Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Cob-76-2020.pdf
PDF · 120.84 KB
Case nature
Area
Subarea
1Cob/76/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Školníkovej a členiek senátu JUDr. Viery Markovej a JUDr. Marty Šašinkovej v právnej veci žalobcu: JUDr. Peter Kohút, súdny exekútor, Mičinská cesta 35, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 35 657 723, zastúpeného advokátom JUDr. Štefanom Jurčom, PhD., Šafárikovo nám. 7, 811 02 Bratislava proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpenému advokátom JUDr. Felixom Neupauerom, Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, o zaplatenie istiny 14.998,57 eura s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 36Cb/44/2017-159 zo dňa 31.1.2020 takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 36Cb/44/2017-159 zo dňa 31.1.2020 v napadnutom zaväzujúcom výroku I. a v súvisiacom výroku III. o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania p o t v r d z u j e .
II. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava I ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. zaviazal žalovaného na povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 14.998,57 eura, úrok z omeškania 8% p.a. zo sumy 14.998,57 eura od 31.3.2017 až do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, výrokom II. v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a výrokom III. priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania vo výške 96,04% voči žalovanému, a to s poukazom na ustanovenia § 132 ods. 1, § 191 ods. 1, § 215 ods. 1, ods. 2, § 218 ods. 1, § 232 ods. 3 veta prvá, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 261 ods. 1, ods. 9, § 266 ods. 4, § 365, § 369 ods. 1, § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, § 788 ods. 1, ods. 3, § 790 písm. c), § 797 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, § 822 Občianskeho zákonníka.
2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 9.10.2017 domáhal, aby žalovaný zaplatil žalobcovi sumu 14.998,57 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% p.a. zo sumy 14.998,57 eura od 16.3.2017 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur z titulu poistnej zmluvy č. 6523272088, vychádzajúcej z návrhu zmluvy č. 1624000186 zo dňa 22.2.2005 a uzavretej medzi žalobcom a žalovaným, ktorej predmetom bolo poistenie „profesnej zodpovednosti exekútora za škodu spôsobenú pri výkone jeho činnosti“ v rozsahu určenom Osobitnými poistnými podmienkami poistenia (OPPZ) so spoluúčasťou 0,5% z dojednanej poistnej sumy. Žalobca v žalobe uviedol, že ako súdny exekútor realizoval na základe poverenia vydaného dňa 29.1.2001 Okresným súdom Banská Bystrica v konaní sp. zn. Er/86/2001 exekúciu vedenú u žalobcu pod sp. zn. EX 2112/02 voči povinnému
- obchodnej spoločnosti BCE, s.r.o. (predtým INTREX-COLOR, s.r.o.) Banská Bystrica v prospech oprávneného TV GLOBAL, a.s. Košice na uspokojenie pohľadávky 2.858.105,11 Sk s príslušenstvom, v rámci ktorej žalobca okrem iného zabezpečil aj bankový účet povinného zriadený v R. U., G..Y.., č.ú.: XXXXXXXX/XXXX, na ktorý boli v dňoch 18.8.2005, 25.8.2005 a 26.8.2005 omylom poukázané finančné prostriedky v sumách 142.834,- Sk, 100.000,- Sk a 105.485,- Sk treťou stranou - spoločnosťou LEMAS spol. s r.o. Prievidza v domnení, že tieto sú platené na účet CHEMOLAK, a.s. Smolenice za faktúru č. 91054771 zo dňa 4.8.2005. Z predmetných finančných prostriedkov žalobca poukázal oprávnenému sumu 263.493,80 Sk a sumou 82.506,20 Sk boli uspokojované trovy exekúcie tak, ako to vyplýva zo žalobcom vystaveného vyúčtovania vymoženej pohľadávky zo dňa 8.9.2005. Uznesením zo dňa 21.8.2006, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13.9.2006, súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju, nakoľko počas exekúcie nastali skutočnosti znemožňujúce ďalšie pokračovanie v exekúcii, a to výmaz povinného ako právnickej osoby z obchodného registra bez právneho nástupcu. Dňa 3.3.2008 bola Ministerstvu spravodlivosti SR doručená žiadosť spoločnosti LEMAS spol. s r.o. Prievidza o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody z titulu nesprávneho úradného postupu žalobcu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene a doplnení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.