Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6T/32/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Beátou Šuťakovou na hlavnom pojednávaní dňa 12. júna 2024 v Prešove takto

rozhodol:

Obžalovaný:

A. B. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom A. D. E. XXX, E. A.,

je vinný, že

- v presne nezistený čas a deň, začiatkom mesiaca jún r. 2022 v obci E. A., F. G., využil dôverčivosť maloletej H., nar. XX.XX.XXXX pod zámienkou povozenia na kolobežke, ju odviezol do blízkosti železničnej stanice do časti zvanej „pri jarku", vzal do ruky palicu, ktorú tam našiel a pod hrozbou zbitia po bruchu, donútil maloletú V.R. k tomu, aby ho rukou sexuálne uspokojila tým spôsobom, že chytil jej ruku, priložil si ju na svoj obnažený pohlavný úd a opakovane ňou pohyboval po svojom pohlavnom úde, až do jeho vyvrcholenia, následne maloletú odviezol domov a prikázal jej o tejto udalosti mlčať,

teda

- donútil iného k iným sexuálnym praktikám a čin spáchal na chránenej osobe, dieťati,

čím spáchal

- zločin sexuálne násilie podľa , s poukazom na .

Za to mu súd ukladá

Podľa s použitím , pri existencii poľahčujúcej okolnosti podľa , , a neexistencii priťažujúcej okolnosti podľa a trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov.

Podľa s použitím výkon trestu podmienečne odkladá a ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe .

Podľa určuje skúšobnú dobu podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody v trvaní 5 (piatich) rokov.

Podľa povinnosť spočívajúcu v príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo sa uchádzať preukázateľne o zamestnanie.

Podľa ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov podal dňa 19.5.2023 obžalobu na obvineného A. B. C. pre zločin sexuálne násilie podľa , s poukazom na na skutkovom základe ako vo výroku rozhodnutia.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný A. B. C. v zmysle urobil vyhlásenie, že je vinný zo skutku, ktorý sa mu kladie za vinu. Na to súd s odkazom na znenie postupoval v zmysle , , , a , kde obžalovaný uviedol, že rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, ako obvinený bol poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, bola im daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a s obhajcom sa mohol radiť o spôsobe obhajoby, rozumie právnej kvalifikácii skutkov ako trestných činov, bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy kladené mu za vinu a dobrovoľne sa priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako trestný čin uvedený v obžalobe.

Zároveň súd poučil obžalovaného, že súdom prijaté vyhlásenie o vine, je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa .

V zmysle , súd zistil stanovisko procesných strán, ktoré navrhli, aby súd vyhlásenie obžalovaného prijal.

Z vykonaného dokazovania aj v prípravnom konaní mal súd jednoznačne preukázané, že skutok sa stal tak, ako je uvedené v obžalobe a dopustil sa ho obžalovaný a nakoľko súd nemal žiadne pochybnosti o tom, že sa skutok stal, ani o jeho právnej kvalifikácii, uznesením rozhodol, že vyhlásenie prijíma a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná a na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie súvisiace s rozhodnutím o treste, náhrade škody a ochrannom opatrení.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom znalca MUDr. Kornélie Fabišíkovej, prečítaním a oboznámením listinných dôkazov ako aj znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného PhDr. Julianou Kordovánovou, znalkyňou z odboru Psychológia, odvetvie Klinická psychológia detí a odvetvie Klinická psychológia dospelých a zistil nasledovné:

