Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Cb/111/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV sudcom JUDr. Karolom Rihákom, v právnej veci žalobcu: MSI spol. s r.o., Jakabova č. 59, 821 04 Bratislava, IČO: 31 343 015, zastúpený: JUDr. Rastislav Vranec, advokát, Mojmírova 13, 900 26 Slovenský Grob, proti žalovanej: B. Z., K. 1, XXX XX C., IČO: XX XXX XXX, o zaplatenie 2.371,15 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 2.371,15 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 2.371,15 eura od 26.03.2011 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania vo výške 100%, ktorú je povinná zaplatiť žalovaná.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 17.01.2012 a doplnenou dňa 10.02.2012 domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 2.371,15 eur s príslušenstvom. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 28.08.2010 uzatvoril so žalovanou zmluvu o obchodnom zastúpení (ďalej len zmluva), ktorej predmetom bolo vyvíjanie osobnej činnosti obchodného zástupcu smerujúcej k uzavieraniu kúpnych zmlúv na účet a v mene firmy so zákazníkmi v dohodnutej predajnej oblasti, ktorí majú záujem o tovar. Podľa žalobcu žalovaná opakovane porušovala zmluvu tým, že peňažnú hotovosť, ktorú prevzala od zákazníkov za tovar dodaný žalobcom nepreviedla na jeho účet. Žalobca tak vystavil žalovanej faktúru č. XXXXXXXXXX so splatnosťou dňa 25.03.2011 na sumu vo výške 2.371,15 eur ako sumou rovnajúcou sa chýbajúcemu tovaru prevzatého žalovanou od žalobcu. Žalovaná túto sumu však neuhradila. Pre podstatné porušenie zmluvy žalobca ku dňu 08.11.2011 odstúpil od zmluvy, a to z dôvodu neoprávneného a nezodpovedného nakladania s majetkom žalobcu.

2. Na preukázanie svojich tvrdení v žalobe, žalobca v rámci procesného útoku navrhol vykonať nasledovné dôkazy: zmluva o obchodnom zastúpení zo dňa 28.08.2010, list - odstúpenie od zmluvy o obchodnom zastúpení, predžalobná upomienka, odpoveď právneho zástupcu žalovanej, faktúra č. XXXXXXXXXX.

3. Proti platobnému rozkazu č.k. 53Rob/4/2012-43 zo dňa 13.02.2012 podala žalovaná odpor s odôvodnením, že namieta svoju pasívnu legitimáciu z dôvodu, že so žalobcom nikdy nepodpísala zmluvu o obchodnom zastúpení, na ktorú sa žalobca odvoláva a zároveň nikdy neprevzala tovar, ktorého zaplatenia sa žalobca domáha neprevzatou faktúrou č. XXXXXXXXXX.

4. Podaním doručeným súdu dňa 06.02.2013 žalobca navrhol, aby súd pripustil, aby do konania na strane sporu žalovaného vystúpila B. Z. a vstúpil S. Z..

5. Podaním doručeným súdu dňa 09.08.2013 žalovaná vyjadrila nesúhlas so zmenou na strane žalovaného.

6. Uznesením č.k.10Cb/111/2012- 99 zo dňa 10.10.2013 súd nepripustil, aby z konania vystúpila žalovaná B. Z. a na jej miesto vstúpil S. Z..

7. Podaním doručeným súdu dňa 03.12.2013 sa žalobca vyjadril k odporu a k veci samej a uviedol, že trvá na tom, že žalovaná je v spore pasívne legitimovaná. Žalobca poukázal na fakt, že v zmysle § 652 ods. 4 Obchodného zákonníka musí mať zmluva o obchodnom zastúpení písomnú formu, avšak toto ust. nie je kogentné. Podľa žalobcu i napriek tomu, medzi žalobcom a žalovanou došlo k uzatvoreniu zmluvy o obchodnom zastúpení v písomnej forme a pán S. Z., ako manžel žalovanej, bol oprávnený podpísať zmluvu za ňu a v prípade, ak došlo k excesu jej splnomocnenia pri zastupovaní manžela, táto dodatočne faktickými úkonmi exces schválila. K podpísaniu zmluvy s S. Z. žalobca pristúpil na základe vzájomnej dohody, ale obe strany postupovali vo vzájomnom plnení zmluvy a obchodnom vzťahu, kde žalovaná vykonávala činnosť uvedenú v zmluve v mene a na účet žalobcu, za čo jej prináležala odmena- provízia. Samotný výkon obchodného zastúpenia žalovanej podľa žalobcu potvrdzujú aj žalovanou vystavené aj provízne faktúry z obdobia od 10.01.2007 až 15.02.2011. To že žalobca žalovanej provízie vyplatil podľa žalobcu je preukázateľné výpismi z účtov zo strany banky. Žalobca tiež poukázal na to, že v obchodnom zastúpení nie je žiadne ustanovenie, podľa ktorého by musel zástupca, v tomto prípade žalovaná, vykonávať činnosť osobne. Na obchodné zastúpenie je pritom podľa žalobcu možné aplikovať ustanovenia mandátnej zmluvy, kde podľa § 568 ods. 1 Obchodného zákonníka, mandatár je povinný zariadiť záležitosť osobne, len ak to určuje zmluva. Ak by túto povinnosť porušil, zodpovedá za škodu tým spôsobenú mandantovi.

Žalobca na podporu svojich tvrdení navrhol vykonať dôkazy: provízne faktúry vystavené žalovanou žalobcovi a potvrdenie banky o prevedených platbách žalovanej.

