Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Co-225-2016.pdf
PDF · 96.6 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/225/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudcov JUDr. Alexandra Husivargu a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu CBA Slovakia, s.r.o., Lučenec, Dukelských hrdinov 2, IČO: 36 620 319, zastúpeného JUDr. Alexandrom Filom, advokátom, Lučenec, Dr. Herza 12, proti žalovanej O. A., J.. XX.XX.XXXX, G. H., S. XX, o zaplatenie 197,24 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku 28C/187/2014-64 z 24.8.2015 Okresného súdu Košice II
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalobcovi p r i z n á v a plnú náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 197,24 eur s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 197,24 eur od 7.3.2010 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a v rovnakej lehote ju zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 11,78 eur a trovy právneho zastúpenia v sume 585,82 eur, a to na účet jeho právneho zástupcu advokáta JUDr. Alexandra Fila.
2. Vychádzal zo žaloby, ktorou sa žalobca pôvodne okrem žalovanej aj od ďalších žalovaných domáhal plnenia, a to ako od pôvodných pracovníčok pôsobiacich v predajni potravín CBA na E. W. I. H., kde dňa 20.8.2009 za obdobie od 19.8.2008 do 20.8.2009 bola vykonaná inventarizácia hodnôt zverených všetkým pracovníčkam spoločne a hmotne zodpovedným na vyúčtovanie a bol zistený schodok vo výške spolu 2.700,- eur a tento bol rozpočítaný na jednotlivé žalované. Vzal do úvahy obranu žalovanej, ktorá nárok žalobcu neuznala, namietala, že v priebehu inventarizačného obdobia dňa 17.12.2008 svoj pracovný pomer u žalobcu ukončila a na jej žiadosť inventúra vykonaná nebola. Poukázal na to, že žalobca v priebehu konania popieral vedomosť o tom, aby žalovaná v súvislosti so skončením svojho pracovného pomeru požiadala o vykonanie inventúry a listy, na ktoré žalovaná poukazovala zo dňa 17.12.2008 a 28.1.2009, obsahovali okamžité skončenie pracovného pomeru a žiadosť o zaslanie zápočtu rokov. Z pracovnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi zistil, že ňou došlo k založeniu pracovného pomeru vzniknutého 12.3.2008, že na podklade nej žalovaná pracovala v prevádzke potravín na Hellovej ulici č. 2 v Košiciach a písomnou dohodou z 12.3.2008 prevzala vo vzťahu k prevádzke potravín hmotnú i spoločnú hmotnú zodpovednosť za zverené hodnoty určené na obeh alebo obrat podliehajúce vyúčtovaniu. Právne vec posúdil podľa § 182 ods. 1 až 3, § 184 ods. 3 a § 189 ods. 1 až 3 Zákonníka práce a za bezpečne preukázanú pokladal existenciu schodku na zverených hodnotách ustáleného inventarizáciou, za inventarizačné obdobie od 19.8.2008 do 20.8.2009 a nepochybným bolo i to, že žalovaná v hmotnoprávnom postavení zamestnanca písomnou dohodou prevzala za schodok zistený v prevádzke spoločnú hmotnú zodpovednosť. Zdôraznil, že aj keď k skončeniu pracovného pomeru žalovanej došlo ešte v priebehu inventarizačného obdobia, táto zároveň
nepožiadala zamestnávateľa o vykonanie inventarizácie, a tak podľa § 184 ods. 3 Zákonníka práce zodpovedá i ona za schodok zistený najbližšou inventarizáciou, a to bez ohľadu na to, aký je časový odstup medzi skončením pracovného pomeru a inventarizáciou, pokiaľ tento samozrejme nevybočuje z rámca primeranosti, o čo však v tomto prípade nešlo. Pri zistenom schodku (po korekcii a zaokrúhlení) 2.700,- eur žalobca správne vypočítal podiel žalovanej na schodku v sume 197,24 eur. Žalobcovi priznal aj nárok na úroky z omeškania zo žalovanej istiny, a to berúc do úvahy list adresovaný žalovanej dňa 3.3.2010, ktorým bola vyzvaná na úhradu dlžnej sumy. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovanú zaviazal nahradiť žalobcovi okrem vyčíslených trov vo výške 11,78 eur aj trovy právneho zastúpenia v sume 585,82 eur, ktoré veľmi podrobne špecifikoval.
3. Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalovaná a mala za to, že tento spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (ust. § 40a Občianskeho zákonníka). Trvala na tom, že predmetný schodok nezapríčinila a nie je zaň zodpovedná a preto odmieta zaplatiť istinu, úroky ako aj trovy konania. Trvala tiež na tom, že zamestnávateľa žiadala o vykonanie inventúry, a to listami zo 16.12.2008 a 27.1.2009, aj keď to žalobca popiera. Upozornila, že hoci svedkyňa Molnárová nepotvrdila jej vyjadrenie o žiadosti ohľadom vykonania inventúry, táto sama bola v tej istej veci žalovaná, a má tak dôvod nič nepovedať. Uviedla, že nemôže zodpovedať za tovar, ktorý vedome vynáša druhá osoba z predajne v jej neprítomnosti a podľa jej názoru tovar vynášala aj p. Molnárová ako vedúca predajne s tým, že vraj sa to odpíše. Upozornila tiež na to, že jej nebola doručená zápisnica z pojednávania z 24.8.2015.
4. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Trval na tom, že ani v jednom z listov, na ktoré žalovaná poukazovala, nebola žiadna zmienka o jej údajnej požiadavke vykonať inventúru.
5. Žalovaná podávala odvolanie v čase účinnosti zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok účinný do 30.6.2016 a Krajský súd v Košiciach vec prejednával v čase účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok účinný od 1.7.2016 (ďalej len CSP).
6. Podľa ust. § 470 ods.1 zák. č. 160/2015 Z.z. CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
7. Podľa ust. § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.
8. Krajský súd v Košiciach na základe podaného odvolania vec podľa ust. § 385 ods. 1 CSP prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania a preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach odvolania, t.j. v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1, 2 CSP (vymedzenom odvolacími dôvodmi a námietkami žalovanej uvedenými v jej odvolaní) a § 379 CSP, spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné, preto rozsudok potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP, lebo z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov je vo výroku vecne správny.
9. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené minimálne 5 dní pred termínom vyhlásenia na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach (§ 219 ods. 1, 3 CSP).
10. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
11. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa a s odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje a vo vzťahu k uplatneným odvolacím dôvodom dopĺňa nasledovné:
12. Žalovaná svoje odvolanie odôvodnila podľa jeho obsahu poukazom na § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. účinného do 30.6.2016, ktoré dôvody odvolania zodpovedajú dôvodom upraveným v § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP účinného od 1.7.2016, t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
13. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. účinného do 30.6.2016) je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 ods. 1, 2 CSP (ust. § 132 O.s.p.) alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, 193 a 205 CSP (ust. § 133 až 135 O.s.p.), pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke.
14. Odvolací súd v tomto konkrétnom prípade dospel k záveru, že nebol naplnený tento odvolací dôvod, keďže súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, pričom vykonané dôkazy hodnotil podľa ust. § 191 ods. 1, 2 CSP, t.j. každý dôkaz hodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach, pričom prihliadol starostlivo na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, v hodnotení jednotlivých dôkazov nebol zistený žiaden logický rozpor.
15. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku z hľadiska skutkových záverov nezistil, že by skutkové zistenia súdu prvého stupňa nezodpovedali vykonaným dôkazom, alebo že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli alebo v konaní nevyšli najavo.
16. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. účinného do 30.6.2016) odvolací súd poukazuje na to, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje súd právne závery a aplikuje konkrétnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii právnej normy na zistený skutkový stav, ku ktorému môže dôjsť vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.
17. Súd prvého stupňa v danom prípade skutkové zistenia podradil pod správne hmotnoprávne predpisy a vyvodil z nich správne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania.
18. Odvolací súd teda dospel k záveru, že postupu prvostupňového súdu v konaní ani jeho rozhodnutiu nie je možné vytknúť pochybenia zakladajúce záver o naplnení niektorého z uplatnených odvolacích dôvodov.
19. V danej veci vykonaným dokazovaním bola preukázaná existencia schodku na zverených hodnotách, ustáleného inventarizáciou za inventarizačné obdobie od 19.8.2008 do 20.8.2009, pričom žalovaná v postavení zamestnankyne písomnou dohodou uzavretou so zamestnávateľom prevzala za schodok spoločnú hmotnú zodpovednosť.
20. Podľa § 182 ods. 1 Zákonníka práce ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách sa môže so zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť).
21. Podľa § 182 ods. 3 Zákonníka práce zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia.
22. Podľa § 183 ods. 2 Zákonníka práce dohoda o hmotnej zodpovednosti zaniká dňom skončenia pracovného pomeru alebo dňom odstúpenia od tejto dohody.
23. Podľa § 184 ods. 1 Zákonníka práce inventarizácia sa musí vykonať pri uzatvorení dohody o hmotnej zodpovednosti, pri jej zániku, pri preradení zamestnanca na inú prácu alebo na iné pracovisko, pri jeho preložení a pri skončení pracovného pomeru.
24. Zodpovednosť zamestnanca podľa uvedených ustanovení Zákonníka práce je osobitným druhom pracovno-právnej zodpovednosti za škodu. Zodpovednosť za schodok vzniká, ak zamestnávateľ preukáže, že so zamestnancom uzavrel platnú dohodu o hmotnej zodpovednosti, a že na hotovosti, ceninách, tovare, zásobách materiálu alebo na iných hodnotách, ktoré je povinný vyúčtovať (ďalej len „hodnoty“) vznikol schodok. Pri tejto zodpovednosti zamestnávateľ nie je povinný preukazovať zavinenie zamestnanca (viď § 179 ods. 1 Zákonníka práce). Zavinenie zamestnanca na vzniku schodku sa predpokladá, takže zamestnanec sa zodpovednosti za schodok na zverených hodnotách zbaví celkom, alebo čiastočne, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia (§ 182 ods. 3 Zákonníka práce).
25. Schodkom sa rozumie rozdiel medzi skutočným stavom zverených hodnôt a medzi údajmi účtovnej evidencie, o ktorý je skutočný stav nižší, než účtovný stav. Schodok sa zisťuje za určité obdobie začínajúce prevzatím zverených hodnôt a končiace vyúčtovaním, počas ktorého obdobia zverené hodnoty podliehajú zmenám, ktoré sa musia premietnuť do konečného vyúčtovania. Hmotne zodpovedný zamestnanec musí mať počas tohto obdobia vo svojom zverení tieto hodnoty, ktoré podľa dokladov dosiaľ nevydal a musí kedykoľvek preukázať účtovnými dokladmi, z akého dôvodu sa tieto v čase vyúčtovania u neho prípadne nenachádzajú. Hmotne zodpovedný zamestnanec musí zachovať bilančnú rovnováhu jemu zverených hodnôt. Schodok býva spravidla zistený inventarizáciou ako inventarizačný rozdiel medzi stavom majetku v účtovníctve a skutočným (nižším) stavom majetku, avšak skutočnosť, že schodok bol zistený inak, než inventarizáciou, neznamená ešte sama o sebe, že by zamestnávateľ nemal voči zamestnancovi nárok na náhradu vzniknutej škody podľa § 182 ods. 1 Zákonníka práce; pokiaľ má byť žaloba úspešná, musí zamestnávateľ v takom prípade preukázať vznik schodku inými dôkaznými prostriedkami.
26. Pokiaľ sa žalovaná v konaní bránila poukazom na to, že schodok nezavinila, ale tento vznikol inak - zavinením iných osôb, dospel odvolací súd k zhodnému záveru so súdom prvej inštancie, že žalovanej sa nepodarilo preukázať, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jej zavinenia. Výsledky dokazovania nesvedčia o tom, aby žalovaná na pracovisku nemala vytvorené také podmienky, aby sa nemohla starať o zverené hodnoty. Ak sa žalovaná domnievala, že takéto podmienky vytvorené nemá, mala na túto skutočnosť zamestnávateľa upozorniť.
27. Záver o tom, či (a v akej výške) vznikol schodok na hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať, predstavuje skutkové zistenie súdu. Ide o výsledok dokazovania, pri ktorom súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo, a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O.s.p.). Vzhľadom na to, že žalovaná v podstate samotnú existenciu schodku nerozporovala a jej zavinenie za vznik schodku sa predpokladá, sú bez právneho významu odvolacie námietky žalovanej, že tovar z predajne vynášali iné osoby (p. S.). Žalovanej sa nepodarilo preukázať, že listami zo 16.12.2008 a 27.1.2009 žiadala o vykonanie inventúry, keď materiály zdokumentované v spise o tom nevypovedajú (viď č.l. 39 až 40 spisu). Aj keď podľa obsahu spisu žalovanej nebol doručený opis zápisnice o pojednávaní z 24.8.2015, nejde o vadu konania, ktorá by sama o sebe mala za následok nesprávnosť či nezákonnosť preskúmavaného rozsudku.
28. Vzhľadom na uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny, a to vrátane rozhodnutia o trovách konania, kde žalovaná svoje námietky ani bližšie nešpecifikovala.
29. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keďže žalovaná nebola v odvolacom konaní úspešná, a úspešnému žalobcovi tak bol priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania s tým, že o výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).
30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( § 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( § 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c)dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).