Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Cpr/4/2016

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava I v Bratislave pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Doricovou v spore žalobkyne: X.. K. W., narodená XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX, XXX XX T. T. v zastúpení JUDr. Alexandra Vicová, advokátka, Advokátska kancelária Ondavská 7, 821 08 Bratislava proti žalovanému: ALEXANDRA & BV, s.r.o. so sídlom Zámocká 22, 811 01 Bratislava, IČO: 44 167 326 o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhrady mzdy takto

rozhodol:

I. Súd určuje, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 17.03.2016 dané žalovaným ako zamestnávateľom žalobkyni je neplatné.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy vo výške 2.040,13 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% p.a. zo sumy 2.040,13 eur odo dňa 22.03.2016 do zaplatenia do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Súd priznáva žalobkyni voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania.

IV. Žalovaný je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava I súdny poplatok vo výške 221,50 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 17.05.2016 domáhala voči žalovanému 14 news, s.r.o., IČO: 46 903 411 určenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 17.03.2016 dané jej žalovaným ako zamestnávateľom je neplatné a uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť jej náhradu mzdy vo výške 2.040,13 eur za výpovednú dobu 2 mesiacov spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% p.a. zo sumy 2.040,13 eur od 22.03.2016 do zaplatenia. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným uzavrela dňa 31.08.2015 pracovnú zmluvu ev. č. 017/2015, v zmysle ktorej jej vznikol dňom nástupu do práce 01.09.2015 pracovný pomer, ktorý bol dohodnutý na dobu neurčitú a bol dohodnutý výkon práce druhu Krajský redaktor pre Trenčiansky kraj. Žalobkyňa sa so žalovaným dohodla, že za výkon práce jej prináleží mesačná mzda pozostávajúca zo základnej a pohyblivej zložky mzdy tak, že pri nástupe do pracovného pomeru po dobu prvých 3 mesiacov jej patrí základná zložka mzdy 312,- eur, pohyblivá zložka mzdy 103 eur mesačne a po uplynutí 3 mesiacov jej patrí základná zložka mzdy 364,- eur, pohyblivá zložka mzdy 121 eur mesačne. Variabilnú časť odmeny bolo možné žalobkyni nepriznať jednostranným rozhodnutím žalovaného v zmysle Článku V. bodu 5.3. a 5.4. Pracovnej zmluvy. Splatnosť mzdy bola dohodnutá mesačne pozadu vždy v 20. kalendárny deň nasledujúceho mesiaca. Žalobkyňa so žalovaným uzavrela dňa 31.08.2015 Rámcovú zmluvu o použití slovenských a audiovizuálnych diel ev. 015/2015 podľa § 40 a nasl. podľa Zákona č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (Autorského zákona). Žalobkyňa ako autor sa so žalovaným s účinnosťou od 01.09.2015 na dobu neurčitú dohodla, že odmena za všetky slovesné a audiovizuálne diela, ktoré žalobkyňa ako autor žalovanému ako nadobúdateľovi licencie poskytne a následne uverejnení, je zložená z fixnej a variabilnej časti odmeny v období od 01.09.2015 do 30.11.2015