8. Na pojednávaniach a vo svojich následných písomných vyjadreniach žalobca uviedol, že nárokovaná suma vo výške 2.371,15 eur predstavuje manko, ktoré spôsobil pán S. Z., teda manžel žalovanej. Podľa žalobcu ide o špecifickú situáciu v tom, že zmluvu o obchodnom zastúpení podpísal pán Z. a v záhlaví zmluvy, resp. v dvoch zmluvách o obchodnom zastúpení, na ktoré sa žalobca dovolával, je uvedená žalovaná. Súčasťou zmluvy o obchodnom zastúpení bola aj dohoda o hmotnej zodpovednosti. Žalovaná s manželom vykonávali činnosť ako manželia s tým, že zmluvu o obchodnom zastúpení podpísal len pán S. Z., pretože je čiastočný invalidný dôchodca, podpísal zmluvu, pričom v záhlaví bola uvedená žalovaná. To, aby bola žalovaná povinná uhradiť dlžnú sumu žalobca dôvodil tým, že samotný výkon resp. činnosť obchodného zástupcu prebiehala tak, že v účtovných dokladoch alebo v účtovníctve žalobcu figurovala žalovaná, takže ona bola kvázi obchodnou zástupkyňou a tovar vozil a vystavoval jednotlivé faktúry pán Z.. Žalovaná teda podľa žalobcu figurovala v účtovníctve a pán Z. vykonával rozvoz a distribúciu tovaru.

9. Podľa žalobcu je zrejmé, že žalovaná fakturovala žalobcovi provízie za realizáciu obchodného zastúpenia, alebo za činnosť a žalobca jej provízie vyplácal. Žalobca však poukázal na to, že v spore sa nejedná o provízie, ale o manko, ktoré spôsobil pán Z. žalobcovi porušením ustanovení zmluvy o obchodnom zastúpení. Pán Z. protokol z inventúry akceptoval a podpísal, čím potvrdil spôsobenie manka žalobcovi a žalobca vystavil žalovanej faktúru vo výške schodku, teda 2.371,15 eur. Žalobca si pohľadávku uplatňuje u žalovanej, nakoľko tým, že fakturovala provízne faktúry, čím preukázateľne vykonávala obchodného zástupcu v prospech žalobcu na základe zmluvy.

10. Žalobca poukázal na to, že činnosť obchodného zástupcu pozostávala z distribúcie tovarov v pridelenom regióne, t.j. vo fyzickom rozvážaní potravín po predajniach, inkasovaním platieb za tovar a vystavovaním faktúr v mene a na účet žalobcu. Obchodný zástupca pritom túto činnosť vykonáva na základe živnostenského listu a za túto prácu si potom na základe provízii fakturuje odmenu. V regióne Bratislava túto činnosť vykonával pán Z., ktorý bol poverený žalovanou, nakoľko on nemal živnostenský list, bol čiastočný invalidný dôchodca a živnostenský list mala práve žalovaná. Túto činnosť podľa žalobcu vykonávali dlhodobo, už aj pre právneho predchodcu žalobcu. Samotné zmluvy tak boli uzavreté pod hlavičkou žalovanej s tým, že prácu bude za ňu vykonávať pán Z. a administratívu a fakturáciu bude robiť žalovaná.

11. Žalobca ďalej uviedol, že pri inventúre v marci 2011 bolo zistené, že v sklade, ktorý je účtovne pod žalovanou, je manko vo výške 2.371,15 eur. Navyše bolo zistené aj to, že pán Z. robí aj konkurenčný tovar, a to boli hlavné dôvody, že žalobca s ním a žalovanou ukončil spoluprácu. Podľa žalobcu tovar fyzicky preberal pán Z., ale zodpovednosť bola na tom, kto si uplatňoval provízie a poberal províziu za vykonanú prácu. Hmotná zodpovednosť kto zodpovedá za manko bola uvedená aj v zmluve. Pán Z. pritom podľa žalobcu preberal tovar a podpisoval príslušné doklady na základe ústnej dohody pri uzatváraní zmluvy. K vzniknutému manku žalobca uviedol, že tento bol zistený tak, že pán Z. doložil doklad o vrátení tovaru do centrálneho skladu v žalovanej sume. Žalobca tento doklad na mieste preveril, pretože tovar nebol fyzicky vrátený a zistil, že pán Z. urobil vykládku a následne odstránil databázu a sfalšoval podpis vodiča, ktorý mal akože tovar prebrať. Žalobca v tejto veci podal aj trestné oznámenie, avšak OO PZ Bratislava Trnávka ho odmietol s tým, že nie je dôvod na začatie trestného stíhania. Inventúrou bolo tiež podľa žalobcu zistené, že tovar, ktorý bol účtovne vedený na žalovanú, ako aj všetky dodacie listy z centrálneho skladu, na sklade chýbal. Pán Z. tvrdil, že inkriminovaný tovar vyložil resp. vrátil do centrálneho skladu do Brna cez dopravcu a vykládku zinscenoval aj týmto spôsobom do systému žalobcu (EBI). Po kontrole žalobca zistil, že vykládka sa v Brne nezrealizovala a tovar chýba aj na sklade žalobcu. Podľa žalobcu je tiež nespochybniteľné, že pán Z. mal kedykoľvek možnosť prísť do skladu, aj cez víkend, pričom kľúče od skladu mal jedine on a jedine on mohol do skladu vojsť cez špecifický elektronický kód. Rovnako tak nikto iný ako on nemohol zasahovať do mobilného zariadenia PDA, alebo inak meniť dáta v EBI. Prevzatie tohto zariadenie bolo potvrdené a podpísané na základe dohody o zapožičaní podkladov a pomôcok PDA.

