Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_23Cbi-10-2013.pdf
PDF · 113.12 KB
Case nature
Area
Subarea
23Cbi/10/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Janou Coboriovou v právnej veci žalobcu: Mgr. Ladislav Barát, so sídlom: Školská 3, 949 01 Nitra, správca konkurznej podstaty úpadcu RODOS NR, s.r.o., so sídlom: Lehotská 245/14, 949 01 Nitra, IČO: 36 753 203, zastúpený: 1. Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Barát, s.r.o., Školská 3, 949 01 Nitra, 2. ADVOKÁCIA, s.r.o., Hollého 10, 949 01 Nitra, 3. Mgr. Roman Nagy, Akademická 4, 949 01 Nitra, proti žalovanému: Ing. Z. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. I. 2, XXX XX G., o určenie neúčinnosti právneho úkonu, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu o neúčinnosť právnych úkonov z a m i e t a .
II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť do konkurznej podstaty úpadcu RODOS NR, s.r.o., so sídlom: Lehotská 245/14, 949 01 Nitra, IČO: 36 753 203, sumu 626.534,85 eura do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
III. Žiadna zo strán sporu n e m á na náhradu trov konania právo.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 27.3.2013 sa žalobca domáhal vyhlásenia rozsudku, ktorým by súd určil, že právny úkon dlžníka RODOS NR, s.r.o., uznanie záväzku vo výške 950.000,- eur ako právny úkon bez primeraného protiplnenia, je voči veriteľom v konkurze právne neúčinný, alternatívne, aby súd určil, že právne úkony dlžníka, vrátenie pôžičky žalovanému ako zvýhodňujúce právne úkony, sú voči veriteľom v konkurze právne neúčinné. Zároveň sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému, a to zaplatiť do konkurznej podstaty úpadcu sumu 626.534,85 eura.
2. V odôvodnení žaloby právny zástupca žalobcu uviedol, že na majetok dlžníka RODOS NR, s.r.o., bol vyhlásený konkurz a za správcu bol ustanovený žalobca. Pri preskúmavaní účtovnej evidencie úpadcu zistil žalobca podozrivé operácie, ktoré napĺňajú znaky uplatnenia odporovacieho práva voči právnym úkonom dlžníka urobeným pred začatím ako aj po začatí konkurzného konania. Odborne spôsobilú osobu požiadal o posúdenie právnych úkonov úpadcu z ekonomického hľadiska. Z posúdenia vyplýva, že Ing. M. ako jediný spoločník a konateľ úpadcu vložil do spoločnosti úpadcu príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 14.1.2010 sumu 500.000,- eur a dňa 23.4.2010 sumu 450.000,-eur. Rozhodnutím jediného spoločníka zo dňa 31.12.2010 bol peňažný vklad spoločníka ako vklad do spoločnosti zaúčtovaný na ostatné kapitálové fondy, ktorým sa nezvyšuje základné imanie spoločnosti. Z uvedeného vyplýva, že vložené peňažné prostriedky vo výške 950.000,- eur neslúžili na zvýšenie základného imania, ale išlo o bezodplatne prijaté plnenie úpadcom a úpadcovi tak voči žalovanému nevznikol žiaden záväzok. Interným účtovným dokladom zo dňa 1.1.2012 žalovaný ako konateľ úpadcu preúčtoval sumu 950.000,- eur do kapitálových fondov na účet evidujúci záväzky úpadcu voči
