Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

59P/20/2017

Uznesenie

Okresný súd Bratislava II vo veci starostlivosti súdu o mal. dieťa G. R., nar. XX.XX.XXXX, zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov- matky Q. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, L. a otca G. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom L.O. XX, R., o nariadenie neodkladného opatrenia na návrh matky, takto

rozhodol:

Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie nasledovného znenia:

I. Matka - Q. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, L. a otec G. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, R. sú povinní odovzdať maloletého G. R., nar. XX.XX.XXXX do starostlivosti starej matke W. Š., nar. XX.XX.XXXX, L. U.. X, R..

II. Matka je povinná predbežne platiť výživné na maloletého G. R., nar. XX.XX.XXXX v sume 50- eur mesačne, vždy do 15 dňa v mesiaci vopred, k rukám starej matky W. Š., počnúc vykonateľnosťou tohto rozhodnutia.

III. Otec je povinný predbežne platiť výživné na maloletého G. R., nar. XX.XX.XXXX v sume 100- eur mesačne, vždy do 15 dňa v mesiaci vopred, k rukám starej matky W. Š., počnúc vykonateľnosťou tohto rozhodnutia.

IV. Vo zvyšku súd návrh matky zamieta.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX matka maloletého žiadala o vydanie neodkladného opatrenia, ktorým by súd zveril mal. G. do náhradnej osobnej starostlivosti starej matke - W. Š., nar. XX.XX.XXXX, L. U.. X, R., na dobu jedného roka, otcovi zakázal styk s maloletým, matke určil styk s maloletým v rozsahu každý pondelok a v stredu od 17:00 hod. do 19:30 hod. s tým, že odovzdanie a prevzatie dieťaťa sa bude realizovať v mieste jeho bydliska a zároveň určil každému z rodičov platiť výživné na mal. G. vo výške 35-eur k rukám starej matky.

2. Svoj návrh odôvodnila tým, že zo správy zo psychologického vyšetrenia u MUDr. I. vyšli najavo skutočnosti, podľa ktorých má otec na maloletého priam devastačný charakter. Maloletý počas prvého vyšetrenia čiastočne popísal neprimerané správanie otca, ktorý ho udiera päsťou do boku a keď plače a prosí otca aby prestal, ten nereaguje. Neraz sa musel maloletý pred otcovým hnevom zamknúť alebo sa skryť pod posteľ. Na krik dieťaťa sa zobudí aj partnerka otca, ktorá sa snaží zamedziť jeho útokom. Maloletý sa viackrát vyjadril, že by bol najradšej u starej mamy ,,W." a k rovnakému záveru prišla aj psychologička, ktorá odporúča vytrhnúť dieťa spod vplyvu otca a navrhuje ho zveriť starej matke. Rovnako je nezanedbateľná skutočnosť, že otec potom čo sa dozvedel, že sa má realizovať psychologické vyšetrenie v Detskom centre na Trnávke, v momente začal zakazovať centru vykonať dané vyšetrenie a personál centra hovoril až o veľkom nátlaku, ktorý vyvíjal počas osobnej návštevy.

K podobným záverom prišla aj psychologička Š., ktorá vyšetrovala G. po jeho psychickom zrútení v roku 2014, ktorý už vtedy popisoval neprimerané a bezdôvodné trestanie zo strany otca. G. sa s týmito bitkami zdôveril partnerovi matky- A., pričom otec dieťaťu hovoril, že o bitkách nemá nikde rozprávať, pretože otec by mohol skončiť vo väzení a on v detskom dome, nakoľko matka by ho nechcela, pretože ho neľúbi. Psychologička Š. odmietala matke vydať správa z posledných sedení- s odôvodnením, že ich stratila, pričom matka sa domnieva, že to bolo zo strachu z otca, kedy ani psychologička nechcela byť vystavovaná jeho neustálym atakom. Navyše počas pobytu maloletého v domácnosti otca sa zanedbávajú jeho ortopedické problémy, kedy dieťa nenosí dočasný korzet údajne z dôvodu zákazu. Matka ďalej uviedla, že prvotne chcela aby bol maloletý G. zverený do osobnej starostlivosti otca, avšak nakoľko v priebehu konania vyšli najavo nové skutočnosti, nie je to pre maloletého vyhovujúce prostredie. Obáva sa o jeho budúci psychický s sociálny vývoj, kedy mal. G. už teraz čelí odmietaniu svojimi rovesníkmi pre jeho zlé charakterové vlastnosti. Právna zástupkyňa otca vykresľuje matku ako ženu, ktorá sa chce zbaviť svojho dieťaťa a nerušene užívať svoj dom v L. spolu s partnerom, čo sa nezakladá na pravde. Z celej situácie je už vyčerpaná a v dôsledku dlhodobého vplyvu otca na maloletého, stratila pred dieťaťom akýkoľvek rešpekt. Jediná osoba, ktorú dieťa ako tak rešpektuje je stará matka W. Š. a preto navrhla súdu aby dieťa zveril do jej náhradnej osobnej starostlivosti.

