Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_5To-72-2016.pdf
PDF · 84.87 KB
Case nature
Area
Subarea
5To/72/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov JUDr. Vladimíra Tencera a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci obžalovanej F. M., pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b) Trestného zákona a iné, o odvolaní obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 11.7.2016, č.k. 2T/65/2015-111, na verejnom zasadnutí konanom dňa 2.3.2017, takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok zrušuje v celom rozsahu. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku obžalovaná F. M., nar. XX.XX.XXXX v B., trvale bytom B., ul. W. č. XX, je vinná, že dňa 04.07.2015 v čase asi o 15.50 hod. v Piešťanoch, na ul. Nitrianskej, oproti obchodnému domu Aupark odcudzila B. B. bez použitia násilia z ľavého vrecka jeho košele finančnú hotovosť vo výške 140,- Eur, čím mu spôsobila škodu krádežou vo výške 140,- Eur, pričom rozkazom o uložení sankcie za priestupok zo dňa 10.11.2014, právoplatným dňa 03.12.2014, č. k. OU-PN-OVVS-2014/005894 bola uznaná vinnou zo spáchania priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ktorého sa dopustila dňa 28.09.2014 v Piešťanoch, v obchodnom dome Aupark, a uvedeného konania sa dopustila napriek tomu, že trestným rozkazom Okresného súdu Piešťany, sp. zn. 0T 18/2014 zo dňa 28.04.2015, právoplatným dňa 28.04.2015, bola uznaná vinnou zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno f) Trestného zákona, teda prisvojila si cudziu vec tým, že sa jej zmocnila a čin spáchala na veci, ktorú mal iný pri sebe a bola za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutá, pričom tento čin spáchala, hoci bola za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdená, čím spáchala prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno f), odsek 3 písmeno b) Trestného zákona.
Za to sa odsudzuje:
Podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona, s použitím § 36 písm. k), § 38 ods. 3 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 8 (osem) mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Okresný súd Piešťany rozsudkom zo dňa 11.7.2016, č.k. 2T/65/2015-111 rozhodol tak, že obžalovanú F. M. uznal za vinnú, že
dňa 04.07.2015 v čase asi o 15.50 hod. v Piešťanoch, na ul. Nitrianskej, oproti obchodnému domu Aupark odcudzila B. B. bez použitia násilia z ľavého vrecka jeho košele finančnú hotovosť vo výške 140,- Eur a platobnú kartu vedenú v M. M., a.s. Z., čím mu spôsobila škodu krádežou vo výške 140,- Eur, pričom rozkazom o uložení sankcie za priestupok zo dňa 10.11.2014, právoplatným dňa 03.12.2014, č. k. OU-PN-OVVS-2014/005894 bola uznaná vinnou zo spáchania priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ktorého sa dopustila dňa 28.09.2014 v Piešťanoch, v obchodnom dome Aupark, a uvedeného konania sa dopustila napriek tomu, že trestným rozkazom Okresného súdu Piešťany, sp. zn. 0T 18/2014 zo dňa 28.04.2015, právoplatným dňa 28.04.2015, bola uznaná vinnou zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno f) Trestného zákona, teda prisvojila si cudziu vec tým, že sa jej zmocnila a čin spáchala na veci, ktorú mal iný pri sebe a bola za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutá, pričom tento čin spáchala, hoci bola za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdená a neoprávnene si obstarala platobný prostriedok na účel použiť ho ako pravý, čím spáchala prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno f), odsek 3 písmeno b) Trestného zákona a prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 odsek 1 Trestného zákona. Za to ju súd odsúdil podľa § 219 odsek 1 Trestného zákona, § 36 písmeno k), písmeno l) Trestného zákona, § 37 písmeno h) Trestného zákona, § 38 odsek 3 Trestného zákona, § 41 odsek 1 Trestného zákona, na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok nepodmienečne. Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona ju pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote, bezprostredne po jeho vyhlásení odvolanie obžalovaná a to do výroku o vine aj treste. Odvolanie odôvodnil obhajca obžalovanej (zostručnene) tým, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný pre jeho neurčitosť. Rozhodnutie o vine je pomerne vágne a neurčité. Napadnutý rozsudok nemá náležitosti vyžadované v ust. § 168 ods. 1 Trestného poriadku. Rovnako sa súd dostatočným spôsobom nevysporiadal s obhajobou obžalovanej a ak jej uložil nepodmienečný trest odňatia slobody, mal sa vysporiadať so všetkými okolnosťami dôležitými pre rozhodnutie. Poukázal na výsledky dokazovania, keď samotný poškodený na hlavnom pojednávaní poprel, že by mu bola platobná karta odcudzená, pretože ju neskôr našiel v nohaviciach. Súd prihliadol viac na dôkazy vykonané v počiatočnom štádiu trestného stíhania ako na dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní, predovšetkým na výpoveď poškodeného. Súd mal na objasnenie skutkových zistení doplniť dokazovanie, najmä výsluchom pracovníka banky ako aj výsluchom vyšetrovateľa. Uložený trest považuje za neprimerane prísny a nespravodlivý, pretože nebolo potrebné ukladať nepodmienečný trest odňatia slobody. Vzhľadom na to, že je zamestnaná, mohol jej byť uložený napr. peňažný trest alebo trest domáceho väzenia. Obhajca obžalovanej navrhol v odvolacom konaní zrušiť napadnutý rozsudok a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie prejednanie v potrebnom rozsahu. Prokurátor, ani poškodený odvolanie proti rozsudku nepodali.
Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd. Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku: 1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné. 3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Podľa § 317, ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby, b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy, d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona, e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku. Odvolanie podala obžalovaná ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výrokom, proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný. Preskúmaním napadnutého výroku, rozsudku okresného súdu i trestného spisu, dospel odvolací súd k týmto zisteniam a záverom. Pokiaľ ide o napadnutý výrok o vine, odvolacie námietky obžalovanej sú z časti opodstatnené. Obžalovaná sa k spáchaniu skutku pri svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní priznala s tým, že popierala odcudzenie platobnej karty poškodeného. V prípravnom konaní však uviedla, že spolu s peniazmi odcudzila poškodenému aj platobnú kartu, čo tvrdil v prípravnom konaní aj poškodený. Na hlavnom pojednávaní však sám poškodený uviedol, že platobnú kartu mu obžalovaná neodcudzila, našiel ju neskôr v inom svojom oblečení - v nohaviciach. Podľa odvolacieho súdu vznikla výpoveďou obžalovanej a poškodeného na hlavnom pojednávaní dôvodná pochybnosť o tom, či bola poškodenému, spolu s peňažnou hotovosťou, odcudzená i platobná karta. Na odstránenie rozporov medzi výpoveďou poškodeného z prípravného konania a na hlavnom pojednávaní súd prečítal jeho skoršou výpoveď, z ktorou ho konfrontoval. Ani vysvetlenie rozporov, ktoré poskytol poškodený nevyjasnilo otázku odcudzenia platobnej karty do takej miery, aby bolo možné jednoznačne konštatovať, že táto karta bola pri skutku odcudzená. Nebolo teda bezpečne zistené, ktorá z alternatív skutku zodpovedá skutočnosti a na druhej strane boli na jej preukázanie vykonané a zhodnotené všetky dôkazy, ktoré prichádzali do úvahy. Bolo preto povinnosťou súdu zvoliť tú alternatívu, ktorá bola pre obžalovanú priaznivejšia a v zmysle zásady in dubio pro reo vypustiť z opisu skutku, ako aj právnej kvalifikácie fakt odcudzenia platobnej karty. Pokiaľ ide o ostatné konanie obžalovanej, popísané a právne kvalifikované v napadnutom rozsudku ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b) Trestného zákona, toto bolo vykonaným dokazovaním jednoznačne preukázané. Odôvodnenie napadnutého rozsudku je v tejto časti dostatočné a správne, v rozsahu zákonne vymedzenom paragrafom 168 ods. 1 Trestného poriadku. V tomto bode považuje odvolací súd odvolanie obžalovanej za nedôvodné. Rozsah a obsah odôvodnenia tejto časti rozsudku zodpovedá tomu, že obžalovaná a poškodený vypovedali zhodne. Právna kvalifikácia tohto jej konania bola ustálená na základe dostatočne vykonaného dokazovania. S poukazom na jeho správnosť a úplnosť, odvolací súd odkazuje na príslušnú časť odôvodnenia napadnutého rozsudku, bez potreby jeho opakovania. Vzhľadom na zmenu skutkovej vety a právnej kvalifikácie konania obžalovanej, bolo odvolanie čiastočne dôvodné aj vo vzťahu k uloženému trestu, keď jej bolo potrebné ukladať trest samostatný za spáchanie jedného prečinu. Uvedené pochybenie prvostupňového súdu malo za následok zrušenie napadnutého výroku o vine podľa § 321 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku a v zmysle § 321 ods. 2, druhá veta Trestného poriadku aj výroku o treste, v tomto prípade teda výroku v celom rozsahu. Nové rozhodnutie o vine a treste bolo možné vykonať priamo v odvolacom konaní a to postupom podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku, preto odvolací súd pristúpil k takémuto rozhodnutiu tak, ako je to uvedené vo výroku tohto (odvolacieho) rozsudku.
Pri úvahe nad trestom, jeho druhom, výškou a spôsobom výkonu, odvolací súd vychádzal z ustanovenia § 34 Trestného zákona. Obžalovanej bolo potrebné uložiť trest za spáchanie prečinu a to podľa ustanovenia § 212 ods. 3 Trestného zákona. S poukazom na predchádzajúce odsúdenia, ktoré boli obžalovanej uložené a ktoré vymenoval prvostupňový súd v napadnutom rozsudku, dospel odvolací súd k záveru, že účel trestu tak, ako ho sleduje ustanovenie § 34 ods. 1 Trestného zákona, je možné dosiahnuť iba uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody, keďže obžalovaná spáchala trestný čin, za ktorý je aktuálne odsudzovaná v skúšobnej dobe stanovenej predchádzajúcim odsúdením za trestnú činnosť rovnakého druhu. Pri výmere trestu súd vychádzal z ustanovenia §§ 212 ods. 3 a 38 ods. 3 Trestného zákona. U obžalovanej našiel jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. k) Trestného zákona, ktorá vyplynula zo zhodnej výpovede obžalovanej a poškodeného. Priťažujúcu okolnosť na jej strane nenašiel, pričom predchádzajúce odsúdenie je zohľadnené v právnej kvalifikácii skutku. Pri prevahe poľahčujúcich okolností upravil hornú hranicu trestnej sadzby uvedenej v § 212 ods. 3 Trestného zákona, ktorú znížil o jednu tretinu v zmysle § 38 ods. 8 Trestného zákona. V takto upravenej trestnej sadzbe jej uložil trest odňatia slobody vo výške 8 mesiacov, čo je trest o 2 mesiace vyšší ako minimálny. Uložený trest splní predovšetkým účel individuálnej prevencie a sekundárne aj generálnej prevencie. Ide v poradí o prvý nepodmienečný trest odňatia slobody, čomu zodpovedá i jeho výška. Súd zohľadnil i to, že obžalovaná uhradila poškodenému spôsobenú škodu. Zaradenie obžalovanej na výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia vyplýva z ustanovenia § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, teda z rovnakých dôvodov ako to urobil a odôvodnil v napadnutom rozsudku prvostupňový súd.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.