Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_41C-126-2015.pdf
PDF · 176.11 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-41C/126/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Beátou Oreničovou v spore žalobcu: U.. X. Z., E.. XX.X.XXXX, I. Y. XX, D., právne zastúpený Steiner & Associates, s.r.o. so sídlom Moyzesova 46, Košice, IČO: 36 864 081, proti žalovanému: U.. U. O., E.. XX.X.XXXX, I. Š. X, XXX XX E. - Č., právne zastúpený JUDr. Jánom Mikuľákom, advokátom, so sídlom Františkánska 5, Košice, IČO: 42 104 394, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Žalovaný m á proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Štát m á proti žalobcovi nárok na náhradu trov v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 23.2.2015 domáhal proti žalovanému určenia, že Kúpna zmluva zo dňa 16.10.2013 uzatvorená medzi žalovaným a Martinom Tkáčom - Sadom, nar. 24.5.1972, bytom Milosrdenstva 8, Košice, je voči žalobcovi právne neúčinná, nakoľko tento právny úkon ukracuje uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky žalobcu. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.
2. Podanie žaloby odôvodnil tým, že je právnym nástupcom pôvodného veriteľa zo Zmluvy o pôžičke, uzatvorenej dňa 26.3.2009 medzi Helenou Petnuchovou rod. Brudňákovou ako veriteľom (pôvodný veriteľ a matka žalobcu) a Martinom Tkáč - Sadom a Petrom Smutným ako dlžníkmi. Uviedol, že predmetom zmluvy o pôžičke zo dňa 26.3.2009 bolo požičanie peňažnej sumy vo výške 144.900 eur, ktorú boli dlžníci povinní vrátiť spoločne a nerozdielne najneskôr do 31.12.2009. Matka žalobcu dňa 19.4.2011 zomrela a žalobca sa na základe Osvedčenia o dedičstve, vydaným notárom JUDr. Pavlom Semjanom, súdnym komisárom Okresného súdu Košice II pod sp.zn. 24D/288/2011, Dnot 112/2011, zo dňa 5.10.2011, stal právnym nástupcom pôvodného veriteľa zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 26.3.2009. Z dôvodu smrti svojej matky a zároveň z dôvodu, že dlžníci Martin Tkáč - Sado a Peter Smutný si svoje povinnosti zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 26.3.2009 nesplnili riadne a včas, dňa 21.12.2012 žalobca uzatvoril s dlžníkmi novú Zmluvu o pôžičke. Táto Zmluva o pôžičke zo dňa 22.12.2012 tak nahrádza pôvodnú Zmluvu o pôžičke zo dňa 26.3.2009 uzatvorenú matkou žalobcu. V čl. 1 ods. 3 Zmluvy o pôžičke zo dňa 21.12.2012 dlžníci výslovne uznali voči žalobcovi svoj záväzok vyplývajúci zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 26.3.2009, a to čo do dôvodu aj čo do výšky. Dlžníci okrem dlžnej istiny v sume 144.900 eur uznali aj príslušenstvo pohľadávky v podobe zákonných úrokov z omeškania. Ku dňu uzatvorenia Zmluvy o pôžičke zo dňa 21.12.2012 dlžná suma, ktorú sa dlžníci zaviazali žalobcovi zaplatiť, predstavovala 185.000 eur. Podľa Zmluvy o pôžičke zo dňa 21.12.2012 tak boli dlžníci povinní spoločne a nerozdielne uhradiť žalobcovi dlžnú sumu podľa splátkového kalendára, ktorý tvorí prílohu k Zmluve o pôžičke zo dňa 21.12.2012, a to v 12-tich mesačných splátkach, počnúc prvou splátkou
dňa 31.1.2013 až poslednou splátkou splatnou dňa 31.12.2013. Podľa čl. IV ods. l Zmluvy o pôžičke zo dňa 21.12.2012 malo omeškanie dlžníkov s úhradou dvoch splátok za následok okamžitú splatnosť celého dlhu. Dlžníci však žiadnu splátku neuhradili, a to ani sčasti. Dňa 16.10.2013 uzatvoril dlžník Martin Tkáč - Sado ako predávajúci so žalovaným ako kupujúcim kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bola kúpa nehnuteľnosti - a to bytu č. 7 na 2. poschodí bytového domu č. súp. 461, nachádzajúceho sa na ul. Milosrdenstva č. 8 v Košiciach, vedeného Okresným úradom Košice, kat. odborom na LV č. 12125 pre k.ú. Južné Mesto a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku vo výške 1122/10000, ktorej vklad bol povolený pod č. V-9326/2013. Žalobca v žalobe ďalej citoval ust. § 42a ods. l zákona č. 40/1964 Zb. -Občiansky zákonník, § 42a ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka. K splneniu 1. podmienky (existencia vymáhateľnej pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi) uviedol, že pohľadávka žalobcu voči Martinovi Tkáč - Sadovi vznikla v zmysle ustanovení Zmluvy o pôžičke zo dňa 26.3.2009 a Zmluvy o pôžičke zo dňa 21.12.2012, nakoľko si Martin Tkáč - Sado dobrovoľne nesplnil svoje povinnosti, ktoré ako dlžník povinnosť splniť mal. K splneniu 2. podmienky (konkrétny právny úkon dlžníka ukracuje uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa) uviedol, že právny úkon ktorý sa napáda touto odporovacou žalobou, je Kúpna zmluva, ktorú dňa 16.10.2013 uzatvoril žalovaný s Martinom Tkáč - Sadom, na základe ktorej sa žalovaný stal výlučným vlastníkom kúpenej nehnuteľnosti. U žalobcu vznikla dôvodná pochybnosť, že pri tomto prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti išlo o fingovaný právny úkon. Žalobca má za to, že za predaj nehnuteľnosti neobdŕžal predávajúci od kupujúceho žiadne protiplnenie, t.j. kúpnu cenu resp. kúpna cena bola neprimeraná reálnej hodnote prevádzaných nehnuteľností. V zmysle uvedeného z tohto právneho úkonu mal prospech výlučne žalovaný. Majetok Martina Tkáč-Sado sa na základe uvedenej kúpnej zmluvy podstatne zmenšil a z toho dôvodu žalobca nebude môcť v budúcnosti dosiahnuť uspokojenie svojej vymáhateľnej pohľadávky voči Martinovi Tkáč-Sadovi. Podľa informácií žalobcu Martin Tkáč - Sado nevlastní žiaden ďalší majetok. Preto žalobca nebude môcť v budúcnosti dosiahnuť uspokojenie svojej vymáhateľnej pohľadávky voči Martinovi Tkáč-Sadovi (nakoľko ten sa dotknutým právnym úkonom zbavil svojho majetku podstatnej hodnoty).
K splneniu 3. podmienky ( úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa a vedomosť žalovaného o tomto úmysle) uviedol, že dlžník Martin Tkáč- Sado v minulosti obchodne spolupracoval a podľa vedomosti žalobcu stále spolupracuje so žalovaným. Keďže žalovaný a Martin Tkáč -Sado, teda dlžník žalobcu, sú v úzkom prepojení, obaja dobre poznajú a v minulosti aj poznali svoje obchodné aktivity, má žalobca za to, že žalovaný musel o úmysle dlžníka Martina Tkáč-Sada ukrátiť svojho veriteľa (žalobcu) vedieť. Žalobca má za to, že Martin Tkáč - Sado uzatvoril kúpnu zmluvu v úmysle ukrátiť žalobcu a zmariť tak uspokojenie jeho pohľadávky. K splneniu 4. podmienky (odporovaný právny úkon dlžník urobil v posledných troch rokoch predchádzajúcich podaniu odporovacej žaloby) uviedol, že k uzatvoreniu Kúpnej zmluvy medzi žalovaným a Martinom Tkáč - Sadom došlo 16.10.2013.
3. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 28.7.2015, kde žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok. So žalobou, ako aj tvrdeniami v nej uvedenými, žalovaný nesúhlasil. Podľa žalovaného z podanej žaloby nijakým spôsobom nevyplýva, na základe akých skutočností žalobca dospel k záverom, že dlžník nemá žiaden majetok, nezaoberal sa ani majetkovými pomermi druhého dlžníka Petra Smutného a pristupujúceho dlžníka a nie je zrejmé, aké úkony spravil k uspokojeniu svojej pohľadávky. Zo žaloby taktiež nevyplýva, či pohľadávka žalobcu voči dlžníkovi ako aj druhému dlžníkovi a pristupujúcemu dlžníkovi je nielen vymáhateľná, ale zároveň aj nevymožiteľná, ako to tvrdí. Žalobca zároveň musí preukázať, že úkony dlžníka , ktoré ukracujú uspokojenie pohľadávky veriteľa, majú súčasne za následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z iného majetku dlžníka, v tomto konkrétnom prípade aj z majetku Petra Smutného a spol. SOLITUS spol. s r.o., čo však nepreukázal. Uviedol, že medzi žalovaným a dlžníkom Martinom Tkáč-Sadom bola dňa 30.11.2009 uzavretá Zmluva o pôžičke, na základe ktorej žalovaný poskytol dlžníkovi sumu vo výške 100.000 eur, ktorú mal vrátiť v troch splátkach, ako to vyplýva zo zmluvy o pôžičke a jej dodatku. Za účelom zabezpečenia pôžičky došlo zároveň k uzatvoreniu záložnej zmluvy na byt. Z dôvodu nevrátenia požičanej sumy došlo medzi žalovaným a dlžníkom k uzatvoreniu napádanej kúpnej zmluvy, na základe ktorej bola uspokojená pohľadávka žalovaného. Z týchto dôvodov preto neobstojí tvrdenie žalobcu o fingovanosti právneho úkonu, ani o neprimeranosti kúpnej ceny. Žalovaný poprel, že by vedel o úmysle dlžníka ukrátiť svojho veriteľa alebo o tom mohol vedieť. Nerozporuje, že s
dlžníkom spolupracoval, avšak vzájomné vzťahy boli na úrovni dodávateľsko-odberateľských vzťahov, bez bližšieho poznania majetkových pomerov toho druhého.
4. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (CSP), ktorým došlo k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. v znení účinnom do 30.6.2016, Občiansky súdny poriadok (O.s.p.). V súlade s ust. § 470 ods. l CSP súd po účinnosti tohto zákona vo veci postupuje podľa nového procesného predpisu pri zachovaní právnych účinkov úkonov, ktoré v konaní nastali dovtedy, v zmysle ust. § 470 ods. 2 veta prvá CSP.
5. Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu (Žalobou, Vyjadrením žalovaného k podanej žalobe, Zmluvou o pôžičke zo dňa 26.3.2009, Osvedčením o dedičstve sp.zn. 24D 288/2011 Dnot 112/2011 zo dňa 5.10.2011, Zmluvou o pôžičke zo dňa 21.12.2012, Splátkovým kalendárom k Zmluve o pôžičke zo dňa 15.1.2013, Výpisom z Listu vlastníctva č. 12125 k.ú. Južné Mesto, Zmluvou o pôžičke zo dňa 30.11.2009, Dodatkom č. l k Zmluve o pôžičke uzavretej dňa 30.11.2009 zo dňa 19.12.2011, Záložnou zmluvou na založenie nehnuteľnosti zo dňa 30.11.2009, Rozhodnutím Správy katastra Košice č.vkladu: V-9216/09 zo dňa 28.1.2010, Dodatkom č. l k Záložnej zmluve zo dňa 19.12.2011, Zmluvou o prevode vlastníctva bytu zo dňa 14.10.2013, výsluchom strán, Notárskou zápisnicou JUDr. Martiny Mižíkovej č. N 2520/2013 Dnot 32280/2013 zo dňa 20.9.2013, Zmenkou, Vyčíslením všeobecnej, trhovej ceny nehnuteľností predloženým realitnou kanceláriou - Realitná kancelária R69 s..ro., Atomia s.r.o, Servis reality s.r.o., ostatným spisovým materiálom, výsluchom svedkov, znaleckým dokazovaním, Podaním žalobcu vo veci samej zo dňa 28.10.2016, Vyjadrením žalovaného zo dňa 20.1.2017, oboznámením sa s obsahom vyšetrovacieho spisu OR PZ: ČVS -ORP 164/5-Viz-Ke-2013, ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
6. Matka žalobcu pani Helena Petnuchová ako veriteľ a Martin Tkáč Sado a Peter Smutný ako dlžníci, uzavreli dňa 26.3.2009 Zmluvu o pôžičke, na základe ktorej Helena Petnuchová požičala Ing.Martinovi Tkáč-Sadovi a Ing.Petrovi Smutnému finančné prostriedky vo výške 144.900 eur s tým, že tieto finančné prostriedky mali dlžníci vrátiť žalobkyni do 31.12.2009 (čl.5).
7. Pani Helena Petnuchová, ktorá je veriteľom zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 26.3.2009, zomrela dna 19.4.2011 (čl. 6).
8. Podľa Osvedčenia o dedičstve sp.zn. 24D 288/2011 D not 112/2011 zo dňa 5.10.2011, spísaného na Notárskom úrade JUDr. Pavla Semjana vyplýva, že pohľadávku poručiteľky Heleny Petnuchovej rod. Brudňákovej voči Martinovi Tkáčovi-Sadovi, nar. 24.5.1972, bytom Milosrdenstva 8 a Petrovi Smutnému , nar. 21.3.1972, bytom Košice, Výstavby 8, titulom Zmluvy o pôžičke zo dňa 26.3.2009 vo výške 144.900 eur + príslušenstvo nadobudol Radovan Petnuch rod. Petnuch, nar. 28.2.1972, bytom Zemplínska 332, Košice (žalobca). Týmto Osvedčením žalobca preukázal svoju aktívnu legitimáciu v spore (čl. 6-10).
9. Dňa 21.12.2012 Ing.Radovan Petnuch ako veriteľ na jednej strane a Martin Tkáč-Sado, Peter Smutný a spoločnosť SOLITUS spol.s r.o. so sídlom na Magnezitárskej 5 v Košiciach, IČO: 36 190 250 ako dlžníci na strane druhej, uzavreli Zmluvu o pôžičke. V čl. I bod 3 zmluvy, dlžník v l. rade Martin Tkáč
- Sado a dlžník v 2.rade Peter Smutný uznali svoj záväzok vyplývajúci zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 26.3.2009 uzavretej s Helenou Petnuchovou rod. Brudňákovou vo výške 185.000 eur s príslušenstvom čo do výšky a dôvodu, pričom výška záväzku v sume 185.000 eur už zahŕňala aj príslušenstvo, ktorým sú zákonné úroky z omeškania. Dlžník v 3.rade spoločnosť SOLITUS sa podpisom na tejto zmluve zaviazal popri dlžníkovi v l. a v 2.rade splniť dlh, čím sa stal solidárnym dlžníkom. Dlžníci sa zaviazali poskytnutú pôžičku spolu s úrokom podľa čl. II tejto zmluvy vrátiť veriteľovi spoločne a nerozdielne do 31.12.2013. Zároveň žalobca ako veriteľ a Martin Tkáč - Sado, Peter Smutný a spoločnosť SOLITUS s.r.o. dňa 15.1.2013 dohodli Splátkový kalendár, na základe ktorého sa dohodla výška splátok, splatných vždy ku koncu kalendárneho mesiaca. Predmetnú zmluvu o pôžičke súd posúdil ako Uznanie dlhu a u spoločnosti SOLITUS s.r.o. pristúpenie k dlhu. (čl. 11-13).
9. Ešte dňa 30.11.2009 uzavreli Ing.Ivan Jankech (v tomto spore žalovaný) ako veriteľ a Martin Tkáč Sado ako dlžník Zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej bolo zapožičanie finančných prostriedkov vo výške 100.000 eur so 6 % úrokom ročne od 30.11.2009, ktorú pôžičku dlžník sa zaviazal vrátiť v splátkach nasledovne: 20.000 eur so 6 % ročným úrokom v lehote do 30.11.2010, sumu 40.000 eur so 6 % ročným
úrokom v lehote do 30.11.2011, sumu 40.000 eur so 6 % ročným úrokom do 30.11.2012. Žalovaný Ing.Ivan Jankech uzavrel zmluvu o pôžičke dňa 30.11.2009 ako fyzická osoba - občan(čl. 152-153).
10. Dodatkom č. 1 k Zmluve o pôžičke zo dňa 19.12.2011 sa dlžník Ing.Martin Tkáč-Sado a veriteľ Ing.Ivan Jankech dohodli na zmene termínov úhrady splátok pôžičky nasledovne: sumu 20.000 eur aj s 6 % ročným úrokom vráti v lehote do 30.6.2012, sumu 40.000 eur aj s 6 % ročným úrokom vráti do 30.11.2012, sumu 40.000 eur aj s 6 % ročným úrokom vráti v lehote do 30.11.2013 (čl. 154-155).
11. Súčasne spolu so Zmluvou o pôžičke ešte dňa 30.11.2009 uzavreli Ing.Ivan Jankech ako záložný veriteľ a Martin Tkáč - Sado ako záložca Záložnú zmluvu na založenie nehnuteľnosti. Predmetom zálohu je byt č. 7 na 2.poschodí, vchod č. 8, na Milosrdenstva 2 v Košiciach. V čl. II. záložnej zmluvy sa konštatuje, že uvedená nehnuteľnosť slúži na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa vo výške 100.000 eur. Dňa 19.12.2011 bol uzavretý dodatok (čl. 156-157).
12. O povolení vkladu záložného práva do katastra nehnuteľnosti popísanej pod bodom 11 tohto rozhodnutia, rozhodla Správa katastra Košice rozhodnutím č. vkladu: V 9216/09 dňa 28.1.2010 (čl.158, 209).
13. Dňa 19.12.2011 žalovaný ako záložný veriteľa a Martin Tkáč -Sado ako záložca uzavreli Dodatok č. l k záložnej zmluve na založenie nehnuteľnosti uzavretej dňa 30.11.2009. Z predloženého dodatku vyplýva, že podpisy na dodatku boli overené, avšak z čiastočného listu vlastníctva č. 12125 kat.územia Južné mesto, obec Košice-Juh už nevyplýva v časti „C“ ťarchy, ani v časti „Poznámka“ zmienka o uvedenom dodatku (čl. 159-161, 209).
14. Dňa 14.10.2013 uzavreli Martin Tkáč-Sado ako predávajúci a Ing.Ivan Jankech ako kupujúci Zmluvu o prevode vlastníctva bytu, predmetom ktorej bol prevod vlastníctva nehnuteľností, nachádzajúcich sa v kat. území Južné Mesto, v obci Košice-Juh, na ulici Milosrdenstva 8, okres Košice IV, zapísaných na LV č. 12125 pod bodom 6 v podiele 1/1 ako byt č.7 na 2.poschodí, vchod 8, s príslušenstvom. Z čl. IV predmetnej zmluvy vyplýva, že kúpna cena bola stanovená dohodou zmluvných strán vo výške 100.000 eur, s tým, že bol dohodnutý spôsob úhrady kúpnej ceny nasledovne: a) sumu 5.000 eur uhradil kupujúci v hotovosti k rukám predávajúceho pri uzatvorení kúpnej zmluvy, pričom predávajúci podpisom tejto zmluvy potvrdil, že prevzal od kupujúceho časť kúpnej ceny vo výške 5.000 eur, b) zostatok kúpnej ceny vo výške 95.000 eur bola hradená takým spôsobom, že predávajúci a kupujúci si započítavajú vzájomné pohľadávky, ktoré voči sebe majú:
- kupujúci voči predávajúcemu z titulu kúpnej ceny podľa tejto kúpnej zmluvy vo výške 95.000 eur,
- predávajúci voči kupujúcemu z titulu poskytnutej a nesplatenej pôžičky peňazí, ktorú kupujúci poskytol predávajúcemu na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 30.11.2009, v znení jej Dodatku č. 1 k Zmluve o pôžičke zo dňa 19.12.2011, v úhrnnej výške 100.000 eur, ktorej splatenie bolo zabezpečené zriadením záložného práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tejto zmluvy, podľa Záložnej zmluvy na založenie nehnuteľností zo dňa 30.11.2009 v znení jej Dodatku č. 1 zo dňa 19.12.2011,v prospech kupujúceho ako záložného veriteľa (vklad povolený Rozhodnutím o povolení vkladu záložného práva V-9216/2009 zo dňa 28.12.2010 pod v.z. 186/10). Zmluvné strany sa dohodli, že k uvedenému započítaniu dôjde dňom, ktorým nastanú právne účinky povolenia vkladu vlastníckeho práva v prospech kupujúceho. Uvedeným dňom zanikajú vzájomné pohľadávky zmluvných strán ich započítaním, v rozsahu, v akom sa kryjú. Neúčinnosť tohto právneho úkonu - zmluvy je predmetom tohto konania. (čl. 162-164)
15. Žalobca na pojednávaní vypovedal, že p.Tkáča pozná už dlhšiu od svojich 20-tich rokov, chodili hrávať spolu aj futbal. Tkáč mu sľuboval, že peniaze vráti. Po tom, čo mu peniaze nevrátil, podal na neho trestné oznámenie v rokoch 2013-2014. Vyšetrovateľka zistila skutkový stav, že mal rodinný dom, byt a iný majetok, auto. Podľa vedomostí Tkáč všetko popredal a dlh mu nevrátil. Vyšetrovateľka mu povedala, že zmluvy neboli urobene štandardne a odporúčala mu, aby sa súdne domáhal. Ceny bytov v tejto lokalite pri výmere okolo 135 m2 boli okolo 185.000 eur. K pohľadávke uviedol, že túto zdedil po svojej matke v rámci dedičského konania, ktorá s p.Tkáčom uzavrela zmluvu o pôžičke v roku 2009. K pôžičke došlo tak, že p.Tkáč a Sado ho oslovili, či im nevie požičať peniaze. Peniaze nemal, peniaze mala jeho matka, ktorú oslovil. Keďže matka súhlasila, došlo k podpisu zmluvy o pôžičke. Po
tom, ako sa stal dedičom, uzavrel druhú zmluvu o pôžičke, kde je uznanie dlhu a splátkový kalendár. Ani jedna splátka nebola uhradená. Boli uhrádzané úroky z omeškania, nepamätá si , v akej čiastke. Na základe šetrenia v trestnom konaní dospel k záveru, že dlžník Tkáč-Sado nemá žiaden majetok. Druhým dlžníkom na rovnakej úrovni je Peter Smutný, ktorý bol spolupracovníkom, možno aj konateľom vo firme p.Tkáča. Jedná sa o firmu Solitus s.r.o. a Gamex s.r.o. Aj p.Smutného poznal od malička a tiež mu dôveroval, že dlh splatia. Voči p.Smutnému taktiež podal žalobu o určenie neúčinnosti právneho úkonu na Okresnom súde Košice-okolie, kde konanie bolo zastavené a žalobu v tejto časti vzal späť. Podľa žalobcu p. Jankech a p.Tkáč-Sado sa veľmi dobre poznajú. Čo sa týka spoločnosti SOLITUS s.r.o. ako pristupujúceho dlžníka uviedol, že si uplatnil pohľadávku voči správcovi konkurznej podstaty, keďže na majetok spoločnosti bol vyhlásený konkurz. Predmetom prihlášky do konkurzného konania je suma 185.000 eur. Na otázku, od čoho odvodzuje znalosť, že žalovaný vedel o zlej finančnej situácii p.Tkáča uviedol, že p.Tkáč mu niekoľkokrát povedal, že so žalovaným spolupracuje. Tak isto mu spomínal, že je jeden z kupujúcich, pretože mal viacero variantov, ako prísť k peniazom, je aj p.Jankech, lebo Tkáč chcel predávať firmu alebo časť firmy, taktiež nehnuteľnosť v ktorej sídlil, aj pozemky. Taktiež zisťoval majetok pána Smutného, ktorý má v blízkosti nehnuteľnosti, ktorej predaj napadajú, byt, ktorý predáva cez realitnú kanceláriu za sumu 165.00 - 185.000 eur. Tento byt je skoro totožný s bytom , ktorý mal p. Tkáč. Tento byt je založený banke. Na otázku, keď spisoval druhú listinu označenú ako zmluva o pôžičke, či si overoval alebo zisťoval majetkové pomery Tkáča, Smutného, či vykonal nejaké úkony k zisteniu tohto majetku uviedol, že preveroval na katastri tak ako je bežne dostupné. Na otázku, či hľadal spôsob zabezpečenia svojej pohľadávky uviedol, že „Tak ako mu sľúbil Tkáč, na základe predaja svojich nehnuteľností, že ma uspokojí“. Na otázku, či riešil nejakým iným spôsobom zabezpečenie svojej pohľadávky pri spisovaní tej druhej listiny, udáva: nie. Na otázku, aby sa vyjadril žalobca k rozporu, keď uviedol že v čase podpisovania druhej zmluvy o pôžičke zisťoval na katastri, kedy sa mu zdalo všetko v poriadku, avšak v tom čase bolo zapísané záložné právo, datované k dátumu 28.1.2010, uviedol, že „ že v tejto veci ani nie je podstatné, čo bolo v katastri zapísané, je to len ťahanie za slovíčka“ (čl. 201-204)..
16. Z výsluchu žalovaného súd zistil, že podniká v oblasti železa s plechom. S Martinom Tkáčom sa poznal cca 10 rokov. Neboli spolupracovníci, mali číro obchodný vzťah a celkom sa im darilo spolupracovať. Martin Tkáč mal linky na členenie plechu a pri delení plechov mu robil služby. Martin Tkáč vyrábal aj pre U.S.Steel Košice, a preto vychádzal z toho, že ten vzťah, ktorý má s U.S.Steell, bude fungovať, budú naďalej robiť a spolupracovať. Počas spolupráce vznikol problém, Martin Tkáč nemal peniaze a chcel si požičať. Keď videl, že je to zdravé, že Martin Tkáč robí pri U.S.Streel, má obchodné vzťahy, tak mu požičal 100.000 eur. Išlo o peniaze v hotovosti. A keďže mu požičal peniaze, žiadal od neho aj zábezpeku, pretože nebol jeho priateľom ani spolupracovníkom, a preto žiadal zábezpeku - aby mu založil byt. Tých 100.000 eur mu požičal ako Ivan Jankech. A v zmluve je napísané, že ak nebude splácať pôžičku, byt sa prepíše v jeho prospech. Keďže sa to udialo, notárka mu vypracovala zápisnicu o prevode vlastníckeho práva k bytu. Tú pôžičku poskytol Tkáčovi skutočne v čase, kedy bola firma zdravá a podnikala. Už nie je vlastníkom tohto bytu. Pani Tkáčová ho veľmi prosila, keďže má tri deti, aby tam zostala v prenájme, pokiaľ si nájde niečo menšie. Byt bol v realitnej kancelárii na predaj. Tiež chcel za byt vysoké sumy, aby si uspokojil aj ďalšiu pohľadávku, ktorú má voči Martinovi Tkáč-Sadovi, dlho sa to predávalo a nakoniec predalo sa to za 113.000 eur. Byt nemá 130 m2 ako uvádzal žalobca, ale 99 m2. Žaloba bola podaná 23.2.2015 a byt bol predaný vo februári - marci 2015. Na otázku žalobcu, že prevod bytu sa uskutočnil priamo zmluvou o prevode vlastníctva bytu, čo je v rozpore so záložnou zmluvou žalovaný uviedol, že keď sa dva subjekty dohodnú o predaji nehnuteľnosti, tak nevidí dôvod, aby sa na tom priživovali ešte ďalšie inštitúcie, pretože v jeho prospech bola zapísaná ťarcha na byt. Na otázku žalobcu ďalej uviedol, že vzťah s Tkáčom bol čisto obchodný, nemal znalosť, že by niekomu bol dlhoval peniaze, v čase uzatvárania zmluvy o pôžičke fungovala táto firma Martina Tkáča, preto mu poskytol pôžičku a založil si byt. Dôvodom, že prešlo k prevodu predmetnej nehnuteľnosti z dlžníka na žalovaného bolo nesplnenie podmienok zo strany Martina Tkáča v zmysle zmluvy o pôžičke. V čase uzatvárania kúpnej zmluvy nemal vedomosť o tom, že by bol Martin Tkáč vo finančných problémoch. K výške kúpnej ceny žalovaný uviedol, že byt bol v realitke na predaj 4 mesiace a byt nemohli predať za viac, ako sa predal (čl.204-207).
17. Svedok Peter Smutný vypovedal, že uzavrel zmluvu o pôžičke s pani Petnuchovou ako ručiteľ, ktorú v živote nevidel. Peniaze doniesol jej syn - žalobca. Pána Jankecha pozná z formy SOLITUS s.r.o., v ktorej pracoval a žalobcu z detstva. V spoločnosti SOLITUS bol najprv jej spoločníkom a konateľom,
neskôr odpredal svoje podiel a odstúpil ako konateľ. Bolo to asi v novembri 2008. Konateľom aj spoločníkom sa stal p. Tkáč -Sado a ďalším spoločníkom jeho matka Ing.Emília Smutná. Dátumovo sa nepamätá, kedy sa brala pôžička, Tkáč mu len oznámil, že peniaze potrebujú na obchodovanie vo firme SOLITUS s.r.o. Pristúpil na to, lebo veril Tkáčovi aj žalobcovi. Zmluvu dávno nevidel, ale si myslí, že pristúpil ako ručiteľ. Išlo asi o sumu 3.000.000 Sk. Tkáča nevidel od júna 2014, pracovný pomer vo firme Solitus s.r.o. ukončil vo februári 2014. Na základe dohody s Tkáčom a Petnuchom urobil záložné právo na chatu v prospech p.Petnucha. Žalovaný , keď ešte firma existovala, snažil sa s nim komunikovať ohľadom úhrady dlhu, ale nemal prístup k peniazom, o peniaze sa staral Tkáč. Čo sa týka majetkových pomerov, má jeden byt, ktorý je momentálne v dražbe, sú na ňom exekúcie, ktoré sú spojené s firmou Solitus s.r.o. a s jeho fungovaním ako spoločníka v tejto firme, je to v prospech OTP banky, ktorá mu poskytla úver na výstavbu bytu + konto korent v OTP banke, išlo o firemný konto korent. Čo sa týka žalovaného, žalovaný obchodoval s firmou SOLITUS. Mali sme deliace linky na plechy a strihali sme plechy na zákazku alebo priamo predávali plechy žalovanému. Bol to vzťah obchodný, na dovolenky spolu nechodili. Pokiaľ vie, žalovaný im stále uhrádzal faktúry. Svedok k situácii vo firme uviedol, že bavili sa o tom, že situácia na trhu nie je dobrá, ale že je to až také zlé, to nevedel. Na otázku žalobcu uviedol, že vzťah medzi žalovaným a p.Tkáčom bol obchodný, spoznali sa pri obchodovaní, dobre spolu vychádzali, bližšie povedať nevie. Jeho vzťah k p.Jankechovi, bol obchodný, vedeli o sebe, kto má koľko detí, kde býva a to bolo všetko (čl. 281-284).
18. Z výsluchu svedka Mareka Gajdoša , navrhnutého žalobcom vyplynulo, že podľa neho p.Jankech a Tkáč Sado mali len obchodný vzťah, pri jednaniach prítomný nebol. Na otázku, či mal vedomosť o tom, že Tkáč Sado mal nejaké problémy v rokoch 2010-2013 uviedol, že sa k tomu nevie vyjadriť, p. Tkáč vedel veľmi dobre rozprávať a nevyzeralo, že by nemal peniaze. So spoločnosťou SOLITUS nemá nič spoločné, v spoločnosti Gamex s.r.o., kde bol aj Tkáč Sado, istý čas bol konateľom (čl.285-287).
19. Svedkyňa Karin Tkáč - Sadpová dňa 24.2.2016 vypovedala, že nie je jej známy predmet konania. Martin Tkáč-Sado je ešte jej manželom. Podala návrh na rozvod manželstva a čaká na rozvodové konania, pričom netuší, kde sa nachádza toho času, nie je s nim ani v telefonickom kontakte od augusta 2014, kedy z domu odišiel a odvtedy ho nevidela, ani o ňom nepočula. V byte na ul. Milosrdenstva bývala do februára 2015. Manžel jej povedal, že byt je predaný a keď chce v byte bývať, tak má ísť podpísať nájomnú zmluvu s p. Jankechom u notára. V roku 2013 sa dozvedela o tom, že manžel má finančné problémy, nestihal platiť úvery čo sa týka firmy a domov menej prinášal. Žalovaného pozná, stretávala ho vo firme, kde manžel pracoval, vo firme SOLITUS, ktorý bol potom novým majiteľom bytu na ul. Milosrdenstva, s ktorým uzavrela nájomnú zmluvu. So žalovaným nebola v žiadnom vzťahu, vykali si, pozdravili sa a to bolo všetko. Dôvodom predaja bytu bolo to, že manžel jej tvrdil, že si požičal od p.Jankecha peniaze. Nevedela o tom. Na otázku žalobcu uviedla, že netuší, aký bol vzťah medzi jej manželom a žalovaným, či len obchodne, či išli na pivo, p. Jankech ku nim nechodieval. V byte bývala do augusta 2014, p.Jankech jej umožnil v byte zatiaľ bývať, vysvetlil jej, že s tým bytom nepotrebuje nič robiť, že ju na ulicu nevyhodí, že Tkáč mu dlhuje peniaze, chce ten dlh vyrovnať, že chce ten byt predať a teda buď ten byt kúpi alebo sa predá, aby sa mu vrátili peniaze. Záujemcov o byt bolo, ale s cenou museli ísť stále nižšie. Snažili sa byt predať za čo najvyššiu cenu, prvotná cena bola 150.000 eur (čl.287-294).
20. Na návrh žalobcu bolo nariadené znalecké dokazovanie za účelom zistenia všeobecnej (trhovej) hodnoty bytu č. 7, 2.psochodie na ulici Milosrdenstva, ku dňu prevodu vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy zo dňa 16.10.2013, t.j. z predávajúceho Tkáča-Sada na žalovaného a či kúpna cena 100.000 eur, za ktorú bola predmetná nehnuteľnosť predaná dňa 16.10.2013 kupujúcim, či bola v súlade s jej všeobecnou hodnotou alebo bola táto kúpna cena podhodnotená (čl.343-344).
21. Zo znaleckého posudku č. 17/2016 znalkyne Ing.Evy Hakajovej zo dňa 30.9.2016 súd zistil, že všeobecná hodnota bola stanovená výpočtom. Stanovenie porovnaním nebolo možné, vzhľadom na nedostupnosť podkladových materiálov na porovnanie pre daný typ nehnuteľnosti v danom mieste a čase. Bolo však prihliadnuté k hodnotám a kúpnym cenám porovnateľných nehnuteľností v danej lokalite. Vzhľadom na umiestnenie nehnuteľnosti, prístupnosť, využitie a technický stav bytu a domu, dopyt po nehnuteľnostiach takého charakteru na trhu, všeobecná hodnota stanovená výpočtom objektívne vystihuje všeobecnú hodnotu predmetného bytu ako celku, v danom mieste a čase pri jeho poctivom predaji v bežnom obchodnom styku. Všeobecná hodnota 4-izbového bytu č. 7 na 2. poschodí obytného domu č.súp. 461 na ul. Milosrdenstva č. 8, Košice-Juh , k.ú. Južné Mesto, podľa LV č. 12125
stanovená výpočtom, je 117.000 eur ku dňu 16.10.2013 s prihliadnutím na rekonštrukciu vykonanú v roku 2004-2005. Kúpna cena 100.000 eur, za ktorú bola predmetná nehnuteľnosť predaná dňa 16.10.2013 predávajúcim kupujúcemu v súlade s jej všeobecnou hodnotou, bola podhodnotená (čl.358-400).
