Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_68P-78-2022.pdf
PDF · 106.25 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-68P/78/2022
Uznesenie
Okresný súd Bratislava V v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: S. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matky - D. N. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. U. XX, G., a otca - T. N., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan Y. republiky, bytom L. U. XXA, G., zast. advokátkou JUDr. Denisou Jánošíkovou, AK so sídlom Klincová 35, Bratislava, v konaní na návrh otca o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania
odôvodnenie:
1. Otec sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 31.05.2022 domáha návrhom vo veci samej uloženia informačnej povinnosti a zároveň aj nariadenia neodkladného opatrenia rovnakého znenia: „Súd ukladá matke povinnosť informovať otca mal. S. N., nar. XX.XX.XXXX o všetkých podstatných veciach týkajúcich sa maloletej, najmä o jej zdravotnom stave, zdravotných výsledkoch a to v rozsahu - zmeny zdravotného stavu maloletej a to do 2 hodín od jej zistenia, - výsledkoch lekárskeho vyšetrenia a to v deň vyšetrenia, - mena a priezviska lekára, adresy lekára, dňa, hodiny a dôvodu návštevy lekára v prípade vopred naplánovaného i neplánovaného vyšetrenia maloletej vopred, ihneď, ako sa matka o tomto vyšetrení dozvie tak, aby sa otec mohol zúčastniť daného vyšetrenia, ako i krúžkovej i mimoškolskej aktivite maloletej a iných podstatných veciach a to do 12 hodín po ich zistení/ zmene. Matka je povinnosť otca informovať prostriedkami elektronickej komunikácie na emailovú adresu otca: a@b.c“
1.1. Súd uznesením č. k. 68P/73/2022-29 zo dňa 03.06.2022 vylúčil uvedený návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia na samostatné konanie vedené pod sp. zn. 68P/78/2022.
2. V úvode svojho návrhu otec uvádza, že rodičovské práva a povinnosti rodičov k mal. S. boli upravené rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV, č. k. 13P/237/2017-504 zo dňa 19.09.2019 v znení rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 20CoP/83/2020-1105 zo dňa 01.12.2021, tak, že maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti matky, obaja rodičia boli poverení zastupovaním a spravovaním jej majetku, otec bol zaviazaný povinnosťou prispievať na výživu maloletej sumou 200,- eur mesačne a zároveň bol upravený bežný styk otca s maloletou a aj osobitne styk počas školských prázdnin a sviatkov. Aktuálne je na tunajšom súde vedené konanie vo veci úpravy styku starého otca a prastarej matky s maloletou a dosiaľ nebolo právoplatne skončené. Uznesením Okresného súdu Bratislava IV č. k. 25P/35/2019-163 zo dňa 14.03.2019 v znení uznesenia Krajského súdu v Bratislave č. k. 20P/53/2019 zo dňa 30.04.2019 bola matke okrem iného uložená aj informačná povinnosť spočívajúca v jej povinnosti bezodkladne písomnosti či telefonicky informovať otca o neúčasti maloletej v predškolskom zariadení a o zmene zdravotného stavu maloletej a výsledkoch jej lekárskeho vyšetrenia v deň vyšetrenia a podávať
otcovi pravidelne vždy k 10. dňu v mesiaci písomne na e-mail otca správy o vyšetreniach, správy o mimoškolských aktivitách maloletej, jej krúžkovej činnosti, vrátane termínov a miesta vystúpení a to do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 13P/237/2017. Matka si v tom čase riadne neplnila svoje povinnosti spočívajúce v informovaní otca o podstatných veciach týkajúcich sa maloletej. Otec poukazuje vo svojom návrhu na názor Krajského súdu, ktorý v rozhodnutí konštatoval, že skutočnosť, že bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matke neznamená, že otec nemá právo vedieť o podstatných veciach týkajúcich sa maloletej, ako napr. o jej zdravotnom stave a podobne a otec si bude zároveň maloletú vyzdvihovať aj v predškolskom zariadení a preto musí byť bezodkladne informovaný, či sa v ňom maloletá nachádza alebo nie. Matka však napriek uloženej povinnosti túto nerešpektovala, riadne si ju neplnila, otcovi zasielala nič nevypovedajúce tabuľky o maloletej z ktorých bolo zrejmé, že maloletá nemá nič naplánované. Tým, že došlo k zrušeniu uvedeného neodkladného opatrenia, matka aktuálne otca o maloletej neinformuje vôbec a pokiaľ ho informuje tak len selektívne, účelovo. Matka otcovi oznámila dňa 08.02.2022, že je maloletá chorá a preto sa nemôže zúčastniť školského vyučovania, pričom rovnakú všeobecnú informáciu poskytla otcovi aj dňa 09.02.2022. Otec sa dopytoval na zdravotné problémy maloletej, na jej liečbu, matka mu žiadne informácie neposkytla a ani to, že sa ich naplánovaný styk dňa 10.02.2022 má uskutočniť. Matka maloletú priviedla k otcovi, no ten sa v byte nezdržiaval a preto sa ich styk neuskutočnil. Uvedené bolo podľa názoru otca účelové zo strany matky a matka týmto sledovala negatívne ovplyvnenie maloletej vo vzťahu k otcovi. Otec taktiež poukazuje na to, že matka s maloletou navštívila dňa 04.05.2022 pediatričku, pričom o tejto návšteve ho informovala až ex post, formálne a stroho. Vzhľadom na nekooperáciu zo strany matky, otec viackrát dopytoval priamo pediatričku maloletej, ktorá však uvedené informácie otcovi neposkytla z dôvodu pracovnej vyťaženosti a odkáže ho na matku, pričom nechce vstupovať medzi rodičov, ich nezhodu a nekomunikáciu. Otec má za to, že práve uložením informačnej povinnosti matke vo vzťahu k otcovi, a jej povinnosti otcovi dostatočne vopred oznámiť akékoľvek plánované a najmä neplánované vyšetrenie maloletej, čím by bolo otcovi umožnené sa týchto vyšetrení osobne zúčastniť, by sa táto situácia vyriešila v prospech maloletej pri zachovaní rovnocenného postavenia oboch rodičov. Otcovi je v súčasnosti znemožňované sa týchto vyšetrení zúčastňovať a poskytnúť ošetrujúcemu lekárovi anamnézu maloletej, kompletnejšiu a objektívnejšiu symptomatológiu maloletej a rovnako je mu znemožnené priamo komunikovať s ošetrujúcou lekárkou maloletej, dopytovať sa o doplňujúce informácie aj s poukazom na to, že otec žije v domácnosti s mladšou maloletou dcérou, ktoré je aktuálne v citlivom veku. Maloletá S. nemá s prítomnosťou oboch rodičov pri vyšetrení žiaden problém, práve naopak, prirodzenejšie prekoná strach z vyšetrovania, výterov či iných úkonov. Otec zároveň dáva súdu do pozornosti skutočnosť, že ak je maloletá u otca a pokiaľ si jej zdravotný stav vyžaduje v tomto čase lekárske vyšetrenie, otec matku bezodkladne o tom informuje tak, aby sa ho mohla ja ona zúčastniť. Otec má tak záujem riadne a rovnocenne participovať na výchove maloletej, má záujem byť prítomný pri maloletej i v prípade ak sa tá zúčastňuje nepríjemnejších vecí, ktorými sú napr. i lekárskej vyšetrenia. Matka po rozchode rodičov otcovi ani raz neumožnila zúčastniť sa na vyšetreniach maloletej a v prípade ak zistila, že sa ten nachádza v čakárni ambulancie, plánované kontrolné vyšetrenie zrušila čo matka napr. potvrdila svojou správou zo dňa 15.11.2019, kedy otcovi oznámila, že z plánovaného zubárskeho vyšetrenia odišli z dôvodu jeho prítomnosti. Otec priznáva, že rodičia spolu nevedia komunikovať, matka na jeho dopyty ohľadne maloletej nereaguje, otca ignoruje a na liečbu zdravotného