3. Z písomného vyjadrenia starej matky W. Š. zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že so zverením maloletého G. do jej náhradnej osobnej starostlivosti súhlasí.

4. Rozsudkom Okresného súdu R. B. č.k. XP/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX bolo rodičom mal. G. uložené výchovné opatrenie na základe ktorého boli obaja rodičia povinní podrobiť sa psychologickému poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava v rozsahu 20 hodín s cieľom naučiť sa vzájomne komunikovať v prospech maloletého dieťaťa. 5. Rozsudkom Okresného súdu R. B. č.k. XP/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX súd manželstvo rodičov mal. G. rozviedol a schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej zveril dieťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, pričom obaja rodičia sú oprávnení maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Otec sa zaviazal prispievať na výživu dieťaťa sumou 180 -eur mesačne k rukám matky. Zároveň bolo rozhodnuté o trovách konania, štátu ako i o tom, že trvalým bydliskom maloletého bude bydlisko matky.

6. Uznesením č.k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX tunajší súd návrh matky na vydanie predbežného opatrenia, ktorým žiadala o zverenie mal. G. do osobnej starostlivosti otca, určenie styku a výživného, zamietol. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že matka predovšetkým dostatočným spôsobom nepreukázala, že ohrozenie práv a záujmov mal. G. je také naliehavé (bezprostredne hroziaca ujma), že existuje odôvodnená potreba, aby súd predbežným opatrením pomery účastníkov dočasne upravil. Naposledy boli rodičovské práva a povinností upravené rozsudkom Okresného súdu R. B., sp.zn. XP/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej bolo dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov. Matka svojím návrhom žiadala, aby dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti otca, pričom naliehavý právny záujem odôvodnila predovšetkým tým, že dieťa je v súčasnej situácii destabilizované, pôsobí rozrušene a vyskytujú sa u neho prvky agresie. Matka ďalej uvádzala, že dieťa na ňu reaguje podráždene, a teda v rámci jeho najlepšieho záujmu, chce mu vytvoriť prostredie, v ktorom bude mať stabilitu a kľud, a to práve zverením do starostlivosti otca, ktorého spôsoby a metódy výchovy označila na druhej strane za nezlučiteľné so základmi slušného správania sa. Zo správy Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie zo dňa 28.09.2015 ako i z otcovho vyjadrenia zo dňa 24.09.2015 vyplýva, že dieťa má rovnako rado oboch rodičov. V správe Centra bolo ďalej uvedené, že dieťa nemá problém so striedavým modelom osobnej starostlivosti, pričom samotná matka uviedla, že reaguje na dieťa podráždene, nakoľko je jeho výchova náročná. Matkinho partnera má mal. G. rád, pričom na druhej strane vzťahy dieťaťa s otcovou partnerkou momentálne dobre nie sú. Z vyššie uvedených skutočností súd mal za to, že v súčasnom štádiu konania nie je možné relevantne posúdiť, aké výchovné prostredie je pre mal. G. najlepšie a či je opodstatnená predbežná zmena doterajšej úpravy starostlivosti o dieťa. Pre takéto rozhodnutie je potrebné vykonať dôkladné dokazovanie, ktoré dostatočným spôsobom môže odpovedať na otázky budúcej výchovy. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. XXCoP/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, na odvolanie matky, uznesenie prvostupňového súdu č.k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX potvrdil.

