Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

37C/481/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Borisom Brondošom v spore žalobcu Bytový podnik mesta Košice, s.r.o., Južné nábrežie 13, Košice, IČO: 44 518 684, proti žalovaným 1/ T. H., A.. XX.X.XXXX, W. I. XX, O. Y. X/ T. H., A.. XX.X.XXXX, W. I. XX, O., o zaplatenie 2.920,43 eura s príslušenstvom,

rozhodol:

I. Žalované v l. a 2. rade sú povinné spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.920,43 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 2.389,16 eura od 3.7.2014 do zaplatenia a s úrokmi z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 531,27 eura od 30.6.2015 do zaplatenia a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 13.11.2015 sa žalobca domáhal od žalovaných zaplatenia 2.920,43 eura spolu s 8,15% úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.389,16 eura odo dňa 3.7.2014 do zaplatenia, s 8,05% úrokom z omeškania ročne zo sumy 531,27 eura odo dňa 30.6.2015 do zaplatenia. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že bol v rozhodnom období správcom W. Č.. XX nachádzajúceho sa v O. A. X. X. Žalovaní užívali predmetný byt bez právneho titulu od 1.11.2010 do 2.4.2014. Predmetom návrhu je nedoplatok za užívanie bytu za mesiace január až december roku 2013 v celkovej výške 344,04 eura, nedoplatok na vyúčtovaní za služby spojené s bývaním od 1.1.2013 do 31.12.2013 vo výške 2.045,12 eura a nedoplatok na vyúčtovaní za služby spojené s bývaním od 1.1.2014 do 2.4.2014 vo výške 443,35 eura. Žalobcovi tak vznikol nárok na zaplatenie sumy 2.920,43 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 2.389,16 eura od 3.7.2014 do zaplatenia a s úrokmi z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 531,27 eura od 30.6.2015 do zaplatenia.

2. Žalované sa k návrhu nevyjadrili.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, so zmluvou o nájme sociálneho bývania Č.. A. zo dňa 4.5.2010, so zápisom z preventívnej prehliadky zo dňa 25.2.2014, so zápisom zo šetrenia bytu zo dňa 3.4.2014, s mesačným zálohovým predpisom platieb platným od 1.1.2013, s vyúčtovaním nákladov za služby spojené s bývaním zo dňa 25.8.2014, s vyúčtovaním nákladov za služby spojené s bývaním zo dňa 6.8.2015 a s ďalšími listinnými dôkazmi predloženými žalobcom a zistil nasledovný skutkový stav:

4. Zo zmluvy o nájme sociálneho bývania Č.. A. zo dňa 4.5.2010 súd zistil, že žalované boli od 1.5.2010 do 31.10.2010 nájomcami bytu č. 60, nachádzajúceho sa na ul. X. X Q. O., ktorého správcom je žalobca.

5. Z mesačného zálohového predpisu platieb platného od 1.1.2013 súd zistil, že nájomné za užívanie predmetného bytu na X. X Q. O. bolo stanovené vo výške 28,67 eura mesačne.

6. Z vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním zo dňa 25.8.2014 súd zistil, že za zúčtovacie obdobie od 1.1.2013 do 31.12.2013 predstavovali skutočné náklady za služby sumu vo výške 2.045,12 eura. Žalovaní neuhradili nič. Nedoplatok na nájomnom predstavoval 344,04 eura. Majú teda nedoplatok na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu a nájomnom celkom vo výške 2.389,16 eura.

7. Z vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním zo dňa 6.8.2015 súd zistil, že za zúčtovacie obdobie od 1.1.2014 do 2.4.2014 predstavovali skutočné náklady za služby sumu vo výške 443,35 eura. Žalovaní neuhradili nič. Nedoplatok na nájomnom predstavoval 87,92 eura. Majú teda nedoplatok na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu a nájomnom celkom vo výške 531,27 eura.

8. Podľa ustanovenia § 451 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len „Občiansky zákonník“) kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

9. Podľa ustanovenia § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

10. Podľa ustanovenia § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa musí vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

11. Podľa ustanovenia § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

12. Podľa ustanovenia § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

13. Podľa ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

14. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

15. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 a 2 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení platnom do 30.6.2010 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.

16. Na základe vykonaného dokazovania a citovaných ustanovení súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a žalobca predložil na preukázanie svojich tvrdení relevantné dôkazy. Z predložených listinných dôkazov má súd za preukázané, že žalované v rozhodnom období od 1.1.2013 do 2.4.2014 užívali bez

právneho dôvodu, teda protiprávne, byt číslo 60 na ulici Sládkovičova 3 v Košiciach, pretože nemali platnú nájomnú zmluvu so žalobcom.

17. O plnenie bez právneho dôvodu v zmysle ustanovenia § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka ide v prípade užívania bytov alebo nebytových priestorov bez nájomnej či inej zmluvy alebo iného titulu, oprávňujúceho tieto byty resp. nebytové priestory užívať. V prípade takéhoto plnenia získava majetkovú hodnotu ten, kto plnenie prijíma bez právneho dôvodu, bez poskytovania náhrady za vykonávanie jemu patriacich oprávnení a bez toho, aby sa jeho majetok zmenšil o prostriedky vynaložené v súvislosti s právnym vzťahom zakladajúcim právo užívať byt resp. nebytový priestor.