12. Žalobca k odvodu tržby vo výške 4.415,19 eur uviedol, že po odovzdaní tejto tržby bol vyrovnaný stav pokladne za predaje v hotovosti a úhrady za faktúry na splatnosti. S fyzickou inventúrou tovarových zásob toto nemalo žiaden súvis.

Žalobca navrhol na podporu procesného útoku vykonať aj dôkazy: výsluch svedkov Z. C. a Z. C..

13. Žalovaná na pojednávaniach a vo svojich ďalších písomných vyjadreniach uviedla, že spolupráca medzi ňou a žalobcom z pohľadu celého vzťahu je špecifická, nakoľko zmluva o obchodnom zastúpení bola uzavretá medzi ňou a žalobcom, avšak všetky úkony vykonávala osoba jej manžela, p. Z.. Práve p. Z. jediný komunikoval so žalobcom a vo vzťahu k nemu boli uskutočňované všetky konania žalobcu, ktoré sa týkali odovzdania a prevzatia tovaru, používania skladu, objednávania tovaru a jeho následného predaja. Podľa žalovanej žalobca ničím nepreukázal, že by boli pánovi Z. odovzdané kľúče od skladu v garáži v sídle žalobcu. Rovnako tak podľa nej ničím nepreukázal, že by žalovanej, alebo pánovi Z. bol odovzdaný nejaký PDA a nejaký manuál a popis ako tento PDA používať. Žalobca podľa žalovanej svojim nedôsledným prístupom k zabezpečeniu dokumentácie k užívaniu skladu a objednávaniu tovaru a jeho prevzatiu, odovzdaniu a uloženiu v sklade, ako aj zabezpečeniu nejakého kľúčového poriadku a poriadku vstupu do priestorov skladu spôsobil, že sa táto situácia stala neprehľadnou a nejasnou. Podľa žalovanej sa práve pravidlá vstupu do skladu a manipulácie s tovarom v sklade považujú za kľúčové vo vzťahu k vyvodzovaniu akejkoľvek zodpovednosti za schodok, alebo rozdiely zistené akoukoľvek inventúrou tohto skladu. Žalovaná poukázala aj na tú skutočnosť, že k ukončeniu zmluvy došlo v marci 2011, avšak v rámci tohto ukončenia žalobca nežiadal od žalovanej žiadnu úhradu, hoci vedel akým výsledkom bola ukončená inventúra. Podľa žalovanej pritom pán Z. dňa 21.03.2011 odovzdal žalobcovi poslednú hotovosť vo výške 4.415,19 eur. Ak teda žalobca vystavil a vyhodnotil výsledok inventúry dňa 15.03.2011, nie je pochopiteľné, že táto suma vo vyúčtovaní v zmysle inventúry nikde nechýba. Pán Z. odovzdal dňa 21.03.2011 žalobcovi sumu 4.415,19 eur, avšak žalobca mu neodovzdal inventúrny súpis a faktúru na dlžnú sumu. Podľa žalovanej je samotný proces a výsledok inventúry nepresný a má viaceré vady. Žalovaná tiež poukázala na nedostatky pri používaní PDA systému, ktorý mal viaceré procesné aj technické vady.

Žalovaná tiež uviedla, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v otázke vstupu do skladu kde sa nachádzal tovar žalovanej, keďže nepredložil žiadne dôkazy týkajúce sa odovzdania kľúčov k skladu, manipulácie s kľúčmi, kľúčový poriadok a pod. Rovnako podľa žalovanej neuniesol dôkazné bremeno týkajúce sa PDA zariadenia, keďže nijak nepreukázal, že by toto zariadenie bolo odovzdané žalovanej. Podľa žalovanej ak samotné výsledky inventúry obsahujú zjavné nepresnosti a chyby, v dôsledku čoho nie je možné tieto podklady považovať za dostatočné pre vyvodenie zodpovednosti voči žalovanej. Žalobca podľa žalovanej navyše pri vyčíslení nároku vychádzal z nesprávnych jednotkových cien.

Žalovaná na podporu svojich tvrdení pri procesnej obrane navrhla vykonať dôkazy: výsluch svedka S. Z., bývalého konateľa žalobcu P.. Z. N., Q. U. a p. M..

14. Súd vykonal vo veci dokazovanie svedeckými výpoveďami svedkov: S. Z., P.. Z. N., A. M., Q. U., Z. C., Z. C. a oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu:

15. Z výpovede svedka S. Z. súd zistil, že so žalobcom spolupracoval od r. 2001, vtedy to bola spoločnosť Cash & Candy. Jeho manželka - žalovaná s uvedenou firmou spolupracovala na základe komisionárskej zmluvy a svedok jej pomáhal. Práca spočívala v tom, že od spol. Cash & Candy kupovala tovar, ktorý predávala s maržou, kupovala to v hotovosti na svoju firmu a ďalej ho predávala. Postupom času sa tejto činnosti začal venovať svedok, nakoľko žalovaná spolupracovala aj s inými firmami. V r. 2006 spol. Cash & Candy zanikla a jej nástupcom sa stal žalobca, ktorý navrhol uzavrieť novú zmluvu so žalovanou. Spolupráca podľa svedka prebiehala ďalej, a to až do roku 2013 s tým, že žalovaná zmluvu so žalobcom najprv nepodpísala. Podľa svedka S. Z. v roku 2007 mu vtedajší manažér žalobcu viackrát hovoril, aby podpísal zmluvu, aby to bolo v poriadku, na čo mu on oznámil, že žalovaná takú zmluvu nepodpíše, keďže bola pre ňu nevýhodná, nakoľko spolupracovala aj s inými firmami, čo jej tá zmluva zakazovala. Nakoniec žalobca svedka presvedčil a zmluvu podpísal on. Žalobca celý čas vedel, že činnosť reálne vykonával svedok a žalovaná účtovala províziu na základe nimi predložených podkladov, za sprostredkovanie predaja. Takto to podľa svedka fungovalo až do roku 2011. K samotným zmluvám o obchodnom zastúpení svedok uviedol, že nevie odkiaľ žalobca čerpal údaje, ako č. OP žalovanej, keďže to ktoré je uvedené v zmluve nie je jej. Každá zmluva mala obsahovať 9 príloh, pričom tieto nikdy predložené neboli a neboli ani súčasťou zmlúv, boli tam max. 1-2 prílohy. Svedok ďalej uviedol, že spolupráca od roku 2007 fungovala tak, že tovar bol stále tovarom žalobcu, ten sa predal a z predaja bola vypočítaná provízia. Práve v roku 2007 žalobca navrhol svedkovi, že tovar si môže chodiť brávať do skladu, nakoľko vedel, že zmluvu podpisoval on a nie žalovaná. K skladu nemal svedok žiadny vlastnícky ani užívací vzťah. Sklad bol zabezpečený elektronickým zariadením, ku ktorému svedok nemal prístup a nedisponoval ani kľúčmi od neho. Svedok Z. do skladu chodil tak, že mu vždy niekto od žalobcu otvoril a on následne zobral tovar. Následné provízie z predaja dostávala žalovaná, ktorá ich aj fakturovala. K pohľadávke žalobcu svedok uviedol, že vie, že žalovanej prišiel inventúrny súpis spolu s výpoveďou v roku 2011. Inventúrny súpis bol na jeho meno a z neho mala vyplývať uplatnená suma manka, ktorá je predmetom tohto konania. Svedok si však nepamätá, že by žalobcovi predložil doklad o tom, že tovar vo výške manka bol vrátený do centrálneho skladu v Brne. Podľa svedka z jeho strany nedošlo k sfalšovaniu podpisu vodiča pri vykládke tovaru a ani neodstránil databázu. Svedok podpísal len inventúrny súpis, pričom iné doklady mu doručené neboli. Doklady týkajúce sa predaja tovaru klientom zo substitučného skladu podľa svedka ostali v sklade, nakoľko nemal dôvod si ich odkladať, keďže všetky predaje boli realizované žalobcom.

16. Z výsluchu svedka P.. Z. N. súd zistil, že pracoval u žalobcu ako riaditeľ, pričom svoju činnosť u neho skončil v roku 2011. Svedok uviedol, že ku koncu spolupráce mali nejaké problémy s p. Z. a niektoré veci bol sám priamo prešetrovať v teréne. Svedok uviedol, že ho mrzí, že p. Z. sa systematicky pripravoval na nejaký podvod, keďže mali vernostný program, kde za určité body dávali zákazníkom tovar prostredníctvom obchodných zástupcov. Svedok pri prešetrovaní na škole L. Novoveského v Bratislave zistil od zákazníčky, ktorá od žalobcu brala tovar a mala nárok na odmenu z vernostného programu, že nič neprevzala a podpis je falošný. Podľa svedka pri podpisovaní zmluvy nikoho nedonucoval k jej podpisovaniu. Každý jeden akt sa robil dobrovoľne a žiadny nátlak na osobu p. Z. ani inú osobu nebol nikdy vyvíjaný. Svedok si však nepamätal, či bol pri podpise zmluvy s pánom Z. v roku 2006, keďže niektoré zmluvy boli podpisované hromadne a iné individuálne. Svedok vo svojej výpovedi uviedol, že nebol účastníkom inventúry 03/2011 a žalovanú nepozná. Tiež uviedol, že p. Z. mal kľúče od skladu, pričom žalobca mal ďalšie náhradné zalepené v obálke v prípade napr. požiaru. Presný počet kľúčov však svedok uviesť nevedel. Pán Z. mal podľa svedka kľúče z dôvodu, keď si niekedy zúčtovával tovar a nikto z firmy tam nebol a taktiež, aby mohol vstúpiť do skladu v prípade keď si nakladal tovar po pracovnej dobe, alebo cez víkendy. Do skladu sa pritom ale nemohol dostať hocikto, iba ak by odpečatil obálku s kľúčom, ktorá bola uložená u žalobcu. To kto dal p. Z. kľúče od skladu svedok nevedel uviesť.

17. Z výpovede svedka A. M. súd zistil, že v súčasnosti pracuje pre spoločnosť, ktorá pracuje pre žalobcu. Firmu žalobcu pritom pozná už cca 20 rokov, keď s nimi priamo spolupracoval ako obchodný zástupca.

