Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/88/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky samosudcom Mgr. Petrom Garajom v právnej veci žalobcu: B. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX, zast. Advokátskou kanceláriou KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o., Trenčín, Kpt. Jaroša 1312/29, IČO: 47 256 907, proti žalovanému: Y. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, t.č. Y. XXX, o zaplatenie 21.000,- eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Súd p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa svojou žalobou voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 21 000 € a tiež zaplatenia úroku z omeškania ako vrátenia pôžičky, ktorú poskytol žalovanému na základe ich ústnej dohody na kúpu rodinného domu dňa 3.7.2017 v sume 15 000 €, dňa 3.8.2017 v sume 1000 € a dňa 27.12.2017 v sume 5000 €. Argumentoval tým, že tieto peniaze previedol na účet žalovaného bezhotovostne a keď žalovaného vyzval na ich vrátenie, ten svoj dlh nesplatil.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a uviedol, že žalobca mu uvedené finančné prostriedky daroval a preto mu nie je nič dlžný.

3. V odpore proti platobnému rozkazu žalovaný uviedol, že tieto prostriedky mu žalovaný daroval, nešlo o pôžičku a že žalobca mu tieto prostriedky poskytol dobrovoľne a bez akéhokoľvek nátlaku alebo podmienok.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu a výsluchom svedkyne Jany W. ako aj oboznámením ku spisu pripojených dokladov a správ a zistil tento skutkový a právny stav:

5. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že sa so žalovaným poznali asi rok, nemal s rodinou kde bývať, preto ho zobrali k nim, pomáhal mu so stavbou chlieva ale neskôr sa žalobca pohádal s manželkou a dohodli sme sa, že aby mal kde bývať, požičiam mu peniaze, chcel si niečo kúpiť, on súhlasil, ale s tým, že tam bude mať doživotné bývanie. Uviedol, že žalovaný chcel najprv 18.000,- eur, ale mohol som mu dať len 15.000,- eur, začalo sa to riešiť v júni 2017, 02.07.2017 sa podpisovala zmluva, 03.07.2017 mu poslal peniaze na účet a tie ešte v ten deň on zaplatil predávajúcemu, bola to ústna dohoda a so splácaním to bolo tak, že akonáhle budú môcť, peniaze začnú splácať a vrátia mu ich, to sa však nestalo, on v tom dome býval s nimi, ešte im dával ďalšie peniaze do prerábky a keď asi po roku a pol chcel, aby to dali na papier, začali problémy, hádky, bitky, volal na neho políciu a musel sa odsťahovať, pričom peniaze mu nevrátil.

6. Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že to bolo tak, že sme najprv bývali v Nových Zámkoch s rodinou na byte jeho kamaráta, potom v podnájme u žalobcu a nakoniec sa všetci presťahovali do Strekova k nemu, žalobca sa však rozhádal s manželkou, ktorá sa najprv odsťahovala a nechala ich tam a jedného dňa ich všetkých, teda jeho a jeho rodinu a aj žalobcu vyhodila. Uviedol, že tak nejako spolu začali riešiť čo bude a dohodli sme sa, že pôjdu spolu niekam bývať, začali to riešiť v júni 2017, teda že si kúpia dom, tam pôjdu, našli dom za 17.500,- eur a sám žalobca dobrovoľne povedal, že dá 15.000,- eur a nech on doplatí zvyšok, nechcel byť zapísaný na LV, hoci možnosť mal, nechcel tam byť vôbec uvedený a nežiadal ani doživotné bývanie, preto sa to kúpilo na meno žalovaného, robil iba to čo chcel on. Ešte žalobca hovoril, že musí si zobrať čo najviac pôžičiek a využiť to a potom dá firmu do konkurzu, nič za to nechcel, iba tam bývať, moja priateľka X. W. môže potvrdiť ako to bolo. Uviedol, že nevie prečo žalobca teraz tvrdí niečo iné, asi potrebuje peniaze, alebo mu to s tým konkurzom nevyšlo, lebo asi je normálne, že keď niečo požičiam, podpíšem o tom zmluvu, no v tomto prípade žiadna pôžička nebola, peniaze mu žalobca daroval s tým, že si to odpíše na konkurze firmy. Uviedol, že sa poznali vtedy asi dva roky a čo sa týka W., ten nikdy nebol pri tom ako sme sa my dvaja bavili o peniazoch a chcem uviesť, že žalobca tie peniaze neposielal na môj účet, ale na účet kupujúceho, opravujem, predávajúceho. Dodal, že nie je pravdou, že by mu bol dával podpísať zmluvu o pôžičke.

7. Svedok Y. W., priateľ žalobcu, vo svojej výpovedi uviedol, že žalobcu pozná z práce, majú priateľský vzťah, žalovaného poznám tiež z práce, ale žiadny vzťah k nemu nemá a to bolo tak, že začiatkom júla 2017 ho požiadal žalobca, či by ho nezobral do Nových Zámkov do banky, lebo má pokazené auto, on súhlasil a druhý deň ráno prišiel do Strekova a oboch, teda žalobcu aj žalovaného zobral do Reifeisen banky, oni išli dnu, on čakal vonku, v aute sa bavili o tom, že žalobca dostal úver, má ho schválený a použijú ho na spoločné bývanie, chceli kúpiť dom, lebo vtedy žalobca nemal kde bývať, bavili sa o týchto veciach a o tom, že žalobca požičia žalovanému peniaze na dom a ten na neho napíše doživotné právo bývania. Dal mu vtedy 15.000,- eur, žalovaný chcel ešte ďalšie peniaze, ale tie mu vtedy žalobca ešte nedal, vtedy keď sa do auta vrátili, žalovaný dal žalobcovi papierik s číslom účtu, aby naň previedol peniaze. Uviedol, že nejaký čas na to žalovaný u neho robil strechu a vtedy mu povedal, že mu žalobca dal ďalších 6.000,- eur, pri ďalších ich rozhovoroch on už nebol ,ale okrem toho sa stále rozprávali o tom čo bolo, no ďalšie konkrétne informácie nevie. Dodal, že išlo o dom v Rúbani, stále sa o tom bavili a že žalobcu zo Strekova sťahoval, keď ho žalovaný vyhodil, inak sa stretávali v Šuranoch a že keď žalovaný žalobcu vyhodil ponúkol som mu, že môže bývať u neho.

8. Svedkyňa X. W., družka žalovaného, vo svojej výpovedi uviedla, že žalobca je ich bývalým rodinným priateľom a že to bolo tak, že bývali u žalobcu a jeho manželky, ale pritom si platili nájom za byt v Nových Zámkoch, žalobca sa hádal so svojou manželkou a tá im dala dva týždne aby sa vysťahovali, chceli ísť do bytu, ale žalobca sám im povedal, že si majú hľadať dom, že on im na to dá, dokonca chodil s nimi, keď domy pozerali a ten dom, ktorý si vybrali, stál 17.500,- eur, oni mali 2.500,- eur, zvyšok teda 15.000,- eur im dal žalobca a to bez podmienok, bez zmluvy, nikdy nepovedal, že im to požičiava alebo že to bude treba vrátiť. Uviedla, že nič za to žalobca nechcel, vedel totiž, že keď kúpia dom, zoberú ho so sebou, aby mal kde bývať a oni s tým tiež rátali. Uviedla, že nevie, prečo teraz žalobca tvrdí, že to bola pôžička, lebo nikdy nepovedal, že to požičiava a oni tie peniaze od neho prijali, lebo ho brali ako rodinného príslušníka. Uviedla, že k tomu, že sa od nich žalobca odsťahoval došlo tak, že mali malé dieťa, navyše bola tehotná, došlo ku konfliktu ohľadom ich syna a žalobca vtedy žalovaného napadol a dohodli sa nakoniec, že žalobca odíde, mohol si zobrať aj svoje veci. Uviedla, že žalovaný staval žalobcovi chlievik, chodieval tam na víkendy, ona zostávala v Zámkoch a keď sa im narodil syn, prišli ju obaja čakať do nemocnice, žalobca ich vzal do Strekova ukázať dieťa manželke a vtedy im tam spolu s manželkou navrhli, aby u nich bývali, že on je aj tak cez týždeň preč a manželka nebude sama, oni s tým súhlasili, ale pre istotu si ešte 6 - 7 mesiacov platili za byt v Nových Zámkoch. Dodala, že on sám musí vedieť aký mal dôvod, aby im daroval 21.000,- , ale ak by to bola pôžička, na takú sumu by určite chcel papier.

9. Z potvrdenia Raiffeisen BANK z 5.10.2020 súd zistil, že banka potvrdila, že z účtu žalobcu SK20 XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX bola dňa 3.7.2017 odúčtovaná platba v sume 15 000 € v prospech účtu W XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX s poznámkou: S. B..

10. Z potvrdenia Raiffeisen BANK z 5.10.2020 súd zistil, že banka potvrdila, že z účtu žalobcu SK20 XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX bola dňa 3.8.2017 odúčtovaná platba v sume 1000 € v prospech účtu SK12 XXXX XXXX XXXX XXXX.

11. Z potvrdenia Raiffeisen BANK z 5.10.2020 súd zistil, že banka potvrdila, že z účtu žalobcu SK20 XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX bola dňa XX.XX.XXXX odúčtovaná platba v sume 5000 € v prospech účtu SK12 XXXX XXXX XXXX XXXX.

