Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Csp-127-2016.pdf
PDF · 81.23 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-4Csp/127/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany samosudcom Mariánom Mokošom, v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s. so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o. so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, IČO: 50 36 368, proti žalovanému: J. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX, o zaplatenie 14.527,90 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 14.527,90 eura, úrok a úroky z omeškania ku dňu 10.11.2016 v sume 2.982,55 eura spolu s úrokom z omeškania 5,25% ročne zo sumy 14.527,90 eura od 11.11.2016 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.
Žalobcovi súd priznáva náhradu trov konania vo výške 48%.
odôvodnenie:
l./ Žalobca ( pôvodne žalobu podávala Poštová banka a.s., avšak po vyhlásení rozsudku navrhla zmenu na strane žalobcu v dôsledku postúpenia pohľadávky a preto uznesením zo dňa 29.03.2017 bolo rozhodnuté o zmene žalobcu) sa podanou žalobou od žalovaného domáhal zaplatenia sumy 14.527,90 eura spolu so zmluvným úrokom vo výške 14,9% ročne z dlžnej sumy od 11.11.2016 do zaplatenia ako aj s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne a taktiež zaplatenia úroku v sume 9.162,27 eura z dôvodu, že so žalovaným uzavrel dňa 27.09.2011 zmluvu o úvere č. 2547292488, na základe ktorej žalovanému poskytol úver vo výške 15.000 eur a žalovaný úver riadne nesplácal a preto došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti ku dňu 03.01.2014. K uvedenému dátumu predstavoval nedoplatok na istine sumu 14.527,90 eura, nedoplatok na úrokoch sumu 1.101,70 eura a nedoplatok na úrokoch z omeškania sumu 2.177,39 eura. Výška pohľadávky vyplýva z aktuálneho stavu úveru ku dňu 31.08.2015.
2./ Žalovaný uviedol, že si zobral úver na zaplatenie iných úverov a po ich zaplatení mu z tohto úveru veľa nezostalo. Pohľadávku splácal zrážkami zo mzdy, ale pre vážne zdravotné problémy prišiel o prácu a aj v súčasnej dobe mu jeho zdravotný stav nedovoľuje vykonávať žiadnu prácu. Poberá iba príspevok na stravovanie vo výške 37 eur mesačne. Po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru ešte zaplatil časť pohľadávky splátkami a v súčasnej dobe by mohol platiť splátky len po 30 eur mesačne.
3./ Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného ako aj oboznámením sa s predloženými dokladmi, z ktorých zistil, že žalovaný dňa 05.10.2011 uzavrel s právnym predchodcom žalobcu zmluvu o úvere, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 15.000 eur a tento mal zaplatiť v 120 mesačných splátkach po 255,90 eura pri ročnej úrokovej sadzbe 14,9%. Dátum prvej splátky bol do 15.10.2011 a
každá ďalšia splátka mala byť zaplatená k 15.stemu dňu v mesiaci s tým, že dátum konečnej splatnosti je dňa 15.09.2021. RPMN predstavovala 16,79% a celková výška nákladov podľa zmluvy mala byť 14.146,20 eura. Pod týmito náležitosťami zmluvy je drobnejším písmom v zmluve uvedené, že celkovú čiastku úveru predstavuje súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom, avšak celková čiastka úveru nie je špecifikovaná. Žalovaný na základe zmluvy zaplatil žalobcovi iba časť splátok a potom prestal úver platiť a veriteľ listom zo dňa 03.01.2014 oznámil žalovanému, že úverová pohľadávka sa stala predčasne splatnou k tomuto dátumu a požadoval od neho zaplatenie dlžnej sumy 15.668,88 eura.
Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia, upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Podľa ods.3 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa ods.4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy , a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 499 Obch.zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
Podľa § 502 ods.1 veta prvá Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.
Podľa § 503 ods. 1 veta prvá ObZ, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Podľa ods. 3, dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.
4./ Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu na zaplatenie sumy 14.527, 90 eura s príslušenstvom je dôvodná iba čiastočne. Je nesporné, že strany uzavreli zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a zároveň podľa zákona č. 129/2010 Z.z. a preto je potrebné uvedenú zmluvu posudzovať podľa týchto predpisov a zároveň posúdiť jednotlivé nároky žalobcu, či sú v súlade s týmito právnymi predpismi ako aj súdnou praxou. Vychádzajúc z uzavretej zmluvy bolo povinnosťou žalovaného platiť dohodnuté splátky a keďže žalovaný si túto povinnosť nesplnil, tak došlo k predčasnej splatnosti úveru ku dňu 03.01.2014, pričom k tomuto dátumu predstavoval dlh na istine sumu 14.527,90 eura, na úrokoch sumu 1.101,70 eura a na úrokoch z omeškania sumu 2.177,39 eura. Z uvedeného dôvodu súd považoval žalobu za opodstatnenú v časti nedoplatku na istine a preto zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 14.527,90 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne od 11.11.2016 do zaplatenia v zmysle § 517 ods. 2 OZ a § 3 Nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., keďže žalobca svoje nároky vyčíslil do dátumu 10.11.2016 ( úrok ako aj úrok z omeškania) a uplatnil si priznanie úrokov z omeškania až od dátumu 11.11.2016. Okrem toho si žalobca uplatnil aj zaplatenie úrokov a úrokov z omeškania vyčíslených ku dňu 10.11.2016 na sumu 9.162,27 eura, avšak súd v tejto časti nepovažoval žalobu za dôvodnú v celom rozsahu ale iba sčasti s poukazom na skutočnosť, že ku dňu 03.01.2014 predstavoval nedoplatok na úrokoch sumu 1.101,70 eura a zároveň nedoplatok na úrokoch z omeškania sumu 2.177,39 eura, pričom po dátume 03.01.2014 žalovaný zaplatil splátkami časť úrokov a to spolu vo výške 296,54 eura a preto uvedená suma bola odpočítaná od sume 1.101,70 eura ako zostatku úrokov ku dňu 03.01.2014 a rozdiel predstavuje sumu 805,16 eura. K tejto sume súd pripočítal výšku úrokov z omeškania ku dňu predčasnej splatnosti úveru v sume 2.177,39eura, čo spolu predstavuje 2.982,55 eura a zaviazal žalovaného na zaplatenie uvedenej sumy ako nedoplatku na úrokoch ku dňu predčasnej splatnosti úveru po odrátaní
ďalších splátok a nedoplatku na úrokoch z omeškania k tomu istému dátumu a vo zvyšnej časti nad uvedenú sumu žalobu ako nedôvodnú zamietol a rovnako aj v časti uplatnenia úrokov vo výške 14,9% ročne zo sumy 14.527,90 eura od 11.11.2016 do zaplatenia s poukazom na to, že žalobcovi prináležia úroky z úveru iba do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru a následne je povinnosťou žalovaného platiť už iba úroky z omeškania a nie súbežne aj úroky z úveru. Uvedený názor bol prezentovaný už v uznesení NS SR sp.zn. 4Obo/143/1998 a na tento poukázal aj Ústavný súd SR vo svojom uznesení sp.zn. IV.ÚS 476/2012 zo dňa 18.09.2012 s tým, že takýto záver je logický, pretože v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Pokiaľ teda žalobca pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, čiže k jeho zosplatneniu, tak potom nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a nie už úrokov z úveru. Tento výklad považoval aj ústavný súd za ústavne akceptovateľný. Súd taktiež poukazuje analogicky na ustanovenie § 16 ods. 1,2 a 5 zákona č. 129/2010 Z.z., podľa ktorého v prípade predčasného splatenia spotrebiteľského úveru má veriteľ nárok na úrok a náklady len za časové obdobie do splatenia úveru, pričom v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru ide o úkon, ktorým sa prakticky zastavuje pre dlžníka možnosť ďalej uhrádzať úver po splátkach a mal by ho zaplatiť v hotovosti s tým, že pre veriteľa nastupuje možnosť domáhať sa úrokov z omeškania a teda pokiaľ by mal dlžník platiť ďalej úroky ako aj úroky z omeškania, tak by dochádzalo k jeho dvojnásobnému zaťaženiu a spôsobovalo byť to značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi zmluvnými stranami. Z aktuálnejších rozhodnutí sa touto problematikou zaoberá najmä Krajský súd Prešov v rozsudku sp.zn. 6Co/190/2014 zo dňa 30.06.2015, podľa ktorého v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav, kde spotrebiteľ by bol vytavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. Z uvedených dôvodov súd zaviazal žalovaného na zaplatenie nedoplatku na istine ako aj na zaplatenie úrokov z omeškania z istiny od dátumu 11.11.2016 tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku a zároveň na zaplatenie úrokov a úrokov z omeškania ku dňu 10.11.2016 v sume 2.982,55 eura a vo zvyšnej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. Žalovaný uviedol, že pohľadávku by mohol zaplatiť iba v splátkach po 30 eur mesačne, avšak pri tejto výške splátok a výške pohľadávky by pohľadávku splácal neúmerne dlhú dobu a preto súd nemohol povoliť žalovanému splátky v navrhnutej výške, pretože tým by boli hrubým spôsobom poškodené záujmy veriteľa. Pokiaľ žalobca na pojednávaní predložil uznanie dlhu zo dňa 12.02.2014 podpísané žalovaným s tým, že žalovaný uznal svoj dlh zo zmluvy o úvere v celom rozsahu v zmysle § 558 OZ, tak súd tento právny úkon považoval za neplatný podľa § 39 OZ, pretože je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 OZ, keďže v tomto uznaní dlhu nie je presne určená výška pohľadávky a teda nie je jasné, z čoho pozostáva suma 15.765,12 eura a okrem toho uznanie dlhu obsahuje záväzok platiť úroky z istiny aj po zosplatnení úveru spolu s úrokmi z omeškania, čo je v rozpore so súčasnou rozhodovacou praxou súdov a uznanie dlhu v takomto znení je voči spotrebiteľovi likvidačné a v rozpore s dobrými mravmi.
5./ O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods.2 CSP tak, že náhradu trov konania podľa § 255 ods. 2 CSP pomerne rozdelil podľa úspechu strán v konaní, pričom žalobca mal úspech do výšky 74% (spolu požadoval zaplatenie sumy 23.690,17 eura a bolo mu spolu priznaných 17.510,45 eura) a žalovaný do výšky 26% a preto čistý úspech žalobcu predstavuje 48% (74% - 26%) a z toho dôvodu súd priznal žalobcovi náhradu trov konania v tejto výške.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Topoľčany.
Podľa §-u 363 CSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje , v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.