Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Csp-28-2016.pdf
PDF · 100.74 KB
Case nature
Area
Subarea
16Csp/28/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda sudcom Michalom Novotným v sporovej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, zastúpeného: JUDr. Ján Šoltés, advokát v Bratislave (zn. 5377401), proti žalovanej: S. E., N.. XX. P. XXXX, trvale bytom Y. W. (bez adresy), o 824,35 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi 529,52 € s ročným úrokom z omeškania vo výške
- 8,5 % zo sumy 47,72 € od 21. júla 2013,
- 8,5 % zo sumy 47,72 € od 21. augusta 2013,
- 8,5 % zo sumy 47,72 € od 21. septembra 2013,
- 8,5 % zo sumy 47,72 € od 21. októbra 2013,
- 8,25 % zo sumy 47,72 € od 21. novembra 2013,
- 8,25 % zo sumy 47,72 € od 21. decembra 2013,
- 8,25 % zo sumy 47,72 € od 21. januára 2014,
- 8,25 % zo sumy 47,72 € od 21. februára 2014,
- 8,25 % zo sumy 47,72 € od 21. marca 2014,
- 8,25 % zo sumy 47,72 € od 21. apríla 2014,
- 8,25 % zo sumy 47,72 € od 21. mája 2014,
- 8,15 % zo sumy 4,60 € od 21. júna 2014. II. V časti o zaplatenie 294,83 € a prevyšujúceho úroku z omeškania sa žaloba zamieta. III. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanej nárok na náhradu 28,4 % trov konania prvej inštancie.
odôvodnenie:
1. Pôvodný žalobca - Consumer Finance Holding, a.s., sa žalobou došlou tunajšiemu súdu 12. júla 2016 domáhal voči žalovanej zaplatenia súm uvedených vo výroku. V žalobe predniesol, že 11. februára 2013 so žalovanou uzavrel zmluvu č. XXXXXXXX, ktorou jej poskytol pôžičku 1.193 €. Tú mala splácať v 20 mesačných splátkach po 49,10 €. V dôsledku neplnenia povinností veriteľ úver zosplatnil, no žalovaná dlh neuhradila.
2. Pôvodný žalobca počas konania postúpil pohľadávku na žalobcu - spoločnosť Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., na základe čoho súd pripustil zmenu na strane žalobcu podľa § 80 Civilného sporového poriadku (uzn. č. k. 16 Csp 28/2016-25).
3. Žalovaná sa k žalobe doručenej do vlastných rúk 7. novembra 2016 nevyjadrila.
4. Pretože vo veci ide len o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota bez príslušenstva nepresahuje 1.000 €, súd bez nariadenia pojednávania v tomto
spotrebiteľskom spore [§ 297 písm. b) C. s. p.] vykonal dokazovanie listinami, a to: zmluva o pôžičke (č. l. 3), všeobecné obchodné podmienky (č. l. 3/rub a 4), prehľad splátok a úhrad (č. l. 6), predžalobná upomienka (č. l. 5) a v spojení všeobecne známymi a uznanými skutočnosťami (§ 186 ods. 2. § 150 a § 151 ods. 1 C. s. p.) zistil tento skutkový stav:
5. a) Consumer Finance Holding, a.s., bola spoločnosťou, ktorej predmetom podnikania bolo okrem iného poskytovanie úverov a pôžičiek z vlastných zdrojov. Žalovaná nie je podnikateľom a v prerokúvanej veci nekoná na účely svojej podnikateľskej činnosti.
b) Uvedená spoločnosť ako veriteľ a žalovaná ako dlžník 11. februára 2013 podpísali listinu označenú ako „Zmluva o pôžičke - internetová“ ev. č. XXXXXXXX (č. l. 3). V časti tejto listiny označenej „Predmet financovania pôžičky“ sú okrem iného vymedzené „čierna technika - Samsung...“, „Celková suma Pôžičky“ 982 €, mesačná splátka 47,72 € (s poistením 49,10 €), počet splátok 20, ročná úroková sadzba 39,98 %, konečná splatnosť „10/2014“, ročná percentuálna miera nákladov, ako aj priemerná ročná percentuálna miera nákladov, a na záver „Pôžička (finančné plnenie)“ v sume 720,40 €. V časti zmluvy o pôžičke označenej „Klient“ je okrem iného obsiahnuté predtlačené ustanovenie tohto znenia: „...prehlasujem, že som sa pred podpísaním Zmluvy oboznámil s Podmienkami a Všeobecnými obchodnými podmienkami (ďalej ako VOP), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy, prevzal som ich, súhlasím s nimi, nemám k nim žiadne výhrady a zaväzujem sa ich dodržiavať.... Prehlasujem, že súhlasím so Zmluvnou pokutou a Sankčným úrokom prislúchajúcim Spoločnosti pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti platiť splátky riadne a včas, ako aj s tým, že Spoločnosť má možnosť účtovať si kompenzáciu ušlých výnosov. ...“ Tesne nad podpisom zmluvných strán je umiestnené ich predtlačené vyhlásenie, v zmysle ktorého „Riadnym vyplnením a podpísaním tejto Zmluvy všetkými stranami uzavrela Spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. s Klientom Zmluvu, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Podmienky a Všeobecné obchodné podmienky.“
c) K zmluve o pôžičke sú predložené „Všeobecné obchodné podmienky“ platné od 15. júla 2010 (č. l. 4), ktoré obsahujú okrem iného tieto ustanovenia: „1. DEFINÍCIE A VÝKLADOVÉ PRAVIDLÁ 1.1 Definície... Celková suma Pôžičky: znamená súčet všetkých Splátok dohodnutých medzi Klientom a Spoločnosťou v Zmluve.... Podmienky: znamená špeciálne obchodné podmienky vydané Spoločnosťou podľa § 273 Obchodného zákonníka, vrátane akýchkoľvek ich zmien doplnení a novácií.... Pôžička: znamená spotrebiteľský úver v čiastke poskytnutej Klientovi Spoločnosťou.... 2. ÚVODNÉ USTANOVENIA ...2.3 Tieto VOP a Podmienky sú prílohou Zmluvy a tvoria jej neoddeliteľnú súčasť a určujú časť obsahu Zmluvy, pokiaľ v Zmluve nie je výslovne uvedené inak.... 6. PODMIENKY SPLÁCANIA ...6.2 Pokiaľ nie je v Splátkovom kalendári a/alebo Zmluve a/alebo Podmienkach a/alebo VOP stanovené inak, sú Splátky splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci.... 6.4 Prvá splátka je splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení Zmluvy a/alebo doručení Služby, pokiaľ nie je dohodnuté inak.... 12. SKONČENIE ZMLUVY ...12.2 Klient ako aj Spoločnosť je oprávnená Zmluvu kedykoľvek vypovedať bez uvedenia dôvodu. Účinky výpovede nastávajú až okamihom vzniku skutočnosti podľa bodu 12.1 vyššie... 14. VŠEOBECNÉ USTANOVENIA ...14.8 Zmluva obsahuje zmluvné typy: (a) úverová zmluva podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch a podporne podľa Obchodného zákonníka; a/alebo (b) kúpna zmluva podľa Občianskeho zákonníka.“
Ďalšie časti všeobecných obchodných podmienok upravujú konanie a preukazovanie totožnosti strán, spôsob prijatia návrhu zmluvy, základné práva a povinnosti, podmienky splácania, zabezpečenie, RPMN, priradenie platieb a započítanie, uzatvorenie zmluvy na diaľku, zodpovednosť, poplatky, pokuty a sankčné úroky, skončenie zmluvy, doručovanie a všeobecné ustanovenia.
d) Žalovaná okrem akontácie nezaplatila žiadnu splátku (prehľad na č. l. 6). Vzhľadom na to veriteľ listom z 20. júla 2013 vyzval žalovanú na úhradu všetkých splátok jednorazovo v sume 996,73 € (č. l. 5).
e) Listom z 30. septembra 2016 (č. l. 24) Consumer Finance Holding, a.s., oznámila žalovanému, že svoju pohľadávku zo zmluvy č. 20382473 uzavretej 11. februára 2013 vo výške 940,84 € postúpila na žalobcu.