stavu sa otec pýta priamo maloletej ako tomu bolo aj dňa 19.05.2022 kedy si otec našiel medzi zbalenými vecami maloletej aj detský sirup s predpísaným dávkovaním. Po tom čo sa sirup minul, kontaktoval matku, no tá zareagovala slovami aby si otec sirup kúpil. Ten po zohnaní daného sirupu zistil, že je viazaný na lekársky predpis, ktorý však maloletá nemala a tým pádom ani nemala tento sirup predpísaný jej ošetrujúcou lekárkou. Matka uviedla, že lekárka ho spomínala výlučne ústne a že daný sirup má doma. Otec ďalej zistil, že ho matka zavádzala aj ohľadne dátumu ukončenia liečby maloletej a tak mu neposkytla dostatočné informácie o maloletej, o jej zdravotnom stave, liečbe, pričom otca poslala kúpiť sirup pre maloletú, o ktorom vedela, že je na lekársky predpis a že tento z vlastného rozhodnutia matky, matka nemá. Napriek tomu, že informačná povinnosť rodičov navzájom vyplýva priamo z ustanovení zákona o rodine, matka si túto povinnosť ako je zrejmé z obsahu návrhu, riadne neplní. Túto povinnosť si plní výlučne vo formalistickom duchu, selektívne a účelovo a otec vopred neinformuje v dostatočnom rozsahu o zdravotnom stave maloletej, o plánovaných a akútnych vyšetreniach. Týmto konaním matka znemožňuje otcovi riadny výkon starostlivosti o maloletú, ktorý má záujem byť účastný vecí týkajúcich sa maloletej. Podľa otca je aj v záujme maloletej aby bola matke opätovne uložená povinnosť rozhodnutím súdu. Vzhľadom na uvedené a na skutočnosť, že už aj v minulosti bolo potrebné pristúpiť k nariadeniu neodkladného opatrenia vo veci určenia informačnej povinnosti matke, dochádza k ohrozeniu práv maloletej, ako aj jej otca na zabezpečenie informácií a z
toho, okrem iného vyplývajúcej následnej starostlivosti ohľadom návštev lekára a súvisiaceho s jasným uvádzaním zdravotného stavu maloletej. Rodičia nie sú schopní sa dohodnúť o veciach týkajúcich sa maloletej a preto podľa názoru otca existuje v danom prípade obava, že dochádza k ohrozovaniu záujmu maloletej a súd je povinný poskytnúť maloletej tú najvyššiu ochranu, a to i na úkor jej rodičov.
3. Súd sa oboznámil s obsahom spisového materiálu, najmä so skutočnosťami uvedenými v návrhu, jeho prílohami ako i obsahom spisov tunajšieho súdu vedených ohľadne maloletého dieťaťa.
4. Lustráciou poručenských spisov bolo zistené, že Okresný súd Bratislava IV svojím rozsudkom č. k. 13P/237/2017-504 zo dňa 19.09.2019 rozviedol manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, ktoré na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky, oboch rodičov poveril zastupovaním a správou jej majetku, pričom zároveň upravil aj styk otca s maloletou. Voči výroku o úprave styku a výroku o zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky podal otec odvolanie, pričom Krajský súd v Bratislave dané výroky potvrdil no zároveň pozmenil úpravu styku otca s maloletou počas letných prázdnin. Rozhodnutie Okresného súdu Bratislava IV nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 20.11.2019 vo výrokoch o rozvode, zastupovaní a spravovaní majetku maloletej a vo výroku o výživnom a dňa 06.01.2022 v spojení s rozsudkom KS BA č. k. 20CoP/83/2020-1105 zo dňa 01.12.2021 vo zvyšných výrokoch. Na tunajšom súde prebieha v súčasnosti pod sp. zn. 61P/40/2020 konanie o úpravu styku starého otca a prastarej matky s maloletým dieťaťom, ktoré nebolo dosiaľ právoplatne skončené a vo veci je vytýčený termín na 13.09.2022. Ďalej je na tunajšom súde vedené konanie na návrh otca pod sp. zn. 68P/73/2022 o uloženie informačnej povinnosti matky, v ktorom je vytýčený termín pojednávania na 06.10.2022.
