Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8C-15-2017.pdf
PDF · 72.47 KB
Case nature
Subarea
8C/15/2017
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v právnej veci navrhovateľky: C. R., nar. XX.XX.XXXX, R. L. XX, R. proti odporcovi: N. R., nar. XX.XX.XXXX, F. R. Č. XXX, adresa pre doručovanie: Konopná 16, Bratislava, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 07.02.2017 domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd zveril maloleté deti navrhovateľky a odporcu do osobnej starostlivosti matky s tým, že otec bude zaviazaný platiť na deti výživné. Zároveň navrhovala, aby súd zakázal odporcovi približovať sa k nej, ako i k maloletým deťom. Súd návrh v časti, v ktorej sa navrhovateľka domáhala uloženia zákazu približovať sa k nej, vylúčil uznesením č.k. 27P/48/2017-9 na samostatné konanie. Konanie o návrhu navrhovateľky vo vylúčenej časti je ďalej vedené pod sp. zn. 8C/15/2017.
V návrhu uviedla, že s odporcom žili v spoločnej domácnosti asi 4 roky, počas ktorých sa im narodili maloleté deti R. dňa XX.XX.XXXX a C. dňa XX.XX.XXXX. Odporca začal navrhovateľku fyzicky a psychicky týrať, požíva alkoholické nápoje, hrá hazardné hry. Navrhovateľke zakazoval chodiť s deťmi na ihrisko, navštevovať svojich príbuzných, z ktorého dôvodu opustila spoločnú domácnosť a odišla aj so synom bývať k svojej matke. Maloletá R. zostala v tom čase u starej matky z otcovej strany, pretože bola chorá s tým, že po doliečení si po ňu navrhovateľka príde. Stará matka však vnučku odovzdala odporcovi, ktorý teraz navrhovateľku cez dcéru vydiera, aby sa k nemu vrátila. Otec detí chodí k nej aj s dcérou, ktorá je slabo oblečená, zanedbaná, avšak dieťa jej odmieta odovzdať. Odporca chodieva k domu, kde navrhovateľka býva, obťažuje zvonením do bytu jej matky bez ohľadu na dennú alebo nočnú hodinu. Keď mu neotvoria, vykrikuje pod oknami, čím ruší aj obyvateľov domu. Niekoľkokrát bola nútená zavolať policajnú hliadku. V byte bývajú tri dospelé ženy a tri malé deti, ktorým tieto výpady neprospievajú.
Navrhovateľka k návrhu pripojila listinné dôkazy - svoj rodný list a rodné listy maloletých detí R. a C..
Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
Účelom neodkladného opatrenia je rýchla úprava právnych pomerov strán sporu. Základnou podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je, že navrhovateľ preukáže, že ohrozenie jeho záujmov je naliehavé a existuje odôvodnená potreba, aby súd neodkladným opatrením pomery strán upravil. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej úpravy pomerov. Súd preto pri skúmaní splnenia podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia skúma len existenciu najzákladnejších skutočností, ktoré vytvárajú predpoklad na poskytnutie ochrany nároku uplatňovaného v súdnom konaní.
Navrhovateľka uviedla, že odporca, s ktorým žila v spoločnej domácnosti, ju fyzicky aj psychicky týral, o čom má aj doklady. Navrhovateľka súdu nepredložila žiadne dôkazy, z ktorých by vyplývalo fyzické, prípadne psychické týranie, ako napr. záznamy z polície alebo lekárske správy. Je pravdou, že v prípade rozhodovania o nariadení neodkladného opatrenia súd nepodrobuje skutkové tvrdenia navrhovateľa dokazovaniu v takom rozsahu ako pri rozhodovaní vo veci samej. To však neznamená, že súd môže neodkladné opatrenie nariadiť bez akéhokoľvek osvedčenia aspoň základných zákonných predpokladov. Aj v tomto prípade je vždy výlučne na navrhovateľovi, či súdu svoje tvrdenia aj náležite preukáže, a to predložením rozhodných dôkazov.
Aplikácia ust. § 325 ods. 2 písm. h) CSP je prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia. Násilie možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci proti osobe alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu, ktoré má za následok (vysokú pravdepodobnosť následku) poranenie, psychickú škodu a podobne. Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického ataku, resp. postupu, pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia hovorí o akýchkoľvek atakoch, vrátane zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a hrozba bolesti. Deklarácia o odstránení násilia páchaného na ženách, schválená Valným zhromaždením OSN v roku 1993 označuje násilie ako akýkoľvek násilný čin, ktorý vedie alebo by mohol viesť k fyzickej, sexuálnej alebo psychickej ujme alebo zraneniu, vrátane vyhrážania sa takýmito činmi, zastrašovania, alebo svojvoľného obmedzovania slobody, a to vo verejnom či súkromnom živote (viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5MCdo 10/2012). Navrhovateľka bližšie nekonkretizovala, akým spôsobom ju odporca týral, t.j. neosvedčila, že by sa odporca voči nej dopúšťal násilia v takej miere, aby bolo nevyhnutné zo strany súdu neodkladne upraviť pomery strán. Navrhovateľka bližšie opísala iba situáciu, kedy ju odporca obťažoval zvonením do bytu matky, kde momentálne býva a keď neotvorila, vykrikoval pod oknami. Vychádzajúc z uvedeného je súd názoru, že konanie odporcu nedosiahlo takú intenzitu, aby bolo dôvodné nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým by zakázal odporcovi približovať sa k navrhovateľke.
Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je nedôvodný, a preto ho zamietol.
Keďže navrhovateľka spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia nepodala aj návrh vo veci samej, súd rozhodol o trovách konania podľa § 255 ods. 1 CSP. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol zamietnutý, t.j. odporca mal úspech, a preto by mu prislúchal nárok na náhradu trov konania. Keďže odporcovi v konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu náhradu trov nepriznal.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.