20. Podľa realitnej kancelárie 21 Golden Real ponuka 3-izbového bytu na Košice-Juh o výmere 90 m2 na ulici Pekná v Košiciach (kompletne prerobeného tehlového bytu) - 133.000 eur, 1.477,78 eur/ m2, publikované 17.2.2016 (čl.296). Na predaj 4-izbový mezonetový byt po kompletnej rekonštrukcii, Palackého ul., Košice-Juh, výmera 90 m2, za cenu 111.900 eur, 1.244,33 eur/m2, publikácia 12.2.2016 (čl. 296). 21. Podľa realitnej kancelárie REALITY s.r.o., Košice zo dňa 20.2.2016, v období konca roka 2013 sa trhová hodnota porovnateľných nehnuteľností v danej lokalite pohybovala na úrovni od 1.300-1.500 eur(m2 v závislosti od stavu bytu a jeho vybavenia. Priemerná hodnota takého bytu v predmetnej lokalite, 100 m2 , sa v danom čase pohybovala na 140.000 eur (čl.302).
22. Okresný súd Košice I rozsudkom sp.zn. 32Cbi/1/2015 -139 zo dňa 31.5.2016, právoplatným 23.6.2016, v právnej veci žalobcu Ing.Radovana Petnucha proti žalovanému KONRES k.s., správca úpadcu SOLITUS, spol. s r.o., o určenie pohľadávky určil, že pohľadávka žalobcu uplatnená prihláškou pohľadávky č. l doručenej správcovi dňa 24.6.2015 v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Košice I. pod sp.zn. 31K/76/2014 vo výške 163.100,00 eur evidovaná v správcovskom spise pod č. 9/1 je oprávnená čo do právneho dôvodu, výšky a poradia. V časti určenia pohľadávky žalobcu uplatnenej prihláškou pohľadávky č. l doručenej správcovi dňa 24.6.2015 v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 31K/76/2014 vo výške 6.900.000 eur evidovaná v správcovskom spise pod č. 9/1, súd konanie zastavil. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Z odôvodnenia rozhodnutia okrem iného vyplýva, že úpadca spoločnosť SOLITUS na základe písomnej dohody (Zmluva o pôžičke zo dňa 21.12.2012) so žalobcom (veriteľom) ako aj so súhlasom dlžníkov - fyzických osôb pristúpil k ich záväzku, ale len do výšky 170.000 eur a podpísaním Zmluvy o pôžičke zo dňa 21.12.2012, ktorá nahradila Zmluvu o pôžičke zo dňa 26.3.209, s a stal solidárnym dlžníkom veriteľa (žalobcu ). Vykonaným dokazovaním mal súd nepochybne preukázané, že uznaný záväzok dlžníkmi mal byť postupne vrátený veriteľovi, na základe splátkového kalendára zo dňa 15.1.2013, pričom dlžníci na základe splátkového kalendára v roku 2013 zaplatili iba časť záväzku vo výške 2.000 eur. Na základe tvrdenia žalobcu, pohybmi na bankových účtoch žalobcu, výdajkovým listom úpadcu mal súd preukázané, že po lehote splatnosti pôžičky došlo v období rokov 2011-2012 k vráteniu časti finančnej hotovosti, sumy vo výške 4.900 eur , pričom časť sumy za dlžníkov zaplatil aj úpadca (sumu vo výške 1.400 eur zo dňa 12.8.2011) (čl. 411-416).
23. Okresný súd Košice II uznesením sp.zn. 42C/ 126/2015 zo dňa 10.11.2015 v právnej veci žalobcu Ing. Radovan Petnuch proti žalovaným 1. MUDr.Viliam Čislák, 2. MUDr.Gabriela Čisláková v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu, konanie zastavil, z dôvodu jeho späťvzatia podaním zo dňa 27.10.2015. Z obsahu uznesenia vyplýva, že návrhom doručeným Okresnému súdu Košice II. dňa 23.2.2015 sa žalobca domáhal, aby súd určil, že Kúpna zmluva zo dňa 8.11.2012 uzatvorená medzi žalovanými v l. a v 2. rade a Martinom Tkáč-Sadom, nar. 24.5.1972, bytom Milosrdenstva 8, Košice, je voči žalobcovi právne neúčinná, nakoľko tento právny úkon ukracuje uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky žalobcu. Dôvod späťvzatia žalobca bližšie nekonkretizoval a z obsahu uznesenia dôvod späťvzatia návrhu nevyplýva.
24. Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 10.11.2016 doplnil podanie vo veci samej, čo sa týka naplnenia podmienok odporovateľnosti právneho úkonu podľa ust. § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka. Medzi základné predpoklady úspešnej odporovateľnosti podľa § 42 a Občianskeho zákonníka, ktoré musia byť splnené kumulatívne, označil: a) právny úkon, ktorým sa ukracuje pohľadávka veriteľa, b) vymáhateľnosť pohľadávky veriteľa, c) ukrátenie veriteľa (objektívna stránka odporovateľnosti), d) úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa (subjektívna stránka odporovateľnosti), e) vedomosť druhej strany o úmysle dlžníka ukrátiť veriteľa. K bodu a) uviedol, že odporovateľným právnym úkonom je Kúpna zmluva na nehnuteľnosť, byt v Košiciach nachádzajúci sa na ul. Milosrdenstva, ktorú dňa 16.10.2013 uzatvoril žalovaný s Martinom Tkáčom-Sadom, na základe ktorej sa žalovaný stal vlastníkom predmetného bytu, pričom žalobca má za to, že kúpna cena za predaj bytu nebola primeraná reálnej hodnote predmetnej nehnuteľnosti. Podľa
ZP zo dňa 30.9.2016 vykonaného znalcom Ing.Hakajovou bola všeobecná hodnota nehnuteľnosti v októbri 2013 v celkovej výške 117.000 eur, preto kúpna cena ktorú za predmetnú nehnuteľnosť žalovaný zaplatil, bola podhodnotená. Predmetnou kúpnou zmluvou došlo na strane žalovaného k uspokojeniu dlžnej pohľadávky, ktorú mal voči svojmu dlžníkovi p.Martinovi Tkáč.Sadovi,a to z titulu zmluvy o pôžičke z roku 2009, na základe ktorej požičal žalovaný žalobcovi sumu 100.000 eur. Táto peňažná pôžička bola v rovnakom čase zabezpečená záložným právom k predmetnej nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v tom čase vo vlastníctve Tkáč-Sada. Žalobca zdôraznil spôsob realizácie výkonu záložného práva, ktoré malo byť v zmysle dodatku k zmluve o zriadení záložného práva z roku 2011 (čl. VII. dodatku) vykonané buď: 1. predajom zálohu formou dobrovoľnej dražby alebo prostredníctvom spoločnosti, ktorej predmetom podnikania je predaj nehnuteľnosti alebo 2. domáhanie sa uspokojenia predajom zálohu podľa exekučného poriadku (pristúpenie k vykonaniu exekúcie majetku dlžníka). Kúpna zmluva, ktorej účinnosť v tomto konaní napáda žalobca, však ako spôsob výkonu záložného práva v zmluve o zriadení záložného práva uvádzaná nebola. Preto podľa žalobcu mal z tohto odporovateľného právneho úkonu prospech výlučne žalovaný. K bodu b) uviedol, že žalobca má voči Tkáč-Sadovi vymáhateľnú pohľadávku, nakoľko v zmysle Zmluvy o pôžičke zo dňa 26.3.2009 a Zmluvy o pôžičke zo dňa 21.12.2012 má Tkáč - Sado ako dlžník uhradiť žalobcovi dlžnú sumu vo výške 185.000 eur spolu s príslušenstvom. Na základe incidenčného konania, vedeného na OS KE I, bola pohľadávka žalobcu, uplatnená prihláškou v konkurznom konaní, rozsudkom zo dňa 31.5.2016 sp.zn. 32Cbi/1/2015 -139 určená vo výške 163.000 eur ako oprávnená čo do právneho dôvodu, výšky a poradia. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 23.6.2016. K bodu c) uviedol, že odporovateľným právnym úkonom došlo k ukráteniu žalobcu ako veriteľa, pretože majetok Martina Tkáč-Sada sa takto v zmysle uvedenej kúpnej zmluvy podstatne zmenšil. Z tohto dôvodu nebude môcť žalobca v budúcnosti dosiahnuť uspokojenie svojej vymáhateľnej pohľadávky voči Martinovi Tkáč-Sadovi, keďže podľa informácií žalobcu Martin Tkáč-Sado nevlastní žiaden ďalší majetok. Martin Tkáč Sado sa odporovateľným právnym úkonom zbavil svojho majetku podstatnej hodnoty. V bode d) poukázal na výpovede svedkov, ako aj samotného žalovaného, že v čase vykonania odporovateľného právneho úkonu, t.j. v roku 2013 sa dlžník p. Martin Tkáč -Sado nachádzal vo finančných problémoch, o ktorých sám dlžník vedel a táto skutočnosť jasne preukazuje úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa a to vykonaním odporovaného právneho úkonu (výpoveď svedka p.Smutného na pojednávaní dňa 28.2.2016, výpoveď svedkyne p.Tkáč-Sadovej na pojednávaní dňa 24.2.2016). K bodu e) uviedol, že z výpovede žalovaného vykonanej na pojednávaní dňa 9.12.2015 vyplynulo, že žalovaný v čase realizácie odporovaného právneho úkonu vedel o finančných ťažkostiach dlžníka p. Martina Tkáč-Sada. Poukázal na zvukový záznam z pojednávania zo dňa 9.12.2015 (čas : 1 hod. 13 min. 10-17 sek.), kedy žalovaný na otázky sudkyne smerujúce k objasneniu realizácie predmetnej kúpnej zmluvy uvádza: „...kedy sa zas dostal (Martin Tkáč-Sado) do problémov, vtedy som aj ten byt chcel aby mi predal....“. Preto má žalobca za to, že žalovaný v čase vykonania odporovaného právneho úkonu vedel o zlej finančnej situácii dlžníka a trval na predaji bytu do jeho vlastníctva , musel mať zároveň aj vedomosť, že dlžník týmto úkonom chce ukrátiť svojho ďalšieho existujúceho veriteľa resp. veriteľov (čl. 409-410).
