Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/24/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Feťkovej a sudcov JUDr. Ladislava Duditša a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu V. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom S., P. X, zastúpeného JUDr. Katarínou Adamovskou, advokátkou advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach, Žižkova 6 proti žalovanej 1. A. P., rod. Š.j, nar. X.X.XXXX, bytom S., B. X, zastúpenej JUDr. Jurajom Birošom, advokátom advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach, Rázusova 1, 2. Q. I., nar. XX.X.XXXX, bytom S., Č. XX, o zaplatenie 13.609,51 eur a 1.327,76 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 38C/97/2013-246 zo dňa 18.6.2015 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby voči žalovanej v 1. rade a vo výroku o zamietnutí žaloby o zaplatenie 13.609,51 eur s prísl. voči žalovanému v 2. rade.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby o zaplatenie 1.327,76 eur s prísl. voči žalovanému v 2. rade a vo výroku o trovách konania vo vzťahu žalobcu a žalovanej v 1. rade a v rozsahu z r u š e n i a vec v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice I rozsudkom č.k. 38C/97/2013-246 zo dňa 18.6.2015 pripustil zmenu žaloby podľa návrhu žalobcu v znení: I. Žalovaný v 2. rade je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 14.937,26 eur spolu s 8,75% úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.327,76 eur od 12.4.2013 do zaplatenia a s 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 13.609,51 eur odo dňa nasledujúceho po dni doručenia tohto návrhu žalovanému v 2. rade v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Žalobu voči žalovanej v 1. rade a taktiež voči žalovanému v 2. rade v celom rozsahu zamietol. III. Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanej v 1. rade trovy právneho zastúpenia vo výške 2.244,68 eur s DPH na účet jej právneho zástupcu JUDr. Juraja Biroša do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. IV. Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému v 2. rade trovy konania vo výške 0 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa pôvodnou žalobou doručenou súdu dňa 12.4.2013 domáhal voči žalovanej v l. rade zaplatenia sumy 13.609,51 eur, vyplatenej podľa neplatnej kúpnej zmluvy zo dňa 22.6.2004, spolu s 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 13.609,51 eur od 12.4.2013 do zaplatenia z titulu bezdôvodného obohatenia, ako aj náhrady trov konania. Voči žalovanému v 2. rade sa pôvodnou žalobou domáhal z titulu bezdôvodného obohatenia zaplatenia sumy 1.327,76 eur spolu s 8,75% úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.327,76 eur odo dňa 12.4.2013 do zaplatenia, nakoľko odpadol právny dôvod na vznik provízie podľa Zmluvy o sprostredkovaní prevodu nehnuteľnosti zo dňa 14.7.2004.

3. Písomným podaním doručeným súdu 27.4.2015 žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne navrhol, aby súd pripustil eventuálny petit žaloby v znení, že žalovaný v 2. rade je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 14.937,26 eur spolu s 8,75% úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.327,76 eur odo dňa 12.4.2013 do zaplatenia a s 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 13.609,51 eur odo dňa nasledujúceho po dni doručenia tohto návrhu a povinný nahradiť žalobcovi trovy konania do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo vzťahu k uplatneným nárokom súd dospel k záveru, že v tomto prípade ide o samostatné spoločenstvo v zmysle § 91 ods. 1 O.s.p., kde každý zo spoločníkov koná sám za seba a práva a povinnosti každého účastníka treba posudzovať a rozhodovať o nich nezávisle od práv, či povinností ostatných spoločníkov. To znamená, že pre všetkých účastníkov takéhoto konania je spoločná iba procesná stránka, a teda procesné úkony každého zo samostatných spoločníkov sa týkajú iba tohto spoločníka a v prípade vydania jedného rozhodnutia vo veci, o každom zo spoločníkov bude rozhodnuté zvlášť. Výsledok konania môže byť pre každého spoločníka iný. Aj keď v rozpore s požiadavkami presnosti a určitosti žalobného návrhu nie je ani tzv. eventuálny petit, v ktorom žalobca žiada, aby žalovanému pre prípad (in eventum) nemožnosti vlastného (nepeňažného) plnenia, bola uložená povinnosť poskytnúť plnenie peňažné, resp. petit alternatívny, ktorým sa žalobca, pokiaľ to právny predpis alebo zmluva pripúšťa, môže domáhať, aby žalovanému bola uložená povinnosť poskytnúť mu podľa jeho voľby jedno alebo druhé plnenie. V prípade eventuálneho petitu jeden petit vylučuje druhý. A napokon, zloženým petitom si žalobca uplatňuje viac nárokov zároveň. Z hľadiska posúdenia obsahu podania žalobcu zo dňa 27.4.2015 súd dospel k záveru, že nejde o eventuálny petit, nakoľko žalobca na plnenie hoc aj rôznymi titulmi označil dvoch žalovaných, ale neposkytuje na výber rôzne spôsoby plnenia. Eventuálnym petitom sa totiž nedáva možnosť pre súd, aby si spomedzi označených žalovaných vybral toho vhodnejšieho, ale navrhuje sa jeden nárok a pre prípad, že by mu nebolo vyhovené (nemožnosť vydania veci pre jej zničenie), tak sa navrhuje relutárna náhrada, t.j. nárok náhradný (peňažná náhrada) avšak, všetko voči tomu istému žalovanému. V tomto prípade žalobca len rozšíril žalobu voči žalovanému v 2. rade o ďalšiu sumu a vzhľadom na splnenie podmienok podľa § 95 O.s.p. v prvom výroku rozsudku pripustil zmenu žaloby v zmysle návrhu žalobcu zo dňa 27.4.2015. Na základe uvedeného súd v zmysle prednesu žalobcu dospel k záveru, že ide o návrh na zmenu žaloby podľa § 95 O.s.p.

4. Z výsledkov vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že žalobca a žalovaná podpisom Kúpnej zmluvy dňa 22.6.2004 sa mali dohodnúť na prevode vlastníctva k nehnuteľnosti a to bytu č.X, na X. posch., vo vchode X na ul. B. B. S., pozostávajúceho z 2 obytných miestnosti a príslušenstva o výmere 54,31m2, ďalej podielu priestoru na spoločných častiach domu a pozemku za dohodnutú kúpnu cenu vo výške 410.000,- Sk, ktorá mala byť podľa článku VI. zmluvy zaplatená predávajúcej v hotovosti, pred podpisom tejto zmluvy. Ďalej je preukázané, že Rozsudkom Okresného súdu Košice I č.k. 13C/285/2004-316 zo dňa 24.11.2010 (v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 11Co/97/2011-427 zo dňa 31.10.2012, práv. 9.11.2012) bolo určené, že táto Kúpna zmluva zo dňa 22.6.2004 na prevod vlastníctva k nehnuteľnosti bola vyhlásená za neplatnú. Na základe tejto právnej skutočnosti kataster nehnuteľností zapísal vlastníctvo k predmetnému bytu spätne na žalovanú v 1. rade záznamom pod Z-409/2013.

5. Okresný súd považoval za preukázané tvrdenie, že si žalobca zabezpečil finančné prostriedky vo výške 450.000,- Sk na zaplatenie kúpnej ceny a provízie a to výberom z banky dňa 14.6.2004 a dňa 22.6.2004 po 100.000,- Sk, ďalej z pôžičky od X. J. dňa 22.6.2004 vo výške 200.000,- Sk a vo zvyšku kúpnej ceny v sume 1.659,70 eur z vlastných finančných prostriedkov, ktorými v tom čase disponoval v hotovosti a že tieto finančné prostriedky vyplatil v celosti do rúk žalovaného v 2. rade. Naopak tvrdenie žalobcu o tom, že peniaze boli žalovanej v 1. rade aj odovzdané sa už v konaní nepreukázalo. Súd vychádzal z rozhodnutia Okresného súdu Košice I č.k. 13C/285/2004-316 zo dňa 24.11.2010 a rovnako z rozhodnutia odvolacieho súdu č.k. 11Co/97/2011-427 zo dňa 31.10.2012, podľa ktorých žalovaná v 1. rade v skutočnosti nemala nikdy vôľu svoj byt predať, nejednala o predaji tohto bytu ani so žalobcom a ani so žalovaným v 2. rade a ani sa nepreukázalo, že by žalovaný v 2. rade jej odovzdal kúpnu cenu, hoci, ako to vyplýva z písomného Potvrdenia o prijatí finančných prostriedkov zo dňa 22.6.2004 prevzal od žalobcu sumu 450.000,- Sk vcelku a v hotovosti, čo potvrdil svojim podpisom. Doklad o odovzdaní peňazí žalovanej v 1. rade zo dňa 22.6.2004 považoval súd za nedôveryhodný doklad o prevzatí (odovzdaní) peňazí, lebo skutočnosti tvrdené žalobcom, že žalovanej v 1. rade podľa tohto dokladu boli vyplatené peňažné prostriedky v sume 410.000,00 Sk odporujú nasledovným zisteniam:

