Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_20Co-26-2022.pdf
PDF · 90.01 KB
Case nature
Subarea
20Co/26/2022
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a sudcov JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobcu: Get Finance s.r.o., so sídlom Slovenskej armády 2183/54, 914 41 Nemšová, IČO: 36 303 496, právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s.r.o., so sídlom Piaristická 46/276, 911 40 Trenčín, IČO: 36 837 857, proti žalovanému: W.. I. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX/XXX, XXX XX E. B., o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č.k. 8C/70/2021-163 zo dňa 14.04.2021, takto
rozhodol:
Potvrdzuje sa uznesenie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením Okresný súd Kežmarok (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol. V odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že žalobca sa na žalovanom domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Návrh odôvodnil tvrdením, podľa ktorého proti žalovanému podal na tamojší súd žalobu o zaplatenie istiny 140.000,- eur s príslušenstvom. Vec je tamojším súdom vedená pod spisovou značkou 8C/61/2021. Ďalej uviedol, že z tvrdení žalobcu ako navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že vo vzťahu k odporcovi ako žalovanému vystupuje v právnom postavení veriteľa zo zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej s pôvodným veriteľom. Túto skutkovú okolnosť považoval za osvedčenú Zmluvou o postúpení pohľadávok z 23.09.2021, ktorý je súčasťou pripojeného spisu 8C/61/2021. Zdôraznil, že pôvodný návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bol zamietnutý z dôvodu, že v ňom žalobca vôbec nekonkretizoval právne alebo faktické úkony žalovaného (povinného), ktoré by v konečnom dôsledku boli v tom čase spôsobilé viesť k zmareniu, sťaženiu alebo znemožneniu exekúcie. Žalobca v pôvodnom návrhu vôbec nešpecifikoval ani to, ktoré časti majetku žalovaného tieto úkony postihujú. Z dôvodu zrušenia pôvodného rozhodnutia odvolacím súdom, ktorým bol návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietnutý, posúdil návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia s prihliadnutím na prostriedky procesného útoku, ktoré žalobca uplatnil nielen v pôvodnom návrhu, ale i v odvolaní datovanom 09.12.2021. Poukázal na to, že v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia (v časti II) žalobca predložil súdu skutkové tvrdenie, podľa ktorého na základe vzájomnej dohody poukázal na účet žalovaného sumu vo výške 60.000,- eur z titulu odplaty za obchodný podiel. Toto skutkové tvrdenie osvedčil Výpisom zo svojho bankového účtu z 18.10.2019. Žalobca v návrhu tvrdil, že žalovaný naňho doposiaľ nepreviedol žiaden obchodný podiel, pričom doposiaľ nedošlo ani len k uzavretiu dohody o prevode obchodného podielu. Bol toho názoru, že žalobca neosvedčil dôvodnosť a trvanie nároku na zaplatenie sumy 60.000,- eur z titulu bezdôvodného obohatenia ako majetkového prospechu získaného plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, keďže neosvedčil ani len existenciu dohody o prevode obchodného podielu.
Žalobca vôbec bližšie neosvedčil aký obchodný podiel (v akej konkrétnej obchodnej spoločnosti) mal byť predmetom vzájomnej dohody so žalovaným. Uzavrel, že vzhľadom na prostriedky procesnej obrany, ktoré žalovaný medzičasom uplatnil v konaní vo veci samej (pozri vyjadrenie k žalobe vo veci vedenej pod sp.zn. 8Cb/61/2021), žalobca neosvedčil ani dôvodnosť a trvanie nároku na zaplatenie sumy 80.000,- eur z titulu bezdôvodného obohatenia ako majetkového prospechu získaného plnením v prospech žalovaného z titulu zmluvy o pôžičke. Zdôraznil, že esenciálnym predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa (žalobcu), je osvedčenie existencie súdneho rozhodnutia alebo aspoň takého stavu v súdnom konaní, na základe ktorého možno prijať záver, že reálne dôjde k vyneseniu rozhodnutia, ktoré môže byť exekučným titulom. Konštatoval, že v súčasnosti sa sporové konanie vo veci samej nenachádza v takom štádiu, na základe ktorého by bolo možné prijať právny záver, že reálne dôjde k vyneseniu rozhodnutia, ktoré môže byť exekučným titulom, dospel k záveru, že žalobca existenciu skutočností, z ktorých by vyplývala potreba dočasnej úpravy pomerov žalovaného ako jedného zo základných predpokladov nariadenia zabezpečovacieho opatrenia neosvedčil. Poznamenal, že tým však neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej vedenej pod sp. zn. 8C/61/2021. Záverom uviedol, že žalobca v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neosvedčil, žeby na strane žalovaného, v súvislosti s právnymi úkonmi, ktoré v rámci správy svojho majetku realizuje, dochádzalo k znižovaniu jeho hodnoty, ako aj to žeby okrem nehnuteľných vecí a obchodných podielov v obchodných spoločnostiach žalovaný nedisponoval iným majetkom v hodnote dostatočnej na prípadné uspokojenie pohľadávky žalobcu, ktorá je mimochodom medzi stranami sporná. Z týchto dôvodov návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.
2. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, v ktorom okrem iného uviedol, že považuje tvrdenia žalovaného z vyjadrenia zo dňa 25.03.2022 o existencií akejkoľvek takejto dohody, z ktorej by mal vyplývať akýkoľvek konkrétny záväzok W. N. a spoločnosti TRUSSAL, s.r.o. voči žalovanému za nepravdivé. Podľa vedomostí žalobcu, ani W.. N. a ani spol. TRUSSAL, s.r.o. nikdy neevidovala a ani neeviduje taký záväzok po splatnosti, ktorý by potencionálne mohol byť predmetom plnenia žalovanej sumy v časti 30.000,- eur a 50.000,- eur na takýto záväzok. Zároveň žalobca uvádza, že popiera existenciu akejkoľvek dohody, z ktorej by mal vyplývať, ako tvrdí žalovaný, záväzok W.. N. a spol. TRUSSAL, s.r.o., na ktorý by sa mala, podľa tvrdení žalovaného, plniť žalovaná suma v časti 30.000,- eur, resp. 50.000,- eur. Zároveň uviedol, že sa nedomáha vydania bezdôvodného obohatenia ako majetkového prospechu získaného plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ale vydania bezdôvodného obohatenia, ako majetkového prospechu získaného plnením bez právneho dôvodu, (t.j. právny dôvod od počiatku neexistoval, keďže zmluvu o prevode obchodného podielu v spol. Therme Tatry, s.r.o. žalovaný nakoniec uzatvoril nie s W.. N., ale so spol. TRUSSAL, s.r.o. ) Mal za to, že v konaní osvedčil taký stav, na základe ktorého možno prijať záver, že reálne dôjde k vyneseniu rozhodnutia, ktoré môže byť exekučným titulom. V tejto súvislosti poukázal na svoje vyjadrenie v čl. II časť A tohto odvolania. Nemožno súhlasiť so závermi prvoinštančného súdu, že sporové konanie sa nenachádza v takom štádiu, na základe ktorého by bolo možné prijať právny záver, že reálne dôjde k vyneseniu rozhodnutia, ktoré môže byť exekučným titulom. Bol toho názoru, že konajúci súd nemá v tomto štádiu konania čo posudzovať, či v konaní sp.zn. 8C/61/2021 reálne dôjde k vyneseniu rozhodnutia, ktoré môže byť exekučným titulom a tiež, že závermi vyslovenými v bode 59 napadnutého rozhodnutia konajúci súd (napriek stavu veci, ako ho opísal žalobca v čl. II časť A tohto odvolania), zrejme prejudikoval rozhodnutie súdu vo veci samej. Poukázal na to, že došlo alebo dochádza k znižovaniu hodnoty majetku žalovaného, čo vyplýva práve z toho, že došlo z titulu zmlúv o úvere k zriadeniu záložného práva na obchodné podiely žalovaného v obchodnej spoločnosti GOLF INTERNATIONAL, s.r.o., obchodnej spoločnosti Clasion, spol. s r.o., Lomnická teplárenská, s.r.o., či v obchodnej spoločnosti TRUSSAL, s.r,o., čo žalobca v konaní riadne preukázal. Žalovaný zaťažuje svoj doposiaľ nezaťažený majetok, jednoznačne z takýchto úkonov je možné bez ďalšieho vyvodiť, že tu existuje a je osvedčená obava z budúceho zmarenia exekúcie a že dochádza k znižovaniu hodnoty majetku žalovaného. Považoval za absurdné, ako sa konajúci súd vysporiadal s prebiehajúcim vkladovým konaním na LV č. XXX, k.ú. E. (bod 66 napadnutého uznesenia), keďže žalobca na prebiehajúce vkladové konanie poukázal práve z dôvodu, že už v podanom návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia ako aj v podanom odvolaní zo dňa 09.12.2021 vo vzťahu k obave ohľadne znižovania hodnoty majetku žalovaného tvrdil, že je evidentné, že žalovaný v súčasnosti prevádza svoj zostávajúci nehnuteľný
