Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_51C-260-2015.pdf
PDF · 177.85 KB
No categories available
51C/260/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Krajčovou v sporovej veci žalobcu: DRUDOP stavebné a opravárenské družstvo, so sídlom Bajkalská 31, Bratislava, IČO: 00 168 017, zast.: JUDr. Ing. Ján Felšöci, advokát, Bajkalská 31, Bratislava, proti žalovanému: COOP PRODUKT SLOVENSKO záujmové združenie výrobných a iných družstiev, so sídlom Mliekarenská 10, Bratislava, IČO: 00 168 637, zast.: alianciaadvokátov ak, s.r.o., so sídlom: Vlčkova 8/A, Bratislava, IČO: 36 679 771, o zaplatenie 89 046,- € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 89.046,- € s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 89.060 € odo dňa 03.03.2015 do zaplatenia, a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi sa p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhrada trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 25.05.2015 v spojení s návrhom zo dňa 07.12.2016 domáhal voči žalovanému pôvodne zaplatenia peňažnej sumy 50.000 eur, po rozšírení žaloby sumy 89 046,- eur s 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 50.000,- eur od 03.03.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania titulom nevyplatenia členského podielu v správnej výške, po zániku jeho členstva u žalovaného.
2. Na pojednávaní konanom dňa 07.12.2016 súd uznesením pripustil rozšírenie žaloby zo sumy 50 000,- eur s príslušenstvom na sumu 89 046,- eur s príslušenstvom, v zmysle návrhu žalobcu prednesenom na pojednávaní.
3. V žalobe žalobca uviedol, že je výrobným družstvom, zapísaným v obchodnom registri a žalovaný je záujmovým združením právnických osôb s majetkovou účasťou členských družstiev, zapísaný v registri záujmových združení. Počnúc rokom 1998, kedy bolo členom žalovaného 98 družstiev, v súčasnosti ich je 46. Žalobca bol zakladajúcim členom žalovaného, pričom jeho členstvo skončilo dňom 31.12.2014.
4. Žalovaný listom zo dňa 05.11.2014 oznámil žalobcovi, že vzal na vedomie oznámenie žalobcu o ukončenie členstva v CPS a listom zo dňa 08.12.2014 oznámil, že Predstavenstvo schválilo žiadosť žalobcu o predčasné vyplatenie členského podielu v skrátenom termíne k 31.10.2014.
5. Pri určení výšky členského podielu sám žalovaný vychádzal zo svojho listu zo dňa 28.02.2014, ktorým oznámil žalobcovi výšku jeho %-neho podielu na majetku žalovaného k 31.12.2013 a to v hodnote 2,91 % a z listu zo dňa 14.07.2014, ktorým po schválení účtovnej závierky za rok 2013 na 28. valnom zhromaždení žalovaného konanom dňa 18.06.2014 oznámil žalobcovi výšku podielu žalobcu v peňažnom vyjadrení v sume XXX XXX,XX €. Listom zo dňa 08.12.2014 žalovaný oznámil žalobcovi
prostriedky na vyplatenie členského podielu vo výške XXX XXX,XX €, čo oproti listu zo dňa 14.07.2014 bolo zvýšené o zaplatený - vrátený členský vklad vo výške 330,- €. Prostriedky členského podielu boli žalovanému vyplatené dňa 31.12.2014.
6. Žalobca až následne zistil, že výpočtový základ, z ktorého bola vypočítaná výška podielu žalobcu bola žalovaným zjavne účelovo ponížená a nezahŕňala hodnotu nehnuteľného majetku vrátane vybavenia, a to konkrétne:
- stavba budovy SOU - služieb, súp. č. XXX postavaná na pozemkoch parc. č. XXX, a parc. č. XXX, nachádzajúca sa v k.ú.: I., obec: I., okres I., zapísaná na LV č. XXXX,
- stavba dielne, súp. č. XXXX postavená na pozemku parc. č. XXXX/XX, nachádzajúca sa v k.ú.: I., obec: I., okres I., zapísaná na LV č. XXXX,
- pozemok parcely registra „C“ parc. č. XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 3.797 m2 a parc. č. XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 514 m2, nachádzajúce sa v k.ú.: I., obec: I., okres I., zapísaná na LV č. XXXX,
- pozemok parcely registra „E“ parc. č. XXXX/X, orná pôda o výmere 3 797 m2 a parc. č. XXXX/X, orná pôda o výmere 1.679 m2, nachádzajúce sa v k.ú.: I., obec: I., okres I., zapísaná na LV č. XXXX,
- stavba učňovskej školy, súp. č. XXXX postavená na pozemku parc. č. XXX, nachádzajúca sa v k.ú.: K., obec: Z., okres: Z., zapísaná na LV č. XXX,
- stavba učňovskej školy, súp. č. XXXX postavená na pozemku parc. č. XXXX/X, nachádzajúca sa v k.ú.: K., obec: Z., okres: Poprad, zapísaná na LV č. XXX,
- stavba kotolne, bez súpisného čísla postavená na pozemku parc. č. XXXX/X, nachádzajúca sa v k.ú.: K., obec: Z., okres: Z., zapísaná na LV č. XXX,
- pozemok parcely registra „C“ parc. č. XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 1.541 m2, parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 12.915 m2 a parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 30 m2, nachádzajúce sa v k.ú.: K., obec: Z., okre: Z., zapísaná na LV č. XXX. Žalobca teda až následne zistil, že výpočtový základ nezahŕňal hodnotu uvedených nehnuteľností - stavba budovy SOU - služieb v I. v hodnote 500.000,- €, stavba učňovskej školy v Z. v hodnote 1.300.000 €. Uvedené znamená, že členský podiel nebol vypočítaný správne, a teda percentuálny podiel žalobcu vo výške 2,91% na majetku žalovaného z nepriznanej sumy minimálne X.XXX.XXX,- € predstavuje čiastku XX.XXX,- €, pričom žalobca si v konaní uplatňuje sumu XX.XXX,- €.
7. Žalobca v konaní pred súdom uviedol, že jeho nárok vyplýva striktne a vyslovene zo stanov, ktoré však žalovaný vykladá účelovo. Žalobca poukazuje na stanovy - čl. 1 ods. 1, čl. 7 písm. i), čl. 23 ods. 1, čl. 25 ods. 2, čl. 26 ods. 2. Zo stanov teda vyplýva, že majetkový podiel sa vypočítava z celého majetku žalovaného, pretože majetok tvoria aktíva. Nie je možné na majetok pozerať ako na zdroje krytia, a už vôbec nie ako vlastné zdroje krytia, nakoľko ide len o prostriedky, ktorými je majetok krytý, takže nejde o majetok ako taký. Na nárok žalobcu na majetkový podiel a na jeho výpočet nemá žiaden vplyv zriadenie podielového fondu, nakoľko pre nárok žalobcu je irelevantné, ako žalovaný účtuje o majetku, ako ho má krytý a ako nakladá s jeho správou, a teda je irelevantné, či si žalovaný zriadil nejaký podielový fond. Stanovy nikde neupravujú, že podiel na majetku sa vypočítava z podielového fondu, a teda z vlastných zdrojov krytia. Naviac od majetku nie je možné odpočítať ani fondy, tak ako to tvrdí žalovaný, ani podiely zaniknutých družstiev v roku skončenia ich účasti, pretože to nemá oporu v stanovách. Za zavádzajúce považuje žalobca aj tvrdenie žalovaného o tom, že o naviazaní výpočtu majetkového podielu na podielový fond rozhodlo valné zhromaždenie, nakoľko je to len mylná interpretácia oprávnení valného zhromaždenia schvaľovať stanovy (žalovaný v tomto smere nepredložil žiaden dôkaz o tom, že by takéto tvrdenie bolo schválené nejakým uznesením). Je teda jednoznačne potrebné vychádzať z trhovej hodnoty majetku, nakoľko stanovy žalovaného žiadnym spôsobom pri výpočte neodkazujú na účtovníctvo a ani priamo nestanovujú povinnosť vypočítavať podiel z účtovnej hodnoty. Naviac účtovná hodnota nemusí odzrkadľovať skutočný stav majetku, vzhľadom napr. na odpisy alebo umožnenie účtovania o majetku inému subjektu, čo už ale naproti tomu trhová hodnota zohľadňuje. Okrem toho žalobcom predložený znalecký posudok č. 192/2016 vypracovaný znalcom U.. I. U. zohľadňuje hodnotu majetku a nehnuteľnosti po zohľadnení všetkých okolností, vrátane amortizácie. Na výpočet majetkového podielu sa teda použijú výlučne stanovy, ktoré obsahujú plnú a vyčerpávajúcu úpravu, a teda nemožno v tomto smere analogicky používať napr. Obchodný zákonník v súvislosti z inými obchodnými spoločnosťami, kedy by sa podiel mohol vypočítať z čistého obchodného imania. Stanovy určujú nárok žalobcu na podiel na majetku ako na takom.
8. Princípom vyporiadania je to, že po vyporiadaní všetkých podielov všetkých členov, by mala byť výsledná suma nula, t.j. žalovaný spravuje majetok, podiel na ktorom si majú družstvá rozdeliť. Ide totiž o združenie družstiev, kedy ak tieto zaniknú, zanikne im majetok. Tento si tak nemôže rozdeliť žalovaný alebo osoby zaň vystupujúce, ale musia si ho rozdeliť podielnici, ktorí sa na združení svojim vkladom, svojim podielom podieľajú. Je preto nelogické a nespravodlivé, aby si títo členovia rozdeľovali iba nejaké zdroje krytia tohto majetku. Smeruje to k naplneniu čl. 29 ods. 7 stanov, kde je napísané, že ak skončí likvidácia prebytkom, rozdelí sa likvidačný zostatok medzi členské družstvá, ktoré boli členmi CPS ku dňu uznesenia valného zhromaždenia o zrušení CPS. Nie je spravodlivé, aby člen združenia mal po celý čas nárok na podiel na majetku a zrazu pri vyporiadaní sa dozvie, aj pod tlakom súdneho konania, že má nárok len na podiel na nejakých zdrojoch krytia majetku, aj to na vlastných, kedy mu dovtedy ani nebol predložený vyčerpávajúci výpočet z akej základne a z čoho sa vlastne jeho podiel vypočítava.
9. Pokiaľ ide o Dohodu o vzájomnom započítaní záväzkov a pohľadávok k 31.12.2014, na ktorú žalovaný poukazuje, žalobca uvádza, že už z názvu tejto dohody vyplýva, že sa týka len započítania vzájomných presne špecifikovaných pohľadávok a záväzkov. Nikde z textu tejto dohody nevyplýva, že by sa mal žalobca vzdávať nejakého svojho nároku, že by mal nejakým spôsobom urovnávať alebo vyporiadavať nejaký iný konkrétne špecifikovaný nárok, ktorý nie je v tejto dohode uvedený. Predmetná dohoda sa týkala započítania a zániku len dvoch konkrétnych vzájomne spôsobilých pohľadávok na započítanie a tým došlo aj k ich vyporiadaniu. Pripisovanie väčšieho významu tomuto právnemu úkonu ako je v ňom uvedené, je nad rámec tejto dohody a pokiaľ je v závere tejto dohody konštatované údajné vyporiadanie všetkých nárokov súvisiacich s ukončením členstva žalobcu voči žalovanému, tieto nie sú konkrétne špecifikované, čím vôbec nie je zrejmé aké nároky mali byť nad rámec započítania vykonaného touto dohodou vyporiadané. Preto ide o absolútne neplatný právny úkon v tejto časti, nakoľko nie je dostatočne určitý a zrozumiteľný a už vôbec v ňom nie je výslovne uvedené, že by sa urovnávali nejaké sporné nároky, ani v ňom nie je uvedené, že by sa žalobca nejakých nárokov vzdával. Žalobca sa tak aj napriek tomu, že to tam nie je výslovne uvedené, nemohol vzdávať niečoho, o čom nevedel a čo mu zo stany žalovaného nebolo nijakým spôsobom preukázané. V súlade s tzv. negatívnou dôkaznou teóriou má žalobca za to, že žalobca nemôže preukázať nezahrnutie týchto nehnuteľností do výpočtového základu, naopak žalovaný je povinný preukázať, že ním uskutočnený výpočet členského podielu je správny a vyčerpávajúci a zahrňujúci nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto sporu.
10. Uvedená Dohoda o vzájomnom započítaní záväzkov a pohľadávok zo dňa 31.12.2014, nemôže byť kvitanciou, ako tvrdí žalovaný, nakoľko v danom prípade išlo o dvojstranný právny úkon, ktorý uzavreli strany sporu (teda nejde o kvitanciu, ktorá je v zmysle § 569 Občianskeho zákonníka jednostranným právnym úkonom veriteľa, ktorým tento dlžníkovi písomne potvrdzuje splnenie dlhu alebo jeho časti). Ak by v zmysle argumentácie žalovaného išlo o kvitanciu, tak by sa táto potom mohla týkať iba dlhu, ktorý je v nej označený určite a zrozumiteľne. Nie je možné ňou potvrdzovať splnenie dlhu s odkazom na neurčité slovné spojenie, že strany majú medzi sebou vyporiadané bližšie neurčené záväzky spojené so zánikom členstva. Takéto vymedzenie dlhu je neurčité. Z obsahu uvedenej dohody je zrejmé (v prípade, ak by sa malo jednať o kvitanciu), že potvrdenie o splatení dlhu sa na strane žalovaného týka výlučne sumy XXX XXX,XX eur a na strane žalobcu iba sumy XX XXX,- eur, a teda kvitancia by sa mohla týkať iba týchto dvoch súm, ktorých určitosť a zrozumiteľnosť nie je pochybná. Kvitancia pritom nepredstavuje inštitút zániku záväzku, resp. nie je titulom zániku záväzku, ale plní vyslovene funkciu potvrdzovaciu. To, že žalovaný žalobcovi po zápočte a po odčítaní tam uvedeného daru vyplatil sumu 58 467,12 eur žalobca nijako nespochybňuje. S poukazom na formálne náležitosti predmetnej dohody, ktorá je označená ako započítanie a v tomto znení obsahuje aj samotné ustanovenia, je zrejmé, že vôľa strán nesmerovala k vyporiadaniu iných ako tam uvedených vzťahov, ale týkala sa výlučne započítania dvoch konkrétnych nárokov. Tejto dohode tak dodatočne nie je možné pripisovať väčší význam ako v skutočnosti mala.
11. Žalobca ďalej v písomnom podaní doručenom súdu dňa 28.11.2016 uviedol, že podľa čl. I ods. 1 stanov je CPS dobrovoľným združením právnických osôb s majetkovou účasťou členských družstiev na celom majetku. Majetkom je potrebné rozumieť aj vlastníctvo k nehnuteľnostiam. Toto vlastníctvo žalovaného k nehnuteľnostiam, ktorých sa týka predmetné konanie, je nesporné. Výhrady žalovaného, že o predmetných nehnuteľnostiach neúčtoval, nič nemenia na tom, že žalovaný je ich vlastníkom. Predmetné nehnuteľnosti nikdy neboli vložené do majetku (vlastníctva) dotknutých škôl, keďže by táto skutočnosť vyplývala z príslušnej evidencie nehnuteľností, nakoľko vlastnícke právo vzniká až vkladom do katastra. Predmetné školy ako neziskové organizácie k týmto nehnuteľnostiam síce môžu mať právo hospodárenia, resp. nájmu, avšak toto nemožno stotožňovať s vlastníctvom veci. Pre účely
výpočtu majetkového podielu vystupujúceho družstva je podľa stanov rozhodujúci majetok žalovaného a nie spôsob jeho účtovania alebo jeho využitia. Z Dodatkov k nájomným zmluvám uzavretým medzi žalovaným a predmetnými školami jednoznačne vyplýva, že tieto nehnuteľnosti boli dané školám do nájmu.
12. Pokiaľ ide o znalecký posudok vyhotovený U.. I., ktorý bol predložený žalovaným, tento bol vyhotovený len na základe požiadavky žalovaného, nie je možné ho považovať za súkromný znalecký posudok podľa C.s.p., keďže bol vyhotovený pred jeho účinnosťou a navyše znalkyňa nenáležite posudzuje otázky právneho charakteru, hoci nemá právnické vzdelanie, vyjadruje sa k problematike účtovania o predmetných nehnuteľnostiach, no nie k otázke vlastníckeho práva k nim. Žalovaný neopiera vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam a súčasne ani nepopiera, že tieto nehnuteľnosti neboli zahrnutú do výpočtu majetkového podielu žalobcu a to len preto, že ich nemá zahrnuté v účtovníctve. Otázka účtovania žalovaného je irelevantná, ide len o internú vec žalovaného, nemajúcu vplyv na výpočet majetkového podielu žalobcu.
13. Žalovaný vo svojom písomnom podaní doručenom súdu dňa 16.11.2016 uvádza, že žalovaný je záujmové združenia právnických osôb, tieto sú v Občianskom zákonníku upravené iba veľmi stručne, takže smerodajným dokumentom upravujúcim existenciu, fungovanie a vzťahy v rámci záujmového združenia právnických osôb sú stanovy. Spôsob určenia výpočtu a výšky podielu (bez ohľadu na to na to ako je tento podiel nazvaný v konkrétnych stanovách) sa tak spravuje výhradne stanovami, ktoré sú jediným právnym dokumentom, ktorý toto upravuje a na ktorý sa možno odvolávať. V súčasnosti platné stanovy žalovaného boli schválené dňa 10.06.2011 valným zhromaždením CPS a nadobudli platnosť a účinnosť dňa 10.06.2011.
14. Predmetom konania je výpočet sumy, na ktorej vyplatenie má žalobca nárok z dôvodu ukončenia jeho členstva v CPS. Sporné v tomto konaní je to, z akej sumy mal byť nárok žalobcu na vyplatenie tejto sumy vypočítaný. Žalobca v žalobe pracuje s pojmami výpočtový základ, resp. „vyporiadací“ členský podiel, tieto pojmy však stanovy nepoznajú a neupravujú.
