Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/96/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudcom Michalom Novotným v sporovej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, zastúpeného splnomocnencom: JUDr. Ján Šoltés, advokát v Bratislave (zn. 5048165), proti žalovanému: Y. A., J.. X. Z. XXXX, bytom H. U. XX, O. N., o 4.165,83 € s prísl., takto

rozhodol:

I. Žaloba o zaplatenie 4.165,83 € s 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 3.858,98 € od 6. apríla 2013 sa zamieta. II. Žalovanému sa priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu 100 % trov konania prvej inštancie.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou došlou súdu 17. marca 2016 domáhal voči žalovanému zaplatenia súm uvedených vo výroku. V žalobe predniesol, že jeho právny predchodca - Tatra banka, a.s., na základe zmluvy z 30. januára 2013 uzavrela poskytla žalovanému úver 4.000 €, ktorý mal žalovaný splácať v splátkach. Pretože žalovaný splátky nesplácal, veriteľ k 30. marcu 2013 vyhlásil úver za predčasne splatný a svoje nároky postúpil na žalobcu, čo žalovanému oznámil. Neskôr žalobca doplnil, že žalovaný nárok pozostáva z istiny 3.858,98 € a úroku 306,85 €.

2. Žalovaný sa k žalobe doručenej do vlastných rúk 6. novembra 2016 nevyjadril.

3. Súd na prejednanie sporu nariadil pojednávanie (§ 297 Civilného sporového poriadku), na ktorom v neprítomnosti ospravedlneného žalobcu a neospravedlneného žalovaného predvolané podľa § 111 ods. 3 C. s. p. (§ 180 C. s. p.) vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to: zmluva o spotrebiteľskom úvere z 1. augusta 2012 (č. l. 17 až 20), všeobecné obchodné podmienky (č. l. 5 až 13), oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti (č. l. 16) s podacím hárkom (č. l. 37), oznámenie o postúpení pohľadávky (č. l. 24) s podacím hárkom (č. l. 25), prehľad splátok a úhrad (č. l. 36) a v spojení všeobecne známymi a uznanými skutočnosťami (§ 186 ods. 2. § 150 a § 151 ods. 1 C. s. p.) zistil tento

skutkový stav:

4. a) Tatra banka, a.s., je bankou podnikajúcou na základne bankového povolenia. Žalovaný v prerokúvanej veci nekonal na účely svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, ani nevystupoval ako podnikatelia.

b) Žalovaný ako dlžník a Tatra banka, a.s. podpísali 1. augusta 2012 listinu označenú ako „Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru pre fyzické osoby“ č. XX-XXXXXXXXXX (č. l. 17 až 20). V jej čl. I sa veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanému bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 4.000 €. Úver mal byť úročený pevnou sadzbou 20,9 % ročne a žalovaný ho mal splácať v 72 pravidelných mesačných

splátkach po 98,59 € vždy do 20. dňa príslušného mesiaca až do 6 rokov od splatnosti prvej splátky. Zmluva obsahuje okrem iného tieto ustanovenia: „Čl. III Spôsob poskytnutia, čerpania a splácania Úveru... 3. Splácanie pohľadávky Veriteľa, ktorú tvorí najmä istina, úroky, úroky z omeškania a poplatky v zmysle Zmluvy... bude realizované započítaním pohľadávky Dlžníka z Účtu... 5. Termín splatnosti prvej Splátky Úveru je najbližší deň v mesiaci, nasledujúci po poskytnutí Úveru.... Čl. VI. Spôsob zániku Zmluvy... 1. Veriteľ má právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť Úveru, t. j. má právo požadovať splatenie pohľadávky Veriteľa a Dlžník je povinný pohľadávku Veriteľa zaplatiť aj pred dňom konečnej splatnosti, ak:... b. existuje nedoplatok jednej Splátky Úveru, trvajúci viac ako 3 mesiace alebo dvoch Splátok Úveru... 2. Dlžníkovi vznikne povinnosť splatiť predčasne pohľadávku Veriteľa dňom doručenia oznámenia Veriteľa o mimoriadnej splatnosti... a v lehote určenej Veriteľom v tomto oznámení“. V čl. VII ods. 8 je okrem iného ustanovené, že „práva a povinnosti zmluvných strán... sa riadia Všeobecnými obchodnými podmienkami Veriteľa, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy...“.

c) Všeobecné obchodné podmienky Tatra banky, a.s., účinné od 30. novembra 2009 (č. l. 5 až 13) neobsahujú žiadne ďalšie ustanovenia, ktoré by sa týkali špecificky úverov alebo spotrebiteľských úverov.

d) Suma 4.000 € bola žalovanému vyplatená 1. augusta 2012. Žalovaný zaplatil 21. augusta, 24. septembra, 20. októbra a 20. novembra 2012 štyri splátky po 99,58 €, ďalšie splátky však nezaplatil. Preto ho banka upozornila na možnosť zosplatnenia a následne mu listom z 2. apríla 2013 (č. l. 16) oznámila, že k 30. marcu 2013 vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru a vyzvala ho na splatenie 4.220,54 €. List bol žalovanému odoslaný v ten istý deň (podací hárok č. l. 37).

e) Listom z 8. októbra 2015 (č. l. 24) Tatra banka, a. s., oznámila žalovanému, že pohľadávku zo „Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XX-XXXXXXXXXX... vo výške 4.236,73 EUR vrátane príslušenstva“ postúpila na žalobcu.

5. Takto zistený skutkový stav, pokiaľ nevyplýva zo skutkových tvrdení žalobcu, ktoré sa považujú za nesporné podľa § 151 ods. 1 C. s. p., vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti (§ 191 C. s. p.). Skutkové zistenia v bode 4 sú v podstate len reprodukciou príslušných listín, voči ktorým žalovaní nevzniesli žiadne námietky.

Právne vec súd posúdil takto:

6. Žalobca sa domáha svojich nárokov z titulu zmluvy, ktorou sa veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanému peňažné prostriedky a žalovaná sa zaviazala vrátiť ich a zaplatiť dohodnutý úrok. Takáto právna konštrukcia napĺňa definíciu zmluvy o úvere v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorá je tzv. absolútnym obchodom v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka v znení účinnom k 1. augustu 2012, takže sa na ňu vzťahuje celá tretia časť Obchodného zákonníka. Pretože veriteľ poskytoval tento úver v rámci svojho podnikania a žalovaný ho neprijímal na takéto účely, spĺňajú definíciu veriteľa a spotrebiteľa Pretože veriteľ poskytoval tento úver v rámci svojho podnikania a žalovaný ho neprijímal na takéto účely, spĺňajú definíciu veriteľa a spotrebiteľa v zmysle § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úverov a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom k 1. augustu 2012, a zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. 00-0001891378 z tohto dňa je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) cit. zákona a úver ňou poskytnutý je spotrebiteľským úverom v právnej forme úveru (§ 1 ods. 2 cit. zákona). Zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že zmluva ako taká spĺňa náležitosti § 9 zákona č. 129/2010 Z. z. Zároveň obe strany spĺňajú definíciu dodávateľa a spotrebiteľa podľa § 52 ods. 3 a 4 Obč. zák. v znení účinnom k tomuto dňu a táto zmluva je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré ustanovenia sa nepochybne aplikujú aj v (inak) obchodnoprávnych vzťahoch, keďže a spotrebiteľské zmluvy osobitne neupravuje (§ 1 ods. 2 Obch. zák.). Potom najneskôr od účinnosti zákona č. 106/2014 Z. z. (1. apríla 2015) sa však aj v absolútnych obchodnoprávnych vzťahoch

musia prednostne použiť ustanovenia občianskeho práva, ak ide o spotrebiteľské vzťahy (§ 52 ods. 2 druhá veta Obč. zák.).

7. Z čl. VI ods. 1 písm. a) zmluvy vyplýva, že pri omeškaní so splácaním peňažných záväzkov (splátok) mohla banka vyhlásiť „mimoriadnu splatnosť“ celého úveru, t. j. mala právo požadovať splatenie celej svojej pohľadávky. Podľa názoru súdu citované ustanovenie predstavuje vlastne dohodu upravenú v § 565 Obč. zák., teda dohodu o tom, že veriteľ môže pre nesplatenie niektorej splátky žiadať splatenie celého dlhu. Na tom nič nemení ani použitie iných výrazových prostriedkov („vyhlásiť mimoriadnu splatnosť Úveru“), pretože pre posudzovanie právneho charakteru a následkov právneho úkonu je podstatný jeho obsah, nie použité slová. Na dohodu, ktorá smeruje k rovnakým následkom ako predpokladá § 565 Obč. zák., treba potom aplikovať všetky tie ustanovenia, ktoré sa výslovne aplikujú na dohodu podľa § 565 Obč. zák. Ide predovšetkým o osobitnú úpravu premlčania v tomto prípade. Premlčacia doba je podľa § 101 Občianskeho zákonníka (aplikovateľného v prerokúvanej veci v dôsledku zákona č. 106/2014 Z. z. najneskôr od 1. apríla 2015, teda takmer rok pred podaním žaloby) trojročná, pričom podľa § 103 Obč. zák. plynie v tomto prípade premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa však pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Tie isté závery platili v podstate do 31. marca 2015 aj podľa § 392 ods. 2 Obchodného zákonníka, teda že ak sa pre nesplnenie niektorého čiastkového záväzku sa stane splatným celý záväzok, plynie premlčacia doba celého záväzku nie od okamihu zosplatnenia záväzku, ale od splatnosti nesplneného čiastkového záväzku, teda nesplnenej splátky, ktorá založila právo veriteľa žiadať predčasné splatenie (porov. v tomto rozhodnutie päťčlenného senátu Najvyšieho súdu SR sp. zn. 1 MObdoV 15/2006). Tieto ustanovenia predstavujú lex specialis voči § 101 Obč. zák. resp. § 392 ods. 1 Obch. zák., čo znamená, že premlčacia doba nezačína plynúť od okamihu, kedy sa záväzok stal splatný (teda kedy bol dlžník vyzvaný na splatenie celej pohľadávky) ani od okamihu využitia práva podľa § 565 Obč. zák. veriteľom, ale od okamihu splatnosti tej splátky, kvôli ktorej k zosplatneniu došlo. Účelom ustanovenia § 103 Obč. zák. (aj § 392 ods. 2 Obch. zák.) je potom brániť tomu, aby veriteľ mohol otáľať s využitím práva podľa § 565 Obč. zák. pri omeškaní dlžníka, resp. motivovať veriteľa k čo najskoršiemu vymáhaniu svojej pohľadávky. Tieto následky musia platiť aj pre takú dohodu, aká je obsiahnutá v čl. VI ods. 1 zmluvy. Ak totiž toto ustanovenie rovnako umožňuje veriteľovi „vyhlásiť mimoriadnu splatnosť celého úveru“, potom sa musia rovnako aplikovať ustanovenia chrániace dlžníka pred možnou snahou veriteľa „predlžovať“ premlčaciu dobu otáľaním s výkonom tohto práva a následným otáľaním s riadnym uplatnením celej zosplatnenej pohľadávky.

8. V prerokúvanej veci z čl. I a čl. III ods. 5 zmluvy č. 00-0001891378 vyplývalo, že jednotlivé splátky sú splatné vždy do 20. dňa kalendárneho mesiaca počnúc prvým takýmto dátumom po dni poskytnutia úveru, teda do 20. augusta 2012. Zo zisteného skutkového stavu potom vyplýva, že žalovaný zaplatil splátky splatné do 20. novembra 2012 a ďalšie splátky nezaplatil. Tatra banka, a.s., vyhlásila splatnosť celého úveru listom z 2. apríla 2013, a to po predošlom upozornení. Už citované ustanovenie § 53 ods. 9 Obč. zák., ale aj čl. VI ods. 1 písm. a) zmluvy umožňuje vykonať právo na zosplatnenia až po trojmesačnom omeškaní so splatením niektorej splátky. Vzhľadom na dátum listu (2. apríla 2013) tak k zosplatneniu výpoveďou mohlo dôjsť len v dôsledku omeškania so splátkou splatnou 20. decembra 2012, keďže od jej splatnosti do 2. apríla 2013 uplynuli viac ako tri mesiace. V zmysle už citovaného § 103 Obč. zák. však plynie premlčacia doba celého zosplatneného dlhu nie od okamihu doručenia oznámenia o mimoriadnej splatnosti, ani odo dňa, ktorý veriteľ určil ako deň mimoriadnej splatnosti, ale od zročnosti nesplnenej splátky, ktorá založila právo veriteľa žiadať predčasné splatenie. To isté v podstate vyplývalo aj z § 392 ods. 2 Obch. zák. použiteľného do 31. marca 2015. Ak teda v prerokúvanej veci išlo o splátku splatnú 20. decembra 2015, začala týmto dňom plynúť premlčacia doba pre splatnosť celého zvyšku dlhu žalovaného. Trojročná premlčacia doba zosplatneného zvyšku dlhu v zmysle § 103 Obč. zák. aplikovateľného od 1. apríla 2015 tak uplynula najneskôr 20. decembra 2015, pričom postúpenie pohľadávky na inú osobu nemá vplyv na plynutie premlčacích dôb (§ 111 Obč. zák., § 400 Obchodného zákonníka).

9. Na uvedené závery nemá nijaký vplyv ani to, že ustanovenie § 53 ods. 9 Obč. zák. umožňuje uplatniť právo podľa § 565 Obč. zák. až po trojmesačnom omeškaní s niektorou splátkou. V tejto časti je toto ustanovenie lex specialis k § 565 druhej vete Obč. zák., podľa ktorého možno toto právo uplatniť len do splatnosti nasledujúcej splátky. Ak totiž pri úvere splácanom mesačnými splátkami musí uplynúť trojmesačné omeškanie s niektorou splátkou, za ten čas sa stanú splatné najmenej dve ďalšie splátky. Ak by malo platiť obmedzenie § 565 druhej vety Obč. zák., veriteľ by z takejto spotrebiteľskej zmluvy

nikdy nemohol uplatniť právo podľa § 565 Obč. zák. To je však v rozpore s § 53 ods. 9 Obč. zák., ktorý jasne hovorí, že toto právo uplatniť môže (avšak len za tam uvedených podmienok). Teda v prípade spotrebiteľskej zmluvy môže veriteľ uplatniť právo podľa § 565 Obč. zák. po uplynutí trojmesačného omeškania s niektorou splátkou bez ohľadu na to, že medzičasom boli zročné ďalšie splátky. To však - ako už bolo uvedené - nemá vplyv na plynutie premlčania. Ustanovením § 53 ods. 9 Obč. zák. sa totiž nijako nenovelizovalo ustanovenie § 103 Obč. zák., preto aj v prípade spotrebiteľských zmlúv platí, že premlčacia doba začína plynúť od zročnosti splátky, kvôli ktorej sa predčasné splatenie žiada, nie od okamihu predčasnej splatnosti. Keďže § 53 ods. 9 Obč. zák. umožňuje predčasné splatenie uplatniť až po trojmesačnom omeškaní s niektorou splátkou, je práve táto splátka tou splátkou, „pre nesplnenie ktorej sa stane zročným celý dlh“ v zmysle § 103 Obč. zák. Preto od jej zročnosti (a nie až uplynutím troch mesiacov, resp. zosplatnením) plynie premlčacia doba v zmysle tohto ustanovenia.

10. Pokiaľ ide o splnenie podmienok samotného § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, citované ustanovenie nežiada, aby predchádzajúca výzva veriteľa a upozornenie na možnosť zosplatnenia bola písomná, preto postačí, ak je takáto výzva daná v ústnej forme (§ 40 ods. 1 Obč. zák. a contrario). Zo zisteného a žalovaným nespochybneného skutkového stavu (najmä obsahu listu z 2. apríla 2013) je zrejmé, že Tatra banka, a.s., pred listom z 2. apríla 2013 žalovaného na splnenie jeho omeškaných splátok vyzvala a upozornila ho na možnosť zosplatnenia celého dlhu. Preto k zosplatneniu došlo v súlade s citovaným ustanovením, ako aj s ustanoveniami zmluvy o spotrebiteľskom úvere. K dĺžke premlčacej doby treba ešte doplniť, že v prerokúvanej veci nevznikajú ani pochybnosti o prípadnej retroaktivite zákona č. 106/2014 Z. z. Trojročná premlčacia doba totiž podľa uvedeného uplynula až 20. decembra 2015, teda až rok potom, ako tento zákon nadobudol účinnosť. Veriteľ teda v čase nadobudnutia jeho účinnosti a ešte takmer rok potom mohol podľa neho postupovať a riadne uplatniť svoju pohľadávku pred uplynutím (skrátenej trojročnej) premlčacej doby, no neurobil tak.

11. Treba preto uzavrieť, že premlčacia doba na splatenie zvyšku dlhu žalovanej zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere z 1. augusta 2012 uplynula najneskôr 20. decembra 2015 a postúpenie pohľadávky na žalobcu nemalo na jej plynutie žiaden vplyv. Nárok na úroky, ako aj úroky z omeškania ako akcesorický nárok na príslušenstvo k hlavnému záväzku (§ 121 ods. 3 Obč. zák.) pritom podlieha rovnakému premlčaniu ako záväzok hlavný. Premlčanie istiny k 20. decembra 2015 tak malo za následok aj premlčacie nároku na úroky z omeškania. Žaloba podaná na súd 17. marca 2016 je tak podaná po uplynutí premlčacej doby celého zvyšku úveru, ako aj zodpovedajúcich úrokov a úrokov z omeškania. Keďže žalovaný je spotrebiteľom v zmysle už cit. § 52 ods. 4 Obč. zák., musel súd v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa prihliadnuť na premlčanie práva aj bez - inak potrebnej (§ 100 ods. 1 tretia veta Obč. zák.) - námietky žalovaného. Preto bolo treba žalobu zamietnuť v celom rozsahu (výrok I).

12. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C. s. p., keďže žalovaný mal vo veci plný úspech (výrok II).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde. V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je určené, spisovej značky a označenia veci, ktorej sa týka, označení a podpise odvolateľa a uviesť tiež, v akom rozsahu sa tento rozsudok napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie súdu považuje za nesprávne (odvolacie dôvody, § 365 C. s. p.) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).