Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_6C-133-2016.pdf
PDF · 90.27 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/133/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, samosudkyňou JUDr. Nadeždou Wallnerovou, v právnej veci žalobcu v 1. rade: M. a žalobcu v 2. rade: T., obaja zast. Ing. Jana Karnetová, Belinského 8, Bratislava proti žalovanej: F., zast. JUDr. Juraj Prochádzka, advokát, Lakšárska Nová Ves 403, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Súd p r i n á v a žalovanej náhradu trov konania voči žalobcom v 1. rade a v 2. rade v rozsahu 100%, o výške ktorej rozhodne súd v samostatnom uznesení po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 28.06.2016 sa žalobcovia domáhali, aby súd určil, že žalobkyňa v 1. rade je vlastníčkou pozemku vedenom na Okresnom úrade Malacky, katastrálny odbor, k.ú. Studienka, LV XXXX, p.č. XXXX/X, výmera XXX m2, s novým číslom parcely XXX a žalobca v 2. rade je vlastníkom pozemku vedenom na Okresnom úrade F., katastrálny odbor, k.ú. Q., LV XXXX, p.č. XXXX/1, výmera XXX m2, s novým číslom parcely XXX tak ako je uvedené v geometrickom pláne č. 7/2016 zo dňa 18.03.2016.
2. Svoj nárok odôvodnili tým, že dňa 17.01.1983 vydalo Štátne notárstvo v Senici rozhodnutie D/35/83-16 právoplatné dňa 01.03.1983, ktorým bolo ukončené dedičské konanie po nebohej K.j. Na základe schválenej dedičskej dohody nadobudli dedičia zo zákona nehnuteľnosti a pozemky uvedené v rozhodnutí. Dedičmi sa stali tri deti nebohej a to A. podiel dedičstva 1/4, B. podiel dedičstva 1/4, K. podiel dedičstva 1/4 a vnučky po nebohom V. a to T. podiel dedičstva 1/16, M. podiel dedičstva 1/16, D. podiel dedičstva 1/16 a F. podiel dedičstva 1/16. Na základe dedičskej dohody bolo vlastnícke právo na nehnuteľnosti napísané na jedného dediča K. s podmienkou vyplatenia ostatných dedičov v budúcnosti v prípade vyvlastnenia alebo výkupu nehnuteľností v pomere k dedičským podielom. Po smrti K. boli nehnuteľnosti prevedené na jeho manželku a po jej smrti v dedičskom konaní 38D 48/2005 boli nehnuteľnosti prevedené do vlastníctva dcéry F. teda žalovanej. Rodičia žalovanej predali v roku 1999 rodine H. časť parcely XXXX/1 vo veľkosti XXmX a rodine O. 85m2. V roku 2009 predala žalovaná rodine L.asť pozemku parcely XXXX/1 vo veľkosti 152m2. v roku 2015 predala žalovaná rodine Z.asť pozemku z parcely XXXX/1 vo veľkosti 103m2. Spolu predala rodina po K.T. z parcely XXXX/1 pozemok o veľkosti 1077m2. Zostatok pozemku na parcele č. XXXX/1 je v súčasnosti XXXXmX. Na LV č. XXXX je evidovaná ako vlastníčka žalovaná. Na základe dedičského rozhodnutia podiel každého z dedičov bol 1/4, z čoho vyplýva, že z parcely č. XXXX/1 pripadlo na každého dediča 621m2. Z toho dôvodu žalobcovia ako zákonní dedičia požiadali žalovanú o súhlas a prepísanie časti pozemku na nich. Žalobkyňa v 1. rade disponuje overenými súhlasmi svojich sestier, ktoré sa svojho podielu vzdali v prospech nej, preto žiada 621m2 a žalobca v 2. rade vzhľadom k
umiestneniu pozemku žiada 405m2. Žalovaná bola niekoľkokrát osobne kontaktovaná žalobkyňou, ktorá prisľúbila vzniknutý problém riešiť, za tým účelom bol vypracovaný geometrický plán č. 7/2016. Žalovaná bola oslovená aj mediátorkou. Žalovaná odmietla akúkoľvek komunikáciu ohľadom rozdelenia pozemku a vyzvala žalobcov, aby sa obrátili na súd.
