Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_60Cb-43-2020.pdf
PDF · 107 KB
Case nature
Area
Subarea
60Cb/43/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou JUDr. Annou Pikulovou v právnej veci žalobcu ČSOB Leasing, a.s., so sídlom v Bratislave, Žižkova 11, IČO: 35 704 713, zastúpeného SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Šoltésovej 14, IČO: 36 862 711 proti žalovanému 1/ Vodná záchranná služba, so sídlom v Banskej Bystrici, Kvetinová 5758/3, IČO: 42 307 406 a žalovanej 2/ X. F., O.. XX. XX. XXXX V. X. F., F. XXX, o zaplatenie 3.525,69 Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd konanie do výšky istiny 3.525,69 Eur z a s t a v u j e .
II. Žalovaní 1/ a 2/ sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3.525,69 Eur za obdobie od 21. 11. 2018 do 08. 07. 2020 a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia s tým, že plnením jedného zo žalovaných zanikne v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného.
III. Žalobca m á voči žalovaným 1/ a 2/ n á r o k na náhradu trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1) Žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu podanou žalobou zo dňa 26. 11. 2019 doručenou tunajšiemu súdu v upomínacom konaní dňa 26. 11. 2019 (na č. l. 2 - 4 p. v.) domáhal voči žalovaným 1/ a 2/ zaplatenia sumy 3.525,69 Eur s príslušenstvom. V žalobe tvrdil, že dňa 11. 03. 2016 uzavrel žalobca ako veriteľ na jednej strane, so žalovaným 1/ ako dlžníkom na strane druhej v zmysle ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka Zmluvu o spotrebnom úvere č. H., ktorej neoddeliteľnú súčasť tvoria Všeobecné zmluvné podmienky pre stroje a zariadenia k zmluve o spotrebnom úvere a predpis splátok (ďalej len „Zmluva“). Zmluvou sa žalobca zaviazal poskytnúť v prospech žalovaného 1/ účelový spotrebný úver na financovanie predmetu financovania a záväzok žalovaného 1/ použiť tento úver na dohodnutý účel a vrátiť žalobcovi dlžnú sumu spolu s príslušenstvom za podmienok uvedených v Zmluve. Predmetom financovania podľa Zmluvy bolo motorové vozidlo V. J., X.: S., r.v. 2012. Ďalej podľa tvrdenia žalobcu v žalobe, dňa 13. 02. 2017 bola spísaná aj Ručiteľská listina č. K. (ďalej len „ručiteľská listina“), v zmysle ktorej ručiteľ - žalovaná 2/: X. F., V. F. XXX, XXX XX F. - prehlásil žalobcovi, že ho uspokojí, ak dlžník - žalovaný 1/ nesplní svoj záväzok zaplatiť žalobcovi niektorú z pohľadávok vzniknutých na základe Zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi žalobcom a žalovaným 1/ dňa 11. 03. 2016 a ktorej predmetom prenájmu bolo motorové vozidlo. V zmysle Článku I bod 5 listiny ručiteľ - žalovaná 2/ - zároveň prehlásil, že sa podrobne zoznámil so znením zmluvy a VZP a jeho ručenie sa vzťahuje na všetky záväzky dlžníka - žalovaného 1/, ktoré podľa týchto všeobecných podmienok dlžníkovi - žalovanému 1/ vzniknú alebo môžu vzniknúť. V súlade s čl. VII ods. 1 písm. b) Všeobecných zmluvných podmienok zaslal žalobca žalovanému 1/ list - Určenie predčasnej splatnosti úveru, pričom žalobca v ňom určil predčasnú splatnosť úveru poskytnutého na základe Zmluvy,
a to ku dňu 16. 01. 2018, kde dôvodom predčasnej splatnosti úveru bolo 25 a viac kalendárnych dní v omeškaní s úhradou ktoréhokoľvek finančného záväzku. Žalobca vyzval žalovaného 1/ na úhradu dlhu do dňa 17. 02. 2018. Dňa 31. 10. 2018 v súlade so Zmluvou, dodatkom k Zmluve a Zmluvou o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. K. žalobca zaslal žalovanému 1/ finančné vyúčtovanie Zmluvy, kde celkový nedoplatok vyčíslil na sumu vo výške 3.525,69 Eur, ktorý mal žalovaný 1/ zaplatiť žalobcovi v lehote do dňa 20. 11. 2018. Žalovaný 1/ žalobcovi ku dňu podania žaloby na súd dlžnú sumu neuhradil. Žalovaná 2/ bola oboznámená s výpoveďou zmluvy zo strany žalobcu písomnosťou zo dňa 16. 01. 2018 a výzvou na plnenie zo dňa 28. 11. 2018 bola vyzvaná, nakoľko svoj záväzok nezaplatil žalovaný 1/, aby najneskôr v lehote do 12. 12. 2018 zaplatila dlžnú sumu vo výške 3.525,69 Eur. Žalovaný 1/ ani žalovaná 2/ dlžnú sumu žalobcovi nezaplatili. Keďže sa žalovaní 1/ a 2/ dostali do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku, uplatnil si žalobca popri istine 3.525,69 Eur i zákonný úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3.525,69 Eur od 21. 11. 2018 do zaplatenia (§ 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka v spojení s § 1 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov) a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur (§ 369c ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z.), ako aj náhradu trov súdneho konania s tým, že plnením jedného zo žalovaných zanikne v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného.
2) Vo veci bol vydaný platobný rozkaz tunajšieho súdu v upomínacom konaní sp. zn. 13Up/1756/2019 zo dňa 16. 12. 2019 (na č. l. 91 - 92 p. v.), proti ktorému podal žalovaná 2/ v zákonnej lehote odpor datovaný dňa 17. 01. 2020 (na č. l. 99 - 100 p. v.), v ktorom nárok žalobcu neuznala v celom rozsahu. V jeho odôvodnení tvrdila, že žalobca v ods. II podanej žaloby tvrdí, že dňa 28. 11. 2018 výzvou na plnenie vyzval žalovanú 2/ na plnenie záväzku z ručiteľskej listiny, pritom nedokladoval doručenku z pošty, že takýto úkon aj v skutočnosti vykonal. Podľa jej názoru, žaloba nespĺňa zákonom ustanovené náležitosti a to pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, je nesúlad údajov uvedených v žalobe v porovnaní s prílohami, keď žalobca v žalobe svoje tvrdenie opiera o ručiteľskú listinu č. K. zo dňa 13. 02. 2017 a žalovaná 2/ takúto ručiteľskú listinu nikdy nepodpísala. V závere odporu žalovaná 2/ navrhla, aby súd zrušil platobný rozkaz a celú vec vrátil žalobcovi ako neopodstatnenú, nakoľko v žalobe je množstvo rozporov, jednak v listinných dôkazoch, ako aj nepravdivých tvrdeniach, ktoré zavádzajú súd a poškodzujú osobu žalovanej 2/.
3) Žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním zo dňa 07. 04. 2020 (na č. l. 108
- 111 p. v.) k odporu žalovanej 2/ vyjadril s tým, že chybou v písaní došlo v žalobe k nesprávnemu označeniu čísiel dôkazov, avšak dôkazy pripojené k žalobe preukazujú zmluvný vzťah uzavretia Zmluvy o úvere č. H. zo dňa 11. 03. 2016 medzi žalobcom a žalovaným 1/ a súčasne pripojená Ručiteľská listina č. K. zo dňa 11. 03. 2016 preukazuje žalobcom uvádzané skutkové tvrdenia, že žalovaná 2/ prehlásila žalobcovi, že ho uspokojí, ak dlžník - žalovaný 1/ nesplní svoj záväzok zo zmluvy. Preto žalobca s poukazom na ustanovenie § 129 CSP a § 224 CSP a contrario uviedol správne znenie žaloby s opravenými chybami, čo však nemení nič na právnom a skutkovom základe žaloby. Žalobca zároveň pripojil k tomuto vyjadreniu i doručenky a návratky poštových obálok k jednotlivým listovým zásielkam doručovaným žalovaným 1/ a 2/: žalobca doručoval žalovanému 1/ listinu Určenie predčasnej splatnosti úveru zo dňa 16. 01. 2018, ktorú si žalovaný 1/ neprevzal a uvedenú skutočnosť preukazuje obálka s dátumom uloženia zásielky dňa 23. 01. 2018 a potvrdenou návratkou Slovenskej pošty zo dňa 13. 02. 2018, že predmetnú zásielku si adresát neprevzal v odbernej lehote; žalobca ďalej žalovanému 1/ doručoval konečné finančné vyúčtovanie zo dňa 31. 10. 2018, ktorú si taktiež žalovaný 1/ neprevzal, čo potvrdzuje návratka Slovenskej pošty na obálke zo dňa 08. 11. 2018 adresát neznámy; súčasne žalobca doručoval Informáciu pre ručiteľa o ukončení zmluvy č. H. zo dňa 16. 01. 2018 žalovanej 2/, ktoré si žalovaná 2/ prevzala dňa 22. 01. 2018; takisto žalobca doručoval žalovanej 2/ výzvu na plnenie zo dňa 28. 11. 2018, ktorú si žalovaná 2/ prevzala dňa 03. 12. 2018. Žalobca ďalej vo vyjadrení uviedol, že zmluvný vzťah žalobcu a žalovaného 1/, na podklade ktorého sa vedie predmetné konanie, je obchodnoprávnym vzťahom a teda sa nejedná o spotrebiteľský vzťah. Žalovaný 1/ nie je fyzickou osobou a teda ho nemožno posudzovať ako spotrebiteľa, ani zmluvný vzťah založený Zmluvou o spotrebnom úvere č. H. zo dňa 11. 03. 2016 nie je spotrebiteľským, ale čisto obchodnoprávnym vzťahom podliehajúcim úprave Obchodného zákonníka. Vzhľadom na uvedenú právnu skutočnosť, že predmetný zmluvný vzťah nie je spotrebiteľským, ale obchodnoprávnym, nie je možné aplikovať ustanovenie § 3 ods. 6 písm. d) ZoUK, na ktoré sa odvoláva žalovaná 2/. Žalobcovi teda zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplývala povinnosť vyzvať žalovanú 2/ v posledných troch mesiacoch pred podaním žaloby. Žalovaná 2/ ako ručiteľ vyhlásil žalobcovi v Ručiteľskej listine č. K. zo dňa 11. 03. 2016, že ho
uspokojí, ak nesplní svoj záväzok žalovaný 1/. V zmysle čl. II ods. 7 ručiteľskej listiny je upravené, že právny vzťah z ručiteľskej listiny a teda samotné vyhlásenie sa posudzuje podľa ustanovenia § 303 a nasl. Obchodného zákonníka. Žalobca poznamenal, že ručiteľ nevstupuje do záväzkového vzťahu na miesto dlžníka, ale je povinný plniť rovnaký záväzok vedľa dlžníka, pričom záväzok ručiteľa je relatívne samostatný a od záväzku dlžníka sa odlišuje tak v právnej skutočnosti, ktorá ho zakladá, ako aj v dobe vzniku a splatnosti a nejde o spoločný solidárny záväzok. Inštitút ručenia sa vyznačuje dvomi základnými znakmi: akcesoritou a subsidiaritou. Z akcesority ručenia vyplýva, že záväzok ručiteľa je existenčne závislý od hlavného záväzku: ak zanikne pohľadávka, ktorej splnenie ručiteľ zabezpečuje, zanikne tiež ručiteľský záväzok. Subsidiarita ručiteľského záväzku znamená, že ručiteľ nie je zaviazaný vedľa hlavného dlžníka ako spoločný dlžník, ale je povinný uspokojiť pohľadávku veriteľa až vtedy, ak ju neuspokojí dlžník. Ručiteľ teda nie je dlžníkom primárnym, ale až sekundárnym. Žalobca mal za to, že nárok žalobcu je dostatočne odôvodnený, žalovaní 1/ a 2/ žiadnym spôsobom nespochybnili nárok žalobcu, žalovaná 2/ v odpore neuviedla žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by spochybnila nárok žalobca a preto jej tvrdenia považoval žalobca za účelové v snahe oddialiť rozhodnutie súdu. Navrhol súdu, aby po vykonanom dokazovaní vyniesol rozsudok v zmysle podanej žaloby. K vyjadreniu pripojil žalobca i listinné dôkazy, ktoré sa nachádzajú na č. l. 116 - 146 p. v.
