Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Tos-3-2017.pdf
PDF · 84.28 KB
Case nature
Area
Subarea
4Tos/3/2017
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martiny Zeleňakovej a sudcov JUDr. Mariána Sninského a JUDr. Petra Tobiaša na neverejnom zasadnutí konanom dňa 02.03.2017, v trestnej veci obvineného P. D. pre prečin ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zák., v konaní o sťažnosti obvineného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad sp. zn. 2Nt/9/2016 zo dňa 01.12.2016, takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku z a m i e t a sťažnosť obvineného P. D..
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa podľa § 73 ods. 1 Tr. zák. uložil obvinenému P. D., nar. XX.XX.XXXX ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou.
Proti tomuto uzneseniu, ihneď po jeho vyhlásení, priamo do zápisnice o verejnom zasadnutí, podal P. D. sťažnosť, ktorú neskôr osobitnými písomnými podaniami sám a aj prostredníctvom svojho obhajcu po zrekapitulovaní doterajšieho konania a vykonaných dôkazov zdôvodnil tak, že jeho podania opakovane smerovali proti konkrétnym osobám bez toho, aby sa im vyhrážal a ani jeho správanie sa voči týmto osobám nikdy nevykazovalo znaky násilného konania, konania, ktoré by bolo nebezpečné pre okolie, nikoho fyzicky nenapadol, len sa bránil zákonným spôsobom a tak sa nejednalo o situáciu, že by jeho pobyt na slobode bol nebezpečný. Sťažovateľ považoval napadnuté uznesenie vrátane ústavnej formy ochranného liečenia za nedostatočne zdôvodnené a neprimerané. Znalecký posudok, o ktorý okresný súd oprel napadnuté uznesenie považoval sťažovateľ za neobjektívny, nejednoznačný a spochybnený dôkaz. Sťažovateľ dodal, že by požiadal o vyhotovenie kontrolného znaleckého posudku a len nedopatrením jeho obhajca doposiaľ nenavrhol tento dôkazný prostriedok. Ďalej sťažovateľ vyjadril presvedčenie, že netrpí duševnou trvalou poruchou s bludmi, pričom skutočnosti, ktoré znalkyne vyhodnotili ako bludy, považoval za reálne skutočnosti, na základe ktorých došlo k reálnemu poškodeniu jeho práv, pričom je si plne vedomý rozdielu medzi bludmi a skutočnosťou. Bez bližšieho spresnenia uvádzal, že boli porušené ustanovenia Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd, a to právo na spravodlivé súdne konanie, zákaz diskriminácie, slobodu prejavu, zákaz zneužitia práv a ochranu majetku.
V podstate na základe týchto dôvodov sťažovateľ navrhol, aby krajský súd zrušil napadnuté uznesenie a uložil mu ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou.
Okresný prokurátor vo svojom písomnom vyjadrení navrhol sťažnosť obvineného ako nedôvodnú zamietnuť.
Na základe podanej sťažnosti preskúmal krajský súd v zmysle ustanovenia § 192 ods. 1 Tr. poriadku správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce tomuto výroku napadnutého uznesenia a dospel k záveru, že sťažnosť P. D. nie je dôvodná.
Aj keď bolo zastavené trestné stíhanie, z ktorého bola konkrétna osoba obvinená, je táto osoba aj naďalej v zmysle § 10 ods. 11 Tr. poriadku stranou, proti komu sa vedie trestné konanie ako konanie o uložení ochranného liečenia podľa Trestného poriadku (§ 10 ods. 15 Tr. poriadku, § 299 ods. 1 Tr. poriadku), je teda stranou, ktorá má práva obvineného, a preto je namieste označovať jej procesné postavenie pojmom obvinený.
Po preskúmaní predloženého spisu krajský súd nezistil porušenie práv obvineného, a to ani práv vyplývajúcich z Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Okresný súd napadnutým uznesením rozhodol na verejnom zasadnutí, na ktorom bol vypočutý aj sťažovateľ, ktorému konajúci súd umožnil uplatnenie práva na spravodlivé súdne konanie bez diskriminácie aj tým, že dokazovanie na verejnom zasadnutí bolo vykonané v prítomnosti jeho obhajcu a obvinený vrátane svojho obhajcu mali nielen možnosť slobodne sa vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom, ale mohli navrhnúť vykonanie aj ďalších dôkazov. Dokazovanie na verejnom zasadnutí súdu prvého stupňa dňa 01.12.2016 pritom bolo skončené bez toho, aby či už obvinený alebo jeho obhajca mali nejaký návrh na doplnenie dokazovania.