5. Predmetom konania je nariadenie neodkladného opatrenia počas konania vo veci samej.
6. Podľa článku 4 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimo sporový poriadok (ďalej len „CMP“), súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. Ak je účastníkom konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí súd účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom základe s ostatnými účastníkmi konania.
7. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia CSP, ak tento zákon neustanovuje inak.
8. Podľa § 2 ods. 2 CMP, na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
9. Podľa § 324 ods. 1, 2, 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení môže súd na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
10. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
11. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.“
12. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2015/160/20181212>, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20181212>, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
13. Podľa § 329 ods.1 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
14. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
15. Podľa § 332 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
16. Podľa § 360 ods. 1 zákona CMP neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.
17. Podľa § 234 ods. 2 CSP ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.
18. Obsah neodkladného opatrenia je definovaný v ustanovení § 325 ods. 2 CSP, tento však nie je taxatívne daný.
19. Inštitút neodkladných opatrení nahradil doterajšie predbežné opatrenia podľa úpravy platnej do 30.06.2016, zavedením inštitútu neodkladných opatrení sa zmenila koncepcia právnej úpravy predbežných opatrení podľa Občianskeho súdneho poriadku platného do 30.06.2016, ktorých cieľom bolo dočasne upraviť pomery účastníkov konania a následne rozhodnúť vo veci samej. Nová právna úprava upustila od doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej. Nariadenie neodkladného opatrenia v priebehu odvolacieho konania vyplýva nielen z verejného záujmu, napr. ochrana maloletého dieťaťa, ale aj z princípu úplnej apelácie, ktorá sa uplatňuje v mimosporovom konaní. Neodkladné opatrenia sú rozčlenené na neodkladné opatrenia vo veci ochrany maloletého § 365 CMP, neodkladné opatrenia vo veciach výživného § 366 CMP, neodkladné opatrenia vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého § 367 CMP, neodkladné opatrenia o povolení súdu na výkon oprávnenia vo veci starostlivosti o maloletých, § 368 CMP a opatrenie na zabezpečenie dôkazu § 369 CMP. Z uvedeného výpočtu je zrejmé, že predmetné opatrenia upravujú najmä ochranu maloletého dieťaťa. Daná právna úprava v uvedenej oblasti v zásade vychádza z doterajšej právnej úpravy.
20. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
21. Podľa § 28 zákona č. 35/2006 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), (1) Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. (2) Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. (3) Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.
22. Súd konštatuje, že účelom neodkladných opatrení je rýchla a dočasná úprava pomerov účastníkov konania s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej. Dočasné rozhodnutie môže slúžiť aj ako záruka efektívnosti budúceho núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Takéto rozhodnutie nie je rozhodnutím vo veci samej, navrhovateľ ním nenadobúda definitívne práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. To však neznamená, že ho súd môže vydať len na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. Tento inštitút upravuje nielen faktické pomery účastníkov, ale aj právne pomery, i
keď len predbežné. Súd musí v konaní predovšetkým skúmať, či je návrh navrhovateľa osvedčený, tiež je potrebné skúmať, či je predbežné opatrenie potrebné, t. j. naliehavosť situácie. Nevyhnutnosť úpravy sa tu ponechá na voľnú úvahu súdu. Súd sa pritom opiera o výsledky urýchleného zisťovania. Ak na jeho základe dospeje k názoru, že návrh je dôvodný, t. j. že ohrozenie vzťahov alebo nárokov účastníkov je také značné, že si vyžaduje okamžité, hoci dočasné opatrenie súdu, nariadi ich najvhodnejšiu úpravu predbežným opatrením. Charakteristickým znakom neodkladných opatrenia je jeho predbežný - dočasný charakter. Procesnú zodpovednosť v uvedenom smere nesie navrhovateľ predbežného opatrenia. Neodkladné opatrenie teda nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov
23. Neodkladné opatrenia neprejudikujú práva ani jedného z účastníkov a ani práva tretích osôb a svoje opodstatnenie strácajú, keď súd poskytne ohrozeným alebo porušeným právam definitívnu ochranu, preto nie sú rozhodnutiami konečnými a ich účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov alebo zabezpečenie už existujúceho súdneho rozhodnutia. Z povahy neodkladných opatrení vyplýva, že nebudú zisťované všetky skutočnosti, ktoré by mal súd inak zistené, ak by mal vo veci vydať konečné rozhodnutie ( rozhodnutie NSSR č. 3Cdo 203/2011, nález ÚS SR III. ÚS 298/2008).
24. Neodkladné opatrenie súd nariadi vtedy, ak má preukázané, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad, t. j. keď je priamo ohrozená jeho výživa alebo keď musí byť okamžite vyňaté z doterajšieho výchovného prostredia, prípadne, ak ide o iné dôležité záujmy. V záujme zamedzenia zneužitia tohto procesného inštitútu je možné uplatniť ho len výnimočne, a to iba v prípadoch riadneho preukázanie stavu bezodkladnej potreby úpravy pomerov. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý má mať prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa.
25. Súd mal dokazovaním preukázané, že rodičia maloletej S. nie sú manželmi, maloletá bola právoplatne zverená do starostlivosti matky, otec má právoplatným rozhodnutím upravený styk s dieťaťom, pričom na tunajšom súde prebieha konanie o úpravu styku starého otca a prastarej matky s maloletou a konanie na návrh otca o uloženie informačnej povinnosti matke, ktorým sa otec domáha totožného rozhodnutia ako formou tohto neodkladného opatrenia. Súd pri rozhodovaní v danej veci prihliadol aj na tú skutočnosť, že matke bola súdnym rozhodnutím do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 13P/237/2017 uložená povinnosť otca bezodkladne písomne či telefonicky informovať o neúčasti maloletej v predškolskom zariadení, o zmene jej zdravotného stavu a výsledkoch lekárskeho vyšetrenia v deň vyšetrenia a podávať otcovi pravidelne vždy k 10. dňu v mesiaci písomne na e-mail otca správy o aktuálnych mimoriadnych veciach týkajúcich sa maloletej, o vopred naplánovaných lekárskych vyšetreniach, správy o mimoškolských aktivitách maloletej, jej krúžkovej činnosti, vrátane termínov a miesta vystúpení. Krajský súd uvedenú úpravu zdôvodnil tým, že skutočnosť, že je maloletá zverená do osobnej starostlivosti matke neznamená, že otec nemá právo vedieť o podstatných veciach týkajúcich sa maloletej, ako napr. o jej zdravotnom stave, o jej významných aktivitách či už v rámci predškolského zariadenia či krúžkovej činnosti mimo tohto