. Otca navštevuje v Prahe, keď má prázdniny. Naposledy bol u neho cez jarné prázdniny. Otec mu kúpil oblečenie. Oblečenie, ktoré mal na sebe mu kúpila babka a košeľu si kúpil sám z peňazí, ktoré si zarobil na brigáde. Má staršiu sestru, ktorá býva v Trnave a je plnoletá. Majú spolu dobrý vzťah.

10. Opatrovník maloletého dieťaťa odporučil zveriť T. do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov, nakoľko sa o dieťa dobre starajú a odporučil rodičom stanoviť primerané výživné, ktoré budú povinní platiť na účet príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.

11. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej „Zákon o rodine“), ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.

12. Podľa ods. 2 až 5 citovaného zákonného ustanovenia, pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. V rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu. Osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého

dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd. Na správu majetku maloletého dieťaťa sa primerane použijú ustanovenia § 32 a 33.

13. Podľa ods. 6 citovaného ustanovenia, rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd.

14. Podľa ods. 7 citovaného ustanovenia, vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká.

15. Podľa ods. 8 veta prvá citovaného ustanovenia, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, úradu práce, sociálnych vecí a rodiny; po dovŕšení plnoletosti dieťaťa sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu.

16. Súd môže maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, ak to vyžaduje jeho záujem, ktorý je prvoradým hľadiskom. V záujme maloletého dieťaťa v najširšom slova zmysle je, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania, rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju, aby bol jeho majetok spravovaný s náležitou starostlivosťou a aby boli rešpektované jeho práva uvedené v Dohovore o právach dieťaťa, ako aj v iných právnych predpisoch.

17. Zverenie maloletého dieťaťa do výchovy iného občana než rodiča je výnimkou zo zásady, že výchova maloletého dieťaťa je predovšetkým úlohou rodičov; musí byť vždy opreté o starostlivé a spoľahlivé objasnenie tých okolností, ktoré svedčia pre záver, že žiadny z rodičov nie je schopný náležitým spôsobom zaistiť riadnu výchovu dieťaťa (porovnaj R 64/1968).

18. Podľa § 46 Zákona o rodine, maloleté dieťa môže byť zverené do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti manželom.

19. Podľa § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Pri určení rozsahu ich vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne sa aj na starostlivosť rodičov o spoločnú domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd berie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

20. Podľa § 75 veta prvá Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

21. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

22. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že ideálnym stavom je, keď dieťa môže vyrastať v starostlivosti oboch rodičov - otca i matky. Zároveň je však potrebné podotknúť, že základným právom dieťaťa je právo na pokojné a harmonické rodinné prostredie a je povinnosťou rodičov mu takéto prostredie zabezpečiť. V prípade, že obaja rodičia alebo jeden z nich sa správa neprimerane a nevytvára vhodné prostredie pre zdravý rast dieťaťa, je dôvodné, ak sa dieťa zverí aj do starostlivosti inej osoby, v prvom rade blízkej osoby, čoho cieľom je ušetriť dieťa negatívneho vplyvu stresujúceho prostredia. V danom prípade

je v záujme maloletého dieťaťa zachovať faktický existujúci stav, kedy sa nachádza v domácnosti a starostlivosti starých rodičov - navrhovateľov.

23. Súd pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti prihliadal nielen na vyjadrenia navrhovateľov a rodičov maloletého, ale tiež na názor dieťaťa zisťovaný výsluchom iba za prítomnosti orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že v domácnosti navrhovateľov, ktorí sú príbuznými dieťaťa a ktorí aj v súčasnej dobe zabezpečujú potrebnú starostlivosť o neho, sú všetky podmienky na zabezpečenie riadnej osobnej starostlivosti, pričom navrhovatelia rovnako spĺňajú aj morálne, osobnostné i zdravotné predpoklady, aby im mohol byť maloletý T. zverený do spoločnej osobnej náhradnej starostlivosti a majú fungujúce manželstvo, preto ich návrhu v plnom rozsahu vyhovel. Takéto rozhodnutie je v záujme dieťaťa, lebo ide o dospievajúceho chlapca, ktorý potrebuje nad svojou výchovou pevnú ruku a dohľad autority, ktorú mu poskytuje jeho starý otec a zároveň láskavý prístup zo strany starej matky. Nakoľko matka mala s maloletým dieťaťom v minulosti výchovné problémy, sama uznala, že dieťa by malo byť v starostlivosti navrhovateľov, aj pokiaľ sa týka jeho dosahovaných študijných výsledkov a správania sa v škole. Zároveň súd prihliadol na sprostredkované vyjadrenie otca maloletého dieťaťa, že súhlasí s jeho zverením do starostlivosti navrhovateľov, ktorí sú jeho rodičmi. Otec sa taktiež nedokáže sústavne starať o maloletého, lebo pred niekoľkými rokmi odišiel do zahraničia a o dieťa sa zaujíma sporadicky. Na druhej strane je žiaduce, aby bol zachovaný čo najužší kontakt rodičov s maloletým dieťaťom, ktorý sa realizuje na dobrovoľnej báze, lebo matka i otec sa s T. stretávajú po vzájomnej dohode. Ich styk teda súd autoritatívne neupravoval.

24. Súd zároveň oboch rodičov zhodujúc sa s navrhovateľmi zaviazal prispievať na výživu maloletého dieťaťa počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia na účet príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, a to otca vo výške po 50 eur mesačne, ktorú sumu aj momentálne posiela, lebo je zamestnaný a matku minimálnym výživným, lebo je práceneschopná a má nepriaznivý zdravotný stav. V prípade, že sa majetkové pomery rodičov v budúcnosti zlepšia, bude žiaduce, aby prispievali na výživu maloletého dieťaťa vyššou sumou ako cca 80 eur mesačne, zodpovedajúcou odôvodneným potrebám takmer dospelého človeka, ktorý sa momentálne štúdiom pripravuje na budúce povolanie a privyrába si aj brigádne, aby mal zabezpečenú vyššiu životnú úroveň a štart do samostatného žitia.

25. Vo výroku bolo tiež potrebné v zmysle § 26 Zákona o rodine zmeniť rozhodnutie, ktorým boli naposledy upravené pomery k maloletému dieťaťu, a to rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 19P/25/2011-61 zo dňa 21.5.2012.

26. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 52 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie otca maloletého dieťaťa v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 .

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 .

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 370 a nasl. CMP.

Ostatní účastníci nie sú oprávnení podať odvolanie, lebo sa tohto práva po vyhlásení a odôvodnení rozsudku výslovne vzdali (§ 368 .