Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-24C/115/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Adrianou Szaniszlovou vo veci žalobkyne: B. W., nar. XX.X.XXXX, bytom v O., W. XX, zast. JUDr. Kristínou Piovarčiovou, ml., advokátkou so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, proti žalovanému: Dopravný podnik mesta Košice, akciová spoločnosť, so sídlom v Košiciach, Bardejovská 6, IČO: 31 701 914, za účasti intervenienta Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. so sídlom v Bratislave, Dostojevského rad 4, IČO: 00 151 700, v konaní o náhradu škody na zdraví takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 230,70 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta. Žalobkyni priznáva náhradu trov konania v rozsahu 80 %. Žalovaný je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Košice II súdny poplatok za žalobu v sume 41,50 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 9.9.2013 žiadala, aby súd uložil žalovanému (v 1. rade a žalovanému a 2. rade - Marošovi W., nar. XX.X.XXXX spoločne a nerozdielne) zaplatiť žalobkyni 769,- eur s 5,5 % úrokmi z omeškania ročne od podania žaloby, t.j. od 9.9.2013 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že dňa 14.5.2012 cestovala cez sídlisko Dargovských hrdinov v Košiciach v autobuse č. 54, ktorého prevádzkovateľom bol žalovaný (v 1. rade) a vodičom žalovaný v 2. rade P. W., ktorý bol zamestnancom žalovaného v 1. rade. Počas cestovania na Triede L. Svobodu v Košiciach medzi zastávkami mestskej hromadnej dopravy Zupková a Poliklinika Východ stála pri dverách a držala sa madla, na čo žalovaný v 2. rade prudko zabrzdil, dôsledkom čoho v autobuse spadla na zem a pri páde utrpela kontúziu lebky ľavého líca, tržnú ranu kolena, kontúziu s nutnosťou sutúry vľavo a podvrtnutie ľavého členka s dobou liečenia od 14.5.2012 do 17.7.2012. Po páde jej pomohli spolucestujúce P. W. a Y. O. vstať, vystúpila z autobusu spolu s Y. O., ktorá ju odprevadila na lekárske ošetrenie na polikliniku Východ k jej ošetrujúcej lekárke P.. Y. O.. So svojimi zraneniami bola prvotne ošetrená u všeobecnej lekárky P.. O., následne bola poukázaná na chirurgické ošetrenie k P.. N. D.. Neskôr absolvovala rehabilitáciu u P.. X.. Na účely hodnotenia bolestného bol P.. Q. vypracovaný lekársky posudok zo dňa 25.2.2013, ktorým ohodnotil škodu na zdraví titulom bolestného na 50 bodov. Náhrada za bolestné sa poskytuje podľa sadzieb a zásad stanovených zák. č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia. Výška náhrady za bolesť je v zmysle ust. § 5 ods. 2 zák. č. 437/2004 Z.z. určená sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor. Opatrením Ministerstva zdravotníctva SR bola hodnota bodu za rok 2011 určená na sumu 15,38 eur. Na základe uvedeného si žalobkyňa uplatnila nárok na náhradu škody na zdraví titulom bolestného v sume 769,- eur (50 bodov x 15,38 eur).

2. K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný (v 1. rade) podaním doručeným súdu dňa 27.11.2013 (č.l. 26), v ktorom uviedol, že pokiaľ ide o popis udalosti, pri ktorej došlo k úrazu žalobkyne, nemá námietky. Predmetná udalosť sa stala, ako to vyplýva z Premávkového výkazu vozidla a vodiča a tiež z Denníka dispečingu, dňa 14.5.2012 o 7.56 hod. medzi zastávkami Zupková a Poliklinika na Furči smer Ťahanovce. Žalovaný v 2. rade počas riadenia autobusu č. 54, ktorého prevádzkovateľom je žalovaný v 1. rade prudko zabrzdil z dôvodu, aby predišiel zrážke s osobným motorovým vozidlom, ktoré mu náhle, nečakane vošlo do jeho jazdného pruhu. K stretu vozidiel nedošlo a teda ani k vzniku škody na autobuse ani na osobnom motorovom vozidle. Žalovaný v 2. rade bol informovaný, že vo vozidle došlo k ľahšiemu zraneniu cestujúcej - žalobkyne, konkrétne jej ľavej nohy a hlavy, pričom chcel zavolať sanitku. Žalobkyňa to však preukázateľne výslovne odmietla. Následne v doprovode jednej cestujúcej vystúpila a odišla, podľa jej vyjadrenia na vyšetrenie na polikliniku Východ. Žalovaný v 2. rade pokračoval v jazde. Žalobkyňa žalovaného v 1. rade so svojim nárokom na náhradu škody nekontaktovala, v opačnom prípade by jej nárok na náhradu škody, ak by bol riadne preukázaný, bol adekvátne finančne odškodnený. Táto udalosť bola na základe oznámenia žalobkyne riešená políciou, ktorá šetrenie ukončila rozhodnutím o odmietnutí veci s tým, že žalovaný v 1. rade ako dopravca a ani žalovaný v 2. rade ako zamestnanec (vodič MHD) preukázateľne neporušili žiadne právne predpisy vzťahujúce sa na povinnosti dopravcu, resp. vodiča MHD a rovnako tak ani interný predpis upravujúci postup pri vybavovaní a likvidácii udalosti v doprave. Žalovaný v 2. rade nemohol zabrániť škode, ktorá vznikla žalobkyni, keďže prudko zabrzdil z dôvodu, aby predišiel zrážke s osobným motorovým vozidlom, ktoré mu náhle nečakane vošlo do jazdného pruhu. Teda preukázateľne vynaložil všetko úsilie, ktoré bolo možné na zabránenie škody od neho požadovať. S poukazom na ust. § 415 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí, podľa názoru žalovaného v 1. rade je dôvodné pochybovať aj o splnení si tejto povinnosti zo strany žalobkyne. Žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala opodstatnenosť nároku na náhradu škody. Podľa názoru žalovaného v 1. rade žalobkyni nárok na náhradu škody nevznikol a žiadal, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