Na hlavnom pojednávaní vypočutá MUDr. Kornélia Fabišíková, znalkyňa z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria, ktorý vypracovala znalecký posudok č. XX/ XXXX k osobe A. B. C. uviedla, že obžalovaný v čase skutku netrpel ani toho času netrpí na žiadnu chorobu v zmysle psychózy. Ide u neho o nevyrovnaný vývin simplexnej (jednoducho štruktúrovanej) osobnosti, s rozumovými schopnosťami v pásme ľahkej mentálnej retardácie s nedostatkom empatie, s poruchami sociálnej adaptácie a s poruchami správania v anamnéze. Mentálna retardácia predstavuje vrodenú a mentálnu poruchu rozumových schopností (inteligencie), ktorá postihuje rozumové schopnosti a správanie. Obžalovaný s ohľadom na jeho intelektovú vyspelosť v čase spáchania skutku bol schopný rozpoznať protiprávnosť a nebezpečnosť svojho konania pre spoločnosť. Jeho ovládacia schopnosť bola vzhľadom na impulzivitu, nízku mieru auto regulácie pri organickej poruche osobnosti podstatne zmenšená. Znalkyňa nezistila vymiznutie týchto schopností. Obžalovaný chápe zmysel trestného konania. V čase spáchania skutku sa nejednalo o kvalitatívnu poruchu vedomia so zmätenosťou a dezorientáciou. Motivácia činu obvineného má základ v jeho menej diferencovanej štruktúre osobnosti,

s organickými zmenami centrálneho nervového systému, nižšom intelekte, nedostatočných morálnych zábranách, nedostatočnej empatii k prežívaniu druhého, nezdržanlivosti a impulzivity. Čo sa týka ďalšej prognózy, v prípade preukázania viny vzhľadom na simplexnú jednoduchú štruktúru osobnosti obvineného, jeho nižší intelekt a organickú poruchu osobnosti, obžalovaný sa môže dopustiť v budúcnosti trestnej činnosti, ale nedá sa ani vylúčiť ani potvrdiť, či aj činnosti obdobného charakteru, keďže je ešte vo vývine. Vzhľadom k tomu, že jeho pobyt na slobode z hľadiska psychiatrického, bez adekvátnej psycho-farmakologickej liečby by mohol byť pre spoločnosť nebezpečný, z medicínskeho hľadiska je indikované nariadenie ochranného psychiatrického liečenia ambulantnou formou za účelom tlmenia impulzivity pri základných diagnózach ktorými trpí. Keďže u obvineného nebola zistená závislosť od alkoholu ani od iných návykových látok, preto nie sú dôvody k nariadeniu žiadnej formy ochranného protialkoholického ani protitoxikomanického liečenia. Patickú opitosť znalkyňa nezistila. K prípadnej sexuálnej deviácii obžalovaného znalkyňa uviedla, že zvažovala aj túto alternatívu, no nenašla náznaky podobného správania a ani nedisponovala objektívnymi podkladmi, ktoré by v nej vzbudili pochybnosť o sexuálnej deviácii.

Z prečítaného posudku vypracovaného PhDr. Julianou Kordovánou týkajúceho sa poškodenej mal. H. D. vyplýva, že jej intelektové a rozumové schopnosti sa nachádzajú v pásme podpriemernej inteligencie, sú však postačujúce na to, aby pochopila predmet veci, o ktorej bola vypočúvaná a vedela sa k nej sebe vlastným, jednoduchým spôsobom vyjadriť. Poškodená je správne orientovaná miestom a osobou. V časovaných úsekoch sa orientuje len približne, č o je dané nízkym vekom, nie narušeným vedomím. Pamäťové schopnosti zodpovedajú veku a intelektu a nie je badať výraznejšie konfabulačné tendencie V prospech všeobecnej vierohodnosti poškodenej hovorí, že táto dokáže správne vnímať a interpretovať jednoduché sociálne situácie a v neprospech vek poškodenej a tým pádom ľahšia ovplyvniteľnosť. V prospech špecifickej vierohodnosti hovorí, že výpoveď poškodenej na výsluchu je relatívne zhodná s výpoveďou na súdnoznaleckom dokazovaní. Výpoveď obsahuje aj menej podstatné detaily, je zrejmé, že ide o vlastné zážitky.