18. Bezdôvodné obohatenie je konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám (§ 454 Občianskeho zákonníka). Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať (§ 451 ods. l Občianskeho zákonníka) tomu, na úkor koho sa získal (§ 456 Občianskeho zákonníka). Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením; ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada (§ 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

19. V prejednávanej veci došlo proti vôli žalobcu k tomu, že fakticky poskytoval plnenie (po určitý čas bol okolnosťami donútený trpieť užívanie predmetného bytu) bez akéhokoľvek právneho podkladu (bez právneho titulu) a bez toho, že by mu za ním poskytované plnenie bola platená náhrada. Na jeho strane ide o prípad plnenia bez právneho dôvodu, ktoré je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia založenou na tom, že medzi zúčastnenými osobami od počiatku chýba právny vzťah zakladajúci nárok na plnenie. Dôsledkom takéhoto plnenia je obohatenie, obsahom ktorého je získanie určitej majetkovej hodnoty subjektom, ktorému bolo plnené. Majetkovú hodnotu v uvedenom zmysle získa (obohatí sa) nielen ten, komu sa zvýšili aktíva alebo znížili pasíva, ale aj ten, komu sa neznížili aktíva, hoci by sa inak, pokiaľ by existoval právny dôvod plnenia, jeho majetkový stav zmenšil, pretože za prijímané plnenie by musel poskytovať náhradu. Za prijímateľa plnenia poskytovaného žalobcom treba preto považovať žalovaných, ktorí sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatili; ich majetok sa nezmenšil o prostriedky, ktoré by museli vynaložiť za výkon týchto oprávnení v prípade, že by im vyplývali z právne relevantného titulu (v danom prípade z právneho úkonu uzavretého so žalobcom). Z hľadiska hmotno- právneho sú žalovaní v právnom vzťahu bezdôvodného obohatenia nositeľom povinnosti (o uloženie ktorej žalobca žiada), preto sú v prejednávanej veci pasívne legitimovaní.

20. Žalovaní sa teda na úkor žalobcu bezdôvodne obohatili, keďže získali majetkový prospech plnením bez právneho dôvodu, pričom toto obohatenie musia vydať žalobcovi. Výšku bezdôvodného obohatenia spočívajúcu v užívaní bytu bez platnej nájomnej zmluvy súd určil peňažnou sumou vo výške 28,67 eura mesačne v období od 1.1.2013 do 2.4.2014 stanovenou v mesačnom zálohovom predpise platieb platnom od 1.1.2013, ktorá zodpovedá sumám vynakladaným v danom mieste a čase za užívanie obdobných bytov formou nájmu, a ktorú by nájomca za obvyklých okolností bol povinný plniť podľa nájomnej zmluvy, čo činí za 15 mesiacov a dva dni sumu 431,96 eura. Pokiaľ ide o plnenia poskytované s užívaním predmetného bytu, pri určovaní rozsahu vydania bezdôvodného obohatenia treba vychádzať zo skutočných nákladov na úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu. Z vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním zo dňa 25.8.2014 má súd za preukázané, že skutočné náklady za tieto služby boli vo výške 2.045,12 eura, pričom žalovaní neuhradili nič. Z vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním zo dňa 6.8.2015 má súd za preukázané, že skutočné náklady za tieto služby boli vo výške 443,35 eura, pričom žalovaní neuhradili nič. Majú teda nedoplatok na úhradách za plnenia poskytované s užívaním bytu celkom vo výške 2.488,47 eura. Súd teda zaviazal žalovaných v 1. a v 2. rade vydať žalobcovi predmet bezdôvodného obohatenia vo výške 2.920,43 eura.

21. V nadväznosti na vyššie uvedené, pokiaľ ide o určenie dňa omeškania žalovaných s plnením peňažného dlhu, má súd za to, že úroky z omeškania možno žalobcovi priznať iba od toho času, kedy sa žalovaní dostali do omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR, keďže v Občianskom zákonníku pri nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je vymedzený čas plnenia, treba podľa ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka vychádzať z toho, že žalovaní sú povinní

zaplatiť dlžnú sumu prvý deň po tom, čo ich žalobca ako veriteľ požiadal o splnenie. Za kvalifikované požiadanie treba v tomto prípade považovať doručenie vyššie uvedených vyúčtovaní žalovaným.

22. Výška základne úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky bola k 3.7.2014 0,15 a k 30.6.2015 0,05%.

23. Súd teda žalobcovi priznal úroky z omeškania vo výške vo výške 8,15 % ročne zo sumy 2.389,16 eura od 3.7.2014 do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 531,27 eura od 30.6.2015 do zaplatenia.

24. Pre úplnosť vyjadrenia hmotnoprávnych vzťahov medzi účastníkmi tohto konania súd uvádza, že dlžnú sumu vo výške 2.920,43 eura s príslušenstvom sú žalovaní v 1. a v 2. rade povinní zaplatiť z dôvodu, že sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatili, čím naplnili rovnakú skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia. Vznikol tak medzi nimi spoločný záväzok, pričom z povahy plnenia vyplýva, že sú žalobcovi povinní splniť dlh spoločne a nerozdielne (§ 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Keďže medzi žalovanými ide o solidárny spoločný záväzok, súd pri určení dňa omeškania vychádzal zo skutočnosti, kedy bol aj posledný zo žalovaných veriteľom požiadaný o splnenie dlhu.

25. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd preto žalobe vyhovel a zaviazal žalovaných zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.920,43 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 2.389,16 eura od 3.7.2014 do zaplatenia a s úrokmi z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 531,27 eura od 30.6.2015 do zaplatenia.

26. Podľa ust. § 255 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

27. Podľa ust. § 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

28. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovení ust. § 255 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, nakoľko žalobca mal vo veci plný úspech a priznal mu preto nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

29. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch písomných vyhotoveniach.

Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania ( ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený ( ust. § 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (ust. § 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).