Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19P-341-2016.pdf
PDF · 80.45 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-19P/341/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie samosudkyňou JUDr. Andreou Gazdagovou vo veci starostlivosti o maloletého E. J., nar.XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, dieťaťa rodičov matky Ing. V. V., nar.X.X.XXXX, bytom P. XX, R. nad P. a otca F. J., nar.XX.X.XXXX, bytom P. XX, R. nad P., v konaní o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu
rozhodol:
Z v e r u j e maloletého E. J., nar.XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého E. sumou 100,-Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, do rúk matky, počnúc 19.10.2016.
Dlžné výživné na maloletého E. za obdobie od 19.10.2016 do 3.3.2017 spolu v sume 442,-Eur, je otec p o v i n n ý zaplatiť do rúk matky do 3 dní od doručenia rozsudku.
Styk otca s maloletým E. súd po dohode rodičov ponecháva bez obmedzenia.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka, matka maloletého E. J., nar.XX.X.XXXX podala dňa 19.10.2016 tunajšiemu súdu návrh na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, s odôvodnením, že nežije s otcom maloletého dieťaťa v jednej domácnosti, pričom otec maloletého dieťaťa na jeho výživu ničím neprispieva. Navrhla, aby súd maloletého E. zveril do osobnej starostlivosti matky, určil výživné zo strany otca vo výške 150,-Eur mesačne, počnúc právoplatnosťou rozsudku a styk otca s maloletým E. ponechal bez obmedzenia na základe dohody rodičov, za prítomnosti matky.
2. Otec sa k podanému návrhu matky písomne nevyjadril, na pojednávaní uviedol, že súhlasí s návrhom na zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky, nesúhlasil s navrhovanou výškou výživného, navrhol určiť výživné v sume 30,-Eur mesačne a styk s maloletým navrhol ponechať bez obmedzenia.
3.Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa navrhol súdu zveriť maloletého E. do osobnej starostlivosti matky, zo strany otca určiť výživné primerané jeho možnostiam a finančným schopnostiam a odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa a styk upraviť po dohode rodičov.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca, správou o prešetrení rodinných pomerov, listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a zistil stav vo veci:
5. Maloletý E. J., nar.XX.X.XXXX sa narodil z družobného pomeru rodičov. Rodičia nežijú v spoločnej domácnosti približne od júna 2016.
6. Matka žije spolu s maloletým E. na adrese bydliska v dvojizbovom byte, ktorého je výlučnou vlastníčkou. Je na rodičovskej dovolenke s maloletým dieťaťom, poberá rodičovský príspevok a rodinné prídavky na dieťa, iný príjem nemá. Pred nástupom na materskú dovolenku pracovala ako banková poradkyňa v spoločnosti Poštová banka, s príjmom približne 800,-Eur mesačne v čistom. Zo svojho príjmu matka uhrádza náklady na bývanie vo výške 160,-Eur mesačne, na stravu do domácnosti uviedla výdaje vo výške približne 150,-Eur mesačne. Platí si životné poistenie vo výške 30,-Eur mesačne, internet 10,-Eur mesačne, telefón 10,-Eur mesačne.
7. Maloletý E. je v celodennej starostlivosti matky. Je zdravý. Je stále plienkovaný a dojčený. Náklady na kúpu jeho oblečenia matka uviedla vo výške približne do 30,-Eur mesačne. Ďalšie náklady má matka na jeho náklady na stravu, hygienické potreby a ďalšie odôvodnené potreby maloletého. Podľa vyjadrenia matky jeho otec na výživu neprispieva, o maloletého záujem neprejavuje.
8. Otec maloletého dieťaťa býva v tom istom bytovom dome, ako matka s maloletým E., v trojizbovom byte, ktorý patrí jeho matke. Žije sám. Vlastní rodinný dom v Čečejovciach, kde býva jeho matka. Je nezamestnaný, od 2.1.2017 vedený v evidencii 19P/341/2016
- 3 -
nezamestnaných na úrade práce. O dávku v hmotnej núdzi nežiadal. Pred uvedeným obdobím bol tiež nezamestnaný, dlhodobo, avšak bez evidencie na úrade práce. Pracoval brigádnicky, neoficiálne, pre čínsku spoločnosť, ktorá začala podnikať na území SR, pomáhal vykonávať realizáciu stavebných prác. Takto pracoval viac ako dva roky a príjem z tejto neoficiálnej brigádnickej činnosti uviedol vo výške do 2.000,-Eur mesačne. Predtým vykonával podnikateľskú činnosť. Má ukončené stredné odborné vzdelanie s maturitou. Uviedol, že nevie uviesť výšku svojich mesačných výdajov na bývanie, pretože ich platí jeho matka, ktorá je dôchodkyňou. Uviedol, že má pochybnosti o otcovstve maloletého E., doposiaľ však návrh na zapretie otcovstva nepodal. Má plnoleté deti z predchádzajúceho manželstva, dcéra F. J. je študentkou na vysokej škole, má voči nej ešte vyživovaciu povinnosť, obom plnoletým deťom prispieval doposiaľ úhrnne 300,-Eur mesačne.
9. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí nežijú spolu, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia §§ 24,25 a 26 Zákona o rodine sa použijú primerane. 10. Na základe vykonaného dokazovania a zisteného stavu súd dospel k záveru, že je potrebné upraviť práva a povinností rodičov k maloletému E. J., nakoľko rodičia maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti. Rodičia maloletého dieťaťa sa dohodli na zverení maloletého E. do osobnej starostlivosti matky, ktorá sa aj toho času fakticky o dieťa stará. Obaja tiež súhlasili s neobmedzeným stykom otca s maloletým E., po dohode rodičov. Rodičia sa nevedeli dohodnúť na výške výživného zo strany otca, preto bolo povinnosťou súdu výživné určiť.
11. Podľa § 65 ods.1 Zákona o rodine ak rodičia maloletých detí spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
12. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
13. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
14. Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
15. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
16. Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez 19P/341/2016
- 4 -
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktorý povinný na seba berie.
17. Pri určení výšky výživného súd má vychádzať z možností a schopností oboch rodičov, ako aj z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa. Otec maloletého dieťaťa je dlhodobo nezamestnaný, pričom evidovaný na úrade práce je až od 2.1.2017. Vo vyjadrení priznal svoj neoficiálny príjem, ktorý mal z dlhodobej brigádnickej činnosti, uviedol, že toho času príjem nemá. Svoje majetkové a príjmové pomery súdu nezdokladoval. O dávku v hmotnej núdzi nepožiadal. Z poslednej brigádnickej činnosti priznal nadštandardný príjem do 2.000,-Eur mesačne. Má ukončené stredoškolské odborné vzdelanie. Súdu neuviedol také zdravotné problémy či iné závažné skutočnosti, ktoré by mu bránili nájsť si toho času adekvátnu prácu primeranú jeho vzdelaniu a pracovným skúsenostiam, hoci aj vycestovaním za prácou do vzdialenejšieho regiónu. Preto súd pri zohľadnení a stanovení rozsahu vyživovacej povinnosti vychádzal z princípu potenciality, ktorý môže uplatniť a uprednostniť pred princípom fakticity, ak príjem, ktorý otec deklaruje, sa javí byť nepravdepodobným. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti preto vychádzal predovšetkým z odôvodnených potrieb maloletého E., s poukazom na jeho vek a zdravotný stav a sumu výživného vo výške 100,-Eur mesačne považuje takto za primeranú. Na výžive maloletého dieťaťa sa majú podieľať obaja rodičia. Výživné je prednostnou pohľadávkou a z uvedeného dôvodu a až v prípade, keď sú uspokojené odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, môže otec uspokojovať aj svoje iné potreby, náklady, ktoré nemajú charakter nevyhnutných výdavkov.
18. Pri určení výživného zo strany otca, ako povinného rodiča súd v danom prípade prihliadol aj na to, kto z rodičov a v akej miere sa o maloleté dieťa osobne stará. Matka zabezpečuje celodennú riadnu starostlivosť o maloletého a preto má týmto sťaženú možnosť zamestnať sa a zvýšiť svoj mesačný príjem o príjem z pracovnej činnosti, ktorý mala vyšší pred nástupom na rodičovskú dovolenku.
19. Odôvodnené potreby dieťaťa sú ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov. Ak sú reálne možnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú mieru nevyhnutných potrieb pre život človeka. Ak sú však reálne možnosti a schopnosti rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa.
20. Pokiaľ ide o dlžné výživné na maloleté dieťa, keďže otec maloletého od podania návrhu matky, t.j. od 19.10.2016 na jeho výživu vôbec neprispel, súd určil dlžné výživné vo výške 100,-Eur mesačne za obdobie od 19.10.2016 do 3.3.2017 t.j. za 4 mesiace a 13 dní a celkový dlh vo výške 442,-Eur uložil ako povinnosť otcovi maloletého uhradiť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
21. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
22. Vzhľadom na vykonané dokazovanie, zistený skutkový stav a právny stav súd 19P/341/2016
- 5 -
rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
23. Rozhodnutie o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice - okolie.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach ( § 127 ods. 1 CSP ) podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.