6. Takto zistený skutkový stav, pokiaľ nevyplýva zo skutkových tvrdení žalobcu, ktoré sa považujú za nesporné podľa § 151 ods. 1 C. s. p., vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti (§ 191 C. s. p.). Skutkové zistenia v bode 5 sú v podstate len reprodukciou príslušných listinných dôkazov, resp. ich častí, voči pravosti ktorých neboli vznesené žiadne námietky, ako aj tvrdení žalobcu, ktoré žalovaný nespochybnil.
Právne vec súd posúdil takto:
7. Žalobca sa domáha svojich nárokov zo zmluvy z 11. februára 2013, ktorou veriteľ poskytol dlžníkovi peňažné plnenie a dlžník bol povinný splácať ho v dohodnutých splátkach. Pretože veriteľ konal pri uzatváraní v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a žalovaný nekonal na taký účel, spĺňajú definíciu veriteľa (dodávateľa) a spotrebiteľa v zmysle § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného k tomuto dňu, ako aj § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka účinného k tomuto dňu, a zmluva medzi nimi je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. a zároveň spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
8. Typovo je však kvalifikácia zmluvy nejasná. Ona sama je nazvaná zmluvou o pôžičke, taktiež plnenie veriteľa je v zmluve, ako aj vo všeobecných obchodných podmienkach označené ako „Pôžička“. Právna úprava zmluvy o pôžičke obsiahnutá v § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka pritom principiálne nevyžaduje len fyzické odovzdanie predmetu pôžičky, ale postačí i odovzdanie tzv. longa manu, prípadne tzv. držobným konštitútom. Za odovzdanie peňazí sa napr. považuje aj situácia, kedy veriteľ pôžičky sa dohodne s dlžníkom, že veriteľ uhradí tretej osobe dlžníkov záväzok (porov. rozhodnutie českého Najvyššieho súdu sp. zn. 33 Cdo 3912/2010: „Reálna podstata zmluvy o pôžičke je naplnená aj vtedy, ak veriteľ zo zmluvy o pôžičke poukáže podľa zmluvného dojednania s dlžníkom peňažnú sumu na účet dlžníkovho veriteľa, pričom dlžník sa zaviaže mu takto poskytnutú sumu v dohodnutej lehote vrátiť.“, podobne rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. Obdo V 47/2001, podobne napr. 4 Obdo 157/2004). Vzniku zmluvy o pôžičke by teda neprekážala napríklad skutočnosť, že veriteľ pôžičku poskytol tak, že za dlžníka uhradil kúpnu cenu tovaru, ktorý si dlžník objednal. Podľa názoru súd treba pri výklade zmluvy z 11. februára 2013 postupovať podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka s prihliadnutím na použité jazykové výrazy (pôžička) dospieť k záveru, že táto zmluva je zmluvou o pôžičke v zmysle Občianskeho zákonníka. Na tom nič nemení ani ustanovenie ods. 14.8 všeobecných obchodných podmienok, keďže toto ustanovenie naopak odkazuje na „zmluvný typ zmluvy o spotrebiteľskom úvere“, ktorý v našom práve neexistuje. Zmluva o spotrebiteľskom úvere nie je samostatným zmluvným typom, ale je spoločným označením pre rôzne zmluvné typy, ktorých ekonomickou podstatou je úverovanie spotrebiteľa veriteľom-podnikateľom (napríklad aj formou dohody o splátkach ceny v rámci uzavretej kúpnej zmluvy alebo zmluvy o dielo, porov. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy). Citované ustanovenie všeobecných obchodných podmienok tak nemožno považovať za ustanovenie, ktoré by jasne vymedzovalo právny charakter uzavretej zmluvy.
9. V neposlednom rade tu treba poukázať na § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, v zmysle ktorého treba v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv vychádzať z výkladu, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa názoru súdu je pre spotrebiteľa priaznivejšie, aby sa vzťah medzi ním a veriteľom posudzoval ako vzťah občianskoprávny (zo zmluvy o pôžičke). Obchodnoprávne vzťahy sú totiž svojou neformálnosťou a predpokladom vyššej diligencie zmluvných strán - podnikateľov pre spotrebiteľov spravidla nevýhodnejšie. Za všetky príklady možno spomenúť napríklad omnoho voľnejšie podmienky uznania záväzku podľa Obchodného zákonníka (§ 323 a 409) v porovnaní s Občianskym zákonníkom. Ustanovenie ods. 14.8 všeobecných obchodných podmienok by síce potom bolo možné považovať za dohodu o voľbe pôsobnosti Obchodného zákonníka v zmysle § 262 Obchodného zákonníka. Podľa názoru súdu má však takáto voľba pre spotrebiteľa - dlžníka za
následok značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, keďže sa ňou spotrebiteľ podriaďuje právnej úprave, ktorá je svojou podstatou „stavaná“ na obchodnoprávne vzťahy predpokladajúce omnoho väčšie skúsenosti, opatrnosť a bdelosť zmluvných strán. Vzhľadom na to, že takáto voľba je obsiahnutá len vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré pojmovo nemôžu byť individuálne vyjednané, ide o tzv. neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Obč. zák. neplatná (porov. v tomto smere napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR zn. 5 MCdo 5/2009).
10. Zmluva o pôžičke z 11. februára 2013 sa tak v tomto prípade spravuje Občianskym zákonníkom ako zmluva o pôžičke (§ 657 a nasl.), nie Obchodným zákonníkom (§ 497 a nasl.). Súčasťou zmluvy o pôžičke je aj dohoda o úroku (§ 658 ods. 1 Obč. zák.) vo výške 39,98 % ročne. Podľa názoru súdu však takáto výška úroku odporuje dobrým mravom, a to napriek tomu, že pohľadávka na splatenie pôžičky nie je zabezpečená žiadnym zabezpečovacím prostriedkom okrem dohody o zrážkach zo mzdy a že je poskytnutá v relatívne nízkej sume, takže aj každý úrok sa prejaví relatívne vyššou percentuálnou sadzbou (porov. napr. uzn. NS SR 6 MObdo 5/2009). Podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. 5 Cdo 26/2011) totiž pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke „uspokojí“ bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „zhodnotiť“ obvyklým spôsobom. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Úroková sadzba 39,98 % je podľa názoru súdu jednoznačne úžernícka, pretože predstavuje viac než tretinové zhodnotenie peňažných prostriedkov na ročnej báze. V relevantnom čase sa pritom podľa všeobecne známych údajov inflácia v Slovenskej republike pohybovala na jednocifernej úrovni (1-3 % ročne). Takto vysoká úroková sadzba nie je odôvodnená ani žiadnymi osobitnými dôvodmi kreditného rizika dlžníka, ani hospodárskou alebo inou situáciou v slovenskej ekonomike. Vzhľadom na tú súd dospel k záveru, že dohoda o takejto úrokovej sadzbe je právnym úkonom, ktorý sa prieči dobrým mravom, v dôsledku čoho je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatná.
