Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozhodnutie_16C-78-2015.pdf
PDF · 72.71 KB
No categories available
16C/78/2015
Rozhodnutie
Sudca Okresného súdu v Martine JUDr. Miroslav Dobrík v právnej veci žalobcu: F. Q. T., T..I..N.., T. T. L. P., C.. Y.Ú. X, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., so sídlom v Bratislave, Ul. Pajštúnska 5 proti žalovanej: E. Š., V.. XX.XX.XXXX, P. R., C.. E. XX, zast. JUDr. Bohdanom Jakubisom, advokátom so sídlom v Bratislave, Ul. Dobrovičova 13 v konaní o zapl. 5.825,60 € s prísl. takto
rozhodol:
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 5.825,60 € , úrok z omeškania vo výške 5 % ročne za obdobie od 13.08.2014 do 29.10.2014 vo výške 62,69 € a 5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 5.825,60 € od 30.10.2014 do zaplatenia všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Ohľadom sumy 51,97 € súd konanie zastavuje.
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi trovy konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1.Žalobca v podanom návrhu žiadal, aby súd zaviazal žalovanú k zaplateniu 5.825,60 € s príslušenstvom a to z toho dôvodu, že jeho právny predchodca T. T., D..T.. poskytla žalovanej úver vo výške 5.000 €, ktorý sa táto zaviazala splatiť v 120-tich mesačných splátkach po 99,32 € mesačne. Úver jej poskytol na základe zmluvy zo dňa 11.03.2013 č.XXXXXXXXXX . Tento svoj záväzok žalovaná nesplnila a dostala sa s platením do omeškania. Právny predchodca žalobcu vyzval žalovanú na splatenie pohľadávky a vyhlásil aj mimoriadnu splatnosť. Avšak aj napriek tomu žalovanú pohľadávku neuhradila. Dňa 27.06.2014 postúpila T. T. svoju pohľadávku žalobcovi. O postúpení pohľadávky bola žalovaná upovedomená. Žalovanú pohľadávku však žalobcovi neuhradila. V priebehu konania žalobca opravil návrh. V sume 51,97 € zobral návrh späť a žiadal konanie v tejto výške zastaviť, s čím súhlasila aj žalovaná. V návrhu si ešte uplatnil aj úrok z omeškania aj náhradu trov konania. K návrhu pripojil zmluvu o úvere, výzvu na uplatnenie dlžnej sumy, zmluvu o postúpení pohľadávky, oznámenie o postúpení pohľadávky, pokus o zmier, ako aj ďalšie listinné dôkazy. K vyriešeniu sporu mimosúdnou cestou nedošlo.
2. Žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedla, že žalovanú pohľadávku čo do základu a výšky neuznáva, pretože podľa nej je premlčaná a nie je tu daná aktívna legitimácia na strane žalobcu, nakoľko nebola postúpená pohľadávka zo T. T. na žalobcu zákonným spôsobom. Predovšetkým podľa nej bolo porušené ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001 o bankách. Poukázala na to, že ak by malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky, musela byť aspoň 90 dní s plnením v omeškaní a pred postúpením pohľadávky by na plnenie musela byť vyzvaná. Nakoľko však takýto postup nebol dodržaný, nie je tu daná aktívna legitimácia na strane žalobcu.
3. S týmto stanoviskom žalovanej žalobca nesúhlasil. Poukázal na to, že pohľadávka nie je premlčaná. Posledná úhrada, ako to vyplýva z platobnej histórie bola vykonaná zo strany žalovanej v októbri 2013 a žaloba bola podaná vo februári 2015. Taktiež nesúhlasil s tým, že by nemal aktívnu legitimáciu vo
veci. Poukázal na to, že zo strany jeho právneho predchodcu bola zaslaná výzva na zaplatenie dlžnej sumy, ktorá bola zaslaná v zmysle Obchodných podmienok, s ktorými žalovaná pri uzatváraní zmluvy súhlasila. Výzva bola zaslaná cestou obyčajnej poštovej zásielky. Zo samotnej obálky je zrejmé, že obálka bola zaslaná právnym predchodcom žalobcu T. T. a bola zaslaná na adresu, ktorú pri zmluvnom vzťahu uviedla samotná žalovaná. Je povinnosťou žalovanej riadne preberať svoje zásielky, prípadne ak sa nezdržiava na pôvodnej adrese, je jej povinnosťou , aby to oznámila právnemu predchodcovi žalobcu. Takto nepostupovala žalovaná, čím porušila svoju povinnosť, ako dlžníka voči veriteľovi. Pokiaľ sa týka jeho aktívnej legitimácie s poukazom na ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách tak podľa neho dôvodom formulácie zo strany zákonodárcu bol taký, že banky - bankové inštitúcie disponujú veľkým množstvom citlivých informácií, ktoré nemôžu niekomu len tak svojvoľne spristúpiť a keď bolo koncipované toto zákonné usmernenie, musel sa zákonodárca vyporiadať s bankovým tajomstvom. S týmto sa vyporiadal tak, že uložil banke povinnosť vyzvať dlžníka, na plnenie tak, aby sa nejakým spôsobom zbavila tohto bankového tajomstva, ktorým je viazaná. Podstatné je však to, že on ako žalobca preukázal splnenie tejto povinnosti a banka postupovala v súlade so zákonom. Poukázal na to, že súčet všetkých omeškaní dní klientky je 314. Bola splnená podmienka omeškania 90 dní. Z týchto dôkazov jednoznačne vyplýva, že na jeho strane je aktívna legitimácia . Poukázal na to, že vo viacerých súdnych rozhodnutiach je jednoznačne konštatované, že už samotným postúpením pohľadávky vzniká aktívna legitimácia tomu subjektu, na ktorý bola postúpená pohľadávka, a preto nie je dôvod, aby sa súd zaoberal legitimáciou na strane žalobcu.
4. Súd vychádzajúc z vykonaného dokazovania, predovšetkým z výpovedí samotných účastníkov a predložených listinných dôkazov dospel k jednoznačnému záveru, že návrh žalobcu je dôvodný . Z výpovede žalobcu a predložených listinných dôkazov bolo jednoznačne preukázané, že pohľadávka nebola premlčaná, keď bola posledná splátka zo strany žalovanej ešte v roku 2013 a návrh na súd bol podaný vo februári 2015. Mimoriadnu splatnosť vyhlásila T. T. ku dňu 04.06.2014 a až potom postúpila pohľadávku žalobcovi. Taktiež bolo preukázané omeškanie zo strany žalovanej viac ako 90 dní, konkrétne 314 dní. Ďalej bolo preukázané, že o postúpení pohľadávky bola informovaná žalovaná a je tu daná z toho dôvodu aktívna legitimácia žalobcu.
5.Vyhodnotiac všetky dôkazy, a to každý osobitne, aj v ich vzájomných súvislostiach súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, lebo mal nepochybne preukázané, že žalovaná dlhuje žalobcovi 5.825,60 € a ďalej v zmysle ust. § 517 ods. 2 O.z. ju zaviazal aj zaplatiť 5 % ročný úrok z omeškania za obdobie od 13.08.2014 do 29.10.2014 vo výške 62,69 € a 5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 5.825,60 € od 30.10.2014 do zaplatenia, lebo nepochybne bolo preukázané, že žalovaná je so splácaním v omeškaní.
6. V zmysle ust. § 145 ods. 2,3 CSP súd konanie o zaplatenie 51,97 € zastavil , nakoľko v tejto časti žalobca svoj návrh zobral späť, s čím súhlasila aj žalovaná.
7. V zmysle ust. § 255 ods.1 CSP súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi trovy konania v celom rozsahu, nakoľko tento mal úspech vo veci.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.