- Rovnako, ako Okresný súd Košice I v konaní č.k 13C/285/2004 o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, aj v tomto konaní súd pri posudzovaní platnosti Dokladu o odovzdaní peňazí žalovanej v 1. rade zo dňa

22.6.2004 vychádzal zo zistenia, že žalovaná v 1. rade podpisom na tejto listine nevyjadrila svoju vlastnú vôľu, pretože je nepochybné, že keďže nevedela nič o prevode svojho bytu, tak rovnako nič nemohla vedieť ani o úhrade kúpnej ceny za svoj byt (ktorý ani nechcela predávať),

- ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Košice I v konaní č. k. 13C/285/2004, pri prevode vlastníctva išlo pravdepodobne o vopred dohodnuté konanie zorganizovanej skupiny ľudí s cieľom podvodným spôsobom pripraviť žalovanú v 1. rade o vlastníctvo k jej bytu za zneužitia nepriaznivej životnej a sociálnej situácie jej dcéry, B. P., tak je nanajvýš nepravdepodobné skutočné odovzdanie kúpnej ceny osobe, ktorá bola pravdepodobne od počiatku podvádzaná a teda u nej nemohlo vzniknúť bezdôvodné obohatenie,

- nielen z tohto konania (ale aj z konania pod sp.zn. 13C/285/2004) a rovnako aj z trestného konania (Okresného súdu Košice II 7T 47/2009-167 z 11.12.2009, práv. 11.12.2009) vyplynulo, že nebolo preukázané prevzatie kúpnej ceny predávajúcou t.j. žalovanou v l. rade, ale naopak sa jednoznačne preukázalo podvodné konanie jej dcéry, B. P., ktorá so žalovaným v 2. rade, a s X. W. po celý čas komunikovala a teda, ak by aj niekomu boli peniaze odovzdané, tak bolo možné, že ich prevzala dcéra žalovanej v 1.rade, nie žalovaná v 1. rade, navyše, v trestnom konaní súd dospel k záveru, že B. P. podviedla svoju matku tým, že pod zámienkou úhrady dlžôb a späťzískania jej bytu na ul. Z. XX B. S.ciach predložila na podpísanie nielen kúpnu zmluvu, ale potvrdenie o prijatí finančných prostriedkov vo výške 410.000,- Sk od V. Q. a teda, nebolo v týchto konaniach jednoznačne a nesporne preukázané, že by žalovaná v 1. rade peniaze od žalobcu, resp. od jeho sprostredkovateľa aj reálne prevzala, na základe čoho, u nej nemohlo vzniknúť bezdôvodné obohatenie,

- rovnako aj z nejednoznačnej výpovede svedka X. J. v trestnom konaní (ČVS:R.-XXXX/X-R.-S.-XXXX) zo dňa 3.2.2009, ale aj v tomto konaní dňa 27.11.2014 mal súd spochybnené tvrdenie o prevzatí peňazí žalovanou v 1. rade a tvrdenie o výške odovzdanej sumy 410.000,- Sk, nakoľko v trestnom konaní svedok tvrdil, že „predávajúca mala podpísané zmluvy od notára, p. I. vyplatil kúpnu cenu predávajúcej, ktorá si peniaze prepočítala a dala I. kúpnu zmluvu, I. jej odovzdal sumu, ktorá bola pripravená v obálke od pána Q., presnú sumu nevedel uviesť“ a v tomto konaní vo svojej výpovedi dňa 27.11.2014 uviedol, že „bol pri tom, ako žalovaný v 2. rade vyplatil kúpnu cenu za byt pre pani P., ale už si nepamätal, konkrétne pre ktorú pani P.“, z čoho vyplýva, že samotný svedok nemal vedomosť o tom, aká vlastne suma bola žalovaným v 2. rade odovzdávaná (nakoľko peniaze boli v obálke o ktorej obsahu nevedel) a komu mala byť nejaká suma odovzdávaná (t.j. ktorej pani P., pretože podľa jeho tvrdenia si peniaze vzali do auta bez toho, aby z neho vystúpili, a tam sedela žalovaná v 1. rade, ďalej jej dcéra B. P. (ktorá matku podviedla) a aj syn žalovanej v 1. rade,

- z výpovede svedkyne B. P. (dcéry žalovanej v 1. rade, zo dňa 27.11.2014) súd zistil, že ona žiadne peniaze za byt matky nedostala a ani ich nikdy neprevzala, ani jej mama,

- svedok V. P., syn žalovanej v 1. rade dňa 27.11.2014 uviedol, že on zaniesol matku a sestru k notárovi na podpis zmlúv, ale po ich podpise vyložil sestru na Q. a on s matkou išiel domov (pričom svedok J., žalovaný v 2. rade tvrdili, že peniaze odovzdávali žalovanej v 1. rade pred bytom, na ul. Z.) a ďalej, že jeho matka žiadne peniaze neprevzala ani od žalovaného v 2. rade a ani od nikoho iného,

- a ďalej svedkyňa U. Č. vo svojej výpovedi dňa 27.11.2014 uviedla, že pred 7 rokmi ju jej synovec X. W., ktorý sa zúčastnil na podvode voči žalovanej v 1. rade tým, že ju chceli obrať o byt, ju nútil, aby vypovedala na polícii, že videla ako odovzdával peniaze A. P. a B. P..

6. Rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 11.12.2009 v konaní 7T 47/2009-167 bola dcéra žalovanej v 1. rade obžalovaná B. P.Á. uznaná vinnou, že dňa 22.6.2004 na notárskom úrade na ul. Y. X B. S. pod zámienkou úhrady dlžôb a späťzískania jej bytu na ul. Z. XX B. S. predložila svojej matke A. P. na podpísanie kúpnu zmluvu, podľa ktorej A.J. P. predáva V. Q. svoj dvojizbový byt č. X na X. poschodí nachádzajúci sa na ul. B. X B. S. a takisto aj potvrdenie o prijatí finančných prostriedkov vo výške 410.000,- Sk od V. Q., pričom takto svojim konaním spôsobila A.J. P. škodu vo výške 720.000,- Sk (23.899,62 eur), teda spôsobila škodu na cudzom majetku tým, že uviedla niekoho do omylu čím spáchala prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 ods. 2 Trestného zákona, za čo bola odsúdená podľa § 221 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 3 s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 4 rokov s probačným dohľadom. Okresný súd Košice I Rozsudkom č.k. 13C/285/2004-316 zo dňa 24.11.2010 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 11Co/97/2011-427 zo dňa 31.10.2012 (práv. 9.11.2012) určil, že Kúpna zmluva uzavretá dňa 22.6.2004 (uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným, vo vzťahu k tomuto konaniu v procesnom postavení takto: žalobkyňa = žalovaná v 1. rade ako predávajúca a žalovaný = žalobca, ako kupujúci) predmetom ktorej bol prevod vlastníctva X-H. O. Č.. X, X. V. obytného domu W. Č. XXX K. T.. B. Č.. X B. S. o celkovej výmere podlahovej plochy 54,31 m2 (na liste vlastníctva Č.. XXXXX, R. S. H., R. S. H., S..