Podľa § 73 ods. 1 Tr. zák. súd uloží ochranné liečenie v prípadoch uvedených v § 39 ods. 2 písm. c) a § 40 ods. 1 písm. d) alebo ak páchateľ činu inak trestného nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný a jeho pobyt na slobode je nebezpečný.
Podľa § 74 ods. 1 Tr. zák. ak sa ochranné liečenie ukladá popri nepodmienečnom treste odňatia slobody, jeho výkon sa spravidla začína po nástupe výkonu trestu v ústave na výkon trestu. V ostatných prípadoch sa ochranné liečenie vykonáva spravidla v zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti. Ak možno, vzhľadom na povahu choroby a liečebné možnosti očakávať, že účel splní aj ambulantné liečenie, môže súd nariadiť aj tento spôsob liečenia, prípadne ústavné liečenie zmeniť na ambulantné liečenie alebo v odôvodnenom prípade aj naopak. Ak dĺžka výkonu trestu odňatia slobody v ústave na výkon trestu nepostačí na splnenie účelu ochranného liečenia, súd môže rozhodnúť o jeho pokračovaní v liečebnom alebo ambulantnom zariadení.
Ochranné liečenie je vo svojej podstate opatrením, ktorého účelom je predchádzať trestnej činnosti tým, že obvinený bude hoci aj napriek svojmu nesúhlasu podrobený zdravotnej starostlivosti, v danom prípade psychiatrickej povahy, práve preto, aby z jeho strany pominulo nebezpečenstvo pre spoločnosť, aby v budúcnosti z jeho strany nedochádzalo k správaniu, ktoré by malo povahu protispoločenskej činnosti, predovšetkým trestného činu a aby jeho pobyt na slobode prestal byť s takýmto akútnym rizikom spojený.
Psychiatrické ochranné liečenie ako jedno z ochranných opatrení je teda súdom ukladané (v danom prípade ako dôsledok činu ináč trestného) v záujme ochrany spoločnosti pred trestnými činmi alebo činmi inak trestnými (§ 31 ods. 3 Tr. zák.).
Súd prvého stupňa v posudzovanej veci správne zistil, že proti P. D. bolo na podklade uznesenia povereného príslušníka Obvodného oddelenia PZ Svit ČVS:ORP-965/ST-PP-2015 zo dňa 19.09.2015 vedené trestné stíhanie pre prečin ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že P. D., vo svojom písomnom podaní a v jeho prílohách, zo dňa 21.04.2015, ktorým podal odvolanie proti rozhodnutiu Okresného úradu v Prešove a toto taktiež adresoval: ,,Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, Kancelárii ministra vnútra, Odboru právnych služieb, Pribinova č. 2, Bratislava“, a podľa obsahu podania aj poslancom Národnej rady Slovenskej republiky a Okresnému úradu v Prešove, ako aj pri osobnom doplnení tohto podania, zo dňa 17.06.2015 príslušníkom Sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej Republiky, Úradu kontroly, Odboru vnútornej kontroly a sťažností, Oddelenia Banská Bystrica, uviedol vo vzťahu k L.. F. X. z T., okr. T., ako k príslušníkovi Policajného zboru, služobne zaradeného na výkon štátnej služby ako vedúci Oddelenia Košice, Odboru vnútornej kontroly a sťažností, Úradu kontroly, Sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, skutočnosti o hrubom porušení práv v súvislosti s vyvlastnením svojho majetku a zbúraním jeho rodnému domu č. p. XXX v obci Batizovce, okr. Poprad, ktorý ležal na parcelách č. XXX/X a XXX/X, bez akéhokoľvek vyrovnania sa s ním v prospech poslanca obce Z. X., bytom V. č. p. XXX, okr. P., pričom podvod dozoroval L.. F. X., ako policajt, zneužitím svojich právomoci, kde v prílohách opakovane P. D. uviedol, že L.. F. X. ochraňuje svojho brata Z. X. pri nezákonnom privlastnení si vyššie uvedeného jeho majetku, taktiež v doplnení podania P. D. uviedol, že L.. F. X. chodil na Okresný úrad v Poprade obhajovať nezákonný postup svojho brata a svojej matky, za ktorú písal odvolania a tým zneužil svoje postavenie a porušil tak jeho práva a taktiež L.. F. X. nezákonným postupom a zneužitím svojho postavenia pomohol svojmu bratovi, jeho manželke, jeho rodine a svojej matke, k bezprácnemu obohateniu sa a tým porušil jeho práva, taktiež Dohovor o ľudských právach a Ústavu Slovenskej republiky a teda oznámil nepravdivé údaje, ktoré sú vzhľadom na okolnosti a služobné zaradenie L.. F. X., spôsobilé značnou mierou, poškodiť jeho bezúhonnosť a dobré meno v zamestnaní.
Predmetné trestné stíhanie bolo právoplatne dňa 22.09.2016 zastavené uznesením Okresnej prokuratúry Poprad sp. zn. 2Pv/486/15/7706 zo dňa 15.08.2016, a to podľa § 215 ods. 1 písm. e) Tr. poriadku, teda z dôvodu, že obvinený P. D. nebol v čase činu pre nepríčetnosť trestnej zodpovedný a z toho istého dôvodu dňa 06.10.2016 okresný prokurátor navrhol uložiť P. D. ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou.
Okresný súd odôvodnil svoje rozhodnutie vychádzajúc nielen zo záveru z vyšetrenia duševného stavu obvineného znalkyňami z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvia psychiatria U.. R. Y. U. a U.. U. M., ale aj zo záveru vyplývajúceho z psychologického vyšetrenia znalkyňou z odboru psychológia - klinická psychológia dospelých P.. R. F..
Zo znaleckého posudku U.. R. Y. U. a U.. U. M. vykonaného na základe vyšetrenia obvineného dňa 05.02.2016 vyplynulo, že duševné ochorenie sa u obvineného vyvíja plazivo, dlhoročne, vo forme rozširovania okruhu domnelých nepriateľov a prenasledovateľov, čo dospelo až do stavu, že v čase spáchania trestného činu ale aj v čase vyšetrenia nemohol svoje konanie ovládať a ani rozpoznať protiprávnosť svojho konania, pričom ak doposiaľ proti domnelým nepriateľom používal len formy podávania sťažností nie je vylúčené, že sa pri riešení svojho bludného presvedčenia nedopustí aj fyzického násilia. Zo znaleckého posudku tiež vyplynulo, že pri liečení P. D. je nutné zmierniť jeho emočný náboj a takto korigovať jeho správanie. Znalkyňa U.. R. Y. U. vo svojom výsluchu na verejnom zasadnutí dňa 01.12.2016 potvrdila stúpajúcu tendenciu vytvárania bludov v predstave obvineného keď uviedla, že u P. D. išlo najmä o bludnú produkciu zameranú na krádež peňazí, potom sa bludná predstava rozšírila na rodičovský dom a aktuálne je jeho bludná predstava rozšírená na konkrétne osoby, pričom obvinený pri vyšetrení prejavoval strach z prenasledovania. Pre obvineného je pritom uvedený blud naliehavý, v naliehavosti je neusmerniteľný a ak sa toto ochorenie nebude liečiť ústavným psychiatrickým liečením, je jeho pobyt na slobode pre spoločnosť nebezpečný a môže dôjsť k tomu, že bludy budú ovládať jeho správanie tak, že k svojmu okoliu sa obvinený bude správať agresívne.
S ohľadom na skutočnosť, že aj psychologickým vyšetrením znalkyňou P.. R. F., P.. boli preukázané znaky jeho patologickej osobnostnej štruktúry v podobe trvalej poruchy s bludmi zo spektra paranoidných porúch, navyše so sklonom k fabuláciám, konfabuláciám, vymýšľaniu, a to nie na vedomej ale už na nevedomej úrovni, ani krajský súd nemal dôvod považovať výsledky znaleckých skúmaní obvineného za nepodložené, neobjektívne, spochybnené a také, ktoré by si vyžadovali ďalší znalecký posudok. Len nespokojnosť strany v konaní so závermi znaleckého posudku nie je dôvodom pre nariadenie kontrolného znaleckého posudku. Oba znalecké posudky majú primeranú štruktúru, nie sú v nich obsiahnuté na prvý pohľad zrejmé nesprávnosti, nejasnosti, rozpory, ich závery sú logické, preto ani krajský súd dôvod pre vypracovanie kontrolného znaleckého posudku nevzhliadol. Nebezpečnosti pobytu obvineného na slobode pre spoločnosť nasvedčujú aj zistenia vyplývajúce zo znaleckého posudku z odboru psychológia, a to, že u obvineného je afektívny náboj veľmi veľký, často nenávidí, každý neúspech prežíva ako veľké zlyhanie, pričom u neho bolo preukázané slabé humánne a sociálne nastavenie, takmer absencia záujmu o ľudí, v záťaži boli u neho prítomné kontroverzné prejavy a výbušnosť, primitívne reagovanie, kedy sa agresivita objavovala priamo v jeho správaní. Podľa tohto znaleckého posudku obvinený je nespôsobilý uvedomovať si akýkoľvek dopad prejavov svojho ochorenia na poškodeného. Treba dodať, že aj táto znalkyňa považovala u obvineného psychiatrickú a psychoterapeutickú liečbu za nevyhnutnú.
Krajský súd poukazuje aj na ďalšie zistenia vyplývajúce z predloženého spisu spočívajúce v tom, že obvinený doposiaľ nikdy na psychiatrii liečený nebol, neužíval žiadne lieky zamerané na liečenie zisteného duševného ochorenia, a teda sa neliečil na uvedenú duševnú poruchu, čo v spojení so záverom znalkýň, že v prípade trvania neliečenia tohto ochorenia bude jeho pobyt na slobode nebezpečný vytvára situáciu takého nebezpečenstva nielen v súčasnosti ale aj do budúcna.
K zistenej psychickej poruche, ktorá spôsobila nepríčetnosť obvineného nielen v čase zastavenia trestného stíhania, ale trvala aj v čase vydania napadnutého uznesenia je pritom nutné zdôrazniť, že obvinený sa nijako nelieči zo zistenej duševnej poruchy a naopak, opakovane rozširuje svoje bludy, keď dokonca na verejnom zasadnutí súdu prvého stupňa dňa 01.12.2016 bez zdôvodnenia trval na tom, že znalkyňa U.. R. Y. U. sa spikla s políciou, pričom je aj naďalej nekritický trvajúc na tom, že jeho zdravotný stav je normálny.
Preto ani skutočnosť, že podľa svojho presvedčenia obvinený sa vo svojom doterajšom konaní nikomu nevyhrážal a svojim správaním nikoho nenapadol nie je dostatočná pre záver, že by napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa bolo nesprávne a uložené ochranné opatrenie neprimerané a neopodstatnené.
Pokiaľ sťažovateľ namietal, že ústavná forma ochranného liečenia je neprimeraná, krajský súd nemal podklad, ktorým by odporúčanie znalkýň z odboru psychiatrie neakceptoval.
Zo znaleckého dokazovania vyplývajúca závažná povaha psychickej poruchy obvineného, ktorá viedla až k absencii nielen ovládacej schopnosti ale aj jeho schopnosti rozpoznať protiprávnosť činu v spojení s tým, že obvinený nemá kritický náhľad na svoju chorobu a jej účinky, čo znemožňuje dosiahnuť účel ochranného liečenia už ambulantnou formou, teda liečenia nespojeného s obmedzením jeho osobnej slobody a s prihliadnutím na osobnostné črty obvineného, vyplývajúce z psychologického znaleckého dokazovania, ktoré, podľa názoru krajského súdu, zvyšujú nebezpečenstvo agresívneho správania sa obvineného najmä vo vzťahu k osobám, voči ktorým vytvára svoje bludné predstavy, je ústavná forma ochranného liečenia plne odôvodnená a aj v súčasnosti, v stave keď psychická choroba obvineného nebola účinne liečená, nemožno očakávať, že účel liečenia bude splnený pobytom liečenej osoby na slobode.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného aj krajský súd dospel potom k záveru, že podmienky pre uloženie ochranného psychiatrického liečenia ústavnou formou P. D. boli splnené.
Na druhej strane ale treba dodať, že ambulantný spôsob výkonu ochranného liečenia je zásadne možný vo všetkých prípadoch ochranného liečenia, ak nebezpečenstvo, ktoré od liečenej osoby hrozí je odstránené alebo aspoň zásadným spôsobom obmedzené už touto formou liečenia (porovnaj R 30/1972). To samozrejme nemožno celkom očakávať, pokiaľ liečená osoba nebude dodržiavať liečebný režim určený zdravotným zariadením alebo bude inak narušovať priebeh výkonu ústavného liečenia. Pokiaľ vzhľadom na povahu choroby a liečebné možnosti bude možné očakávať, že účel splní aj ambulantné liečenie, nie je v budúcnosti vylúčená zmena na ambulantnú formu ochranného liečenia.
Nezistiac teda dôvod pre zrušenie, či zmenu napadnutého rozhodnutia, krajský súd sťažnosť obvineného P. D. v zmysle ustanovenia § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. ako nedôvodnú zamietol.
jednohlasne
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.