Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Uznesenie_5Er-9-2011.pdf
PDF · 74.13 KB
Case nature
Area
Subarea
5Er/9/2011
Uznesenie
Okresný súd Humenné v exekučnej veci oprávneného REIN HOUSE s.r.o., so sídlom Študentská 1469, 069 01 Snina, IČO: 36611204, proti povinnému B. Q., K.. XX.XX.XXXX, O. W. o vymoženie uloženej povinnosti zaplatenia sumy vo výške 627,33 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Štefanom Šviderským, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu zastavuje. II. Súdny exekútor JUDr. Štefan Šviderský, Exekútorský úrad Vranov nad Topľou, so sídlom Hronského 1811, 093 45 Vranov nad Topľou má nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Humenné poverením číslo 5702 048597 * zo dňa 07.01.2011 poveril súdneho exekútora JUDr. Štefana Šviderského vykonaním exekúcie za účelom uspokojenia pohľadávky oprávneného a trov exekúcie, a to na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a exekučného titulu - Platobný rozkaz Okresného súdu Humenné č.k. 5Ro/169/2009 zo dňa 12.08.2009. Exekučné konanie začalo dňa 17.12.2010 doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. 2. Podaním doručeným súdu dňa 16.02.2016 súdny exekútor podal podnet na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 odsek 1 písm. h) Exekučného poriadku. Podnet na zastavenie exekúcie odôvodnil tým, že šetrením majetkových pomerov povinného bolo opakovane zistené, že povinný nie je vlastníkom takého majetku, ktorý by stačil čo i len na uspokojenie trov exekúcie. Majetkové pomery povinného sa počas vedenia exekúcie vôbec nezmenili. Povinný nie je vlastníkom nehnuteľností alebo motorového vozidla, povinný bol v evidencii Sociálnej poisťovne do 27.05.2015 a momentálne nepoberá dávky, povinný sa nezdržiava na adrese trvalého bydliska a údajne sa odsťahoval.
3. Podaním doručeným súdu dňa 31.08.2016 predložil oprávnený na výzvu súdu vyjadrenie k podnetu súdneho exekútora, v ktorom uviedol, že nesúhlasí so zastavením exekúcie pre nemajetnosť povinného. Oprávnený má za tom že súdny exekútor nevykonal všetky potrebné úkony za tým účelom, aby zistil majetkové pomery povinného a aby zabezpečil vymáhanie pohľadávky. Z obsahu podnetu súdneho exekútora zo dňa 29.01.2016 vyplýva, že pri výkone exekúcie zistil, že povinný nemá žiadny majetok a dokonca od r. 2015 nepoberá žiadne sociálne dávky. Z uvedených zistení musí byť podľa názoru oprávneného súdnemu exekútorovi zrejmé, že povinný musí mať nejaké finančné príjmy, ktoré jej dovoľujú vyžiť aj bez poberania sociálnych dávok. Oprávnený má za to, že súdny exekútor nevykonal všetky potrebné úkony na zistenie príjmov povinnej a preto navrhuje podnetu na zastavenie exekúcie nevyhovieť.
4. Majetkové pomery povinného (nedostatok peňažných prostriedkov, insolventnosť) nie sú dôvodom na zastavenie exekúcie. Podľa ust. § 63 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať rôznymi spôsobmi (zrážkami zo mzdy a iných príjmov, prikázaním
pohľadávky, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu). Podľa ust. §64 Exekučného poriadku určí spôsob vykonania exekúcie exekútor. Preskúmanie majetkových pomerov povinného je vecou súdneho exekútora, ktorý na základe toho určí, akým spôsobom exekúciu vykoná. Ako už bolo vyššie uvedené, exekúciu je možné vykonať rôznymi spôsobmi, nielen zrážkami zo mzdy a iných príjmov. Objektívne zhodnotenie majetkových pomerov povinného, podloženie zistených skutočností písomnými dôkazmi a vyvodenie záveru o možnosti či nemožnosti vykonania exekúcie v závislosti od majetkových pomerov povinného, patrí to kompetencie súdneho exekútora, pričom súd nemá dôvod pochybovať o súdnym exekútorom tvrdených zisteniach ohľadne nemajetnosti povinného.
5. Zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nie je podmienené súhlasom oprávneného, ktorý môže mať výlučný záujem na pokračovaní exekúcie napr. i z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok. Ale takého očakávanie musí mať reálny podklad. Takže vyjadrenie oprávneného k podnetu súdneho exekútora nie je pre rozhodnutie exekučného súdu nevyhnutné bez toho, aby hrozilo reálne porušenie práv oprávneného.
6. Ústavný súd v podobnom prípade vo veci udáva (IV. ÚS 452/11), že podľa § ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu možno zastaviť na návrh alebo bez návrhu. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1 Exekučného poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku), upravuje Exekučný poriadok podrobne, ustanovenie okamihu, kedy tak má alebo môže učiniť, nie je explicitne ustanovený. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že súd dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého konania ex offo skúmať, či súd splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať.
7. Keďže v uvedenej exekučnej veci boli s poukazom na citované ust. § 58 Exekučného poriadku naplnené podmienky na zastavenie exekúcie, nedoručenie návrhu resp. podnetu povinného (v tomto prípade oprávneného)´na zastavenie exekúcie a jeho nepredloženiu na vyjadrenie sa druhému účastníkovi konania k nemu, ústavný súd tejto skutočnosti nepripisuje takú relevanciu, aby len na tomto základe bolo možno dospieť k záveru, že súd prvej inštancie bol podľa citovaného zákona oprávnený rozhodnúť o zastavení exekúcie aj bez návrhu, mohol tak urobiť aj bez vyjadrenia účastníkov konania, a preto uvedená námietka sťažovateľa nemohla zakladať dôvod na ,,zrušenie“ napadnutého uznesenia okresného súdu krajským súdom (podobne m. m. I. ÚS 359/2011, II. ÚS 421/2011, III. ÚS 432/2011, IV. 436/2011).
8. Konajúci súd uvádza, že z kontextu vyššie uvedeného nedochádza ani k porušeniu práva oprávneného na spravodlivý proces, nakoľko Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04).
9. Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd v čl. 6 ods. 1 zaručuje právo na spravodlivé súdne konanie, neustanovuje ale žiadne pravidlá pre prípustnosť dôkazov alebo spôsob, ktorým majú byť posúdené. Význam dôkazov a potrebnosť och vykonania sú otázky, ktorých posúdenie je zásadne v právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje v merite návrhu - inými slovami, právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu súd potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03).
10. Podľa ustanovenia § 58 odsek 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
11. Podľa ustanovenia § 57 odsek 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
12. Podľa ustanovenia § 57 odsek 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
13. Po preskúmaní podania súdneho exekútora a predloženého exekučného spisu Ex 12021/10 súd zistil, že povinný je v zmysle šetrení súdneho exekútora nemajetný a teda neexistuje žiaden jeho majetok postihnuteľný exekúciou. Súdnym exekútorom bolo preukázané, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a preto súd na základe uvedeného exekúciu zastavil s použitím ustanovenia § 57 odsek 1 písm. h) Exekučného poriadku.
14. V podaní doručenom súdu dňa 16.02.2016 súdny exekútor súčasne žiadal, aby mu súd pri zastavení exekúcie priznal trovy exekúcie vo výške 51,23 eur.
15. Podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
16. Podľa ust. § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, (ďalej len „ CSP“), o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
17. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konania končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
18. Vzhľadom na vyššie citované ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a § 262 ods. 1 CSP, súd priznal súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému, tak ako je to uvedené v druhej výrokovej vete, tohto uznesenia.
19. Konajúci súd poukazuje na skutočnosť, že o samotnej výške náhrady trov exekúcie bude rozhodnuté samostatným uznesením, vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto uznesenia podľa § 262 ods.2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Krajský súd v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia ( § 362 ods.1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej len „CSP“/ ). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 ods.1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), ( § 363 CSP).