Ú. W. Q.) a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu na ul. B. Č.. X, X, X B. S. vo veľkosti XXX/XXXXX-H. k celku a spoluvlastníckeho podielu na pozemkoch V.. Č.. XXXX - zastavané plochy o výmere 228 m2, V.. Č.. XXXX - zastavané plochy o výmere 264 m2, V.. Č.. XXXX - zastavané plochy o výmere 273 m2 vo veľkosti XXX/XXXXX-H. v pomere k celku, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 19.7.2004 pod č. B. XXXX/XXXX, je neplatná. K tomuto záveru dospel na základe výsledkov vykonaného dokazovania a aj napriek tomu, že žalobkyňa podpísala na notárskom úrade notára JUDr. Jozefa Pavlíka dňa 22.6.2004 kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva svojho bytu so žalovaným, avšak v skutočnosti nemala nikdy vôľu svoj byt predať, nejednala o predaji tohto bytu ani so žalovaným, ani so svedkom Q. I., ktorý uzavrel so žalovaným zmluvu o sprostredkovaní prevodu nehnuteľností. Kúpnu zmluvu podpísala v domnienke, že pomôže svojej dcére získať naspäť byt na T.. Z. B. S.. Zo strany svojej dcéry B. P. bola podvedená, o čom svedčí aj vyššie citovaný rozsudok 7T 47/2009-167 Okresného súdu Košice II zo dňa 11.12.2009, ktorým bola táto odsúdená za prečin podvodu. Rovnako v konaní nebolo preukázané, že svedok Q. I. odovzdal kúpnu cenu žalobkyni, hoci on finančné prostriedky - kúpnu cenu prevzal od žalovaného, čo potvrdil svojim podpisom. Zo zisteného skutkového stavu súd v konaní o neplatnosť kúpnej zmluvy uzavrel, že išlo o dohodnuté konanie zorganizovanej skupiny ľudí, ktorá podvodným spôsobom pripravila žalobkyňu o vlastníctvo jej bytu, pričom nepochybne X. W. U. Q. I. (vo vzťahu k tomuto konaniu v procesnom postavení = žalovaný v 2. rade) takto využili životnú situáciu dcéry žalobkyne B. P. (prišla o byt, mala maloleté deti, bývala v podnájme) a vylákali prostredníctvom nej od žalobkyne pôvodnú zmluvu o prevode vlastníctva bytu, ktorú uzavrela žalobkyňa s Mestom Košice.

7. Po právnom posúdení veci vo vzťahu žalobcu a žalovanej v 1. rade v zmysle § 457 dospel k záveru, že keďže v konaní nebolo jednoznačne preukázané prevzatie kúpnej ceny žalovanou v 1. rade, nemohlo u nej ani dôjsť k vzniku bezdôvodného obohatenia v zmysle § 457 OZ, ktoré by bola povinná vydať, preto žalobu o zaplatenie 13.609,51 eur voči nej ako nedôvodnú zamietol. Okresný súd považoval za potrebné sa vyjadriť aj k nedôslednosti postupu samotného žalobcu v priebehu celej kúpy, že ku kúpe bytu žalovanej v 1. rade pristúpil bez osobného kontaktu s vlastníčkou bytu, ďalej že byt kupoval bez riadnej obhliadky bytu, a že byt si vraj obhliadol len zvonku, čo však súdu nijako presvedčivo nevysvetlil, ďalej toto nedôsledné správanie žalobcu súd vidí aj v tom, že v deň podpisu kúpnej zmluvy a odovzdávania peňazí uprednostnil „niečo iné“, ako sám povedal, pred osobnou účasťou na tomto právnom úkone a zveril podpísanie kúpnych zmlúv a odovzdanie peňazí iným osobám.

8. Okresný súd sa zaoberal nárokom žalobcu voči žalovanému v 2. rade a to samostatne ohľadom zaplatenia sumy 1.327,76 eur s príslušenstvom titulom provízie a sumy 13.609,51 eur titulom bezdôvodného obohatenia, celkovo žalovanej sumy 14.937,26 eur s príslušenstvom. Zo zmluvy o sprostredkovaní prevodu nehnuteľnosti zo dňa 14.7.2004 uzavretej podľa § 642 a nasl. Obchodného zákonníka vyplynulo, že žalobca ako záujemca a žalovaný v 2. rade ako konateľ spoločnosti Dôvera Plus - realitná kancelária, IČO: 17159563 sa dohodli, že sprostredkovateľ zabezpečí pre záujemcu kúpu nehnuteľnosti - dvojizbového bytu na ulici B. X, na X. poschodí, č. bytu X a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach a pozemku zapísaného na LV č. XXXXX a sprostredkuje uzavretie kúpnopredajnej zmluvy na predmetný byt do 25.7.2004 za kúpnu cenu 450.000,00 Sk. Aplikujúc pre svoje rozhodnutie ust. § 642 a 645 Obchodného zákonníka v znení účinného do 30.9.2004, z ktorých ustanovení vyplýva, že sprostredkovateľ je povinný len zaobstarať pre záujemcu príležitosť uzavrieť s treťou osobou zmluvu s určitým obsahom, vzniká sprostredkovateľovi nárok na províziu už zaobstaraním tejto príležitosti a podľa § 649 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 30.9.2004 sprostredkovateľ neručí za splnenie záväzku tretích osôb, s ktorými sprostredkoval uzavretie zmluvy; nesmie však navrhovať záujemcami uzavretie zmluvy s osobou, ohľadne ktorej vie alebo musí vedieť, že je dôvodná pochybnosť, že splní riadne a včas svoje záväzky zo sprostredkovanej zmluvy. Pretože žalovaný v 2. rade ako sprostredkovateľ nezodpovedal žalobcovi za úkon (uzavretie kúpnej zmluvy), k čomu napokon aj tak došlo, ale iba za „sprostredkovanie predaja“ mu nárok na vyplatenie provízie v čase, keď došlo k sprostredkovaniu predaja vznikol a naopak žalobcovi nárok na vrátenie provízie vo výške 1.327,76 eur nevznikol, preto považoval nárok žalobcu v tejto časti za nedôvodný a ho zamietol. V prípade žalovanej sumy 13.609,50 eur (410.000,00 Sk) okresný súd uzavrel, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k vzniku záväzkovo-právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia, avšak nie titulom zrušenej kúpnej zmluvy v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ako to bolo medzi žalobcom a žalovanou v 1. rade), nakoľko medzi nimi (žalobcom a žalovaným v 2. rade) ohľadom tejto sumy žiadna zmluva, a už vôbec nie synalagmatická neexistovala (žalobca sa preto nesprávne domnieva, že počiatok plynutia premlčania nastal až po vyhlásení kúpnej zmluvy za neplatnú

od 9.11.2012), ale titulom vzniku bezdôvodného obohatenia získaného plnením bez právneho dôvodu podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pri ktorom sa počiatok omeškania počíta od momentu, kedy k bezdôvodnému obohateniu došlo, t.j. kedy si žalovaný v 2. rade bez akéhokoľvek právneho dôvodu ponechal sumu, ktorá mala patriť žalovanej v 1. rade vo výške 13.609,51 eur (410.000,- Sk) na zaplatenie kúpnej ceny, teda dňom 22.6.2004. Preto v prípade nároku na zaplatenie sumy 13.609,51 eur (410.000,- Sk) došlo voči žalovanému v 2. rade k premlčaniu nároku, nakoľko žalobca si tento nárok voči žalovanému v 2. rade na súde uplatnil až dňa 29.4.2015, pričom aj maximálna 10-ročná premlčacia lehota márne uplynula dňom 23.6.2014 (pozn. súdu, túto maximálnu lehotu súd uvádza len pre výpočet plynutia lehôt, pretože v konaní sa nepreukázalo, že by na strane žalovaného v 2. rade došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia úmyselne). Vzhľadom na to potom súd prihliadol na námietku žalovaného v 2. rade o premlčaní nároku žalobcu o zaplatenie kúpnej ceny 410.000,00 Sk spolu s príslušenstvom, ktorú žalovaný v 2. rade vzniesol na pojednávaní dňa 18.6.2015 a žalobu aj o zaplatenie kúpnej ceny 13.609,51 eur s príslušenstvom zamietol.

9. Výrok o trovách konania vo vzťahu žalobcu a žalovanej v 1. rade odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal jej náhradu trov celkovo 2.244,68 eur s DPH titulom trov právneho zastúpenia. Žalovaný v 2. rade trovy konania nevyčíslil a zo spisu mu žiadne trovy nevyplynuli, preto priznal ich náhradu, avšak v sume vo výške 0 eur.

10. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Odvolaním napadol výrok rozsudku v celom rozsahu. V dôvodoch odvolania poukázal žalobca na to, že okresný súd v tomto konaní nemal možnosť urobiť si o žalovanej v 1. rade vlastný názor, vnímať jej vystupovanie a posúdiť jej dôveryhodnosť vlastným vnímaním, keďže táto nebola z dôvodu svojho zdravotného stavu nikdy v konaní vypočutá ani prítomná. Súd tak vychádzal len z predchádzajúcich konaní a tiež z tvrdení prednesených právnym zástupcom žalovanej v 1. rade a z tvrdení svedkov, ktorí podľa názoru súdu vypovedali „v prospech“ argumentov právneho zástupcu žalovanej v 1. rade. Žalobca však súdu predložil aj viacero dôkazov svedčiacich o tom, že iné štátny orgány - Krajský súd v Košiciach v konaní č.k. 1Co/56/2013-64, ktorým bolo nariadené predbežné opatrenie, či orgány činné v trestnom konaní - vyšetrovatelia Okresného riaditeľstva Policajného zboru Košice a prokurátori Okresnej prokuratúry Košice i či Krajskej prokuratúry Košice, vyhodnotili na základe predložených dôkazov a výsluchov svedkov (vrátane A. P.) prípad tak, že odovzdanie peňažných prostriedkov vo výške 410.000,00 Sk a ich prevzatie žalovanou v 1. rade mali za preukázané. Žalobca opakovane poukazoval v odvolaní na fakt, že až do momentu, kedy sa dcéra žalovanej v 1. rade, B. P. doslova nechala odsúdiť v trestnom konaní pre údajný podvod na vlastnej matke vedenom Okresným súdom Košice I pod sp.zn. 7T 47/2009-167 rozsudkom zo dňa 11.12.2009, ktorý v uvedený deň zároveň nadobudol právoplatnosť, Okresný súd Košice I v konaní sp.zn. 13C/285/2004 nemal pochybnosti o platnom uzavretí kúpnej zmluvy a tiež o vyplatení peňazí žalovanej v 1. rade. B. P., ktorá v rámci svojich výsluchov opakovane tvrdila, že matku nepodviedla, nechcela podviesť, nevyvíjala na ňu žiaden psychický ani fyzický nátlak v súvislosti s kúpnou zmluvou, „odrazu“ na hlavnom pojednávaní v uvedenom trestnom konaní diametrálne zmenila svoj názor, priznala svoju vinu za údajný „podvod“ spáchaný na vlastnej matke a nechala sa odsúdiť. Toto odsúdenie sa následne stalo „základným kameňom“ pre zmenu rozsudku Okresného súdu Košice I v konaní sp.zn. 13C/285/2004, keďže súd bol rozhodnutím o vine v tomto trestnom konaní viazaný. Žalobca akcentoval na to, že vo všetkých následných výsluchoch, ktorých sa B. P. zúčastnila, vrátane výsluchu uskutočneného v tomto konaní, opätovne táto svedkyňa popierala, že by svoju matku podviedla, či chcela podviesť. Súd sa nezaoberal ani nanajvýš pozoruhodným faktom, že napriek odsúdeniu B. P. v trestnom konaní za podvod svojej matky A. P., obe ženy žijú spolu v tom istom byte, dokonca keď ich na podnet žalobcu navštívila redaktorka TV Markíza v rámci nakrúcania reportáže pre reláciu Lampáreň, žalovaná v 1. rade potvrdila, že sa na dcéru nehnevá, „prečo by som sa na ňu mala hnevať?“ Aj na túto skutočnosť žalobca poukazoval v konaní o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorý spis mala sudkyňa pripojený v tomto konaní. Na značné rozpory v mnohých výpovediach svedkov B. P., V. P. a samotnej žalovanej v 1. rade pri jej predchádzajúcich výsluchoch, opakovane žalobca poukazoval. Súd sa však s týmito námietkami žalobcu nijako nevysporiadal a dokonca z výpovedí účastníkov konania a ostatných svedkov povyberal len tie skutočnosti, ktoré sa mu k pravdepodobne dopredu načrtnutej línii tohto konania hodili. Takýto postup hodnotí žalobca ako odňatie možnosti konať pred súdom. Je pravdou, že žalobca nevie, kde v skutočnosti skončilo žalovaných 13.609,51 eur, t.j. či ich žalovaný v 2. rade odovzdal žalovanej v 1. rade, resp. si ich ponechal (ako sa domnieva súd v tomto konaní), resp. či skončili v rukách nejakej tretej osoby. Na vlastné oči však videl ako žalovaná v 1. rade v konaní o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy na pojednávaní na otázku súdu, či dostala nejaké peniaze za predaj bytu, uviedla najprv, že

dostala 30.000,00 Sk a na zopakovanú otázku sudkyne, už medzičasom zahriaknutá svojim právnym zástupcom, sa žalovaná v 1. rade už opravila, že nie neprevzala. Rovnako prevzatie sumy 30.000,00 Sk A. P. potvrdila pri svojom výsluchu v trestnom konaní aj svedkyňa B. P. dňa 7.8.2006 - Zápisnicu o výsluchu obvinenej zo dňa 7.8.2006 v konaní vedenom OR PZ ÚJKP v Košiciach ČVS: R.-XXX/OEK- S.-XXXX žalobca súdu predložil do spisu“: „Ešte predtým, ako sme išli na notársky úrad, som odovzdala svojej matke 30.000,00 Sk, ktoré mi dal Jaroslav Suchý. To, že som 30.000,00 Sk odovzdala matke, videl môj brat V. P....“. Až následne začali A. U. B. P. svorne popierať prevzatie akejkoľvek sumy peňazí v súvislosti s kúpnou zmluvou a bytom. V dôvodoch odvolania akcentoval žalobca na to, že žalovaná A. P. mala v čase uzatvárania kúpnej zmluvy 66 rokov, nebola pozbavená spôsobilosti na právne úkony ani v tejto spôsobilosti nebola obmedzená.

11. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok vo vzťahu žalobcu a žalovanej v 1. rade tak, že zaviaže žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 13.609,51 eur spolu s 8,75% úrokom z omeškania ročne zo sumy 13.609,51 eur od 12.4.2013 do zaplatenia a žalovanú zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 4.136,22 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právnej zástupkyne žalobcu.

12. Rozsudok vo vzťahu žalobcu a žalovaného v 2. rade považuje žalobca za nepreskúmateľný. Predovšetkým namieta žalobca fakt, že by zo strany žalovaného v 2. rade vôbec došlo k vzneseniu námietky premlčania. V rámci svojho záverečného vyjadrenia sa k veci žalovaný v 2. rade uviedol, že pokiaľ od neho žalobca niečo chcel, mal si to žiadať už skôr. Na toto vyjadrenie konajúca sudkyňa položila žalovanému v 2. rade priamu otázku: „Mám tomu teda rozumieť tak, že vznášate námietku premlčania?“, na čo žalovaný v 2. rade zmätene a neisto odpovedal: „No, áno“. Uvedené skutočnosti si odvolací súd môže overiť z audiozáznamu z pojednávania v tejto veci zo dňa 18.6.2015. Mal za to, že týmto konaním sudkyňa neprípustným spôsobom zasiahla do priebehu sporu spôsobom zvýhodňujúcim jedného z účastníkov konania (žalovaného v 2. rade), ktorý až do tohto momentu nijakým spôsobom nenamietal uplatňované nároky voči žalobcovi, uznával prevzatie peňažných prostriedkov od žalobcu v plnej výške a celú svoju obranu postavil na rovnakých argumentoch ako tvrdil svedok už v civilnom konaní na Okresnom súde Košice I sp.zn. 13C/285/2004, ako aj vo všetkých trestných konaniach, ktoré boli v tejto veci alebo vo veciach s ňou súvisiacich vedené, t.j. že kúpnu cenu za predmetný byt vo výške 410.000,00 Sk riadne odovzdal žalovanej v 1. rade. Zároveň poukázal žalobca na judikát Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo/5/1998. Žalobcovi to potvrdzuje aj správanie žalovaného v 2. rade, ktorý (pred doručením písomného vyhotovenia rozsudku) na otázku žalobcu, že ak teda sudkyňa nezaviazala žalovanú A. P. k povinnosti vrátiť žalobcovi kúpnu cenu, či mu ju vráti on, odpovedal, že k vráteniu kúpnej ceny žalobcovi sa vyjadrí, až keď uvidí rozsudok na papieri. O svojej údajnej námietke premlčania teda zjavne nemal ani potuchy. Rovnako považuje žalobca za nesprávny záver okresného súdu, že žalobcovi nárok na vrátenie provízie vo výške 1.327,76 eur voči žalovanému v 2. rade nevznikol citujúc ust. § 642, 644 a 645 Obchodného zákonníka. Akcentoval na znenie § 645 Obchodného zákonníka, ktoré ustanovuje „Ak zo zmluvy vyplýva, že sprostredkovateľ je povinný len zaobstarať pre záujemcu príležitosť uzavrieť s treťou osobou zmluvu s určitým obsahom, vzniká sprostredkovateľovi nárok na províziu už zaobstaraním tejto príležitosti“. Pritom v zmluve o sprostredkovaní uvádza konkrétna nehnuteľnosť, ktorú mal zabezpečiť sprostredkovateľ pre žalobcu ako záujemcu a zároveň sa zaviazal, že uzavretie kúpnopredajnej zmluvy na predmetný byt sprostredkuje do 25.7.2004. Rovnako akcentoval na čl. 3 zmluvy o sprostredkovaní platobné podmienky a na to, že súd mal riadne preukázané, že žalovaný v 2. rade od žalobcu už dňa 22.6.2004 preukázateľne prevzal sumu 450.000,00 Sk na kúpu bytu a pokrytie nákladov spojených s prevodom a úhradu svojej provízie, čo žalovaný v 2. rade v priebehu celého konania nijako nespochybňoval, o čom vystavil už dňa 22.6.2004 žalobcovi potvrdenie o prijatí finančných prostriedkov, na ktorom dňa 18.2.2005 uznal svoj podpis za vlastný. Keďže vznik nároku „zaobstaraním príležitosti“ v zmluve musí byť výslovne dohodnutý, čo v danom prípade medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade nebolo, závery súdu, že nárok žalovaného v 2. rade na províziu vznikol už zaobstaraním príležitosti uzavrieť kúpnu zmluvu je neodôvodnené a nesprávne. Keďže je nepochybné, že vznik nároku žalovaného v 2. rade na províziu bol viazaný na uzavretie kúpnej zmluvy, určenie absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy má zároveň priamy dôsledok na vznik nároku na províziu, a to ten, že nárok žalovaného v 2. rade na províziu odpadol. Táto skutočnosť vyšla najavo dňom 9.11.2012 - dňom právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 13C/285/2004-316 zo dňa 24.11.2010, ktorým momentom zároveň vznikol nárok žalobcu na vrátenie provízie. Túto argumentáciu podporuje aj samotná zmluva o sprostredkovaní, v ktorej žalovaný v 2. rade v čl. III. bode 4 výslovne prevzal povinnosť vrátiť kúpnu cenu v plnej výške 450.000,00 Sk v prípade nesplnenia čl. I., bodu