15. Žalobca tvrdí, že „výpočtový základ“ mal zahŕňať aj trhovú hodnotu nehnuteľností, ktorej výška je podľa jeho názoru minimálne X XXX XXX,- eur a že určenie presnej trhovej hodnoty nehnuteľností bude nutné určiť objektívnym znaleckým posúdením. V zmysle článku 25 ods. 3 a článku 25 ods. 7 Stanov sa pri zániku členstva družstva v CPS neurčuje ďalší majetkový podiel. V predmetnom prípade ide o spor spojený so zánikom členstva žalobcu v CPS, preto nie je nutné sa výškou či výpočtom ďalšieho majetkového podielu zaoberať a žalovaný s týmto pojmom vo vyjadrení nebude pracovať. V zmysle článku 25 ods. 1 Stanov a článku 24 ods. 1 je členský podiel tvorený okrem iného aj členským vkladom, ktorého výška je 330,- €. Nakoľko členský vklad v tejto výške bol zahrnutý v sume XX.XXX,XX €, ktorá bola žalobcovi vyplatená nie je nutné sa jeho výškou či výpočtom ďalej zaoberať a žalovaný preto nebude s pojmom členský vklad v tomto vyjadrení pracovať. V zmysle článku 25 ods. 4 Stanov a článku 23 ods. 8 Stanov a s poukazom na vyššie uvedené bude Žalovaný pracovať vo vyjadrení s týmito základnými pojmami: podielový fond, majetkový podiel a vlastné zdroje krytia majetku.
16. V prípade, ak by „výpočtový základ“ mal byť navýšený o sumu X.XXX.XXX,- € (t.j. hodnotu nehnuteľností), ako to tvrdí žalobca v žalobe, tak by sa jeho členský podiel navýšil o sumu XX XXX,- €. Suma XX XXX,- € totiž predstavuje podiel vo výške 2,91 % zo sumy X XXX XXX,- €. Titulom vyššie uvedeného si žalobca uplatnil mierne ponížený nárok vo výške XX XXX,- € v tomto konaní. Navýšenie výpočtového základu žalobcom, je podľa právneho názoru žalovaného nesprávne a v rozpore so stanovami a to z nasledujúceho dôvodu.
17. V zmysle článku 27 ods. 1 Stanov teda CPS tvorí viacero fondov, medzi nimi aj podielový fond. V zmysle článku 25 ods. 2 a čl. 27 ods. 1 stanov sú všetky fondy tvorené CPS súčasťou vlastných zdrojov krytia majetku. Podielový fond je tvorený majetkovým podielom a ďalším majetkovým podielom (ako už bolo uvedené vyššie, ďalší majetkový podiel sa neurčuje v roku kedy družstvo ukončí svoje členstvo v CPS, a preto je pre predmetný spor smerodajný iba majetkový podiel).
18. V zmysle článku 25 ods. 4 Stanov sa pri výpočte podielového fondu, ako aj pri výpočte ostatných fondov vychádza z vlastných zdrojov krytia majetku. Nakoľko majetkový podiel je podmnožinou podielového fondu, je zrejmé, že aj pri jeho výpočte sa vychádza z vlastných zdrojov krytia majetku.
Termín „vlastné zdroje krytia majetku“ nie je definovaný v Stanovách, ide však o ustálený termín používaný v účtovníctve. Majetok, ktorý účtovná jednotka potrebuje na svoju činnosť, získava z vlastných a cudzích zdrojov. Vlastné zdroje majetku sa v účtovníctve podnikateľskej účtovnej jednotky označujú ako vlastné imanie.
Vlastné imanie predstavuje vlastný, dlhodobý zdroj krytia majetku, jeho najdôležitejšou časťou je základné imanie. Okrem neho do vlastného imania patria tieto ďalšie vlastné zdroje: kapitálové fondy, fondy tvorené zo zisku, výsledok hospodárenia minulých rokov, výsledok hospodárenia bežného účtovného obdobia.
Ako bolo uvedené vyššie, podielový fond je iba jednou zložkou vlastných zdrojov krytia majetku CPS (ďalšími zložkami sú rehabilitačný fond, fond družstevnej svojpomoci, fond členských vkladov členských družstiev). Nakoľko pri výpočte majetkového podielu sa vychádza iba z hodnoty podielového fondu, výška ostatných fondov (tvoriacich vlastné zdroje krytia majetku) nie je smerodajná.
Vlastné zdroje krytia majetku CPS predstavovali k 31.12.2013 (rozhodné obdobie) sumu X XXX XXX,- eur, ako to vyplýva z účtovnej závierky spoločnosti CPS za rok 2013 (str. 4 riadok 61 účtovnej závierky).
19. Ako to vyplýva z dokumentu - výpočet základne pre určenie podielu členských družstiev na majetku CPS v roku 2013:
- rehabilitačný fond v roku 2013 bol vo výške XXX.XXX,XX eur,
- rehabilitačný fond v roku 2013 bol vo výške XXX.XXX,XX eur,
- fond členských vkladov členských družstiev v roku 2013 bol vo výške XX.XXX,XX eur.
20. Výška sumy (dokument používa pojem členská základňa) smerodajnej pre výpočet sumy z ktorej sa vychádza pri určení majetkového podielu predstavuje hodnotu vlastných zdrojov krytia majetku mínus: hodnoty rehabilitačného fondu, fondu družstevnej svojpomoci a fondu členských vkladov členských družstiev. Vlastné zdroje krytia majetku X.XXX.XXX,XX Rehabilitačný fond - XXX.XXX,XX Fond družstevnej svojpomoci - XXX.XXX,XX Fond členských vkladov členských družstiev - XX.XXX,XX Členská základňa X.XXX.XXX,XX €.
21. Členská základňa sa ponížila o členské podiely družstiev, ktoré z CPS vystúpili v roku 2013 a ktoré im boli vyplatené. Základňa X.XXX.XXX,XX KNK Ľubietová - XX.XXX,XX Remesloslužba Košice - XXX.XXX,XX Vzorodev Spišské Podhradie - XXX.XXX,XX Slovmont Ružomberok X,XX Koplast Horná Štubňa X,XX Nová základňa X.XXX.XXX,XX €.
22. Členská základňa v roku 2013 vo výške X.XXX.XXX,XX € tak predstavovala hodnotu, z ktorej bol vypočítaný majetkový podiel žalobcu pri vystúpení z CPS, čo vyplýva z nižšie uvedených skutočností:
- v liste značka: XX/XXX/XXXX zo dňa 28.02.2014 s názvom oznámenie výšky podielu na majetku CPS v % vyjadrení bolo žalovanému oznámené, že v zmysle článku 25 bod 6 písm. a) Stanov je výška jeho podielu na majetku CPS v % vyjadrení: 2,91 %.
- v liste značka: XX/XXX/XXXX zo dňa 14.07.2014 s názvom oznámenie výšky podielu na majetku CPS v peňažnom vyjadrení bola v zmysle článku 25 bod 6 písm. b) Stanov žalovanému oznámená výška jeho podielu v peňažnom vyjadrení a to vo výške XXX.XXX,XX eur.
Žalovaný v tejto súvislosti ďalej uviedol, že v listoch adresovaných žalobcovi používa nepresný pojem, nakoľko uvádza, že žalovanému sa oznamuje výška podielu na majetku (je to zaužívaný pojem), pričom sa mu však oznamovala výška jeho majetkového podielu v zmysle článku 25 ods. 6 Stanov.
23. Suma XXX.XXX,XX eur predstavuje 2,91 % zo sumy X.XXX.XXX,XX eur (k miernemu rozdielu došlo pravdepodobne z dôvodu rozdielneho zaokrúhľovania) je teda zrejmé, že pri výpočte výšky majetkového podielu žalobcu sa vychádzalo z účtovnej závierky žalovaného.
24. Žalobca uvádza, že nakoľko sú nehnuteľnosti majetkom žalovaného, tak má byť ich trhová hodnota zohľadnená pri výpočte podielového fondu. Toto je však podľa žalobcu nesprávne, keďže pri výpočte majetkového podielu odchádzajúceho družstva sa vychádza z výšky vlastných zdrojov krytia majetku spoločnosti CPS (pričom tento údaj vyplýva z účtovnej závierky CPS) a z výšky rehabilitačného fondu, fondu družstevnej svojpomoci a fondu členských vkladov členských družstiev. Vyššie uvedený postup bol dodržaný aj pri výpočte majetkového podielu žalobcu a tento postup je jediný správny v zmysle Stanov.
25. Účtovná závierka CPS je pritom každý rok kontrolovaná kontrolnou komisiou a schvaľovaná predstavenstvom združenia, a preto o správnosti v nej použitých údajov nemôže byť pochýb. Za rok 2008, ktorý bol smerodajný na stanovenie majetkového podielu, tak ako je to uvedené v článku 25 ods. 2 Stanov, bola účtovná závierku žalovaného auditovaná spoločnosťou INTEGRIA, s.r.o., Mliekarenská 10, Bratislava.
