Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/12/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a členov senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Dany Kálnayovej, v právnej veci navrhovateľa: Z.. G. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom X., F. ul. XXXX/X, proti odporcovi: G. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom X., D. nábr. XXXX/XX, občan SR, o zrušenie vyživovacej povinnosti na plnoleté dieťa, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 5. februára 2016, č. k. 6C/396/2013-132, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči G. K., nar. XX.XX.XXXX z r u š u j e dňom 30. 09. 2013 a vo zvyšnej časti návrh z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým (v poradí druhým) rozsudkom súd prvej inštancie zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči G. K., nar. XX.XX.XXXX (odporcovi) v sume 100,-Eur určenú rozhodnutím Okresného súdu Komárno č. k. 7C/237/2010-14 z 01.10.2010 dňom 01.02.2016 a vo zvyšku návrh zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 62 ods. 1 až 3, § 65 ods. 3, § 77 ods. 1 Zákona o rodine a konštatoval, že odporca je plnoletým dieťaťom navrhovateľa, ktorý sa v súčasnosti pripravuje na budúce povolanie. Je študentom vysokej školy v Maďarskej republike, v študijnom odbore inžinier - mechanik, s počiatkom štúdia 31.08.2009 vo forme denného štúdia s očakávaným termínom ukončenia 31.03.2016. Štúdium nemá prerušené, je riadne zapísaný a navštevuje školu, pričom študijný pomer vznikol 31.08.2009. Nakoľko sa odporca pripravuje na svoje budúce povolanie, nie je schopný sám sa živiť a výživou je odkázaný na výživné zo strany rodičov. Keďže termín ukončenia štúdia je 31.03.2016, do tejto doby jeho odkázanosť na výživné trvá. Zdôraznil, že doteraz nemal ani prerušené štúdium a neopakoval ročník, preto nie je možné povedať, že v štúdiu nepokračuje. Skutočnosť, že nejaví záujem o navrhovateľa 15 rokov nie je dôvodom na zrušenie vyživovacej povinnosti. Odporca nepoberá štipendium, nie je vedený ako vlastník nehnuteľnosti, a preto súd prvej inštancie uzavrel, že zákonné podmienky zrušenia vyživovacej povinnosti za čas od 02.02.2013 do 31.01.2016 nie sú dané. Vzhľadom na skutočnosť, že odporca oznámil, že súhlasí s tým, aby otec - navrhovateľ neprispieval na jeho vyživovaciu povinnosť, túto zrušil dňom 01.02.2016, pričom konštatoval, že výživné v sume 100,- Eur je primerané pomerom navrhovateľa, ktorý je poberateľom starobného dôchodku. To, že od apríla 2011 neplatí výživné, nie je dôvodom na zrušenie vyživovacej povinnosti, naviac, keď návrh bol doručený 30.09.2013.

2. Rozsudok v zákonnej lehote napadol odvolaním navrhovateľ. Zotrval na návrhu a žiadal zrušiť vyživovaciu povinnosť dňom 02.02.2013. Uviedol, že odporca sa nezúčastnil ani na jednom pojednávaní. Tvrdenia, že nemal štúdium prerušené ani neopakoval ročník nemusia byť pravdivé, pretože na tej istej škole je študentom od 3. septembra 2007 a doteraz trojročné bakalárske štúdium neukončil. Ďalej uviedol, že súd nezohľadnil, že nejaví vzťah k nemu ako k rodičovi a jeho vyjadrenia sú manipulované

matkou. Poukázal, že súhlasil s návrhom na zrušenie vyživovacej povinnosti, hoci nie je jasné, odkedy, pričom on ju žiadal zrušiť od 02.02.2013.

3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný skutkovým stavom a rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je čiastočne dôvodné.

4. Predmetom konania je žaloba, ktorou sa navrhovateľ domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti na syna G. K., nar. XX.XX.XXXX, ktorá bola určená rozsudkom Okresného súdu Komárno č. k. 7C/237/2010-14, zo dňa 01.10.2010 vo výške 100,- Eur mesačne, od 01.08.2010. Dôvodil, že podľa jeho informácií mal odporca ukončiť študijný pomer 02.02.2013. Vyslovil podozrenie, že vynecháva semester, preto od apríla 2011 prestal platiť výživné. Mal za to, že za 6 rokov od skončenia strednej školy už mohol ukončiť aj vysokú školu, preto ako dôchodca nie je ochotný utrácať peniaze na občana, ktorý by sa už mal sám dávno živiť a nevidel ho minimálne 15 rokov. Súd prvej inštancie prvýkrát rozhodol rozsudkom č. k. 6C/396/2013-35 dňa 22.04.2014 tak, že návrh zamietol a odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie uznesením č. k. 8Co/725/2014-53 zo dňa 15.01.2015 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie z dôvodu potreby doplnenia dokazovania listinami v štátnom jazyku na preukázanie tvrdení navrhovateľa. Následne súd prvej inštancie po doplnení dokazovania odvolaním preskúmavaným rozsudkom návrhu čiastočne vyhovel, keď zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa na odporcu počnúc dňom 01.02.2016 a vo zvyšku návrh zamietol.

5. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

6. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

7. Úvodom je potrebné poznamenať, že z povahy výživného vyplýva, že právo na výživné je osobným právom dieťaťa a vzniká jeho narodením (§ 7 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Naproti tomu stojí vyživovacia povinnosť obidvoch rodičov k deťom, ktorá im vyplýva priamo zo zákona. Ustanovenie § 62 ods. 1 Zákona o rodine zabezpečuje deťom výživné od ich rodičov do toho času, pokiaľ nie sú schopné samy sa živiť; nerozoznáva pritom deti maloleté a plnoleté a z hľadiska veku detí tieto nároky nediferencuje. Podmienky nároku maloletých aj plnoletých detí na výživné sú teda rovnaké; vyživovacia povinnosť rodičov k nim preto končí v prípade, že preukázali schopnosť samé sa živiť, resp. s ohľadom na konkrétne okolnosti majú takúto možnosť. Kedy nastane takýto faktický stav závisí od okolností daného prípadu, pričom medzi rozhodujúce kritéria na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, vykonávať prácu a pod. Súhrnne tak možno konštatovať, že dieťa je schopné samé sa živiť vtedy, ak je schopné samostatne uspokojovať svoje potreby. V zásade túto schopnosť nadobúda každé dieťa ukončením prípravy na budúce povolanie, či už vo forme stredoškolského alebo vysokoškolského štúdia, pokiaľ tomu nebránia významné okolnosti na strane dieťaťa, ako napr. zdravotný stav.

8. Výživným oprávnený G. K. (odporca) na výzvu odvolacieho súdu zaslanú s prihliadnutím na odvolacie dôvody navrhovateľa oznámil, že súhlasí so zrušením vyživovacej povinnosti navrhovateľa od 02.02.2013. Vychádzajúc z uvedeného vyjadrenia následne odvolací súd posudzujúc žalobou uplatnený nárok v intenciách zhora uvedenej platnej právnej úpravy rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 388 zmenil, keď neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie. Odvolací súd sa stotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie, že G. K. mladší ako študent vysokej školy v čase rozhodovania súdu prvej inštancie školu riadne navštevoval, a z toho dôvodu bol odkázaný na výživné zo strany rodičov, keďže nebol zárobkovo činný a nebol schopný sám sa živiť. Vzhľadom na jeho súhlasné vyjadrenie s návrhom odvolací súd zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa od podania návrhu, od 30. 09. 2013 a vo zvyšku žalobcom uplatneného nároku, t.j. v časti týkajúcej sa zrušenia vyživovacej povinnosť pred podaním návrhu, pred 30. 09. 2013, návrh zamietol. Vychádzal pritom z ust. § 78 ods. 1, § 77 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorých zrušenie výživného je možné len na návrh a možno ho priznať len odo dňa začatia súdneho konania (s výnimkou výživného na maloleté deti).

Navrhovateľ podal návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti dňa 30. 09. 2013, preto odvolací súd zrušil jeho vyživovaciu povinnosť od podania návrhu, keďže zrušenie výživného za obdobie pred podaním návrhu je neprípustné. Pre zrušenie vyživovacej povinnosti je podstatné, či nastala zmena pomerov odôvodňujúca zrušenie vyživovacej povinnosti. K zrušeniu vyživovacej povinnosti navrhovateľa pristúpil odvolací súd len z dôvodu, že výživným oprávnený syn navrhovateľa s návrhom súhlasil, pretože ako bolo uvedené vyššie, v konaní neboli preukázané zákonné dôvody pre zánik vyživovacej povinnosti navrhovateľa. Sama skutočnosť, že so synom nie je v kontakte a že si neplní vyživovaciu povinnosť od roku 2011 nie sú dôvody na zrušenie výživného ani za obdobie pred podaním návrhu, ako sa navrhovateľ mylne domnieval.

9. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .