Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

51C/54/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Krajčovou v sporovej veci žalobcu: Hlavné mesto SR Bratislava, so sídlom Primaciálne nám. 1, 814 99 Bratislava, proti žalovanému: O. Č., E.. XX.XX.XXXX, I. X. X, XXX XX I., zast.: Mgr. Miroslav Vilím, advokát, Michalská 9, Bratislava, o vypratanie bytu, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobou, doručenou súdu dňa 04.03.2013, sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť vypratať a protokolárne odovzdať žalobcovi garsónku č. XX nachádzajúcu sa na 4. poschodí bytového domu na X. Q. K. I., k.ú.: X., postavenom na parc. č. XXX, súp. č. XXX, zapísané na LV č. X; a to v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. V žalobe uviedol, že žalobca je vlastníkom nehnuteľností - bytového domu nachádzajúceho sa na X. Q. Č.. X K. I., k.ú.: X., parc. č. XXX, súp. č. XXX, zapísaného na LV č. X.

2. Žalobca ako prenajímateľ uzavrel so žalovaným ako nájomcom dňa 09.12.2009 Nájomnú zmluvu, na základe ktorej bol žalovaný nájomcom garsónky č. XX nachádzajúcej sa na 4. poschodí domu na ulici X. X K. I.. Nájom vznikol dňom fyzického odovzdania a prevzatia bytu nájomcom na základe spísanej zápisnice o odovzdaní a prevzatí bytu dňa 10.12.2009 a bol dohodnutý na dobu určitú, počas trvania súdneho sporu vo veci uplatnenia si vlastníckeho práva k bytu č. XX na F. Q. Č.. X K. I., maximálne však na dobu jedného roka. Dodatkom č. XXXXXXXXXXXX zo dňa 07.12.2010 bola doba nájmu predĺžená do 10.12.2011. Pred uplynutím doby nájmu dňa 21.10.2011 požiadal žalovaný o predĺženie nájmu. Následne bol žalovaný vyzvaný na doplnenie aktuálnych údajov o prebiehajúcom súdnom spore vo veci uplatnenia si vlastníckeho práva k bytu č. XX na F. Q. K. I.. Keďže žalovaný dňa 28.12.2011 predložil žalobcovi uznesenie Okresného súdu Bratislava I, ktorým bolo konanie o zrušenie kúpnej zmluvy a vrátenie bytu zatavené pre nesplnenie si poplatkovej povinnosti, preto žalovaný nespĺňal ďalej podmienky na predĺženie doby nájmu. Na základe tejto skutočnosti bol žalovaný listom zo dňa 03.01.2012 vyzvaný na odovzdanie bytu. Opätovná výzva bola žalovanému zaslaná listom zo dňa 28.02.2012, žalovaný byt žalobcovi neodovzdal.

3. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe (replika) zo dňa 15.10.2016 uviedol, že nesúhlasí s vyprataním predmetného bytu a žiada, aby súd žalobu zamietol. Byt, ktorý v súčasnosti žalovaný obýva, sa nachádza v Dome pre starších občanov. Žalobca odôvodnil žalobu ďalším nepredĺžením nájomnej zmluvy z dôvodu, že žalobca prestal spĺňať podmienku trvania súdneho sporu, v ktorom si uplatňoval svoje vlastnícke právo k bytu. Žalovaný bol o svoj pôvodný byt pripravený podvodným konaním tretích osôb, keď sa domnieval, že byt nepredáva, ale vymieňa za menší. Hoci pôvodné konanie, v ktorom si uplatňoval vlastnícke práva bolo zastavené, išlo len o následok nesplnenia procesných podmienok konania, konkrétne o nezaplatenie súdneho poplatku za žalobu, pričom táto skutočnosť bola spôsobená zlou ekonomickou situáciou žalovaného a nedostatkom právnej vedomosti o tom, že môže požiadať o oslobodenie od súdneho poplatku. V súčasnosti opätovne prebieha na Okresnom súde Bratislava III konanie o určenie neplatnosti kúpnych zmlúv a o vypratanie bytu, v ktorom sa žalovaný (v postavení žalobcu) domáha svojho vlastníckeho práva; konanie je vedené pod sp. zn.: 12C/610/2015. V tomto konaní bolo žalovanému priznané aj oslobodenie od súdnych poplatkov z dôvodu jeho zlého finančného, zdravotného a sociálneho stavu. Samotné toto nové konanie bolo iniciované po dohode s vedúcim nájomného bývania žalobcu O.. A. F., ako jedna z podmienok pre kladné rozhodovanie o žiadosti žalovaného o predĺženie nájmu, resp. o uzavretie novej nájomnej zmluvy.

4. Nakoľko žalovaný ako dôchodca vo veku 82 rokov nemá s ohľadom na svoj vek, zdravotnú a finančnú situáciu inú možnosť zabezpečiť si adekvátne bývanie, dňa 30.04.2015 podal Žiadosť o predĺženie nájomnej zmluvy k predmetnému bytu, kde súčasne preukázal, že spĺňa všetky podmienky na uzavretie novej nájomnej zmluvy a že pravidelne uhrádza platby za služby spojené s užívaním garsónky. Žalobca však nebol schopný v priebehu takmer dvoch rokov túto žiadosť ani len postúpiť na rozhodnutie komisii. Takéto konanie považuje žalovaný za konanie v rozpore s dobrými mrvami a s princípom právnej istoty, navyše za stavu, keď žalobca podrobne pozná sociálnu situáciu žalovaného. Žalobca svojím postojom prispieva k nepriaznivému zdravotnému stavu žalovaného, keď ho drží v stave neistoty ohľadom jeho elementárnej životnej potreby. Žalobca je pritom orgánom verejnej správy a jeho primárnou úlohou je starostlivosť o jeho občanov. Občania sa na žalobcu obracajú vo svojich ťažkých životných situáciách a očakávajú od neho adekvátnu pomoc, rovnako to platí aj v prípade žalovaného, ktorý sa na žalobcu obrátil v ťažkom životnom období, keď stratil strechu nad hlavou.

5. Jedným z dôvodov, ktorý bol komunikovaný žalovanému, pre ktorý žalobca nemá vôľu rozhodovať o žiadosti žalovaného je jeho údajné neprispôsobivé správanie a sťažnosti susedov žalovaného, ktoré však žalobca nijakým spôsobom nepreukázal. Nepredložil zápisnicu zo zásahu polície, ktorá by bola nútená zasahovať v prípade porušovania zákona, či pravidiel platných v Domove pre starších občanov. Rovnako nepreukázal, akým spôsobom sám žalobca naložil s týmito sťažnosťami, nepredložil výpovede svedkov - susedov, ani nekomunikoval so žalovaným ohľadom riešenia tejto situácie. Žalovaného len informoval o existujúcich sťažnostiach. Žalovaný v tejto súvislosti zdôrazňuje, že ide opakovane o sťažnosť jedného suseda, ktorej oprávnenosť sa nikdy nijakým spôsobom nepreukázala. Cieľom žalovaného je pokojné spolunažívanie s jeho susedmi, preto, hoci aj on sám má výhrady voči svojim susedom, snaží sa ich rešpektovať a nevyvoláva konflikty a nepodáva sťažnosti.

6. Žalovaný má aj napriek nízkemu príjmu, aj vďaka ústretovosti primátora hlavného mesta SR, ktorý mu odpustil časť dlhu (príslušenstvo), uhradené voči žalobcovi všetky úhrady spojené s užívaním predmetného bytu a naďalej riadne uhrádza nájomné. Žalovaný sa pritom nachádza v zlej ekonomickej a sociálnej situácii, jeho zdravotný stav sa aj vzhľadom na vek zhoršuje a v súčasnosti nie je možné od neho spravodlivo požadovať, aby predmet nájmu vypratal a vysťahoval sa. Uloženie povinnosti žalovanému vypratať predmetný byt, by malo v prípade žalovaného fatálne následky a urobilo by z neho bezdomovca, keďže si svoju bytovú otázku, bez pomoci žalobcu, nedokáže sám vyriešiť.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením obsahu listinných dôkazov predložených stranami sporu a výsluchom žalovaného. Na základe vykonaného dokazovania zistil nasledujúci skutkový stav:

Žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. X - bytového domu na X. Q. K. I., k.ú.: X., postavenom na parc. č. XXX, súp. č. XXX.

Žalobca ako prenajímateľ uzavrel so žalovaným ako nájomcom dňa 09.12.2009 Nájomnú zmluvu, na základe ktorej sa stal žalovaný nájomcom garsónky č. XX nachádzajúcej sa na 4. poschodí domu na ulici X. X K. I.. Nájom vznikol dňom fyzického odovzdania a prevzatia bytu nájomcom na základe spísanej zápisnice o odovzdaní a prevzatí bytu dňa 10.12.2009 a bol dohodnutý na dobu určitú, počas trvania súdneho sporu vo veci uplatnenia si vlastníckeho práva k bytu č. XX na F. Q. Č.. X K. I., maximálne však na dobu jedného roka.

Dodatkom č. XXXXXXXXXXXX zo dňa 07.12.2010 bola doba nájmu predĺžená do 10.12.2011.

Dňa 21.10.2011 požiadal žalovaný o predĺženie nájmu.

Žalovaný bol listom žalobcu vyzvaný na doplnenie aktuálnych údajov o prebiehajúcom súdnom spore vo veci uplatnenia si vlastníckeho práva k bytu č. XX na F. Q. K. I.. Žalovaný dňa 28.12.2011 predložil žalobcovi uznesenie Okresného súdu Bratislava I, ktorým bolo predmetné konanie vedené na Okresnom súde Bratislava I zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku.

Listom zo dňa 03.01.2012 bol žalovaný vyzvaný na odovzdanie bytu. Opätovná výzva bola žalovanému zaslaná listom zo dňa 28.02.2012, žalovaný byt žalobcovi neodovzdal.

Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu opätovne dňa 30.04.2015 podal žiadosť o obnovenie nájmu.

Dňa 06.10.2015, 28.10.2015 a 30.12.2015 boli žalobcovi doručené sťažnosti, ktorých predmetom bola sťažnosť suseda D. na žalovaného, ktorý ako vyplýva z obsahu sťažnosti si do bytu má údajne vodiť priateľku "bezdomoveckého typu", na ktorú bola niekoľkokrát volaná polícia, pretože táto chodí k žalovanému opitá a potom sa hádajú aj bijú, čiže tam dochádza k týraniu samotného žalovaného a k narušovaniu nočného kľudu.

Žalobca listom zo dňa 14.10.2015 oznámil súdu, že záznamom z polície, ktorý by preukazoval výjazd k pánovi Č., žalobca nedisponuje.

Žalobca, na základe žiadosti súdu, listom zo dňa 08.09.2016 súdu oznámil, že zo strany žalobcu žalovaného z kapacitných dôvodov nie je možné v súčasnosti umiestniť do iného zariadenia pre seniorov, tieto zariadenia vedú zoznam žiadateľov podľa poradia.

Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že v tomto byte už je zvyknutý. Nechcel by sa sťahovať. Snaží sa platiť to čo treba, jeho mesačný dôchodok je mu vyplácaný vo výške 350,- eur, z ktorého si platí všetky svoje výdavky. Pokiaľ ide o zdravotný stav, má cukrovku, beriem lieky na odvodňovanie, občas mávam nejaké zápaly a je nedoslýchavý.

8. Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne: Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako "OZ") výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 37 ods. 1 právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 685 ods. 1 nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.

Podľa § 710 ods. 1 nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi prenajímateľom a nájomcom alebo písomnou výpoveďou.

9. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žalobe žalobcu nie je možné vyhovieť, a to z nasledujúcich dôvodov:

10. Žalobca svoj nárok na vypratanie predmetného bytu odvodzuje od nájomnej zmluvy uzavretej so žalovaným ako nájomcom dňa 09.12.2009, na základe ktorej sa stal žalovaný nájomcom garsónky č. XX nachádzajúcej sa na 4. poschodí domu na ulici X. X K. I.. Nájomná zmluva bola uzavretá na dobu určitú, do skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I vo veci určenia vlastníckeho práva k bytu na F. Q. K. I.. Pred uplynutím doby nájmu, dňa 21.10.2011 požiadal žalovaný o predĺženie nájmu. Následne bol žalobcom žalovaný vyzvaný na doplnenie aktuálnych údajov o prebiehajúcom súdnom spore. Keďže žalovaný dňa 28.12.2011 predložil žalobcovi uznesenie Okresného súdu Bratislava I, ktorým bolo konanie zastavené pre nesplnenie poplatkovej povinnosti, žalovaný už ďalej nespĺňal podmienky na predĺženie doby nájmu. Na základe tejto skutočnosti bol žalovaný listom zo dňa 03.01.2012 vyzvaný na odovzdanie bytu. Následne v priebehu konania žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu opätovne požiadal žalobcu o obnovenie nájmu, pričom splnil všetky podmienky, splnením ktorých žalobca podmienil možnosť opätovného obnovenia nájmu (teda uhradil všetky záväzky, ktoré mal voči žalobcovi a opätovne podal žalobu na súd týkajúcu sa bytu na Osadnej ulici), avšak žalobca na uvedenú žiadosť nereagoval. Týmto správaním vzbudil na strane žalovaného dojem a očakávanie, že s ním bude spísaná nová nájomná zmluva. Toto sa nestalo, naopak žalobca následne začal tvrdiť, že obnovenie nájmu nie je možné, nakoľko žalovaný svojím správaním ruší susedov, čo doložil listami, z ktorých obsahu je zrejmé, že ide o sťažnosti jediného suseda. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že žalobca nijakým spôsobom nepreveroval opodstatnenosť týchto sťažností. Ani v priebehu súdneho konania, napriek výzve súdu, sa nepodarilo preukázať, že by žalovaný akýmkoľvek spôsobom, nad mieru primeranú pomerom obťažoval svojich susedov a zasahoval svojím správaním do pokojného užívania bytov a nebytových spôsobov.

11. V prejednávanej veci, je teda nepochybné (a medzi stranami sporu nesporné), že došlo k ukončeniu nájomného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, a teda žalobca ako vlastník predmetného bytu sa môže domáhať jeho vypratania, avšak pre spravodlivé vyriešenie veci nie je možné obísť skutočnosť, že žalovaný je dôchodca, pričom výška jeho dôchodku je minimálna, ide o osobu vo vysokom veku a so zlým zdravotným stavom (cukrovka, nedoslýchavosť), a teda ak by súd žalobe vyhovel, žalovaný by ostal bez akejkoľvek bytovej náhrady (či už vo forme bytu, ubytovania alebo prístrešia). Aplikácia zákona však nemôže byť rýdzo formálna, bez zreteľa na príslušné ústavné princípy a morálne záväzky. V takýchto prípadoch je vždy potrebné mimoriadne starostlivo zvážiť, či vypratanie bytu bez zabezpečenia bytovej náhrady, nie je takým zásahom do práv na ochranu súkromného a rodinného života a obydlia, ktorý sa nezakladá na relevantných dôvodoch v zmysle Ústavy Slovenskej republiky (čl. 19, čl. 41) a vziať do úvahy aj možnosť súdov výkladom a aplikáciou § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmierniť neprimeranú tvrdosť, ktorá by mohla vzniknúť z konania o vypratanie bytu (porovnaj rozhodnutie NS SR sp. zn.: 1 Cdo 54/2007, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 13/00). Platí totiž, že na základe § 3 ods. 1 môže byť výnimočne povinnosť na vypratanie bytu viazaná na zabezpečenie bytovej náhrady, resp. náhradného ubytovania, napriek tomu, že osobe, ktorá má byt vypratať, nesvedčí žiadne právo na bytovú náhradu ani na náhradné ubytovanie či prístrešok, a to ani podľa pozitívnej právnej úpravy, ani z jej analogickej aplikácie. Pri úvahe o tom, či vypratanie bytu má byť výnimočne viazané na zabezpečenie bytovej náhrady (resp., či súd má takúto žalobu zamietnuť), musí súd, pri rozhodovaní o vyprataní z predmetného bytu, vziať do úvahy najmä rodinné, majetkové a osobné pomery na strane žalovaného (minimálny dôchodok, skutočnosť, že žije sám a vysoký vek žalovaného a jeho zdravotný stav) a rovnako aj majetkové a sociálne pomery žalobcu.

12. Súd má za to, že vzhľadom na postavenie a charakter žalobcu je na ňom možné spravodlivo požadovať, keďže nie je schopný v súčasnosti zabezpečiť žalovanému náhradné bývanie, aby ponechal žalovaného v predmetnom byte naďalej bývať, minimálne do doby, kedy bude schopný zabezpečiť umiestnenie žalovaného do zariadenia pre seniorov, čomu sa žalovaný v priebehu konania ani nebránil, práve naopak, vzhľadom na svoj vysoký vek a zdravotné problémy, by takéto riešenie uvítal. Súd má za to, že za daných okolností, za stavu, kedy navyše žalobca nemá k dispozícii žiadne náhradné ubytovanie pre žalovaného a nie je možné jeho umiestenie v zariadení pre seniorov, je na žalobcovi možné spravodlivo požadovať, aby sa ochrana jeho vlastníckeho práva takto odložila a aby ponechal žalovaného v predmetnom byte naďalej bývať.

13. V danom prípade teda súd pristúpil, vzhľadom na výnimočnosť okolností prejednávanej veci tak na strane žalobcu, na strane ktorého by výkon práva na ochranu vlastníctva nepriniesol zodpovedajúci prospech, nakoľko by musel zabezpečiť žalovanému náhradnú ubytovanie, ktoré však nemá v súčasnosti k dispozícii, ako aj na strane žalovaného, u ktorého by vyhovenie žalobe znamenalo zhoršenie životnej situácie, kedy by zostal bez akéhokoľvek prístrešia na ulici (čo vzhľadom na vek a zdravotný stav považuje súd za neprípustné), k zamietnutiu žaloby v celom rozsahu (hoci by žalovanému svedčalo len právo na poskytnutie náhradného ubytovania). Je totiž nesporné, že pri vyššie popisovanom skutkovom stave, by malo vyhovenie žalobe žalobcu za následok tak závažný zásah do životných pomerov na strane žalovaného, že uplatnenie žalobcovho práva, je za daných okolností v rozpore s dobrými mravmi. S poukazom na všetky skutočnosti, súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

14. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 251 a § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Žalovaný mal vo veci úspech, preto by mal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Nakoľko však žalovaný výslovne uviedol, že si náhradu trov konania neuplatňuje, súd mu nárok na ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3) (ďalej len "oprávnený"). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 1, 2 Exekučného poriadku).

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).

V Bratislave 03.03.2017

JUDr. Michaela Krajčová

sudkyňa