4) Žalovaná 2/ sa k písomnému vyjadreniu žalobcu zo dňa 07. 04. 2020 a jeho prílohám nevyjadrila, hoci tieto jej súd doručil dňa 15. 06. 2020 (doručenka na č. l. 161 p. v.).
5) Žalovaný 1/ vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe, doručenom tunajšiemu súdu dňa 07. 06. 2022 (na č. l. 188 - 189 p. v.) uviedol, že dňa 08. 07. 2020 vložil na účet žalobcu sumu podľa vyúčtovania vo výške 3.525,69 Eur, ktorý doklad o vložení finančných prostriedkov zaslal aj žalobcovi so žiadosťou o zaslanie originálov dokumentov pre potreby účtovníctva. Žalovaný 1/ teda svoj záväzok voči žalobcovi vo výške 3.525,69 Eur splnil ešte v roku 2020 a preto navrhol, aby súd zrušil žalobu, nakoľko žalobca už bezmála dva roky disponuje finančnou čiastkou. K vyjadreniu k žalobe pripojil žalovaný 1/ i listinné dôkazy, na ktoré sa vo svojom vyjadrení odvolal (na č. l. 190 - 195 p. v.).
6) Ešte pred prvým pojednávaním vo veci samej, podaním zo dňa 09. 06. 2022 (na č. l. 201 p. v.) zobral žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobu čiastočne - v rozsahu istiny 3.525,69 Eur - späť a žiadal konanie v sume 3.525,69 Eur zastaviť, pretože žalovaný 1/ dňa 08. 07. 2020, t.j. po podaní žaloby na súd, sumu istiny 3.525,69 Eur žalobcovi zaplatil, pričom však žalovaní 1/ a 2/ nezaplatili celý žalovaný nárok spolu s príslušenstvom. Žalobca naďalej trval voči žalovaným 1/ a 2/ na zaplatení úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3.525,69 Eur za obdobie odo dňa 21. 11. 2018 do dňa 08. 07. 2020 (t.j. vo výške 518,13 Eur) a paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur s tým, že plnením jedného zo žalovaných zanikne v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného. Takisto trval aj na náhrade trov konania voči žalovaným 1/ a 2/ v rozsahu 100 %.
7) Podanie žalobcu zo dňa 09. 06. 2022 - Čiastočné späťvzatie žaloby do výšky istiny 3.525,69 Eur - doručil súd žalovanému 1/ dňa 11. 06. 2022 (na č. l. 208 p. v.) a žalovanej 2/ dňa 16. 06. 2022 (na č. l. 209 p. v.).
8) Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.
9) Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
10) Vzhľadom na to, že žalobca vzal svoju žalobu čiastočne - do výšky istiny 3.525,69 Eur - späť ešte pred začatím pojednávania vo veci samej, súd konanie do výšky istiny 3.525,69 Eur podľa § 145 ods. 2 CSP zastavil tak, ako je v I. výrokovej vete tohto rozhodnutia uvedené. Súhlas žalovaných 1/ a 2/ s čiastočným späťvzatím žaloby nebol potrebný, nakoľko k čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo ešte pred prvým pojednávaním vo veci samej.