“) z dôvodu zexekvovania finančných prostriedkov v celkovej sume 348.319,- Sk omylom poukázaných na účet povinného, ktorý bol naviac vymazaný z obchodného registra. Spoločnosť LEMAS spol. s r.o. Prievidza si uplatňovala aj ušlý zisk v celkovej výške 207.820,- Sk. Ministerstvo spravodlivosti SR nárok neuspokojilo, v dôsledku čoho sa spoločnosť LEMAS spol. s r.o. Prievidza obrátila na súd a Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom č. k. 8C/350/2008-404 zo dňa 29.11.2016, ktorý vychádzal z medzitýmneho rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 8C/350/2008-207 zo dňa 12.12.2011 v spojení s rozsudkami Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17Co/76/2012-331 zo dňa 13.11.2013 a Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/148/2014 zo dňa 23.4.2015, zaviazal Ministerstvo spravodlivosti SR na náhradu škody vo výške 8.823,37 eura spolu s 8,5%-ným ročným úrokom od 15.9.2008 do zaplatenia. Dňa 13.1.2017 Ministerstvo spravodlivosti SR uhradilo sumu 15.073,94 eura a túto skutočnosť oznámilo žalobcovi listom č. 00910/2017/141 zo dňa 13.2.2017 a zároveň s poukazom na § 22 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. vyzvalo žalobcu na úhradu regresnej náhrady, na základe čoho žalobca dňa 23.3.2017 jednorazovo bankovým prevodom zaplatil požadovanú čiastku v plnom uplatňovanom rozsahu. Žalobca predbežným nahlásením poistnej udalosti zo dňa 27.10.2015 oznámil žalovanému, že súd vo veci náhrady škody vydal medzitýmny rozsudok a konanie bude pokračovať na stanovenie výšky samotnej škody, k čomu žalobcu zaväzoval čl. 6 ods. 1 písm. a) Všeobecných poistných podmienok k poisteniu zodpovednosti za škodu (ďalej len „VPPZ“). Následne žalobca dňa 11.1.2017 po ustálení výšky škody rozhodnutím súdu vydaným pod č. k. 8C/350/2008-404 zo dňa 29.11.2016 oznámil žalovanému výšku priznanej škody a v prílohe oznámenia zaslal aj citované rozhodnutie súdu. Na základe vyššie uvedených oznámení a po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu dňa 20.1.2017 a zároveň vynárokovaním tejto čiastky zo strany Ministerstva spravodlivosti SR titulom regresného postihu, požadoval žalobca dňa 15.2.2017 na žalovanom ako poisťovni, preplatiť túto konkrétnu čiastku v sume 15.073,94 eura na účet Ministerstva spravodlivosti SR, na čo žalovaný reagoval vyrozumením zo dňa 15.3.2017, ktorým oznámil žalobcovi, že poistné plnenie ako náhradu škody neposkytne, pričom poukázal na čl. II písm. f) OPPZ, čo zdôvodnil tým, že škoda vznikla v dôsledku zanedbania nutnej opatrnosti a odbornej starostlivosti exekútora pri vykonávaní exekúcie konkrétne, keď tento vykonával exekúciu voči subjektu, ktorý zanikol. Žalobca má za to, že ako súdny exekútor vykonával exekúciu legitímne, postupoval spôsobom, ktorý mu bol zákonne umožnený a v rozsahu svojich kompetencií.
3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že neuznáva žalobou uplatnený nárok a považuje ho za neoprávnený, pričom mal za to, že pri riešení predmetnej poistnej udalosti postupoval v súlade s poistnou zmluvou a príslušnými poistnými podmienkami, keď žalobcovi neposkytol poistné plnenie s odkazom na čl. II písm. f) OPPZ tak, ako žalobcovi uviedol v liste zo dňa 15.3.2017, pričom podľa žalovaného správnosť takéhoto postupu potvrdil aj sám žalobca, a to poukazovaním na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní pod sp. zn. 17Co/76/2012, v ktorom je jednoznačne konštatované, že postup žalobcu bol v jasnom rozpore s hmotno-právnou logikou a základnými právnymi princípmi, ktoré museli byť žalobcovi z odborného hľadiska jednoznačne známe a zrejmé a pokiaľ postupoval v rozpore s nimi bez ohľadu na skutočnosť, či formálne konal v súlade so zákonom alebo že formálne nebol disciplinárne potrestaný, možno uzavrieť, že sa z jeho strany jednalo práve o taký postup a prístup, aký zakladá príslušnú výluku, keďže sa jedná o zrejmé porušenie alebo zanedbanie nutnej opatrnosti alebo odbornej starostlivosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti, osobné pomery a profesiu žalobcu očakávať.