3., t.j. povinnosti sprostredkovať uzavretie kúpnej zmluvy do 25.7.2004. Žalobcovi nemôže byť na ťarchu fakt, že k určeniu neplatnosti kúpnej zmluvy súdom došlo právoplatne až po 8 rokoch a 4,5 mesiacoch od jej uzavretia. Do určenia neplatnosti kúpnej zmluvy nemal žiaden nárok voči žalovanému v 2. rade požadovať od neho vrátenie čohokoľvek z akéhokoľvek titulu - kúpna zmluva podpísaná bola, žalobca bol katastrom nehnuteľnosti evidovaný ako vlastník bytu, dokonca Okresný súd Košice I v konaní sp.zn. 13C/285/2004 rozsudkom zo dňa 28.4.2008 (prvý prvoinštančný rozsudok) rozhodol o zamietnutí žaloby žalovanej v 1. rade o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy. Žalobcovi teda ani necelé 4 roky po uzavretí kúpnej zmluvy nič nenasvedčovalo tomu, že by kúpna zmluva nemala byť platnou a mal by si od žalovaného v 2. rade žiadať vrátenie provízie, resp. plnej sumy, ktorú mu za účelom kúpy bytu dňa 22.6.2004 odovzdal. Preto navrhol, aby v prípade, že k vráteniu kúpnej ceny vo výške 13.609,51 eur zaviaže žalovanú v 1. rade, zmenil rozsudok vo vzťahu žalobcu a žalovaného v 2. rade tak, že zaviaže ho k vráteniu provízie vo výške 1.327,76 eur a k náhrade trov konania žalobcu vo výške 723,58 eur. Pokiaľ okresný súd posúdil nárok žalobcu voči žalovanému v 2. rade ako nárok z titulu bezdôvodného obohatenia v získaní plnenia bez právneho dôvodu v zmysle ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ani s týmto záverom nemôže žalobca súhlasiť. V dôvodoch odvolania poukázal na to, že medzi žalobcom a žalovaným bola nepochybne už pred dňom 22.6.2004 uzavretá ústna zmluva o sprostredkovaní v zmysle Obchodného zákonníka (ktorej vznik a podmienky si zmluvné strany písomne potvrdili dňom 14.7.2004), na základe ktorej žalobca dňa 22.6.2004 zveril žalovanému v 2. rade peňažné prostriedky vo výške 450.000,00 Sk, z ktorých časť vo výške 410.000,00 Sk mal žalovaný v 2. rade použiť na vyplatenie kúpnej ceny bytu a zvyšok na úhradu nákladov spojených s prevodom a svojej provízie. Až do 9.11.2012, teda do právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 13C/285/2004-316 zo dňa 24.11.2010 nebolo zrejmé, že by si žalovaný v 2. rade nebol splnil svoju povinnosť uvedenú v zmluve o sprostredkovaní „sprostredkovať uzavretie kúpnopredajnej zmluvy na predmetný byt do 25.7.2004“, a teda nemohol a ani nevznikol obchodnoprávny nárok žalobcu požadovať od žalovaného v 2. rade vrátenie plnej sumy 450.000,00 Sk v zmysle čl. III., bodu 4 zmluvy o sprostredkovaní. Dokonca aj súd prvej inštancie konštatoval v odôvodnení napadnutého rozsudku na strane 16, že sprostredkovateľ (žalovaný v 2. rade) si splnil svoju povinnosť (uvedenú v čl. I., bode 3 zmluvy o sprostredkovaní prevodu nehnuteľnosti) sprostredkovať uzavretie kúpnopredajnej zmluvy na predmetný byt do 25.7.2004. Až momentom právoplatného určenia kúpnej zmluvy za absolútne neplatnú vznikol aj obchodnoprávny nárok žalobcu požadovať od žalovaného v 2. rade vrátenie plnej sumy kúpnej ceny vo výške 450.000,00 Sk. V tomto prípade teda nejde podľa názoru žalobcu o bezdôvodné obohatenie, ale o zmluvný záväzok žalovaného v 2. rade podľa Obchodného zákonníka vrátiť prijaté peňažné prostriedky v prípade nesplnenia svojej povinnosti sprostredkovať uzavretie kúpnej zmluvy. V tejto súvislosti zároveň poukázal na ustálenú judikatúru, predovšetkým na Nález Ústavného súdu SR č. IV.ÚS 214/04 zo dňa 13.12.2005, resp. na Uznesenie Ústavného súdu SR č. I.ÚS 226/2011-11 zo dňa 16.6.2011, podľa ktorých sa premlčacia doba v obchodných záväzkových vzťahoch aj v prípade bezdôvodného obohatenia posudzuje podľa Obchodného zákonníka, nie Občianskeho zákonníka. V danom prípade je žalobca presvedčený o tom, že premlčacia doba začala plynúť dňom 10.11.2012, teda dňom, kedy si po prvýkrát mohol voči žalovanému v 2. rade uplatniť vrátenie sumy 450.000,00 Sk v zmysle čl. III., bodu 4 zmluvy o sprostredkovaní. Avšak aj v prípade, ak by súd napriek uvedenej argumentácii predsa len právne kvalifikoval nárok žalobcu voči žalovanému v 2. rade ako nárok z bezdôvodného obohatenia, nemohol byť obchodnoprávny nárok žalobcu voči žalovanému v 2. rade dňa 29.4.2015 premlčaný. Ak by aj žalobca teoreticky pripustil argumentáciu súdu prvej inštancie v tom, že jeho nárok voči žalovanému v 2. rade je nárokom z titulu bezdôvodného obohatenia, považuje závery súdu o tom, že žalovaný v 2. rade sa mohol ubrániť vznesením námietky premlčania, keďže už uplynula aj maximálna - 10-ročná premlčacia doba, počítaná súdom od 23.6.2004, v spojení s konštatovaním, že žalovanému v 2. rade sa nepreukázal úmysel bezdôvodne sa obohatiť, za vnútorne rozporné a zmätočné a v spojení s dôkazmi, ktoré boli súdu v priebehu konania predkladané, aj za nesprávne. Za základný vnútorný rozpor medzi argumentmi súdu žalobca považuje tvrdenie o tom, že na jednej strane súd jednoznačne skonštatoval, že má za preukázané, že k odovzdaniu peňazí od žalobcu k žalovanému v 2. rade došlo, avšak že už nedošlo k odovzdaniu peňazí medzi žalovaným v 2. rade a žalovanou v 1. rade a na druhej strane uviedol, že sa žalovanému v 2. rade úmysel bezdôvodne sa obohatiť nepreukázal. Žalobca sa pýta, akým spôsobom je možné, aby si niekto „bez právneho dôvodu ponechal sumu 410.000,00 Sk (13.609,51 eur), ktorá mala patriť žalovanej v 1. rade“ bez toho, aby tak urobil úmyselne? Ak by žalovaný v 2. rade nemal úmysel sa bezdôvodne obohatiť na úkor žalobcu, resp. žalovanej v 1. rade, bol by predsa predmetnú sumu buď vyplatil žalovanej v 1. rade alebo vrátil žalobcovi. Zároveň žalobca poukázal na to, že ak súd posudzoval premlčanie nárokov žalobcu voči žalovanému v 2. rade ako bezdôvodné obohatenie v zmysle ust. § 451 ods. 2 OZ, mal zároveň skúmať,