25. Žalovaný v podaní doručenom súdu dňa 25.1.2017 k veci samej uviedol, že žalobca doteraz nepreukázal úmysel žalovaného ukrátiť žalobcu tak, ako je to uvedené v žalobe. Zo strany žalovaného nedošlo k splneniu zákonom stanovených podmienok, za ktorých by mohol byť úkon, nadobudnutie vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti, vyhlásený za neúčinný. Poukázal na to, že samotný žalobca pozná dlžníka M.Tkáč-Sada, s ktorým je v priateľskom vzťahu, pozná aj ďalšieho svojho dlžníka P.Smutného a napriek tomu tvrdí, že nemal vedomosť o ich finančných problémoch. Z výpovedí svedkov, Petra Smutného, Mareka Gajdoša a Karin Tkáč-Sadovej vyplýva, že títo najbližší spolupracovníci, ako aj manželka nemali vedomosť o finančnej situácii, aj o problémoch dlžníka. Preto žalovaný ako obchodný partner dlžníka nemohol a nemal vedomosť o jeho majetkovej a finančnej situácii. Z tohto dôvodu nie sú splnené zákonné podmienky pre určenie neúčinnosti právneho úkonu. Poukázal na žalovaným zriadené záložné právo k nehnuteľnosti, ktorej vklad bol povolený 28.1.2010 a v čase uzatvorenia Zmluvy o pôžičky zo dňa 21.12.2013 mal možnosť dozvedieť sa o existencii tohto záložného práva a tým aj o existencii pôžičky žalovaného voči dlžníkovi. Napriek vedomosti o majetkových pomeroch dlžníka žalobca nevykonal žiadne kroky ku zabezpečeniu svojej pohľadávky, túto na súde nevymáhal, ale napriek možnej znalosti o existencii ďalšieho záväzku, poskytol mu ďalšiu lehotu na úhradu záväzku. Žalobca doteraz nepreukázal, či jeho pohľadávka voči dlžníkovi ako aj druhému dlžníkovi - Petrovi Smutnému a pristupujúcemu dlžníkovi - spol. SOLITUS spol. s r.o. je nielen vymáhateľná, ale zároveň aj
nevymožiteľná, ako to tvrdí. Je preukázané, že dlžník P. Smutný je vlastníkom nehnuteľného majetku a čiastočne už aj žalobcu uspokojil. Taktiež pohľadávka v rámci konkurzného konania voči spol. SOLITUS spol.s r.o. je oprávnená a dôjde k jej uspokojeniu v rámci konkurzného konania. Žalobca zároveň musí preukázať, že úkony dlžníka, ktoré ukracujú uspokojenie pohľadávky veriteľa, majú súčasne za následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z iného majetku, dlžníka, k čomu však nedošlo. Je zrejmé aj zo samotného plnomocenstva udeleného jeho právnemu zástupcovi na zastupovanie, že dlžník mal aj iný majetok, z ktorého sa mohol žalobca uspokojiť, a to najmä kúpna zmluva uzatvorená dňa 8.11.2012 medzi Martin Tkáč -Sado a predávajúcim a Viliam Čislák a Gabriela Čisláková ako kupujúcimi, kúpna zmluva uzatvorená dňa 29.11.2011 medzi Martin Tkáč Sado ako predávajúcim a Tibor Szalai a Anika Szalaiová ako kupujúcimi. Je preto potrebné sa zaoberať aj otázkou, či žalobca svojim konaním resp. nekonaním neprispel k nemožnosti uspokojiť sa z iného majetku dlžníka. Taktiež je potrebné brať v úvahu uspokojenie pohľadávky žalobcu v konkurznom konaní vedenom voči spoločnosti SOLITUS, ako aj z majetku Petra Smutného. K neekvivalentnosti plnenia namietanej žalobcom uviedol, že z vyjadrení realitných kancelárií týkajúcich sa stanovenia trhovej hodnoty predmetnej nehnuteľnosti vyplýva, že cena, za ktorú túto nadobudol žalovaný nebola neprimeraná. Vypracovaný znalecký posudok je taktiež v rozpätí cien určených realitnými kanceláriami. Pri posudzovaní primeranosti kúpnej ceny je potrebné vychádzať aj zo zmluvy o pôžičke a jej dodatku uzatvorenej medzi žalovaným a dlžníkom M.Tkáč-Sadom, v ktorej bol dohodnutý aj úrok vo výške 6% z jednotlivých splátok 20.000 eur s dátumom vrátenia 30.6.2012 (úrok 3.100 eur), 40.000 eur s dátumom vrátenia 30.11.2012 (úrok 7.206,58 eur)) a 40.000 eur s dátumom vrátenia 30.11.2013 (úrok 9.297,53 eur), vyčíslený ku dňu napádanej zmluvy. V súlade s uvedeným znením došlo k započítaniu nielen istiny, ale aj jej príslušenstva (rokov), t.j. vyššej sumy, ako len 100.000 eur, keďže len samotný úrok je spolu vo výške 19.604,11 eur, čo je spolu s istinou viac ako hodnota nehnuteľnosti stanovená znaleckým posudkom.
26. Zistený skutkový stav súd posúdil podľa právnej úpravy obsiahnutej v ustanoveniach §§ 42a a 42b Občianskeho zákonníka:
27. Podľa ust. § 42a ods. 1 zák.č. 40/1964 Zb. - Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, (ďalej len Občiansky zákonník), veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2-5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy , ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.
28. Podľa ust. § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka, odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117), alebo ktoré urobil dlžník v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.
29. Podľa ust. § 42a ods. 3 písm. a) Občianskeho zákonníka, odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobou jemu blízkou (§ 113 a 117) alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech tejto osoby, to však neplatí, ak druhá strana preukážem že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.
30. Podľa ust. § 42a ods. 5 Občianskeho zákonníka, odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch na ktorého základe prevzal záväzok bez primeraného protiplnenia, a to najmenej vo výške určenej znaleckým posudkom alebo odborným odhadom , ktorý a) spôsobil, že dlžník sa stal vo vzťahu k ďalším veriteľom platobne neschopným, alebo b) bol uskutočnený s úmyslom neodôvodnene odložiť alebo zmariť platbu veriteľovi, alebo c) bol uskutočnený s úmyslom prevziať dlh, ktorý dlžník nebude schopný splniť v čase jeho splatnosti.
31. Podľa ust. § 42b ods. 1, Občianskeho zákonníka, právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou.
32. Podľa ust. § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka, právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.
33. Podľa ust. § 42b ods. 3 Občianskeho zákonníka, právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť nielen voči osobám, ktoré s dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom alebo právnym nástupcom. Proti tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu proti ich predchodcovi.
34. Podľa ust. § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka, právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku. Ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.
35. Žalobca sa touto žalobou domáhal, aby súd určil, že Kúpna zmluva, ktorú dňa 16.10.2013 uzatvoril žalovaný s Ing.Martinom Tkáč-Sadom, predmetom ktorej je prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
- bytu č.7 na 2. poschodí bytového domu súp. č. 461, na ulici Milosrdenstva č. 8 v Košiciach, je voči žalobcovi právne neúčinná, nakoľko tento právny úkon ukracuje uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky žalobcu. Vychádzajúc z obsahu žaloby, žalobca má dôvodnú pochybnosť, že pri prevode vlastníckeho práva z dlžníka (Ing.Martin Tkáč Sado) na žalovaného išlo o fingovaný právny úkon, že dlžník neobdŕžal od žalovaného žiadne protiplnenie, t.j. kúpnu cenu resp. kúpna cena bola neprimeraná reálnej hodnote prevádzaných nehnuteľností.
36. V predmetnom spore súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, výsluchom strán sporu, výsluchom svedkov, taktiež nariadil znalecké dokazovanie, oboznámil sa s vyšetrovacím spisom a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju zamietol, a to pre nesplnenie hmotnoprávnych podmienok úspešnej odporovateľnosti, teda pre nesplnenie zákonných podmienok pre určenie neúčinnosti právneho úkonu. Podľa názoru súdu žalobca nepreukázal súdu úmysel žalovaného ukrátiť žalobcu spôsobom ako to žalobca popísal v žalobe, ani nepreukázal, že predaj bytu bol uskutočnený za neprimerane nízku cenu.
37. Právny inštitút odporovateľnosti slúži na zabezpečenie občianskoprávnej ochrany veriteľa pred takými právnymi úkonmi dlžníka, ktorými sa tento zbavuje majetku za tým účelom, aby sa z neho nemohol uspokojiť jeho veriteľ. Odporovacia žaloba, ktorá je predmetom tohto konania, nie je určovacou žalobou, preto žalobca nemusí preukazovať naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Súd v skutočnosti neurčuje existenciu alebo neexistenciu právneho pomeru, ale rozhoduje konštitutívne, keď vyhlasuje právny úkon za relatívne neúčinný. Odporovateľný právny úkon sa stáva neúčinný až tým, že ho súd za neúčinný vyhlási. Vlastnícke právo toho, kto mal z odporovateľného úkonu prospech, k veci, ktorá bola predmetom tohto úkonu, nie je podmienkou odporovateľnosti v zmysle ust. § 42a ods. 2 až 5 Občianskeho zákonníka, preto zmena vlastníctva v priebehu konania o určenie právnej neúčinnosti právneho úkonu nemá právny význam. V prejednávanej veci žalovaný v čase vyhlásenia rozsudku nebol vlastníkom nehnuteľnosti - bytu. K zmene vlastníckeho práva k nehnuteľnosti došlo Kúpnou zmluvou, ktorej vklad bol povolený pod č. V-3751/2015 zo dňa 10.4.2015. Aktívne legitimovaným na podanie odporovacej žaloby je veriteľ, ktorý má v čase rozhodovania súdu voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku, t.j. keď je pohľadávka splatná, keď má veriteľ podklad pre výkon rozhodnutia a keď odporovateľným úkonom dlžníka došlo k zmenšeniu majetku dlžníka v tom smere, že sa tým ukracuje uspokojenie veriteľovej pohľadávky. Pasívne legitimovaným na podanie odporovacej žaloby je ten, kto mal z odporovateľného právneho úkonu prospech.
38. Ustanovenie § 42a ods.2 Občianskeho zákonníka obsahuje základné podmienky úspešnej odporovateľnosti, ktoré musia byť splnené kumulatívne. Ustanovenie § 42a ods. 5 obsahuje ďalšie podmienky úspešnej odporovateľnosti ( bod 28, 30 rozhodnutia).
39. V konaní mal súd preukázanú aktívnu a pasívnu legitimáciu strán sporu. Je splnená aj ďalšia hmotnoprávna podmienka - lehota troch rokov, v ktorej možno úspešne odporovať právnemu úkonu
dlžníka, a v ktorej musí byť žaloba uplatnená na sude (Kúpna zmluva bola uzavretá dňa 16.10.2013, žaloba doručená súdu dňa 23.2.2015).
40. Ďalej vykonaným dokazovaním je nepochybne preukázané, že medzi žalovaným Ing. Ing.Ivanom Jankechom a dlžníkom Ing.Martin Tkáč - Sadom bola dňa 30.11.2009 uzavretá Zmluva o pôžičke, na základe ktorej poskytol žalovaný dlžníkovi sumu 100.000 eur, ktorú mal dlžník Ing.Martin Tkáč-Sado v zmysle zmluvy a jej dodatku č. l vrátiť veriteľovi (žalovanému) v troch splátkach spolu s príslušenstvom: prvú splátku do 30.6.2012, druhú splátku do 30.11.2012 a tretiu splátku do 30.11.2013 (čl. 152-155). Je nepochybne preukázaná aj ďalšia skutočnosť, že za účelom zabezpečenia pôžičky zo dňa 30.11.2009 uzavreli žalovaný a dlžník dňa 30.11.2009 Záložnú zmluvu, u ktorej bol povolený vklad záložného práva do katastra nehnuteľnosti Rozhodnutím Správy katastra Košice dňa 28.1.2010 pod č. V-9216/09 (čl. 156-158). Keďže dlžník porušil svoje povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy o pôžičke a dodatku č. l k Zmluve o pôžičke a pôžičku nevrátil, pričom je nesporné, že pôžička bola zabezpečená záložným právom zapísaným v katastri nehnuteľnosti v prospech žalovaného ako veriteľa od konca roka 2009 resp. januára 2010 (kedy bol vklad záložného práva katastrom povolený), prevod vlastníckeho práva k bytu v prospech veriteľa (žalovaného) Kúpnou zmluvou zo dňa 14.10.2013 je potom len logickým postupom veriteľa a dlžníka pri uspokojení pohľadávky veriteľa vyplývajúceho zo Zmluvy o pôžičke. Vykonaným dokazovaním mal súd taktiež nepochybne preukázané , že matka žalobcu p.Helena Petnuchová ako veriteľ (ktorá zomrela 19.4.2011) poskytla dlžníkom Martinovi Tkáč -Sadovi a Petrovi Smutnému dňa 26.3.2009 finančné prostriedky vo výške 144.900 eur na základe Zmluvy o pôžičke, ktorú sa dlžníci zaviazali vrátiť do 31.12.2009. Je nesporné, že predmetnú pohľadávka nebola ničím zabezpečená. Na základe dedičského osvedčenia zo dňa 5.10.2011 sa vlastníkom predmetnej pohľadávky stal žalobca Ing.Radovan Petnuch, ktorý následne dňa 21.12.2012 uzavrel s dlžníkmi Ing.Martinom Tkáč-Sadom, Petrom Smutným a spoločnosťou SOLITUS s.r.o. ďalšiu Zmluvu o pôžičke, ktorá je vlastne len uznaním záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 26.3.2009 čo do výšky a dôvodu, včítane pristupujúceho dlžníka spoločnosti SOLITUS s.r.o., v celkovej čiastke 185.000 eur (včítane príslušenstva) a zároveň sa uzavrel Splátkový kalendár, na základe ktorého sa dohodla výška splátok. Je nepochybné, že v čase uzavretia Zmluvy o pôžičke zo dňa 21.12.2012 medzi žalobcom a Ing.Martinom Tkáč -Sadom, Petrom Smutným a spoločnosťou SOLITUS s.r.o. ako dlžníkmi, záložné právo k bytu v prospech žalovaného Ing. Jankecha bolo od 28.1.2010 zapísané v katastri nehnuteľnosti, pričom žalobca mohol túto skutočnosť jednoducho zistiť, dozvedieť sa o existencii pôžičky medzi žalovaným a dlžníkom Ing.Martinom Tkáč-Sadom a splatenie svojej pôžičky zabezpečiť niektorým zo zabezpečovacích prostriedkov, napr. aj ďalším záložným právom alebo iným spôsobom. Z výsluchu žalobcu pritom vyplynulo, že dlžníkov Ing.Martina Tkáč-Sado a Ing.Petra Smutného poznal od detstva, ktorá skutočnosť bola aj dôvodom, prečo matka žalobcu poskytla Ing.Tkáč.Sadovi a Ing.Smutnému finančné prostriedky. Keďže Ing.Tkáč-Sado a Ing.Smutný neuhradili pôžičku matke žalobcu v riadnom termíne do 31.12.2009 a ani neskoršie, už pri riadnej obozretnosti mohla matka žalobcu a po smrti matky samotný žalobca predpokladať pri uzatváraní Zmluvy o pôžičke dňa 21.12.2012 resp. obidvaja museli mať vedomosti o finančných problémoch dlžníkov, keďže dlh vyplývajúci z pôžičky riadne a včas nesplatili. Preto treba priznať za pravdu žalovanému Ing.Jankechovi, že napriek vedomosti žalobcu o majetkových pomeroch dlžníkov žalobca nevykonal žiadne kroky ku zabezpečeniu svojej pohľadávky, túto nevymáhal a poskytol dlžníkom ďalšiu lehotu na úhradu záväzku, pričom je zrejmé, že v roku 2012 mal dlžník Ing.Martin Tkáč -Sado aj iný majetok, o čom svedčia kúpne zmluvy uzatvorené dňa 8.11.2012 s Viliamom Čislákom a Gabrielou Čislákovou, alebo dňa 29.11.2011 s Tiborom Szalaiom a Anikou Szalaiovou, ktoré sú súčasťou priloženého vyšetrovacieho spisu. Nepochybne žalobca a jeho právny predchodca (matka) tak svojou nečinnosťou prispeli k nemožnosti uspokojiť sa z iného majetku dlžníka, ktorú skutočnosť nemožno pripísať na ťarchu žalovaného, ktorý svoju pohľadávku zabezpečil ešte v roku 2009.
41. K nesplneniu (splneniu) zákonných predpokladov pre určenie neúčinnosti právneho úkonu súd ďalej uvádza: Pokiaľ má žalobca za to, že kúpna cena 100.000 eur, za ktorú cenu kúpil žalovaný byt od dlžníka Ing.Martina Tkáč-Sado, nebola primeraná reálnej hodnote predmetnej nehnuteľnosti s poukazom na vykonané znalecké posúdenie znalkyňou Ing.Hakajovou (ktorá konštatovala, že kúpna cena bola podhodnotená, podľa ZP trhová hodnota je 117.000 eur), súd poukazuje na to, že znalecký posudok je jedným z dôkazných prostriedkov, pričom žiaden z vykonaných dôkazov nemá vyššiu právnu silu. Trhová hodnota predmetnej nehnuteľnosti bola v konaní zisťovaná aj dožiadaním od realitných kancelárií a vypracovaný znalecký posudok je v rozpätí cien určených realitnými kanceláriami (bod 19,20,21
rozhodnutia). Pokiaľ ide o byt, ktorý predal žalovaný manželom Vojtekovým, z výpovedí žalovaného, svedkyne Karin Tkáč-Sadovej vyplynulo, že byt bol v ponuke realitnej kancelárie dlhšiu dobu (asi 4 mesiace) a za vyššiu cenu sa byt nepodarilo predať (byt sa predal za 113.500 eur). Pri posudzovaní primeranosti kúpnej ceny 100.000 eur, súd poukazuje na konštatovanie žalovaného, s ktorým sa stotožňuje, že pri posudzovaní primeranosti kúpnej ceny je potrebné vychádzať aj zo zmluvy o pôžičke a jej dodatku uzatvorenej medzi žalovaným a Ing. Martinom Tkáč-Sadom, v ktorej bol dohodnutý aj úrok vo výške 6 % ročne z jednotlivých splátok 20.000 eur s dátumom vrátenia 30.6.2012 (úrok 3.100 eur), 40.000 eur s dátumom vrátenia 30.11.2012 (úrok 7.206,58 eur) a 40.000 eur s dátumom vrátenia 30.11.2013 (úrok 9.297,53 eur) , vyčíslený ku dňu uzatvorenia napádanej zmluvy. S poukazom na čl. IV. kúpna cena, spôsob jej úhrady, bod 1 písm. b) druhá odrážka, zostatok kúpnej ceny bude uhradený takým spôsobom, „....predávajúci a kupujúci si započítajú vzájomné pohľadávky, ktoré voči sebe majú - predávajúci voči kupujúcemu z titulu poskytnutej a nesplatenej pôžičky peňazí, ktorú kupujúci poskytol predávajúcemu na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 30.11.2009 v znení jej dodatku č. l k Zmluve o pôžičke zo dňa 19.12.201.“ V súlade s uvedeným znením došlo k započítaniu nielen istiny, ale aj jej príslušenstva (úrokov), t.j. vyššej sumy, ako len 100.000 eur, keďže len samotný úrok je spolu vo výške 19.604,11 eur, čo je spolu s istinou viac ako hodnota nehnuteľnosti stanovená znaleckým posudkom 117.000 eur. V náväznosti na uvedené sa súd nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že ide o fingovaný právny úkon, teda že dlžník neobdŕžal od žalovaného žiadne protiplnenie, t.j. kúpnu cenu resp. kúpna cena bola neprimeraná reálnej hodnote prevádzaných nehnuteľností. Opätovne súd poukazuje na to, že medzi dlžníkom Ing.Martinom Tkáč-Sadom a žalovaným Ing.Jankechom bola uzatvorená Zmluva o pôžičke dňa 30.11.2009 a jej dodatok č. l na sumu 100.000 eur a za účelom zabezpečenia pôžičky došlo k uzatvoreniu záložnej zmluvy na byt. Následkom nevrátenia požičanej sumy došlo medzi dlžníkom Ing.Martinom Tkáč-Sadom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom k uzatvoreniu napádanej zmluvy, na základe ktorej bola uspokojená pohľadávka žalovaného. Preto sa súd nestotožňuje s tvrdením žalobcu o fingovanosti právneho úkonu, ako aj neprimeranosti kúpnej ceny. Pokiaľ žalobca v záverečnej reči aj počas konania videl úmysel dlžníka Ing.Martina Tkáč-Sada ukrátiť svojho veriteľa , ako aj vedomosť žalovaného Ing.Jankecha o tomto úmysle v tom, že prijali dodatok k záložnej zmluve, ktorá zabezpečovala pôžičku žalovaného a v ktorom sa dohodli, že výkon záložného práva sa uskutoční priamym predajom žalovanému a nie dražbou ako predvída zákon a tým podľa názoru žalobcu je preukázaný úmysel ukrátiť žalobcu, čo sa aj stalo, keďže žalovaný nadobudol predmet zálohu o 20 % nižšie ako bolo stanovené znaleckým posudkom, súd považuje za potrebné uviesť, že dodatok k záložnej zmluve predaj bytu formou priameho predaja, ako to uvádzal žalobca, vôbec neriešil.
42. Podľa ust. § 139 CSP, žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu. 43. Podľa ust. § 140 CSP ods. 1, 2 zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo. Zmena žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe.
44. Podľa ust. § 142 ods. l CSP o pripustení zmeny žaloby súd rozhodne spravidla na pojednávaní, na ktorom bola zmena navrhnutá alebo na pojednávaní, ktoré nasleduje bezprostredne po tom, ako bola zmena žaloby uplatnená podaním mimo pojednávania.
45. Podľa ust. § 143 ods. l CSP, súd nepripustí zmenu žaloby, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe.
46. Podľa ust. § 153 ods. 1,2, 3 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť u skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.
47. Z dôvodu, že predaj bytu, ktorý je predmetom odporovateľnosti tohto konania, bol prevedený na tretiu osobu, s poukazom na ustálenú judikatúru (uznesenie NS SR 2Ncdo 19/2008 zo dňa 21.5.2009) na
pojednávaní dňa 3.3.2017 žalobca žiadal pripustiť zmenu návrhu a žiadal, aby súd rozhodol o druhom výroku tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi to, o čo mal žalovaný z odporovateľného právneho úkonu prospech. V tejto súvislosti na pojednávaní dňa 3.3.2017 žalobca žiadal vykonať ďalšie dôkazy a to, aby súd vyžiadal z katastra nehnuteľnosti kúpnu zmluvu, na základe ktorej previedol žalovaný byt na tretiu osobu (uzavretú medzi žalovaným Ing.Jankechom a manželmi Vojtekovými) za účelom zistenia kúpnej ceny a na základe toho určiť, koľko ušlo z dlžníkovho majetku a vykonal výsluch nadobúdateľov bytu, „či náhodou nebola časť kúpnej ceny zaplatená ľudovo povedané bez papiera“.
48. O návrhoch žalobcu podľa bodu 47 tohto rozhodnutia súd rozhodol v súlade s ustanoveniami citovanými v bodoch 42 - 46 tohto rozhodnutia. S poukazom na zásadu hospodárnosti konania súd zamietol návrhy na vykonanie dôkazu podľa bodu 47 tohto rozsudku a zamietol návrh na pripustenie zmeny návrhu, nakoľko výsledky doterajšieho konania nie sú podkladom pre rozhodnutie o zmenenom návrhu. V odôvodnení súd poukázal na to, že predmetný dôkaz - Zmluva o prevode vlastníctva nehnuteľnosti - bytu zo dňa 13.4.2015 , uzavretá medzi žalovaným Ing.Jankechom a manželmi Vojtekovými sa nachádza v spise na čl. 338-341 v rámci podania doručeného súdu dňa 12.5.2016, pričom predmetná zmluva bola zaslaná aj žalobcovi a doteraz zmluva nebola rozporovaná. Ďalej súd dodáva, že žaloba bola súdu doručená 23.2.2015, dňa 13.4.2015 žalovaný uzavrel kúpnu zmluvu, ktorou previedol vlastnícke právo k napádanému bytu na manželov Vojtekových, o tejto skutočnosti bol žalobca oboznámený, v podaní doručenom súdu dňa 10.11.2016 žalobca zhrnul svoje stanovisko, vykonanie dôkazu ani pripustenie zmeny žaloby nežiadal a to až do doby, pokiaľ súd nevyjadril k predbežnému právnemu posúdeniu a chcel vyhlásiť rozsudok. Duplicitné vykonanie dôkazu a výsluch nadobúdateľov bytu manželov Vojtekových by bolo nehospodárne, vyžiadalo by si odročenie pojednávania a vykonanie ďalších úkonov.
49. Podľa ust. § 262 ods.l CSP, o nároku na náhradu trov konania súd rozhodne aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
50. Podľa ust. § 259 CSP, ak pri dokazovaní vznikne povinnosť , ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri uplatnení, ako svedok.
44. O náhrade trov konania a náhrade trov štátu bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. l v spojení s § 255 ods. 1 a § 259 CSP tak, že žalovanému i štátu priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nakoľko žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný.
45. O výške trov konania a trov štátu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II. v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené , alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie , ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365ods. 2 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) týkajú sa vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie )§ 366 CSP).
V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).