3. Tunajší súd rozsudkom zo dňa 2.6.2015 rozhodol tak, že žalovanému (v 1. rade) uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 461,40 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (1. výrok) a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (2. výrok). Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania v sume 357,51 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku (3. výrok). Žalobu vo vzťahu k žalovanému v 2. rade zamietol (4. výrok) a stranám sporu náhradu trov konania nepriznal (5. výrok). Rovnako nepriznal náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi (intervenientovi) (6. výrok) a žalovanému v 1. rade uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Košice II súdny poplatok za žalobu v sume 27,50 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (7. výrok). Rozsudok v 1., 4. a 5. výroku nadobudol právoplatnosť dňa 23.7.2015.

4. Rozsudok v 1., 2. a 3. výroku napadla včas podaným odvolaním žalobkyňa a navrhla zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie tak, aby žalovanému (v 1. rade) bola uložená povinnosť zaplatiť jej sumu 769,- eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Alternatívne navrhla zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch a v rozsahu zrušenia vrátiť vec na ďalšie konanie. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd uznesením sp. zn. 2Co/573/2015 - 138 zo dňa 16.11.2016 odmietol odvolanie žalobkyne proti výroku, ktorým žalobe čo do výšky 461,40 eur bolo vyhovené. Zrušil rozsudok vo výroku, ktorým vo vzťahu k žalovanému v 1. rade bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá, vo výroku o trovách konania vo vzťahu žalobkyne a žalovaného v 1. rade, vo výroku o trovách konania intervenienta, vo výroku o súdnom poplatku a v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolací súd vo svojom uznesení, uviedol, že z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku je zrejmé, že rozhodnutie o akceptácii posudku o vyčíslení bodového hodnotenia podaného MUDr. Lischkom súd odôvodnil konštatovaním, že k ohodnoteniu bolestného došlo v čase, kedy zdravotný stav žalobkyne už bol ustálený, že nebolo opodstatnené následne vyhotovovať ďalší lekársky posudok, ktorým navyše bolo bolestné ohodnotené rozdielne - vyššie. Takéto odôvodnenie rozsudku súdom prvej inštancie nezodpovedá požiadavke na riadne a presvedčivé odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je zrejmé ako hodnotil lekárske posudky o bodovom ohodnotení bolestného vzhľadom na rozdielnosť ich vyčíslenia, resp. ako sa vyporiadal s rozdielnosťou vyčíslenia bodového hodnotenia bolestného za situácie, že vypočutý svedok P.. D. sa nevedel vyjadriť k dôvodom rozdielnosti vyčíslenia bodového ohodnotenia druhého lekárskeho posudku podaného MUDr. Vojčekom. Súd vo veci nepodal zrozumiteľný a jasný výklad z akého dôvodu prihliadal na lekársky posudok podaný

v čase, keď liečba žalobkyne ešte nebola úplne ukončená, prečo za rozhodujúcu okolnosť pre akceptáciu tohto posudku považoval ustálenie zdravotného stavu žalobkyne. Súdu prvej inštancie odvolací súd uložil opätovne rozhodnúť o nároku, ktorým pôvodným rozsudkom v prevyšujúcej časti vo vzťahu k žalovanému v 1. rade bola žaloba zamietnutá a vo výrokoch súvisiacich, rozhodnutie odôvodniť v súlade s § 220 ods. 2 C.s.p., predovšetkým vyporiadať sa s tým, z akého dôvodu (ne)bol zohľadnený lekársky posudok, ktorým bolo vyčíslené bodové ohodnotenie bolestného žalobkyne tak, aby z rozhodnutia bolo zrejmé a zrozumiteľné prečo akceptoval ten-ktorý posudok. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).

5. Rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 2.6.2015 v 1., 4. a 5. výroku nadobudol právoplatnosť dňa 23.7.2015, t.j. žaloba vo vzťahu k žalovanému v 2. rade bola právoplatne zamietnutá, preto súd po vrátení veci konal s pôvodne označeným žalovaným v 1. rade a predmetom konania ostal nárok žalobkyne na zaplatenie 307,60 eur s 5,5 % úrokmi z omeškania ročne od 9.9.2013 do zaplatenia a na náhradu trov konania.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav: Z Premávkového výkazu vozidla a vodiča DPMK, a.s. zo dňa 14.5.2012 a z Denníka dispečingu žalovaného v 1. rade vyplýva, že predmetný autobus dňa 14.5.2012 riadil žalovaný v 2. rade ako vodič v zácviku za prítomnosti ďalšieho vodiča Klausmana a počas jazdy o 7.56 hod. medzi zastávkami Zupková a Poliklinika na Furči smer Ťahanovce iné vozidlo vbehlo do jazdného pruhu autobusu, vodič musel silne zabrzdiť, aby zabránil zrážke, pričom sa ľahšie zranila jedna cestujúca B. W., bytom v O., W. XX. Mala zranenú ľavú nohu a hlavu. Odmietla rýchlu zdravotnú pomoc a v doprovode jednej spolucestujúcej išla na polikliniku na Furči (č.l. 34, 35). Z potvrdenia Obvodného oddelenia PZ Košice - Dargovských hrdinov zo dňa 15.5.2012 vyplýva, že žalobkyňa podala oznámenie o tom, že dňa 14.5.2012 okolo 7.45 hod. počas cestovania v autobuse v MHD č. 54 medzi zastávkami Zupková a Poliklinika Východ vodič autobusu náhle prudko zabrzdil, na čo ona spadla na zem a utrpela zranenia po celom tele so zatiaľ nezistenou dobou liečenia (č.l. 6). Z uznesenia OO PZ Košice - Dargovských hrdinov ČVS: ORP-3167/DH-KH-2012 zo dňa 23.8.2012 vyplýva, že oznámenie žalobkyne o tom, že dňa 14.5.2012 počas cestovania autobusom na linke MHD č. 54 medzi zastávkami MHD Zupkova-Poliklinika Východ vodič autobusu bol nútený prudko zabrzdiť následkom čoho B. W. v autobuse spadla a pri páde utrpela zranenie hlavy, členku a kolena s dobou liečenia 63 dní, bolo odmietnuté, nakoľko nie je dôvod na začatie trestného stíhania. Podľa odôvodnenia predmetného uznesenia bolo zistené, že konaním vodiča P. W. neboli naplnené znaky skutkovej podstaty žiadneho trestného činu ani priestupku, nebolo zistené porušenie dôležitej povinnosti vyplývajúcej z jeho zamestnania, postavenia alebo funkcie alebo povinnosti uloženej mu podľa zákona (č.l. 7). Podľa zdravotných záznamov vyhotovených chirurgickou ambulanciou MUDr. Zoltána D., žalobkyňa bola ošetrená dňa 14.5.2012 po páde v autobuse MHD pre povrchové poranenie predkolenia, vykĺbenie, vyvrtnutie a natiahnutie kĺbov, väzov členkového kĺbu a pre povrchové poranenie vlasatej časti hlavy. Dňa 16.5.2012 sa žalobkyňa dostavila na kontrolu, kde bolo zistené, že rana je kľudná, hojí sa, stehy jej budú extrahované za 14 dní od úrazu. Dňa 21.5.2012 sa žalobkyňa dostavila na ambulanciu na preväz zo záverom, že rana v oblasti kolena je kľudná, stehy budú extrahované o týždeň, bolesti v oblasti vonkajšej strany ľavého členka, lokálny opuch a hematóm v rezorpcii. Dňa 28.5.2012 sa dostavila na extrakciu stehov so záverom, že rana bola zhojená, stehy extrahované (č.l. 8). Podľa lekárskeho potvrdenia vystaveného MUDr. N. D. dňa 16.5.2012 žalobkyňa utrpela zranenia po prudkom zabrzdení autobusu, udávala bolesti ľavého kolena, členka a hlavy. Utrpela poranenia - pohmoždenie hlavy na vlasatej časti, vyvrtnutie členka vľavo a otvorenú ranu ľavého kolena. Zranenie si vyžaduje práceneschopnosť v trvaní približne 10 dní, pričom ide o zranenie ľahké, ktoré zanechá trvalé následky a to jazvu kolena. MUDr. Zoltán Lischko ohodnotil úraz podľa sadzobníka bodového hodnotenia za bolesť (príloha č. 1 zák.č. 437/2004 Z.z.) položkou 3 - 5 bodmi (pomliaždenie hlavy bez otrasu mozgu), položkou 162 - 10 bodmi (hlboká rana dolnej končatiny chirurgicky ošetrená) a položkou 167c - 15 bodmi (podvrtnutie členkového kĺbu), t.j. spolu 30 bodmi (č.l. 9). Lekárskym posudkom o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia vyhotoveným MUDr. Vojčekom dňa 25.2.2013 bolo ohodnotené bolestné za predmetný úraz položkou 3 a 4 ako kontúzia lebky a ľavého líca počtom bodov 5 + 5, položkou 160c a 161 ako tržná rana kolena - kontúzia, nutnosť sutúry vľavo počtom bodov 15 a 10 a položkou 167c podvrtnutie ľavého členka počtom bodov 15, t.j. spolu 50 bodmi. Ako začiatok liečenia je uvedený deň 14.5.2015, k ukončeniu liečenia došlo dňa 17.7.2012, práceneschopnosť trvala od 14.5.2012 do 17.7.2012 (č.l. 12).

7. Žalobkyňa vo výpovedi na pojednávaní dňa 16.5.2014 uviedla, že v sporný deň cestovala autobusom žalovaného v 1. rade, ktorý riadil žalovaný v 2. rade. Chystala sa vystupovať, preto vstala a pristúpila k zadným dverám autobusu, držala sa stĺpa pri dverách. Pritom došlo k prudkému zabrzdeniu a ďalej sa na nič nepamätá. Preletela cez autobus do strednej časti do tzv. kruhu a keď sa čiastočne prebrala, počula svoju spolucestujúcu ako kričí na vodičov, že majú ženu na zemi. Následne autobus zastal na najbližšej zastávke. Starší z vodičov prišiel k navrhovateľke zistiť čo sa stalo, povedal jej, že zavolá sanitku. Vzhľadom k tomu, že od zastávky, na ktorej autobus zastal, trebalo prejsť len cez cestu na polikliniku, kde má svojho lekára, povedala, že netreba, aby volali sanitku, lebo ide na polikliniku rovno za svojim lekárom. Na polikliniku ju odprevadila spolucestujúca Adriana O.. Na poliklinike zistila, že jej obvodná lekárka ordinuje v ten deň až od 10.30 hod., preto žalobkyňa následne odišla za doprovodu Y. O. domov, pretože býva blízko polikliniky. Doma sa prezliekla, ukľudnila sa a následne, keď ju začalo veľmi bolieť koleno, išla na vyšetrenie k lekárovi. Zranená bola na ľavej strane spánku, mala rozťatú kožu a krvácala z rany, udrela si ľavé koleno, na pravom kolene mala otvorenú ranu a tiež si udrela ľavý členok, pravý členok mala odretý, na členkoch nemala otvorenú ranu. U svojej obvodnej lekárky v ten deň absolvovala vyšetrenia, na druhý deň išla hlásiť nehodu na políciu. Žalovanému nehodu neoznamovala, oznamovala to jedine na polícii. Od tejto nehody má zdravotné problémy s kolenom.

8. Žalovaný písomným podaním doručeným súdu dňa 1.7.2014 navrhol, aby súd pripustil do konania na strane žalovaného ako vedľajšieho účastníka (intervenienta) Allianz - Slovenskú poisťovňu a.s., s ktorou mal v čase predmetnej udalosti uzatvorenú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a ktorá by mala poskytnúť v zmysle poistnej zmluvy poistné plnenie. K veci samej uviedol, že nevylučuje spoluzavinenie žalobkyne v zmysle ust. § 441 Občianskeho zákonníka. Namietal, že podľa jeho názoru nebolo preukázané jeho zavinenie, resp. spoluzavinenie pri poškodení zdravia žalobkyne, nakoľko vodič, t.j. žalovaný v 2. rade postupoval správne, dodržal všetky platné právne predpisy týkajúce sa cestnej premávky aj všetky interné predpisy žalovaného v 1. rade. Vodič - žalovaný v 2. rade škode na zdraví, ktorú utrpela žalobkyňa nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. Vzhľadom na uvedené, keď v ust. § 428 Občianskeho zákonníka, zákonodarca upravil možnosť zbavenia sa objektívnej zodpovednosti za vzniknutú škodu tzv. možnosť špeciálnej liberácie, v prípade, ak škoda bola spôsobená inými okolnosťami (vonkajšími), ktoré s prevádzkou dopravných prostriedkov nesúvisia, v tomto prípade iným motorovým vozidlom, čiže konaním tretej osoby, avšak iba za predpokladu, že škode sa nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. Keďže splnenie tohto predpokladu preukázal, považuje nárok za nedôvodný a žiada, aby ho súd v celom rozsahu zamietol (č.l. 59).

9. Vedľajší účastník (intervenient) vo svojom písomnom podaní doručenom súdu dňa 20.8.2014 uviedol, že jeho právny záujem na výsledku tohto konania je daný existenciou Poistnej zmluvy č. 8080078329/00113, ktorá bola uzatvorená v zmysle príslušných ust. zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení za škodu vzniknutú prevádzkou motorového vozidla a ktorá založila poistný právny vzťah medzi žalovaným a vedľajším účastníkom. K veci samej uviedol, že dňa 30.6.2014 prijal hlásenie poisteného o tom, že žalobkyňa si uplatňuje nárok na náhradu škodu na tom základe, že sa dňa 14.5.2012 viezla ako cestujúca v autobuse žalovaného, ktorého vodič zabrzdil, aby predišiel zrážke s iným motorovým vozidlom, pričom utrpela zranenie. Z uznesenia OO PZ Košice - Dargovských hrdinov ČVS: ORP-3167/DH-KE-2012 zo dňa 23.8.2012 je zrejmé, že bolo odmietnuté oznámenie žalobkyne, nakoľko konaním vodiča P. W. neboli naplnené znaky skutkovej podstaty trestného činu ani priestupku, ani porušenie dôležitej povinnosti vyplývajúcej z jeho zamestnania, postavenia alebo funkcie, alebo povinnosti uloženej mu podľa zákona. Žalobkyňa si uplatňuje nárok na náhradu škody vo výške 769,- eur spolu s 5,5 % úrokmi z omeškania od podania žaloby do zaplatenia titulom bolestného s poukazom na posudok o bolestnom vypracovaný MUDr. Vojčekom dňa 25.2.2013. Žalobkyňa zároveň predložila lekárske správy z ošetrení, ktoré majú dokumentovať a potvrdzovať rozsah zranení ako aj liečenia, ktorému sa podrobila. Vychádzajúc z dôkazov, ktoré predložila žalobkyňa poukázal na zjavný nesúlad hodnotenia bolestného vykonaného MUDr. Q. dňa 25.2.2013 s hodnotením vypracovaným ošetrujúcim lekárom MUDr. Lischkom dňa 16.5.2012, pričom nie je zrejmý dôvod korekcie pôvodného hodnotenia MUDr. D. ani dôvod vypracovania hodnotenia bolestného iným než ošetrujúcim lekárom (č.l. 65).

10. Svedok MUDr. N. na pojednávaní dňa 17.4.2015 uviedol, že strany sporu osobne nepozná. Ako lekár ošetroval žalobkyňu, ale osobne si ju nepamätá. Svedok po nahliadnutí do lekárskych správ (č.l. 8, 9, 10) uviedol, že všetky vyšetrenia opísané v správach vykonával on, okrem jedného prípadu, kedy

ho zastupoval kolega MUDr. Q.. Uviedol, že liečba u žalobkyne bola ukončená dňa 28.5.2012. Lekárske potvrdenie, v ktorom urobil aj bodové hodnotenie bolestného žalobkyne, vyhotovil dňa 16.5.2012, pretože podľa jeho názoru v tom čase bol zdravotný stav žalobkyne natoľko ustálený, aby bolo možné vyhotoviť posudok. Otras mozgu u žalobkyni bol v tom čase vylúčený, rany sa riadne hojili, čiže v podstate liečba bola ukončená vyberaním stehov dňa 28.5.2012. K rozdielnym bodovým ohodnoteniam bolestného vyhotoveným svedkom a MUDr. Q.m uviedol, že on hodnotil položkou 3 počtom bodov 5 pomliaždenie hlavy bez otrasu mozgu. Nevedel vysvetliť prečo MUDr. Q. k tomuto priradil aj položku 4, čo je pomliaždenie tváre ďalšími 5 bodmi, pretože podľa lekárskej správy mala žalobkyňa poranenia na vlasatej časti hlavy, pričom za hlavu považuje aj tvárovú časť hlavy a preto si myslí, že osobitná položka - pomliaždenie tváre, to je v podstate to isté ako položka 3 pomliaždenie hlavy. Žalobkyňa mala otvorenú ranu na kolene a mala podvrtnutý členok, preto poranenie kolena označil položkou 162 ako hlbokú ranu dolnej končatiny chirurgicky ošetrenú a nevedel sa vyjadriť k tomu, prečo MUDr. Vojček použil položku 160c ako pomliaždenie ťažšieho stupňa členkového kĺbu a položku 161 ako povrchovú ranu dolnej končatiny. V inom prípade mu bolo Sociálnou poisťovňou vytknuté, že nemôže dať naraz aj ranu aj pomliaždenie, pretože sú to dve rôzne diagnózy. V prípade žalobkyne to bola otvorená rana, ktorá sa šila, preto tam použil položku 162. Pri poranení členka, tak ako k tomu došlo aj v prípade žalobkyne použil tú položku na ohodnotenie bolestného, ktorá sa viacej hodí podľa mechanizmu poškodenia, to znamená podľa jeho názoru, buď si pacient členok podvrtol alebo došlo k pomliaždeniu členkového kĺbu a preto svedok tieto dve položky súčasne a to 160c pomliaždenie členkového kĺbu a 167c podvrtnutie členkového kĺbu v zásade nepoužíva, stále zisťuje mechanizmus poškodenia zdravia a podľa toho si vyberie jednu z týchto položiek. Svedok pri vypĺňaní lekárskeho potvrdenia zo dňa 16.5.2012 vychádzal zo správy, ktorú vyhotovil jeho kolega MUDr. Q. dňa 14.5.2012 a následne samozrejme žalobkyňu aj fyzicky vyšetril a tak urobil bodové hodnotenie.

11. Svedok MUDr. P. vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 7.2.2017 uviedol, že strany sporu osobne nepozná, nie je medzi nimi žiadny vzťah. Zo záznamu zo dňa 14.5.2012 (č.l. 8) vyplýva, že žalobkyňu ošetroval svedok, aj keď na zázname je použitá pečiatka MUDr. D., podpis patrí svedkovi a bežne bola medzi ním a MUDr. D. taká prax, keďže bol zamestnaný v ambulancii MUDr. D., že používal aj jeho pečiatku. Rovnako ošetroval svedok žalobkyňu aj 21.5.2012. Svedok po nahliadnutí do posudku o bodovom ohodnotení bolestného žalobkyne vyhotoveného MUDr. D. (č.l. 9) a do posudku vyhotoveného svedkom (č.l. 19), po porovnaní bodového ohodnotenia poranenia hlavy žalobkyne uviedol, že zrejme je správne bodové ohodnotenie vyhotovené MUDr. D., keďže v prípade žalobkyne išlo o pomliaždenie hlavy bez otrasu mozgu. Žalobkyňa na hlave utrpela jednu ranu, takže položka 4, ktorou ohodnotil bolestné žalobkyne svedok je uvedená v posudku nesprávne a správne mala byť použitá len položka 3, ku ktorému záveru dospel aj po nahliadnutí do lekárskych záznamov, z ktorých jednoznačne vyplýva, že v súvislosti s poranením hlavy žalobkyne je v lekárskych záznamoch uvedená diagnóza tak, že správne mala byť použitá len položka 3. V súvislosti s poranením kolena žalobkyne svedok uviedol, že v jeho posudku sa tejto rany týka položka 161, keďže išlo o povrchovú ranu dolnej končatiny chirurgicky ošetrenú, čo vyplýva aj z lekárskych správ (č.l. 9). Na kolene žalobkyne došlo k poraneniu a to k tržnej rane, ktorá bola zašívaná. Ďalej sa poranenia kolena týka aj položka 160c, pri ktorej sa svedok pomýlil, správne mala byť uvedená položka 160b a to pomliaždenie kolena ťažšieho stupňa. V prípade žalobkyne to, že došlo k pomliaždeniu kolena nevyplýva z lekárskych správ (č.l. 9), ale žalobkyňa sa sťažovala na bolesti v kolene a na základe toho dával aj túto položku. Po nahliadnutí do lekárskej správy rehabilitačnej lekárky MUDr. X.j (č.l. 51) svedok uviedol, že aj z tejto správy vyplýva, že v prípade žalobkyne išlo o stav po kontúzii (pomliaždení) kolena s otvorenou ranou. Čiže aj z toho vyplýva, že došlo k pomliaždeniu kolena a bola tam aj tržná rana a vznik týchto rán môže zodpovedať aj v priebehu predmetnej nehody, to znamená, že keď žalobkyňa padala, tak zároveň si udrela a aj si natrhla koleno. Svedok ďalej uviedol, že v čase, keď robil posudok MUDr. D. dňa 16.5.2012, podľa jeho názoru ešte nebol ustálený zdravotný stav žalobkyne, pretože neboli odstránené stehy. Pri takomto úraze následne môže dôjsť k tomu, že sa rana rozpadne prípadne sa zapáli alebo hematóm sa môže a nemusí vstrebávať, môže sa zväčšiť, čiže môžu nastať ešte rôzne komplikácie, preto si myslí, že bodové ohodnotenie urobené MUDr. D. bolo urobené skoro. Uviedol, že v prípade žalobkyne k žiadnym opísaným, prípadne iným komplikáciám nedošlo, avšak to, že k tomu nedôjde, sa nedalo vopred predpokladať. Žalobkyni boli stehy vybraté 28.5.2012 a ešte aj po vybratí stehov mohlo dôjsť k narastaniu hematómu, k čomu v prípade žalobkyne už nedošlo. Napriek uvedenému, podľa názoru svedka k ukončeniu liečby došlo vtedy, keď stav žalobkyne mohol byť absolútne stabilizovaný a pri takomto úraze sú to asi tri týždne po úraze. Mal za to, že určite dva dni po úraze, kedy bol vyhotovený posudok MUDr. D., nebol zdravotný stav žalobkyne ustálený.

12. Podľa ust. § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

13. Podľa ust. § 420 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

14. Podľa ust. § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

15. Podľa ust. § 428 Občianskeho zákonníka, svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

16. Podľa ust. § 3 ods. 1 a 2 zák. č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov. Náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1 v I. a III. časti.

17. Podľa ust. § 5 ods. 1 a 2 zák. č. 437/2004 Z. z., pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8). Výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2% z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor.

18. Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané a medzi stranami sporu ani nebolo sporné to, že dňa 14.5.2012 žalobkyňa cestovala autobusom MHD č. 54, ktorého prevádzkovateľom bol žalovaný (a vodičom žalovaný v 2. rade) a po prudkom zabrzdení autobusu spadla a utrpela zranenia. Čo sa týka okolností predmetnej nehody, tieto v zásade rovnako opísali žalobkyňa, žalovaný v 2. rade aj svedkovia, školiaci vodič žalovaného v 2. rade U., spolucestujúce Y. O. a Y. W..

19. Žalobkyňa si touto žalobou uplatnila nárok na náhradu škody na zdraví titulom bolestného vo vzťahu k žalovanému ako prevádzkovateľovi. Súd zodpovednosť žalovaného posúdil podľa ust. § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Keďže žalovaný v čase kedy došlo k nehode, teda 14.5.2012 bol prevádzkovateľom predmetného autobusu, jeho zodpovednosť je objektívna bez zreteľa na zavinenie. Fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky, čo je základným predpokladom vzniku objektívnej zodpovednosti podľa ust. § 427. To znamená, že vznik škody musí mať bezprostredný vzťah k prevádzke, nestačí len súvislosť s prevádzkou. Žalovaný tvrdil, že škoda nebola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke, ale inými vonkajšími okolnosťami, t.j. konaním tretej osoby - vodiča bielej dodávky, ktorá nedala prednosť autobusu a vbehla do jeho jazdného pruhu. V dôsledku konania tretej osoby vodič nemohol škode zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno objektívne požadovať. Poukazoval pritom na ust. § 428 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak sa preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že pokiaľ okolnosti, ktoré viedli k vzniku škody nemajú pôvod v prevádzke sa inak objektívne zodpovedný prevádzkovateľ motorového vozidla môže zbaviť zodpovednosti. Za okolnosti nemajúce pôvod v prevádzke sa považujú napr. prírodná katastrofa alebo iné vonkajšie okolnosti. V prípade, ak okolnosti ktoré viedli k vzniku škody majú pôvod v prevádzke, to znamená, že ide o okolnosti, ktoré súvisia s organizáciou, riadením a uskutočňovaním prevádzky a sú v príčinnej súvislosti so škodou, sa prevádzateľ motorového vozidla nemôže svojej zodpovednosti zbaviť. V danom prípade žalobkyni škoda na zdraví vznikla v dôsledku prudkého zabrzdenia autobusu a

následného pádu. Podľa názoru súdu brzdenie ako také má bezprostredný vzťah k prevádzke a nielen súvisí s prevádzkou, pričom nie je podstatné v dôsledku čoho (v danom prípade konania tretej osoby vodiča bielej dodávky) došlo k prudkému brzdeniu. Čiže v danom prípade bolo preukázané, že škoda bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke a v takom prípade podľa cit. ustanovenia sa prevádzkovateľ, v danom prípade žalovaný, nemôže zodpovednosti zbaviť a to ani s poukazom na neodvrátiteľný úkon tretej osoby. Na základe uvedených skutočností súd uzavrel, že základ nároku žalobkyne je daný. Súd námietku žalovaného ohľadom spoluzavinenia žalobkyne podľa § 441 Občianskeho zákonníka považoval za nedôvodnú, pretože žalovaný nijakým spôsobom svoje tvrdenia ohľadom toho, že sa žalobkyňa pri cestovaní v autobuse nesprávala, tak ako sa bežne cestujúci v autobuse má správať, teda počas jazdy sa držať, nepreukázal a mal za to, že žalovaný v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení.

20. Žalobkyňa si uplatnila nárok na náhradu škody titulom bolestného vo výške 769,- eur a to za 50 bodov po 15,38 eur v súlade s ust. § 5 zák. č. 437/2004 Z. z., pričom vychádzala z lekárskeho posudku vyhotoveného MUDr. Q.m dňa 25.2.2013. Zároveň žalobkyňa súdu predložila ďalšie lekárske potvrdenie vyhotovené MUDr. N. D. dňa 16.5.2012, v ktorom bolo bolestné ohodnotené na 30 bodov. Obaja ošetrujúci lekári žalobkyne - MUDr. D. a MUDr. Q. ako svedkovia vypovedali rozdielne ohľadom času ustálenia zdravotného stavu žalobkyne. Podľa MUDr. D. zdravotný stav bol ustálený dňa 16.5.2012, t.j. 2 dni po nehode, keďže „otras mozgu bol vylúčený, rany sa riadne hojili, liečba bola ukončená dňa 28.5.2012 vyberaním stehov“. Podľa MUDr. Q. dňa 16.5.2012 zdravotný stav nemohol byť ustálený, lebo neboli odstránené stehy. Pri takomto úraze môže dôjsť k ďalším komplikáciám a to ešte aj po vybratí stehov (k čomu v prípade žalobkyne nedošlo), preto zdravotný stav je ustálený až ukončením liečby absolútnou stabilizáciou zdravotného stavu, čo pri takomto úraze trvá asi 3 týždne od úrazu. Z uvedeného vyplýva, že MUDr. D. posudok o ohodnotení bolestného vyhotovil dňa 16.5.2012, teda len 2 dni po úraze a v čase, keď liečba ešte nebola ukončená, v dôsledku čoho možno mať pochybnosti aj o ustálenosti zdravotného stavu žalobkyne. Súd sa stotožnil s tvrdeniami MUDr. Vojčeka, ktorý vylúčil, že dňa 16.5.2012 bol ustálený zdravotný stav žalobkyne, naopak tvrdil, že až absolútnou stabilizáciou zdravotného stavu došlo k ukončeniu liečby (nie vybratím stehov) a ustáleniu zdravotného stavu asi 3 týždne po úraze. Preto súd pri rozhodovaní vychádzal z posudku MUDr. Q. vyhotoveného dňa 25.2.2013, t.j. v čase, kedy liečba bola nesporne ukončená a posudok bolo možné vyhotoviť bez akýchkoľvek pochybností o prípadných zdravotných komplikáciách. Pri úraze žalobkyňa utrpela poranenia hlavy, kolena a členka. Bolestné za poranenie hlavy obaja lekári ohodnotili zhodne pol. 3 - pomliaždenie hlavy bez otrasu mozgu počtom bodov 5. MUDr. Q. navyše aj pol. 4 - pomliaždenie tváre 5 bodmi, ale v svedeckej výpovedi uviedol, že pomýlil sa, lebo žalobkyňa mala na hlave 1 ranu a preto pol. 4 (5 bodov) v posudku nemala byť. Bolestné za poranenie členka obaja lekári ohodnotili rovnako pol. 167c - podvrtnutie členkového kĺbu 15 bodmi. Bolestné za poranenie kolena MUDr. D. ohodnotil pol. 162 - hlboká rana dolnej končatiny chirurgicky ošetrená 10 bodmi a MUDr. Q. pol. 161 - povrchová rana dolnej končatiny chirurgicky ošetrená 10 bodmi a navyše pol. 160c, ohľadom ktorej v svedeckej výpovedi uviedol, že sa pomýlil, správne mala byť uvedená pol. 160b - pomliaždenie ťažšieho stupňa kolenného kĺbu 15 bodmi. Súd ohodnotenie bolestného za obe položky považoval za dôvodné, lebo z lekárskych záznamov jednoznačne vyplýva a obaja ošetrujúci lekári to aj potvrdili, že žalobkyňa utrpela tržnú ranu kolena, ktorá bola zašívaná a zároveň z lekárskej správy MUDr. X.ej, rehabilitačnej lekárky (č.l. 11) bolo preukázané, že žalobkyňa utrpela aj pomliaždenie kolena (pravdepodobne úderom pri páde v autobuse). Žalobkyňa žiadal náhradu škody na zdraví titulom bolestného v sume 769,- eur za 50 bodov, rozsudkom zo dňa 2.6.2015 jej bolo právoplatne priznaných 461,40 eur za 30 bodov, preto predmetom tohto konania zostalo 307,60 eur za 20 bodov. Na základe uvedeného súd priznal navrhovateľke náhradu škody titulom bolestného za 15 bodov po 15,38 eur spolu vo výške 230,70 eur, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a v prevyšujúcej časti 76,90 eur za 5 bodov (pol. 4 pomliaždenie tváre) žalobu ako nedôvodnú zamietol.

21. Žalobkyňa žiadala priznať aj zákonné úroky z omeškania od podania žaloby do zaplatenia. V tejto časti súd žalobu zamietol z dôvodu, že povinnosť žalovaného plniť na základe tohto rozsudku nastane až právoplatnosťou a vykonateľnosťou tohto rozsudku a teda žalovaný sa môže dostať do omeškania až po márnom uplynutí lehoty na plnenie poskytnutej súdom.

22. O povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok za žalobu súd rozhodol podľa ust. § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v zmysle ktorého, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. V danom prípade bola žalobkyňa od poplatku oslobodená podľa ust. § 4 ods. 2 písm. ch) cit. zákona účinného v čase podania žaloby, preto je povinný zaplatiť súdny poplatok za žalobu neúspešný žalovaný vo výške 41,50 eur (6 % zo 692,10 eur).

23. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobkyni, ktorá bola úspešná v rozsahu 90 % ( z uplatnenej sumy 769,- eur bola úspešná v sume 692,10 eur) a neúspešná v 10 %, priznal náhradu trov konania v rozsahu 80 % (90 - 10).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody § 365 C.s.p.) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.