3. Na základe výzvy súdu sa k veci dňa 10.01.02016 vyjadrila žalovaná, ktorá uviedla, že nárok uplatnený žalobou neuznáva, uplatnený nárok žalobcov nemá žiadnu právnu oporu. Údajné úsilie žalobcov dohodnúť sa so žalovanou mimosúdne malo podobu listu od JT.j zo dňa 02.06.2016 bez doloženia akéhokoľvek plnomocenstva a bez riadneho vyargumentovania prezentovaných nárokov. Po smrti starej matky účastníkov K.T. zdedil podľa rozhodnutia ŠN Senica č.k. D 35/83 poľnohospodársku a lesnú pôdu otec žalovanej K.T. s povinnosťou výplaty ustupujúcim dedičom v prípade výkupu alebo vyvlastnenia bez prechodu tejto povinnosti na nasledujúcich dedičov. Po smrti K. zdedila predmetné nehnuteľnosti jeho manželka C. bez akýchkoľvek záväzkov voči tretím osobám. V čase kedy bola vlastníčkou predmetných nehnuteľností C. bolo možné podľa ust. § 13 z.č. 293/1992Zb. odstrániť domnelé krivdy pri vyporiadaní dedičstva podľa doterajších predpisov, teda platných do 17.11.1989 tak, že ak pri rozhodovaní pri vyporiadaní dedičstva podľa doterajších predpisov došlo k nadobudnutiu poľnohospodárskych a lesných pozemkov poručiteľa jedným alebo niektorými z dedičov len preto, že išlo o pozemky v užívaní socialistickej organizácie podľa osobitných predpisov a došlo tým k zníženiu podielov ostatných dedičov v porovnaní s nadobúdateľom týchto pozemkov alebo k opomenutiu dedičov, mala oprávnená osoba právo žiadať od povinnej osoby, teda dediča alebo právneho nástupcu dediča, vyrovnanie svojho dedičského podielu v lehote do 30.06.1993, inak právo zaniká. Pokiaľ povinná osoba nárok osoby oprávnenej neuznala a neuzavrela s ňou dohodu o vyrovnaní, mohla si osoba oprávnená uplatniť svoje právo súdnou cestou. Predpokladom úspešného uplatnenia nároku na vyrovnanie dedičských podielov na súde bola predovšetkým existencia márneho pokusu o dosiahnutie dohody a oprávnená osoba musela právo uplatniť u povinnej osobe najneskôr do 30.06.1993. Žalobcovia v prekluzívnej lehote pokus o dosiahnutie dohody s povinnou osobou Cecíliou Šťastnou neurobili a ani nepodali návrh na súd, teda ich nárok zanikol márnym uplynutím prekluzívnej lehoty do 30.06.1993.
4. Žalobcovia k vyjadreniu žalovanej uviedli, že zákon č. 293/1992 Zb. nie je možné na ich prípad aplikovať, nakoľko ten sa týkal opomenutých dedičov alebo dedičov u ktorých došlo k zníženiu ich podielov na pozemkoch v užívaní socialistickej organizácie. V danom prípade preberateľom pozemkov po poručiteľke sa stal jeden dedič s povinnosťou výplaty ustupujúcich dedičov pre prípad vyvlastnenia, alebo výkupu. Obsah rozhodnutia ŠN a cieľ ním sledovaný bolo spravodlivé vysporiadanie ustupujúcich dedičov s prihliadnutím na podmienky a okolnosti, za ktorých k tomuto vyporiadaniu došlo. V predmetnom dedičskom rozhodnutí sú určené podiely pre všetkých dedičov, čím bol ostatným dedičom zaistený nárok na výplatu z dedičstva v prípade scudzenia v budúcnosti. Rozhodnutie o vyporiadaní dedičstva možno považovať za obdobu zmluvy, ktorá zakladajúc majetkové právo zaväzuje nielen jej účastníkov, ale aj ich právnych nástupcov. V žalobe nežiadajú finančnú náhradu od žalovanej, ale určenie vlastníckeho práva na pozemku a to v podiele, na ktorý majú na základe dedičského rozhodnutia zákonné právo. Matka žalovanej nemohla zdediť nehnuteľnosti bez povinnosti voči tretím osobám, keďže už podiely na týchto pozemkoch boli v minulosti právoplatne určené voči tretím osobám a to dedičom po K. 5. Žalovaná v duplike k vyjadreniu žalobcov uviedla, že ustupujúcim dedičom dohoda obsiahnutá v rozhodnutí ŠN Senica D 35/83 umožňovala domáhať sa nárokov ňou založených v prípade, ak sa stanú splatnými, teda prijatím kúpnej ceny alebo peňažnej náhrady za predaný, alebo inak scudzený pozemok právnym nástupcom preberajúceho dediča. Keď po smrti C. zdedila predmetné nehnuteľnosti žalovaná a ostatní dedičia, ostalo žalobcom len právo domáha sa nárokov na výplatu alikvótnej časti peňažnej náhrady zodpovedajúcej výške zákonného dedičského podielu pre prípad prijatia kúpnej ceny alebo inej peňažnej náhrady za predaný alebo inak scudzený pozemok.
6. Podľa ust. § 132 z.č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
7. Podľa ust. § 133 z.č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase úmrtia neb. K.j Osobné vlastníctvo k veci možno nadobudnúť kúpou, darom alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
8. Podľa ust. § 482 ods. 1 a 2 z.č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase úmrtia neb. K. Ak je viac dedičov, vyporiadajú sa na štátnom notárstve medzi sebou o dedičstve dohodou. Ak dohoda neodporuje zákonu alebo záujmu spoločnosti, štátne notárstvo ju schváli a potvrdí podľa nej nadobudnutie dedičstva.
9. Podľa ust. § 1 ods. b) z.č. § 293/1992 Zb.o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam účelom zákona je zmierniť niektoré majetkové krivdy.
10. Podľa ust. § 13 z.č. § 293/1992 Zb. o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam ak pri vyporiadaní dedičstva podľa doterajších predpisov došlo k nadobudnutiu poľnohospodárskych alebo lesných pozemkov poručiteľa len jedným alebo niektorým z dedičov len preto, že išlo o pozemky v užívaní socialistickej organizácie podľa osobitných predpisov a došlo tým k zníženiu podielov ostatných dedičov v porovnaní s nadobúdateľom týchto pozemkov alebo k opomenutiu dedičov, má oprávnená osoba právo žiadať od povinných osôb vyrovnanie svojho dedičského podielu v lehote do 30. júna 1993; inak právo zaniká.
11. Súd vykonal dokazovanie vypočutím účastníkov a predloženými listinnými dôkazmi a to: rozhodnutie Štátneho notárstva v Senici zo dňa 17.01.1983 č.k. D 35/83, geometrický plán č. 7/2016 zo dňa 06.03.2016 autorizovaného geodeta Ing. S. Pavelku, výpis z listu vlastníctva č. XXXX, osvedčenie o dedičstve č.k. 38D 48/2008, Dnot 23/2005 zo dňa 15.06.2005, právoplatné dňa 15.06.2005, čestné prehlásenie sestier žalobkyne v 1. rade.
12. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že dňa 17.01.1983 bolo vydané rozhodnutie Štátneho notárstva v Senici č.k. D 35/1983 v dedičskej veci po neb. K.2, ktorým bola schválená dohoda dedičov. Okrem iného je v rozhodnutí uvedené, že poľnohospodársku pôdu užívanú socialistickým sektorom zapísanú vo vl. č. 599, 600, 603, 1020 PK k.ú. Studienka na meno poručiteľky preberá do vlastníctva dedič K. nateraz bez povinnosti výplat v budúcnosti iba v prípade vyvlastnenia alebo výkupu poľnohospodárskej pôdy bol by povinný poskytnúť výplatu spoludedičkám a to dcéram po 1/4 a vnučkám po 1/16 z hodnoty pôdy. Predmetným rozhodnutím bolo uložené príslušnému orgánu vykonať zápis vlastníckeho práva Teodora Šťastného k poľnohospodárskej pôde užívanej soc. sektorom v k.ú. Q. vl. č. XXX p.č. XXXX, 1XXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, . pod B 4.5 v celosti. Po smrti K. predmetné pozemky zdedila jeho manželka C., a po jej smrti predmetné pozemky zdedila dcéra F., teda žalovaná, ktorá je zapísaná na základe osvedčenia o dedičstve 38D 48/2005, právoplatné dňa 15.06.2005, ako vlastník v podiele 1/1 k pozemku orná pôda p.c. XXXX/X, o výmere XXXXmX , parcela registra "E" k.ú. Q., obec Q., okres Malacky zapísané na LV. č. XXXX. C. a aj žalovaná časť pozemkov, ktoré zdedili po Teodorovi Šťastnom predali, túto skutočnosť žalovaná nenamietala.
13. Posúdením návrhu po vykonanom dokazovaní, má súd za to, že nárok žalobcov uplatnený žalobou, teda nárok na určenie vlastníckeho práva je nedôvodný. Z rozhodnutia Štátneho notárstva Senica č.k. D 35/1983 jednoznačne vyplýva, že bola schválená dohoda dedičov, podľa ktorej nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom žaloby zdedil v celosti dedič K., s tým, že v prípade vyvlastnenia alebo výkupu poľnohospodárskej pôdy bol by povinný poskytnúť výplatu spoludedičkám a to dcéram po 1/4 a vnučkám po 1/16 z hodnoty pôdy. Z tejto dohody vyplýva, že v prípade scudzenia predmetných nehnuteľností majú ustupujúci dedičia nárok žiadať iba finančnú náhradu a to podľa výšky dedičských podielov. Dedičská dohoda nezakladá žiadne právo domáhať sa určenia ich vlastníckeho práva podľa dedičských podielov. Vlastnícke právo bolo jednoznačne dohodou dedičov dané v celosti dedičovi K. teda ten na základe dedičskej dohody nadobudol vlastnícke právo k predmetným pozemkom v podiele 1/1. Nadobudnutie vlastníckeho práva takýmto spôsobom plne umožňoval občiansky zákonník účinný v čase uzavretia dedičskej dohody. S ohľadom k rozhodnutiu Štátneho notárstva Senica č.k. D 35/1983 a obsahu ním schválenej dedičskej dohody, majú dedičia, prípadne právny nástupcovia právo domáhať sa od dediča K., prípadne jeho právneho nástupcu, výplaty, teda finančnej kompenzácie, v prípade ak došlo k výkupu predmetnej nehnuteľnosti a to v rozsahu ich dedičských podielov, a teda nie navrátenia vlastníckeho práva. Neexistuje ani žiadne ustanovenie zákona, podľa ktorého by žalobcovia mali nárok na navrátenie zdedenej nehnuteľnosti do ich vlastníctva podľa dedičských podielov, tak ako to žiadajú žalobcovia v tejto žalobe.
14. Ak sa domnievajú dedičia, že dohoda dedičov obsiahnutá v rozhodnutí Štátneho notárstva Senica č.k. D 35/1983, bola nespravodlivá, vzhľadom k tomu, že išlo o pôdu v užívaní socialistickej organizácie, a z toho dôvodu, bolo dohodnuté, že ju preberá do vlastníctva len jeden z dedičov, čisto hypoteticky pripadalo do úvahy pokúsiť sa uplatniť si nárok na vlastnícke právo podľa zákona č. 193/1992 Zb. o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam, ktorý vo vyjadrení uvádza žalovaná. V prípadnom súdnom konaní, ak by nedošlo k dohode dedičov, by sa mohlo posudzovať, či sa daný zákon vzťahuje aj na tento prípad. Súd sa v tomto konaní nezaoberal ďalej touto otázkou, nakoľko vzhľadom na prekluzívnu lehotu stanovenú na uplatnenie si nárokov do 30.06.1993 to považuje za bezpredmetné a irelevantné.
15. S poukazom na vyššie uvedené, súd žalobu zamietol, nakoľko bola v celom rozsahu nedôvodná. Nárok uplatnený v žalobe nemá žiaden relevantný právny podklad.
24. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
25. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
26. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
27. Vo veci mala plný úspech žalovaná, keďže žaloba bola zamietnutá, preto jej súd priznal plnú náhradu trov konania voči žalobcom.
28. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením vydaným po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Poučenie: Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak: a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.