4. V ďalšej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvej inštancie opísal obsah ďalších písomných a ústnych prednesov strán sporu, uviedol zistenia vyplývajúce z rozhodnutia Disciplinárneho senátu Disciplinárnej komisie zo dňa 8.9.2009 pod sp. zn. DK 39/2008, z medzitýmneho rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 12.12.2011 pod č. k. 8C/350/2008-207 potvrdeného rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 13.11.2013 pod č. k. 17Co/76/2012-331 a z rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 29.11.2016 pod sp. zn. 8C/350/2008, ako aj z oznámenia žalovaného zo dňa 15.3.2017. Súd prvej inštancie sa v rámci dokazovania oboznámil aj s ďalšími dôkazmi, ktoré taxatívne vymenoval v napadnutom rozsudku a po vykonaní dokazovania ustálil, že z poistnej zmluvy zo dňa 22.2.2005 uzavretej medzi stranami vyplýva, že strany si v zmysle čl. I bod 1 dojednali poistenie, ktoré sa vzťahuje na profesnú zodpovednosť exekútora (ďalej len „poistený“) zapísaného v zozname exekútorov vedenom Slovenskou komorou exekútorov s tým, že rozsah poistenia profesnej zodpovednosti určujú Osobitné poistné podmienky poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone činnosti advokáta, komerčného právnika, notára, exekútora, audítora, daňového poradcu a účtovného poradcu (ďalej len „OPPZ“), ktoré sú priložené k tejto poistnej zmluve a tvoria jej súčasť. Podľa čl. IV poistený sa podieľa na plnení z každej poistnej udalosti 0,5% z dojednanej poistnej sumy (spoluúčasťou), o ktorú poisťovňa zníži plnenie vyplatené poškodenému. Súd prvej inštancie poukázal na čl. II ods. 2 písm. a) VPPZ, čl. II písm. e), f) OPPZ a ďalej uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáha zaplatenia poistného plnenia z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone profesnej činnosti vo výške 14.998,57 eura s príslušenstvom už po odpočítaní dojednanej spoluúčasti vo výške 0,5% zo sumy 15.073,94 eura, ktorú uhradil žalobca Ministerstvu spravodlivosti SR na základe výzvy zo dňa 13.2.2017, pričom túto sumu Ministerstvo spravodlivosti SR uhradilo ako náhradu škody spôsobenú neprávnym úradným postupom žalobcu pri výkone jeho povolania na základe právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 29.11.2016 pod sp. zn. 8C/350/2008. Súd prvej inštancie ustálil, že v konaní nebolo sporné uzavretie predmetnej poistnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným dňa 22.2.2005, ako ani skutočnosť, že žalobca je exekútorom, ktorý vykonáva exekútorskú činnosť, v súvislosti s ktorou došlo ku vzniku škody a rovnako neboli sporné okolnosti týkajúce sa vzniku škody na strane spoločnosti LEMAS s.r.o. a okolnosti týkajúce sa konania pred Okresným súdom Banská Bystrica, následnej úhrady vzniknutého a súdom právoplatne priznaného nároku na náhradu škody Ministerstvom spravodlivosti SR na účet poškodeného, ako ani úhrada predmetnej sumy zo strany žalobcu na účet Ministerstva spravodlivosti SR v marci 2017, v dôsledku čoho podľa súdu prvej inštancie v konaní nebol sporný vznik škody, jej výška a ani príčinná súvislosť s výkonom profesnej činnosti žalobcu. Nesporným bolo aj oznámenie poistnej udalosti včas a predloženie požadovaných dokladov k poistnej udalosti, oznámenie o ukončení likvidácie dňa 15.3.2017 a odpočítanie dojednanej spoluúčasti. Žalovaný ako dôvod odmietnutia poistného plnenia uviedol aplikáciu výluky poistného plnenia v zmysle čl. II písm. f) OPPZ, keďže v danom prípade vznikla škoda v dôsledku zanedbania nutnej opatrnosti a odbornej starostlivosti exekútora pri vykonávaní exekúcie, keď vykonával exekúciu voči subjektu, ktorý zanikol, pričom na uvedenom argumente žalovaný zotrval aj v priebehu súdneho konania, v dôsledku čoho jedinou spornou otázkou bola aplikácia predmetnej výluky z poistného plnenia na danú skutkovú situáciu a v tejto súvislosti súd prvej inštancie upozornil, že jednotlivé dôvody odmietnutia poistného plnenia nemôže žalovaný meniť. Súd pri akceptácii výluky z poistenia musí brať na zreteľ, či je takáto výluka právom dovolená, dostatočne určitá a zrozumiteľná, pričom dôkazné bremeno je na žalovanom, aby preukázal naplnenie znakov uvedených v čl. II písm. f) OPPZ.
5. Podľa názoru súdu prvej inštancie je výluka z poistného krytia uvedená v čl. II písm. f) OPPZ koncipovaná tak extenzívne a neurčito, že ponecháva jej aplikáciu na svojvôli poisťovne, keď práve s ohľadom na profesiu a z nej vyplývajúcu povinnosť zachovávať nutnú opatrnosť a odbornú starostlivosť sa požaduje pri každom výkone tej-ktorej profesnej činnosti, pre ktorú je so zodpovednosťou za škodu spojená, v nadväznosti na čo je podľa súdu prvej inštancie potrebné klásť si otázku, za akých podmienok pri spôsobení škody poisteným v súvislosti s výkonom jeho profesnej činnosti, čo je mimochodom predmetom samotného poistenia, nastane situácia, za ktorej by nebolo možné v spojení s profesiou poisteného očakávať odbornú starostlivosť, či nutnú opatrnosť. Z uvedeného je zrejmé, že uplatnená výluka je v zmysle jej znenia neurčitá, v kontexte chápania zmyslu poistnej zmluvy a jej predmetu nezrozumiteľná a zmätočná, v rozpore s účelom samotného poistenia a preto ju súd prvej inštancie nemohol aplikovať. Práve s ohľadom na účel samotného poistenia sa žalobca ako súdny exekútor pri výkone svojho povolania, pri ktorom je vždy povinný zachovávať odbornú starostlivosť, poistí pre prípad bližšie nepredvídateľnej poistnej udalosti, keď v príčinnej súvislosti s výkonom profesnej činnosti spôsobí škodu. V prípade, ak by exekútor preukázal, že postupoval s odbornou starostlivosťou, tak by sa zbavil
zodpovednosti za vzniknutú škodu, čo by inak povedané znamenalo, že súdny exekútor nepotrebuje byť poistený pre prípady, keď síce škoda vznikne, ale postup súdneho exekútora bol v súlade s odbornou starostlivosťou (§ 31 ods. 2 Exekučného poriadku). Žalobca si riadne splnil povinnosť zaplatiť poistné a oprávnene očakával, že predmetné poistenie ho ochráni pred neočakávanými situáciami, ktoré môžu pri výkone profesnej činnosti nastať. Výluky z poistenia boli koncipované tak široko, že prakticky vylučujú poskytnutie poistného plnenia zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone profesnej činnosti. V tejto súvislosti súd prvej inštancie upozornil aj na výkladové pravidlo vyplývajúce z § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka. Pre doplnenie súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že dôvody odmietnutia poistného plnenia nie je možné dodatočne meniť (§ 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka), pričom žalovaný v oznámení o ukončení likvidácie predmetnej poistnej udalosti vymedzil ako dôvod odmietnutia postup súdneho exekútora spočívajúci v zexekvovaní finančných prostriedkov v čase, keď bol povinný subjekt vymazaný z obchodného registra. Naproti tomu svoje závery pre aplikáciu výluky odkázal na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 13.11.2013 pod č. k. 17Co/76/2012-331, ktorý nesprávny úradný postup odôvodnil tým, že „ak súdny exekútor realizoval predmetnú exekúciu aj po tom, ako mal informáciu o tom, že finančné prostriedky boli na účet povinného (ktorý dokonca v tej dobe už ako subjekt práva neexistoval) zaslané omylom, síce konal formálne „v súlade so zákonom“, ale v jasnom rozpore s hmotnoprávnou logikou a základnými právnymi princípmi, na ktorých je založené exekučné konanie (napr. v rozpore s princípom, že exekúcia môže postihovať len majetok povinného), pretože mal konkrétne indície, že tieto finančné prostriedky nepatria povinnému (túto skutočnosť nespochybnil) a bez toho, aby vzhľadom na závažnosť týchto indícií postupoval s náležitou opatrnosťou a obozretnosťou, postupoval absolútne formalisticky a teda týmto svojím konaním naplnil znaky skutkovej podstaty nesprávneho úradného postupu.“.
6. Okrem istiny požadoval žalobca aj zaplatenie 8,75% úroku z omeškania ročne z predmetnej sumy od 16.3.2017 do zaplatenia, k čomu súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku uviedol, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaný poistenému listom oznámil, že dňa 15.3.2017 ukončil šetrenie poistnej udalosti, keď odmietol poistné plnenie, v nadväznosti na čo súd prvej inštancie ustálil, že žalovaný sa dostal do omeškania po uplynutí 15-dňovej zákonom stanovenej lehoty splatnosti poistného plnenia, teda dňom 31.3.2017, v dôsledku čoho súd prvej inštancie priznal žalobcovi príslušné úroky len od uvedeného dňa, a to v zákonnej výške 8% ročne a súčasne priznal žalobcovi aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, keďže náklady súvisiace s uplatňovaním pohľadávky vznikli až po účinnosti nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 96,04%, pričom vychádzal z priznanej istiny a výšky príslušenstva pohľadávky, v nadväznosti na čo odpočítaval úspech žalovaného od úspechu žalobcu.
7. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie v rozsahu výrokov I. a III. z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne. Žalovaný v odvolaní uviedol, že v zásade jediný sporný, avšak na rozhodnutie zásadný, je výklad a aplikácia zmluvnej výluky podľa čl. II písm. f) OPP, ktorá nie je ničím iným ako obdobou „regresu“, kde za dohodnutých podmienok nie je žalovaný povinný žalobcovi nahradiť ním poskytnuté plnenie/náhradu škody, ak došlo k uvedeným porušeniam na strane žalobcu, pričom súd prvej inštancie toto ustanovenie posúdil tak, že ho nie je možné aplikovať, nakoľko má byť v rozpore s účelom samotného poistenia. S uvedeným právnym názorom sa žalovaný nestotožňuje a nepovažuje ho za správny. Práve naopak, pri výklade ad absurdum by akceptácia názoru súdu prvej inštancie mohla viesť k situáciám, kedy by žalobca ako súdny exekútor bez ďalšieho spôsoboval tretím osobám škodu (resp. tieto by takúto skutočnosť tvrdili), túto by dobrovoľne hradil a následne sa domáhal plnenia od žalovaného ako poistiteľa. Uvedená situácia je žalovaným navodzovaná len pre argumentačné účely, kde žalovaný žiadnym spôsobom ani len nenaznačuje, že by k tomu reálne aj dochádzalo. Uvedená výluka podľa žalovaného presne reflektuje na stav a prípady, kedy na strane poisteného dôjde k takým porušeniam, ktoré zakladajú nárok žalovaného na náhradu poistného plnenia od žalobcu, pokiaľ by žalovaný priamo za žalobcu tretej osobe - poškodenému plnil, resp. v našom prípade, keďže tento nárok sprostredkovane uhradil priamo žalobca, vylúčenie povinnosti žalovaného mu takúto ním spôsobenú a nahradenú škodu reparovať. Vzhľadom na uvedené má žalovaný za to, že aplikácia danej výluky zo strany žalovaného bola v danom prípade správna a v súlade s PZ a OPP a jej posúdenie zo strany súdu prvej inštancie ako rozpornej so samotným účelom
poistenia vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže žalobca ako poistený by potom za žiadnych okolností v konečnom dôsledku neniesol sankciu za žiadne svoje neodborné konanie.
8. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril, pričom rovnopis odvolania spolu s výzvou na predloženie vyjadrenia k odvolaniu boli súdom prvej inštancie doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 10.3.2020.
9. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v zmysle § 34 CSP po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutom zaväzujúcom výroku I. vecne správny, keď súd prvej inštancie dostatočne a správne zistil skutkový stav, z ktorého po vyhodnotení dôkazov vyvodil správne právne závery premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku.
10. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
11. Podľa § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.
12. Podľa § 790 písm. c) Občianskeho zákonníka poistiť možno najmä zodpovednosť za škodu vzniknutú na živote a zdraví alebo na veci, prípadne zodpovednosť za inú majetkovú škodu (poistenie zodpovednosti za škodu).
13. Podľa § 797 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).
14. Podľa § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).
15. Podľa § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.
16. Podľa § 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný uviesť dôvod neplnenia alebo zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne meniť.
17. Podľa § 799 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené.
18. Podľa § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti.
19. Podľa § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť. Poistiteľ nie je oprávnený počas trvania poistnej zmluvy plnenie z poistnej zmluvy znížiť z dôvodu, že poistné nebolo riadne a včas zaplatené.
20. Podľa § 822 Občianskeho zákonníka z poistenia zodpovednosti za škody má poistený právo, aby v prípade poistnej udalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený zodpovedá.
21. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
22. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, s obsahom napadnutého rozsudku a s konaním, ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s obsahom odvolania žalovaného odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého zaväzujúceho výroku I. rozsudku s tým, že súd prvej inštancie na základe dostatočne zisteného skutkového stavu vyvodil správne právne závery premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku a svoje rozhodnutie spôsobom súladným s dikciou ustanovenia § 220 ods. 2 CSP presvedčivo a náležitým spôsobom odôvodnil, keď sa v odôvodnení rozsudku vysporiadal so všetkými skutočnosťami podstatnými pre rozhodnutie vo veci samej, pričom z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmý myšlienkový postup súdu prvej inštancie vedúci ku v ňom ustáleným skutkovým a právnym záverom. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného súdneho procesu a odvolací súd nezistil žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia.
23. Z obsahu odvolania je zrejmé, že sa v ňom žalovaný v zásade len vo všeobecnosti vyjadril k aplikácii výluky z poistenia podľa čl. II písm. f) OPPZ, a to aj s uvedením hypotetickej konštrukcie možných nastavších situácií. Odvolací súd sa stotožňuje s konštatáciou súdu prvej inštancie o tom, že dôkazné bremeno vo vzťahu k naplneniu znakov uvedených v čl. II písm. f) OPPZ spočíva na žalovanom, ako aj so záverom súdu prvej inštancie o nemožnosti aplikácie žalovaným použitej výluky z poistenia na daný prípad, pričom na základe skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie odvolací súd ustálil jednoznačný záver o neunesení bremena tvrdenia a bremena dôkazu zo strany žalovaného vo vzťahu k aplikácii predmetného zmluvného ustanovenia o výluke z poistenia v nadväznosti na konkretizáciu dôvodu, ktorý má podľa žalovaného spadať pod dikciu tohto zmluvného ustanovenia, a to všetko s poukazom na dôvod výluky z poistenia uvedený v oznámení žalovaného zo dňa 15.3.2017 o odmietnutí poskytnutia poistného plnenia, v súvislosti s ktorým platí zásada jeho dodatočnej nezmeniteľnosti vyplývajúca z ustanovenia § 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka.
24. V predmetnom oznámení zo dňa 15.3.2017 žalovaný odmietnutie poskytnutia poistného plnenia odôvodnil výlučne aplikáciou čl. II písm. f) OPPZ, pričom vo vzťahu ku konkrétnemu zdôvodneniu jej aplikácie žalovaný výslovne uviedol len skutočnosť, že v danom prípade vznikla škoda v dôsledku zanedbania nutnej opatrnosti a odbornej starostlivosti exekútora, keď vykonával exekúciu voči subjektu, ktorý zanikol. Žiadne ďalšie dôvody, prípadne konkrétne skutočnosti opodstatňujúce využitie čl. II písm. f) OPPZ na daný prípad žalovaný v predmetnom oznámení neuviedol.
25. Podľa čl. II písm. f) OPPZ okrem výluk stanovených v článku II ods. 2 a 3 VPPZ č. 605 sa poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone profesnej činnosti poisteného nevzťahuje ani na zodpovednosť za škodu vzniknutú porušením alebo zanedbaním nutnej opatrnosti alebo odbornej starostlivosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti, osobné pomery a profesiu poisteného očakávať.
26. Z vyššie citovaného zmluvného ustanovenia je zrejmé, že predmetná výluka z poistenia nie je viazaná len na samotné porušenie alebo zanedbanie nutnej opatrnosti alebo odbornej starostlivosti, ale aj na okolnosti, osobné pomery a profesiu poisteného. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že kým zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci podľa zákona č. 514/2003 Z.z. predstavuje osobitný druh zodpovednosti založený na báze tzv. absolútnej objektívnej zodpovednosti, naplnenie zmluvne dohodnutých podmienok výluky z poistenia je nevyhnutné posudzovať aj z pohľadu preukázaných okolností subjektívneho charakteru existujúcich v danom čase na strane poisteného, ktorého sa má takáto výluka z poistenia negatívne dotknúť. V danom prípade niet pochýb o tom, že na strane žalobcu došlo k pochybeniu, keď pokračoval vo vykonávaní exekúcie aj po výmaze povinného z obchodného registra, avšak práve vzhľadom na v ustanovení čl. II písm. f) OPPZ použitú formuláciu „vzhľadom na okolnosti“ je potrebné prihliadnuť aj na konkrétne okolnosti daného prípadu, ktorých existencia nesporne vyplýva zo súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu, a to skutočnosť, že na strane povinného krátko pred jeho výmazom z obchodného registra došlo ku zmene obchodného mena, pričom žalobca podľa svojho tvrdenia pravidelne vykonával lustráciu povinných v Obchodnom vestníku podľa obchodného mena; ďalej skutočnosť, že povinný v exekučnom konaní mal napriek svojmu výmazu z obchodného registra a zániku právnej subjektivity evidentne stále vedený bankový účet, na ktorý prijímal platby, pričom aj z rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica
zo dňa 12.12.2011 pod č. k. 8C/350/2008-207 vyplýva, že konatelia spoločnosti BCE s.r.o. (povinného) vykonávali úkony pod hlavičkou spoločnosti INTEX-COLOR s.r.o., a to aj po jej zániku, o čom má svedčať list adresovaný dňa 20.9.2005 z ich strany súdnemu exekútorovi. Na zdôraznenie vecnej správnosti odvolaním žalovaného dotknutého meritórneho rozhodnutia obsiahnutého vo výroku I. napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že vyššie uvádzané skutočnosti predstavujú okolnosti, ktoré mohli mať vplyv na žalovaným v oznámení zo dňa 15.3.2017 vytýkané pochybenie žalobcu pri výkone jeho exekútorskej činnosti v danom inkriminovanom čase, pričom však žalovaný aplikujúc výluku z poistenia podľa čl. II písm. f) OPPZ sa v oznámení o odmietnutí poskytnutia poistného plnenia zo dňa 15.3.2017 stroho obmedzil len na konštatáciu vykonávania exekúcie voči subjektu, ktorý zanikol, a to bez toho, aby konkrétne uviedol, z akého dôvodu uvedenú nedôslednosť a pochybenie žalobcu v kontexte konkrétnych okolností daného prípadu považoval za konanie žalobcu podliehajúce pod ním aplikovanú výluku z poistenia. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti a predmet poistenia vyplývajúci z čl. I bod 1 predmetnej poistnej zmluvy odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že v prípade akceptácie žalovaným aplikovanej výluky z poistenia v danom prípade a za daných okolností na základe skutočností deklarovaných žalovaným v oznámení o odmietnutí poskytnutia poistného plnenia zo dňa 15.3.2017 by došlo k popretiu samotného účelu predmetnej poistnej zmluvy, ktorý bol determinujúcim faktorom pri jej uzavretí zo strany žalobcu.
27. Pre správnosť dôvodov rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej časti odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že žalovaný vo svojom odvolaní neuviedol žiadne také skutkovo a právne relevantné dôvody, ktoré by privodili pre neho priaznivé rozhodnutie. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného súdneho procesu, z vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové závery a napokon aj vec správne rozhodol po právnej stránke. Rozsudok je podrobne odôvodnený, súd prvej inštancie v ňom vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil.
28. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani nevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku, odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zaväzujúcom výroku I. a v súvisiacom výroku III. o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne správny potvrdil, pričom ale vo vzťahu k napadnutému výroku III. odvolací súd považuje za potrebné poukázať na nesprávnu aplikáciu zákonného ustanovenia, keď súd prvej inštancie podľa odôvodnenia rozsudku aplikoval ustanovenie § 255 ods. 1 CSP, avšak samotný obsah rozhodnutia obsiahnutého vo výroku III. napadnutého rozsudku, ako aj odôvodnenie rozsudku v tejto časti zodpovedá aplikácii ustanovenia § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Súčasne je však potrebné zo strany odvolacieho súdu uviesť, že v danom prípade neexistoval relevantný dôvod pre postup v zmysle § 255 ods. 2 CSP, nakoľko úroky z omeškania boli v danom prípade žalobou uplatňované nie ako samostatný nárok, ale len ako príslušenstvo pohľadávky, pričom práve od výšky uplatňovanej istiny ako predmetu sporu sa tiež odvíja výška súdneho poplatku za žalobu a výpočet trov právneho zastúpenia. Nakoľko však žalobca, v neprospech ktorého rozhodnutie obsiahnuté vo výroku III. napadnutého rozsudku v konečnom dôsledku znie, voči nemu nepodal odvolanie a rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým by zmenil napadnutý rozsudok vo výroku III., by bolo nepriaznivejšie pre žalovaného ako stranu, ktorá uplatnila opravný prostriedok, odvolaciemu súdu s poukazom na čl. 16 ods. 3 Základných princípov CSP nezostávalo iné, ako napadnutý rozsudok potvrdiť aj vo výroku III. o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania.
29. Zároveň odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že jeho pozornosti neuniklo, že v zápisnici o pojednávaní zo dňa 31.1.2020 (č.l. 168-169 súdneho spisu) je uvedené diametrálne odlišné znenie vyhláseného rozsudku oproti výrokovej časti písomného vyhotovenia predmetného rozsudku, čo by jednoznačne predstavovalo závažné nedodržanie dikcie ustanovenia § 219 ods. 4 CSP, v zmysle ktorého je súd viazaný vyhláseným rozsudkom, čo znamená nevyhnutnosť úplnej totožnosti výrokovej časti písomného vyhotovenia rozsudku s obsahom jeho verejného vyhlásenia s tým, že v prípade existencie rozporu ide o mimoriadne závažné pochybenie konajúceho súdu opodstatňujúce záver odvolacieho súdu o nesprávnosti procesného postupu v intenzite zakladajúcej porušenie práva na spravodlivý proces na oboch stranách sporu, pričom ide o nedostatok, ktorý nie je možné napraviť v odvolacom konaní. V
tejto súvislosti preto odvolací súd osobitne preveroval obsah verejne vyhláseného rozsudku vypočutím si záznamu vyhotoveného technickým zariadením určeným na zaznamenávanie zvuku, ktorý je uložený v elektronickom súdnom spise a na ktorom je zachytený priebeh pojednávania konaného dňa 31.1.2020, pričom zistil, že obsah verejne vyhláseného rozsudku dňa 31.1.2020 je absolútne totožný s obsahom výrokovej časti písomného vyhotovenia rozsudku súdu prvej inštancie č. k. 36Cb/44/2017-159 zo dňa 31.1.2020.
30. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%, keďže bol žalobca v odvolacom konaní plne úspešný.
31. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť v podpísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).