Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Er-179-2013.pdf
PDF · 94.38 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-4Er/179/2013
Uznesenie
Okresný súd Partizánske v exekučnej veci oprávnenej Ľubica Valná ĽUBYT, s miestom podnikania Čeľadince 168, IČO: 34 669 159, zastúpenej JUDr. Martinom Landlom, advokátom v Lučenci, Rázusova 47/4825 proti povinnému W. G., nar. XX.X.XXXX, bytom C. O. XXX, o vymoženie 594,46 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e. II. Súd povinnému ukladá povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Klimentovi, so sídlom exekútorského úradu v Topoľčancoch, Sv. Cyrila a Metoda 4647/1, trovy exekúcie v plnej výške, do pätnástich dní od doručenia tohto uznesenia. III. Výška trov exekúcie je 46,53 €. IV. Oprávnenej a povinnému súd nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznáva.
odôvodnenie:
(1) Oprávnená sa návrhom zo dňa 19.2.2013, doručeným exekútorskému úradu dňa 21.2.2013, domáha proti povinnému vykonania exekúcie za účelom vymoženia sumy 594,46 € s príslušenstvom na podklade exekučného titulu, ktorým je zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Trenčín zo dňa 25.10.2012 č.k. 36Zm/55/2012-12, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.12.2012 čo do istiny a úrokov a dňa 5.1.2013 čo do trov konania. (2) Súd poveril vykonaním exekúcie dňa 27.2.2013 JUDr. Petra Klimenta, súdneho exekútora so sídlom v Topoľčanoch. (3) Súd exekúciu uznesením zo dňa 19.2.2016 č.k. 4Er/179/2013-18 zastavil z dôvodu, že oprávnená včas nedoplnila návrh na vykonanie exekúcie o opísanie rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa vlastného vzťahu s povinným. Uznesenie vydal vyšší súdny úradník. (4) Uznesenie bolo dňa 27.2.2016 doručené právnemu zástupcovi oprávnenej. Dňa 29.2.2016 podala proti nemu oprávnená prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie. Odvolanie je podané včas. Vzhľadom k tomu, že napadnuté uznesenie vydal vyšší súdny úradník a ide o rozhodnutie, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa, podaním odvolania bolo napadnuté uznesenie ex lege (zo zákona) zrušené a vo veci opätovne rozhodne sudca. (5) Oprávnená odvolanie odôvodňuje tým, že súd vec nesprávne právne posúdil a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, pretože doplnenie exekúcie doručila včas súdnemu exekútorovi. Okrem toho je potrebné použiť analógiu a doplnenie je potrebné považovať za včas podané, pretože ho podala včas na miestne nepríslušnom súde, ktorý ho mal bezodkladne postúpiť, pričom účinky spojené s jeho podaním zostávajú zachované. (6) Z doplnenia exekúcie zo dňa 15.1.2016 vyplýva, že oprávnená svoj vzťah s povinným opísala tak, že dňa 28.3.2012 mu požičala ako veriteľ sumu vo výške 594,46 € a povinný jej ako dlžník vystavil vlastnú zmenku. Za zmenku včas neuhradil, preto podala návrh na súd, kde si práva zo zmenky uplatnila. Následne súd vo veci vydal na základe jej návrhu zmenkový platobný rozkaz, na podklade ktorého podala návrh na vymoženie sumy 594,46 €.
(7) Súd zo spisu súdneho exekútora zistil, že doplnenie exekúcie oprávnená doručila súdnemu exekútorovi dňa 22.1.2016. (8) Zo spisu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 36Zm/55/2012 vyplýva, že zmenkový súd vo veci samej rozhodol len na podklade tvrdení oprávnenej v návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu, a to výlučne na podklade originálu predloženej zmenky. Zo spisu nevyplýva, že by zmenkový súd pred vydaním exekučného titulu skúmal právny dôvod vystavenia zmenky. (9) Podľa § 39 ods. 4 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku (ďalej len „EP“) v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú. (10) Podľa § 243f ods. 1, ods. 4, ods. 6 EP v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. Ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m). Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie. (11) Podľa § 57 ods. 1 písm. m) EP exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. (12) Súd sa v prvom rade zaoberal tým, či je doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie podané včas. (13) Zákon č. 438/2015 Z.z., ktorým bolo do Exekučného poriadku doplnené ustanovenie § 243f nadobudol účinnosť dňa 23.12.2015. Zákonná lehota podľa § 243f ods. 1 EP, v ktorej musí oprávnený doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 EP uplynula dňa 22.1.2016. Exekučný poriadok neuvádza, či je potrebné doplnenie doručiť súdnemu exekútorovi alebo exekučnému súdu, preto je potrebné lehotu považovať za zachovanú v prípade, ak bolo doplnenie počas jej plynutia doručené buď exekučnému súdu, alebo súdnemu exekútorovi. Oprávnená doplnenie doručila poverenému súdnemu exekútorovi dňa 22.1.2016, teda v posledný deň zákonnej lehoty. Doplnenie teda bolo doručené včas. (14) Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky. Exekučným titulom je zmenkový platobný rozkaz. (15) Z doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie nevyplýva, či vlastný právny vzťah oprávnenej a povinného vznikol na podklade spotrebiteľskej zmluvy. Z jeho obsahu vyplývajú len okolnosti vystavenia zmenky (skutočnosť, že ide o zabezpečovaciu zmenku), ale nevyplývajú z neho okolnosti právneho vzťahu, ktorý vystaveniu zmenky predchádzal a plnenie z ktorého je zmenkou zabezpečené. Nie je z neho zrejmé, plnenie z akej zmluvy (či zo zmluvy o úvere alebo o pôžičke, či zo zmluvy spotrebiteľskej alebo výlučne obchodnej) zmenka zabezpečovala. Zákon síce expressis verbis neustanovuje, ktoré skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným sa považujú podľa § 39 ods. 4 EP za rozhodujúce, z jeho zmyslu však vyplýva, že má ísť o tie skutočnosti, z ktorých vyplýva, že buď právny vzťah medzi oprávneným a povinným, na podklade ktorého bola vystavená zmenka, nie je právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, alebo z ktorých vyplýva, že v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky zabezpečujúcej plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy bolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. (16) Z doplnenia návrhu doručeného oprávnenou žiadne rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným nevyplývajú, čo je samo osebe dôvodom na zastavenie exekúcie. (17) Z pripojeného spisu zmenkového súdu vyplýva, že zmenkový súd sa nezaoberal obsahom zmluvy, v súvislosti s ktorou vznikol vymáhaný nárok. Zmluvu nemal pri rozhodovaní ani k dispozícii, rozhodoval výlučne na podklade tvrdení oprávnenej a na podklade predloženého originálu zmenky. Je teda zrejmé, že zmenkový súd vôbec neskúmal zmluvu, plnenie z ktorej bolo zabezpečené predloženou zmenkou, je nepochybné, že nebolo v základnom konaní prihliadnuté na prípadné neprijateľné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, prípadne na rozpor s dobrými mravmi alebo zákonom.
(18) Zákonodarca stanovil oprávnenému v prípade, ak sa proti fyzickej osobe vymáha nárok zo zmenky, povinnosť preukázať, že nejde o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou alebo že síce ide o nárok, ktorý v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou vznikol, ale v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul bolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Dôkazné bremeno má oprávnený a existencia dôvodov na zastavenie konania sa prezumuje (predpokladá). Z listinných dôkazov predložených oprávnenou, ani z pripojeného spisu nevyplýva, že by sa zmenkový súd zaoberal prípadným spotrebiteľským charakterom právneho vzťahu účastníkov konania a že by prihliadal na okolnosti uvedené v § 57 ods. 1 písm. m) bod prvý až tretí EP. Oprávnená teda neuniesla dôkazné bremeno ohľadom preukázania skutočnosti, že nie je dôvod exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) EP zastaviť (§ 243f ods. 4 EP). (19) Z uvedených dôvodov súd vychádzajúc z prezumpcie dôvodu na zastavenie exekúcie (§ 243f ods. 4 EP) exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) EP zastavil. (20) Podľa § 200 ods. 2 EP v znení účinnom do 30.6.2014 (s poukazom na § 243c EP) ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. (21) Podľa § 200 ods. 1 EP trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50). (22) Podľa § 196 EP za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. (23) Podľa § 199 EP výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom (24) Podľa § 197 ods. 1 EP náklady podľa § 196 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1995/233/20160701> uhrádza povinný. (25) Podľa § 203 ods. 1 až ods. 3 EP ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške. (26) Podľa § 14 ods. 1, ods. 2 vyhlášky MSSR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura. (27) Podľa § 15 ods. 1 citovanej vyhlášky Paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a. získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b. doručenie príkazu na začatie exekúcie, c. doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d. doručenie exekučného príkazu, e. doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f. doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g. každé zisťovanie bydliska povinného, h. každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i. každé zisťovanie účtu povinného, j. každé ďalšie zisťovanie majetku povinného. (28) Podľa § 22 ods. 1 citovanej vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. (29) Podľa § 25 citovanej vyhlášky v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
(30) Podľa § 26 citovanej vyhlášky základ na určenie odmeny podľa tejto vyhlášky sa zaokrúhľuje na celé eurá nahor a vypočítaná odmena na najbližších 50 eurocentov nahor. (31) Vzhľadom k tomu, že súd rozhodol o zastavení exekúcie, je potrebné v zmysle § 200 ods. 2 EP rozhodnúť aj o trovách zastavenej exekúcie. Poverený súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie v sume 46,53 €. Špecifikoval ich ako odmenu 33,19 €, náhradu hotových výdavkov za poštovné 6,70 € a DPH 6,64 €. (32) O povinnosti povinného nahradiť trovy exekúcie súd rozhodol podľa § 197 EP. (33) Trovy exekúcie v zásade platí povinný. Oprávnenému je možné uložiť povinnosť na náhradu trov exekúcie len v prípade, ak je naplnená niektorá z hypotéz ustanovenia § 203 EP. To znamená, že oprávnený zodpovedá za trovy exekúcie len v takom prípade, ak dôjde k zastaveniu exekúcie jeho zavinením, ak dôjde k zastaveniu exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a ak dôjde k zastaveniu exekúcie z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok povinného. (34) V posudzovanej veci nedošlo k zastaveniu exekúcie z dôvodu, za ktorý by procesne zodpovedala oprávnená. Oprávnená nezavinila, že v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul, neboli dodržané podmienky predpokladané v § 57 ods. 1 písm. m) EP, preto nemôže procesne zodpovedať ani za zastavenie exekúcie z tohto dôvodu. Preto sa uplatní všeobecné pravidlo ustanovené v § 197 ods. 1 EP a trovy exekúcie je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi povinný. (35) V súlade s § 200 ods. 2 EP je súd povinný v prípade zastavenia exekúcie rozhodnúť aj o výške trov exekúcie. Súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nasledovne: a. odmenu podľa § 14 citovanej vyhlášky v minimálnej zákonnej výške 33,19 €. Poverený súdny exekútor vykonal najmenej jeden úkon exekučnej činnosti (§ 15 ods. 1 písm. a) citovanej vyhlášky - získanie poverenia na vykonanie exekúcie), preto mu vznikol nárok na minimálnu odmenu podľa § 14 ods. 1 citovanej vyhlášky. Keďže si súdny exekútor neuplatnil vyššiu ako najnižšiu zákonnú odmenu, súd sa rozsahom vykonaných úkonov exekučnej činnosti bližšie nezaoberal. b. náhradu hotových výdavkov podľa § 22 citovanej vyhlášky za poštovné vo výške 6,70 €; Súd priznal poštovné za doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie (1,70 €) a žiadosti o súčinnosť (1,40 €). V súvislosti s ukončením exekúcie si súdny exekútor uplatnil poštovné vo výške 3,60 €, náhradu ktorého mu súd priznal, pretože súdnemu exekútorovi povinnosť vykonať ďalšie úkony v súvislosti so skončením exekúcie vyplýva priamo z Exekučného poriadku a v tejto súvislosti mu nepochybne vzniknú trovy. Súdny exekútor bude musieť vrátiť súdu poverenie na vykonanie exekúcie a doručiť účastníkom a súdu vyúčtovanie trov exekúcie, s čím sú spojené náklady (najmä poštovné). Ich výška vyčíslená súdnym exekútorom na 3,60 € je primeraná. c. DPH podľa § 196 EP vo výške 20% zo základu 39,89 €, teda vo výške 7,98 € (36) Spolu patrí súdnemu exekútorovi náhrada trov exekúcie vo výške 47,87 € vrátane DPH (33,19 € + 6,70 € + 7,98 €). Súdny exekútor si neuplatnil náhradu dane z pridanej hodnoty za poštovné, hoci mu na takú náhradu nárok podľa § 196 EP vznikol. Základom pre výpočet dane z pridanej hodnoty totiž nie je len odmena súdneho exekútora, ale aj náhrady, vrátane náhrady poštovného (v tomto prípade nejde o oslobodenie poštovného od DPH, pretože oslobodené podľa zákona o DPH sú univerzálne poštovné služby /§ 28 zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty/, ktoré môže poskytovať len prevádzkovateľ poštovej služby, ktorým súdny exekútor nie je /§ 2 ods. 9 písm. a) zákona č. 324/2011 Z.z. o poštových službách/). Vzhľadom k tomu, že si súdny exekútor uplatnil náhradu trov exekúcie len do výšky 46,53 €, súd mu v súlade s § 216 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) priznal náhradu trov exekúcie do uplatnenej výšky 46,53 €. (37) Podľa § 9a EP ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. (38) Podľa § 256 ods. 1, ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane. (39) Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (40) Týmto rozhodnutím sa končí exekučné konanie, preto súd musí rozhodnúť aj o nároku na náhradu trov konania (§ 9a EP, § 262 ods. 1 CSP). K zastaveniu konania došlo z dôvodu zmeny Exekučného poriadku zavedenej zákonom č. 438/2015 Z.z., ktorú procesné strany nemohli ovplyvniť. Oprávnená nezavinila, že v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul, neboli dodržané podmienky predpokladané v § 57 ods. 1 písm. m) EP, preto nemôže procesne zodpovedať ani za zastavenie exekúcie z tohto dôvodu.
Za vznik dôvodu na zastavenie exekúcie nezodpovedá ani povinný. Z uvedených dôvodov súd rozhodol o trovách konania tak, že oprávnenej a povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. (§ 355 ods. 2, § 357 písm. m) Civilného sporového poriadku, § 58 ods. 5 Exekučného poriadku)
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.