Z posudku ďalej plynie, že nebadať ovplyvňovanie poškodenej inou osobou. Poškodená pozná obžalovaného odmalička, často bol u nich doma na návšteve, bol pre ňu dôveryhodnou a známou osobou. Poškodená nemá snahu poškodiť obžalovanému, ani ho chrániť. O udalosti vypovedá na základe vlastne prežitých zážitkov, tak ako si ich pamätá. Poškodená bezprostredne po prežitej udalosti horšie spala, v noci sa budila, cez deň bola zamyslenejšia. Držala v sebe tajomstvo, ktoré držať nechcela a ani nedokázala. Vedela, že s obžalovaným robili niečo nesprávne. Myslela si, že je chyba v nej a rodičia budú po nej kričať, uľavilo sa jej, keď to povedala babke a celkom sa jej uľavilo, keď ju podporili aj rodičia. Jej psychický stav sa následne rýchlo zlepšil.

Z tohto posudku tiež plynie, že poškodená je z hľadiska svojho nízkeho veku osobou, ktorá ľahko podlieha manipulácii, čo využil aj obžalovaný, kde využil jej naivitu a zvedavosť. Poškodená je však vo veku, v ktorom sa sexuálny pud ešte len vyvíja, preto vnímala skôr násilný než sexuálny kontext situácie. So zážitkom sa za podpory svojich blízkych dobre psychicky vysporiadala a nemá v dôsledku jeho psychickú traumu. Je predpoklad, že poškodená na svoj zážitok časom zabudne a do puberty, keď sa začína vyvíjať pohlavný pud si ho nebude pamätať. V dôsledku toho sa normálny sexuálny vývoj menovanej nejaví byť ohrozený.

Z oboznámených listín súd zistil, že s odkazom na správu FNsP J.A Reimana Prešov, obžalovaný nebol doposiaľ hospitalizovaný a liečený na Psychiatrickom oddelení FNsP J.A. Reimana Prešov a nie je vedený v Psychiatrickej ambulancii FNsP J.A Reimana Prešov.

Súčasťou spisu sú lekárske správy vo vzťahu k psychologickým vyšetreniam obžalovaného, ktoré boli objektivizované znaleckým posudkom MUDr. Fabišíkovej.

Obžalovaný je podľa správy Sociálnej poisťovne poberateľom invalidného dôchodku.

Podľa správy o povesti vypracovanej starostom obce Šarišské Michaľany nebolo voči obžalovanému vedené žiadne priestupkové konanie, obecný úrad nemá vedomosť o žiadnej skutočnosti, ktorá by nasvedčovala tomu, že nevedie riadny život.

Vo výpise z Ústrednej evidencie priestupkov MV SR má obžalovaný zaznamenané 4 priestupky na úseku dopravy a 1 priestupok podľa § 49 ods. 1 písm. e) priestupkového zákona.

Obžalovaný A. B. C. nebol doposiaľ súdne trestaný.

Súd uzavrel, že keďže obžalovaný vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného vo výrokovej časti tohto rozsudku, súd považoval za preukázané, že sa skutok stal a že ho spáchal práve obžalovaný, a teda obžalovaný svojim konaním naplnil všetky znaky zločinu sexuálne násilie podľa , s poukazom na .

Podľa , trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu vychádzal z rozhodných okolností uvedených v , pričom prihliadol najmä na spôsob spáchania skutku a jeho následok zavinenie, pohnútku, osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy, ako aj na pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností v súlade s citovaným , kde zistil prevahu poľahčujúcich okolností, keď skutočnosť, že obžalovaný svoje konanie oľutoval posúdil ako poľahčujúcu okolnosť podľa . Súd prihliadol aj na tú okolnosť, že obžalovaný doposiaľ viedol riadny život ( ). Pri ukladaní trestu zohľadnil aj vek obžalovaného ( ). Z priťažujúcich okolností v zmysle súd nezistil žiadnu.

v jeho osobitnej časti za pre zločin sexuálne násilie podľa , umožňuje uložiť trest odňatia slobody v rozmedzí 7 až 12 rokov.