či nedošlo k spočívaniu premlčacej doby v súlade s ust. § 112 OZ: „Ak veriteľ v premlčacej dobe uplatnil právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie“. Všetky informácie týkajúce sa tejto alternatívy, mal pritom súd v samotnom spise, keďže žalobca na ne poukazoval už v samotnej žalobe, ako aj neskôr v písomných vyjadreniach. Žalobca si totiž svoj nárok na vydanie sumy zaplatenej v súvislosti s kúpu bytu, t.j. sumy 14.937,26 eur (450.000,00 Sk) riadne uplatnil minimálne v dvoch trestných oznámeniach podaných na polícii, resp. prokuratúru, v ktorých riadne pokračoval. V zmysle ustálenej judikatúry sa pritom aj uplatnenie nároku na náhradu škody poškodeným v trestnom konaní považuje za „uplatnenie práva v premlčacej dobe u iného príslušného orgánu“ v zmysle ust. § 112 Občianskeho zákonníka. Ide o tieto oznámenia a na ne nadväzujúce úkony a rozhodnutia polície, resp. prokuratúry: A. Trestné oznámenie žalobcu podané na Okresnú prokuratúru Košice I dňa 27.4.2011, ktorým oznamoval svoje podozrenie zo spáchania zločinu podvodu organizovanou skupinou ľudí - A. P., B. P., Q. I., X. W., v ktorom si uplatnil nárok na náhradu škody vo výške najmenej 30.000,00 eur

- o tomto trestnom oznámení najskôr vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva PZ Košice uznesením ČVS: R.-XXXX/X-R.-S.-XXXX zo dňa 1.6.2011 rozhodol tak, že vec odložil,

- na základe sťažnosti žalobcu však Okresná prokuratúra Košice I vydala dňa 11.10.2011 uznesenie č. 1Pn/350/11-13, ktorým toto uznesenie vyšetrovateľa zrušila a vec mu vrátila na opätovné konanie a rozhodnutie,

- vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva PZ Košice následne začal trestné stíhanie vo veci prečinu podvodu podľa § 221, ods. 1, 2 Trestného zákona ČVS: R.-XXXX/X-R.-S.-XXXX, o čom žalobcu upovedomil dňa 2.11.2011,

- následne vyšetrovateľ vykonal výsluchy žalobcu, X. W., Q. I., X. J., A. P. U. B. P. a dňa 18.1.2012 vydal uznesenie, ktorým trestné stíhanie zastavil z dôvodu neprípustnosti pre zánik trestného činu,

- voči tomuto uzneseniu podal žalobca sťažnosť, ktorú prokurátor Okresnej prokuratúry Košice I uznesením č. 2PV 680/11-8 zo dňa 17.2.2012 zamietol,

- následne podal žalobca dňa 19.6.2012 na Krajskú prokuratúru v Košiciach podnet na prešetrenie postupu prokurátora Okresnej prokuratúry Košice I

- Krajská prokuratúra v Košiciach odpovedala žalobcovi listom zo dňa 26.7.2012, v ktorom vyhodnotila podnet žalobcu ako dôvodný, vyššie uvedené rozhodnutia o zastavení trestného stíhania a o zamietnutí sťažnosti žalobcu za nezákonné a uložila okresnému prokurátorovi zabezpečiť opätovné začatie trestného stíhania,

- opätovné trestné stíhanie pod ČVS: R.-XXXX/X-R.-S.-XXXX bolo uznesením vyšetrovateľa OR PZ Košice zo dňa 14.11.2012 zastavené. Z uvedených úkonov je zrejmé, že po dobu od 27.4.2011 minimálne do 14.11.2012 nemohla premlčacia doba plynúť, ale v dôsledku uplatnenia nároku žalobcu na náhradu škody viac ako 18 mesiacov spočívala, a teda aj ak by žalobca teoreticky pripustil argumentáciu súdu vo vzťahu k 10-ročnej premlčacej dobe, táto nemohla dňom 23.6.2014 uplynúť. Zároveň poukázal žalobca na trestné oznámenie žalobcu podané dňa 19.2.2013 na Okresnú prokuratúru Košice I vo veci podozrenia žalobcu zo spáchania zločinu podvodu priamo žalovaným v 2. rade

- Toto trestné oznámenie bolo uznesením Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach ČVS: R.-XXX/X-R.-S.- XXXX zo dňa 11.3.2013 odmietnuté

- voči nemu podal žalobca dňa 21.3.2013 sťažnosť, o ktorej Okresná prokuratúra Košice I rozhodla uznesením č. 1Pn 197/13-8 zo dňa 15.4.2013 tak, že sťažnosť zamietla,

- následne podal žalobca podnet na prešetrenie uvedeného uznesenia na Krajskú prokuratúru Košice, ktorá ho listom zo dňa 8.7.2013 č. 1Kn 214/13-6 upovedomila o vybavení podnetu jeho odložením ako nedôvodný

- následne podal žalobca podnet na preskúmanie uznesenia Krajskej prokuratúry Košice na Generálnu prokuratúru SR, ktorá rovnako tento podnet odložila upovedomením č. IV/1 GN 1147/13-7 zo dňa 24.9.2013. Aj z týchto úkonov je zrejmé, že aj po dobu od 19.2.2013 minimálne do 24.9.2013 nemohla premlčacia doba plynúť, ak spočívala v zmysle ust. § 112 Občianskeho zákonníka. To, že sudkyňa sa uplatnením nároku žalobcu v trestných konaniach a jeho dopadom na plynutie premlčacej doby a nároku žalobcu voči žalovanému v 2. rade vôbec nezaoberala potom, čo sama otvorila otázku možného vznesenia námietky premlčania žalovaným v 2. rade a vyniesla zamietajúci rozsudok, vzbudzuje v žalobcovi pochybnosti o spravodlivom a nezaujatom postoji konajúcej sudkyne. Žalobca preto má za to, že je možné na základe doposiaľ vykonaného dokazovania zmeniť napadnutý rozsudok tak, že odvolací súd zaviaže žalovaného v 2. rade zaplatiť žalobcovi sumu 14.930,26 eur spolu s úrokmi z omeškania a trovy konania v celkovej výške 4.295,22 eur.

13. Pre prípad, že by sa odvolací súd nestotožnil s dôvodmi odvolania a nezmenil napadnutý rozsudok, žalobca navrhuje, aby odvolací súd aj v prípade úspechu v spore žalovanými náhradu trov konania celkom alebo sčasti nepriznal v zmysle ust. § 150 O.s.p. Poukázal na to, že dôvody hodné osobitného zreteľa v danom prípade spočívajú v skutočnosti, že žalobca nespôsobil neplatnosť kúpnej zmluvy, čo skonštatoval aj Krajský súd v Košiciach vo svojom rozsudku 11Co/97/2011, pričom žalobca preukázateľne za predmetný byt zaplatil sumu 410.000,00 Sk (t.j. 13.609,51 eur pri konverznom kurze 1 eur = 30.126 Sk) a vyplatil aj províziu sprostredkovateľovi - žalovanému v 2. rade. V tomto rozhodnutí 11Co/97/2011 zároveň Krajský súd v Košiciach zrušil rozhodnutie prvoinštančného súdu vo veci náhrady trov konania a Okresnému súdu Košice I výslovne uložil preskúmať aplikáciu ust. § 150 O.s.p. vzhľadom na zistené okolnosti prípadu a okolnosti na strane A. P., vrátane podvodného konania jej dcéry B. P.. Žalobca má za to, že rovnaké okolnosti majú vplyv aj na posúdenie náhrady trov konania v tomto konaní, keďže napĺňajú dôvody hodné osobitného zreteľa.

14. Žalobca navrhol odvolaciemu súdu zohľadniť, že v dôsledku protichodných postupov jednotlivých štátny orgánov:

- súdy vyslovili neplatnosť kúpnej zmluvy a zároveň odmietajú kohokoľvek zaviazať k vráteniu preukázateľne vyplatenej kúpnej ceny za byt a provízie,

- orgány činné v trestnom konaní odmietajú kohokoľvek uznať vinným, z podvodu voči žalobcovi a svorne uzavierajú, že žalovaná v 1. rade prevzala kúpnu cenu za byt a žalovaný v 2. rade sa žiadneho podvodu nedopustil, tak dochádza u žalobcu k zúfalej situácii, že žalobca nemá ani byt (v súčasnosti v hodnote min. 50.000,00 Sk eur) ani nárok na vrátenie peňazí (14.937,26 eur), ktoré na jeho získanie vynaložil, na svoju obranu v súdnych konaniach týkajúcich sa alebo súvisiacich s týmto prípadom už vynaložil cez 4.000,00 eur a navyše mu hrozí povinnosť prípadnej náhrady trov konania č. 13C/285/2004, vyčíslené JUDr. Birošom vo výške 9.376,70 eur a riziko náhrady trov v tomto konaní vo výške 2.244,68 eur (bez trov odvolacieho konania). Prípadné trovy konania, ku ktorým by ho súd v tomto konaní právoplatne zaviazal, by nespravodlivé finančné škody na strane žalobcu ešte znásobovali.

15. Pritom majetkové pomery žalobcu nie sú nijako nadpriemerné, zo zamestnania má príjem cca 340,00 eur mesačne, vlastní 3-izbový byt na sídlisku KVP, zaťažený tzv. americkou hypotékou vo výške 45.000,00 eur, taktiež má záväzky zo štyroch spotrebných úverov po 5.000,00 eur, pričom aj pri tejto forme hypotéky aj pri spotrebných úveroch sú úroky vyššie než u tzv. „klasických“, štátom dotovaných hypotékach a pohybujú sa vo výške cca 9% ročne. Preto žalobca má za to, že nemožno od neho spravodlivo žiadať, ani v prípade teoretického neúspechu v spore, aby znášal trovy konania primárne spôsobeného v dôsledku podvodného konania tretej osoby a pre prípad teoretického neúspechu.

16. K odvolaniu pripojil trestné oznámenie doručené Okresnej prokuratúre Košice I 27.4.2011 pre podozrenie zo spáchania zločinu podvodu, ktorého sa mali dopustiť A. P., nar. XX.X.XXXX, B. P., nar. XX.XX.XXXX, Q. I., nar. XX.X.XXXX a X. W., nar. XX.XX.XXXX, Uznesenie prokurátora Okresnej prokuratúry 1Pn 350/2011-13 zo dňa 11.10.2011, upovedomenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru OR PZ 11/07-OEK-KE-2011 zo dňa 2.11.2011, uznesenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru ČVS: R.-XXXX/X-R.-S.-XXXX zo dňa 18.11.2012, sťažnosť žalobcu proti uzneseniu ČVS: R.-XXXX/X-R.-S.-XXXX, uznesenie Okresnej prokuratúry Košice I 2Pv 680/11-8 zo dňa 17.2.2012, prešetrenie postupu prokurátora Okresnej prokuratúry Košice I podané na Krajskú prokuratúru v Košiciach žalobcom dňa 19.6.2012, oznámenie Krajskej prokuratúry Košice 1/1Kpc 532/2012-6 zo dňa 26.7.2012 o tom, že rozhodnutie policajta Okresného riaditeľstva PZ, odboru kriminálnej polície Košice, sp.zn. ČVS: R.-XXXX/X-R.-S.-XX z 18.1.2012 je nezákonné, uznesenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru ČVS: R.-XXXX/X-R.-S.-XXXX zo dňa 14.11.2012.

17. Žalovaná v 1. rade vo vyjadrení sa k odvolaniu žalobcu navrhla rozsudok vo vzťahu žalobcu a žalovanej v 1. rade potvrdiť ako vecne správny. Uplatnila trovy odvolacieho konania. V dôvodoch vyjadrenia poukázala na to, že z výsledkov vykonaného dokazovania v tomto konaní, ako aj v konaní o neplatnosť kúpnej zmluvy 13C/285/2004 bolo nepochybne preukázané, že žalobca kúpnu cenu v sume 410.000,00 Sk za údajný predaj bytu vo vlastníctve žalovanej v 1. rade odovzdal žalovanému v 2. rade. Dôkazy, ktoré pripojil a na ktoré sa odvolával v podanom odvolaní neboli predložené v konaní pred okresným súdom a dokazovanie bolo vyhlásené za skončené. Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní žiada

aplikovať ust. § 150 ods. 1 O.s.p., poukázala žalovaná v 1. rade na to, že žalobca si musel byť vedomý svojej dôkaznej povinnosti a pokiaľ podal túto žalobu, vystavil sa riziku jej neúspešnosti. Žalobca bol pritom zastúpený advokátkou, ktorá mu poskytovala právnu pomoc a napriek tomu podal žalobu, aj keď si bol vedomý dôkaznej núdze z jeho strany. Navyše žalobca ku kúpe bytu pristupoval neštandardným spôsobom, pretože so žalovanou v 1. rade sa nikdy nestretol, byt si neohliadol, nikdy so žalovanou o kúpe bytu ani o kúpnej cene nejednal. V dôsledku takéhoto prístupu sa sám vystavil riziku podvodného konania zo strany ďalších osôb, ktoré v danom prípade nepriamo vystupovali ako svedkovia.

18. Žalobca dňa 12.9.2016 doručil Krajskému súdu v Košiciach uznesenie Najvyššieho súdu ČR z 31.8.2004 sp.zn. 25Cdo/2648/2003 a uznesenie Najvyššieho súdu ČR z 28.11.2001 sp.zn. 25Cdo/2905/99 akcentujúc na nesúlad námietky premlčania s dobrými mravmi.

19. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, účinného od 1.7.2016, ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a 380 z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. a/, d/ a f/ O.s.p. v spojení s ust. § 470 ods. 2 prvej vety a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je len čiastočne dôvodné vo vzťahu k žalovanému v 2. rade, avšak nie je dôvodné vo vzťahu žaloby smerujúcej proti žalovanej v 1. rade.

20. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 2.3.2017 o 12,30 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 230, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 23.2.2017 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 1,3 a § 378 ods. 1 CSP.

21. Žalobca podal odvolanie proti rozsudku dňa 10.8.2015, t.j. za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku.

22. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (t.j. 1.7.2016).

23. Podľa ust. § 470 ods. 2 prvá veta právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

24. Keďže odvolanie bolo podané pred 1.7.2016 podmienky jeho prípustnosti ako dôvody odvolania bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení O.s.p.

25. Z obsahu odvolania žalobcu možno vyvodiť, že žalobca v odvolaní proti rozsudku, ktorým súd zamietol žalobu smerujúcu voči žalovanej v 1. rade o zaplatenie sumy 13.609,51 eur s príslušenstvom namieta odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p., teda že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

26. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) (§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.) t.j., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti.

27. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h) (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t.j. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

28. Odvolací súd dospel k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody proti výroku, ktorým bola žaloba žalobcu proti žalovanej v 1. rade o zaplatenie sumy 13.609,51 eur s príslušenstvom zamietnutá, nie sú naplnené. Odvolací súd uzatvára, že súd prvej inštancie vykonané dôkazy vo vzťahu uplatneného nároku žalobcu proti žalovanej vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p. účinného v čase jeho rozhodovania z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom rozsudok v tomto výroku aj náležite odôvodnil. Neobstojí odvolanie žalobcu, že do momentu vydania rozsudku Okresného súdu Košice I sp.zn. 7T 47/2009-167 zo dňa 11.12.2009 nemal Okresný súd Košice I ani v konaní 13C/285/2004 pochybnosti o platnosti uzavretej kúpnej zmluvy a tiež o vyplatení peňazí žalovanej v 1. rade. Správne, podrobné a zákonu zodpovedajúce sú dôvody rozsudku o zamietnutí žaloby voči žalovanej v 1. rade, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 . Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby voči žalovanej v 1. rade v súlade s § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil.

29. Z obsahu odvolania žalobcu proti výroku o zamietnutí žaloby voči žalovanému v 2. rade o zaplatenie sumy 13.609,51 eur a zaplatenie 1.327,76 eur možno vyvodiť odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p.

30. Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

31. Žalobca v odvolaní namieta, že by zo strany žalovaného v 2. rade vôbec došlo k vzneseniu námietky premlčania.

32. Námietka premlčania je námietkou s hmotnoprávnymi dôsledkami, preto jej obsah treba posudzovať s použitím výkladových pravidiel obsiahnutých v ust. § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ako aj zásad pre výklad právnych úkonov formulovaných napríklad v dôvodoch rozhodnutia uverejneného pod č. 35/2001 Zbierky súdnych rozhodnutí a stanovísk a náleze Ústavného súdu ČR zo 14.4.2005 sp.zn. I.ÚS 625/2003. Podľa odvolateľa žalovaný v 2. rade námietku premlčania v konaní pred okresným súdom vôbec nevzniesol, resp. tvrdí, že ju vzniesol až po poučení zo strany okresného súdu. Krajský súd pri rešpektovaní výkladových pravidiel a zásad pre výklad právnych úkonov dospel k záveru, že niet pochybností o tom, že žalovaný v 2. rade v súdnom konaní námietku premlčania skutočne vzniesol. Rovnako sa odvolací súd stotožnil s právnym záverom okresného súdu, pokiaľ nárok žalobcu voči žalovanému v 2. rade posúdil ako nárok z titulu bezdôvodného obohatenia získaného z plnenia bez právneho dôvodu v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd sa rovnako stotožňuje s právnym posúdením premlčania uplatnenia nároku žalobcu voči žalovanému v 2. rade.

33. Pokiaľ ide o prípadnú neplatnosť námietky premlčania pre rozpor s dobrými mravmi, podľa súdnej praxe niet pochýb o tom, že námietka premlčania v zásade dobrým mravom neodporuje, ale že môžu nastať situácie, kedy uplatnenie tejto námietky je výrazom zneužitia práva na úkor účastníka (strany sporu), ktorý márne uplynutie premlčacej nezavinil a voči ktorému by bol v takejto situácii zánik nároku v dôsledku uplynutia premlčacej doby neprimerane tvrdým postihom v porovnaní s rozsahom a charakterom ním uplatňovaného práva a s dôvodmi, pre ktoré svoje právo včas neuplatnil. Rozpor námietky premlčania s dobrými mravmi je daný najčastejšie v tomto prípade, ak k márnemu uplynutiu premlčacej doby došlo v dôsledku konania dlžníka, ktorý neskôr uplatnil námietku premlčania a veriteľ uplynutie premlčacej doby nijako nezavinil. So zreteľom na uvedené zásady súdnej praxe odvolací súd uzatvára, že skutočnosti uvedené žalobcom nie sú dôvodom na to, aby na žalovaným v 2. rade vznesenú námietku premlčania nebolo možné prihliadnuť pre rozpor s dobrými mravmi a rovnako nemá

pre posúdenie prípadného rozporu s dobrými mravmi žiaden právny význam skutočnosť, v ktorom štádiu konania sa žalovaný v 2. rade premlčania dovolal.

34. Odvolací súd preto v súlade s ust. § 387 ods. 1 potvrdil rozsudok aj vo výroku o zamietnutí žaloby o zaplatenie 13.609,51 eur voči žalovanému v 2. rade.

35. Odvolací súd však dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku vo výroku o zamietnutí žaloby žalobcu voči žalovanému v 2. rade o zaplatenie 1.327,76 eur s príslušenstvom. Okresný súd zmluvu o sprostredkovaní uzavretou medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade posúdil podľa ust. § 642 a nasl. Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. v znení účinnom do 30.9.2004 a vychádzal z predpokladu, teda z písomnej zmluvy o sprostredkovaní prevodu nehnuteľnosti zo dňa 14.7.2004. Pokiaľ ide o uzavretie zmluvy o sprostredkovaní nebral okresný súd zreteľ na rozpory vo výpovediach žalobcu a žalovaného v 2. rade, keď žalobca v konaní tvrdil, že už pred dňom 22.6.2004 bola uzavretá ústna zmluva o sprostredkovaní, ktorej vznik a podmienky si zmluvné strany písomne potvrdili dňom 14.7.2004, na základe ktorej žalobca dňa 22.6.2004 zveril žalovanému v 2. rade peňažné prostriedky vo výške 450.000,00 Sk, z ktorých časť vo výške 410.000,00 Sk mal žalovaný v 2. rade použiť na vyplatenie kúpnej ceny a zvyšok na úhradu nákladov spojených s prevodom a svojej provízie a žalovaný v 2. rade v konaní vypovedal, že zmluva bola písomne uzavretá dňa 22.6.2004 a len omylom v písomnej zmluve bol uvedený dátum 14.7.2004, avšak už vôbec nevysvetlil, prečo zmluva o sprostredkovaní prevodu mala sprostredkovať uzavretie kúpnej zmluvy na predmetný byt do 25.7.2004, ak už 22.6.2004 bola kúpna zmluva podpísaná žalobkyňou na notárskom úrade JUDr. Martiny Mižíkovej. Rovnako neobstojí záver okresného súdu, že z predmetnej písomnej zmluvy vyplýva, že sprostredkovateľ sa zaväzuje „zaobstarať pre žalobcu“ iba príležitosť uzavrieť s treťou osobou zmluvu s určitým obsahom. Rovnako právny záver súdu prvej inštancie, že žalovanému v 2. rade vznikol nárok na vyplatenie provízie v čase, keď došlo k sprostredkovaniu predaja je nesprávny, lebo ani z obsahu písomnej zmluvy o sprostredkovaní (zrejme antidatovanej) nemožno vyvodiť, že žalovaný v 2. rade sa zaviazal zaobstarať iba príležitosť uzavrieť s treťou osobou zmluvu s určitým obsahom .

36. Odvolací súd preto v zmysle § 389 ods. 1 písm. c/ a § 391 ods. 1 napadnutý rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby o zaplatenie 1.327,76 eur s príslušenstvom voči žalovanému v 2. rade zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

37. Odvolací súd dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku ani vo výroku o trovách konania vo vzťahu žalobcu a žalovanej v 1. rade.

38. V prejednávanej veci bola žaloba žalobcu vo vzťahu k žalovanej v 1. rade v celom rozsahu zamietnutá. Z hľadiska procesného bezpochyby platí, že žalobca bol v konaní proti žalovanej v 1. rade procesne neúspešný, kým žalovaná v 1. rade bola procesne v plnom rozsahu úspešná. Pri uplatňovaní zásady zodpovednosti za výsledok súd prvej inštancie priznal plnú náhradu trov konania žalovanej v 1. rade proti žalobcovi. Okresný súd predtým ako o veci rozhodol o náhrade trov konania, nepreskúmal možnosť aplikácie § 150 ods. 1 O.s.p., ktoré umožňovalo v dôvodoch hodných osobitného zreteľa výnimočne nepriznať náhradu trov konania celkom alebo sčasti. Ust. § 150 ods. 1 prvej vety O.s.p. zodpovedá v ust. § 257 CSP, ktoré ustanovuje, že výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Bude preto úlohou okresného súdu berúc zreteľ na skutočnosť, že žalobca nespôsobil neplatnosť kúpnej zmluvy, za predmetný byt zaplatil sumu 13.609,51 eur zohľadňujúc aj okolnosti na strane žalovanej v 1. rade, vrátane konania jej dcéry B. P., za ktoré konanie bola právoplatne odsúdená, skúmať, či nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania žalovanej v 1. rade.

39. Odvolací súd preto v súlade s ust. § 389 ods. 1 písm. c/ zrušil rozsudok aj vo výroku o trovách konania vo vzťahu žalobcu a žalovanej v 1. rade a v rozsahu zrušenia vec vrátil okresnému súdu na nové rozhodnutie o trovách.

40. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0. (§ 393 ods. 2 posledná veta .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .