Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4T/33/2022

Potvrdené rozhodnutím 6To/83/2022
„Uznesenie Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slovinského a sudcov JUDr. Mareka Dudíka a JUDr. Martina Baločka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 16. februára 2023, v trestnej veci proti obžalovanému Ľ. K. P. Č. P. R. Y. M. J. , pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zák., o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 23.6.2022 sp. zn. 4T/33/2022 takto rozhodol: Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie prokurátora okresnej prokuratúry"

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce- samosudca JUDr. Stanislav SOJKA, PhD. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 23.06.2022 takto

rozhodol:

Podľa oslobodzujem obžalovaného

C. K., nar. XX.X.XXXX v V., bytom V., K. XXXX/X, zamestnaný v W. pekárňach a cukrárňach, a.s. S., spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokurátorky Michalovce pre skutok kvalifikovaný ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm.a, ods. 3 písm.d/ Tr.zák. na tom skutkovom základe, že

v období od októbra 2017 do 26.09.2019 v V. v byte na ulici K. XXXX/X spôsoboval fyzické utrpenie maloletému poškodenému T.F., nar. XX.XX.XXXX, s ktorým býval v spoločnej domácnosti ako druh jeho matky, tým spôsobom, že ho udieral rukami a palicou po zadku, chrbte a nohách, kričal na neho, čím u neho vyvolával strach a stres, v dôsledku čoho sa maloletý pomočoval a preto bol hospitalizovaný v psychiatrickej nemocnici. V dôsledku konania obžalovaného boli u maloletého zistené známky psychického utrpenia a neurotické prejavy,

pretože skutok nie je trestným činom.

odôvodnenie:

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Michalovce podala Okresnému súdu Michalovce obžalobu na obvineného C. K. pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm.a, ods. 3 písm.d/ Tr.zák.na tom skutkovom základe ako je to uvedené v obžalobe.

Vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní bol zistený nasledujúci skutkový stav. Obžalovaný C. K. vykonal na hlavnom pojednávaní prehlásenie, že je nevinný pričom vo svojej výpovedi uviedol, že nie je pravdou, aby týral maloletého, ktorý sa počúraval už predtým ako prišla k nemu bývať jeho družka, chlapca palicou nikdy nebil, je pravdou, že ho rukou udrel maximálne dvakrát až trikrát po tom, čo ušiel z družiny k starým rodičom, pričom následne v roku 2017 ho kvôli tomu varechou zbila aj jeho družka a v roku 2019 nevylúčil, že ho mohla udrieť družka, ale o tomto zranení ani nevedel, pričom on mu tie modriny isto nespôsobil. Ak udrel maloletého, tak to bolo len po zadku cez šaty, ale nie silno, ani nie palicou, pričom maloletý utekal z družiny ku starým rodičom kvôli tomu, aby mohol u nich hrať playstation. Ku tvrdeniam maloletého, že ho bil, obžalovaný uviedol, že si to isto vymýšľa z dôvodu, že chcel byť u starých rodičov a nechcel bývať s nimi. Zároveň uviedol, že v súčasnej dobe je zamestnaný v Podvihorlatských pekárňach a cukrárňach.

Maloletý T.F. vo svojej výpovedi z prípravného konania, ktorá bola prečítaná na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaný ho bil štyrikrát za týždeň po riti rukou, varechou, palicou, remeňom lebo mu klamal, pričom v ďalšej časti uviedol, že obžalovaný ho bil po zadku ale po iných miestach ho nebil, pričom o tom rozprával starým rodičom, aj mame, ktorá ho nebila a zároveň priznal, že utekal zo školy ku starým rodičom lebo chcel hrať hry na počítači a o tom, čo sa deje u nich doma vedela aj pani učiteľka.

Poškodený JUDr. Martin Kostrej vo výpovedi z prípravného konania, ktorá bola prečítaná na hlavnom pojednávaní uviedol, že maloletý je aktuálne zverený starým rodičom a žiada, aby celá vec bola riadne prešetrená.

Svedkyňa V. H., matka maloletého vo výpovedi z prípravného konania, ktorá bola prečítaná na hlavnom pojednávaní uviedla, že nie je pravdou, aby bol jej syn týraný, obžalovaný niekedy dal maloletému po zadku, raz ho mal udrieť palicou, ale nevie uviesť kedy to bolo. pričom ona ho udrela aj varechou pretože utekal zo školy k jej rodičom bez toho, aby ona o tom vedela a to z dôvodu, že tam hral playstation, taktiež uviedla, že s maloletým sa doma učil obžalovaný, pričom počúravať sa maloletý začal už keď býval u jej mamy.

Svedok J.. Z. K. - starý otec maloletého vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že raz po tréningu si všimol modriny na zadku a chrbte maloletého a preto išiel za obžalovaným aj s druhým starým otcom H., avšak obžalovaný sa nepriznal k tomu, že mu tieto modriny spôsobil, zároveň uviedol, že maloletý sa už pomočoval skôr ako prišli bývať k obžalovanému a maloletý sa nikdy nesťažoval, že ho doma bijú.

Svedok W. H. - starý otec maloletého na hlavnom pojednávaní uviedol, že niekedy v roku 2019 pri sprchovaní zistili modriny na maloletom, preto išli za obžalovaným, ktorý poprel, aby tie modriny boli od neho, pričom predtým ani potom si žiadne modriny na maloletom nevšimli. Zároveň priznal, že maloletý odchádzal z družiny ku nim.

Svedkyňa P. H. - stará matka maloletého na hlavnom pojednávaní uviedla, že niekedy v roku 2019 zistila modriny na jeho chrbte, avšak obžalovaný poprel, aby bil alebo týral maloletého, pričom modriny sa u chlapca neopakovali a zároveň uviedla, že po príchode k nim hral chlapec playstation s jej synom a také hry u dcéry nemal.

Svedkyňa V.. V. R. - učiteľka vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že chlapec sa na obžalovaného nikdy nesťažoval a modriny na ňom nikdy nevidela.

Zo znaleckého posudku z odboru psychológie na maloletého T.F., ktorý bol prečítaný na hlavnom pojednávaní vyplýva, že osobnosť maloletého je ešte nezrelá, javí sa ako introvert s ťažkosťami v adaptabilite, frustrovaný s potláčanou agresivitou, nemá sklony ku konfabulácii, má vyhranený pozitívny citový vzťah k matke, má potrebu ju chrániť a k obžalovanému pociťuje nenávisť, potláčanú agresivitu a preto sa k nemu správa vzdorovito.

Zo znaleckého posudku z odboru psychológia na obžalovaného, ktorý bol prečítaný na hlavnom pojednávaní vyplýva, že má priemernú úroveň intelektových, rozumových a pamäťových schopností, sklon ku konfabulácii, pričom svoj postoj k maloletému maskoval pred okolím tým, že sa s ním učil, ale bol k nemu veľmi prísny, čím u maloletého vyvolával vzdor, strach, odmietanie a vyhýbanie sa jeho osobe.

Zo znaleckého posudku z odboru psychiatria na obžalovaného, ktorý bol prečítaný na hlavnom pojednávaní vyplýva, že obžalovaný je schopný chápať zmysel trestného konania, nie je duševne chorý, ochranné liečenie nie je potrebné.

Obžalovaný nie je z miesta bydliska bližšie hodnotený, zamestnávateľom je hodnotený ako nekonfliktný typ.

Doposiaľ bol dvakrát súdne trestaný, z toho jedenkrát na území SR a to rozsudkom Okresného súdu Michalovce sp.zn. z 19.1.2017 pre zločin podľa § 212 ods.1, písm.b/ Tr.zák. a iné k trestu odňatia slobody v trvaní dva roky s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní troch rokov, pričom sa osvedčil.