11) Žalovaný 1/ sa pojednávania vo veci samej nezúčastnil, svoju neúčasť na ňom písomne ospravedlnil; žalovaná 2/ sa pojednávania vo veci samej nezúčastnila, svoju neúčasť na ňom neospravedlnila, hoci doručenie predvolania mala riadne a včas vykázané dňom 02. 06. 2022. Preto súd pojednával a rozhodol vo veci v zmysle § 180 CSP v neprítomnosti žalovaných 1/ a 2/, pričom prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
12) Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalobcu a po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu zistil tento skutkový stav:
13) Žalobca sa podanou žalobou zo dňa 26. 11. 2019 domáhal voči žalovaným 1/ (ako dlžníkovi) a 2/ (ako ručiteľovi) zaplatenia istiny vo výške 3.525,69 Eur, zákonného úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3.525,69 Eur od 21. 11. 2018 do zaplatenia, paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur a náhrady trov súdneho konania s tým, že plnením jedného zo žalovaných zanikne v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného. Súd žalobe vyhovel a dňa 16. 12. 2019 rozhodol o žalobe platobným rozkazom, ktorý bol však podaním odporu zo strany žalovanej 2/ zrušený a súd ďalej vo veci o nároku žalobcu konal. Ako súd ďalej zistil, žalovaný 1/ ako dlžník uhradil žalobcovi dňa 08. 07. 2020, t.j. po podaní žaloby na súd a po vydaní platobného rozkazu, istinu vo výške 3.525,69 Eur (dôkazy na č. l. 193 p. v a na č. l. 202 p. v.), avšak príslušenstvo pohľadávky - úrok z omeškania a paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky neboli žalobcovi ku dňu rozhodovania súdom žalovanými 1/ a 2/ uhradené. Súd po čiastočnom späťvzatí žaloby žalobcom do výšky istiny 3.525,69 Eur pokračoval v konaní o nároku žalobcu o zaplatenie príslušenstva pohľadávky
- úroku z omeškania a paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky tak, ako na tom žalobca trval vo svojom písomnom podaní zo dňa 09. 06. 2022 (na č. l. 201 p. v.).
14) Právny zástupca žalobcu v rámci záverečnej reči na pojednávaní dňa 24. 06. 2022 (na č. l. 212 - 213 p. v.) uviedol, že vzhľadom na to, že žalobca zobral čiastočne do výšky istiny svoju žalobu späť, zostalo predmetom súdneho konania iba príslušenstvo pohľadávky tak, ako vyplýva z písomného podania zo dňa 09. 06. 2022, to znamená, že výška úrokovej sadzby je zdôvodnená v žalobe, istina je známa zo súdneho sporu, dĺžka omeškania je takisto známa od 21. 11. 2018 do 08. 07. 2020, t.j. kedy bola dlžná suma pripísaná na účet žalobcu, čo nie je medzi stranami sporné, resp. medzi žalobcom a žalovaným 1/, ktorý sám túto skutočnosť potvrdil. Žalobca takisto trvá aj na paušálnej náhrade nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur, táto vyplýva zo zákonného ustanovenia a jej výška je upravená Nariadením vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka. Záverečný návrh žalobcu je taký, aby súd konanie v časti istiny 3.525,69 Eur zastavil a zaviazal žalovaného 1/ a žalovaného 2/ na povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3.525,69 Eur za obdobie od 21. 11. 2018 do 08. 07. 2020, ako aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia s tým, že plnením jedného zo žalovaných zanikne v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného. Vzhľadom na to, že k úhrade žalovanej istiny došlo po podaní žaloby na súd, žalobca si uplatňuje voči žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
15) Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
16) Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
17) Podľa § 1 ods. 2 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov, namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.
18) Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, § 369a a § 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
19) Podľa § 2 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov, výška paušálnej náhrady nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 Eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
20) Podľa Ručiteľskej listiny č. K. zo dňa 11. 03. 2016, žalovaná 2/ ako ručiteľ prehlasuje veriteľovi
- žalobcovi, že ho uspokojí, ak dlžník - žalovaný 1/ nesplní svoj záväzok zaplatiť veriteľovi niektorú z pohľadávok, vzniknutých na základe Zmluvy o spotrebnom úvere č. H., ktorá bola uzavretá medzi veriteľom a dlžníkom dňa 11. 03. 2016, a ktorej predmetom je poskytnutie spotrebného úveru na financovanie predmetu V. J., X.: S..
21) Podľa Článku II ods. 7. Ručiteľskej listiny č. K. zo dňa 11. 03. 2016, tento ručiteľsko-právny vzťah je upravený v ust. § 303 a nasl. Obchodného zákonníka.
22) Podľa § 303 Obchodného zákonníka, kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.
23) Podľa § 311 ods. 1 Obchodného zákonníka, ručenie zaniká zánikom záväzku, ktorý ručenie zabezpečuje.
24) Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že dňa 11. 03. 2016 uzavreli žalobca ako veriteľ a žalovaný 1/ ako dlžník Zmluvu o spotrebnom úvere č. H. v zmysle ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka (na č. l. 17 p. v.). Ďalej mal súd preukázané, že vo vzťahu k žalovanému 1/ ako dlžníkovi došlo k určeniu predčasnej splatnosti úveru ku dňu 16. 01. 2018 a dňa 31. 10. 2018 zaslal žalobca žalovanému 1/ finančné vyúčtovanie zmluvy, kde celkový nedoplatok vyčíslil žalobca na sumu vo výške 3.525,69 Eur, ktorý nedoplatok mal žalovaný 1/ ako dlžník zaplatiť žalobcovi v lehote do dňa 20. 11. 2018, čo však žalovaný 1/ neurobil. Súd mal tiež preukázané, že dňa 11. 03. 2016 na základe Ručiteľskej listiny č. K. (na č. l. 25 opačná strana p. v.) žalovaná 2/ ako ručiteľ prehlásila žalobcovi ako veriteľovi, že ho uspokojí, ak dlžník - žalovaný 1/ nesplní svoj záväzok zo Zmluvy o spotrebnom úvere č. H. zo dňa 11. 03. 2016. Žalobca doručil Informáciu pre ručiteľa o ukončení zmluvy č. H. zo dňa 16. 01. 2018 žalovanej 2/, ktorú informáciu prevzala žalovaná 2/ dňa 22. 01. 2018 (na č. l. 127 obojstranne p. v.) a takisto jej doručil aj výzvu na plnenie zo dňa 28. 11. 2018, ktorú výzvu prevzala žalovaná 2/ dňa 03. 12. 2018 (na č. l. 128 obojstranne p. v.). Ani žalovaná 2/ ako ručiteľ na výzvu žalobcu ako veriteľa nereagovala a dlžnú sumu 3.525,69 Eur za dlžníka - žalovaného 1/ žalobcovi neuhradila. Napokon mal súd preukázané, že v priebehu súdneho konania dňa 08. 07. 2020, t.j. po podaní žaloby na súd a po vydaní platobného rozkazu, dlžnú istinu vo výške 3.525,69 Eur uhradil žalobcovi samotný žalovaný 1/ ako dlžník zo záväzkového vzťahu, avšak uplatnené príslušenstvo pohľadávky - úrok z omeškania a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ani jeden zo žalovaných (teda ani dlžník, ani ručiteľ) žalobcovi ani ku dňu rozhodovania súdom neuhradili. Súd bol toho názoru, že záväzok dlžníka - žalovaného 1/ nezanikol a nezaniklo teda ani ručenie žalovanej 2/, ktoré ručenie zaniká až zánikom záväzku, ktoré ručenie zabezpečuje.
25) Obranu žalovanej 2/ uvádzanú v odpore proti platobnému rozkazu (na č. l. 99 - 100 p. v.) považoval súd za účelovú, hoci žalobca uvádzal v žalobe inú Ručiteľskú listinu č. K. zo dňa 13. 02. 2017, čím došlo k chybe pri písaní v žalobe, avšak ako listinný dôkaz pripojil k žalobe správnu Ručiteľskú listinu č. K. zo dňa 11. 03. 2016 (na č. l. 25 opačná strana p. v.), takže žalovaná disponovala správnou ručiteľskou listinou zo dňa 11. 03. 2016. Súd sa nestotožnil s obranou žalovanej 2/, že sa jedná o spotrebiteľský záväzkový vzťah, nakoľko v súdenom prípade bola medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným 1/ ako dlžníkom riadne uzavretá Zmluva o spotrebnom úvere č. H. zo dňa 11. 03. 2016 (na č. l. 17 p. v.) podľa ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a podľa § 303 a nasl. Obchodného zákonníka bola uzatvorená aj Ručiteľská listina č. K. medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou 2/ ako ručiteľom dňa 11. 03. 2016 (na č. l. 25 opačná strana p. v.). A napokon, žalovaná 2/ v súdnom konaní skutkové tvrdenia žalobcu uvádzané v písomnom podaní zo dňa 07. 04. 2020 vrátane pripojených príloh (na č. l. 108 - 146 p. v.) výslovne nepoprela, hoci tieto jej boli zo strany súdu doručené dňa 15. 06. 2020 (doručenka na č. l. 161 p. v.). a takisto výslovne nepoprela ani skutkové tvrdenia žalobcu uvádzané v písomnom podaní zo dňa 09. 06. 2022 (na č. l. 201 p. v.), ktoré jej súd doručil dňa 16. 06. 2022 (doručenka na č. l. 209 p. v.). Žalovaná 2/ teda na svoju obranu neuviedla žiadne relevantné skutočnosti, resp. dôkazy, ktoré by nárok žalobcu spochybňovali.
26) Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu a s poukazom na citované zákonné ustanovenia, ako aj na zmluvné dojednania sporových strán, považoval súd žalobu za dôvodnú a preukázanú a preto žalobcovi vyhovel tak, ako je v II. výrokovej vete tohto rozhodnutia uvedené. Súd zaviazal žalovaných 1/ a 2/ (ako dlžníka a ručiteľa) zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3.525,69 Eur za obdobie od 21. 11. 2018, kedy sa dostali do omeškania, do 08. 07. 2020, kedy došlo k zániku záväzku žalovaného 1/ v časti uplatnenej istiny, ako aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur s tým, že plnením jedného zo žalovaných zanikne v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného. V súdenom prípade zodpovedá aj žalovaná 2/ ako ručiteľ za nesplnené záväzky žalovaného 1/ ako dlžníka vo vzťahu k žalobcovi ako veriteľovi, a pokiaľ nezanikne záväzok dlžníka - žalovaného 1/ z titulu úrokov z omeškania a paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky úplne, záväzok žalovanej 2/ ako ručiteľa popri dlžníkovi naďalej trvá. Priznaná výška úrokovej sadzby je v súlade s ustanovením § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s § 1 ods. 2 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov, t.j. 0,00 % plus 9 % ročne. Zároveň priznal súd žalobcovi i paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur v zmysle ustanovenia § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z.
27) O trovách konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 256 ods. 1 CSP tak, že priznal žalobcovi ako strane v spore úspešnej nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, t.j. v rozsahu 100 % voči žalovaným 1/ a 2/, ktorí v spore úspešní neboli. Žalovaní 1/ a 2/ podľa § 256 ods. 1 CSP procesne zavinili zastavenie konania do výšky istiny 3.525,69 Eur, keď plnili po podaní žaloby na súd a po vydaní platobného rozkazu (dňa 08. 07. 2020) a vo zvyšnej časti, t.j. v priznanom úroku z omeškania a paušálnej náhrade nákladov spojených s uplatnením pohľadávky mal žalobca plný úspech. O výške náhrady trov konania rozhodne súd podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia (ktorým sa konanie končí), samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Banská Bystrica (§ 355 ods. 1 v spojení s § 362 ods. 1 CSP). Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).