12. Z výzvy žalobcu zo dňa 9.2.2021 adresovanej žalovanému súd zistil, že žalobca ňou vyzval žalovaného k vráteniu pôžičky v sume 21 000 €. Výzva bola žalovanému doručovaná doporučene do vlastných rúk.

13. Podľa zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

14. Podľa ustanovenia zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Z citovaného zákonného ustanovenia teda vyplýva, že pre uzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom. Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán, predovšetkým určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu (peňazí). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne.

15. Z vykonaného dokazovania má súd za nepochybne preukázané, že žalobca tak ako je to vyššie uvedené, poukázal zo svojho účtu dňa 3.7.2017 odúčtovaná platba v sume 15 000 € v prospech účtu W XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX s poznámkou: S. B., potom dňa 3.8.2017 bola odúčtovaná platba v sume 1000 € v prospech účtu W XXXX XXXX XXXX XXXX a dňa 27.12.2017 bola odúčtovaná platba v sume 5000 € v prospech účtu W XXXX XXXX XXXX 1603. v konaní nebolo preukázané komu patrili účty, na ktoré prostriedky boli poukázané, žalobca tvrdil, že išlo o účet žalovaného, žalovaný tvrdil, že peniaze boli poukázané predávajúcemu. Nie je teda preukázané akú sumu žalobca poukázal zo svojho účtu priamo na účet žalovaného.

16. Pokiaľ ide o dôvod tohto prevodu finančných prostriedkov, boli tvrdenia strán sporu rozporné, keď žalobca tvrdil, že išlo o pôžičku a žalovaný, že išlo o dar, pričom žalobca v konaní nepreukazoval komu patria účty, na ktoré spomínané sumy previedol.

17. Žalobca tvrdil, že po ústnej dohode so žalovaným o tom, že mu poskytne pôžičku vo výške časti kúpnej ceny za rodinný dom, ktorý žalovaný kúpi a tiež o tom, že v tomto dome bude môcť potom bývať. Tieto svoje tvrdenia preukazoval potvrdeniami z banky ( z ktorých ako je vyššie uvedené nie je možné zistiť komu patria účty, na ktoré boli finančné prostriedky poukázané ). V prospech skutkových tvrdení žalobcu okrem výpovede jeho samotného o tom, že k takejto dohode medzi stranami sporu bol produkovaný jediný dôkaz a to výpoveď svedka W.. Ten uviedol, že začiatkom júla 2017 ho požiadal žalobca, či by ho nezobral do Nových Zámkov do banky, lebo má pokazené auto, on súhlasil a druhý deň ráno prišiel do Strekova a oboch, teda žalobcu aj žalovaného zobral do Reifeisen banky, oni išli dnu, on čakal vonku, v aute sa bavili o tom, že žalobca dostal úver, má ho schválený a použijú ho na spoločné bývanie, chceli kúpiť dom, lebo vtedy žalobca nemal kde bývať, bavili sa o týchto veciach a o tom, že žalobca požičia žalovanému peniaze na dom a ten na neho napíše doživotné právo bývania. Dal mu vtedy 15.000,- eur, žalovaný chcel ešte ďalšie peniaze, ale tie mu vtedy žalobca ešte nedal, vtedy keď sa do auta vrátili, žalovaný dal žalobcovi papierik s číslom účtu, aby naň previedol peniaze. Uviedol, že nejaký čas na to žalovaný u neho robil strechu a vtedy mu povedal, že mu žalobca dal ďalších 6.000,- eur, pri ďalších ich rozhovoroch on už nebol ,ale okrem toho sa stále rozprávali o tom čo bolo, no ďalšie konkrétne informácie nevie. Pokiaľ teda ide o to, či medzi stranami sporu bola alebo nebola uzavretá dohoda o pôžičke, tento svedok vypovedal iba v takom rozsahu, že sa títo dvaja bavili spolu o tom, že žalobca požičia žalovanému peniaze.

18. Tvrdenia žalovaného na druhej strane podporila vo svojej výpovedi iba jeho družka X. W., keď uviedla, že žalobca sám im povedal, že si majú hľadať dom, že on im na to dá, dokonca chodil s nimi, keď domy pozerali a ten dom, ktorý si vybrali, stál 17.500,- eur, oni mali 2.500,- eur, zvyšok teda 15.000,- eur im dal žalobca a to bez podmienok, bez zmluvy, nikdy nepovedal, že im to požičiava alebo že to bude

treba vrátiť. Uviedla, že nič za to žalobca nechcel, vedel totiž, že keď kúpia dom, zoberú ho so sebou, aby mal kde bývať a oni s tým tiež rátali. Tiež uviedla, že Dodala, že on sám musí vedieť aký mal dôvod, aby im daroval 21.000,- , ale ak by to bola pôžička, na takú sumu by určite chcel papier. Vypovedala teda tak, že išlo o dar a nie pôžičku a že nikdy nebola reč o tom, že by tieto prostriedky mali žalobcovi vrátiť.

19. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Ak teda strana sporu niečo tvrdí, jeho povinnosťou je označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti. Úlohou súdu potom je označené a navrhnuté dôkazy účastníkmi konania zákonným spôsobom vykonať, dôkazy vyhodnotiť podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci tak, ako to vyplýva z ustanovenia .

20. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena ( okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané ), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Tak v konaní o vydanie veci alebo vydanie bezdôvodného obohatenia žalobca povinnosť bremeno tvrdenia v tom, že vec mu patrí, že žalovaný vec má v držbe a že ju odmieta vydať. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať tieto skutočnosti. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný však ( pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť ), musí vyvrátiť tvrdenia žalobcu a na svoje tvrdenia musí označiť dôkazy. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave ( priebehu ) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu.

21. V situácii, kedy je síce preukázané, že žalobca peňažné prostriedky, ktorých zaplatenia sa v tomto konaní od žalovaného domáha poukázal na účty uvedené v bodoch 9 - 11 tohto rozsudku, teda sumu 15 000 € na účet SK40 XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a sumu 6000 € na účet W XXXX XXXX XXXX XXXX a za stavu, že nie je zrejmé komu tieto účty patrili, nemôže súd urobiť iný záver, než ten, že žalobca nielenže nepreukázal, že by bol žalovanému poskytol akúkoľvek pôžičku, ale dokonca ani záver, že sumu 21000 € vôbec previedol v prospech žalovaného ako to sám tvrdil.

22. Sporným zostalo tiež to z akého dôvodu žalobca tieto prostriedky práve na ten ktorý účet prevádzal, hoci je evidentné, že zrejme išlo ( najmenej pri sume 15 000 € ) o splátku kúpnej ceny za dom ( pri ďalších 2 platbách nebol tento právny dôvod preukázaný ). Tiež nebolo preukázané a aká vlastne bola dohoda strán sporu ohľadom poskytnutia týchto finančných prostriedkov a pri absencii takmer akýchkoľvek dôkazov v tomto smere súd posúdil tvrdenia strán sporu ako rozporné a nepreukázané.

23. Pri svedkoch W., ktorý je priateľom žalobcu a družke žalovaného W. súd konštatuje, že u oboch týchto svedkov ide o osoby blízke tej ktorej strane sporu a z pohľadu ich nezaujatosti je treba mať odôvodnenú pochybnosť o pravdivosti ich výpovedí. Súd konštatuje, že hoci svedkyňa W. ako družka žalovaného môže mať na výsledku sporu väčší záujem než svedok W., obe ich výpovede musí súd hodnotiť ako výpovede potencionálne zaujatých svedkov a nie je možné na ne bez prihliadnutia na túto skutočnosť hľadieť ako pravdivé.

24. Preto v tejto procesnej situácii zostali oproti sebe rozporné výpovede strán sporu a svedkov na ich stranách.

25. Žalobca má v tomto konaní povinnosť nielen tvrdiť skutočnosti pre posúdenie právneho vzťahu medzi stranami sporu vzniknutého a pre rozhodnutie o ňom podstatné, ale má i povinnosť tieto preukázať ( viď body 19 a 20 tohto rozsudku ).

26. Súd preto v situácii, kedy žalobca podľa svojho tvrdenia mal poskytnúť žalovanému pôžičku na základe ústnej dohody, sa týmto svojím konaním dostal do dôkaznej núdze, nemá žiaden dôkaz na podporenie alebo preukázanie svojho tvrdenia, že žalovanému poskytol pôžičku. Absentuje akýkoľvek dôkaz o tom, že v prípade finančných prostriedkov, ktoré poslal na účty uvedené v bodoch 9 - 11, išlo o pôžičku, navyše žalobca nepreukázal ani to komu tieto účty patrili ( v tomto smere neprodukoval dôkazy, čo z dôvodu kontradiktórnosti konania ide na jeho vrub ), pritom tvrdil, že prostriedky poslal na účet žalovaného a označil účty dva.

27. Súd konštatuje, že žalobca svoje tvrdenia o uzavretí zmluvy o pôžičke nepreukázal, súd nezistil ani žiaden iný právny titul na finančné plnenie zo strany žalovaného ( napríklad na bezdôvodné obohatenie podľa ) a súd preto jeho žalobu zamietol.

28. O trovách konania súd rozhodol podľa a žalovanému v konaní plne úspešnému priznal súd nárok na plnú náhradu trov konania. O výške jeho nároku na náhradu trov konania súd rozhodne podľa po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd Nitra. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( označenie toho, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis odvolateľa ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.