- fixná časť odmeny 330,- eur, variabilná časť odmeny 110,- eur a v období od 01.12.2015 - fixná časť odmeny 379,- eur, variabilná časť odmeny 126,- eur s tým, že splatnosť odmeny za príslušný kalendárny mesiac je najneskôr do 25. kalendárneho dňa nasledujúceho mesiaca. Žalovaný listom zo dňa 17.03.2016 ukončil so žalobkyňou pracovný pomer okamžite z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny podľa Článku X. bod 10.5 písmeno a) Pracovnej zmluvy (neospravedlnené absencie zamestnanca) a listom zo dňa 17.03.2016 vypovedal žalobkyni Rámcovú zmluvu podľa Článku VI. bod 6.2. s výpovednou lehotou jeden mesiac so začiatkom plynutia od 01.04.2016. Oba dokumenty boli žalobkyni doručené dňa 21.03.2016. Vo vzťahu k uzatvorenej Rámcovej zmluve žalobkyňa uviedla, že právny vzťah so žalovaným založený Rámcovou zmluvou má byť posudzovaný s prihliadnutím na všetky skutkové a právne okolnosti ako pracovný pomer, resp. ustanovenia Rámcovej zmluvy majú byť považované za imanentnú súčasť pracovnej zmluvy, ktorá bola ukončená zo strany žalovaného okamžite ku dňu 21.03.2016. Pracovná zmluva a Rámcová zmluva zakladali jeden neoddeliteľný právny vzťah a to pracovný pomer žalobkyne. Žalobkyňa nikdy neponúkala žalovanému slovesné autorské diela žurnalistického žánru a audiovizuálne diela žurnalistického žánru na účel predovšetkým tvorby tlačeného periodického dvojtýždenníka Naše Novinky a webového spravodajského portálu www.nasenovinky.sk tak ako to predpokladá článok I bod 1.1. a bod 1.2. Rámcovej zmluvy. Žalobkyňa vykonávala pre žalovaného závislú prácu t.j. vo vzťahu nadradenosti žalovaného a podriadenosti žalobkyne, osobne pre žalovaného, podľa pokynov žalovaného, v jeho mene a v pracovnom čase určenom žalovaným. Tomu, že činnosti vykonávané žalobkyňou pre žalovaného v zmysle Rámcovej zmluvy boli závislou prácou v zmysle Zákonníka práce nasvedčuje aj to, že licencia udelená žalobkyňou v prospech žalovaného v zmysle Článku II Rámcovej zmluvy zodpovedá úprave zamestnaneckého diela v zmysle § 50 Autorského zákona keď podľa bodu 2.1. mal žalovaný oprávnenie na vyhotovenie rozmnoženín diela, na spracovanie, zaradenie diel a/alebo ich rozmnoženín do súboru alebo iného diela alebo databázy, ktorá nie je autorským dielom, podľa bodov 2.1. a 2.3 mal oprávnenie vydávať diela prostredníctvom internetu na svojich webových stránkach pod svojim obchodným menom, prípadne pod menom „Naše Novinky“, rozširovať ich a verejne prenášať, podľa bodu 2.4 mu bola udelená výhradná licencia, ktorá sa vzťahuje na územie celého sveta, na neobmedzený počet použití a na celú dobu trvania majetkových práv autora, podľa bodu 2.6 mal oprávnenie nahradiť pri zverejnení diela meno autora autorskou značkou a podľa bodu 2.11 došlo k vylúčeniu kolektívnej správy práv autora vo vzťahu k predmetu zmluvy. Podľa žalobkyni účelom uzavretia Rámcovej zmluvy mohla byť snaha žalovaného o zníženie odvodov do zdravotnej a Sociálnej poisťovne. S prihliadnutím k tomu, že žalovaný označuje v Článku V bod 5.5. Pracovnej zmluvy pracovnú činnosť žalobkyne ako tvorivú pracovnú činnosť a tak je možné tvrdiť, že pracovné miesto žalobkyne zodpovedá minimálne 4. stupňu náročnosti práce v zmysle prílohy č. 1 Zákonníka práce, čo znamená, že mesačná sadzba minimálnych mzdových nárokov pre tento stupeň náročnosti pracovného miesta by mala byť v roku 2015 vo výške 608 eur, v roku 2016 vo výške 648 eur a nie vo výške 312 eur + 103 eur počas prvých 3 mesiacov resp. vo výške 364 eur + 121 eur od 01.12.2015. Z uvedeného potom vyplýva, že pracovná a Rámcová zmluva zakladali jeden neoddeliteľný právny vzťah a to pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným a možno tvrdiť, že žalovaný žalobkyni vyplácal mzdu každý mesiac v dvoch častiach /výplatách ako mzdu v zmysle Pracovnej zmluvy a ako odmenu (mzdu) v zmysle Rámcovej zmluvy. Vo vzťahu k určeniu neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobkyňa poukázala na ustanovenie § 70 Zákonníka práce, podľa ktorého okamžité skončenie pracovného pomeru musí urobiť zamestnávateľ písomne, musí v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom a musí ho v ustanovenej lehote doručiť zamestnancovi. Na strane žalobkyne neexistovali dôvody pre okamžité skončenie pracovného pomeru a tieto ani neboli na listine obsahujúcej okamžité skončenie pracovného pomeru skutkovo vymedzené. Žalobkyňa je zamestnancom so zdravotným postihnutím, ktorému podľa § 66 Zákonníka práce môže dať zamestnávateľ výpoveď len s predchádzajúcim súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, inak je výpoveď neplatná. Súhlas sa však nevyžaduje v prípadoch ak sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer a teda žalobkyňa mala za to, že žalovaný ukončil s ňou okamžite pracovný pomer z dôvodu, že sa chcel vyhnúť povinnosti žiadať príslušný úrad práce o súhlas so skončením pracovného pomeru. Vo vzťahu k náhrade mzdy pri okamžitom skončení pracovného pomeru ak žalobkyňa uviedla, že netrvá na tom, aby ju žalovaný ďalej zamestnával a teda platí, že jej pracovný pomer sa skončil dohodou ku dňu 21.03.2016 a uplatnila si podľa § 79 ods. 5 Zákonníka práce nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného zárobku podľa § 134 za výpovednú dobu dvoch mesiacov a to spolu v sume 2040,13 eur. Nárok na náhradu mzdy v uplatnenej sume odôvodnila žalobkyňa tým, že jej za obdobie september až november 2015 patrila mzda v celkovej výške 855 eur mesačne a od decembra 2015 do skončenia pracovného pomeru vo výške 990 eur mesačne. V mesiaci

október 2015 odpracovala 22 dní/176 hodín, v novembri 2015 21 dní/168 hodín, v decembri 2015 21 dní/168 hodín čo je spolu 64 dní /512 hodín. Hodinová mzda predstavuje sumu 4,9535 eur/hodina a priemerná mesačná mzda sumu 861,5523 eur/mesiac. Náhrada mzdy za obdobie dvoch mesiacov je vo výške 1.723,10 eur. Žalobkyňa si tiež uplatnila nárok na náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku 8 dní vo výške 317,024 eur (4,9535 eur x 8 dní). Celkovo sa voči žalovanému domáhala náhrady mzdy v sume 2.040,13 eur.

2. Žalovaný sa k riadne doručenej žalobe a pripojeným listinným dokladom nevyjadril. Žaloba s pripojenými listinnými dokladmi a uznesením súdu s výzvou na písomné vyjadrenie k žalobe podľa § 167 ods. 2 Civilného sporového poriadku a poučením podľa § 273 Civilného sporového poriadku a poučením o procesných právach a povinnostiach strán sporu bola žalovanému doručená dňa 28.09.2016 v zmysle § 106 ods. 1 písmeno b) v spojení s § 111 ods. 3 Civilného sporového poriadku, nakoľko žalovaný si zásielku súdu nevyzdvihol v odbernej lehote.

3. Podľa § 470 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte Civilného sporového poriadku) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

4. Žaloba žalobkyne bola podaná na súd za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, ale súd konal podľa ustanovení Civilného sporového poriadku, nakoľko z citovaného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku vyplýva, že v prebiehajúcom konaní sa uplatní tzv. princíp okamžitej použiteľnosti novej právnej úpravy, teda po nadobudnutí účinnosti Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.07.2016, sa v konaní postupuje podľa novej právnej úpravy.

5. Súd poučil strany sporu o procesných právach a povinnostiach strán sporu podľa § 160 Civilného sporového poriadku a podľa § 153 a § 154 Civilného sporového poriadku písomne.

6. Žalovaný sa k žalobe žalobkyne písomne nevyjadril, neuplatnil prostriedky procesnej obrany, neuviedol žiadne skutkové tvrdenia a nepoprel ani skutkové tvrdenia žalobkyne, nenavrhol vykonať dokazovanie a nevzniesol žiadne námietky.

7. Žalobkyňa podaním doručeným súdu dňa 20.01.2017 oznámila, že v zmysle Obchodného vestníka č. 9/2017, vydaného dňa 13.01.2017 je pôvodne žalovaná spoločnosť 14 news, s.r.o., IČO: 46 903 411 od 22.12.2016 zrušená a zanikla v dôsledku zlúčenia a jej právnym nástupcom je obchodná spoločnosť ALEXANDRA & BV, s.r.o., sídlo Zámocká 22, 811 01 Bratislava, IČO: 44 167 326. 7.1. Súd vzhľadom ku skutočnosti, že žalovaná spoločnosť 14 news, s.r.o., IČO: 46 903 411 zanikla v dôsledku zlúčenia skôr ako sa konanie právoplatne skončilo, rozhodol podľa § 64 Civilného sporového poriadku, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom obchodnou spoločnosťou ALEXANDRA & BV, s.r.o., so sídlom Zámocká 22, 811 01 Bratislava, IČO: 44 167 326. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.02.2017.

8. Súd na pojednávaní dňa 02.03.2017 konal v neprítomnosti žalovaného, keď žalovaný sa na nariadené pojednávanie vo veci nedostavil, doručenie predvolania na nariadený termín pojednávania mal riadne a včas vykázané dňom 02.02.2017, svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil a pojednávanie odročiť nežiadal. Žalovaný bol v predvolaní na nariadený termín pojednávania poučený, že v prípade ak sa na pojednávanie nedostaví a svoju neprítomnosť na pojednávaní včas a vážnymi okolnosťami neospravedlní, na návrh druhej strany rozhodne súd o žalobe rozsudkom pre zmeškanie (§274 .

9. Súd vykonal stranami všetky označené dôkazy a oboznámil listinné dôkazy - pracovná zmluva zo dňa 31.08.2015, Rámcová zmluva o použití slovesných a audiovizuálnych diel uzavretá podľa § 40 a nasl. Autorského zákona zo dňa 31.08.2015, okamžité skončenie pracovného pomeru z 17.03.2016,

výpoveď Rámcovej zmluvy o použití slovesných a audiovizuálnych diel zo dňa 17.03.2016, kópia obálky doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru, poskytnutie informácie Slovenskej pošty a.s. zo dňa 03.11.2016, výpis z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I oddiel Sro, vložka č. 85417/ B pre spoločnosť 14 news, s.r.o. zo dňa 24.01.2017, výpis z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I oddiel Sro, vložka č. 54115/B pre spoločnosť ALEXANDRA & BV, s.r.o. zo dňa 24.01.2017.

10. Súd mal v konaní po oboznámení sa s obsahom listinných dokladov a na základe tvrdenia žalobkyne, ktoré žalovaný nepoprel za preukázané, že 10.1. Žalobkyňa bola zamestnancom žalovaného, keď jej pracovný pomer u žalovaného vznikol na základe pracovnej zmluvy zo dňa 31.08.2015 a bol uzavretý na dobu neurčitú. Pracovný pomer vznikol dňom 01.09.2015. V pracovnej zmluve bola dohodnutá i skúšobná doba tri mesiace. Žalobkyňa bola prijatá do pracovného pomeru u žalovaného na výkon práce druhu „Krajský redaktor pre Trenčiansky kraj“. Žalobkyňa bola pri výkone práce priamo podriadená šéfredaktorovi. V rámci výkonu práce mala na vyžiadanie zamestnávateľa vykonávať v jeho prospech a za súčasnej aktívnej komunikácie s regionálnymi redaktormi prípravu podkladov určených regiónov Trenčianskeho kraja a mala vykonávať práce spočívajúce v príprave obsahovej štruktúry titulov Trenčianskeho kraja. Pracovný čas bol stanovený na 40 hodín týždenne. Mzda za vykonanú prácu podľa pracovnej zmluvy bola určená ako hrubá mzda pozostávajúca zo základnej a pohyblivej zložky mzdy a bola vo výške - pri nástupe do pracovného pomeru po dobu prvých troch mesiacoch základná mzda vo výške 312,- eur a pohyblivá zložka mzdy vo výške 103,- eur mesačne a po uplynutí troch mesiacov základná mzdy vo výške 364,- eur a pohyblivá zložka mzdy vo výške 121,- eur. Mzda (pohyblivá zložka mzdy a základná zložka mzdy) bola splatná pozadu za mesačné obdobie s výplatným termínom 20. kalendárny deň nasledujúceho kalendárneho mesiaca. 10.2. Žalobkyňa ako autor so žalovaným ako nadobúdateľom licencie uzatvorila dňa 31.08.2015 Rámcovú zmluvu o použití slovesných a audiovizuálnych diel podľa § 40 a nasl. Autorského zákona predmetom, ktorej žalobkyňa ako autor udelila súhlas žalovanému ako nadobúdateľovi na použitie slovesných autorských diel žurnalistického žánru a audiovizuálnych diel žurnalistického žánru, najmä videozáznamov, spravodajských spotov a iných audiovizuálnych záznamov ponúkaných autorom nadobúdateľovi licencie a prevzatých od neho nadobúdateľom licencie počas trvania zmluvného vzťahu založeného zmluvou. Účelom poskytnutej licencie bolo použitie diel nadobúdateľom licencie predovšetkým na tvorbu tlačeného periodického dvojtýždenníka Naše Novinky a webového spravodajského portálu www.nasenovinky.sk. Nadobúdateľ licencie (žalovaný) sa zaviazal zaplatiť autorovi (žalobkyni) autorské odmeny (honoráre) v súlade so zmluvou. Žalovaný ako nadobúdateľ licencie sa zaviazal zaplatiť žalobkyni (autorovi) autorskú odmenu (honorár) na základe objednávky vedúceho redakcie a za udelenie súhlasu na použitie diel v rozsahu dohodnutom v zmluve v období od 01.09.2015 do 30.11.2015 odmenu, ktorá sa skladala z fixnej časti odmeny vo výške 330,- eur a variabilnej časti odmeny vo výške 110,- eur a v období od 01.12.2015 fixnú časť odmeny vo výške 379,- eur a variabilnú časť odmeny vo výške 126,- eur. Splatnosť odmeny bola dohodnutá za príslušný kalendárny mesiac najneskôr do 25. dňa nasledujúceho mesiaca. Zmluva bola uzavretá od 01.09.2015 na dobu neurčitú a bolo ju možné ukončiť písomnou dohodou oboch zmluvných strán. Nadobúdateľ licencie podľa zmluvy mohol zmluvu vypovedať bez udania dôvodu v písomnej forme v lehote jedného mesiaca. 10.3. Žalovaný listom zo dňa 17.03.2016 podľa § 68 ods. 1 písmeno b) Zákonníka práce okamžite skončil so žalobkyňou pracovný pomer z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny s tým, že závažne žalobkyňa porušila pracovnú disciplínu v zmysle bodu 10.5 písm. a) pracovnej zmluvy. Tento skutok považoval za závažné porušenie pracovnej disciplíny a preto nebolo možné žalobkyňu ďalej v pracovnom pomere zamestnávať a to ani počas výpovednej doby. 10.4. Okamžité skončenie pracovného pomeru bolo žalobkyni doručované prostredníctvom poštového podniku doporučenou zásielkou s doplnkovou službou „doručenka“ bez poznámky do vlastných rúk. Zásielku žalovaného s Okamžitým skončením pracovného pomeru prevzal dňa 21.03.2016 otec žalobkyne. 10.5. Žalovaný listom zo dňa 17.03.2016 vypovedal žalobkyni Rámcovú zmluvu podľa Článku VI bod 6.2.2 s výpovednou lehotou jeden mesiac, ktorá začala plynúť dňom 01.04.2016. Výpoveď Rámcovej zmluvy bola doručovaná žalobkyni prostredníctvom poštového podniku a zásielku prevzal dňa 21.03.2016 otec žalobkyne.

11. Žalobkyňa považovala okamžité skončenie pracovného pomeru za neplatné z dôvodu, že na strane zamestnávateľa (žalovaného) neexistovali dôvody pre okamžité skončenie pracovného pomeru

a dôvody pre jeho skončenie ani neboli na listine obsahujúcej okamžité skončenie pracovného pomeru skutkovo vymedzené. Podľa žalobkyne žalovaný s ňou skončil okamžite pracovný pomer z dôvodu, že sa chcel vyhnúť povinnosti žiadať príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o súhlas so skončením pracovného pomeru výpoveďou, keďže žalobkyňa je zamestnancom so zdravotným postihnutím, ktorému v zmysle § 66 Zákonníka práce môže dať zamestnávateľ výpoveď z pracovného pomeru len s predchádzajúcim súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, inak je výpoveď neplatná. Súhlas príslušného úradu práce sa nevyžaduje však v prípade ak sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním mohol zamestnávateľ okamžite skončiť pracovný pomer. Okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné podľa žalobkyne i z dôvodu, že listina, ktorou žalovaný skončil so žalobkyňou pracovný pomer okamžite jej nebola doručená do vlastných rúk, teda spôsobom ako to ustanovuje v ustanovení § 38. Poštovú zásielku obsahom, ktorej bolo okamžité skončenie pracovného pomeru prevzal jej otec dňa 21.03.2016.

12. Podľa § 68 ods. 1 písmeno b) Zákonníka práce zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.

Podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 3 a 4.

Podľa § 70 Zákonníka práce okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Podľa § 38 ods. 1 Zákonníka práce písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy musia byť doručené zamestnancovi do vlastných rúk. To platí rovnako o písomnostiach týkajúcich sa vzniku, zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštovým podnikom ako doporučenú zásielku.

Podľa § 38 ods. 2 Zákonníka práce písomnosti doručované poštovým podnikom zamestnávateľ zasiela na poslednú adresu zamestnanca, ktorá je mu známa, ako doporučenú zásielku s doručenkou a poznámkou "do vlastných rúk".

Podľa § 74 Zákonníka práce výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak je neplatná. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa do desiatich kalendárnych dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedenej lehote nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo.

Podľa § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa § 79 ods. 4 písmeno b) Zákonníka práce ak zamestnávateľ skončil pracovný pomer neplatne a zamestnanec netrvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával, platí, ak sa so zamestnávateľom nedohodne písomne inak, že sa jeho pracovný pomer skončil dohodou, ak bol pracovný pomer neplatne skončený okamžite alebo v skúšobnej dobe, dňom, keď sa mal pracovný pomer skončiť. 13. Súd základ uplatneného nároku žalobcu posúdil podľa Zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce.

14. Súd po vyhodnotení vykonaného dokazovania a po právnom vyhodnotení veci dospel k záveru, že žaloba žalobkyne na určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru dané žalobkyni žalovaným dňa 17.03.2016 je dôvodná.

15. Žalobkyni bolo okamžité skončenie pracovného pomeru doručované prostredníctvom poštového podniku doporučenou zásielkou s doručenkou bez poznámky "do vlastných rúk". Zásielku obsahom, ktorej bolo okamžité skončenie pracovného pomeru prevzal dňa 21.03.2016 otec žalobkyne. Pracovný pomer žalobkyne sa mal skončiť týmto dňom. Táto skutočnosť vyplynula z tvrdenia žalobkyne, ktoré žalovaný nerozporoval a z oznámenia Slovenskej pošty a.s. zo dňa 03.11.2016, ako aj z obálky doručovanej písomnosti predloženej žalobkyňou k nahliadnutiu na pojednávaní dňa 02.03.2017. Žalobkyňa zákonom stanovenú lehotu na uplatnenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru okamžitým skončením v zmysle § 77 Zákonníka práce dodržala, keď žalobu o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru podala na súde dňa 17.05.2016.

16. Podmienkou okamžitého skončenia pracovného pomeru zamestnávateľa so zamestnancom je závažné porušenie pracovnej disciplíny zamestnanca, pričom okamžite skončiť pracovný pomer so zamestnancom môže zamestnávateľ len výnimočne. Pracovná disciplína je súhrn právnych povinností zamestnanca, ktoré vyplývajú z pracovnej zmluvy, pracovného poriadku a zo všeobecne záväzných právnych predpisov, s ktorými bol zamestnanec oboznámený. Zavinené nesplnenie či porušenie takejto povinnosti má za následok porušenie pracovnej disciplíny, ktoré môže zamestnávateľ postihnúť niektorým zo zákonom stanovených podmienok. Okamžité skončenie pracovného pomeru je výnimočným spôsobom rozviazania pracovného pomeru. Okamžite zrušiť pracovný pomer teda možno v prípadoch, ak so zreteľom na intenzitu porušenia pracovných povinností (závažným spôsobom) v konkrétnych pracovnoprávnych vzťahoch nie je žiaduce, aby pracovný pomer trval ďalej, čo aj len do skončenia výpovednej doby. Môže ísť pri tom o niekoľko násobné porušenie pracovnej disciplíny, ktoré len v súhrne dosahuje intenzitu závažného porušenia pracovnej disciplíny, alebo môže ísť o ojedinelé porušenie, ktoré vzhľadom na svoju intenzitu neumožňuje už ďalšie ponechanie zamestnanca v pracovnom zaradení z dôvodu udržania pracovnej disciplíny. V každom konkrétnom prípade je nutné prihliadnuť na osobu zamestnanca, dôležitosť ním vykonávanej práce, intenzitu, charakter, následky porušenia povinností a na všetky okolnosti toho konkrétneho prípadu. Dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru musí byť v okamžitom skončení pracovného pomeru uvedený takým spôsobom, aby bolo zrejmé, aké skutočné dôvody vedú zamestnávateľa k tomu, že rozväzuje pracovný pomer. Neuvedenie dôvodu na okamžité skončenie pracovného pomeru má za následok, že okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné. Uplatnený dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru musí byť skutkovo vymedzený takým spôsobom, aby bolo nepochybné, v akom konkrétnom konaní zamestnanca sa vidí a aby nebolo možné uplatnený dôvod dodatočne meniť. 16.1. Žalovaný ako zamestnávateľ v okamžitom skončení pracovného pomeru skutkovo nevymedzil dôvody pre okamžité skončenie pracovného pomeru, v okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 17.03.2016 len uviedol, že končí okamžite so žalobkyňou pracovný pomer podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, ktorú mala žalobkyňa porušiť v zmysle bodu 10.5 písm. a) pracovnej zmluvy. Podľa bodu 10.5 písm. a) pracovnej zmluvy zamestnávateľ môže okamžite skončiť so zamestnancom jeho pracovný pomer, ak zamestnanec závažným spôsobom porušil pracovnú disciplínu. Za porušenie pracovnej disciplíny závažným spôsobom s možnosťou okamžitého skončenia pracovného pomeru sa považujú neospravedlnené absencie zamestnanca. Zamestnávateľ (žalovaný) však neuviedol a nijakým spôsobom nekonkretizoval, kedy a akým spôsobom malo zo strany zamestnankyne (žalobkyne) dôjsť k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny, kedy mala mať neospravedlnené absencie a v ktorý/ktorých dňoch. Žalovaný teda dôvod riadne časovo nevymedzil tak, aby bolo možné ho preskúmať i z hľadiska plynutia a zachovania behu hmotnoprávnej lehoty a i z hľadiska materiálneho. Nijakým spôsobom nekonkretizoval dôvody, ktoré považoval za závažné porušenie pracovnej disciplíny zo strany žalobkyne, neuviedol akým konkrétnym konaním a kedy žalobkyňa mala mať neospravedlnené absencie. Keďže dôvody, pre ktoré zamestnávateľ okamžite skončil pracovný pomer so žalobkyňou neboli v okamžitom skončení pracovného pomeru skutkovo vymedzené a teda nie je zrejmé akým konkrétnym konaním žalobkyne malo dôjsť k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny, pričom s absenciou skutkového vymedzenia dôvodov zákon spája jeho neplatnosť, súd žalobe žalobkyne vyhovel a určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalovaným žalobkyni zo dňa 17.03.2016 je neplatné.

17. Okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 17.03.2016 dané žalovaným ako zamestnávateľom žalobkyni je neplatné i z dôvodu, že nebolo žalobkyni riadne doručené, keď jej nebolo doručené do vlastných rúk. V zmysle citovaného ustanovenia § 38 ods. 1, 2 Zákonníka práce písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa skončenia pracovného pomeru musia byť doručené zamestnancovi do

vlastných rúk a je ich možné doručiť poštovým podnikom ako doporučenú zásielku s doručenkou a poznámkou "do vlastných rúk". V konaní mal súd za preukázané, že žalobkyni bolo okamžité skončenie pracovného pomeru doručované prostredníctvom poštového podniku doporučenou zásielkou s doručenkou bez poznámky "do vlastných rúk". Zásielku obsahom, ktorej bolo okamžité skončenie pracovného pomeru prevzal dňa 21.03.2016 otec žalobkyne. Táto skutočnosť vyplynula z tvrdenia žalobkyne, ktoré žalovaný nerozporoval a z oznámenia Slovenskej pošty a.s. zo dňa 03.11.2016, ako aj z obálky doručovanej písomnosti predloženej žalobkyňou k nahliadnutiu na pojednávaní dňa 02.03.2017

18. Strany sporu znášajú zodpovednosť za skutkový stav a musia dokazovať svoje tvrdenia. Konanie je založené na kontradiktórnej zásade, podľa ktorej strana svoje tvrdenia musí preukazovať dôkazmi. Súd za stavu, keď v konaní neboli medzi stranami sporné skutkové tvrdenia, nakoľko žalovaný ako už súd uviedol vyššie sa k žalobe nijakým spôsobom nevyjadril a skutkové tvrdenia žalobkyne nerozporoval a ani nevzniesol žiadne procesné a ani hmotnoprávne námietky k žalobe, žalobe žalobkyni v časti uplatneného nároku na určenie, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 17.03.2016 dané žalovaným ako zamestnávateľom žalobkyni je neplatné. Žalobkyňa netrvala na tom, aby ju žalovaný naďalej zamestnával a ani sa so žalovaným nedohodla inak, preto sa pracovný pomer žalobkyni u žalovaného podľa § 79 ods. 4 písmeno b) Zákonníka práce skončil dohodou ku dňu 21.03.2016.

19. Podľa § 274 Civilného sporového poriadku na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami. Podľa § 275 Civilného sporového poriadku odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného obsahuje stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.

20. Súd v zmysle citovaných zákonných ustanovení Civilného sporového poriadku rozhodol vo veci nároku žalobkyne o zaplatenie náhrady mzdy rozsudkom pre zmeškanie tak, že žalobe žalobkyne v časti žaloby o náhradu mzdy v celom rozsahu vyhovel a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy vo výške 2.040,13 eur za výpovednú dobu dvoch mesiacov s úrokom z omeškania vo výške 5% p.a. zo sumy 2.040,13 eur od 22.03.2016 do zaplatenia, všetko spolu do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Súd rozhodol vo veci rozsudkom pre zmeškanie, keď mal za preukázané splnenie zákonom stanovených podmienok na rozhodnutie o žalobe rozsudkom pre zmeškanie podľa § 274 Civilného sporového poriadku. Žalobkyňa navrhla súdu rozhodnúť o nároku na náhradu mzdy rozsudkom pre zmeškanie, žalovaný sa na nariadené pojednávanie vo veci dňa 02.03.2017 nedostavil, na pojednávanie bol riadne a včas predvolaný, svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil a o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie bol riadne poučený.

21. Predmetom tejto časti žaloby bolo zaplatenie náhrady mzdy v súvislosti s neplatným skončením pracovného pomeru a náhrady za nevyčerpanú dovolenku v rozsahu 8 dní spolu s uplatneným príslušenstvom, úrokmi z omeškania.

22. Podľa § 79 ods. 5 Zákonníka práce v prípadoch ustanovených v odseku 4 písm. b) zamestnanec má nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného zárobku podľa § 134 za výpovednú dobu dvoch mesiacov.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 129 ods. 1 Zákonníka práce mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak.

Podľa § 129 ods. 3 Zákonníka práce pri skončení pracovného pomeru vyplatí zamestnávateľ zamestnancovi mzdu splatnú za mesačné obdobie v deň skončenia pracovného pomeru, ak sa nedohodli inak, najneskôr však v najbližšom výplatnom termíne nasledujúcom po dni skončenia pracovného pomeru.

Podľa § 130 ods. 2 Zákonníka práce mzda sa vypláca vo výplatných termínoch dohodnutých v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve. So zamestnancom vykonávajúcim domácku prácu možno dohodnúť výplatu mzdy aj za dodanie každej skompletizovanej pridelenej práce.

Podľa § 132 Zákonníka práce ustanovenia § 129 až 131 sa vzťahujú rovnako aj na náhradu mzdy a náhradu za čas pracovnej pohotovosti, ak ide o ich splatnosť, výplatu a vykonávanie zrážok.

Podľa § 134 ods. 1 Zákonníka práce priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len "priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Do zúčtovanej mzdy podľa prvej vety sa nezahŕňa mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku (§ 96 ods. 3) a do obdobia odpracovaného zamestnancom sa nezahŕňa čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku.

Podľa § 134 ods. 2 Zákonníka práce rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak.

23. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

24. Súd o nároku žalobkyne voči žalovanému na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku teda podľa úspešnosti žalobkyne v konaní tak, že určil, že žalobkyňa má voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania.

25. Podľa § 2 ods. 2 Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však žalovaný alebo odporca nemá v konaní o rozvod manželstva, o určenie neplatnosti alebo o určenie neexistencie manželstva, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi, a v konaní pred správnym súdom.

26. Žalobkyňa bola v konaní od platenia súdneho poplatku oslobodená podľa ustanovenia. § 4 ods. 2 písm. d) Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších zmien a doplnkov a žalovaný od poplatku oslobodený nebol. V konaní súd žalobe vyhovel a preto súd s poukazom na ustanovenie § 2 ods. 2 citovaného Zákona č. 71/1992 Zb. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava I súdny poplatok za podanú žalobu vo výške 221,50 eur. Súdny poplatok pozostáva z poplatku za určovací petit vo výške 99,50 eur podľa Položky 1 písmeno b) Sadzobníka súdnych poplatkov a z

poplatku z priznanej výšky náhrady mzdy vo výške 122,00 eur podľa Položky 1 písmeno a) Sadzobníka súdnych poplatkov (6% zo sumy 2040,00 eur).

Poučenie:

Proti výroku II. tohto rozsudku odvolanie nie je prípustné okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia (§ 356 ods. 1 písmeno b Civilného sporového poriadku). Ak žalovaný z ospravedlniteľných dôvodov zmeškal lehotu na podanie vyjadrenia podľa § 273 písm. a), môže podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel, návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie spolu s vyjadrením. Ak súd, ktorý rozsudok pre zmeškanie vydal, návrhu vyhovie, rozsudok pre zmeškanie uznesením zruší a začne vo veci opäť konať (§ 277 Civilného sporového poriadku). V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 Zákona. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti). Proti výroku I., III., IV. tohto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolacie dôvody). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku). V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.