majetok evidovaný na LV č. XXX, k. ú. E., nakoľko z aktuálneho LV č. XXX nepochybne vyplýva, že na predmetnom liste vlastníctva prebieha zmena vlastníckeho práva pod PLOMBA VYZNAČENÁ NA ZÁKLADE V- XXXX/XXXX, a to konkrétne odo dňa 03.12.2021. Poznamenal, že žalovaný pravdepodobne účelne zaťažuje svoj nehnuteľný majetok evidovaný aj na LV č. XXXX, k.ú. E. B., nakoľko z aktuálneho LV č. XXXX možno vyvodiť, že na predmetnom liste vlastníctva, na parcele registra „C“- parcela č. XXX/XX prebieha zriadenie vecného bremena pod PLOMBA VYZNAČENÁ NA ZÁKLADE V - XXXX/XXXX (Zmluva o zriadení obmedzení alebo zrušení vecného bremena), a to konkrétne odo dňa 24.11.2021 a taktiež ani k tomu, že žalobca poukázal aj na tú skutočnosť, že obchodná spoločnosť GOLF INTERNATIONAL, s.r.o., so sídlom: Tatranská 754, 059 52 Veľká Lomnica, IČO: 36 454 761, v ktorej žalovaný podľa výpisu z OR vykonáva funkciu konateľa a je aj jej spoločníkom, v súčasnosti zaťažuje svoj nehnuteľný majetok evidovaný na LV č. XXX, k.ú. E. B., nakoľko z aktuálneho LV č. XXX vyplýva, že na predmetnom liste vlastníctva prebieha konanie pod PLOMBA VYZNAČENÁ NA ZÁKLADE Z - XXXX/XXXX, a že podľa FinStatu aktuálne spoločnosť GOLF INTERNATIONAL, s.r.o., so sídlom: Tatranská 754, 059 52 Veľká Lomnica, IČO: 36 454 761, v ktorej žalovaný podľa výpisu z OR vykonáva funkciu konateľa a je aj jej spoločníkom, dlží na daniach takmer 224.000,- eur a sociálnej poisťovni dlží takmer 15.000,- eur. Navrhol napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť a nariadiť zabezpečovacie opatrenie v zmysle návrhu. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
3. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
4. Zabezpečovacie opatrenie je sudcovské záložné právo upravené v § 343 a § 344 CSP, pričom je nutné aplikovať primerane ustanovenia o neodkladnom opatrení. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
5. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Zabezpečovacie opatrenie môže súd nariadiť pred začatím konania, v priebehu konania alebo po jeho skončení.
6. Dôvodom na jeho nariadenie je zabezpečenie reálnej vykonateľnosti súdneho rozhodnutia zriadením záložného práva. V prípade zabezpečovacieho opatrenia slúžiaceho zamedzeniu obavy z ohrozenia exekúcie zabezpečením reálnej vykonateľnosti súdneho rozhodnutia treba rozumieť opatrenie spôsobilé odvrátiť stav, pri ktorom by v dôsledku možného počínania dlžníka (resp. z rozhodnutia povinnej osoby) mohlo dôjsť buď k úplnému vylúčeniu možnosti veriteľa (ako osoby z rozhodnutia oprávnenej) úspešne sa domôcť núteného splnenia uloženej povinnosti, alebo prinajmenšom k podstatnému sťaženiu prístupu k uplatneniu takejto možnosti.
7. V konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd nerozhoduje na základe dokazovania, ako je tomu v konaní vo veci samej, keďže v tomto štádiu konania nie je na vykonanie rozsiahleho dokazovania časový priestor (§ 328 ods. 2 v spojení s § 344 CSP). V konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd rozhoduje na základe osvedčovania, t. j. prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Výsledkom takého postupu je to, že osvedčené skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia v čase rozhodovania ako nanajvýš pravdepodobné. Aj v tomto konaní sú však
strany povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (§ 149 a nasl. CSP). Na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je nevyhnutné, aby strana osvedčila potrebu nevyhnutnej ochrany jej práv a právom chránených záujmov a zároveň dôvodnú obavu z ohrozenia exekúcie, resp. výkonu súdneho rozhodnutia. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je tak potrebné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť jeho prostredníctvom ochrana, ale i osvedčenie, že je daná obava, že exekúcia bude ohrozená.
8. Z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z dôvodu, že žalobca neosvedčil dôvodnosť a trvanie nároku na zaplatenie sumy 140.000,- eur.
9. Odvolací súd je toho názoru, že žalobca nepreukázal existenciu základných predpokladov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, t.j. existenciu pohľadávky voči žalovanému. Pôvodný veriteľ ako postupca postúpil na žalobcu ako postupníka na základe zmluvy o postúpení pohľadávok z 23.09.2021 pohľadávku vo výške 60.000,- eur s prísl. titulom bezdôvodného obohatenia a pohľadávky v celkovej výške 80.000,- eur titulom zmlúv o pôžičke. Pokiaľ sa týka pohľadávky voči žalovanému z titulu bezdôvodného obohatenia ako majetkového prospechu získaného plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca neosvedčil existenciu dohody o prevode obchodného podielu. Zároveň sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca neosvedčil ani dôvodnosť a trvanie nároku na zaplatenie sumy 80.000,- eur z titulu bezdôvodného obohatenia ako majetkového prospechu získaného plnením v prospech žalovaného z titulu zmluvy o ústnej pôžičke, nakoľko lehota splatnosti na vrátenie tak vysokej sumy v celkovej výške 80.000,- eur nebola zmluvnými stranami dohodnutá.
10. Odvolací súd zdôrazňuje, že predloženie výpisov z účtu pôvodného veriteľa (č.l. 74b, 75a, 75b spisu) so zreteľom na ďalšie vzťahy medzi stranami sporu, ktoré uviedol žalovaný na preukázanie existencie a trvania nároku nestačí. Žalovaný totižto vo svojom vyjadrení zo dňa 25.03.2022 (č.l. 159 spisu) významne nateraz zrelativizoval opodstatnenosť základu nároku s tým, že 60.000,- eur reprezentuje sumu za obchodný podiel obchodnej spoločnosti TRUSSAL, s.r.o. prevedený na právneho predchodcu žalobcu dňa 26.06.2019 a suma 80.000,- eur (50.000,- eur + 30.000,- eur) nie je pôžičkou, ale čiastkovým plnením záväzku právneho predchodcu žalobcu (W. N.) a spoločnosti TRUSSAL, s.r.o. voči žalovanému.
11. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04).
12. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie stotožňujúc s vecnými argumentmi odôvodnenia podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil.
13. Uvedený verdikt však bez ďalšieho neznamená, že žalobcovmu návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a žalobe nemôže byť vyhovené. Pokiaľ žalobca v priebehu konania objasní vzťahy medzi stranami do takej miery, že spravdepodobní jednak základ nároku ako aj mieru reálneho ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia, bude možné takémuto návrhu a žalobe neskôr vyhovieť.
14. Nenáležitá polemika a pokus o supervízorstvo okresného súdu (ktoré nepochybne nemajú svoje miesto v ratio decidendi rozhodnutia, pretože neodpovedajú na námietky strán sporu) o kumulácii poriadkovo - inštruktívnych lehôt (na rozhodnutie o neodkladnom opatrení podľa ust. §328 CSP a na vyhotovenie rozhodnutia podľa ust. § 223 ods. 3 v nadväznosti na ust. § 234 ods. 2 CSP) bolo bez vplyvu na vecnú správnosť napadnutého uznesenia. To isté platí aj pre aplikáciu ust. § 329 ods.1 CSP vo vzťahu ku kasačnému vybaveniu veci.
15. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).