Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23C-72-2016.pdf
PDF · 80.18 KB
Case nature
Area
Subarea
23C/72/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III, v konaní pred sudkyňou JUDr. Nadeždou Weisovou, v spore žalobcu v 1. rade: P.. U. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. 6, W., žalobcu v 2. rade: F.. X. Q., nar. XX.XX.XXXX. bytom P. 6, W., proti žalovanému: B. E. - L., so sídlom Q. 2, W., IČO: 43XXXXXX, v zastúpení: JUDr. Alan Strelák, advokát, AK STRELÁK & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Na vŕšku 12, Bratislava, IČO: 31 819 702, o odovzdanie hnuteľnej veci,
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 15.06.2016 sa žalobcovia domáhali, aby súd zaviazal žalovaného na vydanie hnuteľnej veci alebo zaplatenia istiny vo výške 1 600,- eur.
2. V žalobe tvrdili, že dňa 23.11.2011 v Bratislave, na Kapucínskej 7 v predajni žalovanej - Gallery uzatvoril žalobca v 1. rade za prítomnosti svojej manželky - žalobcu v 2. rade, ústnu dohodu s majiteľkou predajne - žalovaným o sprostredkovaní predaja obrazu olejomaľby ,,Pohľad na fontánu a židovskú synagógu“ od neznámeho autora za sumu 1 600,- eur s tým, že z tejto sumy si mal žalovaný nechať 20%- nú sprostredkovateľskú províziu, pričom podľa ústnej dohody bolo dohodnuté, že akákoľvek manipulácia s obrazom musí byť najprv odsúhlasená žalobcami. Na základe tejto dohody žalovaný tento obraz prevzal. Žalovaný napriek viacerým výzvam zo strany žalobcov, aby tento zverený obraz vrátil späť, nakoľko sa ho nepodarilo predať za požadovanú sumu, tak neurobil. Dňa 30.04.2013 telefonicky oznámil žalobcom, že predmetný obraz predal za sumu 60,- eur a peniaze si ponechal. Uvedené protiprávne konanie žalobca v 1. rade následne oznámil na príslušnom policajnom inšpektoráte, pričom doposiaľ zo strany policajných orgánov nebola uvedená vec riadne ukončená.
3. Žalovaný sa podaním zo dňa 03.02.2017 vyjadril k žalobe tak, že žalovaný popiera skutočnosti uvedené v žalobe, nakoľko žalovanému po prevzatí obrazu na jeho predaj bolo jasné, že tento obraz nemá hodnotu, nakoľko išlo o neregistrovaný obraz od neznámeho autora. Žalobcovia s obrazom nepredložili žiadne znalecké posudky, potvrdenie autora, resp. iný doklad. Na základe reálneho zváženia, žalovaný na základe dlhoročných skúseností v danej oblasti žalobcom navrhol, že sa obraz pokúsi predať za najvyššiu cenu, pričom od žalobcov nepožadoval protiplnenie. S týmto postupom žalobcovia súhlasili a predaj obrazu ponechali v réžii žalovaného, na základe bezcennosti obrazu netrvali na písomnej zmluve. Žalobcovia majú v sporovom konaní povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a tieto skutočnosti preukázať konkrétnymi dôkazmi. Žalovaný sa vyjadril i k pasívnej vecnej legitimácii, na základe skutočnosti, že ak sa žalobcovia domáhajú od žalovaného vydania obrazu, ktorý nemá u seba v držbe viac ako tri roky a nemá vedomosť o aktuálnom držiteľovi obrazu, je to dôvod na zamietnutie žaloby. V neposlednom rade sa žalovaný vyjadril k premlčaniu. Medzi stranami nie je sporná skutočnosť, že k oznámeniu žalovaného o predaní obrazu neznámemu záujemcovi došlo dňa 30.04.2013, kedy sa žalobcovia dozvedeli o údajnom porušení povinnosti žalovaného, ktorá spočívala v povinnosti vyžiadania súhlasu od žalobcov s predajom obrazu.
4. Podľa § 177 č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie.
5. Podľa § 181 ods. 1 CSP po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v neprítomnosti.
6. Podľa § 184 ods. 2 CSP ak došlo k odročeniu pojednávania z dôvodov uvedených stranou a tieto dôvody neboli súdu následne preukázané alebo ich nemožno považovať za dôležité, súd môže rozhodnúť, že na ďalšie návrhy o odročenie pojednávania nebude prihliadať.
7. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie dňa 02.03.2017, na ktorom spor po vykonanom dokazovaní meritórne rozhodol v neprítomnosti žalobcov, ktorí svoju účasť na pojednávaní ospravedlnili dňa 28.02.2017 z dôvodu naplánovanej cesty mimo Bratislavu, o čom nepredložili žiadny doklad. Súd konal v neprítomnosti žalobcov z dôvodu, že dôležitým dôvodom, pre ktorý strana sporu sa nemôže dostaviť na pojednávanie, posudzuje súd podľa konkrétnych okolností prípadu a môže ich preveriť len zo skutočností, ktoré sú mu známe v čase posudzovania žiadosti o odročenie termínu pojednávania. Ak bolo prekážkou účasti na pojednávaní ich naplánovanie pobytu mimo Bratislavy, nestačí na splnenie podmienky ,,dôležitého dôvodu“, že žalobcovia takúto skutočnosť súdu oznámili, naopak je primerané žiadať, aby preukázali ich odcestovanie. Žalovanému bolo predvolanie na pojednávanie doručené dňa 30.01.2017 podľa § 106 ods. 3 CSP, na pojednávanie sa dostavil právny zástupca žalovaného i žalovaný.
8. Podľa § 181 ods. 1 CSP po vyvolaní veci a úkonoch podľa § 180 žalobca prednesie podstatný obsah žaloby a vyjadrení podľa § 167. Žalovaný má právo vyjadriť sa k prednesu žalobcu. Strana môže odkázať na svoje písomné podanie.
9. Podľa § 181 ods. 1 CSP o úkonoch podľa odseku 1 súd určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci. To neplatí, ak tak už postupoval pri predbežnom prejednaní sporu.
10. Podľa čl. 8 CSP strany sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci samej a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
11. Po vyvolaní veci sa právny zástupca žalovaného vyjadril k žalobe a trval na svojom písomnom podaní zo dňa 03.02.2017, že žalobcovia neniesli dôkazné bremeno, nepredložili relevantné dôkazy, ktoré by potvrdili ich tvrdenia, nepreukázali výšku škody, príčinnú súvislosť medzi konaním žalovanej a vzniknutou škodou a v konečnom dôsledku nepreukázali existenciu uzavretej dohody a taktiež poukázali na vznesenú námietku premlčania nároku žalobcov.
12. Súd mal na základe tvrdenia žalobcov v žalobe a vyjadrenie žalovaného k žalobe za nesporné, že žalobcovia sa so žalovaným ústne dohodli o pokuse sprostredkovaní predaja obrazu olejomaľby „Pohľad na fontánu a židovskú synagógu od neznámeho autora.“, obraz mu odovzdali. Žalobcovia spolu s obrazom nepredložili žiaden znalecký posudok, respektíve iný dokument, ktorý by vypovedal o hodnote obrazu. Taktiež súd považuje za nespornú skutočnosť, že žalovaný dňa 30.04.2013 telefonicky oznámil žalobcovi v 1. rade, že obraz predal vo výške 60,- eur.
13. Dôkazným bremenom sa v zmysle ustálenej judikatúry (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24.06.2010 sp. zn. 5Obo 52/2010) rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli preukázané jej tvrdenia, že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola alebo nemohla byť preukázaná, a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť nebola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu , ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o o tú stranu sporu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Ak tu existovali dôkazy na podporu tvrdenia žalobcu, že žalovaný mal dohodnúť sprostredkovanie predaja obrazu ,,Pohľad na fontánu a židovskú synagógu za sumu 1 600,- eur s tým, že si žalovaná mala ponechať 20 percentnú sprostredkovateľskú províziu a že akákoľvek manipulácia s obrazom musí byť vopred odsúhlasená žalobcami, bolo úlohou súdu rozhodnúť, ktoré označené a navrhnuté dôkazy stranami sporu zákonným spôsobom vykoná, dôkazy vyhodnotiť podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo za konania najavo podľa § 185 CSP.
14. Keďže žalobcovia nepreukázali skutočnosti, ktoré preukazujú ich ohrozené alebo porušené právo, neuniesli dôkazné bremeno o nimi tvrdených skutočnostiach, že žalobca so žalovaným uzatvorili ústnu dohodu o sprostredkovaní predaja predmetného obrazu za sumu 1 600,- eur s tým, že si žalovaná z tejto sumy mala ponechať 20%-nú províziu, nepreukázali výšku škody a povinnosť žalovaného vyžiadať si od žalobcov súhlas s predajom predmetného obrazu. Procesný následok spojený s neunesením dôkazného bremena žalobcu v danom prípade znamená zamietnutie žaloby.
15. Zároveň sa súd prvej inštancie zaoberal aj vznesenou námietkou premlčania, ktorú v konaní vzniesol žalovaný s poukazom na § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Pri posúdení premlčania nároku na vydanie veci alebo zaplatenia sumy 1600 eur, súd vychádzal z oznámenia žalovaného o predaji obrazu neznámemu záujemcovi dňa 30.04.2013. Súd prvej inštancie má za to, že žalobcovia svoj nárok neuplatnili v objektívnej premlčacej dobe - v dobe kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz uplatniť na súde, teda len čo mohla byť dôvodne podaná žaloba. Štandardná premlčacia doba podľa Občianskeho zákonníka je tri roky. Súd má za to, že žalobcovia mohli svoj nárok uplatniť najskôr dňa 01.05.2013, objektívna premlčacia doba uplynula 01.05.2016, pričom žaloba bola podaná na súde dňa 15.06.2016. Na základe uvedeného, vznesená námietka žalovaného bola dôvodná.
16. Podľa § 255 ods. 1 CSP. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
17. Podľa § 262 ods. 1 a 2 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
18. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jeho úspechu vo veci. Žalovaný mal v spore plný úspech.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.