Bolo to približne v období rokov 1996-2006/2007. Spolupráca so žalobcom bola skončená na základe nedorozumenia medzi svedkom a vtedajším vedením. K skladu, ktorý neskôr od neho prebral pán Z. uviedol, že kľúče od neho mal iba on, keďže mal hmotnú zodpovednosť. Taktiež mal sadu troch kľúčov, išlo o bezpečnostné vložky a mimo týchto kľúčov mal ešte pridelený elektronický bezpečnostný kód, ktorým odblokovával bezpečnostný okruh skladu. V čase keď so žalobcom spolupracoval mal výlučne prístup do skladu len svedok M.. Svedok mal vedomosť o tom, že náhradná sada kľúčov bola uložená v trezore vo firme, v zapečatenej obálke. V prípade, ak by niekto iný vstúpil do skladu, bolo by to zaznamenané v pamäťovej jednotke bezpečnostného zariadenia. Súčasťou zväzku kľúčov bol aj kľúč od brány, ktorá bola zamknutá visiacim zámkom a do skladu bolo možné vstúpiť aj mimo pracovnej doby. Nebolo to nijakým spôsobom upravené a regulované zo strany žalobcu. To ako fungoval prístup do skladu keď žalobca spolupracoval s pánom Z. svedok nevedel uviesť, keďže v tom čase tam už nepracoval. On pánovi Z. priamo nič neodovzdával. V čase keď u žalobcu svedok pracoval však podľa jeho vyjadrenia do skladu nemal nik iný prístup. V rozhodnom čase tam nebol ani žiaden skladník. V čase keď končil spoluprácu so žalobcom bola riadne urobená inventúra odovzdaním kľúčov od skladu. Inventúry v čase spolupráce pritom žalobca vykonával pravidelne, minimálne jedenkrát za rok, alebo podľa potreby. Prítomná na inventúre bola inventúrna komisia, porovnával sa fyzický stav na sklade s účtovnými, evidenčnými zostatkami na základe dokladov. Svedok si nepamätal, či počas jeho pôsobenia u žalobcu bolo zistené nejaké manko, ale aj ak áno, išlo len o drobné nezrovnalosti. Ak však nejaký rozdiel vznikol, bol povinný rozdiel uhradiť svedok. Svedok M. ďalej uviedol, že v čase jeho pôsobenia pre žalobcu bol p. Z. spolupracujúca osoba. Bol to zmluvný partner pre určitý región s istými právomocami.

18. Z výpovede svedka Q. U. súd zistil, že u žalobcu pracoval od r. 2005 do r. 2010 ako obchodný manažér, ktorý mal som na starosti všetkých obchodný zástupcov na Slovensku, bolo ich cca 35. Svedok uviedol, že tovar si preberali obchodný zástupcovia a uskladňovali na sklad. K vstupom do skladov svedok uviedol, že v čase keď bol obchodný zástupca p. M. mal tento kľúče od skladu. V čase keď p. M. ukončoval spoluprácu so žalobcom, došlo k zmene systému, nakoľko p. M. si prisvojil značnú hodnotu. Keďže proces ukončenia jeho spolupráce so žalobcom nebol ešte dokončený a žalobca potreboval prideliť priestor novému obchodnému zástupcovi, uvedený sklad bol sprístupnený p. Z.. Podľa svedka zmena spočívala v tom, že kľúče nemal výlučne p. Z., ale viseli v kancelárii a keď ich p. Z. potreboval, tak si ich vyzdvihol. Svedok ďalej uviedol, že v priestoroch kde sa nachádzal sklad sa nachádzalo v priemere 5-7 ľudí. Skladový priestor bol zabezpečený alarmom. K tomu ako prebiehalo predávanie tovaru do skladu a kto tovar preberal svedok uviedol, že tovar nosila externá firma z Brna, na 99% si to preberal obchodný zástupca, ale boli prípady keď to prevzal niekto z kancelárie. V tom prípade bol tovar bol zložený na dvore, obchodný zástupca si to následne skontroloval a vložil na sklad. K otázke inventúr svedok uviedol, že minimálne sa inventúry vykonávali raz ročne, ako to prikazuje zákon, ale podľa jeho vedomosti boli vykonávané aj častejšie. On sa ich všetkých nezúčastňoval, bol možno z 35 na 25. Samotná inventúra prebiehala na základe účtovných dokladov prijatého tovaru a na základe vystavených faktúr mal byť zrejmý nejaký účtovný stav, ktorý sa fyzicky v rámci inventúry kontroloval. Ak vznikli nejaké rozdiely vďaka poškodeného tovaru, alebo uplynutím záručnej lehoty, tieto skutočnosti sa riešili v réžií firmy, napr. ako použitie vzoriek. Ak vznikol nejaký priamy schodok, riešilo sa to priamo s obchodným zástupcom. Svedok si nepamätal koľko inventúr bolo vykonaných u pána Z., ale u žalobcu podľa neho musia byť doklady ku každej inventúre, teda aj o ich počte. Svedok zároveň nemá vedomosť o vzniknutom schodku u pána Z., keďže v čase jeho pôsobenia žiaden schodok (manko) u neho nevznikol.

19. Z výpovede svedka Z. C. súd zistil, že u žalobcu pracoval cca 10 rokov ako obchodný zástupca. Následne pre žalobcu pracoval ako oblastný manažér, kde pracoval cca 2 roky. Podľa svedka za jeho účasti bola uskutočnená inventúra u p. Z. v Bratislave, bola to riadna plánovaná inventúra, p. Z. o nej vedel, aby sklad nachystal. Všetky papiere sa spracovali v kancelárii, pán Z. ich podpísal. K priebehu inventúry p. Z. nemal pripomienky. Po inventarizácii p. Z. oznámili, že sú tam nezrovnalosti, keďže niektoré položky prevyšovali a niektoré chýbali. Keď mu to oznámili, podľa svedka začal byť energický a tvrdil, že sa to musí vysvetliť. Následne bolo zistené, že na predajniach sa nachádza viac konkurenčného tovaru než žalobcovho. Keď sa svedok C. začal na tento problém pýtať vedúcich predajní, tí mu tvrdili, že tovar im nosí p. Z.. Následne začal kontrolovať dodávateľské faktúry a zistil, že faktúry vystavené p. Z. neboli potvrdené odberateľom. Toto mu chcel svedok oznámiť a opýtať sa prečo to tak je, na čo p. Z. vybuchol, tresol po stole a odišiel. Svedok ďalej uviedol, že porovnávanie pri inventúre bolo vykonané z mobilného zariadenia, ktorým sa vykonáva naskladňovanie a vyskladňovanie, v ktorom je vždy zaznamenaný aktuálny stav skladu. Došlo k vytlačeniu zoznamu a ten sa porovnával s reálnym,

fyzickým stavom na sklade. Dokumentácia z mobilného zariadenia bola vedená tým spôsobom, že tovar, ktorý si p. Z. objednal z Brna tvoril príjem na sklad, plusová položka a keď sa tovar predal to tvorilo mínusovú položku, teda vyskladnený tovar. Údaje sa automaticky posielali do centrálnej účtovnej evidencie. Medzi iné pohyby na sklade podľa svedka patril aj prípad, keď bol napr. tovar po dobe spotreby. Takýto tovar sa tak isto výdajkou vydal zo skladu a zabezpečila sa doprava takéhoto tovaru späť dodávateľovi, čím v jeho sklade vznikla mínusová položka. K tovaru, ktorý bol poškodený alebo po expirácii sa viedol osobitný zoznam, kde bol označený ako šrot. Šrot sa odpisoval pred samotnou inventarizáciou. Pri registrácii tovaru do PDA zariadenia mal každý obchodný zástupca podľa svedka pridelené trojčíslie. Pán Z. mal 427, preto akýkoľvek jeho doklad začínal týmto trojčíslím. Podľa svedka je vzniknutý rozdiel, manko, rozdielom medzi stavom v centrálnom účtovnom systéme a fyzickým stavom.

20. Z výpovede svedkyne Z. C. súd zistil, že u žalobcu pracuje od roku 2008 ako fakturantka. Svedkyňa uviedla, že pána Z. nemala na starosti, pričom každá fakturantka mala istý počet obchodných zástupcov. Svedkyňa vo svojej výpovedi opísala priebeh inventúry a uviedla, že všetky doklady musel podpísať obchodný zástupca aj inventarizačná komisia. Všetky doklady ohľadom skladu obchodného zástupcu mohol vystaviť len obchodný zástupca, to znamená príjemky, výdajky, faktúry. Každý obchodný zástupca mal jedinečný kód, pod ktorým boli všetky tieto doklady evidované. K samotnej inventúre u p. Z. svedkyňa uviedla, že po inventúre žiadnu reklamáciu p. Z. nevzniesol. K preberaniu tovaru objednaného z Brna svedkyňa uviedla, že každý obchodný zástupca si tovar objednával individuálne priamo z Brna prostredníctvom PDA. Z Brna bol tovar dovezený a obchodnému zástupcovi šofér dodal tovar s dodacím listom. Pokiaľ by tovar obchodný zástupca sám neprevzal, k tovaru by sa nik iný nedostal. Ak by obchodný zástupca chcel vrátiť zo svojho tovar do centrálneho skladu musel by tovar fyzicky pripraviť, v PDA nachystá vykládku, tým tovar odpíše zo skladu, vodič od neho tovar prevezme a potvrdí prevzatie. Finančné vyčíslenie manka je vykonávané v predajných cenách, nakoľko toto je škoda, ktorá firme vznikne. V nákupných cenách sa to vyjadruje podľa svedkyne len v účtovníctve. Podľa svedkyne do skladu obchodného zástupcu nemal prístup nikto iný ako on sám. Ak by aj niekto z pracovníkov chcel kúpiť tovar, fyzicky ho mohol vydať len p. Z., do skladu nemal nik iný prístup. Svedkyňa vyjadrila vedomosť o tom, že kľúče mal len p. Z.. Náhradné kľúče boli zapečatené v trezore v prípade núdze.

21. Zo zmluvy o obchodnom zastúpení zo dňa 28.08.2010 súd zistil, že žalovaná sa ako obchodný zástupca zaviazal žalobcovi vyvíjať činnosť smerujúcu k uzavieraniu kúpnych zmlúv na účet a v mene žalobcu. Zároveň sa žalovaná zaviazala, že bude pre žalobcu vykonávať činnosť súvisiacu s predajom tovaru. V zmysle zmluvy bola predajná oblasť žalovanej vedená pod evidenčným č. 427.