7. Na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX vo veci zmeny výkonu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, matka uviedla, že s otcom dieťaťa sa nevie dohodnúť na ničom. Má z neho strach, bojí sa ho a aj pri odovzdávaní dieťaťa sa mu radšej vyhýba a nechce s ním mať už nikdy nič spoločné. Maloletý je vychovávaný v 4 rodinách, pričom každá rodina má iné výchovné hodnoty. Matke sa dieťa vyhráža samovraždou, políciou, klame ju a ona nevie ako má už na to reagovať, jeho výchovu už nezvláda. Taktiež sa vyhráža jej partnerovi a pohŕda ním. Keď príde maloletý na návštevu ku nim, pýta si od nej peniaze, je schopný 100 x za hodinu zopakovať jednu vec, je veľmi negatívne nastavený, sebecký, nemá rád iné deti a nemá žiadnu sebakritiku. Ju samotnú to veľmi trápi ale starostlivosť o neho už nezvláda. Dieťa má za idol otca a všetci okrem neho súd hlupáci.

8. Zo správy D.. C. G., poradenského psychológa a psychoterapeuta pre dospelých a deti, zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že aktuálny obraz mal. G. je charakterizovaný istou ,,stratenosťou" a snahou nezaoberať sa vzťahovou situáciou, v ktorej sa nachádza. Necíti sa byť milovaný a je pre neho jednoduchšie sa tváriť, že to k životu nepotrebuje, ako by si priznal že mu to chýba- najmä od maminy. Nechce byť konfrontovaný ani s tým, ako je odmietaný matkou, nie dostatočne prijímaný partnerom ani W. (stará matka). Komfort trvalého pobytu u otca bude nepochybne závisieť od skutočnosti ako si otec poradí s nejednoduchým vzťahom svojej partnerky k G.. V každom prípade by pobyt pre dieťa v zariadení zo psychologického hľadiska predstavoval len ďalšiu traumu a problematickú stigmatizáciu jeho citového života.

9. Zo správy zo psychologického vyšetrenia zo dňa XX.XX.XXXX G.. H. I. súd zistil, že negatívny postoj G. k otcovi stále pretrváva a to aj napriek tomu, že otec dieťa v poslednom období už údajne nebije. Naďalej však pretrvávajú kriky a hádky - v tomto dieťa nedôveruje otcovi, že by sa vedel zmeniť. Vzhľadom k tomu, že dieťaťom signalizované neprimerané zaobchádzanie otca so synom pretrváva už aspoň dva roky, potvrdzuje sa aktuálna naliehavosť riešiť situáciu v rovine psychologickej ako aj právnej. Ako nevyhnutné sa javí obmedzenie kontaktu s otcom. Keďže matka momentálne nie je schopná plne sa starať o výchovu syna a konštruktívne riešiť jeho výchovné problémy, je na mieste dočasné umiestnenie dieťaťa v náhradnej výchovnej starostlivosti u matkiných rodičov do doby, kým sa matka emočne stabilizuje. 10. Maloletý G. v rámci výsluchu na súde dňa XX.XX.XXXX uviedol, že k otcovi by chcel chodiť tak raz za mesiac, na jeden víkend a na týždeň cez prázdniny ale nie viac a to aj keby bol bez C. (partnerka otca). Chcel by byť u maminy a W.. S maminou sa pravidelne stretáva, cez týždeň chodieva ona so sestričkou k ním a cez víkend zase oni k mamine. Keď je u otca, tak je to podľa jeho slov horor, otec akoby mu robil naschvál a vôbec ho nepočúva. Na raňajky jedávajú kašu, pričom on nemá rád kašu, radšej by si dal chleba. S C. nemá dobrý vzťah. Povedala mu, že mala otca nechať tak keď ho bil, že je hlúpa, že ho bránila a tiež mu povedala ,,ty hajzlík malý". G. sa nepáči, že keď je u otca, tak sa mu nevenuje. Už ho síce nebije ale je stále rovnaký a stále na neho kričí. Veľa vecí mu sľubuje a potom ich nesplní. Taktiež ho za veľa vecí kritizuje, v dobrých vlastnostiach ho s inými deťmi musí porovnávať, ale s tými zlými ho neporovnáva. V domácnosti otca sú stále hádky, nikdy mu tam nie je dobre. S W. mu je dobre, spolu hrávajú karty, spoločenské hry a už sa snaží ju aj poslúchať. Maloletý G. ďalej uviedol, že na otcovi nie je nič dobré a neľúbi ho. Chcel by byť s maminou a W., avšak Y. (jeho novonarodená sestra) je ešte malá, tak u maminy byť nemôže. A. (partnera matky) má rád, maminu nikdy nevidel hádať sa s ním.

11. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

12. Podľa § 38 ods. 1 C.m.p. ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne.

13. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

14. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

15. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

16. Podľa § 331 ods. 1 C.s.p., návrh na nariadenie nedôkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie súd ostatným stranám nedoručuje, uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak nim bolo neodkladné opatrenie nariadené.

17. Podľa § 360 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.

18. Podľa § 367 ods. 1 C.m.p. neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti.

19. Podľa § 366 C.m.p. neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

20. Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

21. Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.

22. Podľa Čl.5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

23. Inštitút neodkladných opatrení nahradil doterajšie predbežné opatrenia. Novozavedeným inštitútom sa zmenila doterajšia koncepcia právnej úpravy predbežných opatrení podľa Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorej bolo cieľom predbežných opatrení dočasne upraviť pomery účastníkov konania a následne rozhodnúť vo veci samej. Nová právna úprava upustila od doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej. Otázky úpravy doterajších predbežných opatrení vo veciach maloletých (príp. v iných mimosporových konaniach) sa presunuli do Civilného mimosporového poriadku.

24. Súd v konaniach starostlivosti o maloletých v prvom rade prihliada na záujem maloletého dieťaťa. Podľa Civilného mimosporového poriadku ako prostriedok na ochranu záujmu maloletých slúži práve inštitút neodkladného opatrenia. Základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle Civilného sporového poriadku je, aby účastník osvedčil uplatňovaný nárok a preukázal potrebu neodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania, ktorá nemusí vyplývať len z naliehavosti situácie, ale v prípade konania starostlivosti súdu o maloletých aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa. Naliehavosť potreby úpravy pomerov neodkladným opatrením v týchto konaniach ustupuje záujmu maloletého dieťaťa. A teda, ak je nariadenie neodkladného opatrenia v záujme maloletého dieťaťa, nemusí byť nevyhnutne súčasne splnená aj podmienka naliehavosti potreby úpravy pomerov. Uvedené mal na mysli

aj zákonodarca v novom Civilnom mimosporovom poriadku nakoľko pri nariaďovaní neodkladného opatrenia v týchto konaniach nie je potrebné odôvodňovať nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, postačuje odôvodnenie záujmu maloletého dieťaťa.

25. 13. Podľa § 367 ods. 1 neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti. Obsah takéhoto neodkladného opatrenia úzko súvisí s otázkou výchovy maloletého dieťaťa, ktorá je inštitútom rodinného práva upraveným v Zákone o rodine. Starostlivosť, ktorá môže byť obsahom neodkladného opatrenia, je inštitútom procesného práva a jeho úprava potvrdzuje provizórnosť ako pojmový znak neodkladných opatrení, keďže starostlivosť nie je totožná s výchovou. Odovzdanie maloletého dieťaťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti osoby, ktorú určí súd, je v skutočnosti faktickým opatrením, ktoré neanticipuje otázku budúcej výchovy, pričom odovzdanie do starostlivosti druhého z rodičov alebo starostlivosti súdom určenej tretej osoby trvá dovtedy, kým súd nerozhodne o výchove maloletého dieťaťa.