Súd pri ukladaní trestu zohľadnil postoj obžalovaného premietnutý do jeho vyhlásenia v zmysle na hlavnom pojednávaní a je toho názoru, že trest ukladaný v rámci trestnej sadzby ustanovenej zákonom by bol neprimerane prísny a na dosiahnutie individuálnej a generálnej prevencie postačí aj trest odňatia slobody uložený pod spodnou hranicou trestnej sadzby, a to v trvaní 3 rokov, kde mal za to, že sú splnené aj podmienky podľa na mimoriadne zníženie trestu. Za mimoriadne významnú okolnosť považoval teda vyššie uvádzaný postoj obžalovaného a tiež prihliadol na závery znaleckého posudku MUDr. Fabiškovej, v zmysle ktorého obžalovaný v čase spáchania skutku bol schopný rozpoznať protiprávnosť a nebezpečnosť svojho konania pre spoločnosť, no jeho ovládacia schopnosť bola vzhľadom na nízku mieru auto regulácie pri organickej poruche osobnosti podstatne zmenšená.

Pri ukladaní trestu súd zohľadnil okrem charakteru skutku, spôsobu jeho spáchania, berúc do úvahy aj následok, kde v dôsledku konania obžalovaného zameraného na vlastné sexuálne uspokojenie, toto zasahovalo do slobody rozhodovania poškodenej osoby o svojom sexuálnom živote, a to prostredníctvom jej prinútenia k sexuálnej praktike (praktikám), no na druhej strane poškodená sa podľa záverov znaleckého posudku PhDr. Kordovánovej so zážitkom sa za podpory svojich blízkych dobre psychicky vysporiadala a nemá v dôsledku jeho psychickú traumu, kde zároveň normálny sexuálny vývoj menovanej nejaví sa byť ohrozený. Súd však konanie obžalovaného nebagatelizuje, preto aj keď dospel k záveru, že na obžalovaného nie je potrebné pôsobiť trestom odňatia slobody spojeným s jeho výkonom, ale účel trestu je možné dosiahnuť aj samotnou hrozbou trestu (berúc do úvahy všetky poľahčujúce okolnosti, vrátane záverov znaleckého posudku MUDr. Fabišíkovej), a preto výkon trestu podmienečne odložil, ale určil maximálnu skúšobnú dobu v zmysle , teda v trvaní 5 rokov, kde túto maximálnu dobu považoval za primeranú (vzhľadom na povahu a charakter skutku kladeného mu za vinu obžalovanému) na preukázanie, či aj len hrozba trestu postačí na to, aby sa do budúcna vyvaroval akémukoľvek protiprávnemu konaniu, lebo bude povinný v skúšobnej dobe viesť riadny život, kde v opačnom prípade sa vystaví riziku, že súd a to už aj v priebehu skúšobnej doby rozhodne, že sa neosvedčil a nariadi výkon trestu odňatia slobody, ktorý mu bol podmienečne odložený.

Súd zároveň obligatórne ukladal obžalovanému aj probačný dohľad na jeho správaním v skúšobnej dobe a zároveň ukladal aj povinnosť spočívajúcu v príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo sa uchádzať preukázateľne o zamestnanie.

S odkazom na závery znaleckého posudku č. XX/XXXX MUDr. Fabišikovej, z ktorých plynie, že je indikované ochranné psychiatrické liečenia ambulantnou formou vzhľadom na skutočnosť, že pobyt obžalovaného na slobode z hľadiska psychiatrického, bez adekvátnej psycho-farmakologickej liečby by mohol byť pre spoločnosť nebezpečný, súd takého ochranné opatrenia obžalovanému aj uložil.

Zároveň vzhľadom na závery predmetného znaleckého posudku č. XX/XXXX znalkyne MUDr. Fabišíkovej súd inú z foriem ochranných opatrení obžalovanému neukladal.

Rozhodnutie neobsahuje žiaden výrok o náhrade škody, nakoľko poškodená si nárok na náhradu škody neuplatnila v súlade s .

Takýto trest súd považoval za primeraný a dostatočný na zabezpečenie účelu a dosiahnutie individuálnej a generálnej prevencie.

Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho vyhlásenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Prešov.