Podľa článku 8. a nasl. bodov zmluvy, bola žalovaná ako obchodný zástupca oprávnená preberať v mene a na účet žalobcu hotovosť od zákazníkov a zároveň bola povinnosť používať elektronickú registračnú pokladňu. Obchodný zástupca bol zároveň povinný uhradiť celú škodu vzniknutú žalobcovi z porušenia povinností vyplývajúcich zo všeobecne záväzných predpisov. Majiteľom peňažnej hotovosti bol žalobca. Žalovaná sa ako obchodný zástupca zároveň zaviazala minimálne 1 x týždenne vyrovnať nulový stav tým, že hotovosť prevedie na účet žalobcu posledný pracovný deň daného týždňa, alebo najneskôr prvý pracovný deň každého týždňa. Žalovaná navyše v zmysle zmluvy mala znášať nebezpečenstvo škody na peňažných prostriedkoch a bola zodpovedná za chybne účtované čiastky. Zároveň sa zaviazala uhradiť schodok, ktorý by vznikol stratou, krádežou, alebo zničením z akéhokoľvek dôvodu ihneď po tom, ako o úhradu požiada firma, najneskôr v rámci týždenného nulovania pokladne.

Podľa článku 11. a nasl. bodov zmluvy, žalobca zapožičal žalovanej materiály, za ktorých správne používanie zodpovedala práve žalovaná. Išlo o PDA s príslušenstvom, mobilnú tlačiareň s prísl. a pečiatku. S uvedenými materiálmi sa žalovaná zaviazala nakladať tak, aby ich nebolo možné zneužiť.

22. Z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.03.2011, splatnej dňa 25.03.2011, súd zistil, že žalobca žalovanej fakturoval sumu 2.371,15 eur za chýbajúci tovar - manko.

23. Z odstúpenia od zmluvy zo dňa 23.03.2011 súd zistil, že žalobca v súlade s bodom 17.02. zmluvy odstúpil od zmluvy, a to z dôvodu, že žalovaná porušila ustanovenia 4.1, 4.2, 4.5 a 15.1. zmluvy.

24. Z odstúpenia od zmluvy a výzvy na úhradu pohľadávky zo dňa 08.11.2011 súd zistil, že žalobca oznámil žalovanej, že ako obchodný zástupca opakovane porušila zmluvu, a to tým, že peňažnú

hotovosť, ktorú prevzala od zákazníkov za dodaný tovar, nepreviedla na účet firmy, a to ani po dodatočne vystavenej faktúre. Na základe uvedeného mala žalovaná porušiť bod. 8.8.6. zmluvy a povinnosti vyplývajúce z § 655 ods. 1 Obchodného zákonníka, čím neoprávnene a nezodpovedne nakladala s majetkom firmy. V zmysle uvedeného v súlade s článkom 17 bod 17.2. zmluvy a § 344 Obchodného zákonníka žalobca pre podstatné porušenie zmluvy od nej odstúpil ku dňu 08.11.2011. Zároveň ju žalobca vyzval na úhradu sumy 2.479,81 eur.

25. Z vyhlásenia zodpovednej osoby pred začatím inventarizácie zo dňa 11.03.2011 súd zistil, že S. Z. ako hmotne zodpovedná osoba vyhlásil, že odovzdal inventarizačnej komisii všetky doklady týkajúce sa stavu a pohybu zásob a hospodárskych prostriedkov na zúčtovanie. Zároveň ako hmotne zodpovedná osoba prehlásil, že stav uvedený v inventúrnej súpiske súhlasí s fyzickým stavom na jeho sklade. Zároveň vyhlásil, že je si vedomý všetkých trestných následkov za utajenie a iné nesprávnosti zásob a hospodárskych prostriedkov, za ktoré je hmotne zodpovedný. Inventár skladu bol PDA v počte ks. 1 a zároveň 1 tlačiareň, 1 adaptér k tlačiarni a 1 pečiatka. Za inventarizačnú komisiu boli podpísaní Z. C. a K. Z.. S. Z. podpísal, že ako hmotne zodpovedná osoba bol prítomný na danej fyzickej inventúre.

26. Z inventárneho súpisu tovaru k 11.03.2011 súd zistil, že inventarizačný rozdiel bol v hodnote - 2.371,15 eur.

27. Z jednotlivých predložených faktúr vyhotovených žalovanou označených jej pečiatkou súd zistil, že žalovaná fakturovala žalobcovi provízie a bonusy za sprostredkovanie predaja na základe zmluvy o obchodnom zastúpení. Z následných výpisov z účtu žalobcu súd zistil, že žalobca jej tieto provízie vyplácal.

28. Z dohody o zapožičaní podkladov a pomôcok PDA zo dňa 14.08.2006 súd zistil, že žalovaná potvrdila, že prevzala od žalobcu predmety, za ktorých správne užívanie zodpovedala. Išlo o vreckový PC s telefónom Dataphone XDAIII - Qtek 9090+, ovládacia tyčinka, nabíjačka, obal, náhlavná súprava, návod k použitiu, SIM karta Orange data 10 a tlačiareň Epson LX-300+, Vreckový PC s telefónom MDA VARIO II.

29. Súd ďalšie dôkazy nevykonal, nakoľko účastníci ďalšie dôkazy na doplnenie dokazovania nenavrhli.

30. Súd posudzoval takto zistený skutkový stav podľa nasledovných ustanovení zákona:

Podľa § 652 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o obchodnom zastúpení sa obchodný zástupca ako podnikateľ zaväzuje pre zastúpeného vyvíjať činnosť smerujúcu k uzatvoreniu určitého druhu zmlúv (ďalej len "obchody") alebo dojednávať a uzatvárať obchody v mene zastúpeného a na jeho účet a zastúpený sa zaväzuje zaplatiť obchodnému zástupcovi províziu.

Podľa § 654 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, predmetom záväzku obchodného zástupcu je vyhľadávanie záujemcov o uzavretie obchodov, ktoré sú vymedzené v zmluve.

