Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15CoE/174/2016

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Mihalčinovej a sudcov JUDr. Milana Končeka a JUDr. Evy Baranovej v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Košice, Festivalové námestie 1, 040 01 Košice, IČO: XX XXX XXX, proti povinnému: VENITAS s.r.o., so sídlom Trieda KVP 1, 040 23 Košice, IČO: XXXXXXXX, vedenej na Exekútorskom úrade v Košiciach, u súdneho exekútora: JUDr. Ing. Karola Mihala, so sídlom Moyzesova 34, 040 01 Košice, pod Ex 1898/2011, pre vymoženie pohľadávky vo výške 269,74 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresnému súdu Košice II, č. k.: 49Er/3067/2011-11 zo dňa 01.12.2015, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení exekúcie.

V r a c i a súdu prvej inštancie na rozhodnutie o trovách exekúcie.

Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil v zmysle § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku.

2. V odôvodnení uviedol, že súdny exekútor doručil podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“). Obchodná spoločnosť (povinný) bola ex offo vymazaná z obchodného registra. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s obsahom spisu, listinných dôkazov v ňom založených, najmä však z výpisu z Obchodného registra zistil, že povinný bol dňa 17.06.2015 vymazaný z obchodného registra, a to uznesením Okresného súdu Košice I, rozhodnutím o zrušení obchodnej spoločnosti bez likvidácie podľa § 68 ods. 3 písm. c) Obchod. zák. z dôvodov podľa § 68 ods. 6 Obchodného zákonníka. Predpokladom výmazu z obchodného registra v zmysle uvedených ustanovení Obchodného zákonníka je nedostatok majetku dlžníka. Možno konštatovať, že pokiaľ bola obchodná spoločnosť vymazaná z obchodného registra pre nedostatok majetku, majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. Preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené podmienky pre zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku.

3. O trovách exekúcie súd rozhodol podľa ustanovenia § 203 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z., v zmysle ktorého, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený, a preto súd uložil oprávnenému povinnosť nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 43,19 Eur.

4. Proti uvedenému uznesenie podal v zákonnej lehote (§ 362 ods. 1 odvolanie oprávnený.

5. Namietal, že postup súdu prvej inštancie bol nesprávny, keď zastavil exekúciu z dôvodu nemajetnosti vyplývajúcej z výmazu povinného z obchodného registra. Súd prvej inštancie mal vyhlásiť exekúciu za neprípustnú a po právoplatnosti uznesenia ju mal zastaviť podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Vykonanie exekúcie proti neexistujúcemu subjektu je z právneho hľadiska nemožné.

6. Povinný a súdny exekútor sa sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.

7. Vzhľadom na skutočnosť, že dňa 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len , ktorý dňom svojej účinnosti v zmysle § 473 zrušil zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov bol Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací v zmysle § 34 povinný pri rozhodovaní o odvolaní aplikovať ako nový procesný predpis.

8. Krajský súd v Košiciach príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 , vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 , preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 - 384 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie v jeho výroku o zastavení exekúcie je vecne správne a preto ho podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

9. Oprávnený svojim odvolaním napadol výrok uznesenia súdu prvého stupňa o zastavení exekúcie z dôvodu, že v danom prípade nie sú dané podmienky pre použitie ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.

10. Odvolací súd zistil, že povinný bol dňa 17.06.2015 vymazaný z obchodného registra, a to uznesením Okresného súdu Košice I, rozhodnutím o zrušení obchodnej spoločnosti bez likvidácie podľa § 68 ods. 3 písm. c) Obchod. zák. z dôvodov podľa § 68 ods. 6 Obchodného zákonníka. Predpokladom výmazu z obchodného registra v zmysle uvedených ustanovení Obchodného zákonníka je nedostatok majetku dlžníka. V tomto prípade sú splnené zákonné podmienky na zastavenie exekúcie z navrhovaného dôvodu, nakoľko ak bola obchodná spoločnosť vymazaná z obchodného registra pre nedostatok majetku, majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. Pri posudzovaní dôvodov zastavenia exekúcie je súd povinný vychádzať z toho, že zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku prichádza do úvahy vtedy, ak nie je daný iný dôvod na zastavenie exekúcie uvedený v § 57 Exekučného poriadku a jej pokračovanie by sa priečilo zásadám exekučného konania.

