Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_3C-214-2015.pdf
PDF · 118.9 KB
Case nature
Area
Subarea
3C/214/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa sudcom Mgr. Vladimírom Gurkom v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, pr. zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovaným: 1/ S. K., nar. X.X.XXXX, bytom N. XXX/XX, N. Y. a 2/ F. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX/XX, N. Y. v konaní o zaplatenie 9 646,27 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaní sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2 796,08 eur, úrok z omeškania do 11.8.2013 vo výške 313,31 eur, úrok z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 2 796,08 eur od 12.8.2013 do zaplatenia, a to v splátkach vo výške 40,00 eur mesačne počnúc mesiacom marec 2017 so splatnosťou splátky k poslednému dňu v mesiaci s tým, že omeškaním so zaplatením čo i len jednej splátky sa stáva splatný celý dlh.
II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.
III. Súd žalovaným n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovaným zaplatenia sumy vo výške 9 646,27 eur, kapitalizovaného úroku z omeškania do 21.2.2011 do 11.8.2013 vo výške 313,80 eur, úroku z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 9 646,27 eur od 12.8.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.6.2013 bola pohľadávka uplatnená v tomto konaní postúpená N. sporiteľňou, a.s. Tomášikova 48, Bratislava na žalobcu. Právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovanými v 1. a 2. rade dňa 3.3.2009 zmluvu č. XXXXXXXXX (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovaným peňažné prostriedky. Podmienky čerpania a splácania peňažných prostriedkov a ďalšie náležitosti sú uvedené v zmluve a Všeobecných obchodných podmienkach. Po právnom rozbore týkajúcom sa posúdenia zmluvy o úvere ako absolútneho obchodu a nemožnosti aplikovať na takýto právny vzťah ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) ďalej žalobca uviedol, že pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predstavovala sumu 10 407,19 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 7 722,29 eur, riadneho úroku vo výške 1 923,98 eur, úroku z omeškania vo výške 704,11 eur a ostatného príslušenstva vo výške 56,81 eur. Sumu 56,81 eur predstavujúcu ostatné príslušenstvo a sumu 704,11 eur predstavujúcu úrok z omeškania si žalobca neuplatňuje. Podľa zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 6 000 eur, ktorý mal byť splácaný v splátkach po 99,86 eur vždy k 20. dňu v mesiaci. Žalobca si uplatňuje v tomto konaní splátky úveru splatné od 20.2.2011 do 20.2.2019 v počte 97 v celkovej výške 9 646,27 eur. Splátky pôvodne splatné od 20.8.2013 do 20.2.2019 sa stali splatnými dňa 11.8.2013, kedy
žaloba vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Zároveň v žalobe uviedol spôsob výpočtu kapitalizovaného úroku z omeškania.
3. Na podporu svojich skutkových tvrdení pripojil k žalobe zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 3.3.2009, zmluvu o postúpení pohľadávok č. 0655/2013/CE zo dňa 27.6.2013 a časť jej prílohy týkajúcu sa postúpenia pohľadávky uplatnenej v tomto konaní, 2 pokusy o zmier zo dňa 13.2.2014 adresované každému zo žalovaných, oznámenie N. sporiteľne, a.s. o postúpení pohľadávok zo dňa 9.7.2013, Všeobecné obchodné podmienky spol. Slovenskej sporiteľne, a.s. účinné od 15.1.2009 (ďalej len „VOP“).
4. Na výzvu súdu na predloženie oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru a následne na vyjadrenie sa k splneniu podmienok na postúpenie pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách (ďalej len „ZoB“) žalobca oznámil, že nedisponoval informáciou od svojho právneho predchodcu, že by vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, preto túto vyhlásil samotný žalobca podaním zo dňa 22.7.2013. Keďže k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru zo strany žalobcu došlo neskôr, ako k jej vyhláseniu jeho právnym predchodcom, trval žalobca na podanej žalobe v celom rozsahu. Následne na druhú výzvu predložil súdu vyjadrenie, v ktorom zhrnul úhrady žalovaných a poukázal na to, že predložil relevantné oznámenie postupcu žalovaným o postúpení pohľadávok, ktoré bez ďalšieho zakladá jeho aktívnu legitimáciu a súd má povinnosť z takéhoto oznámenia vychádzať bez toho, aby skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení pohľadávok. Pritom poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4 Obo 210/01. Žalobca ďalej v súvislosti s platnosťou postúpenia pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 ZoB predložil svoj výklad tohto ustanovenia. Vyslovil názor, že § 92 ods. 8 ZoB nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. V tomto smere poukázal aj na názor doc. JUDr. Kristiána Csacha, PhD., LL.M., že účelom § 92 ods. 8 ZoB je úprava výnimiek z bankového tajomstva, toto ustanovenie nehovorí nič o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávky. Z vyššie uvedeného vyvodil žalobca názor, že doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 ZoB nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky, s nedoručením takejto výzvy môžu byť spojené iba sankcie podľa zákona o bankách. Napriek uvedenému poukázal na výzvu jeho právneho predchodcu zo dňa 16.2.2010, ktorou jeho právny predchodca splnil všetky podmienky upravené v § 92 ods. 8 ZoB. Táto výzva nebola zasielaná doporučene, ale považuje sa za doručenú v zmysle bodu 10.3. VOP. K svojmu druhému vyjadreniu pripojil prehľad transakcií na úverovom účte žalovaných, výzvu svojho právneho predchodcu zo dňa 16.2.2010 adresovanú žalovanému v 1. rade, oznámenia svojho právneho predchodcu o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 20.5.2013 adresované obom žalovaným spolu s dvoma doručenkami od oboch žalovaných, výzvy žalobcu k úhrade zo dňa 22.7.2013 adresované obom žalovaným a podací hárok č. EPH000912977 a oznámenia svojho právneho predchodcu o postúpení pohľadávok zo dňa 9.7.2013 adresované obom žalovaným.
5. Dňa 26.6.2014 bolo súdu doručené oznámenie Občianskeho združenia slovenských spotrebiteľov AZ, IČO: 42 264 154 a následne dňa 9.9.2014 bolo súdu doručené oznámenie právneho zástupcu Občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, ktorými oznámili súdu vstup do konania na strane žalovaných ako vedľajší účastník v zmysle v tom čase platného a účinného § 93 ods. 2 O.s.p. Súd o prípustnosti vedľajšieho účastníctva uvedených združení rozhodol uznesením č.k. 3C/214/2015-80 zo dňa 25.1.2016. Vzhľadom na zmenu procesných predpisov s účinnosťou od 1.7.2016, ktorá sa dotkla aj postavenia vedľajších účastníkov podľa § 93 ods. 2 O.s.p., bolo bývalým vedľajším účastníkom oznámené, že môžu zastupovať stranu sporu, na podporu ktorej vstúpili do konania, resp. môžu vystupovať ako osobitný subjekt, ak s tým strana, na ochranu ktorej chcú vystupovať, súhlasí s tým, že súhlas strany súd nemá doposiaľ nemá k dispozícii. Zároveň boli upovedomení, že bez splnenia týchto podmienok s nimi súd ďalej konať nebude, avšak účinky ich úkonov do 30.6.2016 zostávajú zachované a súd na nich bude prihliadať. Bývalí vedľajší účastníci sa k veci nevyjadrili.
6. Žalovaní sa k žalobe po jej doručení nevyjadrili.
7. Žalobca na výzvu súdu týkajúcu sa preukázania splnenia podmienok podľa § 53 ods. 9 uviedol, že ak by aj súd považoval vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru jeho právnym predchodcom za neúčinné, mohol by v konaní posúdiť vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru vykonané žalobcom. Postup, ktorý žalobca zvoli, je pritom v súlade s výkladom § 53 ods. 9 OZ v odbornej literatúre (Občianske práva s vysvetlivkami), z ktorého citoval. Žalobca listom zo dňa 22.7.2013 upozornil žalovaných, že si toto právo
uplatňuje a zároveň ho vyzval na úhradu pohľadávky v lehote 15 dní odo dňa prevzatia tohto podania, t.j. k zosplatneniu úveru prišlo až márnym uplynutím tejto lehoty. Vzhľadom na tieto skutočnosti považoval uplatnený nárok za dôvodný v celom rozsahu.
8. Na pojednávaní dňa 3.3.2017 právny zástupca žalobcu trval na podanej žalobe, pričom po predbežnom právnom posúdení súdom poukázal na výzvu jeho právneho predchodcu zo dňa 16.2.2010, ktorým boli žalovaní vyzvaní na zaplatenie aktuálneho dlhu a mal za to, že touto preukázal žalobca aj splnenie podmienok podľa § 53 ods. 9 OZ.
9. Žalovaní na uvedenom pojednávaní nepopreli, že im bol poskytnutý úver od právneho predchodcu žalobcu, ktorý splácali, kým mal žalovaný v 1. rade prácu. Asi polovicu úveru splatili, potom žalovaný v 1. rade prišiel o prácu, poberal iba dávky v hmotnej núdzi, preto nemali na splácanie. Popísali spôsob, ako riešili odklad splátok, počas tohto obdobia splácali úver v splátkach po 50 eur mesačne. Následne úver prestali splácať úplne. Peniaze použili na opravu staršieho domu, ktorý im pridelilo mesto do nájmu. Zároveň požiadali o možnosť splácať dlh v splátkach vzhľadom na ich osobné, príjmové a výdavkové pomery, ktoré popísali a na preukázanie svojich tvrdení predložili súdu krátkou cestou rozhodnutia ÚPSVaR v Starej Ľubovni č. SL3/OHN,NVaŠSD/SOC/2017/13520-0040 zo dňa 11.1.2017 a č. SL3/ OHN,NVaŠSD/SOC/2017/13520-42 zo dňa 13.2.2017.
10. Súd sa oboznámil so skutkovými tvrdeniami strán sporu a na základe vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu tak, ako súd uvedené vyššie, zistil tento skutkový stav:
Právny predchodca žalobcu uzavrel dňa 3.3.2009 so žalovanými úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX. Na základe tejto zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovaným úver vo výške 6 000 eur. Žalovaní sa zaviazali splatiť úver v 119 mesačných splátkach splatných k 20. dňu v mesiaci po 99,86 eur so splatnosťou prvej splátky dňa 20.4.2009 a poslednej splátky dňa 20.2.2019. Za spracovanie úveru bol dohodnutý poplatok vo výške 122,78 eur a za správu úveru poplatok vo výške 1,99 eur mesačne. Celkové náklady spojené s úverom predstavovali sumu 6 078,61 eur, ročná úroková sadzba bola určená fixne na 15,10 % ročne, ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) bola v zmluve uvedená vo výške 17,70 %, priemerná hodnota RPMN vo výške 17,91 % ročne. Žalovaní uhradili právnemu predchodcovi žalobcu celkovo sumu 1 107,38 eur (z toho sumu 122,78 eur na spracovateľský poplatok). Právny predchodca žalobcu ku dňu 17.5.2013 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, čo žalovaným oznámil listom zo dňa 20.5.2013. Zásielky s týmto oznámením prevzali obaja žalovaní dňa 30.5.2013. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 0655/2013/CE zo dňa 27.6.2013 bola pohľadávka z úverovej zmluvy postúpená žalobcovi. Podľa prílohy k tejto zmluve celková pohľadávka ku dňu postúpenia činila 10 407,19 eur a pozostávala z istiny vo výške 7 722,29 eur, riadneho úroku vo výške 1 923,98 eur, úroku z omeškania vo výške 704,11 eur a ostatného príslušenstva vo výške 56,81 eur.
11. Súd po zhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná.
12. Podľa § 497 Obch. zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
13. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpísania zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
14. Podľa § 1 ods. 2 písm. a) a b) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpísania zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
15. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
16. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
17. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
18. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
19. Podľa § 39 OZ zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
20. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
21. Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 1.5.2014, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
22. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
23. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
24. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
25. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného do 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
26. Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
27. Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovanými zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Súd pritom vychádzal z okolností uzavretia úverovej zmluvy, jej náležitostí, povahy zmluvných strán a použitia finančných prostriedkov. Je zrejmé, že právny predchodca žalobcu ako veriteľ konajúci v rámci svojej podnikateľskej činnosti dočasne
poskytol žalovaným, ktorí uspokojovali svoje súkromné potreby, teda vystupovali ako spotrebitelia, peňažné prostriedky na základe zmluvy o úvere. Uvedenú skutočnosť ani nikto nenamietal. V takomto prípade okrem úpravy zmluvy o úvere je potrebné prihliadať aj na úpravu zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý je úpravou „lex specialis“ k úprave Obchodného zákonníka a takáto zmluvu musí mať náležitosti upravené týmto zákonom. Zároveň je potrebné skúmať, či práva a povinnosti zmluvných strán nie sú v rozpore s ustanoveniami Občianskeho zákonníka, a to §§ 52 a nasl., ktoré obsahujú úpravu spotrebiteľských zmlúv.
28. Súd sa v prvom rade vysporiadal s otázkou aktívnej legitimácie.
29. Pri skúmaní aktívnej vecnej legitimácie súd zisťuje, či žalobca je nositeľom práva vyplývajúceho z hmotného práva. Túto súd skúma vždy. V danom prípade ide o právo vyplývajúce zo zmluvy o úvere poskytnutého bankou, ktoré bolo postúpené tretej osobe, čiže v tomto prípade aktívna legitimácia úzko súvisí so splnením podmienok upravených v § 92 ods. 8 Zákona o bankách (ďalej len „ZoB“) v nadväznosti na splnenie podmienok § 53 ods. 9 OZ.
30. V § 92 ods. 8 ZoB sú upravené 2 základné podmienky pre možnosť banky postúpiť svoje pohľadávky tretej osobe, a to omeškania dlžníka s plnením aspoň časti peňažného záväzku viac ako 90 dní a písomná výzva banky pred postúpením pohľadávky. V prípade postúpenia pohľadávok súd skúma, či pohľadávka bola skutočne postúpená. Ak pred postúpením pohľadávky musia byť splnené určité podmienky, je súd oprávnený skúmať aj splnenie týchto podmienok. Rozhodnutie NS SR, na ktoré poukazoval žalobca týkajúce sa platnosti postúpenia pohľadávok, je podľa názoru súdu nepoužiteľné na daný prípad, pretože súd neskúmal platnosť postúpenia pohľadávky z dôvodu nepreukázania relevantného oznámenia o postúpení pohľadávky, ale z dôvodu, či boli splnené podmienky vyžadované osobitným zákonom k tomu, aby mohlo k postúpeniu dôjsť. Podmienka písomnej výzvy doručená dlžníkovi podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách je podľa názoru súdu podmienkou, ktorá musí byť splnená, aby banka mohla pohľadávku postúpiť. Právny predchodca žalobcu v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zároveň vyzval žalovaných na úhradu dlžnej sumy. Toto oznámenie bolo žalovaným doručené na adresu pobytu. Citovaný § 92 ods. 8 ZoB neupravuje presne lehotu, v akej má byť výzva dlžníkovi pred postúpením pohľadávky zaslaná. Logicky by však malo ísť o primeraný čas pred postúpením pohľadávky, čo v danom prípade bolo splnené. Súd preto akceptoval výzvy právneho predchodcu žalobcu v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru ako výzvu pred postúpením pohľadávky.
31. V súvislosti s podmienkami postúpenia pohľadávky bankou a s tým súvisiacou otázkou aktívnej legitimácie žalobcu sa súd zároveň vysporiadal s otázkou možnosti postúpenia nezosplatnenej pohľadávky. Konajúci súd je toho názoru, že banka má právo postúpiť iba splatné pohľadávky. Súd vychádzal z gramatického a logického výkladu prvej a druhej vety § 92 ods. 8 ZoB. Banka má právo postúpiť peňažný záväzok, ak je dlžník v omeškaní viac ako 90 dní a banka ho písomne vyzvala na jeho zaplatenie. V prvej časti druhej vety § 92 ods. 8 ZoB zákon uvádza, že banka nemôže uplatniť toto právo (t.j. postúpiť pohľadávku), ak dlžník uhradil omeškaný peňažný záväzok. Dlžník je v omeškaní so splnením povinnosti vtedy, ak neplnil v čase, kedy mal plniť. V prípade platenia úveru je dlžník v omeškaní po uplynutí doby splatnosti tej ktorej splátky. So zaplatením celého úveru, resp. jeho zostatku je dlžník v omeškaní buď až po uplynutí splatnosti poslednej splátky úveru alebo po predčasnom zosplatnení celého úveru. Podľa názoru súdu je preto potrebné v tomto kontexte vykladať pojem „peňažný záväzok“ aj v prvej vete cit. ustanovenia, teda že ide o peňažný záväzok, s ktorým je dlžník v omeškaní.
32. Právo veriteľa zosplatniť celý dlh v spotrebiteľskej zmluve, ktorý sa plní v splátkach (t.j. aj splácanie úveru) upravuje cit. § 53 ods. 9 OZ. Predpokladom na využitie tohto práva veriteľa je omeškanie spotrebiteľa so splatením splátky aspoň tri mesiace a keď súčasne veriteľ upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Súd mal preukázané, že žalovaní boli v omeškaní s viac ako troma splátkami úveru ku dňu 17.5.2013, ku ktorému právny predchodca žalobcu zosplatnil úver. Súd však nemal preukázané, že by zosplatneniu úveru predchádzala výzva zaslaná žalovaným, v ktorej by ich upozornil na uplatnenie tohoto práva. Výzva právneho predchodcu žalobcu zo dňa 16.2.2010, na ktorú poukazoval žalobca, nespĺňa náležitosť upravenú v cit. § 53 ods. 9 OZ, teda žalovaní v nej neboli upozornení na uplatnenie práva veriteľa požadovať celý dlh. Z logiky veci pritom vyplýva, že ak má ísť o výzvu pred zosplatnením celého dlhu, malo by ísť o výzvu zaslanú krátko pred skutočným zosplatnením dlhu, nie o výzvu 3 roky pred týmto úkonom veriteľa. V tomto smere
preto žalobca neuniesol dôkazné bremeno a aj jeho úvahy o doručení tejto výzvy sú vzhľadom na nedostatok náležitosti tejto výzvy bezpredmetné. Za tohto stavu súd dospel k záveru, že neboli splnené podmienky na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru zo strany právneho predchodcu žalobcu, teda tento mohol postúpiť žalobcovi iba pohľadávky vo výške zodpovedajúcej splatným splátkam úveru ku dňu postúpenia pohľadávok. Aplikujúc požiadavku preferencie platnosti právneho úkonu (vyjadrenú vo viacerých rozhodnutiach Ústavného súdu SR, napr. v náleze ÚS SR sp. zn. I. ÚS 640/2014 z 1. apríla 2015) súd preto považoval zmluvu o postúpení pohľadávok za platnú iba v časti splatného dlhu ku dňu postúpenia pohľadávok na žalobcu.
33. Pri posúdení výšky splatného dlhu ku dňu postúpenia pohľadávky súd pristúpil k preskúmaniu, či úver poskytnutý žalovaným, spĺňal všetky náležitosti podľa zákona o spotrebiteľských úveroch platného a účinného v čase uzavretia zmluvy, pričom dospel k záveru, že zmluva obsahovala všetky podstatné náležitosti k posúdeniu vhodnosti a výhodnosti úveru pre žalovaných.
34. Súd vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy ďalej skúmal, či uplatňovaný nárok nie je uplatňovaný v rozpore so zákonom, alebo z neprijateľných podmienok, resp. či nárok žalobcu neoslabuje nejaká právna skutočnosť, ako napr. premlčanie, na čo súd pri spotrebiteľských vzťahoch prihliada v zmysle cit. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. aj bez návrhu. V zmysle výkladu Sekcie legislatívy MS SR sa má toto ustanovenie aplikovať režimom okamžitej aplikability procesných noriem, t.j. na všetky prípady v čase rozhodovania a z tohto dôvodu nebolo zavedené ani osobitné prechodné ustanovenie, ktoré by účinky posúvalo na veci rozhodované po účinnosti predmetnej právnej úpravy.
35. Súd nijako nepopiera argumenty, že úver je absolútnym obchodom a že na úver dopadá tretia časť Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“) bez ohľadu na povahu účastníkov úverovej zmluvy. Zmluva uzavretá v danom prípade je však v zmysle vyššie uvedeného zároveň aj zmluvou spotrebiteľskou. Je pravdou, že názory na aplikáciu OZ alebo ObZ na otázku premlčania v spotrebiteľských vzťahoch nie sú jednotné. Súd sa v tomto prípade na základe nižšie uvedených úvah priklonil k názoru, že na otázku premlčania je v danom prípade potrebné aplikovať ustanovenia OZ.
36. Je náležité a plne v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, že v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov (ako napr. premlčanie) na tieto vzťahy je dôvodné aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské právo (porovnaj rozsudok NS SR vo veci 5MCdo 20/09, rozsudok OS Banská Bystrica vo veci 61Cb 221/09). S účinnosťou zákona č. 150/2004 Z.z. (1.4.2004) došlo k zásadnej zmene spotrebiteľského práva. Nevýhodnejšie zmluvné klauzuly ObZ oproti zneniu OZ sa dostali do rozporu s novým ustanovením § 54 ods. 1 OZ, podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa, spotrebiteľovi sa ani inak nesmie zhoršiť jeho postavenie. Použitie nevýhodnejšieho podnikateľského práva a nie občianskeho práva na spotrebiteľský právny vzťah, vrátane premlčania, predstavuje takéto zhoršenie postavenia spotrebiteľa. Uvedenému názoru nasvedčuje aj novoprijatá právna úprava § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorej „na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva“. Aj keď táto úprava je účinná až od 1.4.2015, súd ju použil ako interpretačnú pomôcku pri aplikovaní jednej z dvoch vyššie uvedených právnych úprav premlčania.
37. Premlčacia doba začína plynúť od dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Pri povinnosti splácať dlžnú sumu v splátkach je možné vykonať právo k tej ktorej splátke deň nasledujúci po splatnosti danej splátky. Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie 97 splátok, z ktorých prvá (uplatňovaná vo výške 59,71 eur) je splatná dňa 20.2.2011. Žaloba bola súdu doručená dňa 3.3.2014, teda po uplynutí 3-ročnej doby od jej splatnosti. Nárok na zaplatenie prvej uplatnenej splátky preto súd považoval za premlčaný.
38. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že právny predchodca žalobca mohol platne postúpiť iba splátky splatné do dňa postúpenia, t.j. do 27.6.2013. Po zohľadnení premlčania prvej splátky a vychádzajúc zo žaloby, v ktorej je vymedzený predmet konania, potom súd považoval nárok za dôvodný v časti týkajúcej sa zaplatenia 28 splátok po 99,86 eur od splátky splatnej dňa 20.3.2011 po splátku splatnú dňa 20.6.2013, čo spolu činí 2 796,08 eur. V tejto časti mal súd preukázanú aktívnu legitimáciu žalobcu a žalobe v tejto časti vyhovel, pričom vzhľadom na skutočnosť, že úver bol poskytnutý obom žalovaným spoločne, súd ich na zaplatenie zaviazal spoločne a nerozdielne. Vo zvyšku uplatňovaných splátok, resp. zvyšku dlžnej sumy súd nemal preukázanú aktívnu legitimáciu
žalobcu, preto v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Názor žalobcu, že ak súd bude považovať za právne neúčinné zosplatnenie dlhu jeho právnym predchodcom, môže prihliadnuť na zosplatnenie dlhu priamo žalobcom, súd považuje za bezpredmetný, pretože ak právny predchodca žalobcu platne nepostúpil celú pohľadávku voči žalovaným na žalobcu, nemohol žalobca zosplatniť dlh, ktorý mu nebol postúpený.
39. Žalobca si uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 8,50 % ročne, a to jednak kapitalizovaný odo dňa nasledujúceho po splatnosti z tej ktorej splátky do 11.8.2013 a následne zo zostatku dlhu od 12.8.2013 do zaplatenia. Keďže ide o peňažný dlh, žalobcovi vznikol nárok požadovať aj úrok z omeškania v sadzbe určenej podľa § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. účinným do 31.1.2013 (keďže záväzkový vzťah vznikol pred 1.2.2013), ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, t.j. o 8 percentuálnych bodov vyššej ako bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením prvej splátky bola 1,00 %, následne sa táto sadzba zvyšovala a znižovala, pričom najnižšia úroková sadzba bola pri poslednej priznanej splátke vo výške 0,50 %, teda žalobca má právo požadovať úrok z omeškania minimálne vo výške 8,50 % ročne. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania v tejto výške, preto mu ho súd ako zákonný priznal, avšak iba z priznaných splátok, resp. z ich súčtu. Kapitalizovaný úrok z omeškania súd priznal žalobcovi zo splátok splatných od 20.3.2011 do 20.6.2013, a to vypočítaný do 11.8.2013 (podľa žaloby), čo spolu činí sumu 313,31 eur a následne priznal súd úrok z omeškania zo sumy 2 796,08 eur od 12.8.2013 do zaplatenia, vychádzajúc z dátumu, od ktorého si uplatnil úrok z omeškania z celej dlžnej sumy žalobca v žalobe. V prevyšujúcej časti týkajúcej sa zaplatenia úrokov z omeškania nad súdom priznaný rozsah súd žalobu zamietol.
40. Zároveň súd vzhľadom na osobné pomery žalovaných povolil splácanie dlžnej sumy v splátkach. Žalovaní žijú iba z dávok v hmotnej núdzi, ktorých výška v mesiaci október a november 2016 predstavovala sumu okolo 192 eur, od 1.12.2016 bola zvýšená na sumu 220,80 eur a od 1.1.2017 bola zvýšená na sumu 284 eur. Okrem toho poberajú rodinné prídavky vo výške 94 eur. Iné príjmy nemajú. Nájomné platia vo výške 75 eur mesačne, ďalej platia nedoplatky na elektrine a na vode cca 700-1000 eur, ktoré splácajú mesačne podľa svojich možností vo výške od 30-50 eur mesačne, voči žalovanej v 2. rade sa vedie exekúcia na vymoženie asi 160 eur, ktorý dlh platí v splátkach vo výške 10 eur mesačne. Za drevo, ktoré kupujú od mesta, im sťahujú 4-5 mesiacov po cca 30 eur mesačne. Na druhej strane žalobca je spoločnosť okrem iného podnikajúca aj v oblasti vymáhanie pohľadávok, ktorá splatením dlhu v splátkach nebude nejako významne obmedzená vo svojej činnosti. Súd preto povolil žalovaným splácať dlh v splátkach, ktoré súd určil vo výške 40 eur mesačne. Súd pritom prihliadol aj na skutočnosť, že dobrovoľné splnenie dlhu (aj keď rozdelené na splátky) je pre žalobcu výhodnejšie, ako neuhradenie dlhu a jeho následné vymáhanie prostredníctvom exekúcie, pričom žalobca za dobu dlhšieho splnenia dlhu bude kompenzovaný úrokmi z omeškania. Ide pritom o minimálnu splátku, teda žalovaní môžu kedykoľvek uhradiť aj vyššiu čiastku. Zároveň súd splácanie dlhu podmienil jeho riadnym a včasným splácaním, teda ak žalovaní neuhradia čo len jednu splátku riadne a včas, môže žalobca požadovať zaplatenie celého zvyšku dlžnej sumy.
41. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
42. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 9 646,27 eur, úspešný bol v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 2 796,08 eur, čo vo vzťahu k celkovo žalovanej sume predstavuje úspech v 28,99 %, kým žalovaní boli úspešní v prevyšujúcej časti, čiže v 71,01 %. Po započítaní pomeru úspechu a neúspechu oboch účastníkov boli žalovaní úspešní v 42,02 % a v tomto rozsahu by mali právo na náhradu trov konania. Žalovaní si však žiadne trovy neuplatnili a ani zo spisu nevyplýva, že by im nejaké trovy vznikli, preto súd rozhodol, že im nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.