Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Csp/21/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobcu: Friendly Finance Slovakia s.r.o., so sídlom Hlavná 104, Košice, IČO: 47 243 368, v konaní právne zastúpený Mgr. Henrich Schindler, advokát, Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, proti žalovanej: L. L., W.. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XXX/XXX, Ž. W. Q., v konaní o zaplatenie 535,93 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 535,93 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 800,- Eur od 27.05.2014 do 25.06.2015 a s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 535,93 Eur od 26.06.2015 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 17.08.2016 žiadal žalobca uložiť žalovanej povinnosť zaplatiť sumu 535,93 Eur s úrokom z omeškania 5,25 % ročne zo sumy 800,- Eur od 27.05.2014 do 25.06.2015 a zo sumy 535,93 Eur od 26.06.2015 do zaplatenia s odôvodnením, že na základe rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru a zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru poskytol žalovanej za dohodnutú odplatu krátkodobý bezúčelový a bezúročný úver vo výške 800,- Eur, ktorý sa táto zaviazala vrátiť jednorazovo do 26.05.2014, no uhradila len sumu 264,07 Eur. Odplatu si žalobca v tomto konaní od žalovanej nenárokuje.

2. Žalovaná prevzala žalobu spolu s príslušnými poučeniami dňa 27.12.2016. K veci sa nevyjadrila.

3. Vo veci súd rozhodol bez nariadenia pojednávania s poukazom na § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z.), nakoľko sa jednalo o spotrebiteľskú vec, išlo iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala 1.000,- Eur.

4. Zo žalobcom predložených listinných dôkazov ml súd preukázané, že na základe rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 29.01.2014 a zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 25.04.2014 žalovaná dostala od žalobcu na bankový účet sumu 800,- Eur. Obe zmluvy boli uzavreté elektronickými prostriedkami (cez internet). Žalovaná sa zaviazala, že úver vráti do 26.05.2014 v celkovej výške 1.024,85 Eur.

5. Stranami uzavretá zmluva je svojou povahou spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, keďže žalobca mal pri jej uzavretí postavenie dodávateľa a žalovaná postavenie spotrebiteľa. Nejedná sa o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, nakoľko ust. § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z.

o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu 25.04.2014 nepovažuje za spotrebiteľský úver také prenechanie peňažných prostriedkov, ktoré mali byť vrátené v lehote nepresahujúcej tri mesiace a v danom prípade lehota splatnosti predstavovala približne jeden mesiac. Žalobca mal však postavenie tzv. iného veriteľa podľa § 2 písm. c) cit. zákona a v takom prípade sa podľa § 24 ods. 1 cit. zákona aj na „nespotrebiteľský úver“ vzťahujú taxatívne určené ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch vrátane § 9 ods. 1 a 2 cit. zákona.

6. Písomná forma podľa § 40 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka bola v danom prípade zachovaná, nakoľko zmluva bola uzavretá elektronickými prostriedkami zachytávajúcimi obsah právneho úkonu ako aj osoby, ktoré ho urobili. Z obsahového hľadiska sú jednak v rámcovej zmluve a v nadväznosti na ňu v zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru obsiahnuté potrebné náležitosti určené v ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. vrátane RPMN a celkových nákladov za poskytnutie úveru.

7. Nakoľko žalovaná celú poskytnutú sumu doteraz žalobcovi nevrátila, je tak povinná urobiť s poukazom na ust. § 657 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa v prípade zmluvy o pôžičke dlžník zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby prenechanú vec rovnakého druhu (najmä peniaze). Jednalo sa totiž o pôžičku, ktorá je typická odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi a nie o úver charakteristický tým, že finančné prostriedky sa neposkytujú priamo dlžníkovi, ale v jeho prospech tretej osobe (§ 497 Obchodného zákonníka). Pokiaľ teda z poskytnutej sumy 800,- Eur žalovaná vrátila len sumu 264,07 Eur, je povinná zaplatiť žalobcovi ešte zvyšok v sume 535,93 Eur.

8. O úroku z omeškania súd rozhodol podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 01.02.2013. Podľa tohto znenia je výška úrokov z omeškania o 5 % vyššia ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. S úhradou sa žalovaná dostala do omeškania (§ 563 Občianskeho zákonníka) dňa 27.05.2014 ako dňom nasledujúcim po dohodnutom dni vrátenia poskytnutej sumy, kedy ku dňu 27.05.2014 základná úroková sadzba ECB predstavovala hodnotu 0,25 % ročne. Preto súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 800,- Eur od 27.05.2014 do 25.06.2015, keď žalovaná nijak nespochybnila, že dovtedy vrátila len sumu 264,07 Eur a tak je potom odo dňa 26.06.2015 až do zaplatenia povinná zaplatiť úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo zvyšku dlžnej sumy 535,93 Eur.

9. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a v celom rozsahu úspešnému žalobcovi súd priznal plnú náhradu trov konania, t.j. v rozsahu 100 %. Výška trov konania bude určená samostatným uznesením ako to vyplýva z § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.