Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3CoCsp/85/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

1

SpisovaZnacka

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členov senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu: MINIHOTOVOSŤ, SE, IČ: 043 55 211, so sídlom v Břeclave, Náměstí T.G. Masaryka 2392/17, zastúpeného JUDr. Katarínou Hegedüšovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Majerníkova 3479/3A proti žalovanému A. B., nar. X.X.XXXX, bytom v C. - D. C., E. XXXX/XX, o zaplatenie 150 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. -87 zo dňa 28. septembra 2021

rozhodol:

1

SpisovaZnacka

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. N e p r i z n á v a stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

7

SpisovaZnacka

Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie" alebo „súd") rozsudkom označeným v záhlaví tohto rozhodnutia rozhodol v tomto znení:

Žalobu zamieta.

Žalovaný má voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

Súd prvej inštancie napadnutý rozsudok odôvodnil tým, že žalobca sa domáhal zaplatenia od žalovaného sumy 150 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 150 eur od 28.12.2017 do zaplatenia, zmluvnej pokuty vo výške 12 eur, ako aj náhrady trov konania., keďže žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 150 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal žalobcovi vrátiť spolu s celkovými nákladmi spojenými s úverom vo výške 32 eur, t.j. celkovo čiastku vo výške 182 eur do 21 dní odo dňa poskytnutia úveru s tým, že celkové náklady spojené s úverom tvorené výlučne odplatou predstavujú sumu 32 eur a keďže žalovaný si svoje povinnosti riadne a včas neuhrádzal, a to ani čiastočne, žalobca si uplatnil nárok cestou súdu.

Súd prvej inštancie v zmysle , vo veci konal a rozhodol s tým, že žalovaný sa k žalobe nevyjadril, a preto mal za to, že skutočnosti uvádzané v žalobe nie sú sporné, a preto z nich vychádzal a mal za preukázané, že strany sporu uzavreli dňa 29.11.2017 na diaľku prostredníctvom internetovej komunikácie zmluvu označenú ako Zmluva o zapůjčce č. 514324, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu ako veriteľa poskytnúť žalovanému ako spotrebiteľovi krátkodobý bezúčelový úver a to najneskôr do 2 pracovných dní odo dňa uzatvorenia zmluvy odpísaním peňažnej čiastky v prospech účtu žalovaného. Žalovaný ako spotrebiteľ sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom vo výške 150 eur, t.j. zaplatiť celkovú čiastku 182 eur. Celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom sú tvorené istinou vo výške 150 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s nákladmi spojenými s úverom vo výške 32 eur. Žalobca vyzýval žalovaného aj k povinnosti uhradiť mu sumu 32 eur za zaslané upomienky, každá vo výške 3 eurá (22.12.2017, 28.12.2017, 14.10.2020, 26.10.2020), ktoré boli žalovanému zaslané e-mailom v súlade so zmluvou.

Na základe takto vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa bodu 11 Všeobecných zmluvných podmienok poskytnutia úveru, (ďalej len „OZ), , o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.12.2017, o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a o doplnení niektorých zákonov a konštatoval, že v danom prípade bola splatnosť pôžičky stanovená na dobu kratšiu ako jeden mesiac (zmluva uzatvorená dňa 29.11.2017, splatnosť do 20.12.2017, preto nebolo možné aplikovať pre tento prípad o spotrebiteľských úveroch. Súd prihliadajúc na ust. v zmysle ktorého môže súd vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, vyzval žalobcu na predloženie dokladu o poskytnutí pôžičky žalovanému ako spotrebiteľovi na základe Zmluvy o úvere č. 514324 zo dňa 29.11.2017, ktorý však žalobca súdu v stanovenej lehote nepredložil, ani na výzvu súdu nijakým spôsobom nereagoval, hoci mu táto bola doručená dňa 29.05.2021. Zo zaslanej výzvy súdu muselo byť žalobcovi zrejmé, že poskytnutie pôžičky žalovanému súd nepovažoval za preukázané a keďže žalobca nepredložil súdu, že žalobca nepredlžil súdu doklad objektívne preukazujúci poskytnutie peňažných prostriedkov žalovanému, mal súd za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne skutočností tvrdených žalobcom v samotnej žalobe, t.j. skutočného odovzdania peňazí žalovanému. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle v spojení s .

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote včas) odvolanie žalobca. Uplatnil odvolacie dôvody podľa , , , a a poukazoval na spotrebiteľský charakter úverových zmlúv, ktorý ale nekorešponduje s právnym záverom o nepreukázaní prenechania peňažných prostriedkov žalovanému z vlastnej iniciatívy, k čomu sa ani žalobca nemal možnosť vyjadriť, pričom poukazoval na to, že žalobca je zapísaný do obchodného registra Českej republiky, má sídlo v Českej republike, je nositeľom povolania na poskytovanie spotrebiteľských úveroch v Českej republike, ktorá mu udelila Česká národná banka, ktorej výlučnému dohľadu podlieha a preto poukazoval na aplikáciu českého právneho poriadku v danom prípade, ktorá nemôže byť menej výhodná pre spotrebiteľa s poukazom aj na citovanú smernicu a článok 9 o aplikácii vo veci českého práva v kontexte aj Nariadenia Rím I.

V zmysle Nariadenia Rím I. platí, že v prípade spotrebiteľskej zmluvy sa použije právo krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa, t.j. tu slovenské právo. To však platí iba v prípade, ak

- veriteľ vykonáva svoju činnosť v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa alebo

- veriteľ nevykonáva svoju činnosť v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa (ale napr. v „svojej krajine“), ale smeruje svoju činnosť na krajinu obvyklého pobytu spotrebiteľa alebo na viacero krajín, vrátane krajiny obvyklého po bytu spotrebiteľa. Navrhoval preto, aby odvolací súd zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( , ďalej len „CSP“), po preskúmaní podmienok prípustnosti odvolania, prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu vyplývajúcom z ust. a v znení uplatnených odvolacích dôvodov podľa , , , a a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je nedôvodné.

Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 23.06.2022 o 11,40 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 230/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo zverejnené dňa 07.06.2022 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v zmysle , a .

Žalobca ako odvolateľ podaným odvolaním uplatnil odvolacie dôvody podľa , , a .

Odvolací dôvod podľa je naplnený v prípade ak dôjde k vadám konania alebo aj vadám rozhodnutia v dôsledku ktorých súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv a nie hmotnoprávnych nárokov strán. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Ak sa spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu rozhodne inak, každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu. Podľa SR sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Podľa SR má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba vo všeobecnosti rozumieť taký procesný postup súdu, v dôsledku ktorého účastník nemôže uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Podľa ustálenej súdnej praxe k odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť najmä procesným postupom súdu, ktorý rozhodnutiu predchádza. Zároveň podľa ustálenej súdnej praxe k odňatiu možnosti konať pred súdom, môže dôjsť nielen procesným postupom súdu tak ako je to vyššie uvedené, ale aj rozhodnutím samotným a to v prípade, ak rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.

Odvolací dôvod podľa dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie je subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, t.j. vadami konania podľa ods.

1 písm. d) sú iné vady, ktoré mohli mať vplyv na výrok rozhodnutia, s výnimkou tých, ktoré sú uvedené v , , .

Odvolací dôvod podľa je v súdnej praxi daný vtedy, ak súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnutý dôkaz potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, k čomu je potrebné uviesť, že súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy stranami konania, najmä súd nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska hmotného práva nie sú významné a nevykoná ani dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam, ktoré boli už preukázané iným spôsobom alebo založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Neúplné zistenie skutkového stavu je odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť. Iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v spore spôsobilým odvolacím dôvodom. Zároveň musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.

Odvolací dôvod podľa ust. je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust., alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. , a , pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

K odvolaciemu dôvodu podľa ust. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t.zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené.

V prejedávanej veci odvolacia námietka žalobcu predovšetkým smerovala k potrebe aplikácie českého práva v danom spore a keďže súd vo veci rozhodol v zmysle právneho poriadku platného v Českej republike, touto skutočnosťou žalobca zdôvodňoval uplatnenie odvolacích námietok s tým, že odvolacie námietky žalobcu z uplatnených hľadísk ale nie sú opodstatnené, nakoľko súd vychádzal z ustálenej rozhodovacej činnosti súdov Slovenskej republiky, viď aj rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach -56 zo dňa 23. júna 2021, ako aj ďalšie, ktoré svedčia o dôvodnosti aplikácie právnych predpisov Slovenskej republiky na spotrebiteľské vzťahy, ktoré sú predmetom konania, keďže aj v zmysle nariadenia Rím I platí, že v prípade spotrebiteľskej zmluvy sa používa právo krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa, t.j. tu slovenské právo a v danom prípade má spotrebiteľ jednoznačne, čo vyplýva aj z obsahu spisu, pobyt, t.j. z odpovede na lustráciu v Registri obyvateľov SR má žalovaný trvalý pobyt v C. - D. C., E. XX, súp. č. XXXX, s dátumom prihlásenia dňa 16.04.1985, pričom iný pobyt žalovaného súd nezistil a z obsahu spisu to ani nevyplýva a preto tento pobyt možno považovať za obvyklý pobyt spotrebiteľa, kedy do úvahy prichádza právo krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa, ktorým je slovenské právo.

Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam tak nie sú dôvodné odvolacie námietky žalobcu a preto súd vo veci vecne správne rozhodol v zmysle .

O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle , a a keďže plne úspešnému žalovanému v odvolacom konaní nevznikli žiadne trovy odvolacieho konania a neúspešnému žalobcovi v odvolacom konaní ani trovy odvolacieho konania nepatria, odvolací súd nepriznal stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

1

SpisovaZnacka

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).