11. Dôsledkom neplatnosti dojednania o úrokovej sadzbe je však úplná absencia akejkoľvek úrokovej sadzby v zmluve o pôžičke z 11. februára 2013. Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. v rozhodnom znení sa však úver pre absenciu úrokovej sadzby považuje za bezúročný a bez poplatkov. Neplatnosť dohody o úrokovej sadzbe v úverovej zmluve tak mala za následok, že veriteľ nemôže požadovať úrok z poskytnutého úveru. Veriteľ tak má nárok len na zaplatenie istiny 720,40 €, a to v dohodnutých splátkach (bez poistenia) 47,72 €. Pri takýchto splátkach by bola istina splatená najneskôr 16. splátkou v poradí (720,40 : 47,72 = 15,10). Žalobca však žiada splatenie celého zostatku istiny úveru naraz s úrokom z omeškania od 29. júla 2013, teda v podstate tvrdí, že počas trvania zmluvy došlo k zosplatneniu celého úveru. Podľa ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka platí, že ak bolo v zmluve dohodnuté plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať splatenie celého záväzku pre nesplatenie niektorej splátky len vtedy, ak to bolo dohodnuté. Z Občianskeho zákonníka samotného takéto právo veriteľa nevyplýva, a to ani z § 53 ods. 9 Obč. zák. Toto ustanovenie síce viaže využitie práva podľa § 565 Obč. zák. na určité obmedzujúce podmienky, výslovný odkaz na § 565 Obč. zák. však znamená, že veriteľ ho môže využiť len za podmienok § 565 Obč. zák., teda ak to bolo dohodnuté. Zmluva o pôžičke z 11. februára 2013 však neobsahuje žiadnu dohodu o tom, že by veriteľ takéto právo mal. Súčasťou zmluvy sa na základe jednoznačného vyhlásenia žalovaného obsiahnutého v texte zmluvy stali všeobecné obchodné podmienky, ktoré v ods. 12.2 oprávňujú veriteľa len vypovedať zmluvu kedykoľvek. Takéto dojednanie skončenia zmluvy je v podstate prípustné (porov. § 2 ods. 3 Obč. zák.), podľa názoru súdu je však takéto ustanovenie neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 1 Obč. zák. Umožňuje totiž veriteľovi kedykoľvek za trvania právneho vzťahu zo zmluvy a bez akéhokoľvek opodstatneného dôvodu zmeniť jednu z podstatných podmienok zmluvy - spôsob splácania poskytnutej pôžičky. Práve spôsob splácania je jednou z podstatných podmienok, kvôli ktorým sa spotrebiteľ - dlžník rozhoduje pre ten alebo onen úver, keďže porovnáva výšku splátok so svojimi finančnými možnosťami na jednej strane a výhodnosťou úveru ako takého na strane druhej. Zmena tejto podstatnej náležitosti zásadným spôsobom mení pôvodné podmienky, za ktorých dlžník vstupuje do úverového (pôžičkového) vzťahu. Takéto právo veriteľa tým spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, v dôsledku čoho je takáto podmienka príkladmo vypočítaná v § 53 ods. 4 písm. i) Obč. zák. ako neprijateľná zmluvná podmienka. Obsiahnutie tejto podmienky v ods. 12.2 všeobecných obchodných podmienok už
samo osebe vylučuje, aby ju bolo možné považovať za individuálne dojednanú v zmysle § 53 ods. 1 in fine Obč. zák. Citované ustanovenie je teda ako neprijateľná podmienka v spotrebiteľskej zmluve podľa § 53 ods. 5 Obč. zák. neplatná.