spoločníkom. Týmto účtovným úkonom úpadca de iure uznal, že voči žalovanému ako spoločníkovi má záväzok vo výške 950.000,- eur. V priebehu roku 2012 úpadca vyplácal žalovanému vo viacerých čiastkových platbách peňažné plnenie, ktoré bolo označené ako vrátenie pôžičky žalovanému formou výberu z pokladne úpadcu. Reálne konateľ úpadcu Ing. Z. M. vyplácal žalovanému Ing. Vladimírovi M. vrátenie pôžičky v súhrnnej výške 626.534,85 eura. Časť vyplatenej pôžičky bola vyplatená pred začatím konkurzného konania (30.000,- eur) a zostávajúca časť (596.534,85 eura) po začatí konkurzného konania. Úpadca vykonal právne úkony napĺňajúce znaky odporovateľnosti. Vkladom peňažného plnenia v roku 2010 a jeho zaúčtovaním žalovaný prejavil vôľu vložiť do spoločnosti kapitál na posilnenie finančnej stability, pričom úpadcovi nevznikol z prijatia tohto plnenia žiadny záväzok, na základe ktorého by malo byť žalovanému vyplatené plnenie titulom vrátenia pôžičky. Žalovanému tak bolo poskytnuté plnenie bez právneho dôvodu a bez právneho dôvodu dochádzalo k zmene charakteru bezodplatného peňažného plnenia na peňažné plnenie a následnému vracaniu pôžičky. Žalovaný tým bol neodôvodnene zvýhodnený a dochádzalo ku kráteniu ostatných veriteľov, ktorí si riadne a včas prihlásili do konkurzu svoje pohľadávky. Splatnosť údajnej pôžičky mohla nastať až v čase reálneho konania úpadcu adresovaného žalovanému na vrátenie pôžičky. Do konečného zoznamu pohľadávok so skoršou lehotou splatnosti boli zapísané pohľadávky iných veriteľov, napr. pohľadávky voči veriteľom Milan K., INKUS s.r.o., TMS-MONTIS s.r.o. Poskytnutím plnenia bez právneho dôvodu na základe vyfabulovanej pôžičky sa žalovanému dostalo bezodplatného plnenia, na ktorý nemal právny nárok a došlo k naplneniu skutkovej podstaty podľa § 58 ods. 1 ZoKR. Zároveň išlo o právny úkon uzatvorený medzi spriaznenými osobami. Úpadca neodôvodnene zvýhodnil žalovaného aj podľa § 59 ods. 2 a § 60 ods. 1 ZoKR. Ak by súd ustálil, že došlo k poskytnutiu pôžičky, aj v tomto prípade došlo k neodôvodnenému zvýhodneniu žalovaného na úkor iných veriteľov. Právne úkony urobené pred začatím konkurzného konania boli uskutočnené medzi spriaznenými osobami, kde zákon úmysel ukrátiť veriteľov predpokladá, boli vykonané v lehote troch resp. piatich rokov pred začatím konkurzného konania v čase úpadku úpadcu a preto je žaloba podaná včas. Právne úkony úpadcu urobené po začatí konkurzného konania možno charakterizovať ako právne úkony, ktoré sa vymykajú z rámca bežných právnych úkonov.
3. Právny zástupca žalovaného v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že do spoločnosti, ktorej je jediným spoločníkom a konateľom, vložil vlastné finančné prostriedky vo výške 950.000,- eur na preklenutie nedostatku finančných zdrojov. Tieto prostriedky vložil do pokladne spoločnosti na základe zmluvy o pôžičke, kde bolo uvedené, že budú vrátené do 31.12.2010. V zmluve neboli dojednané úroky. Účtovníčka túto čiastku nesprávne zaúčtovala a keď sa o tejto skutočnosti dozvedel, nedostatok napravil. Zmluvu o pôžičke podpisoval za veriteľa ako občan a nie ako spoločník. Časť sumy vo výške 620.000,- eur si žalovaný požičal a túto musel vrátiť aj s úrokom z omeškania. Nemožno poukazovať na ukrátenie veriteľov, nakoľko keď právny úkon vykonával, tak pohľadávky, ktoré boli splatné, boli zabezpečené veľkým majetkom úpadcu. Preto nemohlo dôjsť k ukráteniu veriteľov vrátením pôžičky, úbytkom majetku sa ukracuje alebo môže ukrátiť, ak veriteľ mal pohľadávku už splatnú v čase odporovaného právneho úkonu. Uznesenie valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti nie je právnym úkonom. Žalovaný vykonal právne úkony tak, že vrátil pôžičky tretej osobe spolu s úrokom. Pôžička bola uhradzovaná primeraným protiplnením, pohľadávky, ktoré boli čiastočne uspokojené v roku 2012, boli po lehote splatnosti viac ako rok. Žalovaný uzatvoril zmluvu o pôžičke s veriteľom v celkovej výške 620.000,- eur a s dohodnutým úrokom 10.000,- eur. Konateľ po začatí konkurzného konania vyplatil svojmu veriteľovi skoro celú čiastku, ktorá bola poskytnutá na základe zmluvy o pôžičke. Pohľadávka bola postúpená na inú osobu a zároveň zmenená na splnenie záväzku, ktorá splnením zanikla. Zmluva o pôžičke s treťou osobou bola uzatvorená ako zmluva neupravená v Občianskom zákonníku a žalovaný zabezpečoval len ako prostredník finančné prostriedky dlžníkovi od tretej osoby. Jeho konanie bolo v súlade s § 3 Občianskeho zákonníka, teda nebolo v rozpore s dobrými mravmi. Ak by zmluva o pôžičke nebola reálna alebo platná, žalobca by mal povinnosť poprieť pohľadávku, ktorú si žalovaný v konkurze uplatnil na základe poskytnutia finančných prostriedkov dlžníkovi.
4. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že úpadca nemal povinnosť vrátiť finančné prostriedky žalovanému, pretože mu nevznikol žiaden záväzok. Poskytnuté finančné prostriedky mali charakter daru, ktorý úpadca v roku 2010 viedol na účte a nevznikol mu záväzok finančné prostriedky vrátiť. Hlavná kniha analytickej evidencie z účtovníctva úpadcu preukazuje ako bola poskytnutá suma účtovaná v roku 2010 a rovnako bolo účtované aj v roku 2011, k zmene došlo až k 1.1.2012, zhruba týždeň pred podaním veriteľského návrhu na vyhlásenie konkurzu na úpadcu. K tomuto dátumu sa finančné prostriedky preúčtovali z kapitálových fondov na účet, na ktorom sa vedú i záväzky voči spoločníkom. Bolo to dva roky po poskytnutí finančných prostriedkov. Dá sa predpokladať, že konateľ
úpadcu vedel o podaní návrhu na konkurz. Žalovaný sa dostavil do kancelárie správcu a mal uviesť všetky zmluvy, ktoré úpadca uzatvoril. Konateľ úpadcu dňa 10.11.2012 vyhlásil, že neuzatvoril iné zmluvy ako tie, ktoré sú uvedené v prílohe. V tomto zozname sú uvedené iba dve zmluvy o pôžičke, a to so spoločnosťou RODOS REALITY s.r.o. a fyzickou osobou p. Budayom.
5. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že jeho klient je mimoriadne nevedomý ohľadne vedenia účtovníctva a peňažných operácií. Spoločnosť mala účtovníčku, ktorá však nemala dostatočné vedomosti, bola jej predložená zmluva o pôžičke, z ktorej bolo zrejmé, že sa nejedná o dar a napriek tomu vykonala nesprávny účtovný zápis. Za záväzok úpadcu voči VÚB a.s. ručil žalovaný a celú čiastku zaplatil po vyhlásení konkurzu. Žalovaný si svojou nevedomosťou pohľadávku v konkurze neprihlásil.
6. Svedkyňa T.. P. P. na pojednávaní uviedla, že u úpadcu bola zamestnaná do vyhlásenia konkurzu, od januára 2010 do 31.3.2012. Mzdy robila osobitná pracovníčka, externistka a kontakt s bankou vybavoval výlučne Ing. M., ktorý jej predkladal doklady na zaúčtovanie. Úhrady z účtov robila s povolením žalovaného na jeho príkaz. Listinné dôkazy nachádzajúce sa v spise na čl. 23-24 boli predložené svedkyni k nahliadnutiu, nevedela sa vyjadriť k tomu, či na týchto dokladoch je písmo žalovaného a ani jej písmo. Nevedela, či tieto doklady niekedy videla a nepamätala sa ani na rozhodnutie spoločníka zo dňa 31.12.2010. K dokladu na čl. 26 uviedla, že ho vidí prvýkrát, je vyhotovený v programe KROS a žalovaný robil v programe MRP. Technicky je to možné, aby bol tento doklad zaúčtovaný v účtovníctve úpadcu a rovnako sa vyjadrila aj k listinným dôkazom nachádzajúcim sa v spise na čl. 28-37. Na týchto dokladoch je podpis žalovaného, nevedela sa vyjadriť k tomu, či boli tieto doklady zaúčtované a nevedela sa vyjadriť ani k tomu, či žalovaný vyberal peniaze z pokladne. V prípade, že si vybral peniaze z účtu v banke, priniesol jej o tom doklad a peniaze sa preúčtovali na pokladňu. K tomu, čo sa dialo s nimi ďalej sa nevedela vyjadriť. Podpisy na dokladoch vyzerajú ako podpisy Ing. M., ale po toľkých rokoch to nevedela potvrdiť.
7. Právny zástupca žalobcu v záverečnej reči uviedol, že žalobca preukázal všetky všeobecné predpoklady ako aj osobitné predpoklady odporovateľnosti právneho úkonu. Obrana žalovaného spočíva v tvrdení, že finančné prostriedky vo výške 950.000,- eur vložil do spoločnosti titulom poskytnutej pôžičky a časť týchto prostriedkov si požičal od tretej osoby, ktorej ich musel vrátiť. Námietka žalovaného nemá žiaden právny význam vo vzťahu k odporovateľnosti právneho úkonu úpadcu. Účastníkom právneho vzťahu s úpadcom bol žalovaný, žalobca v konaní preukázal, že úkon úpadcu, úhrada záväzku voči žalovanému, je ukracujúcim právnym úkonom aj z toho dôvodu, že bol uskutočnený so spriaznenou osobou úpadcu v čase, keď bol úpadca v úpadku a došlo k ukráteniu uspokojenia veriteľov. Z rozhodnutí NS ČR vyplýva, že platbu možno považovať za dôsledok prejavu vôle subjektu právneho vzťahu splniť peňažný záväzok. V prípade, ak by súd dospel k záveru, že zmluva o pôžičke medzi úpadcom a žalovaným nie je platným právnym úkonom navrhol, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť do konkurznej podstaty úpadcu sumu 626.534,85 eura titulom bezdôvodného obohatenia.
8. Súd doplnil dokazovanie oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov: výpis z obchodného registra úpadcu, doklad o zverejnení uznesenia Okresného súdu Nitra zo dňa 18.07.2012 v OV č. 142/2012, doklad o zverejnení uznesenia Okresného súdu Nitra zo dňa 02.04.2012 v OV č.71/2012, posúdenie možných odporovateľných právnych úkonov vypracované II. Bystrickou účtovnou, spol. s r.o., príjmový pokladničný doklad č. 5, č. 40, rozhodnutie jediného spoločníka zo dňa 31.12.2010, interný doklad č. IDX20120001, účtovný doklad čl. 27, výdavkové pokladničné doklady čl. 28-37, uznesenie Okresného súdu Nitra zo dňa 25.01.2012, 02.04.2012, 18.07.2012 vo veci 32K/4/2012, výpis z LV č. 7305, č. 7755 z katastra nehnuteľností Nitra, výpisy zo živnostenského registra čl. 70-72, výpisy z obchodného registra čl. 73-74, výpis z LV 7360, č. 7305 z katastra nehnuteľností Nitra, výpis z evidencie vozidiel čl. 77- 80, výpis z LV č. 280, č. 7376, č. 7340, rozhodnutie Správy katastra Nitra v katastrálnom konaní zo dňa 30.06.2013, rozhodnutie jediného spoločníka zo dňa 01.01.2012, zmluva o pôžičke zo dňa 10.04.2010, 04.01.2010, 10.01.2010, príjmové pokladničné doklady čl. 118-120, interný doklad čl. 121, hlavná kniha analytickej evidencie čl. 122,123, vyhlásenie konateľa úpadcu zo dňa 20.11.2012, zoznam uzatvorených zmlúv za r. 2009, r. 2010, r. 2011, r. 2012, zoznam majetku úpadcu čl. 133-134, zoznam pohľadávok v konkurze čl. 131-132, hlavná kniha analytickej evidencie od 01.01.2012 do 31.12.2012.
9. Vykonaným dokazovaním zistil súd nasledovný skutkový stav: uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 25.01.2012, č. k. 32K/4/2012-27, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 02.02.2012, bolo začaté konkurzné konanie na dlžníka RODOS NR, s.r.o., IČO: 36 753 203, so sídlom: Lehotská
245/14, 949 01 Nitra. Uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 02.04.2012, č. k. 32K/4/2012-71, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 04.07.2012, súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka a za správcu bol ustanovený JUDr. Ladislav Barát. Uznesením zo dňa 18.07.2012, č. k. 32K/4/2012-162, bol odvolaný pôvodný správca a za správcu bol ustanovený Mgr. Ladislav Barát.
10. Žalovaný je od založenia spoločnosti RODOS NR, s.r.o., jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti. Žalovaný ako jediný spoločník a konateľ spoločnosti vložil do pokladne spoločnosti dňa 14.01.2010 sumu 500.000,- eur, čo preukazuje príjmový pokladničný doklad č. 5, na ktorom je ako účel platby uvedený vklad - zmluva. Dňa 23.04.2010 vložil žalovaný do pokladne spoločnosti sumu 450.000,- eur, pokladničný doklad č. 40. Ako účel platby je opäť uvedený vklad - zmluva. K zvýšeniu základného imania spoločnosti nedošlo. Dňa 31.12.2010 prijal jediný spoločník spoločnosti, žalovaný rozhodnutie o zaúčtovaní pohľadávky vo výške 950.000,- eur voči spoločníkovi za vklady kapitálu do spoločnosti, ktorými sa nezvyšuje základné imanie na účet Ostatné kapitálové fondy. Dňa 01.01.2012 prijal jediný spoločník spoločnosti, žalovaný rozhodnutie o preúčtovaní sumy 950.000,- eur na účet Ostatné záväzky voči spoločníkom a členom. Dňa 01.01.2012 bol vystavený interný doklad spoločnosti č. IDX20120001, ktorým došlo k preúčtovaniu sumy 950.000,- eur na účet Ostatné záväzky voči spoločníkom a členom s textom: preúčtovanie pôžičky Ing. VlaXX.XX.XXXX, Žalovaný súdu v priebehu súdneho konania predložil zmluvu o pôžičke zo dňa 04.01.2010, ktorú za dlžníka ako aj veriteľa podpísal žalovaný. V zmluve sa žalovaný zaviazal poskytnúť spoločnosti v priebehu mesiacov január až jún 2010 finančné prostriedky podľa potrieb dlžníka, maximálne do výšky 1.000.000,- eur. Splatnosť pôžičky bola dohodnutá do 31.12.2010. V rámci konkurzného konania konateľ úpadcu Ing. Z. M. vyhlásil, že Mgr. Ladislavovi Barátovi, SKP odovzdal všetky zmluvy spoločnosti, ktorých zoznam tvorí prílohu vyhlásenia. Zároveň vyhlásil, že neuzatvoril žiadne ďalšie zmluvy. V prílohe vyhlásenia je uvedený zoznam zmlúv uzatvorených úpadcom aj v roku 2010. Podľa tohto zoznamu uzatvoril úpadca v roku 2010 celkom 38 zmlúv, z toho jednu zmluvu o pôžičke dňa 17.08.2010 so spoločnosťou Rodos - reality s.r.o..
11. Z výpovede svedkyne T.. P. P. súd zistil, že žalovaný viedol účtovníctvo v programe MRP a interný doklad (čl. 26) ako aj výdavkové pokladničné doklady (čl. 28-37) sú vyhotovené v programe KROS, čo však nebránilo ich zaúčtovaniu.
12. Výdavkové pokladničné doklady vystavené úpadcom (čl. 28-37) preukazujú, že žalovanému boli z pokladne spoločnosti vyplácané peňažné prostriedky a to dňa 09.01.2012, 20.01.2012, 01.02.2012, 05.03.2012, 16.03.2012, 30.03.2012, 30.03.2012, 10.04.2012, 12.04.2012, 12.04.2012, spolu vo výške 626.534,85 eura ako vrátenie pôžičky.
13. Žalobca v konaní preukázal, že v konkurze si prihlásili pohľadávky viacerí veritelia, ktorých pohľadávky sa stali splatnými v roku 2010 resp. 2008, napr. E., INKUS s.r.o., TMS-MONTYS s.r.o..
14. Podľa § 57 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii ( ďalej ZoKR ), právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel.
15. Podľa § 58 ods. 1 ZoKR, právnym úkonom bez primeraného protiplnenia na účely tohto zákona je bezodplatný právny úkon dlžníka alebo odplatný právny úkon dlžníka, na ktorého základe dlžník poskytol alebo sa zaviazal poskytnúť plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako obvyklá cena plnenia, ktoré na jeho základe získal alebo má získať.
16. Podľa § 59 ods. 1 ZoKR, zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je právny úkon, ktorým dlžník úplne alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku inak splatnú až vyhlásením konkurzu, zabezpečil svoj záväzok neskôr, ako záväzok vznikol, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho záväzku vo svoj neprospech alebo inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom.
17. Podľa § 59 ods. 3 ZoKR, zvýhodňujúcemu právnemu úkonu možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia zvýhodňujúceho právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.
18. Podľa § 60 ods. 1 ZoKR, odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov (ďalej len „ukracujúci právny úkon“), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy.
19. Podľa § 60 ods. 2 ZoKR, ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.
20. Odporovateľnosť právnych úkonov je osobitný inštitút, ktorý slúži na ochranu veriteľov, je postihom za jeho právne dôsledky vo vzťahu k veriteľom dlžníka. Právnemu úkonu možno odporovať, ak spôsobí ukrátenie uspokojenia pohľadávok veriteľa, keď sa právnym úkonom dlžníka zmenší jeho majetok. Podľa § 57 a nasl. Zákona o konkurze a reštrukturalizácii možno odporovať len právnemu úkonu dlžníka. V prípade, že by jednou zo strán právneho úkonu alebo jedinou stranou právneho úkonu nebol dlžník, nebolo by možné právnemu úkonu odporovať. Odporovať možno iba právnemu úkonu, ktorý je platný, pretože neplatný právny úkon nemá právne účinky. V takomto prípade sa veriteľ môže určovacou žalobou domáhať určenia neplatnosti právneho úkonu.
21. Súd preto ako predbežnú otázku skúmal platnosť právneho úkonu, ktorého odporovateľnosti sa žalobca domáhal, a to v petite č. 1: uznanie záväzku vo výške 950.000,- eur formou prijatia rozhodnutia jediného spoločníka zo dňa 01.01.2012, v petite č. 2: vrátenie pôžičky žalovanému.
22. Rozhodnutie jediného spoločníka zo dňa 01.01.2012 sa nachádza v spise na čl. 114, žalobca ho kvalifikoval ako uznanie záväzku. Spoločník spoločnosti rozhodol o preúčtovaní sumy 950.000 eur z účtu 413 (ostatné kapitálové fondy) na účet 365 (ostatné záväzky voči spoločníkom a členom).
23. Podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.
24. Uznanie záväzku je podľa Obchodného zákonníka jednostranný právny úkon, ktorý si pre platnosť vyžaduje písomnú formu, dlžník ho musí adresovať (určiť) veriteľovi. Z obsahu úkonu, uznania záväzku musí byť zrejmé, ktorý záväzok dlžník uznáva, musí byť identifikovateľný (odkaz na zmluvu, faktúru) a odlíšiteľný od iných záväzkov. Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že dňa 01.01.2012 dlžník (obchodná spoločnosť RODOS NR, s.r.o.) neuznal záväzok voči žalovanému. Rozhodnutie bolo vyhotovené v písomnej forme, ale nie je určené veriteľovi, žalovanému. Ide o interný doklad spoločnosti, ktorý nie je adresovaný veriteľovi, nejedná sa o prejav vôle spoločnosti navonok, ale iba vo vnútri spoločnosti. Okrem toho z právneho úkonu dlžníka nie je zrejmé a jednoznačné, že uznáva svoj záväzok, záväzok nie je žiadnym spôsobom identifikovateľný, nie je uvedené voči komu tento záväzok dlžníka eviduje, prípadne ako a na základe čoho vznikol tak, aby bol nezameniteľný a nepochybný. Súd nemohol určiť neúčinnosť právneho úkonu, uznania záväzku dlžníka voči žalovanému zo dňa 01.01.2012, keď existenciu takéhoto právneho úkonu nemal preukázanú a preto žalobu v tejto časti zamietol.
25. Alternatívnym petitom sa žalobca domáhal určenia neúčinnosti právnych úkonov dlžníka, vrátenia pôžičky žalovanému výdavkovými pokladničnými dokladmi. Súd zamietol žalobu aj v tejto časti, pretože dospel k záveru, že vrátenie pôžičky je len právnym dôsledkom platne uzatvorenej zmluvy o pôžičke, ktorá mala byť v tomto prípade uzatvorená dňa 04.01.2010 a ktorá mala byť predmetom žaloby o neúčinnosti právneho úkonu. Aj v tomto prípade dospel súd k záveru, že zmluva o pôžičke zo dňa 04.01.2010 (čl. 116) nie je platným právnym úkonom, pretože vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania možno uviesť, že zmluva nebola uzatvorená dňa 04.01.2010, ale bola konateľom úpadcu, ktorý je zároveň žalovaným uzatvorená dodatočne, teda bola podpísaná neskôr ako 04.01.2010 a preto nemôže byť platná a uzatvorenie inej zmluvy o pôžičke dňa 04.01.2010 nemal súd preukázané. K tomuto záveru súd dospel na základe viacerých listinných dôkazov, príjmových pokladničných dokladov č. 5 zo dňa 04.01.2010, č. 40 zo dňa 23.04.2010, vyhlásenia konateľa úpadcu z dňa 20.11.2012 a prílohy k nemu. Na príjmových pokladničných dokladoch nie je uvedené, že ide o poskytnutie pôžičky, vo vyhlásení zo dňa 20.11.2012 takáto zmluva nie je uvedená a k preúčtovaniu sumy došlo až dňa 01.01.2012 na základe interného dokladu zo dňa 01.01.2012, hoci pôžička mala byť poskytnutá už v roku 2010. Keďže súd nemal preukázané, že medzi úpadcom a žalovaným došlo
k platnému uzatvoreniu zmluvy o pôžičke dňa 04.01.2010, ktorou sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobcovi pôžičku vo výške 950.000 eur, nemohol úpadca výdavkovými pokladničnými dokladmi zo dňa 09.01.2012, 20.01.2012, 01.02.2012, 05.03.2012, 16.03.2012, 30.03.2012, 10.04.2012, 12.04.2012 vracať žalovanému pôžičku. Zmluva o pôžičke zo dňa 04.01.2010 je podľa názoru súdu dodatočne vyhotovená za účelom zabezpečenia vrátenia finančných prostriedkov, ktoré žalovaný do spoločnosti vložil na zabezpečenie jej činnosti, bez zvýšenia základného imania.
26. Z dôvodu nepreukázania platných právnych úkonov súd žalobu v časti určenia neúčinnosti právnych úkonov zamietol.
27. Podľa § 63 ods. 1 ZoKR, ak ide o neúčinný právny úkon týkajúci sa veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty prevedenej z majetku dlžníka, sú tí, voči ktorým sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, povinní spoločne a nerozdielne poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú náhradu za túto vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu; ak sa však u niektorého z nich táto vec, právo alebo iná majetková hodnota nachádza, možno sa od nich namiesto peňažnej náhrady domáhať vydania tejto veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty. Proti tomu, voči komu sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, možno uplatniť vždy len toľko, koľko sa v dôsledku neúčinného právneho úkonu naň previedlo.
28. Podľa § 63 ods. 2 ZoKR, ak ide o neúčinný právny úkon, ktorým dlžník splnil svoj peňažný záväzok, veriteľ je povinný vrátiť plnenie dlžníka do dotknutej podstaty. Ak veriteľ plnenie vráti, pohľadávka zaniknutá splnením sa obnoví v pôvodnom rozsahu. Nárok na uspokojenie obnovenej pohľadávky možno v konkurze uplatniť ako pohľadávku proti dotknutej podstate, avšak len v rozsahu, v akom by obnovená pohľadávka bola uspokojená, ak by sa uplatnila prihláškou.
29. Právnym dôsledkom odporovateľnosti je právna neúčinnosť právneho úkonu, ktorý zostáva platný a neúčinnosť je len vo vzťahu k veriteľom dlžníka, ktorí si riadne a včas prihlásili svoju pohľadávku. Ak neúčinným právnym úkonom dlžník plnil svoj peňažný záväzok, nadobúdateľ, ktorý plnenie prijal, je povinný ho vrátiť do dotknutej podstaty. Keďže súd žalobu o neúčinnosť právnych úkonov zamietol, nemôže sa žalobca domáhať vrátenia plnenia do podstaty z neúčinného právneho úkonu podľa § 63 ZoKR.
30. Právny zástupca žalobcu v záverečnej reči na pojednávaní dňa 06.02.2017 súdu navrhol, aby v prípade posúdenia zmluvy o pôžičke ako neplatného právneho úkonu uložil žalovanému povinnosť zaplatiť do konkurznej podstaty sumu 626.534,85 eura titulom bezdôvodného obohatenia.
31. Z vyššie uvedeného odôvodnenia vyplýva, že súd považoval zmluvu o pôžičke zo dňa 04.01.2010 za neplatný právny úkon a taktiež dospel k záveru, že rozhodnutím jediného spoločníka zo dňa 01.01.2012 nedošlo k uznaniu záväzku dlžníka.
32. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
33. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
34. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
35. Nárok žalobcu, ktorým si od žalovaného uplatňoval plnenie do podstaty považoval súd za dôvodný, pretože v konaní bolo preukázané, že žalovaný prijal plnenie od úpadcu vo výške 626.534,85eura v roku 2010, nepreukázal existenciu platného právneho úkonu, ktorý by bol právnym titulom oprávňujúcim žalovaného plnenie prijať a preto žalobcovi priznal uplatnenú sumu titulom bezdôvodného obohatenia, ktoré žalovanému vzniklo prijatím plnenia z neplatného právneho úkonu respektíve bez právneho dôvodu.
36. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP, žalobca mal vo veci úspech len čiastočný a preto žiadna zo strán nemá na náhradu trov právo. Žalobca mal neúspech v časti rozhodnutia o neúčinnosti právnych úkonov a úspech v časti uplatneného plnenia do podstaty.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Krajský súd v Nitre prostredníctvom Okresného súdi Nitra písomne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku ( ďalej CSP ), v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 389 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.