zariadenia. Informačná povinnosť matky bola v danom prípade podľa názoru Krajského súdu dôležitá aj z dôvodu, že otec si bude maloletú vyzdvihovať aj v predškolskom zariadení a má byť teda bezodkladne informovaný, ak maloletá z nejakého dôvodu do predškolského zariadenia nepôjde. V zmysle uvedeného preto odvolací súd vzhliadol ako dôvodné vyhovieť návrhu otca v časti žiadanej informačnej povinnosti (bod 16 odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Bratislave č. k. 20CoP/53/2019-231 zo dňa 30.04.2019). V čase súčasného rozhodovania (t. j. vyše troch rokov od tejto úpravy) už daná informačná povinnosť v zmysle súdneho rozhodnutia neplatí, nakoľko konanie vedené na Okresnom súde Bratislava IV bolo dňa 06.01.2022 právoplatne skončené. Matka si aj podľa tvrdení otca plní svoju zákonnú informačnú povinnosť stroho a neúplne, t. j. nie v rozsahu požadovanom otcom. Otec v konaní preukázal že mu matka dňa 10.07.2021, 14.08.2021, a dňa 10.10.2021 zaslala strohú informačnú tabuľku a zároveň priložil aj ich komunikáciu ohľadne choroby maloletej a chýbajúcemu sirupu proti kašľu. Rovnako neúplné informácie poskytovala aj počas trvania uvedeného rozhodnutia a tým si riadne túto povinnosť neplnila. Otec v zmysle uvedeného žiada v záujme maloletého dieťaťa a aspoň čiastočnej eliminácie rodičovského konfliktu spočívajúceho v nedostatočnom informovaní otca o nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by bola matke uložená povinnosť otca informovať o dôležitých a podstatných veciach týkajúcich sa maloletej S.
26. Súd po oboznámení sa s návrhom otca dospel k záveru, že potreba dočasnej úpravy pomerov uložením informačnej povinnosti matke neodkladným opatrením preukázaná nebola - otec nepreukázal potrebu zasiahnuť formou neodkladného opatrenia. V danom prípade nebolo preukázané ohrozenie práv maloletého dieťaťa a ani potreba jeho ochrany neodkladným opatrením, a preto súd vyhodnotil návrh otca na vydanie neodkladného opatrenia za daných okolností za nedôvodný a preto ho zamietol. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dodáva, že uvedenú situáciu nie je v danom prípade účelné riešiť formou neodkladného opatrenia s poukazom na to, že vo veci samej- uloženie informačnej povinnosti matke je vytýčený termín pojednávania na 06.10.2022 (68P/73/2022) v ktorom bude vykonané dokazovanie a v ktorom dostanú účastníci konania priestor na vyjadrenie sa a na prednes svojich návrhov a nie je v aktuálnej situácií dôvod upravovať uvedené formou neodkladného opatrenia, nakoľko dieťa nie je ohrozené a nie je potrebné chrániť ho formou neodkladného opatrenia. V danom prípade tak otec nepreukázal stav bezodkladnej potreby úpravy pomerov a nutnosť riešiť túto situáciu neodkladným opatrením, nakoľko informácie, aj keď strohé, o maloletej má a inštitút neodkladného opatrenia je možné uplatniť len výnimočne, a to iba v prípadoch riadneho preukázanie stavu bezodkladnej potreby úpravy pomerov, čo v danom prípade nebolo naplnené.
27. Súd rodičov opätovne vyzýva na odstránenie konfliktov, ktoré medzi sebou majú a ktoré neprospievajú ich maloletej dcére. Je najmä v záujme maloletej aby spolu rodičia vedeli komunikovať, aby sa vedeli dohodnúť o základných záležitostiach týkajúcich sa maloletej a najmä, aby svojím konaním maloletej neubližovali. Pri tak naštrbených vzťahoch ako medzi sebou rodičia maloletej majú, je nutné si uvedomiť, že rozvíjaním vzájomných konfliktov a robením si napriek rodičia negatívne vplývajú aj na ich maloleté dieťa, ktoré sa stáva nástrojom ich vzájomného boja. O základných veciach týkajúcich sa maloletej je potrebné aby viedli rodičia konštruktívnu debatu a aby sa začali rešpektovať a akceptovať rolu oboch rodičov v živote maloletej S..
28. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP, s tým, že súd nepriznal nárok na náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov konania.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 zák. č. 233/1995 Z. z. v spojení s § 48 zák. č. 233/1995 Z. z.).