Ak zmluva určuje, že obchodný zástupca robí právne úkony v mene zastúpeného, spravujú sa práva a povinnosti s tým súvisiace ustanoveniami o mandátnej zmluve.

Podľa § 655 ods. 1 Obchodného zákonníka, obchodný zástupca je povinný uskutočňovať činnosť podľa § 652 ods. 1 s vynaložením odbornej starostlivosti a v dobrej viere, je povinný dbať na záujmy zastúpeného, konať v súlade s jeho poverením a rozumnými pokynmi zastúpeného a poskytovať zastúpenému potrebné a dostupné informácie.

Podľa § 566 ods. 1 Obchodného zákonníka mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.

Podľa § 567 ods. 1 Obchodného zákonníka mandatár je povinný postupovať pri zariaďovaní záležitosti s odbornou starostlivosťou.

Podľa § 570 , prvá veta, Obchodného zákonníka, mandatár zodpovedá za škodu na veciach prevzatých od mandanta na zariadenie záležitosti a na veciach prevzatých pri jej zariaďovaní od tretích osôb, ibaže túto škodu nemohol odvrátiť ani pri vynaložení odbornej starostlivosti.

Podľa § 568 Obchodného zákonníka mandatár je povinný zariadiť záležitosť osobne, len ak to určuje zmluva. Ak túto povinnosť poruší, zodpovedá za škodu tým spôsobenú mandantovi.

Podľa § 365 Obch. zák., dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

Podľa § 369 ods. 1 Obch. zák. platného do 31.01.2013, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zák., ak je dlžník v omeškaní s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania. Ich výšku ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. je výška úrokov z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba určená NBS platná k prvému dňu omeškania.

31. Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že žaloba bola žalobcom podaná dôvodne.

32. Nosným dôvodom na rozhodnutí súdu tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, je subsumovanie vzťahu žalobcu, žalovanej a manžela žalovanej pod mandátnu zmluvu, vzhľadom k neštandardne riešenému vzťahu medzi žalobcom, žalovanou a jej manželom. Súd má teda za to, že žalovaná vykonávala činnosť v prospech žalobcu prostredníctvom svojho manžela. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaná fakturovala žalobcovi za činnosť, ktorú za ňu vykonával jej manžel. Výlučne manžel žalovanej vykonával obchodnú činnosť, ako aj ostatné činnosti, súvisiace s touto činnosťou - naskladňovanie tovaru, objednávanie tovaru, vedenie skladu a samotný predaj tovaru. Ďalšou rozhodujúcou skutočnosťou bol fakt, že manžel žalovanej akceptoval podpisom výsledky inventúry v sklade, ktorý mal vo výlučnej správe on. Uvedené potvrdili svedkovia p. C., p. N., nepriamo aj p. M., ktorý bol ,,predchodcom,, p. Z. uviedol, že kľúče od skladu, keď pracoval pre žalobcu mal len on, keďže mal hmotnú zodpovednosť. Nebolo preukázané, tak ako sa to snažila preukázať žalovaná strana, že do skladu mala prístup aj iná osoba, ktorá by mohla nakladať s naskladneným tovarom. Uvedenou akceptáciou výsledkov inventúry, manžel žalovanej potvrdil vznik schodku na zverených hodnotách, ktorú následne žalobca aj finančne vyjadril a táto suma predstavuje žalovanú istinu. Priebeh a výsledky inventúry mal súd za preukázané z vykonaných listinných dôkazov, ako aj výpovede svedka p. C.. Súd teda musel žalovanú zaviazať k náhrade žalovanej sumy, ktorej výšku mal súd za riadne preukázanú. Súd nepovažoval za relevantnú obranu žalovanej, že žalobca ničím nepreukázal, že by boli pánovi Z. odovzdané kľúče od skladu v garáži v sídle žalobcu, odovzdanie PDA s manuálom. Súd má z vykonaného dokazovania za nesporné, že p. Z. kľúčmi od skladu a zariadením PDA disponoval, sám svedok p. Z. to nepoprel. Taktiež žalovanou poukázaná skutočnosť, že k ukončeniu zmluvy došlo v marci 2011, avšak v rámci tohto ukončenia žalobca nežiadal od žalovanej žiadnu úhradu, hoci vedel akým výsledkom bola ukončená inventúra a žalovanej pritom pán Z. dňa 21.03.2011 odovzdal žalobcovi poslednú hotovosť vo výške 4.415,19 eur, je podľa súdu jednoznačne vyjasnená. Žalobca k odvodu tržby vo výške 4.415,19 eur uviedol, že po odovzdaní tejto tržby bol vyrovnaný stav pokladne za predaje v hotovosti a úhrady za faktúry na splatnosti. S fyzickou inventúrou tovarových zásob to nemalo žiaden súvis.

33. Úrok z omeškania žalobca uplatnil v správnej výške a od správneho dátumu, nasledujúceho po dni splatnosti faktúry č. XXXXXXXXXX, ktorou bola žalovanej fakturovaná žalovanej žalovaná suma. Z toho dôvodu súd priznal žalobcom uplatnený úrok z omeškania zo žalovanej sumy tak, ako si ho uplatnil.

34. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech priznal náhradu trov konania vo výške 100 %. V zmysle § 262

ods. 2 o výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Bratislava IV do 15 dní odo dňa jeho doručenia, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 127 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) a náležitosti odvolania podľa § 363 (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha)

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 365 ods. 1 : a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno navrhnúť vykonanie exekúcie.