Vyhodnotením dôkazov, získaných zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v súhrne v zmysle dospel k záveru, že prokurátorka Okresnej prokuratúry v Michalovciach ako nositeľ dôkazného bremena neuniesla na hlavnom pojednávaní v rámci kontradiktórneho procesu dôkazné bremeno a jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností nepreukázala, aby obžalovaný svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa , Tr.zák. po objektívnej a subjektívnej stránke a preto súd postupoval podľa a obžalovaného spod obžaloby prokurátora oslobodil.

Súd konštatuje, že môže oprieť výrok o vine obžalovaného len za predpokladu, že existuje súhrn priamych aj nepriamych dôkazov, ktoré tvoria logickú, ničím neporušovanú a uzavretú sústavu dôkazov, navzájom sa doplňujúcich a na seba nadväzujúcich, ktoré sú v takom príčinnom vzťahu k dokazovanej skutočnosti, že z nich možno vyvodiť len jediný záver a súčasne tieto dôkazy musia vylúčiť možnosť iného záveru , pričom na základe vykonaných dôkazov v tejto súdnej veci nemožno vyvodiť jednoznačný záver o vine obžalovaného.

Prokurátorka podala obžalobu v uvedenej veci na obžalovaného pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm.a, ods. 3 písm.d/ Tr.zák..

Samotným týraním sa rozumie zlé nakladanie s inou osobou , ktoré sa vyznačuje vyšším stupňom hrubosti a bezcitnosti a určitou trvalosťou, ktoré táto osoba pociťuje ako ťažké príkorie, avšak takéto konanie zo strany obžalovaného voči maloletému prokurátor na hlavnom pojednávaní jednoznačne a bez pochybností nepreukázal.

Prokurátorka založila podanie obžaloby hlavne na základe priamych dôkazov, spočívajúcich vo výpovedi maloletého T.F., jeho starých rodičov Ing. K., W. H., P. H. a nepriameho dôkazu - znaleckého posudku z odboru psychológia na maloletého.

Hlavným usvedčujúcim priamym dôkazom je svedecká výpoveď maloletého T.F., ktorý vo svojej výpovedi v prípravnom konaní potvrdil, že ho mal obžalovaný biť štyri krát do týždňa (pričom z tejto jeho výpovede nevyplýva ani čas, resp. časové obdobie, kedy k tomu malo dôjsť a to ani mesiac, ani rok), pričom jeho mama ho nebila a o bitkách vedeli aj jeho blízki. Z jeho výpovede zároveň vyplýva, že o bitkách rozprával starým rodičom.

Hlavným usvedčujúcim nepriamym dôkazom je znalecký posudok na maloletého z odboru psychológia, z ktorého okrem iného vyplýva, že maloletý nemá sklony ku konfabulácii, pričom boli u neho zistené znaky psychického utrpenia a nočné pomočovanie.

Súd po vyhodnotení všetkých jednotlivých priamych aj nepriamych dôkazov súd poukazuje na tú skutočnosť, že obžalovaný vo svojej výpovedi priznal, že dva krát, maximálne trikrát udrel maloletého po zadku, ale len rukou cez nohavice po tom, čo tento bez oznámenia ušiel z družiny ku starým rodičom a potom ho hľadal, avšak poprel, aby maloletého týral, aby ho niekedy bil palicou, alebo varechou, pričom ani z výsluchu jeho družky - matky maloletého nevyplýva, aby obžalovaný týral maloletého. Obžalovaný zároveň priznal, že keď od neho maloletý dostal v roku 2017 po zadku potom, čo ušiel z družiny ku starým rodičom, tak vtedy dostal bitku aj od jeho družky, po čom mal modriny, kvôli ktorým za nimi prišli starí rodičia a podľa názoru súdu pravdivosť tejto jeho výpovede nevylučuje ani tá skutočnosť, že po príchode starých rodičov sa na rozdiel od neho, jeho družka odmietla stretnúť so starými rodičmi. Ohľadne druhého zistenia modrín v roku 2019 obžalovaný taktiež poprel, aby ich spôsobil maloletému on a taktiež pripustil, že mu ich mohla spôsobiť jeho družka, ale konkrétne si na to na rozdiel od spôsobenia prvých modrín v roku 2017 nepamätal.

Súd konštatuje, že za celé obdobie v rokoch 2017-2019 bolo dôkazovo preukázané spôsobenie modrín v dvoch prípadoch a to napriek tomu, že maloletý bol často u starých rodičov, kde sa aj prezliekal (okrem týchto dvoch prípadoch za celé obdobie rokov 2017-2019 nevideli na maloletom žiadne modriny) taktiež sa prezliekal aj v škole, ale nikto vrátane učiteľov si žiadne modriny na maloletom nevšimol, pričom samotné spôsobenie modrín v dvoch prípadoch nemôže byť zákonným dôvodom na podanie obžaloby prokurátorom súdu pre trestný čin, pre ktorý bola na obžalovaného obžaloba, a to osobitne v prípade,

keď nie je ani jednoznačne preukázané, že tieto modriny spôsobil maloletému práve obžalovaný, keďže v jednom prípade obžalovaný potvrdil spôsobenie modrín varechou družkou a v druhom prípade takéto konanie zo strany družky nevvylúčil a naviac údery varechou potvrdila aj samotná družka obžalovaného. Ak obžalovaný v dvoch, alebo troch prípadoch rukou udrel maloletého po zadku z dôvodu, že tento bez dovolenia matky, resp. jeho a bez predchádzajúceho oznámenia neprišiel z družiny domov, ale ušiel ku starým rodičom, tak to nemôže znamenať naplnenie znakov skutkovej podstaty žalovaného trestného činu, pretože ak obžalovaný má plniť aj nejakú náhradnú funkciu otca, tak k tomu patrí aj výchovne pôsobiť na maloletého, samozrejme primeranými prostriedkami, aby si uvedomil nielen svoje práva, ale aj povinnosti a asi žiadny z rodičov by nebol spokojný s tým, že po príchode pre dieťa do školy zistí, že jeho dieťa tam nie je a nikto nevie, kde sa nachádza.

Súd zároveň zastáva názor, že je absolútne nerealistické, aby maloletý nemal počas obdobia rokov 2017-2019 ani raz viditeľné modriny, ktoré by nezbadali ani starí rodičia, ani učitelia v škole, ani tréneri pri futbale, ani susedia, ak by bol bitý štyri krát do týždňa a je jedno, čo by to bolo zo strany obžalovaného, alebo zo strany družky.

V súvislosti so znaleckým posudkom z odboru psychológie súd konštatuje, že záver v znaleckom posudku o týraní maloletého nie je podložený vzhľadom na vyššie uvedené žiadnymi priamymi dôkazmi, ktoré by jednoznačne usvedčovali obžalovaného, pričom aj z tohto znaleckého posudku vyplýva, že tento záver sa „opiera“ hlavne o výpoveď maloletého a jeho pomočovanie sa, na základe čoho znalkyňa okrem iného uviedla, že maloletý nemá sklony ku klamstvu a to bez toho, aby sa zaoberala aj výpoveďou obžalovaného.

Súd práveže aj na základe výpovede obžalovaného, ale aj matky maloletého, ale aj svedeckej výpovede starého otca Ing. Z. K. zastáva názor, že tento znalecký posudok nie je objektívny, pretože z obsahu ďalších dôkazov vyplýva, že maloletý klamal napríklad o tom, že ho jeho matka nebila, avšak opak vyplýva zo samotnej jej svedeckej výpovede, čo svedčí o tom, že v tomto prípade sa môže maloletý snažiť ochrániť svoju matku (vyplýva to aj zo znaleckého posudku z odboru psychológie na maloletého

- menovaný má potrebu matku chrániť) na úkor obžalovaného, ale maloletý klamal napríklad aj o tom, že o bitkách vedeli jeho blízki, avšak aj toto jeho tvrdenie nebolo potvrdené svedeckými výpoveďami jeho starých rodičov, ktorým sa nesťažoval a žiadne modriny okrem tých dvoch prípadoch na maloletom nevideli, mala o tom vedieť aj jeho učiteľka, avšak ani tá túto skutočnosť nepotvrdila, na základe čoho súd nepovažuje svedeckú výpoveď maloletého za pravdivú a tým pádom nepovažuje ani znalecký posudok za tak objektívny, aby na základe neho rozhodol o uznaní viny obžalovaného. Naviac ak znalkyňa vychádza pri svojich záverov aj z pomočovania sa maloletého, tak súd považuje za potrebné poukázať na tú skutočnosť, že nielen z výpovede obžalovaného, ale aj z výpovede jeho družky, ako aj z výpovede starého otca zo strany biologického otca Ing. Z. K. vyplýva, že maloletý sa začal pomočovať ešte pred začatím spoločného bývania matky maloletého, vrátane maloletého s obžalovaným, ktorý sám iniciatívne chcel a aj riešil tento zdravotný problém maloletého. Ak je dôkazmi preukázané, že maloletý nevypovedal pravdivo ohľadne dôležitých skutočností, tak potom je v rozpore s realitou záver znaleckého posudku, že maloletý nemá sklony ku klamstvu, pričom dôvodom na maloletým uvádzané skutočnosti ohľadne bitky zo strany obžalovaného môžu byť aj ďalšie skutočnosti, uvádzané v bode 7 znaleckého posudku, t.j., že maloletý pociťuje k obžalovanému nenávisť, potláčanú agresivitu a preto sa k nemu správa vzdorovito, pričom súd len dodáva, že takýto vzťah k obžalovanému mohol vyplynúť aj z toho, že obžalovaný s družkou nesúhlasili s častými návštevami maloletého u starých rodičov, kde sa hral hodiny na počítači a doma takého hry nemal k dispozícii. Zo samotného psychologického posudku na obžalovaného okrem iného vyplýva, že sa obžalovaný aj učil s maloletým, dbal na jeho prípravu do školy, čím bol na neho prísny, avšak prísnosť vo výchove ešte neznamená naplnenie znakov žalovaného trestného činu.

Na základe vyššie uvedeného dokazovania súd konštatuje, že v uvedenom prípade bolo preukázané, že v kritickom období uvedenom v skutkovej vete obžaloby obžalovaný maximálne tri krát rukou cez nohavice udrel maloletého po zadku, údermi ktorými nemohol spôsobiť také modriny, aké boli zistené v dvoch prípadoch starými rodičmi a bolo to z dôvodu, že tento bez jeho súhlasu, resp. súhlasu matky odišiel ku starým rodičom, avšak v žiadnom prípade tieto skutočnosti nenapĺňajú znaky žalovaného trestného činu a ani priestupku a preto súd konštatuje, že prokurátorka neuniesla dôkazné bremeno na hlavnom pojednávaní a bolo povinnosťou súdu v prípade preukázaných pochybností v zmysle zásady in dubio pro reo oslobodiť obžalovaného spod obžaloby podľa s tým, že skutok nie je trestným činom.

O dôkaznej núdzi prokurátora a pochybnostiach ohľadne viny obžalovaného svedčí aj samotný návrh prokurátora na hlavnom pojednávaní pred ukončením dokazovania na opätovný výsluch maloletého, ktorý bol v prípravnom konaní vypočutý dva krát, z toho jeden krát nekontradiktórne, návrh ktorý súd odmietol jednak z dôvodu už spomínaného vypočutia v prípravnom konaní a jednak vzhľadom na ustanovenie .

S poukázaním na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré má odkladný účinok. Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku, alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať, resp. osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu. Odvolanie podané v prospech obžalovaného obhajcom alebo inou oprávnenou osobou môže byť vzaté späť len s výslovným súhlasom obžalovaného. Prokurátor môže vziať takéto odvolanie späť i bez súhlasu obžalovaného.