Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Csp-7-2016.pdf
PDF · 89.64 KB
Case nature
Area
Subarea
16Csp/7/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda sudcom Michalom Novotným v sporovej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, zastúpeného: JUDr. Ján Šoltés, advokát v Bratislave (zn. 5374346), proti žalovanému: O. M., E.. XX. L. XXXX, trvale bytom X. J. XXX/ XX, B. S., o 489,38 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Žaloba o zaplatenie 489,38 € s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 29. júla 2013 sa zamieta. II. Žalovanému sa priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu 100 % trov konania prvej inštancie.
odôvodnenie:
1. Pôvodný žalobca - Consumer Finance Holding, a.s., sa žalobou došlou tunajšiemu súdu 6. júla 2016 domáhal voči žalovanému zaplatenia súm uvedených vo výroku. V žalobe predniesol, že 25. augusta 2011 so žalovaným uzavrel zmluvu č. XXXXXXXX, ktorou mu poskytol pôžičku 1.363,23 €. Tú mal splácať v 30 mesačných splátkach po 40,90 €. V dôsledku neplnenia povinností žalobca úver zosplatnil, no žalovaný dlh neuhradil.
2. Pôvodný žalobca počas konania postúpil pohľadávku na žalobcu - spoločnosť Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., na základe súd pripustil zmenu subjektu na strane žalobcu podľa § 80 Civilného sporového poriadku (uzn. č. k. 16 Csp 7/2016-23).
3. Žalovaný sa k žalobe doručenej do vlastných rúk 9. novembra 2016 nevyjadril.
4. Pretože vo veci ide len o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva nepresahuje 1.000 €, súd bez nariadenia pojednávania v tomto spotrebiteľskom spore [§ 297 písm. b) C. s. p.] vykonal dokazovanie listinami, a to: zmluva o pôžičke (č. l. 3), všeobecné obchodné podmienky (č. l. 4), prehľad splátok a úhrad (č. l. 6), predžalobná upomienka (č. l. 5), oznámenie o postúpení (č. l. 22) a v spojení všeobecne známymi a uznanými skutočnosťami (§ 186 ods. 2. § 150 a § 151 ods. 1 C. s. p.) zistil tento
skutkový stav:
5. a) Spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., bola spoločnosťou, ktorej predmetom podnikania bolo okrem iného poskytovanie úverov a pôžičiek z vlastných zdrojov. Žalovaný nie je podnikateľom a v prerokúvanej veci nekoná na účely svojej podnikateľskej činnosti.
b) Uvedená spoločnosť ako veriteľ a žalovaný ako dlžník 25. augusta 2011 podpísali listinu označenú ako „Zmluva o pôžičke - internetová“ ev. č. XXXXXXXX (č. l. 3). V časti tejto listiny označenej „Predmet financovania pôžičky“ sú okrem iného vymedzené „kávovar..., televízor...“, „Celková suma Pôžičky“
1.227 €, mesačná splátka 40,90 €, počet splátok 30, ročná úroková sadzba 34,8 %, konečná splatnosť „2/2014“, ročná percentuálna miera nákladov, ako aj priemerná ročná percentuálna miera nákladov, a na záver „Pôžička (finančné plnenie)“ v sume 853,77 €. V časti zmluvy o pôžičke označenej „Klient“ je okrem iného obsiahnuté predtlačené ustanovenie tohto znenia: „...prehlasujem, že som sa pred podpísaním Zmluvy oboznámil s Podmienkami a Všeobecnými obchodnými podmienkami (ďalej ako VOP), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy, prevzal som ich, súhlasím s nimi, nemám k nim žiadne výhrady a zaväzujem sa ich dodržiavať.... Prehlasujem, že súhlasím so Zmluvnou pokutou a Sankčným úrokom prislúchajúcim Spoločnosti pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti platiť splátky riadne a včas, ako aj s tým, že Spoločnosť má možnosť účtovať si kompenzáciu ušlých výnosov. ...“ Tesne nad podpisom zmluvných strán je umiestnené ich predtlačené vyhlásenie, v zmysle ktorého „Riadnym vyplnením a podpísaním tejto Zmluvy všetkými stranami uzavrela Spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. s Klientom Zmluvu, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Podmienky a Všeobecné obchodné podmienky.“
c) K zmluve o pôžičke sú predložené „Všeobecné obchodné podmienky“ platné od 11. júna 2010 (č. l. 4), ktoré obsahujú okrem iného tieto ustanovenia: „1. DEFINÍCIE A VÝKLADOVÉ PRAVIDLÁ 1.1 Definície... Celková suma Pôžičky: znamená súčet všetkých Splátok dohodnutých medzi Klientom a Spoločnosťou v Zmluve.... Podmienky: znamená špeciálne obchodné podmienky vydané Spoločnosťou podľa § 273 Obchodného zákonníka, vrátane akýchkoľvek ich zmien doplnení a novácií.... Pôžička: znamená spotrebiteľský úver v čiastke poskytnutej Klientovi Spoločnosťou.... 2. ÚVODNÉ USTANOVENIA ...2.3 Tieto VOP a Podmienky sú prílohou Zmluvy a tvoria jej neoddeliteľnú súčasť a určujú časť obsahu Zmluvy, pokiaľ v Zmluve nie je výslovne uvedené inak.... 6. PODMIENKY SPLÁCANIA ...6.2 Pokiaľ nie je v Splátkovom kalendári a/alebo Zmluve a/alebo Podmienkach a/alebo VOP stanovené inak, sú Splátky splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci.... 6.4 Prvá splátka je splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení Zmluvy a/alebo doručení Služby, pokiaľ nie je dohodnuté inak.... 14. VŠEOBECNÉ USTANOVENIA ...14.8 Zmluva obsahuje zmluvné typy: (a) úverová zmluva podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch a podporne podľa Obchodného zákonníka; a/alebo (b) kúpna zmluva podľa Občianskeho zákonníka.“
Ďalšie časti všeobecných obchodných podmienok upravujú konanie a preukazovanie totožnosti strán, spôsob prijatia návrhu zmluvy, základné práva a povinnosti, podmienky splácania, zabezpečenie, RPMN, priradenie platieb a započítanie, uzatvorenie zmluvy na diaľku, zodpovednosť, poplatky, pokuty a sankčné úroky, skončenie zmluvy, doručovanie a všeobecné ustanovenia.
d) Žalovaný postupne zaplatil celkovo 17 splátok, i keď s oneskoreniami, takže vyrovnal všetky splátky zročné do 20. januára 2013, ďalšie splátky však neplatil (prehľad na č. l. 6). Vzhľadom na to veriteľ listom z 20. júla 2013 vyzval žalovaného na úhradu všetkých splátok jednorazovo v sume 531,70 € (č. l. 5).
e) Listom z 30. septembra 2016 (č. l. 22) Consumer Finance Holding, a.s., oznámila žalovanému, že svoju pohľadávku zo zmluvy č. XXXXXXXX uzavretej 25. augusta 2011 vo výške 561,30 € postúpila na žalobcu. List bol podaný na pošte 3. októbra 2016 (č. l. 22/rub).
6. Takto zistený skutkový stav, pokiaľ nevyplýva zo skutkových tvrdení žalobcu, ktoré sa považujú za nesporné podľa § 151 ods. 1 C. s. p., vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti (§ 191 C. s. p.). Skutkové zistenia v bode 5 sú v podstate len reprodukciou príslušných listinných dôkazov, resp. ich častí, voči pravosti ktorých neboli vznesené žiadne námietky, ako aj z tvrdení žalobcu, ktoré žalovaný nespochybnil.
Právne vec súd posúdil takto:
7. Žalobca sa domáha svojich nárokov zo zmluvy z 25. augusta 2011, ktorou veriteľ poskytol dlžníkovi peňažné plnenie a dlžník bol povinný splácať ho v dohodnutých splátkach. Pretože veriteľ konal pri uzatváraní v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a žalovaný nekonal na taký účel, spĺňajú definíciu veriteľa (dodávateľa) a spotrebiteľa v zmysle § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného k tomuto dňu, ako aj § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka účinného k tomuto dňu, a zmluva medzi nimi je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. a zároveň spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
8. Typovo je však kvalifikácia zmluvy nejasná. Ona sama je nazvaná zmluvou o pôžičke, taktiež plnenie veriteľa je v zmluve, ako aj vo všeobecných obchodných podmienkach označené ako „Pôžička“. Právna úprava zmluvy o pôžičke obsiahnutá v § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka pritom principiálne nevyžaduje len fyzické odovzdanie predmetu pôžičky, ale postačí i odovzdanie tzv. longa manu, prípadne tzv. držobným konštitútom. Za odovzdanie peňazí sa napr. považuje aj situácia, kedy veriteľ pôžičky sa dohodne s dlžníkom, že veriteľ uhradí tretej osobe dlžníkov záväzok (porov. rozhodnutie českého Najvyššieho súdu sp. zn. 33 Cdo 3912/2010: „Reálna podstata zmluvy o pôžičke je naplnená aj vtedy, ak veriteľ zo zmluvy o pôžičke poukáže podľa zmluvného dojednania s dlžníkom peňažnú sumu na účet dlžníkovho veriteľa, pričom dlžník sa zaviaže mu takto poskytnutú sumu v dohodnutej lehote vrátiť.“, podobne rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. Obdo V 47/2001, podobne napr. 4 Obdo 157/2004). Vzniku zmluvy o pôžičke by teda neprekážala napríklad skutočnosť, že veriteľ pôžičku poskytol tak, že za dlžníka uhradil kúpnu cenu tovaru, ktorý si dlžník objednal. Podľa názoru súd treba pri výklade zmluvy z 15. novembra 2012 postupovať podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka s prihliadnutím na použité jazykové výrazy (pôžička) dospieť k záveru, že táto zmluva je zmluvou o pôžičke v zmysle Občianskeho zákonníka. Na tom nič nemení ani ustanovenie ods. 14.8 všeobecných obchodných podmienok, keďže toto ustanovenie naopak odkazuje na „zmluvný typ zmluvy o spotrebiteľskom úvere“, ktorý v našom práve neexistuje. Zmluva o spotrebiteľskom úvere nie je samostatným zmluvným typom, ale je spoločným označením pre rôzne zmluvné typy, ktorých ekonomickou podstatou je úverovanie spotrebiteľa veriteľom-podnikateľom (napríklad aj formou dohody o splátkach ceny v rámci uzavretej kúpnej zmluvy alebo zmluvy o dielo, porov. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy). Citované ustanovenie všeobecných obchodných podmienok tak nemožno považovať za ustanovenie, ktoré by jasne vymedzovalo právny charakter uzavretej zmluvy.
9. V neposlednom rade tu treba poukázať na § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, v zmysle ktorého treba v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv vychádzať z výkladu, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa názoru súdu je pre spotrebiteľa priaznivejšie, aby sa vzťah medzi ním a veriteľom posudzoval ako vzťah občianskoprávny (zo zmluvy o pôžičke). Obchodnoprávne vzťahy sú totiž svojou neformálnosťou a predpokladom vyššej diligencie zmluvných strán - podnikateľov pre spotrebiteľov spravidla nevýhodnejšie. Za všetky príklady možno spomenúť napríklad omnoho voľnejšie podmienky uznania záväzku podľa Obchodného zákonníka (§ 323 a 409) v porovnaní s Občianskym zákonníkom. Ustanovenie ods. 14.8 všeobecných obchodných podmienok by síce potom bolo možné považovať za dohodu o voľbe pôsobnosti Obchodného zákonníka v zmysle § 262 Obchodného zákonníka. Podľa názoru súdu má však takáto voľba pre spotrebiteľa - dlžníka za následok značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, keďže sa ňou spotrebiteľ podriaďuje právnej úprave, ktorá je svojou podstatou „stavaná“ na obchodnoprávne vzťahy predpokladajúce omnoho väčšie skúsenosti, opatrnosť a bdelosť zmluvných strán. Vzhľadom na to, že takáto voľba je obsiahnutá len vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré pojmovo nemôžu byť individuálne vyjednané, ide o tzv. neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Obč. zák. neplatná (porov. v tomto smere napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR zn. 5 MCdo 5/2009).
10. Zmluva o pôžičke z 25. augusta 2011 sa tak v tomto prípade spravuje Občianskym zákonníkom ako zmluva o pôžičke (§ 657 a nasl.), nie Obchodným zákonníkom (§ 497 a nasl.). Súčasťou zmluvy o pôžičke je aj dohoda o úroku (§ 658 ods. 1 Obč. zák.) vo výške 34,8 % ročne. Podľa názoru súdu však takáto výška úroku odporuje dobrým mravom, a to napriek tomu, že pohľadávka na splatenie pôžičky nie je zabezpečená žiadnym zabezpečovacím prostriedkom okrem dohody o zrážkach zo mzdy a že je poskytnutá v relatívne nízkej sume, takže aj každý úrok sa prejaví relatívne vyššou percentuálnou sadzbou (porov. napr. uzn. NS SR 6 MObdo 5/2009). Podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. 5 Cdo 26/2011) totiž pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len
ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke „uspokojí“ bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „zhodnotiť“ obvyklým spôsobom. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Úroková sadzba 34,8 % je podľa názoru súdu jednoznačne úžernícka, pretože predstavuje viac než tretinové zhodnotenie peňažných prostriedkov na ročnej báze. V relevantnom čase sa pritom podľa všeobecne známych údajov inflácia v Slovenskej republike pohybovala na jednocifernej úrovni (1-3 % ročne). Takto vysoká úroková sadzba nie je odôvodnená ani žiadnymi osobitnými dôvodmi kreditného rizika dlžníka, ani hospodárskou alebo inou situáciou v slovenskej ekonomike. Vzhľadom na tú súd dospel k záveru, že dohoda o takejto úrokovej sadzbe je právnym úkonom, ktorý sa prieči dobrým mravom, v dôsledku čoho je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatná.
11. Dôsledkom neplatnosti dojednania o úrokovej sadzbe je však úplná absencia akejkoľvek úrokovej sadzby v zmluve o pôžičke z 2. marca 2011. Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. v rozhodnom znení sa však úver pre absenciu úrokovej sadzby považuje za bezúročný a bez poplatkov. Neplatnosť dohody o úrokovej sadzbe v úverovej zmluve tak mala za následok, že veriteľ nemôže požadovať úrok z poskytnutého úveru. Veriteľ tak má nárok len na zaplatenie istiny 853,77 €, a to v dohodnutých splátkach 40,90 €. Pri takýchto splátkach by bola istina splatená najneskôr 21. splátkou v poradí (853,77 : 40,90 = 20,87). Z ustanovenia ods. 6.2 všeobecných obchodných podmienok vyplýva, že splátky sú zročné do 20. dňa kalendárneho mesiaca a z ods. 6.3 všeobecných obchodných podmienok vyplýva, že prvá splátka je splatná v mesiaci po uzavretí zmluvy. Zmluva bola uzavretá v auguste 2011, prvá splátka istiny tak bola splatná 20. septembra 2011 a posledná (21.) bola splatná 20. mája 2013. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka však zároveň platí, že ak je dohodnuté plnenie v splátkach, plynie trojročná (§ 101 Obč. zák.) premlčacia doba odo dňa ich zročnosti. V prerokúvanej veci tak premlčacia doba vo vzťahu k poslednej splátke, na ktorú mala Consumer Finance Holding a.s. nárok na základe zmluvy z 25. augusta 2011, bola splatná 20. mája 2013 (ostatné splátky ešte skôr) a jej premlčacia doba uplynula 20. mája 2016. Žaloba na súd bola podaná až 6. júla 2016, teda celkom zjavne po uplynutí premlčacej doby všetkých splátok. Zmena v osobe veriteľa (postúpenie pohľadávok na žalobcu) nemala vplyv na plynutie premlčacej doby (§ 111 Obč. zák.) už aj z toho dôvodu, že k postúpeniu došlo za konania, kedy už účinky premlčania nastali (§ 100 ods. 1 a § 112 Obč. zák.). Keďže žalovaný je spotrebiteľom v zmysle § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z., musel súd v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. prihliadnuť na premlčanie práva aj bez - inak potrebnej (§ 100 ods. 1 tretia veta Obč. zák.) - námietky žalovaného. Preto musela byť žaloba zamietnutá (výrok I).
12. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C. s. p., keďže žalovaný mal vo veci plný úspech (výrok III).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde. V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je určené, spisovej značky a označenia veci, ktorej sa týka, označení a podpise odvolateľa a uviesť tiež, v akom rozsahu sa tento rozsudok napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie súdu považuje za nesprávne (odvolacie dôvody, § 365 C. s. p.) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).