26. Nehnuteľnosti, ktorých trhová hodnota má byť podľa názoru žalobcu zohľadnená pri výpočte jeho majetkového podielu nie sú súčasťou účtovníctva CPS v zmysle platných účtovných predpisov, a preto ani nie sú súčasťou vlastných zdrojov krytia majetku. Žalovaný si dal U.. A. I., znalkyňou vedenou v zozname znalcov MS SR v odbore ekonómia a manažment a odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo, evidenčné číslo znalca: XXXXXX vypracovať znalecký posudok na účely súdneho konania s bývalým členským družstvo K. I., ktoré sa vedie na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn.: 22Cb/55/2013 (ďalej len ako „Znalecký posudok“). V Znaleckom posudku je na strane 9 uvedené: „Znaleckým skúmaním som zistila, že predmetné nehnuteľnosti, ktorých sa v súdnom spore dožaduje K. I., nie sú vedené v účtovníctve CPS, nakoľko tieto sa zriaďovacou listinou dali do účtovníctva jednotlivých SSOŠ. O majetku účtujú školy ako právnické osoby. Zároveň je v účtovnej závierke CPS za rok 2008 v časti Poznámky, bod 16 /str. 4/ uvedené, že na podsúvahových účtoch je vedený dlhodobý majetok SOU Poprad a SOU Bardejov bez kvantifikácie súm.“ V zmysle § 209 C.s.p. ide o súkromný znalecký posudok, t.j. dôkaz prípustný v zmysle novej procesnej úpravy. V zmysle Znaleckého posudku teda nehnuteľnosti nie sú zahrnuté do účtovníctva CPS a ich hodnota preto v zmysle pravidiel pre výpočet majetkového podielu v zmysle stanov nemala a nemohla byť zohľadnená pri výpočte majetkového podielu žalobcu.
27. Navyše vyššie uvedený spôsob výpočtu majetkového podielu schvaľovala okrem iných aj predsedníčka predstavenstva žalobcu - pani Š.Á.. Pani Š. bola v minulosti členkou predstavenstva CPS. V čase, keď pani Š. vykonávala funkciu členky predstavenstva CPS, došlo k vystúpeniu viacerých družstiev z CPS a taktiež k výplate ich majetkového podielu (napr. OBZOR výrobné družstvo P.). Predstavenstvo CPS, ktorého bola pani Š. členom, vzalo na vedomie počas trvania funkcie pani Š.X. vystúpenie viacerých družstiev z CPS, ako aj výplatu ich majetkového podielu. Je zrejmé, že pani Š. ako členka štatutárneho orgánu žalovaného musela vedieť o tom, ako sa majetkový podiel vystupujúceho družstva vypočítava, ako aj to, že do tohto výpočtu nie je zahrnutá hodnota nehnuteľností.
28. Okrem toho strany sporu uzavreli Dohodu o vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov, ktorá obsahuje ustanovenie, ktoré znie nasledovne: „Ponechaním daru zo strany družstva pre CPS vo výške 10 547, 81 Eur a vyplatením členského podielu vo výške 58 467,12 Eur zo strany CPS budú týmto okamihom vysporiadané všetky nároky súvisiace ukončením členstva družstva voči CPS, ako aj všetky nároky vyplývajúce z Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXXX.“ Predmetná Dohoda tak napĺňa znaky vzájomného potvrdenia žalobcu a žalovaného o tom, že dlh z titulu ukončenia členstva žalovaného v CPS, dlh z titulu úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXXX, dlh z titulu daru zo strany žalobcu žalovanému, boli vyplatené.
29. Na základe uvedeného všetky nároky medzi žalovaným a žalobcom boli podpisom tejto Dohody vysporiadané, a teda došlo v zmysle § 569 OZ k podpisu potvrdenia o splnení dlhu (kvitancie). Na základe vyššie uvedeného je tak zrejmé, že žalobca podpisom Dohody potvrdil splnenie záväzku z titulu
ukončenia členstva žalobcu v CPS. Táto Dohoda tak predstavuje kvitanciu pre žalovaného o tom, že všetky záväzky, ktoré žalovaný voči žalobcovi mal, boli uhradené. Výška dlhu bola žalobcovi oznámená dňa 08.12.2014 v dokumente - výška členského podielu ku dňu skončenia členstva v CPS.
30. Žalovaný v konaní pred súdom ďalej v súvislosti s výpočtom majetkového podielu pri zániku členstva družstva poukázal na nasledujúce články stanov: č l. 25 ods. 8, čl. 25 ods. 1, čl. 25 ods. 2, ods. 7, ods. 4, a 23 ods. 8. K jednotlivým článkom Stanov uviedol nasledovné: Pri zániku členstva družstva v zmysle čl. 25 ods. 8 pracujeme s pojmom členský podiel; čo je členský podiel vysvetľuje čl. 25 bod 1, pričom hovorí, že členský podiel sa skladá z členského vkladu, ďalej ďalšieho majetkového podielu, základom ktorého je majetkový podiel vypočítaný k 31.12.2008. Teda máme ďalšie dva pojmy: majetkový podiel a ďalší majetkový podiel. Čl. 25 ods. 7 sa vyjadruje k pojmu ďalší majetkový podiel, keď hovorí o tom, že za kalendárny rok, v ktorom došlo k zániku členstva družstva CPS sa ďalší majetkový podiel tohto družstva neurčuje. V tomto konaní nepracujeme s pojmom ďalší majetkový podiel, na čo žalovaný už poukazoval vo viacerých vyjadreniach. V čl. 25 ods. 1 pracujeme s pojmom majetkový podiel, ktorý je definovaný v čl. 25 bod 2 Stanov. Majetkovým podielom sa rozumie percentuálne vyjadrenie vzťahu členského družstva k majetku CPS k termínu 31.12.2008. Čl. 25 bod 4 uvádza, že CPS zriaďuje za účelom vymedzenia účasti členských družstiev na majetku CSP podielový fond a podielový fond je rozdelený na majetkové podiely, ktorých výška je určená podľa pravidiel k 31.12.2008. Z tohto ustanovenia je zrejmé, že podielový fond, ktorý sa zriaďuje je tvorený majetkovými podielmi jednotlivých členských družstiev. Podielový fond eviduje CPS oddelene, je súčasťou vlastných zdrojov krytia spolu s ostatnými fondmi. Toto ustanovenie bolo vo verzii stanov z r. 2011 upravené oproti verzii stanov z r. 2008, kde bolo trochu zrozumiteľnejšie napísané, cit.: „CPS zriaďuje za účelom vymedzenia účasti členských družstiev na majetku CPS podielový fond vo výške 100 % svojho majetku podľa účtovnej závierky k 31.12.2008 zníženého o rehabilitačný fond, fond družstevnej svojpomoci a fond členských vkladov členských družstiev“. V čl. 23 bod 8 Stanov sa uvádza, že pre potreby výpočtu podielového fondu sa vychádza z vlastných zdrojov krytia majetku.
31. Toto sú jednotlivé ustanovenia stanov, z ktorých vyplýva, ako sa vypočítava majetkový podiel družstva pri odchode z CPS. Je zrejmé, že sa vychádza z účtovnej hodnoty a nie z trhovej hodnoty, ako sa to snaží tvrdiť žalobca. O tomto musel mať žalobca a jeho predsedníčka vedomosť. Nikdy za túto dobu sa pri žiadnom družstve nevypočítal majetkový podiel z trhovej hodnoty, keby tomu tak bolo, musel by sa každý rok vyhotovovať znalecký posudok, a to nielen na tieto nehnuteľnosti, ale aj na ďalšie nehnuteľnosti, ktoré má CPS vo svojom majetku, ako aj na hnuteľný majetok vo vlastníctve CPS. Teda každý rok pri odchode nejakého družstva, by sa musel vyhotoviť znalecký posudok na určenie trhovej ceny, či už nehnuteľností alebo hnuteľností, aby sa mohol vypočítať majetkový podiel z ich trhovej hodnoty.
32. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov predložených stranami sporu oboznámením obsahu časti pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn.: 22Cb/55/2013. Na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledujúci skutkový stav:
Žalobca je výrobným družstvom, zapísaným v obchodnom registri.
Žalovaný je záujmovým združením právnických osôb s majetkovou účasťou členských družstiev na jeho majetku, pričom jeho existencia a činnosť je upravená v § 875 a § 20f až 20j Občiansky zákonník. Žalobca bol zakladajúcim členom žalovaného.
Z LV č. XXXX, k. ú.: I., obec: I., okres I. vyplýva, že žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľností:
- stavba budovy SOU - služieb, súp. č. XXX postavanej na pozemkoch parc. č. XXX, a parc. č. XXX,
- stavba dielne, súp. č. XXXX postavenej na pozemku parc. č. XXXX/XX,
- pozemok parcely registra „C“ parc. č. XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 3.797 m2 a parc. č. XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 514 m2,
- pozemok parcely registra „E“ parc. č. XXXX/X, orná pôda o výmere 3 797 m2 a parc. č. XXXX/X, orná pôda o výmere 1.679 m2.
Z LV č. XXX, k. ú.: K., obec: Z., okres: PoZ.rad, zapísaná na LV č. XXX, vyplýva, že žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľností:
- stavba učňovskej školy, súp. č. XXXX postavenej na pozemku parc. č. XXX,
- stavba učňovskej školy, súp. č. XXXX postavenej na pozemku parc. č. XXXX/X,
- stavba kotolne, bez súpisného čísla postavenej na pozemku parc. č. XXXX/X,
- pozemok parcely registra „C“ parc. č. XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 1.541 m2, parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 12.915 m2 a parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 30 m2.
Žalobca dňa 29.09.2014 zaslal žalovanému oznámenie o vystúpení z členstva v CPS ako aj žiadosť o predčasnú výplatu majetkového podielu.
Predstavenstvo žalovaného na zasadnutí dňa 05.11.2014 uznesením č. XXX/XX/XXXX zobralo na vedomie a prerokovalo žiadosť žalobcu o vystúpenie z CPS.
Uznesením č. XXX/XX/XXXX zobralo na vedomie žiadosť o predčasnú výplatu majetkového podielu s tým, že predstavenstvo sa uznieslo, že o tejto žiadosti bude rozhodovať na najbližšom zasadnutí.
Žalovaný na zasadnutí predstavenstva dňa 02.12.2014 - 03.12.2014 schválil uznesením č. XXX/XX/ XXXX žiadosť žalobcu o predčasné vyplatenie majetkového podielu v súlade so stanovami a so všeobecnými pravidlami na predčasnú výplatu majetkového podielu členských družstiev na majetku CPS po ukončení družstva.
Žalobcovi bola následne listom zo dňa 08.12.2014 oznámená výška jeho členského podielu, ktorý bol ku dňu skončenia jeho členstva v CPS vo výške XXX.XXX,XX eur.
Darovacou zmluvou zo dňa 17.12.2014 žalobca daroval žalovanému sumu 10.574,81 eur.
Na základe úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXXX mal žalobca voči žalovanému záväzok vo výške 32.328,- eur, ktorý mu vznikol poskytnutím úveru.
Žalovaný a žalobca dňa 18.12.2014 uzatvorili Dohodu o vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov, podľa ktorej došlo k započítaniu právo žalobcu na výplatu členského podielu vo výške XXX.XXX,XX eur s právom žalovaného na zaplatenie úveru vo výške 32.328,- eur a s právom žalovaného na zaplatenie daru vo výške XX.XXX,XX eur. Z obsahu Dohody vyplýva, že po vykonaní vzájomného zápočtu bol žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi členský podiel vo výške XX.XXX,XX eur, čo žalovaný uhradil dňa 31.12.2014.
Členstvo žalobcu v CPS zaniklo ku dňu 31.10.2014.
Žalobca zaslal žalovanému dňa 23.02.2015 výzvu na uzatvorenie mimosúdnej dohody, ktorej obsahom malo byť zaplatenie sumy 50.000,- eur žalovaným žalobcovi, a to z dôvodu, že má za to, že pri výpočte majetkového podielu, ktorý bol vyplatený pri predčasnom ukončení členstva žalobcu v CPS nebola zohľadnená hodnota nehnuteľného majetku vo vlastníctve žalovaného. Žalobca určil cenu nehnuteľností na sumu X.XXX.XXX,- eur a sumu, o ktorú mal byť ukrátený tým, že nehnuteľnosti neboli zahrnuté do majetku žalovaného na sumu 50.000,- eur. Výzvu žalovaný prevzal dňa 02.03.2015.
Podľa Znaleckého posudku č. 192/2016, ktorý bol vypracovaný na základe žiadosti zadávateľa: DRUDOP, stavebné a opravárenskí družstvo, U.. I. U., pre účely tohto súdneho konania, bola trhová hodnota nehnuteľností, určená ku dňu 31.12.2013 na sumu X.XXX.XXX,- eur.
Podľa Znaleckého posudku č. 26/2016, ktorý bol vypracovaný U.. B. Z. v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II vo veci strán sporu: VZORODEV, výrobné družstvo v Bratislave a COOP PRODUKT SLOVENSKO, vedeného pod sp.zn.: 22Cb/55/2013 bola trhová hodnota nehnuteľností určená na sumu X XXX XXX,- eur.
Zo Znaleckého posudku predloženého žalovaným, ktorý bol vypracovaný na základe žiadosti žalovaného zo dňa 09.07.2013, U.. A.X. I., znalkyňou vedenou v zozname znalcov Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky v odbore ekonómia a manažment a odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo, evidenčné číslo znalca: XXXXXX, vyplýva záver, cit.:
„Znaleckým skúmaním som zistila, že predmetné nehnuteľnosti, ktorých sa v súdnom spore dožaduje Vzorodev Bratislava, nie sú vedené v účtovníctve CPS, nakoľko tieto sa zriaďovacou listinou dali do účtovníctva jednotlivých SSOŠ. O majetku účtujú školy ako právnické osoby. Zároveň je v účtovnej závierke CPS za rok 2008 v časti Poznámky, bod 16 /str. 4/ uvedené, že na podsúvahových účtoch je vedený dlhodobý majetok SOU Z. a SOU I. bez kvantifikácie súm.“
Stanovy žalovaného boli schválené dňa 10.06.2011 valným zhromaždením CPS a nadobudli platnosť a účinnosť dňa 10.06.2011.
Podľa článku 1 ods. 1 Stanov: „CPS je dobrovoľným združením právnických osôb s majetkovou účasťou členských družstiev na celom majetku. Činnosť združenia je v zmysle ustanovenia §20f až 20j Občianskeho zákonníka v platnom znení..“
Podľa článku 6 ods. 1 Stanov: „Členské družstvo môže z CPS vystúpiť, ak sa na tom uznesie členská schôdza. Pri vystúpení družstva konči jeho členstvo v COS uplynutím jedného mesiaca po tom, ako bolo CPS doručené písomné oznámenie o vystúpení. Lehota začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení oznámenia.“
Podľa článku 7 písm. i) Stanov: „Členské družstvá majú právo na členský podiel na majetku CPS v prípade zániku členstva v CPS spôsobom uvedeným v stanovách.“
Podľa článku 23 ods. 1 Stanov: „Majetok CPS tvoria všetky aktíva kryté vlastnými a cudzími zdrojmi a podiely vo všetkých organizáciách, kde má CPS majetkovú účasť.“
Podľa článku 24 ods. 1 Stanov je členský vklad každého člena CPS rovnaký a to vo výške 330,- €
Podľa článku 25 ods. 1 Stanov: „Členský podiel členského družstva sa skladá z členského vkladu a ďalšieho majetkového podielu, základom ktorého je majetkový podiel, vypočítaný k termínu 31.12.2008.
Podľa článku 25 ods. 2 Stanov: „Majetkovým podielom sa rozumie percentuálne vyjadrenie vzťahu členského družstva k majetku CPS k termínu 31.12.2008 podľa „Pravidiel na stanovenie % podielu členských družstiev na majetku CPS“ uvedených v čl. 28, bod .1-7.“
Podľa článku 25 ods. 3 Stanov: „Ďalším majetkovým podielom sa rozumie vyjadrenie vzťahu družstva k výsledku hospodárenia CPS za každý jednotlivý kalendárny rok počnúc dňom po 31.12.2008, určujúci rozsah, v akom sa členského družstvo podieľa na zisku, či strate vykázanej riadnou účtovnou závierkou CPS podľa členského podielu členského družstva.“
Podľa článku 25 ods. 4 Stanov: „CPS zriaďuje za účelom vymedzenia účasti členských družstiev na majetku CPS podielový fond. Podielový fond je rozdelený na majetkové podiely, ktorých výška je určená podľa Pravidiel k 31.12.2008 a ďalší majetkový podiel, ktorý predstavuje podiel členských družstiev na výsledku hospodárenia CPS počas nasledujúcich období. Podielový fond eviduje CPS oddelene, je súčasťou vlastných zdrojov krytia spolu s ostatnými fondmi, ktoré v zmyslečČl. 27 CPS tvorí.“
Podľa článku 25 ods. 7 Stanov: „Za kalendárny rok, v ktorom došlo k vzniku alebo zániku členstva družstva v CPS, sa ďalší majetkový podiel tomuto družstvu neurčuje a k výške členského podielu sa pri určovaní výšky ďalších podielov ostatných členských družstiev neprihliada.“
Podľa článku 27 ods. 1 Stanov: „CPS tvorí a spravuje fondy, a to: a) podielový fond, b) rehabilitačný fond, c) fond družstevnej svojpomoci, d) fond členských vkladov členských družstiev.” 33. S poukazom na § 153 ods. 2 C. s. p., vzhľadom na to, že žalovaný nepredložil súdu včas prostriedky procesnej obrany za účelom doplnenia dokazovania, súd neprihliadol na návrhy žalovaného na doplnenie dokazovania prezentované žalovaným na pojednávaní dňa 03.03.2017; a to najmä na návrhy na vykonanie dokazovania výsluchom štatutára žalovaného, predložením účtovnej hodnoty
nehnuteľností, tak ako je zaevidovaná v účtovníctve škôl, ani nariadením znaleckého dokazovania na účely stanovenia trhovej hodnoty nehnuteľností. Súd poukazuje v tejto súvislosti na to, že žalovaný mal dostatok času a možností, aby využil prostriedky procesnej obrany a predložil súdu návrhy na doplnenie dokazovania pred pojednávaním nariadeným na termín 03.03.2017, pričom napriek opakovaným odročeniam a nariadeniam nových pojednávaní (s výnimkou návrhu na výsluch znalkyne U.. I., ku ktorému návrhu sa súd opakovane v priebehu konania vyjadril) žalovaný nenavrhol vykonanie týchto dôkazov včas a porušil tak povinnosť riadneho vedenia sporu ako je zakotvená v čl. 8 C.s.p. V prípade, ak by súd takémuto návrhu žalovaného vyhovel, vyžadovalo by si to opätovné odročenie pojednávania a nariadenie ďalšieho, resp. ďalších pojednávaní a vykonanie ďalších procesných úkonov, pričom by takýto postup bol v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Nie je totiž v súlade so zásadou hospodárnosti, aby strana sporu predkladala dôkazné návrhy na pojednávaní, za stavu, kedy od posledného pojednávania (07.12.2016) do nasledujúceho pojednávania (03.03.2017) uplynuli 3 mesiace, navyše za stavu, kedy na pojednávaní konanom dňa 03.03.2017 nevyplynuli žiadne nové skutočnosti a súd nevykonal na tomto pojednávaní žiadne nové dokazovanie. Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že žalovaný mal dostatok času na to, aby navrhol, resp. predložil svoj znalecký posudok za účelom určenia hodnoty predmetných nehnuteľností, keď mu znalecký posudok predložený žalobcom bol doručený dňa 07.12.2016 a zároveň na tomto pojednávaní súd oboznámil strany sporu v zmysle § 181 C.s.p s predbežným právnym posúdením prejednávanej veci. Napriek tomu žalovaný až do termínu pojednávania 03.03.2017 nepredložil znalecký posudok a ani nenavrhol súdu, aby dal tento posudok vypracovať a až na konci tohto pojednávania navrhol vykonanie tohto dôkazu. Rovnako žalovaný nikdy v priebehu konania nenavrhol vykonať dokazovanie výsluchom zástupcu žalovaného a urobil tak opätovane až na pojednávaní konanom dňa 03.03.2017, kedy priamo na pojednávaní trval na výsluchu zástupcu žalovaného, ktorého účasť (aj bez súhlasu súdu) na termín zabezpečil. Rovnako na tomto termíne navrhol vykonanie dokazovania predložením účtovnej hodnoty nehnuteľností, tak ako je zaevidovaná v účtovníctve škôl, pričom mu rovnako nič nebránilo, aby tak urobil kedykoľvek v priebehu konania.
Súd považuje vyššie uvedený postup žalovaného v rozpore so základnými zásadami C.s.p., nakoľko má za to, prihliadnuc pritom aj na právnu zložitosť prejednávanej veci, že žalovaný, navyše zastúpený advokátom, mal dostatok času a priestoru, aby využil všetky prostriedky procesnej obrany a predložil potrebné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení pred pojednávaním konaným dňa 03.03.2017, preto súd postupujúc podľa čl. 8 v spojení s § 153 ods. 2 C.s.p. na tieto návrhy žalovaného neprihliadal.
Pokiaľ ide návrh žalovaného na vykonanie dokazovania výsluchom svedka - a to znalkyne U.. I., súd sa k tomuto návrhu žalovaného opakovane vyjadril, tak na pojednávaní dňa 07.12.2016, dňa 03.03.2017 ako aj písomne (oznámenie zo dňa 02.03.2017) a tento návrh zamietol, a to z dôvodu, že znalkyňa sa vyjadrila len k otázkam spôsobu vedenia účtovania žalovaného, pričom závery znaleckého posudku, ktoré sa týkajú spôsobu vedenia účtovníctva, nie sú podľa názoru súdu potrebné na rozhodnutie súdu vo veci samej a na právne závery znalkyne (na ktoré táto nemá ani vzdelanie a právne posúdenie nie je ani úlohou znalca) súd prihliadať nemôže.
34. Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:
Podľa § 20f Občianskeho zákonníka na ochranu svojich záujmov alebo na dosiahnutie iného účelu môžu právnické osoby vytvárať záujmové združenia právnických osôb (ďalej len „združenia“).
Podľa § 20g Občianskeho zákonníka na založenie združenia sa vyžaduje písomná zakladateľská zmluva uzavretá zakladateľmi alebo schválenie založenia združenia na ustanovujúcej členskej schôdzi. O založení združenia na tejto schôdzi sa spíše zápisnica obsahujúca zoznam zakladajúcich členov združenia s uvedením ich mena (názvu) a bydliska (sídla) a podpisy členov. K zmluve alebo zápisnici o ustanovujúcej členskej schôdzi musia byť priložené stanovy a určenie osôb oprávnených konať v mene združenia, ktoré schvália zakladatelia alebo ustanovujúca schôdza.
Podľa § 20h Občianskeho zákonníka stanovy združenia určia názov, sídlo a predmet činnosti združenia, úpravu majetkových pomerov, vznik a zánik členstva, práva a povinnosti členov, orgány združenia a vymedzenie ich pôsobnosti, spôsob zrušenia združenia a naloženie s jeho likvidačným zostatkom. Členstvo v združení možno viazať na určitý členský príspevok.
Podľa § 20i ods. 1 Občianskeho zákonníka združenie je právnickou osobou, ktorá zodpovedá svojím majetkom za nesplnenie svojich povinností.
Podľa § 20i ods. 2 Občianskeho zákonníka združenie nadobúda právnu spôsobilosť zápisom do registra združení vedeného na obvodnom úrade v sídle kraja, príslušnom podľa sídla združenia. Do registra sa zapisuje názov a sídlo združenia, predmet jeho činnosti, orgány, prostredníctvom ktorých združenie koná, a mená osôb vykonávajúcich ich pôsobnosť.
Podľa § 20i ods. 3 Občianskeho zákonníka k návrhu na zápis do registra sa prikladá zakladateľská zmluva alebo zápisnica o ustanovujúcej členskej schôdzi spolu so stanovami. Návrh podáva osoba splnomocnená zakladateľmi alebo ustanovujúcou členskou schôdzou.
Podľa § 20j ods. 1 Občianskeho zákonníka pred zánikom združenia sa vyžaduje likvidácia, ak imanie združenia neprechádza na právneho nástupcu.
Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka splnením dlh zanikne.
Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka dlh musí byť splnený riadne a včas.
Podľa § 569 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ je povinný vydať dlžníkovi na jeho požiadanie písomné potvrdenie o tom, že dlh bol úplne alebo čiastočne splnený.
Podľa § 574 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ sa môže s dlžníkom dohodnúť, že sa vzdáva svojho práva alebo že dlh odpúšťa; táto dohoda sa musí uzavrieť písomne.
Podľa § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti, je neplatná.
Podľa § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
Podľa § 585 ods. 1 Občianskeho zákonníka dohodou o urovnaní môžu účastníci upraviť práva medzi nimi sporné alebo pochybné. Dohoda, ktorou majú byť medzi účastníkmi upravené všetky práva, sa netýka práv, na ktoré účastník nemohol pomýšľať.
Podľa § 585 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak bol doterajší záväzok zriadený písomnou formou, musí sa dohoda o urovnaní uzavrieť písomne: to isté platí, ak sa dohoda týka premlčaného záväzku.
Podľa § 585 ods. 3 Občianskeho zákonníka doterajší záväzok je nahradený záväzkom, ktorý vyplýva z urovnania.
Podľa § 243a ods. 1 Obchodného zákonníka členovia predstavenstva sú povinní vykonávať svoju funkciu s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami družstva a všetkých jej členov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia.
35. Súd vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania a s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná.
36. Súd sa v prvom rade musel zaoberať tvrdením žalovaného, ktorý uviedol, že strany sporu uzavreli Dohodu o vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov, ktorá napĺňa znaky vzájomného potvrdenia žalobcu a žalovaného o tom, že dlh z titulu ukončenia členstva žalovaného v CPS, dlh z titulu úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXXX, dlh z titulu daru zo strany žalobcu žalovanému, boli vyplatené a na základe uvedeného všetky nároky medzi žalovaným a žalobcom sú (podľa žalovaného) podpisom tejto dohody vyporiadané. Teda podľa žalovaného uzavretím tejto dohody došlo v zmysle § 569 OZ k podpisu
potvrdenia o splnení dlhu (kvitancie) a žalobca podpisom dohody potvrdil splnenie záväzku z titulu ukončenia členstva žalobcu v CPS. Táto dohoda tak predstavuje kvitanciu pre žalovaného o tom, že všetky záväzky, ktoré žalovaný voči žalobcovi mal, boli uhradené.
37. Súd po preskúmaní obsahu predmetnej Dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov dospel k záveru, že už zo samotného označenia dohody - Dohoda o vzájomnom započítaní - ako aj z jej celého obsahu je zrejmé, že nemôže ísť o kvitanciu v zmysle § 569 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 569 ods. 1 Občianskeho zákonníka ukladá veriteľovi povinnosť vystaviť kvitanciu na požiadanie dlžníka po splnení dlhu, ktorá povinnosť však nie je obsahom základného záväzkového vzťahu medzi dlžníkom a veriteľom, ale vzniká až po splnení dlhu (už táto základná podmienka nie je v danom prípade splnená, lebo v dohode sa žalovaný zaväzuje vyplatiť žalobcovi určitú sumu a teda uvedené je v rozpore so zákonnou definíciou potvrdenia o splnení dlhu). Zákon síce neustanovuje obsahové náležitosti kvitancie, ale aby mohla spĺňať svoj účel, tak z jej obsahu musí jednoznačne vyplývať, že konkrétne označený dlh bol v určitý konkrétny deň splnený, resp. má v nej byť potvrdené prijatie predmetu plnenia. Uvedená listina však tieto náležitosti nespĺňa. Navyše zo samotnej zákonnej definície „kvitancie“ vyplýva, že ide o jednostranný právny úkon veriteľa, teda v žiadnom prípade nemôže ísť o dohodu medzi veriteľom a dlžníkom.
38. Tak z názvu predmetnej Dohody ako aj z obsahu samotnej dohody vyplýva, že ide o dohodu o započítaní existujúcich presne špecifikovaných pohľadávok (záväzkov) medzi jej účastníkmi. Započítanie je upravené v § 580 Občianskeho zákonníka. Započítanie je spôsobom zániku navzájom sa kryjúcich pohľadávok veriteľa a dlžníka. Zánik nastáva okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie a boli splnené všetky podmienky na to potrebné. Podmienkou započítania je, že ide o dva záväzky medzi tými istými subjektmi, keď je veriteľ jednej pohľadávky súčasne dlžníkom druhej pohľadávky, a dlžník naopak (vzájomnosť pohľadávok). Plnenie musí byť rovnakého druhu a pohľadávky musia byť spôsobilé na započítanie. Pritom k započítaniu nedochádza automaticky, len čo sa pohľadávky stretli, ale vyžaduje sa na to právny úkon niektorého z účastníkov záväzkového právneho vzťahu. Musí ísť o prejav adresovaný druhému účastníkovi, z ktorého je zrejmé, ktorá pohľadávka a v akom rozsahu sa uplatňuje na započítanie proti pohľadávke veriteľa. Započítací prejav možno uplatniť po tom, keď sa pohľadávky stretli, a to od okamihu splatnosti pohľadávky, ktorá sa stala splatnou ako posledná. Vtedy dôjde k zániku pohľadávok v dôsledku započítania, a to v rozsahu, a akom sa navzájom kryjú. Ak je niektorá z nich vyššia, zaniká len do výšky započítavanej protipohľadávky. Všetky tieto vyššie uvedené náležitosti Dohoda o vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov spĺňa a uvedené vyplýva jednoznačne aj z obsahu druhého odseku dohody, kde je uvedené, cit.: „Po započítaní záväzkov družstva vyplývajúcich z Úverovej zmluvy a prenechaní daru v zmysle Darovacej zmluvy, pristúpi SPS k výplate zvyšných finančných prostriedkov z členského podielu vo výške 58 467,12 eur na účet družstva uvedený v záhlaví zápočtu k 31.12.2014.“ Súd vychádzajúc z obsahu tejto dohody má za to, že vôľa strán smerovala jednoznačne k tomu, aby medzi zmluvnými stranami došlo k započítaniu v dohode presne špecifikovaných vzájomných pohľadávok, a tým aj naplneniu čl. 25, bod 10 Stanov, v zmysle ktorého sa členský podiel prednostne započítava na úhradu všetkých záväzkov družstva voči CPS a to až do celkovej výšky týchto záväzkov.
39. Sporným podľa názoru súdu medzi stranami bola najmä časť dohody, cit.: „Prenechaním daru zo strany družstva pre CPS vo výške 10 574,81 eur a vyplatením členského podielu vo výške 58 467,12 eur zo strany CPS budú týmto okamihom vysporiadané všetky nároky súvisiace s ukončením členstva družstva voči CPS, ako aj všetky nároky vyplývajúce z úverovej zmluvy č. 14600015115.“
40. Súd má za to, že uvedená dohoda a z nej vyplývajúce urovnanie vzájomných vzťahov medzi účastníkmi dohody sa mohlo týkať len tých vzájomných práv a povinností, ohľadom ktorých účastníci neboli v zhode, resp. si ich potrebovali presne zadefinovať, avšak nemohla sa týkať tých práv (a im zodpovedajúcich povinností), na ktoré niektorý z účastníkov nemohol pomýšľať v dobe, keď bola dohoda o urovnaní uzavretá. Práve uvedené sa vzťahuje aj na prejedávanú vec, nakoľko je zrejmé, že žalobca v čase podpisu dohody určite neprejavil vôľu urovnať, resp. započítať si aj pohľadávku, na ktorú v tom čase ani nepomýšľal, a teda sa nemohol vopred vzdať svojho práva na doplatenie ceny jeho majetkového podielu, o ktorom nároku nemal v tom čase vedomosť a na ktorý v čase podpisu dohody ani nepomýšľal.
41. V súvislosti s obsahom Dohody sa súd zaoberal aj otázkou, či by uvedená dohoda nemohla byť dohodou podľa § 574 Občianskeho zákonníka. Dohoda podľa § 574 OZ je dvojstranný právny úkon,
ktorým sa veriteľ vzdáva svojho práva alebo opúšťa dlžníkovi jeho dlh a dlžník s tým súhlasí. Avšak takéto skutočnosti z obsahu Dohody nevyplývajú. Nikde z textu tejto dohody nevyplýva, že by sa mal žalobca vzdávať nejakého svojho nároku, že by mal nejakým spôsobom urovnávať alebo vysporiadavať nejaký iný konkrétne špecifikovaný nárok, ktorý nie je v tejto dohode uvedený.
42. Predmetná dohoda sa tak vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia týka výlučne započítania a zániku len v nej konkrétne uvedených vzájomne spôsobilých pohľadávok na započítanie. Z uvedeného dôvodu má súd za to, že Dohoda o vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov z 18.12.2014, s poukazom na vôľu jej účastníkov, sa nemohla týkať aj záväzku na vyplatenie členského podielu žalobcu, ktorého nároku sa žalobca domáha v tomto konaní a na základe tejto dohody nemohlo tak ani dôjsť k zániku práva žalobcu na zaplatenie žalobou uplatnenej sumy.
43. Následne sa súd zaoberal spôsobom určenia výpočtu výšky členského podielu v súvislosti so zánikom členstva žalobcu v CPS. Medzi stranami sporu bol sporný rozsah majetku, ktorý je potrebné zahrnúť do výpočtu sumy, na ktorej vyplatenie má žalobca nárok z dôvodu ukončenia jeho členstva. Sporné v tomto konaní je najmä to, či sa do výpočtu členského podielu má zahrnúť aj hodnota nehnuteľností uvedených žalobcom v žalobe.
44. Súd má za to, vychádzajúc z predložených listov vlastníctva, že predmetné nehnuteľnosti sú jednoznačne vlastníctvom žalovaného v podiele 1/1, pričom tieto nehnuteľnosti, ako vyplýva z údajov uvedených na listoch vlastníctva žalovaný nadobudol na základe Kúpnej zmluvy - V XXX/XXXX a V- XXXX/XXXX (LV č. XXXX, k.ú.: I., okres I.) a kúpnej zmluvy K. (LV č. XXX, k. ú.: K., okres Z.).
45. Keďže žalovaný je dobrovoľným združením právnických osôb zriadeným podľa § 20f a nasl. Občianskeho zákonníka, nie je možné na úpravu vzťahov medzi združením a jeho členmi (pri zániku ich členstva), aplikovať ustanovenia napr. Obchodného zákonníka, a to ani analogicky. Občiansky zákonník problematiku vyrovnacieho podielu člena združenia pri ukončení jeho členstva v združení bližšie neupravuje, ani v tejto súvislosti neodkazuje na iné právne predpisy, ustanovuje len, že úpravu majetkových pomerov, vznik a zánik členstva, práva a povinnosti členov obsahujú stanovy združenia. Vzájomné práva a povinnosti medzi členmi združenia a združením v zmysle § 20h Občianskeho zákonníka teda upravujú výlučne stanovy združenia, ktoré okrem iného upravujú aj podmienky vzniku a zániku členstva, práva a povinnosti členov, orgány združenia a vymedzenie ich pôsobnosti, spôsob zrušenia združenia a naloženie s jeho likvidačným zostatkom. Preto jednoznačne pri určení výšky majetkového podielu člena pri jeho vystúpení zo združenia, je potrebné vychádzať z platných stanov tohto združenia.
46. Z platných stanov žalovaného vyplýva, že žalovaný je dobrovoľným združením právnických osôb s majetkovou účasťou členských družstiev na celom majetku (čl. 1, bod 1). Členské družstvá (teda aj žalobca) majú právo na členský podiel na majetku CPS v prípade zániku členstva v CPS (čl. 7, písm. i)). Majetok CPS tvoria všetky aktíva kryté vlastnými zdrojmi a cudzími zdrojmi a podiely vo všetkých organizáciách, kde má CPS majetkovú účasť (čl. 23 bod 1). Pri zániku členstva družstva za trvania CPS vznikne družstvu (žalobcovi) nárok na výplatu členského podielu podľa stanov (čl. 25, bod 8), pričom tento členský podiel je splatný do konca kalendárneho roka, nasledujúceho po roku, v ktorom došlo k ukončeniu členstva v CPS (čl. 25, bod 9) a členský podiel sa prednostne započítava na úhradu všetkých záväzkov družstva voči CPS a to až do celkovej výšky týchto záväzkov (čl. 25, bod 10). Členský podiel sa skladá v zmysle čl. 25 ods. 1 stanov z členského vkladu a ďalšieho majetkového podielu, základom ktorého je majetkový podiel vypočítaný k 31.12.2008, pričom ďalším majetkovým podielom sa rozumie vyjadrenie vzťahu družstva k výsledkom hospodárenia CPS za každý kalendárny rok počnúc dňom po 31.12.2008, určujúci rozsah v akom sa členské družstvo podieľa na zisku, či strate vykázanej riadnou účtovnou závierkou CPS podľa členského podielu členského družstva k majetku CPS k termínu 31.12.2008 podľa „Pravidiel na stanovenie % podielu členských družstiev na majetku CPS“ uvedených v čl. 28 bod 1-7.
47. V prejednávanej veci je podľa názoru súdu pre účely určenia hodnoty členského podielu pri zániku členstva družstva v CPS, aj s poukazom na znenie stanov, nevyhnutné odlišovať majetok z hľadiska jeho definovania v zmysle predpisov o účtovníctve a z nich vyplývajúceho zatriedenia majetku a z definície majetku CPS tak ako je upravená v stanovách.
Skutočnosť, že ani samotný žalovaný nemá úplne presne zadefinované, čo je potrebné považovať za základ pre výpočet členského podielu, vyplýva aj z jeho listov adresovaných žalobcovi, pričom sám žalovaný uvádza, že cit.: „v listoch adresovaných žalobcovi používa (žalovaný) nepresný pojem, nakoľko uvádza, že žalovanému sa oznamuje výška podielu na majetku (je to zaužívaný pojem)“, pričom však údajne mal žalovaný žalobcovi v skutočnosti oznamovať cit.: „ výška jeho majetkového podielu v zmysle článku 25 ods. 6 Stanov“. Tento žalovaným uvádzaný výklad (upresnenie) z ďalšej korešpondencie medzi stranami sporu z rozhodného obdobia nevyplýva a podľa názoru súdu, nakoľko žalovaný ho používa v rôznych listoch opakovane, nemôže ísť o „preklep“.
Podľa § 2 ods. 4 písm. a) zákona 431/2002 Z.z. o účtovníctve sa majetkom rozumejú tie aktíva účtovnej jednotky, ktoré sú výsledkom minulých udalostí, je takmer isté, že v budúcnosti zvýšia ekonomické úžitky účtovnej jednotky a dajú sa spoľahlivo oceniť podľa § 24 až 28; vykazujú sa v účtovnej závierke v súvahe alebo vo výkaze o majetku a záväzkoch.
V bežnom styku sa obvykle majetkom právnickej osoby rozumie majetok právnickej osoby (podniku) ako celku, teda všetky veci, práva a majetkové hodnoty, ktoré v posudzovanom okamihu patria tejto právnickej osobe. Stanovy žalovaného uvádzajú, že jeho majetok tvoria všetky aktíva kryté vlastnými zdrojmi a cudzími zdrojmi a podiely vo všetkých organizáciách, kde má CPS majetkovú účasť. Z ekonomického hľadiska všetok majetok právnickej osoby z hľadiska jeho formy (t.j. konkrétnych druhov) sa označuje ako aktíva. Zdroje krytia majetku potom vyjadrujú z čoho alebo za čo bol obstaraný majetok, čiže ktoré sú zdroje krytia majetku. Ich opakom je teda pojem majetok <https://sk.wikipedia.org/wiki/ Majetok_(%C3%BA%C4%8Dtovn%C3%ADctvo)>. Zdroje krytia majetku rozlišujeme na vlastné zdroje (zisk, základné imanie) a cudzie zdroje (rezervy, záväzky, úvery.
Zo stanov a uvedených definícii je potom nesporné, že majetok CPS tvoria všetky aktíva kryté vlastnými a cudzími zdrojmi a podiely vo všetkých organizáciách, kde má CPS majetkovú účasť, teda je nesporné, že majetkom CPS je aj hmotný majetok, ktorého súčasťou sú nepochybne aj nehnuteľnosti, ktoré v rozhodnom období patrili žalovanému a teda podľa názoru súdu nie je možné pri určovaní členského podielu ignorovať túto podstatnú zložku majetku žalovaného a nezahrnúť ju do výpočtu hodnoty členského podielu žalobcu
Súd má za to, že stanovy síce určujú v časti VII., čl. 28 pravidlá na stanovenie %-neho podielu členských družstiev (a spôsob stanovenia %-neho podielu podľa názoru súdu nebol medzi stranami sporu sporný), avšak zo stanov žalovaného nie je možné jednoznačne určiť, aký majetok žalovaného je potrebné zahrnúť do výpočtu tohto podielu, nakoľko aj ako uvádza sám žalovaný, nie je možné do tohto podielu vzhľadom na definíciu v zmysle stanov, zahrnúť tzv. „ďalší majetkový podiel“, ktorý však spolu s členským vkladom tvorí v zmysle stanov práve členský podiel. Preto je podľa názoru súdu nevyhnutné pri určení členského podielu vychádzať z čl. 7 písm. i) Stanov, podľa ktorého členské družstvá majú právo na členský podiel na majetku CPS v prípade zániku členstva v CPS spôsobom uvedeným v stanovách, pričom pri určení percentuálneho podielu je potrebné vychádzať z Pravidiel na stanovenie % podielu členských družstiev na majetku CPS uvedených v čl. 28, bod 1-7. Súd vychádzajúc z obsahu celých stanov žalovaného (pričom súd podporne vychádzal aj z postupu pri delení majetku žalovaného pri zrušení CSP), z definície žalovaného vyplývajúcej zo stanov (dobrovoľné združenie právnických osôb s majetkovou účasťou členských družstiev na celom majetku) dospel k záveru, že členský podiel sa vypočítava z celého majetku žalovaného (vrátane nehnuteľností uvádzaných v žalobe). Na nárok žalobcu na podiel a na jeho výpočet pritom nemôže mať žiaden vplyv ani zriadenie podielového fondu, nakoľko stanovy nikde neupravujú, že členský podiel na majetku sa vypočítava z podielového fondu a od majetku nie je možné odpočítať ani ďalšie fondy, tak ako to tvrdí žalovaný, ani podiely zaniknutých družstiev v roku skončenia ich účasti, nakoľko ani uvedené skutočnosti zo stanov nevyplývajú.
48. Pokiaľ ide o samotnú hodnotu predmetných nehnuteľností, súd vychádzal pri určení hodnoty nehnuteľností zo znaleckého posudku predloženého žalobcom, nakoľko tento spĺňa všetky zákonné náležitosti vyžadované právnymi predpismi a žalovaný, napriek tomu, že súd opakovane vyjadril svoje predbežné právne posúdenie v zmysle § 181 C.s.p. a uviedol aj to, že bude vychádzať z predloženého znaleckého posudku, neuviedol žiadne relevantné dôvody, ktoré by spochybňovali predložený znalecký posudok a neuviedol žiadne konkrétne dôvody, ktoré by spochybňovali závery znalca.
Vo vzťahu k hodnote predmetných nehnuteľností súd poukazuje aj na hodnotu tohto majetku uvedenú v znaleckom posudku predloženom samotným žalovaným, vypracovanom U.. A. I., kde sa na strane 10 prvý odsek znalkyňa uvádza, že v účtovníctve CPS za rok 2009 sa na podsúvahových účtoch na účte 774 majetok SOU uvádza suma X XXX XXX,XX eur, pričom ďalej uvádza, že táto suma je vedená len evidenčne, kvôli prehľadu.
49. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že žalobcovi vznikol nárok na doplatenie hodnoty členského podielu vo výške XX XXX,XX eur, na zaplatenie ktorej zaviazal žalovaného tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
50. O úrokoch z omeškania s plnením peňažného dlhu a o ich výške rozhodol súd podľa § 121 ods. 3, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.. Žalovaný sa dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu, žalobcovia mali tak nárok domáhať sa proti žalovanej zaplatenia úrokov z omeškania vo výške, ktorá je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, čo je v danom prípade 5,05 % ročne.
51. Žalobca mal vo veci plný úspech, preto mu súd v súlade s § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3) (ďalej len „oprávnený“). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 1, 2 Exekučného poriadku).
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).