Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_16C-102-2016.pdf
PDF · 88.5 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/102/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Bielikovou v sporovej veci žalobcu: EOS KSI, s.r.o., so sídlom Údernícka 5, Bratislava IČO: 35 724 803, právne zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Údernícka 5, IČO: 36 613 843 proti žalovanému: A. F., Š. X, XXX XX A., N.. XX.XX.XXXX o zaplatenie 199,05 € s príslušenstvom takto,
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 73,78 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 32,01 € od 04.03.2013 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 41,77 € od 04.04.2013 do zaplatenia z a s t a v u j e.
Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.04.2016 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 199,01 € spolu s príslušenstvom ako aj náhrady trov konania. Podanú žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným dňa 22.03.2004 Zmluvu o pripojení, ktorej predmetom bolo poskytovanie telekomunikačných služieb v zmysle zákona o elektronických komunikáciách. Na základe tejto zmluvy poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému služby špecifikované v Zmluve a vo Všeobecných podmienkach. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť za poskytnuté telekomunikačné služby cenu stanovenú v Zmluve a v Cenníku. Právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému cenu za poskytnuté služby faktúrou č. XXXXXXXXXX vystavenou na sumu 32,01 € splatnou dňa 03.03.2013, faktúrou č. XXXXXXXXXX vystavenou na sumu 41,77 € splatnou dňa 03.04.2013, faktúrou č. XXXXXXXXXX vystavenou na sumu 61,57 € splatnou dňa 03.05.2013, faktúrou č. XXXXXXXXXX vystavenou na sumu 36,78 € splatnou dňa 03.06.2013 a faktúrou č. XXXXXXXXXX vystavenou na sumu 26,92 € splatnou dňa 03.07.2013.
2.Podaním dourčeným súdu dňa 31.10.2016 zobral žalobca žalobu v časti o zaplatenie sumy 73,78 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 32,01 € od 04.03.2013 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 41,77 € od 04.04.2013 späť a žiadal konanie v tejto časti zastaviť.
3.Žalovaný sa k podanej žalobe písomne nevyjadril.
4.Súd vo veci nariadil pojednávanie na ktoré sa právny zástupca žalobcu nedostavil, pričom svoju neúčasť ospravedlnil a vyjadril súhlas, aby súd pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti . Súd preto s
poukazom na ustanovenie § 180 Civilného sporového poriadku ( ďalej len CSP) pojednával a rozhodol v neprítomnosti žalobcu.
5.Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, oboznámil sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
6. Dňa 22.03.2004 bola medzi spoločnosťou Eurotel Bratislava a.s. a žalovaným uzavretá Zmluva o pripojení s aktiváciou programu služieb VIAC55. Predmetom zmluvy bola aktivácia služieb VIAC55, pričom žalovanému bolo pridelené účastnícke telefónne číslo XXXX/XXX XXX P. pridelená SIM karta s č. XXXXXXXXXXXXXXXXXXXX.
7.Dňa 14.02.2008 bol medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným uzavretý Dodatok k Zmluve o pripojení. Predmetom dodatku bola zmena pôvodného programu služieb GSM na program Vo Veľkom 200 - víkendy. Právny predchodca žalobcu sa zároveň zaviazal zabezpečiť žalovanému mobilný telefón zn. NOKIA 6120, výrobné číslo: XXXXXXXXXXXXXXX.
8.Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 postúpil postupca spoločnosť Slovak Telekom, a.s., pohľadávku ktorú evidoval voči žalovanému na žalobcu.
9.Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanému za využívanie služieb spolu 5 faktúr (faktúru č. XXXXXXXXXX vystavenú na sumu 32,01 € splatnú dňa 03.03.2013, faktúru č. XXXXXXXXXX vystavenú na sumu 41,77 € splatnú dňa 03.04.2013, faktúru č. XXXXXXXXXX vystavenú na sumu 61,57 € splatnú dňa 03.05.2013, faktúru č. XXXXXXXXXX vystavenú na sumu 36,78 € splatnú dňa 03.06.2013 a faktúru č. XXXXXXXXXX vystavenú na sumu 26,92 € splatnú dňa 03.07.2013).
10.Žalovaný vo výpovedi pred súdom uviedol, že žalobcom uplatnenú pohľadávku odmieta. Poukázal na skutočnosť, že žalobca sa v podanej žalobe odvoláva na Všeobecné obchodné podmienky spoločnosti Slovenské telekomunikácie na poskytovanie verejnej telefónnej služby, pričom Zmluva o pripojení ako aj dodatok k nej sú uzavreté so spoločnosťou Eurotel a T- Mobile. Žalovaný zdôraznil, že nemá vedomosť o aktivácii telefónneho čísla, pričom SIM karta s predmetným telefónnym číslom XXXXXXXXXX nebola vložená do mobilného prístroja zhruba od roku 2012. Približne od apríla 2010 nebolo vyššie uvedené telefónne číslo vôbec používané, nakoľko došlo k uplynutiu viazanosti. Žalovaný zároveň poukázal na znenie Všeobecných obchodných podmienok spoločnosti T-COM, kde sa v bode 21 uvádza, že účastník je povinný dodatočne podľa podmienok podniku aktivovať neaktivovanú SIM kartu.. V tom iste bode sa ďalej uvádza, že predpokladom využívania služieb prostredníctvom SIM karty je jej vloženie do vhodného zariadenia napr. mobilný telefón. Pokyny spoločnosti T- COM uvedené na ich webovej stránke pre aktiváciu SIM karty sú za a) fyzicky na pobočke alebo u subdodávateľa spoločnosti Telecom, kde je potrebné doložiť doklady totožnosti alebo za b) telefonicky kontaktovať infolinku č.12345 a tam následne po splnení zodpovedania otázok telefonicky aktivovať službu. Treťou možnosťou je online registrácia pri vyplnení registračného formuláru. Žalovaný vo výpovedi pred súdom uviedol, že ani jednu z týchto spôsobov aktivácie nevyužil a nemá vedomosť o aktivácii telefónneho čísla. S poukazom na vyššie uvedené žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
11.Po právnej stránke posúdil súd vec nasledovne.
12.Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
13.Podľa článku 8 Civilného sporového poriadku strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
14.Podľa článku 15 ods.1 civilného sporového poriadku dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy a v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon.
15.Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
16.Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, sa zmluvou o pripojení podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby.
17.Podľa § 43 ods. 2 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
18. Podľa ust. § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
19. Podľa § 563 OZ ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
20.Podľa § 145 ods.2 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
21.Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom, ale nie je svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom nie je viazaný žiadnym poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov. 22.Súd vynesie rozsudok na základe svojho zisteného skutkového stavu. Zistený skutkový stav je takým stavom, o ktorom nie sú rozumné a dôvodné pochybnosti - súd môže mať určité pochybnosti - nesmú však byť zásadnej povahy.
23. Dôkazná povinnosť a povinnosť preukázania základných tvrdení uvedených v návrhu na začatie konania vyplýva stranám sporu priamo zo zákona. Žalobca v konaní preukazoval dôvodnosť ním podanej žaloby Zmluvou o pripojení a faktúrami, ktoré vystavil právny predchodca žalobcu žalovanému. Predmetnými faktúrami účtoval právny predchodca žalobcu žalovanému mesačné poplatky za využívanie telekomunikačných služieb poskytovaných právnym predchodcom žalobcu. Podľa názoru súdu však žalobca nepreukázal ním uvádzané tvrdenia, že žalovaný v rozhodnom období skutočne služby právneho predchodcu žalobcu aj reálne využíval. Žalobca súdu nepreložil žiaden dôkaz preukazujúci dôvodnosť ním uplatnenej sumy. Žalobca spolu s podanou žalobou doručil súdu všeobecné obchodné podmienky spoločnosti Slovenské telekomunikácie, pričom žalovaný uzavrel zmluvu so spoločnosťou Eurotel Slovensko a.s. a dňa 14.02.2008 Dodatok k zmluve so spoločnosťou T-Mobile. Žalovaný zotrval na svojich tvrdeniach, že od roku 2010, kedy skončila viazanosť vyplývajúca s Dodatku zo dňa 14.02.2008 telefónne číslo XXXX/XXXXXX nevyužíval. Žalobca listinnými dôkazmi preukazujúcimi dôvodnosť ním uplatneného nároku tvrdenia žalovaného nevyvrátil.
24. Dôkazné bremeno postihuje vždy toho, kto niečo tvrdí, teda spravidla žalobcu. Žalovaný ako druhá procesná strana má povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré vo svojej podstate znamenajú, že právo alebo nárok žalobcu nevzniklo prípadne zaniklo alebo sa zmenilo. Tieto povinnosti tvrdenia sú základom pre bremeno tvrdenia, ktoré spravidla zaťažuje obidve strany. Neunesenie dôkazného bremena má potom v konaní za následok procesný neúspech toho účastníka sporu, ktorý nedokázal preukázať ním tvrdené skutočnosti.
25. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená unesenie dôkazného bremena. Procesná strana môže splniť dôkaznú povinnosť, avšak ak ju splní len tak, že nevedie k preukázaniu jej tvrdení, resp. splní ju bez náležitej procesnej pozornosti, dôkazné bremeno táto strana neuniesla. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje tú sporovú stranu, na ktorej spočívalo dôkazné bremeno a ktorá sa dostala do dôkaznej núdze, keďže neponúkla alebo nevedela ponúknuť súdu také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti.
26.Spotrebiteľ je objektívne považovaný za slabšiu stranu. Nie je to len pre to, že nedisponuje určitými informáciami, ktorými disponujú predajcovia, výrobcovia, poskytovatelia služieb, resp. podnikatelia, s ktorými vstupujú spotrebitelia do právnych vzťahov. Nejde o informácie, ktoré sú v dnešnej dobe elektronických komunikačných prostriedkov pomerne ľahko získateľné, ale ide hlavne o informácie, ktoré sú dostupné len „profesionálom“ (výrobca, distribútor, poskytovateľ), alebo ktoré by spotrebiteľ síce mohol získať, ale ich získanie by bolo pre spotrebiteľa pomerne nákladné, alebo spojené s objektívnymi ťažko prekonateľnými prekážkami.
27.Vzhľadom na to, že žalobca nepredložil súdu dôkazy, ktoré by viedli k zisteniu skutkového stavu veci, o ktorom nie sú dôvodné a rozumné pochybnosti, keď nepreukázal, že žalovaný skutočne používal pridelené účastnícke číslo, resp. že si aktivoval služby v zmysle Všeobecných obchodných podmienok neuniesol dôkazné bremeno jeho tvrdení dôsledkom ktorého je potom nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje žalobcu ako stranu sporu na ktorej spočívalo dôkazné bremeno. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
28. V časti v ktorej zobral žalobcu žalobu späť súd konanie v súlade s ustanovením § 145 ods.2 CSP zastavil.
29. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
30. Nakoľko si v konaní úspešný žalovaný náhradu trov konania neuplatnil a v konaní mu ani žiadne trovy nevznikli súd mu ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).