Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Er-2526-2008.pdf
PDF · 75.91 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-4Er/2526/2008
Uznesenie
Okresný súd Partizánske v exekučnej veci oprávneného Správa majetku mesta, n.o., Partizánske, 29. augusta 1191/51, IČO: 37 923 145 proti povinnému Y. Q., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom V., W. XXX/XX, o vymoženie 215,40 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e. II. Súd ukladá oprávnenému povinnosť nahradiť poverenej súdnej exekútorke JUDr. Zuzane Kubešovej, so sídlom exekútorského úradu v Topoľčanoch, Streďanská 4055, trovy exekúcie v plnej výške, a to do pätnástich dní od doručenia tohto uznesenia. III. Výška trov exekúcie je 39,83 €. IV. Oprávnenému a povinnému súd nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznáva.
odôvodnenie:
(1) Oprávnený sa návrhom zo dňa 24.10.2008, doručeným exekútorskému úradu dňa 27.10.2008 domáhal proti povinnému vykonania exekúcie za účelom vymoženia sumy 215,40 € s príslušenstvom na podklade exekučného titulu, ktorým je platobný rozkaz Okresného súdu Topoľčany zo dňa 30.11.2007 sp. zn. 5RO/320/2007, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 21.12.2007. (2) Súd poveril vykonaním exekúcie dňa 5.11.2008 JUDr. Zuzanu Kubešovú, súdnu exekútorku so sídlom v Topoľčanoch. (3) Poverená súdna exekútorka doručila súdu dňa 3.10.2016 podanie, z ktorého vyplýva, že povinný po začatí exekučného konania zomrel. Dedičské konanie po ňom bolo zastavené pre nemajetnosť poručiteľa. Zároveň si uplatnila trovy exekúcie vo výške 39,83 €, ktoré špecifikovala ako minimálnu odmenu vrátane DPH. (4) Z uznesenia tunajšieho súdu zo dňa 19.2.2015 č.k. XD/X/XXXX-XX vyplýva, že povinný dňa XX.XX.XXXX zomrel. Dedičské konanie po ňom bolo zastavené pre nemajetnosť poručiteľa. Uznesenie o zastavení dedičského konania nadobudlo právoplatnosť dňa 2.3.2015. (5) Podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku (ďalej len „EP“) Exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. (6) Dedičské konanie po povinnom bolo zastavené pre nedostatok majetku. Z toho vyplýva, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súd preto exekúciu podľa citovaného zákonného ustanovenia zastavil. Súd pri aplikácii ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) EP na zastavenie exekúcie v tejto exekučnej veci vychádzal aj z právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vysloveného v uznesení zo dňa 13.5.2011 sp. zn. 7 M Cdo 5/2011, podľa ktorého ak povinný v priebehu exekučného konania zomrie a dedičské konanie po ňom je zastavené pre nemajetnosť, je to dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP. (7) Podľa § 200 ods. 2 EP v znení účinnom do 30.6.2014 (§ 243c EP) ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. (8) Podľa § 200 ods. 1 EP trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu
trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50). (9) Podľa § 196 EP za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. (10) Podľa § 199 EP výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom (11) Podľa § 203 ods. 2 EP ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil. (12) Podľa § 14 ods. 1, ods. 2 vyhlášky MSSR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura. (13) Podľa § 15 ods. 1 citovanej vyhlášky Paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a. získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b. doručenie príkazu na začatie exekúcie, c. doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d. doručenie exekučného príkazu, e. doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f. doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g. každé zisťovanie bydliska povinného, h. každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i. každé zisťovanie účtu povinného, j. každé ďalšie zisťovanie majetku povinného. (14) Podľa § 22 ods. 1 citovanej vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. (15) Podľa § 25 citovanej vyhlášky v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou. (16) Podľa § 26 citovanej vyhlášky základ na určenie odmeny podľa tejto vyhlášky sa zaokrúhľuje na celé eurá nahor a vypočítaná odmena na najbližších 50 eurocentov nahor. (17) Vzhľadom k tomu, že súd rozhodol o zastavení exekúcie, je potrebné rozhodnúť aj o trovách zastavenej exekúcie. (18) O povinnosti oprávneného nahradiť trovy exekúcie súd rozhodol podľa § 203 ods. 2 EP. Exekúcia bola zastavená z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, preto znáša trovy exekúcie oprávnený. (19) O výške trov exekúcie súd rozhodol po oboznámení sa s vyúčtovaním trov exekúcie a exekučného spisu tak, že priznal súdnej exekútorke trovy exekúcie: a. odmenu podľa § 14 citovanej vyhlášky v minimálnej zákonnej výške 33,19 €. Poverená súdna exekútorka vykonala najmenej jeden úkon exekučnej činnosti (§ 15 ods. 1 písm. a) citovanej vyhlášky
- získanie poverenia na vykonanie exekúcie), preto jej vznikol nárok na minimálnu odmenu podľa § 14 ods. 1 citovanej vyhlášky. Keďže si neuplatnila vyššiu ako najnižšiu zákonnú odmenu, súd sa rozsahom vykonaných úkonov exekučnej činnosti bližšie nezaoberal. b. DPH podľa § 196 EP vo výške 20% zo základu 33,19 €, teda vo výške 6,64 € (20) Spolu súd priznal súdnej exekútorke trovy exekúcie v sume 39,83 € vrátane DPH. (21) Podľa § 9a EP ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. (22) Podľa § 256 ods. 1, ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane. (23) Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (24) Týmto rozhodnutím sa končí exekučné konanie, preto súd musí rozhodnúť aj o nároku na náhradu trov konania (§ 9a EP, § 262 ods. 1 CSP). K zastaveniu konania došlo z dôvodu nemajetnosti povinného. Oprávnený ani povinný teda zastavenie konania procesne nezavinili. Okrem toho povinný zomrel, preto mu nie je možné v konaní priznať práva alebo ukladať povinnosti. Z uvedených dôvodov súd rozhodol o trovách konania tak, že oprávnený a povinný nemajú na náhradu trov exekučného konania nárok.
Poučenie:
Proti výrokom I., II. a IV. tohto uznesenia je prípustné odvolanie. (§ 355 ods. 2, § 357 písm. m) Civilného sporového poriadku, § 58 ods. 5 Exekučného poriadku)
Proti výroku III. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné. (§ 355 ods. 2 Civilného sporového poriadku)
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.