26. Poukazujúc na citované zákonné ustanovenia ako i doposiaľ vykonané dokazovanie vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp.zn. XXP/XXX/XXXX, mal súd za preukázané, že predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia v predmetnej veci sú splnené a návrh matky považoval za čiastočne dôvodný. Maloletý G. bol rozsudkom Okresného súdu R. B. č.k. XP/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Tento model starostlivosti o maloleté dieťa sa však neosvedčil, nevyhovuje ani matke ani samotnému dieťaťu. Matka v súčasnej dobe celú situáciu s G. nezvláda, najmä vzhľadom na nezvládnuteľné správanie dieťaťa. Súd po preskúmaní návrhu ako i po oboznámení sa s obsahom spisu vo veci samej (sp.zn. XXP/XXX/XXXX) mal za to, že v predmetnej veci vznikla naliehavá potreba dočasne upraviť pomery maloletého dieťaťa, pričom uvedená potreba je odôvodnená záujmom maloletého G.. Pri svojom rozhodovaní súd zohľadnil najmä záver správy zo psychologického vyšetrenia u G.. I., v zmysle ktorej vyšli najavo skutočnosti, podľa ktorých má otec na maloletého priam devastačný charakter. Maloletý i na výsluchu na súde opakovane uvádzal ako ho otec bije, k jeho potrebám je ľahostajný, nerešpektuje jeho túžby a pocity. Maloletý G. má taktiež veľmi problematický vzťah s partnerkou svojho otca, pričom dieťa k nej pociťuje až averziu a v rodine otca sa necíti komfortne. Viackrát sa vyjadril, že by bol najradšej u starej mamy ,,W." a k rovnakému záveru dospela aj psychologička, ktorá odporúčala vytrhnúť dieťa spod vplyvu otca a navrhla ho zveriť starej matke. Súd mal teda za to, že v súčasnej dobe je v záujme maloletého dieťaťa zastabilizovať ho v jednom výchovnom prostredí, ktoré mu zabezpečí istotu a pocit bezpečia. Takýmto prostredím je pre maloletého jednoznačne domácnosť starej matky "W.", ku ktorej maloletý prezentoval úprimný citový vzťah. Stará matka prejavila ochotu dočasne prevziať na seba starostlivosť o maloletého a podieľať sa tak na jeho zdravom fyzickom a duševnom vývine. Matka je s dieťaťom v pravidelnom kontakte, a to či už telefonickom alebo pravidelnými návštevami v domácnosti starej matky ako i návštevami dieťaťa v jej domácnosti. Pobyt dieťaťa v domácnosti otca sa dlhodobo javí ako veľmi problematický, dieťa je nespokojné s prístupom otca ku nemu samotnému ako i so správaním jeho partnerky. Agresívne správanie otca bolo spomínané i personálom diagnostického centra, (hovorili až o veľkom nátlaku, ktorý vyvíjal otec počas osobnej návštevy, pričom zakazoval vykonanie vyšetrenia dieťaťa), pričom súd považuje takéto správanie otca za zarážajúce, nakoľko hlavne jemu ako jednému z rodičov by malo záležať na tom, aby sa dieťaťu pomohlo, ak má vážne problémy so správaním ako i v sociálnych väzbách. Maloletý G. už v súčasnej dobe je konfrontovaný s odmietaním svojich rovesníkov pre jeho charakterové vlastnosti, má problémy so správaním v kolektíve ako i v domácom prostredí. Vzhľadom na vyššie uvedené, je nanajvýš potrebné okamžite dieťaťu zastabilizovať výchovné prostredie a až po náležite vykonanom dokazovaní vo veci samej, rozhodnúť o zmene úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu. Taktiež súd pri svojom rozhodovaní venoval náležitú pozornosť názoru maloletého G., ktorý opakovane viackrát vyjadroval túžbu bývať so svojou starou matkou. V záujme maloletého dieťaťa je, aby vyrastalo v stabilnej atmosfére pokoja, harmónie, porozumenia a lásky a aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania, rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju. Z doposiaľ vykonaného dokazovania mal teda súd za preukázané, že režim striedavej starostlivosti sa v predmetnej veci ukázal ako nevyhovujúci, dieťa je v domácnosti otca frustrované, nespokojné, pričom táto nespokojnosť sa prejavuje v negatívnom prežívaní dieťaťa ako i problémami v kolektíve a sociálnych väzbách.

27. Medzi najdôležitejšie funkcie rodiny patrí emocionálna funkcia, pretože bez vytvorenia dobrých vzájomných vzťahov, ktoré dajú dieťaťu pocit istoty a bezpečia, nie je možný jeho ďalší optimálny vývoj.

V rodinách, kde tento emocionálny podklad chýba, nastáva citová frustrácia a nezriedka dochádza i k vážnym deformáciám v psychosociálnom vývine dieťaťa. Súd mal v súčasnej dobe za to, že stará matka má v súčasnosti vytvorené najvhodnejšie podmienky pre starostlivosť o maloletého G., starostlivosť o dieťa realizuje v jeho najlepšom záujme a poskytuje mu zázemie, v ktorom sa môže dieťaťa cítiť spokojne, môže sa vyvíjať a osobnostne rásť. Zotrvávanie dieťaťa v režime striedavej starostlivosti nie je v záujme maloletého G., naopak, mohlo by narušiť jeho duševné zdravie a zanechať na psychickom stave maloletého nenapraviteľné následky.

28. Súd nevyhovel návrhu matky obmedziť platnosť neodkladného opatrenia na obdobie jedného roka, a to najmä z dôvodu, že dieťa je potrebné zastabilizovať až do rozhodnutia vo veci samej (vedenej na tunajšom súde pod sp.zn. XXP/XXX/XXXX), prípadne do doby, kým sa nezmenia pomery tak významným spôsobom, že by vznikla potreba nariadiť iné neodkladné opatrenie, alebo potreba predmetné neodkladné opatrenie zrušiť.

29. Súd návrh matky v časti určenia jej styku s maloletým dieťaťom zamietol. Súd mal za to, že stretávanie dieťaťa s matkou nie je potrebné upravovať, nakoľko stará matka stretávanie matky s dieťaťom podporuje, vzájomne sa navštevujú, mal. G. vníma matku pozitívne, a teda bude pre oboch len obohacujúce a prospešné aby na vytváranie a upevňovanie vzájomných väzieb, nebol vymedzovaný presný časový priestor. Súd touto cestou apeluje na matku, aby sa snažila s mal. G. byť v kontakte čo najčastejšie, nakoľko dieťa je na matku veľmi emocionálne naviazané, chce s ňou tráviť čo najviac času, pričom si racionálne zdôvodňuje sám pre seba, že nie je možné aby s ňou bol stále, lebo má bábätko a býva mimo Bratislavy. Maloletý G. potrebuje cítiť, že je matkou milovaný a rešpektovaný a že v novej rodine matky má rovnaké miesto ako jej novonarodená dcéra.

30. Z pozitívneho záväzku štátu na poli ústavnej garancie a ochrany rodičovstva a rodiny, resp. rodinného a súkromného života (čl. 32 Listiny základných práv a slobôd a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) vyplýva, že súdy sú povinné zverenými procesnými prostriedkami vytvárať predpoklady pre narovnanie narušených vzťahov medzi rodičmi a deťmi, vrátane prostriedkov donútenia, ak môže takéto opatrenie viesť k sledovanému cieľu a ak je primerané. Jediným kritériom pre vyslovenie zákazu styku rodiča s dieťaťom je aktuálna nevyhnutnosť takéhoto opatrenia a záujem dieťaťa, z ktorého táto nevyhnutnosť vyplýva. Zákaz styku je výnimočným riešením a vážnym zásahom do výkonu rodičovských práv a povinností, ktorý môže byť odôvodnený len okolnosťami na strane dieťaťa. Tieto musia byť natoľko závažné, že ochrana záujmu dieťaťa vyvolala potrebu obmedziť prirodzený kontakt. Súd návrh matky na zákaz styku dieťaťa s otcom zamietol, nakoľko neboli preukázané také vážne dôvody, ktoré by odôvodňovali takýto vážny zásah do výkonu rodičovských práv a povinností, pričom i samotný G. vyjadril vôľu tráviť jeden víkend v mesiaci s otcom. Taktiež súd touto cestou apeluje na otca, aby sa v čase stretnutí s dieťaťom snažil viac rešpektovať pocity a túžby dieťaťa, upustil od fyzického trestania dieťaťa a pokúsil sa vytvoriť vo svojej domácnosti prostredie, kde sa bude dieťa cítiť spokojné a akceptované.

31. V časti o predbežnú úpravu vyživovacej povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu, súd vyhovel návrhu matky len čiastočne, pričom matke uložil povinnosť platiť výživné v sume 50,- eura a otcovi v sume 100,- Eur, ako nevyhnutnú mieru, ktorou sú rodičia povinní podieľať sa na výžive svojho dieťaťa, poukazujúc na existenciu bežných výdavkov na maloleté dieťa, ako aj na zákonnú vyživovaciu povinnosť oboch rodičov. V predmetnej veci súd využil princíp oficiality, ktorým je ovládané konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých a uložil rodičom povinnosť platiť výživné vo vyššej miere ako navrhovala samotná matka, nakoľko je potrebné zabezpečiť nevyhnutné potreby dieťaťa. Vzhľadom na to, že matka sa v súčasnosti nachádza na materskej dovolenke, súd jej uložil povinnosť platiť výživné v nižšej sume ako otcovi, ktorý má pravidelný príjem z pracovnej činnosti.

32. Súd bude ďalej pokračovať v konaní vo veci samej pod sp.zn. 59P/144/2015.

33. Uznesenie je vykonateľné dňom nariadenia (§ 367 ods.3 .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom súde Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.