12. Neplatnosť tejto dohody znamená, že zmluva ani všeobecné obchodné podmienky, ktoré sa stali jej súčasťou, neupravujú možnosť zosplatniť pôžičku, teda pre omeškanie s niektorou splátkou žiadať splatenie celého dlhu. Veriteľ mal teda nárok len na jednotlivé splátky v lehote splatnosti, ktorých bolo v zmluve dohodnutých Z ustanovenia ods. 6.2 všeobecných obchodných podmienok vyplýva, že splátky sú zročné do 20. dňa kalendárneho mesiaca a z ods. 6.3 všeobecných obchodných podmienok vyplýva, že prvá splátka je splatná v mesiaci po uzavretí zmluvy. Zmluva bola uzavretá vo februári 2013, prvá splátka tak bola splatná 20. marca 2013. Podľa už uvedeného má veriteľ nárok len na istinu 720,40 €, ktorá by bola splatená v 16 splátkach a posledná 16. splátka by tak podľa splatná 20. júna 2014. V čase vyhlásenia rozsudku (§ 217 ods. 1 C. s. p.) už boli teda splatné všetky splátky. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka však zároveň platí, že ak je dohodnuté plnenie v splátkach, plynie trojročná (§ 101 Obč. zák.) premlčacia doba odo dňa ich zročnosti. V prerokúvanej veci bol žaloba podaná 12. júla 2016, takže premlčané boli všetky splátky zročné pred 12. júlom 2013, teda splátky zročné 20. marca až 20. júna 2013. Nárok na úroky z omeškania ako akcesorický nárok na príslušenstvo k hlavnému záväzku pritom podlieha rovnakému premlčaniu ako záväzok hlavný. Premlčanie splátok zročných do 20. júna 2013 tak malo za následok aj premlčacie nároku na úroky z omeškania z týchto splátok. Zmena v osobe veriteľa v podobe postúpenia pohľadávky nemala vplyv na plynutie premlčacej doby (§ 111 Obč. zák.) už aj z toho dôvodu, že k postúpeniu došlo za konania, kedy už účinky premlčania nastali (§ 100 ods. 1 a § 112 Obč. zák.). Keďže žalovaná je spotrebiteľom v zmysle § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z., musel súd v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa prihliadnuť na premlčanie práva aj bez - inak potrebnej (§ 100 ods. 1 tretia veta Obč. zák.) - námietky žalovanej.
13. Veriteľ mal teda ku dňu podania žaloby nárok len na splátky zročné 20. júla 2013 až 20. júna 2014, teda celkovo 11 splátok po dohodnutých 47,42 € a jednu splátku zvyšku istiny [720,40 - (47,72 x 15)=] 4,60 €. Celkovo má teda nárok na 529,52 €. Omeškaním s platením jednotlivých splátok mu vznikol aj nárok na úrok z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Obč. zák. v spojení s § 3 a § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. vo výške o 8 % vyššej než základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania. Tento nárok mu však vznikol až po omeškaní s jednotlivými splátkami, teda vždy od 21. dňa príslušného mesiaca.
14. Podľa § 526 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka platí, že postúpenie pohľadávky môže dlžníkovi oznámiť buď pôvodný veriteľ (postupca), alebo nový veriteľ (postupník). Ak postúpenie oznámi postupca, dlžník nemá právo domáhať sa preukázania zmluvy o postúpení. Aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky tak voči dlžníkovi zakladá už samotné oznámenie postupu o postúpení. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalovanej bolo postúpenie oznámené spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. V oznámení je riadne identifikovaná zmluva, ktorá založila postupované nároky a bolo mu doručené najneskôr spolu s uznesením o povolení zmeny subjektu. Preto toto oznámenie v zmysle § 526 ods. 1 a 2 Obč. zák. zakladá oprávnenie žalobcu ako postupníka na vymáhanie nárokov vzniknutých z tejto zmluvy.
15. Vzhľadom na to súd žalobe vyhovel v časti o zaplatenie 529,52 € s úroku z omeškania z jednotlivých splátok (výrok I) a vo zvyšku ju zamietol (výrok II).
16. Prevažne úspešnému žalobcovi súd podľa § 255 ods. 2 C. s. p. priznal aj nárok na náhradu (529,52 : 294,83, t. j. 64,2 : 35,8 % = ) 28,4 % trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde. V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je určené, spisovej značky a označenia veci, ktorej sa týka, označení a podpise odvolateľa a uviesť tiež, v akom rozsahu sa tento rozsudok napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie súdu považuje za nesprávne (odvolacie dôvody, § 365 C. s. p.) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie.