Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7C-735-2014.pdf
PDF · 88.41 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
SI-7C/735/2014
Uznesenie
Okresný súd Skalica v právnej veci žalobcu: A.. A. C., S.., H.. XX.XX.XXXX, C. K. XXXX/XX, XXX XX D., zastúpený: Právne centrum s.r.o., so sídlom Mýtna 42, 811 05 Bratislava, IČO: 36 698 873 proti žalovaným: N. X. Q. A. N., H.. XX.XX.XXXX, C. E. X, XXX XX C. B. N. X. Q. A. N.P., H.. XX.XX.XXXX, C. E. X, XXX XX C., obaja zastúpení: JUDr. Martin Strážnický, advokát, so sídlom Kempelenova 728/15, 841 04 Bratislava, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia doručený súdu dňa 22.02.2017 z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 22.02.2017 domáhal, aby súd neodkladným opatrením zakázal žalovaným nakladať s nehnuteľnosťou vedenou na LV č. XXX, Okresným úradom Skalica, katastrálny odbor, okres Skalica, obec V., E..Ú.. V. a to s parcelou reg. „C“ č. XXX/X o výmere XXX m2 (ďalej len „nehnuteľnosť“), najmä prostredníctvom právnych úkonov (zákaz nehnuteľnosť scudziť, previesť, zapožičať, vložiť, založiť, zaťažiť, prenajať, zriadiť k nej vecné bremeno a/alebo ju reálne rozdeliť na základe geometrického plánu). Tiež uložiť žalovaným povinnosť zdržať sa akýchkoľvek právnych úkonov týkajúcich sa vyššie uvedenej nehnuteľnosti smerujúcich k poškodeniu práv a oprávnených záujmov žalobcu, teda nehnuteľnosť scudziť, previesť, zapožičať, vložiť, založiť, zaťažiť, prenajať, zriadiť k nej vecné bremeno a/alebo ju reálne rozdeliť na základe geometrického plánu, a to až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej v konaní sp. zn. 7C/735/2014 vedenej na Okresnom súde Skalica.
2. Návrh odôvodnil tým, že k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX (parc. reg. „C“ č. XXX/X o výmere XXX m2 a parc. č. XXX/X o výmere X XXX m2) je vyznačená plomba do katastra nehnuteľností na základe návrhu žalovaných na zápis záznamových listín vedených pod č. Z-2123/2014. Predmetom konania č. Z-2123/2014 je zápis geometrického plánu č. XX/XXXX vyhotoveného dňa 05.02.2014 pánom A. S.. Podľa údajov z registra Komory geodetov a kartografov SR nie je A. S. (so K. H. S. X, XXX XX C.) autorizovaným geodetom a kartografom, nie je ani pre tento odbor zapísaný v zozname znalcov. Predmetný geometrický plán bol autorizačne overený geodetom a kartografom P.. E. C., ktorý podľa žalobcu sám nevykonal zameranie a ani mieste zisťovanie.
3. Žalobca sa v návrhu odvolával na Geodetický elaborát - Preverenie priebehu vlastníckej hranice medzi parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX, XXX/X, XXX N. E.. Ú.. V., ktorý zameral, vyhotovil a overil dňa 14.11.2014 geodet a kartograf P.. Z. X.. Na základe zoznamu súradníc z geodetického elaborátu žalobcovi vyplýva, že je podstatne zmenený skutkový stav podľa nameraných bodov a to na par. č. XXX/X, XXX oproti stavu vedenom v katastrálnych mapách. Čiže stav vedený v katastrálnych mapách a stav zo záznamového konania (č. Z-2123/2014) nie je totožný so skutočným stavom, lebo je zameraný nesprávne. Predmetný geometrický elaborát doručil žalobca súdu dňa 02.03.2015 spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia (vtedy označené ako predbežné opatrenie).
4. Podľa žalobcu konaním žalovaných vo forme zápisu záznamových listín do katastra nehnuteľností vedených pod Z-2123/2014 (rozdelením a zmenou výmery parc. č. XXX/X) vznikne ťažko nahraditeľná ujma na jeho právach, resp. tretej osoby. Žalobca je toho názoru, že zmena výmery pozemku č. XXX/ X na základe geometrického plánu č. XX/XXXX je neprípustná, lebo nesúhlasí so skutočným stavom podľa zoznamu súradníc nameraných bodov. Podľa žalobcu je bezprostredne hroziaca ujma spôsobená neustálou snahou žalovaných o zmenu špecifikácie parcely č. XXX/X susediacou s p. č. XXX, XXX/X, XXX, na ktorých žalobca vykonáva stavebné práce. Keďže sú sporné hranice pozemku medzi stranami, je v záujme žalobcu, aby sa súčasný právny stav parc. č. XXX/X „zakonzervoval“. Naliehavý právny záujem vidí v tom, že zápisom nesprávnych záznamových listín do katastra nastane reálna hrozba zmarenia tohto súdneho konania (sp. zn. 7C/735/2014). Podľa názoru žalobcu nevznikne neodkladným opatrením žalovaným ujma, ktorá by bola neprimeraná výhode žalobcu.
5. Súd vykonal dokazovanie listinami nachádzajúcimi sa v spise, ktoré žalobca doložil spolu s predchádzajúcimi návrhmi na vydanie neodkladného opatrenia: LV č. XXX ( pri p. č. XXX/X B. XXX/X je uvedená plomba na základe Z-2123/2014), geometrický plán č. X/XXXX vyhotovený dňa 05.02.2014 vyhotoviteľom: POZEPO A. S., F. Č.. XXXX, stavebné povolenie č. XXX/XX zo dňa 21.03.2014 a Geodetický elaborát - Preverenie priebehu vlastníckej hranice medzi parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX, XXX/ X, XXX N. E.. Ú.. V.Í. zo dňa 14.11.2014 a zistil tento skutkový stav:
6. Žalobca je výlučným vlastníkom v 1/1 nehnuteľnosti v okrese K., obec V., k.ú. V., zapísanej na LV č. XXXX Okresným úradom Skalica, katastrálny odbor, domu s.č. XXX postavenom na parc. reg. „C“ č. XXX ako aj parcely reg. „C“ č. XXX o rozlohe XXX m2.
7. Žalovaní v 1. a 2. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností v okrese K., obci V., k. ú. V. zapísaných Okresným úradom Skalica, katastrálny odbor na LV č. XXX a to domu s. č. XXX postaveného na pozemku parcely reg. „C“ číslo XXX/X (zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX Z.X ) a parc. reg. „C“ č. XXX/X (zastavané plochy a nádvoria o N. XXX Z.X ). Čiže žalobca a žalovaní sú susedia.
8. Žalobca podal dňa 28.11.2013 žiadosť o vydanie stavebného povolenia na rekonštrukciu a modernizáciu vidieckeho domu na parc. č. XXX, XXX/X, XXX B. súp. č. XXX v k. ú. V.. Žalovaní podali voči žiadosti námietky z dôvodu, že žalobca zasahuje do ich pozemku parc. č. XXX/X. K. úrad námietku žalovaných zamietol z dôvodu, že ide o rekonštrukciu existujúceho domu, pôdorysné rozmery domu sa nebudú zväčšovať a ani sa nebudú meniť odstupové vzdialenosti jednotlivých stavieb. Rozhodnutie stavebného úradu č. XXX/XXXX nadobudlo právoplatnosť dňa 16.06.2014.
9. Žalobca sa podľa jeho tvrdenia až v stavebnom konaní dozvedel, že stavby údajne zasahujú do pozemku č. XXX/X vo vlastníctve žalovaných.
10. Pri posudzovaní podmienok odôvodňujúcich dočasnú úpravu pomerov účastníkov súd vychádzal z týchto ustanovení zákona:
11. Podľa § 234 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.
12. Podľa § 230 CSP, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.
13. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
14. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
15. Podľa § 325 ods. 2 písm. c), d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
16. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
17. Podľa § 330 ods. 1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
18. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
19. Podľa § 332 CSP, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.
20. Cieľom neodkladných opatrení v občianskom súdnom konaní je provizórna (dočasná) úprava pomerov účastníkov konania s cieľom umožniť ničím nerušené judikovanie vo veci samej. Dočasné rozhodnutie môže slúžiť aj ako záruka efektívnosti budúceho núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Takéto rozhodnutie je dočasné, obmedzuje sa na dosiahnutie len predbežných účinkov, neprejudikuje výsledok konania pred súdom a jeho zásahy a dôsledky, pokiaľ ide o právne postavenie povinnej osoby, sa musia minimalizovať so zreteľom na jeho zabezpečovací charakter. Neodkladné opatrenie umožňuje rýchle a pružné riešenie takej situácie, keď je potrebný okamžitý zásah súdu v záujme rýchlej a účinnej ochrany práv a oprávnených záujmov občanov a právnických osôb. Plní predovšetkým zaisťovaciu funkciu, jeho cieľom je zabezpečiť efektívnosť konania, resp. vytvoriť pokojný stav, aby sa žalobca mohol nerušene domáhať svojho práva. Pri rozhodovaní o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia súd nevykonáva dokazovanie podľa § 185 a nasl. CSP, ale len skúma, či je osvedčený nárok, k ochrane ktorého neodkladné opatrenie smeruje a či je neodkladné opatrenie nevyhnutné pre jeho ochranu, t. j. či je osvedčená aj naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Musí ísť o stav, ktorý neznesie odklad.
21. Neodkladné opatrenie v zmysle citovaného ustanovenia § 325 ods. 2 písm. c), d) CSP má zabezpečovací aj preventívny charakter. Povinnosť nenakladať s vecami alebo právami sa môže nariadiť len účastníkovi konania, ktorý je tvrdeným nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Nenakladanie s vecami alebo právami má svoje ústavné a zákonné limity. Ústavne sa vychádza z toho, že nenakladanie s vecami a právami (zákaz disponovania nimi) je nesporne zásahom do vlastníckeho práva, ako aj do iných ústavne zaručených práv. Podľa čl. 20 ods. 4 ústavy nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere. Podľa čl. 16 ods. 1 ústavy je zaručená nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia. Podľa čl. 19 ods. 2 ústavy každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do rodinného a súkromného života. Tieto ústavne zaručené práva musel súd rešpektovať aj pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. c), d) CSP. Súd preto venoval zvýšenú pozornosť tomu, či nenakladaním s vecami alebo právami nedôjde k zásahu do vlastníckych práv žalovaných nad nevyhnutnú mieru. Nevyhnutná miera znamená, že žalovaní sa obmedzia v nakladaní s vecami alebo právami, ktoré majú súvislosť s osvedčeným nárokom na plnenie záväzku, na vydanie veci, určenie vlastníckeho práva a pod. Všeobecná formulácia nenakladať s majetkom účastníka (v tomto prípade s celou jeho S. Č.. XXX/X o výmere XXX m2) by mohla podľa názoru súdu vyústiť do zablokovania akejkoľvek dispozície žalovaných so svojím pozemkom.
22. Neodkladné opatrenie v zmysle citovaného ustanovenia § 325 ods. 2 písm. c), d) CSP je svojim obsahom univerzálne. Pripúšťa nariadiť dočasné zabezpečenie s cieľom úpravy pomerov účastníkov. Podstata tohto neodkladného opatrenia sa sústreďuje do povinnosti žalovaných niečo vykonať, to znamená má konať tam, kde by v skutočnosti nekonala; niečoho sa zdržať t. j. vznikne povinnosť zdržať sa presne vymedzeného rušenia, ktorým zasahuje do právnych vzťahov žalobcu; niečo znášať t. j. musí strpieť určité obmedzenia, obmedzí sa výkon jeho vlastníckych práv.
23. Neodkladným opatrením sa dočasne upravujú právne pomery účastníkov, ak je to potrebné. V posudzovanom prípade ide o zakázanie žalovaným nakladať s ich nehnuteľnosťou o rozlohe XXX m2 a nariadenie povinnosti zdržať sa konkrétnych úkonov ako je to už vyššie v odôvodnení presne uvedené.
24. Žalobca v návrhu opísal skutkové okolnosti, z ktorých odôvodňuje naliehavosť vydania tohto neodkladného opatrenia. Preukázal, že so žalovanými sú susedmi, vlastnia susedné pozemky a majú spor o hranicu pozemku, ktorý doposiaľ nevyriešili mimosúdne.
25. Vychádzajúc z jeho tvrdení uvedených v návrhu, predložených listinných dokladov súd dospel k názoru, že v danom prípade nariadenie neodkladného opatrenia v rozsahu obmedzenia vlastníckeho práva žalovaných s celou ich parcelou č. XXX/X o rozlohe XXX m2 ako žiada žalobca, nie je odôvodnené. Vychádzajúc z jeho tvrdení a prihliadajúc na predložené listinné doklady dospel súd k záveru, že pomery účastníkov nevyžadujú potrebu úpravy neodkladným opatrením v navrhnutom znení, keď listinné doklady, ktoré predložil nie sú dostatočne presvedčivé, aby súd mohol učiniť spoľahlivý záver o osvedčení potreby predbežnej úpravy pomerov účastníkov tak, aby žalovaným uložil povinnosti ako sú už vyššie špecifikované.
26. Podľa názoru súdu preložené listinné doklady v dostatočnej miere neosvedčujú potrebu dočasnej úpravy pomerov na vyslovenie tak závažného rozhodnutia, akým by bolo uložiť povinnosť žalovaným špecifikovanú už v odôvodnení rozhodnutia (uznesenie NS SR sp. zn. 6M Cdo 5/2012 z 28.11.2012). Takéto rozhodnutie by podľa názoru súdu privodilo neprimeraný zásah do práv žalovaných, pričom predložené dôkazy neposkytujú pre takéto rozhodnutie dostatočný podklad a potrebu nariadenia takéhoto neodkladného opatrenia dostatočne neosvedčujú.
27. Súd poznamenáva, že návrhy žalobcu doručené súdu dňa 22.02.2017 a dňa 02.03.2015 sú svojím obsahom totožné, nakoľko sa v oboch návrhoch žalobca domáha rozhodnutia v tej istej veci, čo preukazuje aj totožný petit v oboch návrhoch. Návrh žalobcu zo dňa 17.02.2015 doručený súdu dňa 02.03.2015 bol uznesením Okresného súdu Skalica č. k. 7C/735/2014 - 197 zo dňa 31.03.2015 zamietnutý a predmetné uznesenie nadobudlo dňa 14.07.2015 právoplatnosť v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 23Co/487/2015 - 251 zo dňa 02.07.2015.
28. Vzhľadom na skutočnosť, že v predmetnej veci ide o tzv. prekážku právoplatne rozhodnutej veci (impedimentum rei iudicatae), to znamená, že o tej istej veci, o ktorej sa už právoplatne rozhodlo, tak už nemožno rozhodovať opäť. Ide o procesné vyjadrenie ústavnoprávnej zásady ne bis in idem, teda nikdy nie dvakrát o tej istej veci.
29. V súvislosti s uvedeným má súd za to, že žalobca opakovanými návrhmi na vydanie neodkladného opatrenia spôsobuje v konaní prieťahy a znemožňuje tak rozhodnutie vo veci samej a svojím posledným návrhom zo dňa 17.02.2017 len potvrdil zámer predĺžiť konanie, nakoľko tento jeho návrh je totožný s predchádzajúcim návrhom zo dňa 17.02.2015, tak ako je to už spomenuté vyššie.
30. Súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, ktoré by odôvodňovalo dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v ňom požadovanom rozsahu a s poukazom aj na skutočnosť, že žalobca podal dvakrát návrh v tej istej veci, tak súd návrh zamietol.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).