11. Podľa ustanovenia § 36 ods. 1 Exekučného poriadku exekučné konanie sa začína na návrh.

12. Podľa ustanovenia § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

13. Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

14. Predmetné zákonné ustanovenie obsahuje dôvod pre zastavenie exekúcie, a to nemajetnosť povinného, ktorá má vychádzať zo zistení súdneho exekútora.

15. Súd je v súlade s týmto zákonným ustanovením povinný podrobne skúmať, či sú preukázané dôvody na zastavenie exekúcie v zmysle tohto zákonného ustanovenia.

16. Predpokladom zastavenia exekúcie je zistenie skutočnosti o tom, že majetok povinného nie je spôsobilý ani na úhradu trov exekúcie. Právna úprava výslovne nerieši situáciu, kedy môže mať oprávnený napriek nemajetnosti povinného záujem na tom, aby exekúcia nebola zastavená. V tomto smere odvolací poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.: II. ÚS 321/09 zo dňa 08.04.2010, v ktorom Ústavný súd konštatoval, že: "aj na vydanie rozhodnutia o zastavení exekúcie súdom sú primerane kladené požiadavky, ktoré vyplývajú z práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Znamená to, že takéto rozhodnutie musí mať zákonný podklad a nemôže byť prejavom svojvôle."

17. Odvolací súd tiež poukazuje na to, že oprávnený si vybral daného súdneho exekútora, ktorý má v zmysle prísl. právnych predpisov sledovať každú zmenu majetkových pomerov povinného, čím tento uvedenú povinnosť preniesol na súdneho exekútora.

18. Mimo prebiehajúcej exekúcie oprávnený totiž nemá povinnosť zisťovať, či povinný náhodou nenadobudol majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť jeho pohľadávku. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že v danej veci exekútor vykonal všetky potrebné šetrenia majetku povinného s negatívnym výsledkom. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie je možné zistiť, v akom rozsahu bolo uvedené šetrenie exekútorom reálne vykonané, vzhľadom na ktorú skutočnosť je zrejmé, že povinný nie je vlastníkom žiadneho nehnuteľného ani hnuteľného majetku.

19. Preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v naznačenom smere považuje za dostatočné, ktoré vychádza z presvedčivého odôvodnenia a preto sa s dôvodmi v ňom uvedenými môže stotožniť.

20. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie ako vecne správne podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP.

21. Oprávnený ďalej nesúhlasil ani s výrokom súdu prvého stupňa, ktorým mu uložil povinnosť nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie.

22. Podľa ustanovenia § 202 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) platného a účinného do 30.06.2016 odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak. Osobitným zákonom v danom prípade je zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok).

23. Podľa ustanovenia § 374 ods. 4 O.s.p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

24. Podľa ustanovenia § 58 ods. 6 Exekučného poriadku účinného do 31.10.2013, proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 je odvolanie prípustné.

25. Podľa ustanovenia § 58 ods. 6 Exekučného poriadku účinného od 01.11.2013, proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.

26. Uvedená novela Exekučného poriadku účinná od 01.11.2013 bola uverejnená v Zbierke zákonov SR pod č. 299/2013 Z. z. V dôsledku tejto novely sa z ustanovenia § 58 ods. 6 vypustila možnosť podať odvolanie proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku.

27. Vychádzajúc z prechodných ustanovení, t. j. podľa § 243b Exekučného poriadku exekučné konania začaté pred 01.11.2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.10.2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

28. Podľa ustanovenia § 243b ods. 3 Exekučného poriadku o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 01.11.2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31.10.2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.

29. Z uvedeného vyplýva, že ak odvolanie proti výroku o trovách zastavenej exekúcie (či už podané do 31.10.2013 alebo po 01.11.2013) smeruje proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca, vzťahuje sa naň novelizované znenie ustanovenia § 58 ods. 6 Exekučného poriadku.

30. Vzhľadom na to, že v prejednávanej veci o náhrade trov exekúcie rozhodol vyšší súdny úradník, ktorého rozhodnutie sa podľa ustanovenia § 374 ods. 4 O.s.p. zo zákona podaním odvolania oprávneného (teda ešte pred nadobudnutím účinnosti zrušilo, odvolací súd vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, pretože o odvolaní oprávneného proti výroku uznesenia o trovách exekúcie má rozhodnúť zákonný sudca súdu prvej inštancie a nie odvolací súd.

31. O náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd podľa § 262 v spojení s § 255 rozhodol tak, že žiadna strana konania nemá nárok na ich náhradu, pretože oprávnený nebol v konaní úspešný a povinnému žiadne trovy konania nevznikli.

32. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od 01. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .