Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_28C-34-2016.pdf
PDF · 97.28 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
K2-18Ro/506/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II, sudcom JUDr. Martinom Kolesárom, v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpený: Bobák, Bollová a spol., s.r.o. advokátska kancelária, so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, Bratislava, proti žalovanej: K. Y., L.. X.XX.XXXX, J. B. XX, Košice, v spore o zaplatenie 497,48 Eur s príslušenstvom, rozhodol
rozhodol:
Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 497,48 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 497,48 Eur od 26.4.2013 do zaplatenia všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaná j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania.
odôvodnenie:
Žalobou, podanou na súde dňa 27.10.2014, sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanej, zaplatiť mu sumu 497,48 Eur s úrokmi z omeškania vo výše 8,75 % ročne od 26.4.2013 do zaplatenia. Uplatnený nárok predstavoval podľa opisu rozhodujúcich skutočností v žalobe, čo do sumy 67,48 Eur žalovanou nezaplatenú cenu a poplatky za telekomunikačné služby, poskytnuté jej žalobcom na základe Zmluvy o pripojení č. A6680216 a dodatku k nej zo dňa 14.12.2012, vyúčtovanú na základe cenníka služieb postupne faktúrou č. 5189576304, splatnou dňa 9.1.2013 na sumu 73,14 Eur a faktúrou č. 5193163045, splatnou dňa 8.2.2013 na sumu 4,34 Eur a čo do sumy 430,- Eur náhradu škody v rozsahu poskytnutej zľavy z ceny mobilného telefónu Samsung Galaxy Tab 2 10.1 16GB. Škoda bola žalobcovi podľa jeho tvrdenia spôsobená žalovanou tým, že porušila svoju povinnosť využívať služby žalobcu a platiť za ne odplatu v celom dohodnutom čase viazanosti 24 mesiacov. V tejto súvislosti žalobca poukázal na to, že pre prípad porušenia tejto povinnosti žalovanou bolo síce v dodatku k zmluve o pripojení v prospech žalobcu dohodnuté právo na zaplatenie zmluvnej pokuty, nakoľko však následkom určenia neprijateľnosti tejto zmluvnej pokuty súdom, je povinný sa zdržať jej používania; za porušenie tej istej právnej povinnosti žalovanou si však uplatnil náhradu za škodu, ktorá mu tým vznikla.
2. Na základe žaloby žalobcu súd vydal vo veci dňa 11.6.2015 platobný rozkaz, ktorým uložil žalovanej, aby do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatila žalobcovi uplatnenú pohľadávku a trovy konania, alebo aby v tej istej lehote podala odpor. Nakoľko platobný rozkaz nebolo možné žalovanej doručiť do vlastných rúk, súd ho uznesením zo dňa 8.12.2015 v súlade s ust. § 173 ods. 2 O.s.p., zrušil.
3. Žalovanej bola žaloba, spolu s uznesením ukladajúcim jej povinnosť vyjadriť sa k žalobe v určenej lehote doručená do vlastných rúk dňa 4.1.2017, tá však bola v spore nečinná a k žalobe sa nevyjadrila ani v určenej lehote a ani do termínu vyhlásenia tohto rozsudku.
4. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (C.s.p.), ktorým došlo k zrušeniu zák. č. 99/1963 Zb. v znení účinnom do 30.6.2016, Občiansky súdny poriadok (O.s.p.).
V súlade s ust. § 470 ods. 1 C.s.p. súd po účinnosti tohto zákona vo veci postupoval podľa nového procesného predpisu pri zachovaní právnych účinkov úkonov, ktoré v konaní nastali dovtedy, v zmysle ust. § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p. a pri vylúčení uplatňovania ustanovení o popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii, nakoľko by boli v tomto prípade v neprospech strany žalovanej (§ 470 ods. 2 veta druhá C.s.p.).
5. Nakoľko v tejto veci ide o nárok zo zmluvy o pripojení, ktorú žalobca uzavrel a plnil v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti (teda ako dodávateľ v zmysle ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka) a naopak žalovaná ako fyzická osoba v tomto právnom vzťahu ako podnikateľ nevystupovala (bola teda spotrebiteľom podľa ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka), jedná sa o spotrebiteľský spor, a preto súd v procesnom postupe (od 1.7.2016) uplatňoval tiež ustanovenia na ochranu slabšej strany v zmysle ust. § 290 a nasl. C.s.p.
6. Keďže skutkové tvrdenia strán neboli sporné, šlo iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala sumu 1.000,- Eur v súlade s ust. § 297 písm. b) C.s.p., vo veci nebolo potrebné nariadiť pojednávanie. V súlade s ust. § 219 ods. 1 C.s.p. bol rozsudok verejne vyhlásený dňa 6.3.2017.
7. Na základe listinných dôkazov predložených žalobcom súd zistil tento skutkový stav: Dňa 14.12.2012 došlo medzi žalobcom a žalovanou k uzavretiu Zmluvy o pripojení č. A6680216, ktorou žalobca prevzal záväzok poskytovať žalovanej telekomunikačné služby za cenu stanovenú cenníkom. K plneniu tohto záväzku žalobca odovzdal žalovanej SIM kartu. Práva a povinnosti účastníkov v právnom vzťahu založeného zmluvou o pripojení boli podľa jej obsahu bližšie upravené vo všeobecných obchodných podmienkach žalobcu ("VOP"), na ktoré zmluva výslovne odkazovala. VOP podľa zistenia súdu vo svojom článku 6 bod 6.2 písm. b) upravovali mimo iných tiež povinnosť žalovanej platiť za poskytnuté služby cenu podľa zmluvy o pripojení a cenníka služieb na základe dokladu o vyúčtovaní (faktúry), ktorý mal žalobca vyhotovovať v zmysle článku 11 bod 11.6 vždy po skončení zúčtovacieho obdobia (najviac 31 za sebou idúcich kalendárnych dní), pričom splatnosť faktúry podľa článku 11 bod 11.8 bola 14 dní od jej vystavenia. Z opisov faktúr mal súd za preukázané, že žalobca žalovanej vyúčtoval cenu a poplatky za využívané telekomunikačné služby faktúrou č. 5189576304, splatnou dňa 9.1.2013 na sumu 73,14 Eur a faktúrou č. 5193163045, splatnou dňa 8.2.2013 na sumu 4,34 Eur. Z prehľadu o vystavených faktúrach a o ich úhradách súd zistil, že žalobca úhradu faktúr, ktorými vyúčtoval žalovanej cenu telekomunikačných služieb, neeviduje. Tvrdenie žalobcu, že žalovaná vyúčtovanú cenu a poplatky za elektronické komunikačné služby nezaplatila nebolo popreté a nebolo ani spochybnené žiadnym z vykonaných dôkazov. Za tohto stavu, majúc na zreteli doktrínu tzv. negatívnej dôkaznej teórie, v zásade vylučujúcej praktickú možnosť a tým aj dôkaznú povinnosť preukazovať niečo čo sa nestalo (v danom prípade, že žalovaná skutočne neplnila), súd z tvrdenia žalobcu vyšiel a skutkovo ustálil, že žalovaná uvedenými faktúrami vyúčtovanú cenu a poplatky za elektronické komunikačné služby v celkovej sume 67,48 Eur, ani v lehote splatnosti a ani neskôr, nezaplatila. Z dodatku k zmluve o pripojení súd zistil, že žalobca v súvislosti s dohodou o poskytovaní verejných služieb predal žalovanej mobilné zariadenie zn. Samsung Galaxy Tab 2 10.1 16GB za zľavnenú kúpnu cenu 29,- Eur (Čl. 1 bod 1.2 dodatku), za čo sa žalovaná zaviazala po dohodnutú dobu viazanosti 24 mesiacov (Čl. 2 bod 2.3 dodatku) využívať služby žalobcu v rozsahu účastníckeho programu, výška mesačného poplatku za ktorý predstavovala prinajmenšom sumu 48,99 Eur s DPH (Čl. 2 bod 2.2 dodatku) a nezadať svojim konaním, predovšetkým nezaplatením splatnej ceny služieb, podnet pre zrušenie zmluvy, obmedzenie alebo prerušenie poskytovania služieb žalobcom. Pre prípad porušenia tohto zmluvného záväzku žalovanou strany v dodatku k zmluve o pripojení (Čl. 2 bod 2.5 dodatku) dohodli právo žalobcu na zmluvnú pokutu v sume 430,- Eur a zároveň tiež právo žalobcu na náhradu škody presahujúcej výšku takto dohodnutej zmluvnej pokuty. Podľa Článku 5 bod 5.1 písm. c) VOP (čl. 18) mala podľa zistenia súdu spoločnosť žalobcu tiež právo na dočasné prerušenie alebo obmedzenie poskytovania služby (čiastočná alebo úplná deaktivácia služieb) z dôvodu tiež neuhradenia splatnej ceny za poskytnuté služby. Zo špecifikácie akciových podmienok súd zistil, že riadna predajná cena včítane DPH mobilného zariadenia Samsung Galaxy Tab 2 10.1 16GB činila 459,- Eur. Listom zo dňa 11.4.2013 žalobca oznámil žalovanej sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a vyzval žalovanú tiež na nahradenie škody vo výške 430,- Eur v určenej lehote najneskôr do 25.4.2013. Z uvedeného listu zároveň vyplýva, že žalobca žalovanú od poskytovania služieb odpojil.
8. Súd vec právne posúdil najmä podľa týchto ustanovení zákona:
Podľa ust. § 488 zák. č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Podľa ust. § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. Podľa ust. § 492 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o záväzkoch, ktoré vznikajú zo zmlúv, sa použijú primerane aj na záväzky vznikajúce na základe iných skutočností upravených v zákone, ak niet osobitnej úpravy. Podľa ust. § 491 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv. Na záväzky vznikajúce zo zmlúv v zákone neupravených treba použiť ustanovenia zákona, ktoré upravujú záväzky im najbližšie, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak. Podľa ust. § 559 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas. Podľa ust. § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., v znení účinnom od 01.01.2009, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa ust. § 544 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Podľa ust. § 545 ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania účastníkov o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné. Veriteľ je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej zmluvnú pokutu, len keď je to medzi účastníkmi dohodnuté. Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, (tiež) ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ust. § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa. Podľa ust. § 420 ods. 1 a ods. 3 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
Podľa ust. § 442 ods. 1 a ods. 3 a ust. § 443 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu. Pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.
9. Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu a citovanej právnej úpravy, posúdil súd uplatnený nárok žalobcu ako dôvodný v celom rozsahu. Čo do zaplatenia ceny za služby v celkovej sume uplatnenej žalobcom vo výške 67,48 Eur, súd v závere o dôvodnosti tejto časti uplatneného nároku vyšiel z preukázania, že žalovaná zmluvou o pripojení na seba prevzala okrem iného tiež záväzok uhrádzať žalobcovi cenu jej poskytnutých elektronických komunikačných služieb a poplatky s poskytovaním týchto služieb spojené, podľa platného cenníka žalobcu, že žalobca už označenými faktúrami cenu poskytnutých služieb a poplatky žalovanej riadne vyúčtoval, avšak žalovaná tento svoj záväzok na peňažné plnenie ani v lehote splatnosti, ani na základe dodatočnej výzvy a ani do vyhlásenia tohto rozsudku nesplnila. Čo do uplatneného nároku na náhradu škody v sume 430,- Eur, vo svojom závere o jeho dôvodnosti súd vo všeobecnosti vyšiel z toho, že predpokladom pre vznik občianskoprávnej zodpovednosti za škodu je vychádzajúc z ust. § 420 Občianskeho zákonníka kumulatívne splnenie štyroch základných podmienok: musí dôjsť či už konaním alebo opomenutím k porušeniu právnej povinnosti (zákonnej alebo zmluvnej), musí dôjsť k vzniku škody, teda ujmy v majetkovej sfére poškodeného, prejavujúcej sa na veci, majetku alebo na zdraví, ktorá je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom (peniazmi), medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody musí existovať príčinná súvislosť a k porušeniu právnej povinnosti a k vzniku škody musí dôjsť zavineným konaním alebo opomenutím škodcu. Premietnuté na daný prípad, vykonaným dokazovaním mal súd v konaní za preukázané, že žalovaná nezaplatila vyúčtovanú cenu za telekomunikačné služby poskytované žalobcom, čím porušila svoju základnú právnu povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy o pripojení (Článok 6 bod 6.2 písm. b) VOP). Následkom toho žalobca dôvodne pristúpil podľa Článku 5 bod 5.1 písm. c) VOP k dočasnému prerušeniu poskytovania služieb žalovanej (odpojeniu), pričom k tomto opatreniu žalobcu, vychádzajúc z obsahu spisu, bola žalovaná pasívna a ani napriek prerušeniu služieb a dodatočnej výzvy na plnenie, k splneniu splatných záväzkov nepristúpila. Žalobca pri uzavretí zmluvy o pripojení, v záujme umožniť žalovanej využívať jeho služby prostredníctvom mobilného zariadenia, poskytol žalovanej zľavu z kúpnej ceny a tiež i iné výhody (najmä zvýhodnenú cenu služieb), ktoré, nebyť záväzku platiť určitú sumu po istý čas, by žalovaný nedostala ani u žalobcu, ale ani u iného poskytovateľa obdobných služieb. Žalobca prirodzene vychádzal z toho, že riadnym odoberaním služieb a platením ich ceny v minimálne určenom rozsahu a v dohodnutej dobe viazanosti žalovanou dosiahne očakávaný zisk pri určitom produkte služieb a objeme nákladov s ním spojených, včítane poskytnutej zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného zariadenia i prípadných ďalších poskytnutých výhod. I žalovaná mala z ekonomického hľadiska možnosť vybrať si produkt ponúkaný žalobcom bez súčasného zakúpenia mobilného telefónu alebo bez poskytnutia benefitov, v ktorom prípade by za služby s najväčšou pravdepodobnosťou platila viac a telekomunikačné zariadenie, bez ktorého je využívanie služieb žalobcom nemysliteľné, by si musela zakúpiť či už u žalobcu alebo u iného predajcu za riadnu predajnú cenu, ktorá podľa zistenia súdu činila 459,- Eur s DPH. Nakoľko žalovaná za poskytnuté služby žalobcovi nezaplatila a následkom toho žalobca dôvodne ďalšie služby prestal žalovanej poskytovať, ekonomický zámer, s ktorým vstúpil žalobca so žalovanou do právneho vzťahu, nebol naplnený, keďže do jeho majetku sa nedostalo to, čo by sa do jeho majetku dostalo v prípade riadneho plnenia si právnych povinností žalovanou počas celej dohodnutej doby viazanosti 24 mesiacov. Hodnotu očakávaného plnenia žalovanej možno podľa názoru súdu odvodiť z dojednania v Čl. II bod 2.2 písm. b) dodatku k zmluve o pripojení, v ktorom je vyjadrená minimálna suma mesačnej úhrady za využívanie služieb žalobcu (48,99 Eur včítane DPH) počas celej doby viazanosti (24 mesiacov). Vychádzajúc z takto stanovenej minimálnej mesačnej úhrady za služby počas celej doby viazanosti možno uzavrieť, že pokiaľ by žalovaná po celý čas trvania viazanosti riadne využívala služby žalobcu v takto dohodnutom minimálnom rozsahu, zaplatila by žalobcovi za celé obdobie viazanosti spolu sumu 1.175,76 Eur (48,99 Eur x 24 mesiacov). V tejto sume sú podľa posúdenia súdu zahrnuté i náklady spojené s poskytnutím zľavy z kúpnej ceny z mobilného telefónu žalovanej. Z tejto hodnoty si žalobca uplatnil náhradu škody len v sume 430,- Eur, v ktorej súd výšku náhrady považoval za bezpochyby dôvodnú. Vzhľadom na význam zabezpečenej právnej povinnosti (platenie ceny bolo základnou povinnosťou žalovanej), jej hodnotu, zodpovedajúcu cene za služby v dohodnutom minimálnom rozsahu v období 24 mesiacov, s prihliadnutím tiež na to, že žalovaná nezaplatila cenu za služby ani na základe dodatočnej výzvy na plnenia a ani v priebehu tohto konania, súd nevzhliadol dôvod pre zníženie zmluvnej pokuty s použitím moderačného oprávnenia podľa ust. § 545a Občianskeho zákonníka. Neuhradením vyúčtovaných
služieb v lehote splatnosti uvedenej vo faktúrach a tiež i náhrady škody na základe písomnej výzvy zo dňa 11.4.2013, v ktorej žalobca určil žalovanej na plnenie dodatočnú lehotu (najneskôr do 25.4.2013) sa žalovaná so splnením svojho záväzku na peňažné plnenie dostala do omeškania, následkom čoho žalobcovi vzniklo právo na úroky z omeškania. Žalobca si za omeškanie uplatnil úroky z omeškania v percentuálne výške 8,75 % ročne, čo bolo v súlade s platnou právnou úpravou, preto v uplatnenom rozsahu súd žalobcovi úroky z omeškania priznal.
10. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p., pričom plne úspešnému žalobcovi priznal v zmysle ust. § 255 ods. 1 C.s.p. nárok na náhradu trov konania. V súlade s ust. § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 C.s.p.), ktoré môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.) v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 C.s.p.)
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 C.s.p.) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 2, 3 C.s.p.). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku).