Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Tk/1/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred senátom zloženým z predsedníčky senátu JUDr. Marcely Malatkej a prísediacich Márie Filipovej a Márie Holešovej, v trestnej veci obžalovaných S. Q. a V. J., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 02.03.2017, takto

rozhodol:

Obžalovaní : 1/ S. Q. J. C. C. Ó. B. , nar. XX.XX.XXXX v B. K., trvalé bydlisko E.. T. Č.. XXX/X, Č. M. A., t.č. vo väzbe v ÚVV a ÚVTOS Ž.,

2/ V. J. R. J. L. Č. G. , nar. XX.XX.XXXX v B. K., trvalé bydlisko E.. G. Č.. XXX/XX, F. B., t.č. vo väzbe v ÚVV a ÚVTOS B.,

u z n á v a j ú s a z a v i n n ý c h

Obžalovaný S. Q.

v bode 1/

- z trestného činu vraždy v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2 k § 219 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení účinnom do 31.08.1999,

v bode 2/

- z trestného činu vraždy v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2 k § 219 ods. 1, ods. 2 písm. c), f) Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení účinnom do 31.08.1999,

Obžalovaný V. J.

v bode 2/

- z trestného činu vraždy v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2 k § 219 ods. 1, ods. 2 písm. f) Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení účinnom do 31.08.1999,

v bode 3/

- z trestného činu vraždy v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2 k § 219 ods. 1, ods. 2 písm. c), f) Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení účinnom do 31.08.1999,

ktoré spáchali tým, že :

1) obžalovaný S. Q., U. L., B. P., I. L., T. Š., J. J., L. Č. a T. D., po predchádzajúcej vzájomnej dohode a po rozdelení jednotlivých úloh za účelom spáchania konkrétneho trestného činu a to usmrtenia poškodeného T. A., nar. XX.XX.XXXX si U. L., v presne nezistenom čase v období mesiacov október 1996 až máj 1997 objednal vraždu T. A. u B. P., ktorý následne oslovil I. L., aby zabezpečili vykonávateľa tohto skutku a za vykonanie tejto vraždy ponúkol U. L. sumu 1.000.000,-Sk, pričom dôvodom usmrtenia T.C. A. bol konkurenčný boj v podsvetí na juhovýchode Slovenska, ako aj únos B. P.D., T. P. a L. K. skupinou „tóthovcov“, pričom iba B. P.Á. sa podarilo ujsť a následne sa skrývať u bratov L. a T. P. a L. K. sú dodnes nezvestní; za týmto účelom I. L. spolu s B. P. oslovili T. Š., ktorého dňa 25.04.1997 B. P. a S. Q. zaviedli do autobazáru v obci P., okr. B. - G., kde T. Š. na pokyn B. P. kúpil na falošné doklady osobné motorové vozidlo VAZ 2103, EČV: A.-XX-XX za sumu 45.000,- Sk, následne s uvedeným vozidlom prišli do Brezna do garáže patriacej k N. K. P., kde za účasti I. L., J. J., T. Š., B. P., S. Q. a L. Č. bol namontovaný do predných dverí spolujazdca nástražno - výbušný systém a to cca 4 - 6 kg najpravdepodobnejšie „dinitrodiglycolový“ bezdymný prach v kombinácii s brizantnou beztritolovou priemyselnou trhavinou obsahujúcou „nitroglycol“ a „nitroglycerín“ s elektrickou rozbuškou na diaľkové ovládanie a S. Q. s B. P. na jednom vozidle a T. Š. na vozidle VAZ 2103 s namontovanou výbušninou sa presunuli do F. B., do bytu na ul. C.. M.. A. Č.. XX/X, F. B., kde T. Š. býval približne 10 dní a počas tohto času S. Q. ukázal T. Š. fotku poškodeného T. A., povedal mu aké vozidlo používa, ukázal miesto kde sa nachádza A. bar U. a každý deň zabezpečoval odvoz T. Š. z F. B. do Č.I. M. A. a späť za účelom, aby T. Š. v Č. M. A. pri vhodnej príležitosti zaparkoval vozidlo VAZ 2103 s výbušninou vedľa A. auta a následne, aby inicioval nástražno - výbušný systém. Asi po 10 dňoch oznámil T. Š.Č. S. Q. nepravdivú informáciu, že diaľkové ovládanie nefunguje a po pár dňoch T. Š. a S. Q. odišli do Penziónu P. v obci Q., kde už čakal B. P., L. Č. a T. D. so zabezpečeným novým a výkonnejším nástražno - výbušným systémom a T. D. do vozidla VAZ 2103 namontoval nový prijímač a zabezpečil nové diaľkové ovládanie a tak sa T. Š. a S. Q. s uvedeným vozidlom presunuli späť do F. B., kde znovu odvoz T. Š. do Č. M. A. zabezpečoval S. Q. a po opakovaných naliehaniach a vyhrážkach B. P. voči T. Š., aby už k usmrteniu poškodeného došlo čo najskôr, dňa 20.05.1997 v popoludňajších hodinách potom, čo T. A. zaparkoval svoje motorové vozidlo Hyundai cupe EČV: A., na parkovisku pred obchodným strediskom nachádzajúcim sa na W. E. F. Č. M. A. a odišiel do svojho baru U., T. Š. zaparkoval osobné motorové vozidlo zn. VAZ 2103, EČV: A. XX- XX, bielej farby, vedľa A. auta a v čase o 17:22 hod. dňa 20.05.1997, keď sa T. A. vracal z baru U. a chcel nastúpiť do svojho vozidla inicioval na diaľku nástražno - výbušný systém, pri výbuchu ktorého T. A. utrpel mnohopočetné devastačné poranenia hlavy, úrazové poranenia mozgu, devastačné poranenia celého tela s popáleninami II. až IV. stupňa, na následky ktorým na mieste podľahol,

2) obžalovaní S. Q. a V. J. spolu s L. Č., L. U., U. Š., J. J., L. K., B. P., T. B. a J. P. po predchádzajúcej vzájomnej dohode a po rozdelení jednotlivých úloh za účelom spáchania konkrétneho trestného činu a to usmrtenia U. L. D.. T., nar. XX.XX.XXXX, z dôvodu, že nevyplatil celú sumu vo výške 1.000.000,-Sk za vraždu T. A., ktorú si objednal u B. P. ako aj z dôvodu, že B. P. chcel získať na juhovýchode Slovenska dominantný vplyv pri prerozdeľovaní finančných prostriedkov z trestnej činnosti a zároveň preto, že pri doposiaľ presne nezistenej trestnej činnosti, mal U. L. používať meno L. Č.Á., došlo medzi uvedenými osobami k rozhodnutiu o usmrtení poškodeného U. L., preto bol na pokyn L. Č. privezený do penziónu P. v obci Q. takým spôsobom, že J. P. o 19.00 hod. dňa 09.07.1997 vylákal poškodeného z miesta jeho trvalého pobytu v B. K. a priviezol ho na pokyn B. P. na motorovom vozidle zn. Mazda 323, bielej farby, EČV: A. XX-XX do F. B. a na ceste medzi mostom cez rieku Latorica a križovatkou, ktorá vedie do obce C. odstavil J. P. vozidlo oproti vozidlu zn. BMW, nezisteného EČV, v ktorom sa nachádzali B. P., obž. V. J. a T. B., ktorí násilím naložili U. L. do vozidla zn. BMW, nezistenej značky a odviezli ho do Penziónu P. v obci Q., pričom počas cesty na penzión P., po vzájomnej telefonickej komunikácii a dohode medzi B. P. a obž. S. Q., za účelom zahladenia stôp obž. S. Q. vediac o dohode o usmrtení poškodeného a o skutočnosti, že U. L. už ostatní vezú k L. Č., odviezol spolu s J. P. vozidlo U. L. zn. Mazda 323, bielej farby, EČV: A. XX-XX na ulicu G. Č.. X v L., kde ho nechali zaparkované, aby tak zahladil stopy a odvrátili pozornosť od osôb, ktoré poškodeného odviezli násilím k Č.. V penzióne P., už v tom čase na príchod U.

L. čakali L. Č., L. U., U. Š., J. J., L. K., pričom za účelom usmrtenia poškodeného L. U. zabezpečil presne nezistenú malokalibrovú pištoľ s tlmičom a následne po dovezení U. L. a nesúhlase L.. Č., aby usmrtili poškodeného B. P., V. J. a T. B. odišli tieto osoby na príkaz L. Č. do B. za účelom zabezpečenia si alibi, ostatní omámili U. L. alkoholom a následne po telefonáte P., že sú už v B. L. U. a J. J. spolu s L. Č., L. K. a U. Š. odviezli U. L. asi 1,5 km od vrcholu horského prechodu Č. v smere na F. Q., vyložili ho do trávy vedľa cesty, kde o presne nezistenej hodine dňa 10.07.1997 L. U. poškodeného tri krát strelil do oblasti hlavy, čím mu spôsobil so životom nezlučiteľné strelné poranenie mozgu a následne telo poškodeného U. L. bolo nájdené dňa 11.07.1997 medzi 14.00 hod. až 14.30 hod. vedľa štátnej cesty I/72, Č. - F. Q., asi 1,5 km od vrcholu horského prechodu Č. v okrese C. L., pričom obžalovaný S. Q. sa uvedeného skutku dopustil po tom, čo dňa 20.05.1997 mal usmrtiť poškodeného T. A., nar. XX.XX.XXXX, ktorý bol usmrtený na Hlavnej ulici v Č. M. A. výbuchom nástražno - výbušného systému, za čo bolo S. Q. dňa 24.06.2014 vznesené obvinenie pre trestný čin vraždy formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 k § 219 ods. 1, ods. 2 písm. b) zákona č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov ( účinný v čase spáchania skutku ),

3) obžalovaný V. J. spolu s Q. J. dali pokyn T. B. na usmrtenie poškodeného J. P. v úmysle získať v regióne južného Zemplína dominantný vplyv nad kontrolou a prerozdeľovaním finančných prostriedkov pochádzajúcich z trestnej činnosti takým spôsobom, že dňa 10. júla 1999 v čase pred 01.00 hod. sa V. J. s dlhou brokovou zbraňou spoločne s T. B. taktiež s dlhou guľovou zbraňou ukryli v krovinatom poraste nad parkoviskom za hotelom G. v rekreačnej oblasti S. Š., strediska B., následne za účelom vylákať J. P. na uvedené parkovisko Q. J. prerezal pneumatiku na jeho motorovom vozidle zn. BMW s českým evidenčným číslom, ktoré bolo na tomto parkovisku odstavené a keď sa poškodený dostavil ku svojmu vozidlu, tak T. B. na pokyn V. J. jedenkrát vystrelil na J. P. z nezistenej guľovej zbrane použijúc expanzívnu strelu so skrytou dutinou kalibru 8 mm, ktoré zaobstaral obž. V. J. spoločne s Q. J., následne po výstrele obž. V. J. vzal T. B. z rúk zbraň a spoločne odišli z miesta činu, uvedeným spôsobom bolo poškodenému spôsobené poranenie orgánov brušnej dutiny, v dôsledku ktorých došlo k šoku po úraze a krvácaní, čo viedlo k úmrtiu poškodeného bezprostredne po prevoze do nemocnice, pričom obžalovaný V. J. sa tohto konania dopustil po tom, čo dňa 10.07.1997 mal usmrtiť spolu s ďalšími osobami poškodeného U. L., za čo mu bolo vznesené obvinenie uznesením zo dňa 24.06.2014 pre trestný čin vraždy podľa § 9 ods. 2 k § 219 ods. 1, 2 písm. f) Tr. zák.,

t e d a

Obžalovaný S. Q.

v bode 1/

- spoločným konaním iného úmyselne usmrtil, pričom tak urobil obzvlášť surovým alebo trýznivým spôsobom,

v bode 2/

- spoločným konaním iného úmyselne usmrtil, pričom tak urobil v úmysle získať majetkový prospech alebo v úmysle zakryť alebo uľahčiť iný trestný čin alebo z inej obzvlášť zavrhnutiahodnej pohnútky a skutku sa dopustil opätovne,

Obžalovaný V. J.

v bode 2/

- spoločným konaním iného úmyselne usmrtil, pričom tak urobil v úmysle získať majetkový prospech alebo v úmysle zakryť alebo uľahčiť iný trestný čin alebo z inej obzvlášť zavrhnutiahodnej pohnútky,

v bode 3/

- spoločným konaním iného úmyselne usmrtil, pričom tak urobil v úmysle získať majetkový prospech alebo v úmysle zakryť alebo uľahčiť iný trestný čin alebo z inej obzvlášť zavrhnutiahodnej pohnútky a tohto konania sa dopustil opätovne.

Za to sa

o d s u d z u j ú

1) Obžalovaný S. Q. J. C. C. Ó. B.

Podľa § 219 ods. 2 Tr. zák., § 35 ods. 2 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení účinnom do 31.08.1999 na s ú h r n n ý trest odňatia slobody vo výmere 15 ( pätnásť ) rokov.

Podľa § 39a ods. 2 písm. c) Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení účinnom do 31.07.2004 obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j e do III. ( tretej ) nápravnovýchovnej skupiny.

Podľa § 35 ods. 2 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení účinnom do 31.08.1999, r u š í vo výroku o treste :

- rozsudok Okresného súdu Trebišov sp. zn. 3T/113/2016 zo dňa 15.11.2016, právoplatným dňa 15.11.2016, ktorým bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 ( tri ) roky s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu s probačným dohľadom 3 ( tri ) roky.

Zároveň sa zrušujú všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

2/ Obžalovaný V. J. R. J. L. Č. G.

Podľa § 219 ods. 2 Tr. zák., § 35 ods. 2 Tr. zák., § 29 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení účinnom do 31.08.1999 na výnimočný s ú h r n n ý trest odňatia slobody vo výmere 25 ( dvadsať päť ) rokov.

Podľa § 39a ods. 2 písm. c) Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení účinnom do 31.07.2004 obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j e do III. ( tretej ) nápravnovýchovnej skupiny.

Podľa § 35 ods. 2 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení účinnom do 31.08.1999, r u š í vo výroku o treste :

- rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. 3T/28/2013 zo dňa 18.12.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6To/26/2016 zo dňa 26.05.2016, právoplatným dňa 26.05.2016, ktorým bol obžalovanému uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 16 ( šestnásť ) rokov so zaradením do III. nápravnovýchovnej skupiny,

- rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1T/14/2000 zo dňa 17.12.2003 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5To/13/2004 zo dňa 23.06.2004, právoplatným dňa 23.06.2004, ktorým bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody vo výmere 12 ( dvanásť ) rokov so zaradením do III. nápravnovýchovnej skupiny.

Zároveň sa zrušujú všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. poškodených :

- J. L., nar. XX.XX.XXXX v B. K., trvale bytom C. B. Č.. XX,

- J. A., nar. XX.XX.XXXX v Č.I. M. A., trvale bytom B.Š. - P., prechodne bytom B., N. Č.. X,

s nárokom na náhradu škody o d k a z u j e na civilný proces.

odôvodnenie:

Obžalovaný S. Q. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku pod bodom 1) obžaloby. Ohľadne skutku pod bodom 2) obžaloby vyhlásil, že je nevinný a ďalej využil zákonné právo nevypovedať. Ku skutku pod bodom 2) obžaloby obžalovaný S. Q. vypovedal v podstate až po skončení celého dokazovania, na hlavnom pojednávaní dňa 06.02.2017 a to nasledovne : V júli 1997 mu zavolal P., že má prísť pre neho domov. On tak aj spravil. Zobral P. a ešte vyzdvihli T. B.. Všetci traja potom išli k L. žene do C.. Po ceste mu P. povedal, že U. L. našli pri Q.. V C. boli chlapci z B. a to D. W., N., Q.Ý., možno aj N.. W. s N. pred domom L. hneď napadli P.Á. a B., zbili ich tam ako psov. Potom P. s B. nasadli späť k nemu do auta, boli od krvi, išli späť do B., aby sa P. s B. prezliekli. Najskôr vyzdvihol prezlečeného P., potom išli pre B., ktorý sa bol tiež doma prezliecť. Keď prichádzali k bytovke, kde býval B., zbadali, ako tam W. s N. znova bijú B.. B.Á. sa podarilo vyslobodiť, nasadol ku nim do auta, na čo W. s N. začali po nich strieľať. O tomto jej aj záznam na OO PZ F. B.. Potom sa išli schovať do jednej dediny, odkiaľ P. volal Č., čo sa stalo. Č. im povedal, aby hneď za ním prišli do Q.. Tak išli všetci spoločne za Č. do Q.. Všetci traja sa s Č. stretli na Č. chate v Q.. On sa ráno vrátil do Č. M. A., B. so P. tam ostali. On bol aj potom na pohrebe L.. P. s B. boli pár dní u Č.V., vrátili sa až po L. pohrebe. Postupom času mu P. povedal, že boli za L. s L., L. niekoho vydieral v Č. mene v R., preto Č. chcel dať L. pokutu 500.000,-Sk. Č. chcel, aby sa P. zaručil za L.. P. sa za L. nezaručil, Č. ich poslal domov a L. zabil. On vopred nevedel, že má dôjsť k vražde L.. Vedel, že L. k Č. odviezli P. a B.. Po vražde A. sa vo F. B. zdržiaval málo, už tak s chlapcami nechodil. Bol doma pri družke vo vysokom štádiu tehotenstva, ďalej mu P. odporúčal, aby po vražde A. s nimi nebehal, aby bol radšej doma, aj tak ho dva krát do týždňa vozili z kriminálky na vyťažovanie do A.. Pred odvezením L. do Q. k Č., P. nerozprával nič o tom, že L. musí byť odvezený pred Č.. Nespomína si, či v ten deň, keď mal byť L. odvezený pred Č., či mu P. volal, je to však možné, lebo P. mu volával každý deň. Spomína si, ako mu v tom období volal P. a povedal mu, že má ísť pre J. P. do L., na parkovisko pred diskotéku a P. mu povie, že kde ho má zaviesť. Keď prišiel do L., P. tam stál sám, sadol si k nemu do auta a požiadal ho, aby ho odviezol domov do F. B.. P. sa nepýtal, prečo potrebuje odvoz, myslel si, že P. svoje auto nechal v oprave. Obžalovaný V. J. nehral žiadnu úlohu vo veci únosu alebo odvozu L. do Q. k Č.. S B. P. mal z celej skupiny najlepší vzťah on, P. aj bol krstným otcom jeho dcéry. O vražde P. nevie uviesť nič. O tejto sa dozvedel v tú noc, keď P. zavraždili, volal mu B.. Pokiaľ v minulosti usvedčoval Q. J. a Júliusa Krátkeho z vraždy P., tieto jeho výpovede sa nezakladajú na pravde, vtedy tak vypovedal preto, lebo bol nahnevaný na B., A. mu povedal, že od policajtov z ÚBOK - u má informáciu, že ho B. chce zabiť. Tiež sa v minulosti stalo, že z podnetu vyšetrovateľov z ÚBOK-U B., Q., B., na kriminálke v W. prehováral B., aby sa priznal k vražde P.. Toto robil, lebo to chceli policajti. B.A. dookola opakoval, že nič nespravil. B. v štruktúre skupiny Q. J. robil úžeru, pokladníka. Ohľadne smrti P. V. J. nehral žiadnu úlohu. On nebol prítomný pri ničom takom, že by sa ako partia boli bavili o vražde J. P. v nejakom zariadení. On nikdy v žiadnom zariadení nevyzýval T. B., aby sa priznal, že zastrelil J. P.. Pokiaľ ide o osoby U., P., B., on proti nim v minulosti svedčil. Vzťahy medzi bratmi J. a P. boli normálne. Nemá vedomosť o tom, že by si boli vzájomne závideli, všetci mali peňazí. Aj keď bol P. vo väzbe, J. ani P. nemali snahu vydobiť si vedúce postavenie v skupine. Je pravdou, že v minulosti sa odmietol konfrontovať s Q. J. pred Špecializovaným trestným súdom. Ak M. U. tvrdí, že to bolo preto, lebo Q. J. by ho mohol usvedčiť z vraždy T. A., toto sa nezakladá na pravde, jeho nemohli z tejto vraždy usvedčiť ani J., ani U., ani B., ani B., oni k tomu nevedeli nič, on o tom nikomu nerozprával. V období rokov 1994 - 1997, v jeho regióne fungovali skupiny T. A., U. L., P.. Do A. skupiny patrili A., F., B., Q., Q., J., T., ešte ďalší, ktorých si nepamätá, do L.j skupiny patrili jeho brat U., U. F., T. B., U., P., B., jednoducho L. mal stále okolo seba nejakých mladých chlapcov. B. bol taký, že on prebehoval medzi skupinami, bol aj pri A., aj pri L., aj pri P. a potom aj pri Q. J.. Ďalšia skupina bol on, P., Č. a P.. A. mal SBS aj potraviny, L. partia robila všetko, ale hlavne podvody, kradli autá, vozili autá zo zahraničia. Oni so P. vozili kradnuté autá z U.. V. a Q. J. sedeli. V. J. zopár krát videl s L., Q. J. patril k L.. P. mal s J. normálny, kamarátsky vzťah. Skupiny L. a A. si robili napriek. Nakoľko oni so P. väčšinu času trávili v U., tak tam nebola rivalita medzi ich skupinou a skupinami L. a A.. Oni so P. sa zoznámili s Č. cez I. L.. P. bol veľký kamarát s Č., on mal k Č. neutrálny vzťah. K Č. patrili B., B., Š., ďalšie mená si nepamätá. J. sa s Č. nepoznali.

Pokiaľ boli na hlavnom pojednávaní vypočutí svedkovia B., P., B., A. a hovorili aj o jeho vedomosti o vraždách či už L. alebo P., pričom on tvrdí, že o týchto vraždách nemá žiadnu konkrétnejšiu vedomosť, on na výpovede týchto svedkov na hlavnom pojednávaní nereagoval preto, lebo reaguje teraz, keď vypovedá k obvineniu na hlavnom pojednávaní. Obžalovaný V. J. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný zo spáchania skutkov pod bodom 2) a 3) obžaloby, spáchanie týchto skutkov popieral v priebehu celého trestného konania. Ohľadne vraždy J. P. na hlavnom pojednávaní zhodne s prípravným konaním vypovedal, že s touto nemá nič spoločné. Konkrétne k tomu, čo on robil v noci, kedy mal J. P. zomrieť, uviedol nasledovné : V tú noc bol na diskotéke na hotely Olympia, prišiel tam niekedy okolo 23.00 hod., svoje vozidlo odparkoval v blízkosti vozidla J. P.. Na diskotéke stretol aj svojho brata Q. J., A. A., T. Q. ( prezývaného T. ), s týmito sa na diskotéke zdržal asi 20 minút. Z diskotéky odchádzal sám svojim autom niekedy okolo polnoci, mal namierené smerom na L.. Na výjazdovej ceste, ktorá sa napája na hlavnú cestu, pod hotelom G., si všimol, že má defekt na pravom zadnom kolese. Následne telefónom zavolal brata Q., A. A. a T. Q., ktorí k nemu prišli. Bol pekne oblečený, nechcelo sa mu babrať s defektom, preto chlapcom povedal, či by mu nevedeli zohnať koleso z podobného auta. Tiež sa pri ňom pristavil L. I. z L., ktorý sa mu tiež pokúšal telefonicky zohnať koleso, no nepodarilo sa. Následne vybral svoje náhradné koleso a koleso z defektom vymenili. Náhradné koleso však bolo čiastočne sfúknuté, preto sa potom nedalo s vozidlom rýchlo jazdiť. Celé to mohlo trvať možno tak pol hodinu. Ďalej išiel s vozidlom smerom na L., chcel sa popozerať po ďalších diskotékach a chcel zohnať jednému dievčaťu ubytovanie, ktoré ho o to požiadalo. Následne počas toho, ako pozeral po diskotékach, buď on volal Q., alebo Q. volal jemu, brat Q. mu oznámil, že sa má okamžite vrátiť na hotel G., lebo bol postrelený J. P.. Po príchode na parkovisko pred hotel G., všimol si tam T. B. a A. A., ktorý na neho zakričal, že J. P. bol pred chvíľou postrelený, že ho odviezla sanitka, tiež, že brat Q. išiel za ním do nemocnice, aby tam išli aj oni. Do nemocnice za J. P. išiel aj spoločne s A. A.. V nemocnici sa zdržali asi 20 minút. Po odchode z nemocnice, keď bol na čerpacej stanici Shell, mu volal G. U., ktorý mu oznámil, že J. P. zomrel. Pokračoval v ceste domov, z nemocnice išli domov aj spoločne s bratom Q.. Po ceste domov mu volal otec, že ich s bratom Q. v B. hľadali policajti, že je po ňom a bratovi Q. vyhlásené pátranie. Čakali doma, či po nich neprídu policajti, no keď nechodili, samy sa odišli prihlásiť na policajnú stanicu v B., odkiaľ ich poslali na políciu do L.. Na polícii v L. sa dobrovoľne podrobili úkonom, odobrali im stery z rúk, boli vyťažení ku skutku smrti J. P., policajti si len perom písali poznámky na papier. Následne ich prepustili domov. Rovnako nemá žiadnu účasť ani na vražde U. L.. K vražde L. bol prvý krát vypočúvaný v procesnom postavení svedka niekedy v marci alebo v apríli 2014, keď mu neskôr dňa 24.06.2014 bolo doručené uznesenie o vznesení obvinenia z tejto vraždy, zostal v šoku. O únose L. z C. za účelom jeho vraždy sa dozvedel až z uznesenia o vznesení obvinenia. V čase, keď L. zomrel, vedel ohľadne jeho smrti len informácie z médií. V súvislosti s jeho obvinením z účasti na vražde L., dáva do pozornosti, že on bol krátko pred vraždou L. dňa 08.07.1997 podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody. Nevedel, či vôbec bude jeho žiadosti o podmienečné prepustenie vyhovené, o podmienečné prepustenie pred tým žiadal v máji 1997, kedy ho nepustili. Toho dňa 08.07.1997 ho pred väznicou čakal otec, ktorý ho odviezol domov. Z väznice dňa 08.07.1997 odchádzal o 15.00 hod., po ceste sa zastavili najesť, domov prišli okolo 18.00 hod. K večeru mali doma návštevu. Na druhý deň vstal až okolo obeda, potom v poobedňajších hodinách ho navštívila rodina. Ďalšie tri až štyri dni mal ďalšie návštevy. Mimo domu nechodil, vo väzení veľmi pribral, nemal v čom chodiť. Ďalším dôvodom bolo, že počas toho, ako bol vo výkone trestu odňatia slobody, zrejme zavraždili P. a K., ktorých dodnes nenašli, vybuchol T. A., takže vôbec nevedel, aké vzťahy sú medzi tamojšími ľuďmi, kto je s kým kamarát a kto je s kým nepriateľ. Nemal dôvod podieľať sa na vražde L., pretože s L. bol aspoň taký dobrý kamarát ako v tom čase s J. P., Č., F., ktorí mu počas celého roka posielali do výkonu trestu odňatia slobody balíky a peniaze, navštevovali ho vo väzení. Po podmienečnom prepustení z výkonu trestu L. už živého nevidel, no J. P. mu odovzdal od L. pozdrav a že niekedy cez víkend pôjdu osláviť jeho prepustenie. K smrti L. môže povedať ešte toľko, že keď zmizol L., prišiel z B. do B. D. W., N. a Q., ktorí hľadali P.Á. údajne kvôli L.. Chytili P. a B., ktorých zbili a potom im rozstrieľali auto, v ktorom unikali. Toto vie od J. P.. O smrti L. sa dozvedel určite v piatok, zavolala mu mama z mesta na pevnú linku, v tom čase bol doma, mama mu povedala, že L. našli niekde na druhom konci Slovenska. L. bol na pohrebe. Pokiaľ ho z vraždy L. usvedčujú T. B. a L. Č., robia to účelovo, vyviňujú sa zo svojich skutkov a majú dlhodobo zlé vzťahy s jeho bratom Q. J.. T. B. proti bratovi Q. svedčí vo viacerých kauzách už od roku 2006 a L. Č. brat Q. aj cez médiá dokázal klamstvá, tak Č.Á. sa mu takto mstí. Svedkyňa poškodená J. L. je manželkou nebohého U. L.. Manžela naposledy pred smrťou videla myslí, že v stredu okolo 19.00 hod., kedy odišiel s J. P.. Manžel nepovedal presne, kam ide, len toľko, že majú nejaké vybavovačky. Buď v piatok alebo v sobotu jej policajti oznámili, že manžela našli mŕtveho. Manžel

ešte pred tým, ako vtedy naposledy odišiel s J. P., spomínal, že má pre neho prísť J. P.Á.. Manžel s J. P. odišli na ich vozidle bielej Mazde, preto P. prišiel pre manžela na tomto ich aute, lebo pred tým im zabezpečoval výmenu oleja. Pri odchode s manželom ich auto šoféroval J. P.. Pokiaľ ide o túto ich bielu Mazdu, keď sa stratil manžel, stratilo sa aj toto ich auto, ich auto sa našlo potom neskôr na jednom parkovisku v L.. V čase pred smrťou jej manžel nemal pracovný pomer, nebol živnostníkom, nepodnikal. Peniaze však do domácnosti dával, nepýtala sa ho, odkiaľ tieto má. Manžel jej nehovoril, čím sa zaoberá. Stávalo sa, že aj na 2 - 3 dni odchádzal z domu. Vo všeobecnosti mal manžel veľmi dobrý vzťah s J. P.. Manžel chodieval spoločne nielen s J. P., ale aj s V. J. a Q. J., rovnako aj s nimi mal dobrý vzťah, chodievali ku nim domov. Manžela so P. a J. registrovala tak 3 - 4 krát do týždňa, čo spolu chodievali, no nevie, aké mali spolu aktivity. Manžel sa poznal tiež so S. Q., ktorý tiež chodieval ku nim domov, ale len veľmi málo. K osobe P. uvádza, že manžel ho poznal, mali medzi sebou dobrý vzťah, chodieval ku nim. Asi mesiac pred smrťou manžela registrovala, že manžel sa už so P. nekontaktuje, nevie, čo sa stalo, P. už ku nim domov nechodil, ani nevie o tom, že by sa s manželom stretával. Ďalším kamarátom manžela, s ktorým mal dobrý vzťah, bol B.. Ku koncu, asi mesiac pred manželovou smrťou však registrovala, že manžel sa nestretáva už ani s B., keď sa ho pýtala, prečo, manžel jej povedal, že B. prešiel k P., že u P. je viacej peňazí. Čo ona registrovala, jedine s B. a so P. manžel cca 1 mesiac pred smrťou prerušil vzťahy. No už cca 6 mesiacov pred smrťou, na manželovi registrovala, že sa niečoho bojí, v noci nemohol spávať, svietil. Keď sa manžela pýtala, že čo ho trápi, povedal jej, že radšej nech nechce ani vedieť. Aj po smrti manžela sa stretávala s bratmi J. a J. P.. Najviac sa stretávala s J. P., na ktorom po smrti manžela pozorovala zmenu v tom smere, že P. zostal taký čudný, bolo na ňom vidieť, že je nervózny. Svedkyňa poškodená F. P. je matkou nebohého J. P.. Jej syn J. sa kamarátil s bratmi V. a Q. J.. S týmito kamarátmi syna spokojná nebola, J. boli zavretí, kde bola na zábave nejaká bitka, tam boli J.. Ďalej sa syn kamarátil s T. B.. O B. tiež nemala dobrú mienku, ona syna J. zaviezla do školy a B.Á. ho odtiaľ v zápästí prišiel zobrať. Synovým kamarátom bol aj U. L., ten bol od syna starší o 18 rokov a L. D., ktorý tiež zomrel. Ďalší, s kým sa syn stretával, bol B. P.. Pod vplyvom partie, s ktorou sa syn stretával, syn prestal študovať. Syna chceli uchrániť od partie, s ktorou sa stretával a o ktorej počuli nie dobré veci, preto syn odišiel s otcom do Ameriky. O nejakú dobu sa zrazu syn sám vrátil, nevie, čo sa stalo, len bol doma a znova sa stretával so starou partiou. Nejakú dobu pred smrťou syna, no nevie bližšie povedať, kedy, sa syn s J. prestal stretávať. Syn jej nepovedal nič o tom, prečo sa s J. prestal stretávať, to len ona registrovala, že už sa nestretávajú. Syn J. sa začal viac stretávať s tými z L., ich mená uviesť nevie. Pred smrťou syn hovorieval, že má taký pocit, akoby ho niekto sledoval, ale nič bližšie k tomu nespomínal. Pamätá si, že deň pred smrťou bol syn smutný, akoby vedel, že zomrie. Keď boli za synom v nemocnici po tom, čo ho postrelili, v policajnej vysielačke počula, aby zadržali J., že sú podozriví zo smrti syna, že sú ozbrojení. Ešte keď syn žil a keď zomrel L., snažili sa so synom o smrti L. rozprávať, no on povedal len toľko, že aby nechceli nič vedieť, že on nič nepovie. Mala dojem, že J. synovi závideli, že sa má finančne dobre, oni ako rodičia s manželom synovi finančne pomáhali, synovi kúpili auto, mal pekné veci. Finančne boli na tom lepšie ako rodičia J., podnikali, manžel má brata v Amerike, odtiaľ mali finančnú podporu. Svedok poškodený J. P. P.. je otcom nebohého J. P.. Nebol priamym svedkom vraždy jeho syna J. P.. To, že bol syn J. postrelený, sa dozvedel od B., ktorý mu to po postrelení syna telefonicky oznámil, on bol v tom čase doma. Aj s manželkou išli za synom do nemocnice do L.. Bola tam skupina asi 10 ľudí, hovorilo sa, že to majú na svedomí J.. Počul to od muža menom L., priezvisko uviesť nevie, jeho potom zastrelili, údajne chlapci z F.. Počas toho, ako bol v nemocnici, tiež z policajnej vysielačky počul, aby zaistili J.. Neskôr mu ľudia hovorili, ako sa S. Q. a A. mali smiať na smrti syna a hovoriť o Q. J., ako mal po streľbe syna ešte dusiť, aby to úplne dokončil, aby mal istotu. Po smrti syna sa hovorila aj taká verzia, že to mali mať na svedomí Rusi, no podľa neho to tak byť nemohlo, on nevedel o žiadnych kontaktoch syna s Rusmi alebo s Ukrajincami. On sa snažil zistiť od T. B. podrobnosti ohľadne smrti jeho syna, no B. mu neodpovedal. Ďalej bol za T. Q., v prípade ktorého zistil, že po smrti jeho syna mal nové auto a to aj napriek tomu, že on nikdy nemal peniaze. Q. núkal aj peniaze, no Q.Á. mu neodpovedal na to, kto to mal spraviť. T. Q. mu potvrdil, čo už pred tým počul od viacerých ľudí, že to bol on, kto syna vyvolal z diskotéky, že má defekt, jemu nielenže povedali o tom, že syn má defekt, ale aj sám videl, že na synovom aute bol defekt. T. Q. sa aj pýtal, prečo synovi nešiel s defektom pomôcť, odpovedal mu, že on sa musel ísť vycikať. Od T. Q. súčasne vie, že keď syna postrelili, ako prvý tam bol pri ňom Q. J. a potom T. B., za ktorým bežal T. Q., aby mu povedal, čo sa stalo. J. boli so P.. Asi rok pred smrťou syna, sa syn s J. nestretávali, nekontaktovali sa, nerozprávali sa. Syn hovoril, že je nebezpečné byť s J., oni už boli so P., B. a W.. Nevie, čo konkrétne syna s J. rozdelilo, nevie o žiadnych konkrétnych konfliktoch medzi synom a J.. Syn nehovoril nič konkrétne, čo mali mať J. proti nemu alebo on proti nim. Asi mesiac pred smrťou syn odišiel na dva týždne z domu, že sa musí skryť, odišiel aj s M. U., problém mali obidvaja. Nevie,

kam odišli, myslí si, že do Prahy. Syn povedal, že ak by sa stretli s J.G., že by to mohlo zle dopadnúť. Od suseda D. Q. počul, že v čase vraždy syna videl stáť auto V. J. na kopci pri diskotéke, toto maskoval tak, že ho mal na heveri. D. Q. sa ponúkol V. J., že mu pomôže, no V. to odmietol, že netreba, aby išiel preč. Q. povedal, že takto J. videl ešte pred vraždou syna, hodinu nespomínal. Po smrti syna boli u nich doma J., pričom títo pár minút postáli vo dverách izby ich syna J., on počas toho stál na chodbe a videl ich, J. potom odtiaľ odišli preč. V izbe ani neboli, z izby nič nezobrali. Dlhšie v synovej izbe zostal R., chcel sa tam vyplakať. T. B. v synovej izbe nebol. J. sa vtedy vyjadrili, že oni smrť ich syna nenechajú len tak, že oni budú po tom pátrať, kto má ich syna na svedomí. J. spomínali, že to mohli byť aj Ukrajinci. Svedkyňa L.. J. K. je sestrou nebohého J. P.. Jej brat J. P. mal viacerých kamarátov, čo ona registrovala, jednalo sa o T. B., U. L., R., Č., Q. a V. J.. Za najväčšieho kamaráta jej brata považovala B.. Brat sa stretával aj so P.. Nevie, čo brat s touto svojou partiou robieval. Ich rodine sa však nepáčilo, že brat sa kamarátil s touto partiou, z viacerých strán počuli, že sa nejedná o dobrú partiu. Vzťahy medzi jej bratom a J. sa narušili po tom, čo zomrel L. a zmizol P.. J. brata nenávideli, brat hovoril, že mu J. všetko závidia. Keď brat hovoril, že mu J. závidia, v tejto súvislosti brat spomínal, že J. mu vyčítajú, že jeho rodičia majú peniaze, auto a že ich rodičia nemajú toľko peňazí. Pred bratovou smrťou boli vzťahy medzi bratom a J. už natoľko zlé, že sa im brat vyhýbal. V určitom období sa brat musel skrývať, malo to nejaký súvis s tým, keď mame bratovho kamaráta R., prezývaného Č., vyhorel butik. Vraj to mali na svedomí J.. Brat povedal, že ak by sa stretol s J., tak buď zomrie, alebo sa niečo zlé stane, že radšej sa bude skrývať, akoby sa malo niečo zlé stať. Brat sa skrýval aj s ďalšími osobami, čo ona vie, tak s Č., R., skrývali sa pred J.. Keď krátko pred smrťou brata, išli s bratom do Q., brat bol smutný. Keď sa brata pýtala, že čo sa deje, povedal jej, že má taký pocit, že ho istý čas niekto sleduje, a že zomrie ako mladý. Bratovi navrhla, aby odišiel do zahraničia, veď tam mali rodinu, no brat to odmietol s tým, že nie je zbabelec. Z Q. sa domov vrátili vo štvrtok a brat zomrel na diskotéke potom z piatka na sobotu. Nevie, prečo brat musel zomrieť. Brat len stále spomínal J., že mu závidia, že mu nedajú pokoj. Brat hovoril, že už nechce byť s J.. Keď sa brata pýtala, prečo nechce byť s J., nechcel jej nič povedať. J. patrili k P.. Mala taký dojem, že P. mal jej brata rád. Ešte keď sa len brat začal stretávať so P., narušilo to vzťahy medzi bratom a J.. Poznala aj U. L., brat ho mal rád, zo smrti L. bol brat smutný, hovoril, že L. mal rád. Brat spomínal, že za vraždou L. by mali byť Č.. Brat jej raz v televízii aj ukázal Č. a k osobe Č. vtedy uviedol, že je to hlavný šéf mafie. V čase smrti L. si brat začal uvedomovať, ako žije, že by chcel žiť iný život, že by chcel mať aj vlastnú rodinu, začal viac času tráviť s nimi, teda so svojou rodinou, viac sa s nimi rozprával, boli aj na dovolenke. Mala pocit, že brat sa už nechce stretávať s jeho dovtedajšími kamarátmi z partie, ale videla na ňom, že naďalej musí patriť do ich partie, že nemá inú možnosť, aj keď vnútorne by chcel žiť inak. Po smrti brata ku nim domov prišiel B., sadol si na stoličku, začal strašne plakať, rukami si zakrýval oči a tvár, tzv. mal tvár v dlaniach. B. sa pýtala, či vie, kto je podozrivý z vraždy brata, že J., na čo si B. zložil ruky z tváre a vtedy videla, že veď B. vôbec nemal v očiach slzy. Na jej slová B. žiadnym spôsobom nereagoval a znova začal plakať. Dopočuli sa, že po bratovom pohrebe jazdil po meste v aute V. J., že mal na aute stiahnuté okná, že v aute hlasno vyhrávala hudba a takýmto spôsobom mali oslavovať smrť brata. Svedok T. B. vypovedal, že si už presne nepamätá, kedy sa to odohralo, bolo to však po vražde T. A.. Vtedy mu zavolal B. P., aby za ním prišiel. Keď prišiel k P., ten mu povedal, že treba zobrať U. L. do Q. Q. k Č., že L. niečo povedal na Č.. P. mu povedal, že L. sa už od Č. nevráti. Keď bol doma u P., P. mu povedal, že o potrebe odviesť L. k Č. a že L. treba dať dole, povedal aj Q. a V. J.. Vie o tom, že keď sa J. vrátil z basy, hneď išiel k P., toto sa potom neskôr dozvedel priamo do P.. O dva alebo tri dni, z časového hľadiska si to už presne nepamätá, nakoľko je to už dlhšia doba, prišiel pre neho P. na aute aj spoločne s V. J.. P. sa ešte vyjadril, že on chcel, aby namiesto neho išiel Q., ale že mu nedvíha telefón. Keď si k V. a P. prisadol, v ceste pokračovali z F. B. smerom na C.. Asi v polovici cesty zbadali bielu Mazdu, na ktorej išli J. P. s L.. O tom, že P. povezie L., P. vedel, dopredu bol dohodnutý so P., že tento mu zavolá, keď L. povezie. Keď P. zbadal bielu Mazdu v protismere, zablikal na nich a vošiel do protismeru. P. s autom zastavil. Na to z auta vyšiel L., P. L. povedal, aby sa nebránil, že ho musí zobrať hore k L.. L. sa vzpieral, nechcel nastúpiť k P. do auta. Preto on a V. J. L. násilím natlačili do auta. Nebolo potrebné použiť voči L. väčšie násilie, L. šancu nemal, on mal vtedy o 30 kg viac, V. J. mal 140 kg a P. bol vyšportovaný. Vozidlo ďalej šoféroval P., vzadu sedeli on s V. a L.. P. sa ho pýtal, či nevie, kde je S. Q., že mu nedvíha telefón. On o Q. nič nevedel. P. zastavil, telefonoval a počas telefonátu nadával Q.B., prečo mu neberie telefón. Ďalej dal Q. pokyn, aby spoločne so P. odviezli L. Mazdu, niekde na parkovisko pred bytovky, už si to presne nepamätá, do ktorého okresu, do A. alebo P.. P. dal preto takýto pokyn na odpratanie auta, lebo on vedel, že L. sa už nevráti. Potom neskôr sa od P. dozvedel, že Q. mu povedal, že jednoducho zaspal, potvrdil mu to aj Q.. Do Q. prišli s L. podvečer, išli hore na chatu, kde Č. choval tigre. P., on, V. J. a L. vošli do chaty. V chate boli L. Č., B., P., U. Š.I., G. J., muž s prezývkou L., takéto osoby si tam pamätá. Preto vie, ktoré osoby boli na chate, lebo potom neskôr na oslave Č. narodením mu o týchto

osobách rozprával P.. On a V. J. si s Č. podali ruky, predstavili sa, nakoľko u Č. boli prvý krát. On s V. a L. si sadli za jeden stôl, P. sa rozprával s Č.. Priniesli im džús, P. na neho kývol a povedal mu, aby džús nepil, že je v ňom Rohypnol, aby uspali L., on túto informáciu potom povedal V.. Džús pil L.. Zdržali sa tam asi trištvrte hodinu. Počas ich prítomnosti dal L. L. na ruky putá. Potom išli on, V. a P. preč, L. tam zostal. Oni odišli do B.. Počas cesty do B. P. s niekým volal. Po príchode do B. išli do bordelu V.. Tam mal P. telefón, odišiel volať von, nevie, s kým volal. Po tomto telefonáte im P. povedal, že už môžu odísť. V. vyložili v L., jeho P. zaviezol domov. Dôvodom, pre ktorý museli L. odviesť k Č., bol ten, že L. niekde na jednaní v R. mal niekoho vydierať a vyhrážať sa, že ak mu nezaplatia, tak pošle na nich L.. Aj keď vopred vedel, že L. treba odviesť k Č., on to L. nepovedal, ani to nenahlásil na polícii, bál sa P., P. bol blázon. Ešte pred tým, ako L. odviezli k Č., sa ohľadne L. rozprával so S. Q. a so P.. Bolo to po tom, čo sa ohľadne L. rozprával so P.. P. bol zničený, on s L. dobre vychádzal, kamarátili sa. Q. sa vyjadril, že ťažko sa L. vráti, že od Č. sa nevracia. Asi týždeň po smrti L. prišiel za ním P., ktorý na ňom videl, že zo smrti L. je zničený a psychicky na dne. P. sa bál, že pôjde na políciu. P. mu povedal, že ak sa nespamätá, že ho bude musieť zabiť, preto on radšej odišiel do Čiech. O tomto vedel aj S. Q., ktorý mu povedal, aby radšej išiel preč, lebo P. je blázon. Rovnako aj P. na takéto upozornenie P. potom odišiel do Prahy. L. ľudia boli P., U., R., mladí chlapci z K.. On sa najskôr kamarátil s L., ale potom prešiel k P.. Q. sa kamarátil so P.. V. J. sa kamarátil s L., keď sa vrátil z väzenia, kamarátil sa so P.. Dôvod, pre ktorý J. prešiel k P., uviesť nevie. Aj Q. J. sa najskôr kamarátil s L. a potom prešiel k P.. P. mal v skupine také postavenie, že čo povedal, to sa robilo. Jemu sa nedalo odporovať. Je pravdou, že pôvodne v tejto veci pred vyšetrovateľom vypovedal inak. V roku 2014 sa však rozhodol, že povie pravdu, ako to bolo, lebo chcel, aby pravda vyšla najavo. Ku skutku vraždy J. P. uvádza nasledovné : V tú noc, keď došlo k smrti J. P., bol na diskotéke na hoteli G. aj on. Na diskotéke okrem J. P., jeho priateľky, videl aj ďalšie osoby a to G. U., T. Q., Y.. Keď sedeli na terase, pribehol T. Q. a povedal, že J. postrelili. On pribehol k J., ležal na zemi, už len chrčal, nemohol rozprávať. Na to prišiel k J. P. aj Q. J. a dával mu prvú pomoc. Potom už prišiel lekár. Neskôr v meste počul, ako sa hovorilo, že to mali spraviť J., nevie uviesť konkrétne osoby, ktoré to uvádzali. Toto podozrenie vyslovil aj otec J. P.. P. otec tiež spomínal, že aj keď P. a J. boli najskôr kamaráti, potom už nevychádzali dobre. Nevie dôvod, pre ktorý sa mali pokaziť ich vzťahy. Počul aj takú verziu, že to mal urobiť L. Č. ako pomstu za to, že B. P., ktorý bol vtedy vo väzbe, vypovedal proti Č.. Od manželky B. P., ktorá chodila do väzby za P., sa však dozvedel, že Č. prisahal P., keď sa P. Č. na to pýtal, že on to neurobil. Počul aj takú verziu, že to mali urobiť Ukrajinci. Keď potom neskôr oslavoval narodeniny T. B., kde bol prítomný aj on, Q. J. mal na tejto oslave dosť vypité. Q. mu povedal, že či vie, kto má na starosti J., on mu odpovedal, že nie, na čo Q. povedal, že to bola jeho robota. Nevie, či to vtedy počul ešte aj niekto iný. On osobne k účasti V. J. na tejto vražde nevie uviesť nič konkrétne. V čase smrti J. P. P. sedel, šéfom skupiny vo F. B. bol fakticky Q. J.. Po smrti J. P. jeden krát navštívil vo väzbe B. P.. Rozprávali sa aj o vražde P., P. povedal, že to mohol urobiť Q. J., dôvod nespomínal. Ako jedna z verzií po smrti P. sa hovorilo, že J. P. závideli jeho lepšie majetkové pomery. Jemu osobne P. hovoril, že s J. už nevychádzajú dobre, že každý si ide svojou cestou. P. mu nespomínal dôvod, pre ktorý už nevychádzali dobre. P. sa pred ním nikdy nesťažoval, že by mu J. závideli. To vie však každý, že J. P. mal lepšie majetkové pomery ako bratia J., lebo jeho otec robil v Amerike. K P. môže ešte uviesť, že sa rád pobil. K osobe s prezývkou „ Q. ", teda vlastným menom T. Q. uvádza, že on bol dobrý kamarát s J. P.. Po vražde P. sa s Q. rozprával o tom, čo sa malo stať P.Á.. Q. mu povedal, že niekto vypichol P. koleso na aute, P. sa išiel pozrieť na auto a vtedy sa to malo stať. Q. bol vtedy so P., hovoril, že sa malo strieľať z kríka oproti odstaveným autám, neuvádzal žiadnu konkrétnu osobu, ktorú by bol videl ako strelca. Q. potom neskôr našli zavraždeného. Ohľadne osoby T. B. uvádza, že on sa najskôr dobre kamarátil s L., ktorý ho finančne držal. Dobre sa kamarátil aj s bratmi J.. Potom pracoval v bare u P.. So P. vychádzal normálne, boli kamaráti, ale nie zas moc blízki kamaráti. B. na diskotéke v ten večer nevidel. On bol s B. tiež kamarát, vychádzali spolu normálne, poznal ho dávnejšie. S B. sa ohľadne smrti P. nikdy nerozprával. Vtedy na diskotéke už si nespomína, či videl V. J., mal aj čosi vypité, Q. J. tam videl pred streľbou, aj po streľbe. B. na diskotéke nevidel. Svedok L. Č. ohľadne vraždy U. L. vypovedal nasledovné : Vražde U. L. predchádzali tri udalosti : U. L. si u B. P. objednal vraždu T. A., za ktorú P. nezaplatil. Druhou skutočnosťou bola nespokojnosť P. s tým, ako L. vedie určitú skupinu po vražde T. A.. Tou treťou skutočnosťou bolo, že ich organizovaná skupina Q., ktorú viedol on s L.Š. B. a T. B., sa dozvedeli, že U. L. mal vyvíjať nejaké aktivity v okolí C. alebo R., kde sa mal L. oháňať menom Č. a súčasne sa mal vyjadriť, že niekto tam môže dopadnúť tak ako U. M., ktorého Č. zabili. K samotnej vražde U. L. došlo

nasledovne : Aj s B. boli dňa 08.07.1997 predvolaní na výsluch na KR PZ v Q. Q. ohľadne vraždy M. T., na výsluch sa dostavili v poobedňajších hodinách. Jeho ešte operatívne vyťažovali k vražde bossa z U. U. M., túto vraždu mala na svedomí ich skupina z Q. Q. spoločne s Bratmi L., vražda sa stala v marci 1997. Pri výsluchu sa okrem iného dozvedel, že nejaký svedok vypovedal o U. L., ktorý mal vyvíjať nejaké aktivity v okolí C. alebo R., kde mal niekoho zastrašovať ich menom - Č. a v rámci tohto zastrašovania konkrétne uvádzať, že môže dopadnúť tak ako U. M., ktorého dali dole Č.. Po výsluchu asi okolo 17.00 hod., kedy ich s B. z výsluchu prepustili, hneď kontaktovali B. P.D.. Dali si totiž určité veci do súvislostí : Vodičom vozidla, z ktorého sa strieľalo na U. M., bol B. P., takže jedine P. mohol povedať L. o vražde M., kto má túto na svedomí a L. to ďalej šíril, že za vraždou M. sú Č.. P. poprel, že by on L. niečo povedal ohľadne vraždy M.. Ďalej ich P. ubezpečoval, že L. pôjde aj tak dole, že bude zavraždený, aby sa nebáli, že nikdy nič nikomu nepovie. On trval na tom, aby P. ešte pred tým, ako bude L. zavraždený, tohto priviezol k nim do Q. Q., pretože sa od L. chcel dozvedieť, komu ešte porozprával o vražde M. a čo k tejto vražde porozprával, za ktorou vraždou stála ich Q. organizovaná skupina. B. P. pracoval pre nich, preto na jeho naliehanie prisľúbil, že L. im dovezie. L. priviezli P.D. s jeho ľuďmi konkrétne na penzión P. v obci Q. pri Q. Q. na druhý deň po tomto jeho výsluchu na polícii, na penzióne z jeho ľudí boli J. J., L. K., U. Š., L. B., L. U. a on. U. L. na penzión P. priviezli B. P. spoločne s V. J. a T. B.. P. mu pred príchodom volal, že vezú L.. Z L. sa snažili dostať informácie, kde a čo porozprával o vražde U. M.. L. tvrdil, že on nikomu nič nepovedal, L. rezignoval na celú situáciu, sedel tam so sklonenou hlavou, bol úplne zlomený. Nakoľko sa podieľal na viacerých násilných trestných činoch, vycítil, že L. je dobre známe, že pôjde dole, ku koncu bol dokonca L. pri nich, keď sa rozprávali o kopaní jamy. Po tomto neúspešnom vypočúvaní L. ho P. požiadal, aby im L. K. a J. J. pomohli niekde v okolí vykopať hrob pre L.. On s tým nesúhlasil, bolo dovolenkové obdobie, obec Q. je spojená s rekreačnou oblasťou A., ktorá bola v tom čase preplnená turistami, obával sa, aby ich niekto nevidel, keď sa bude kopať hrob alebo keď bude L. zavraždený. L. totiž priviezli na penzión v čase, keď ešte bolo vidno, bolo leto, aspoň takto si to dnes vybavuje. P. tlačil na to, že L. treba zakopať, následne na to sa do rozhovoru zapojil aj V. J., ktorý tiež tvrdil, že L. treba zakopať, lebo keď ho u nich doma nakladali do auta, bol tam aj J. P. a v tejto súvislosti V. J.G. vyslovil obavu, aby sa P. nezlomil a neprezradil to. B. sa do debaty ohľadne usmrtenia L. nezapájal, bol taký pasívnejší, stále niekam odbehoval. P. a jeho chlapcom navrhol, aby si niekde išli urobiť alibi a presne v tom čase L. zastrelia a nechajú ho na takom mieste, aby ho hneď našli. Tak sa aj stalo, P. s chlapcami odišli. On dal J. pokyn, aby L. dal Rohypnol, no už viac nesledoval, či J. skutočne Rohypnol pre L.u rozrábal v alkohole. Videl však, ako U. s B. liali do L. fľašu s alkoholom, L. sa bránil. Ďalej čakali na telefonát od B. P.. Už si presne nepamätá, ale mohlo to byť za 2 - 3 hodiny, telefonoval im P., že sedia niekde v B. s B., že to môžu urobiť. Po tomto telefonáte L. naložili do J. čierneho BMW, ktoré šoféroval J., do auta si prisadli U. a B.. On si sadol do ďalšieho vozidla BMW, ktoré šoféroval U. Š. a v tomto išiel ešte aj L. K.. S vozidlami odišli smerom na Č.. Keď boli na vrchole Č. a asi tak 200 m ako začala klesať cesta na W., po pravej strane krajnice zastavili autá. U. s B. z auta vytiahli L., J. s vozidlom pokračoval smerom dole, otočiť sa. L. podopierali, bol omámený. Aj on s K. vystúpili z ďalšieho auta, aj ich vozidlo sa išlo dole otočiť. L. U. vytiahol pištoľ s tlmičom a L. strelil 2 - 3 krát dozadu do hlavy, určite to bolo dva krát. L. spadol na zem. V čase smrti L. bola vonku tma. On zrazu zaregistroval vozidlo, ktoré prichádzalo z Q.. Preto L. rýchlo odtiahli do trávy, trocha ďalej od krajnice a všetci sa hodili do trávy, aby ich nebolo vidieť. Po prejdení neznámeho vozidla, sa všetci postavili a nasadli do ich áut, ktoré ich už čakali. Buď on alebo niekto iný zavolal P., že všetko je už vybavené. Aj P. mal záujem na likvidácii L.. L. vyvíjal nejaké aktivity, s ktorými P. nesúhlasil. Tiež P. už pracoval na formovaní svojej skupiny, ktorá mala pôsobiť v ich regióne. Od P. vedel, že P. už pred tým pripravoval vraždu U. L.. P. mu povedal, že keď sa V. J. vráti domov, tak pripravuje vraždu L., L. pôjde dolu. V. J. bol totiž v tom čase vo výkone trestu a P. dokonca vyvíjal nejaké aktivity ohľadne podmienečného prepustenia V. J. z výkonu trestu. Dokonca mu P. povedal, že V. mu odkázal z basy, že keď sa vráti, L. bude zlikvidovaný, že pôjde dole, od P. vie, že L. v určitom období pomáhal V. J. a do basy mu posielal balíky, ale potom sa medzi nimi niečo pokazilo a L. prestal V. v base pomáhať. Ešte pred tým, ako L. priviezli na penzión do Q., tak on, ako aj P. boli uzrozumení s tým, že L. zomrie. Keď P. s jeho ľuďmi prišli s L. na penzión P., oni prišli s tým, že L. pôjde dole, u neho na penzióne sa už iba upresňovalo, akým spôsobom sa to spraví. S. Q. na penzióne P. v súvislosti s vraždou U. L. nevidel, ani tam nikto nespomínal meno S. Q.Ó.. P. poznal dobre, od roku 1996. P. patril aj ku nim, spoločne s ich skupinou z Q. Q. sa podieľal na spáchaní niekoľkých činov násilného charakteru. Pri P. sa pohybovala aj osoba S. Q.. V. J. prvý krát videl, keď spoločne so P. priviezli do Q. U. L.. P. však už pred tým spomínal v jeho prítomnosti J.. P. hovoril, že V. J. je dobrý na určité veci, na násilnú tresnú činnosť. Ďalej P. uvádzal, že na J., ktorí boli zatvorení, čaká, aby si porobil doma vo svojom regióne poriadky, že J. sú blázni, že nemajú s ničím problém. Aj po udalostiach na penzióne P., týkajúcich sa vraždy L., ďalej ešte stretával V. J., V. J. stále chodil so

P., V. J. mu aj bol na oslave narodením v decembri 1997. S V. J. po vražde L. nemal žiadne problémy, dokonca potom vo výkone trestu odňatia slobody v I. v rokoch 2004 -2005 spoločne hrávali nohejbal. Zmenil sa jedine jeho vzťah s Q. J., keď v roku 2012 začal spolupracovať s políciou a vypovedal v jeho neprospech. S Q. sa rozkamarátil, keď si bol istý, že nafetovaný zabil ženu a malé dieťa ( kauza L. U. Q. ). Ďalej zistil, že Q. mu v určitých veciach klamal. Q. chcel cez jeho osobu vydierať ľudí na slobode, aby mu posielali peniaze ako L., aby mal vo výkone trestu. K vražde J. P. mu je známe nasledovné : O tejto vražde vie jedine sprostredkovane od Q. J., ktorý mu o tejto povedal počas toho, ako boli spolu vo výkone trestu odňatia slobody v I.. P. on osobne poznal, pohyboval sa v blízkosti B. P.. P. bol P. obľúbenec, P. stále chodil so P.. Rozprávanie o vražde P. začalo tým, keď vyčítal Q. J. to, prečo zamestnával B., keď mu robil problémy a to spreneveril mu peniaze a hral mu na hracích automatoch. Toto Q. vyčítal v tej súvislosti, keď zaplatil dovolenku priateľke Q. J. a jeho synovi a tiež svojej exmanželke. Q. mu povedal, že B. musel zamestnávať, lebo na nich všeličo vedel, kde sú zakopané mŕtvoly a tiež vedel o ich účasti na vražde P., ktorého zastrelil B.. Q. J. mu k vražde P. konkrétne povedal, že túto vraždu P. spravil spoločne s bratom V. J. a T. B., že im P. nevyhovoval. Najskôr Q. prepichol P. gumy na aute. V. bol niekde nachystaný s B. a keď bol P. pri svojom aute, B. na neho vystrelil. B. mal na P. strieľať z nejakej ostreľovacej pušky pri nejakej diskotéke. Utkvelo mu v pamäti, ako sa Q. dosť zabával na tom, že sa im podarilo presvedčiť rodičov nebohého P., že oni s tým nemajú nič spoločné, že predviedli dobré herecké umenie. Q. sa bavil tiež na tom, že ešte B. nahovorili, aby na pohrebe P. robil tzv. ženícha a pritom B. dal P. dole. Ďalej mu Q. povedal, že po streľbe na P., on ešte dobehol k P., pričom sa robil, že mu dáva prvú pomoc, ale pritom ho dusil, aby ho dorazil, že to bolo také divadlo pre okolie. S Q. J. bol spoločne vo výkone trestu odňatia slobody v I. v rokoch 2010 - 2011, Q. sedel za vraždu B., čo mali spoločne. S Q.G. spolu komunikovali každý deň a to cez rúru - vetraciu šachtu, počuli sa dobre, niekedy sa takto rozprávali 3 - 5 hodín. S Q. sa tiež stretávali a rozprávali aj na vychádzkach. Na okraj poznamenáva, že on si to pamätá tak, že pri vražde L. bol prítomný aj B., aj keď to B. popiera s tým, že v tom čase bol na dovolenke na Kanárskych ostrovoch spoločne so P., Y., L. a ich partnerkami. On bol ten, kto upozornil vyšetrovateľa, že B. si robí alibi cez bieleho koňa Y. a ďalších ich bývalých kamarátov. V tejto súvislosti poukazuje na to, že Y. priateľka W. doložila do spisu fotografie z inkriminovanej dovolenky na Kanárskych ostrovoch, pričom na jednej z týchto fotografií bolo rukou napísané, že dovolenka trvala od 08.07.1997 do 16.07.1997. Nakoniec sa však z jeho podnetu zistilo, že jeden z účastníkov dovolenky P. na dovolenku odlietal 09.07.1997, teda nie 08.07.1997, toto sa zistilo z jeho pasu. Ďalej do spisu doložil dôkaz o tom, že ďalší účastník dovolenky B. bol ešte dňa 08.07.1997 o 17.00 hod. s ním na výsluchu na polícii v Q. Q.. Ostatní účastníci dovolenky okrem P., pas, z ktorého by bolo možné zistiť čas odchodu na dovolenku, nepredložili. Svedok M. U. vypovedal k vražde U. L. nasledovné : O vražde U. L. vie od S. Q., Q. J., T. B.. U. L. vylákal J. P., na Stredné Slovensko ho odviezli zadnou cestou B. P., V. J., T. B. a S. Q.. U. L. bol zavraždený na strednom Slovensku, presne nevie, čí v Q. Q. alebo v Q. a potom bolo jeho telo vyhodené niekde pri ceste. Konkrétne V. J. pri vražde L. bol v aute, v ktorom sa L. viezol na Stredné Slovensko, kde bol potom L. zavraždený. P. mu povedal, že už keď L. viezli na Stredné Slovensko, vedeli, že bude zavraždený. Preto aj P. mal L. auto odparkovať v L.. Ako prvý mu o vražde L. povedal J. P., ktorý mu uviedol toľko, že vlastne on vylákal U. L. a následne odviezol L. auto do L., pretože nemal inú možnosť, lebo inak by P. zabil aj jeho. P. mu povedal, že L. bol zlikvidovaný na podnet P., ktorý bol podriadený Č.. Ešte za života L. sa P. zdržiaval u Č. v Q. Q. alebo u bratov L. v U.. Osoby, ktoré sa podieľali na vražde L., už keď ho viezli do Q. Q., vedeli, že bude zavraždený. Preto aj on, teda J. P., toto L. auto odparkoval pred nejakým sídliskom v L., jednalo sa o bielu Mazdu 323. J. P. mu to hovoril v roku 1998, keď sa skrývali v Čechách. S. Q. mu povedal o vražde L. v čase, keď bol Q. J. vo väzbe v rokoch 2001 - 2004 za vraždu B.. Počas väzby Q. J. zabezpečili mobilný telefón, prostredníctvom ktorého s nimi udržiaval kontakt, čo majú robiť. Raz sa stalo, že Q. J. nadal S. Q., Q. bol nahnevaný, vtedy ho zavolal k nemu domov a povedal mu, že teraz sa Q. J. hrá na veľkého mafiána, šéfa, a pritom, keby on nezoznámil Q. J. s Q., nikoho by tam nepoznal. Súčasne sa Q. vyjadril, že keď sa Q. J. nachádzal vo výkone trestu v rokoch 1996 - 1998, oni už v tom čase dávali dole ľudí. No a v tej súvislosti mu Q. povedal, ako došlo k vražde A. a L.. S. Q. mu hovoril aj o dôvode zavraždenia U. L., dôvodom malo byť to, že U. L. nezaplatil dohodnutú sumu za vraždu T. A.Ó. B. P.. Ďalším dôvodom bolo, že B. P. chcel vytvoriť vo F. B. a okolí vlastnú skupinu. V konečnom dôsledku po zavraždení U. L. aj došlo k tomu, že B. P. vytvoril novú skupinu. Členmi tejto skupiny boli S. Q., V. J., Q. J., L. N., T. U., L. Č., F. R., J. P.. U. L. bol zavraždený v roku 1997, niekoľko mesiacov po vražde T. A.. K tomu, že L. nezaplatil za vraždu A. uvádza, že L. pred ním a J. P. povedal, že si musí požičať sumu 300.000,-Sk, aby zaplatil aspoň prvú čiastku P.. No L. by bol tak či tak zabitý,

nakoľko P. si chcel vo F. B. a v okolí vytvoriť vlastnú skupinu, čo sa po zavraždení L. aj stalo, vytvorila sa nová skupina okolo P.. T. B. mu o vražde U. L. rozprával v rokoch 2002-2003, k vražde L. mu povedal v podstate to, čo už vedel od Q. a P.. O tejto vražde mu B. povedal v čase, keď mu na príkaz Q. J. ukazoval miesta, kde sú zakopaní ľudia, ktorých zavraždili. Bolo to z dôvodu, keby bolo potrebné týchto ľudí vykopať a niekam premiestniť. Ďalej mu o tom rozprával potom neskôr, keď boli spolu v bare A. alebo G.. S Q. J. sa o vražde L. rozprávali najviac v roku 2006, keď on, T. Q. a Q. J. boli v pátraní a skrývali sa. V tom čase začali na nich iní vypovedať, na samom začiatku to bol L. Č. a S. Q., v tom čase bol utajený svedok. Q. J. ho vtedy zavolal do izby a povedal mu, že aj keď teraz vypovedajú proti nim, netreba byť nervózny, treba si počkať, uvidia, že kto na nich vlastne vypovedá a podľa toho sa zariadia. Aj tak telá, ktoré zakopali, vedia ukázať len oni, všetko ostatné, čo iní na nich povedia, bude len z počutia, usvedčiť sa aj tak vedia len oni sami seba. Keď proti nim vypovedá U. A., ten vie veci len z počutia. S. Q. dajú odkázať, že tak ako dokáže on usvedčiť ich, tak budú vedieť usvedčiť aj oni jeho, Q. bol pri vražde A., L., na B. byte, kde bol zavraždený W. brat a hotel C.. Teda vedia zariadiť, aby S. Q. bol ticho a na nich nevypovedal. Počkajú, kým sa veci uzatvoria a podstatné je aj tak to, čo povedia na súde a nie to, čo vypovedajú pred vyšetrovateľom. Q. ďalej povedal, že dal odkázať V. J., ktorý bol vo výkone trestu za pokus vraždy S., že jeho ( M. U. ) a T. Q. má pri sebe, nech je pokojný a on, teda V. nech sa postará o T. B., nakoľko B., keď začne spievať, čiže hovoriť, V. dobre vie, že sa domov už z basy nedostane. Vtedy mu Q. J. opísal aj priebeh vraždy J. P.. V súvislosti so S. Q. uvádza, že keď potom na to boli na Špecializovanom trestnom súde, Q. odmietol vypovedať, aj napriek poriadkovej pokute 20.000,-Sk. V rokoch 1996 - 1997 boli skupiny na východe Slovenska Č. M. A., B. K., F. B. a bola to skupina okolo T. A., chlapci okolo B. P., ktorí sa v tom čase zdržiavali viac na Strednom Slovensku. Do skupiny P. patrili S. Q., L. N., T. U., L. Č., T. P.. Do ďalšej skupiny U. L. patrili J. P., T. B., F. R., L. Č., M. U., V. J., Q. J., chlapci z B. K. „Ö.Č.", „U.", „Ň.". Jeho osobne s U. L. zoznámil V. J.. Skupina sa zaoberala výpalným, podpaľovaním áut, dverí, ublíženiami na zdraví, podvodmi, jednoducho, čo prišlo. U. L. povedal, čo treba spraviť, oni to spravili a dostali za to zaplatené. V čase, keď ešte žil U. L., k vraždám nedochádzalo. K vraždám dochádzalo, až keď zabili U. L. a vytvárala sa nová skupina okolo B. P.. Počas života L. to vo vnútri jeho skupiny fungovalo tak, že robili, čo im L. kázal. Vo vnútri skupiny konflikty neboli. Keď konflikt vznikol, tak len medzi bratmi J. a P., oni sa od začiatku nemuseli, aj keď boli susedia a chodili spolu na diskotéky, trénovať. Medzi J. a P. bolo iskrenie, J. P. nemuseli. V čase, keď sa J. nachádzali vo väzbe, P. používal autá BMW, Opel Omega, keď V. J. v roku 1997 prepustili na slobodu, J. P. sa pohyboval na Mercedese 300, mal motorku zn. Honda alebo Yamaha, V. používal bicykel Favorit, bola medzi nimi závisť, ktorá vyústila do toho, že J. naplánovali vraždu J. P.. K vzťahom medzi J. a L. uvádza, že najskôr boli medzi nimi dobré vzťahy, keď boli J. zavretí, L. im posielal balíky, peniaze na účet. K narušeniu vzťahov došlo vtedy, keď boli J. vzatí do väzby za útok na policajtov na Obvodnom oddelení F. B.. Vtedy sa U. L. cez jedného referenta dostal k listu, ktorý bol od V. J. pre Q. J. a v ktorom sa V. sťažoval na U. L., že keď príde domov, U. bude LHK ( bude ležať hore kokotom ). L. im v tejto súvislosti povedal, že ak sa dopočuje, že V. niekto poslal peniaze alebo balík, tak sa postará, aby sedeli čo najdlhšie. Keď aj potom prišla nová skupina na čele s B. P., P. mu odporučil, aby sa zdekoval, musel sa skrývať a to aj v Čechách, lebo J. boli na neho naštvaní, pretože keď boli zavretí, nepomáhal im, čo pred chvíľou vysvetlil. Konkrétne ohľadne vraždy J. P. mu je známe nasledovné : V čase, keď došlo k vražde J. P., on bol vo väzbe v B.. O vražde J. P. vie od priamych účastníkov tohto skutku, od Q. J. a od T. B.. Q. J.G. mu povedal, že vraždu J. P. naplánoval a zorganizoval on so svojim bratom a potom o tejto povedali T. B. v bare vo F. B.. Tak od Q. J., ako aj od T. B. vie, že vraždu P. naplánovali Q. a V. J., B. bol tou osobou, ktorá P. zavraždila. Konkrétne k priebehu vraždy J. P. mu Q. J. uviedol, že on osobne prepichol J. P. gumu na jeho BMW sedmičkovej rady a V., jeho brat, priviezol na miesto, z ktorého sa strieľalo, T. B. a tohto aj potom odviezol preč. K motívu vraždy J. P. mu Q. uviedol, že P. zavraždili preto, lebo tento sa začal montovať do ich vecí, ľudia začali chodiť za P., obracali sa na neho, súčasne V. s Q. v tom čase začali cez B. robiť úžeru, P. sa začal miešať aj do toho, totiž v tom čase bol B. P. vo vyšetrovacej väzbe a V. s Q. chceli na seba prevziať aktivity, ktoré mal dovtedy B. P.. J. sa preto rozhodli odstrániť P., aby len oni samy mali kšefty po P.Á., P. im v tomto stál v ceste. Keď sa v roku 2006 skrývali spoločne s Q. J., tento mu uviedol, že by mali dostať Oscara za herecký výkon, ktorý predviedli pred rodičmi J. P., keď im povedali, že oni s vraždou J. P. nemajú nič spoločné. Dokonca J. boli aj na pohrebe P., bol tam aj B.. Od B. naviac vie, že B. P. zastrelil z pušky kalibru 8. To nebolo tak, že Q. J. by si bol sadol ku káve a len tak mu rozprával o vražde J. P.. Q. mu toto uvádzal v období, keď sa spolu skrývali, boli hľadaní za účasť na viacerých vraždách. Pripravovala sa obhajoba, čo by robili a hovorili, keby ich zadržala polícia. Kalkulovalo sa aj s tým, že ak by niekto proti nim

vypovedal, čo vedia zas oni na neho. Riešilo sa aj to, kto má koho na starosti, aby ten ktorý človek na nich nevypovedal. Q. mal takto na starosti jeho, T. Q., oni sa spoločne skrývali a Q. mu povedal, že dal odkázať V., aby sa zas on postaral o T.C. B., lebo ak sa B. zlomí, V. sa z basy nedostane. On sa na začiatku skutočne bál proti niekomu vypovedať, poznal Q. J., bol pri niektorých vraždách, Q. sa rozhodol z minúty na minútu, že niekoho zavraždí. Keď sa skrývali, v podstate každý deň museli kalkulovať, ako by sa postavili k jednotlivým vraždám, každý deň sa dozvedeli niečo nové, kto na nich čo povedal. Už v tom čase boli obvinení z vraždy M., Š., ale bola tu účasť aj na ďalších vraždách B., Q., Š.. Konkrétne k taktike obhajoby ohľadne vraždy P. sa Q. vyjadril, že pri tejto bol on, V. a B.. On na brata V. vypovedať nebude a V. sa musí postarať o B.. Keď mu Q. J. rozprával tieto veci, T. Q. bol vo vedľajšej izbe, hral sa tam na playstation, Q. mal svoj svet, takto sa hrával celé dni. Keď sa on s Q. rozprával, mohlo sa stať, že ku nim Q. prišiel, ale on hneď odišiel. K fungovaniu skupiny po smrti J. P. uvádza nasledovné : Skupina fungovala až do roku 2006. Keď zomrel J. P. a už pred tým bol zavraždený U. L., súčasne B. P. bol vo väzbe, skupinu viedli V. a Q. J.. Členmi skupiny boli V. J., Q. J., T. B., S. Q., L. Č., F. R., T. Q., T. B., U. A., Š. P., Q. W., L. Y., Š. P., L. U., D. Q., L. A., on ( M. U. ), W. W.. Takto skupina fungovala od roku 1999 do roku 2006. Peniaze, ktoré skupina zarobila, sa delili v rámci skupiny, či už na výplaty, na autá, na ktorých jazdili, na nákup zbraní, na advokátov, posielali peniaze a balíky tým, ktorí boli zatvorení. Keď boli V. a Q. zatvorení, ich advokáti im nosili odkazy a posielali motáky, dokonca Q. zabezpečili telefón a cez telefón s ním boli v kontakte. Peniaze mala skupina z vrážd ( vraždilo sa za účelom odstránenia konkurencie, napr. keď sa im niekto miešal do prevádzačstva, lebo z neho mali najväčšie zisky a ďalej vraždy na objednávku ), z výpalného, z úžery, z prevádzačstva, cigariet, ublížení na zdraví, podpaľovania, erotických salónov. Bralo sa všetko, čo prišlo. Skupina zastrešovala F. B., B. K., Č. M. A., okolité dediny. No robili aj na iných miestach ako v B., Q., U., Q. Q.. V Q. mohli fungovať cez L., v B. ich tolerovala skupina okolo G., v Q. Q. ich toleroval Č., lebo Q. J. dal dole B., na čom mal záujem Č.. On sa v skupine vypracoval až tak, že sa stal pravou rukou Q. J.. On sa zaradil už do fungujúcej skupiny pod vedením J., lebo v rokoch 1999

- 2000 bol zatvorený. Nevie, ako J. fungovali vo vzťahu k P., keď bol tento zatvorený. P. potom zomrel v roku 2006 alebo 2007, dozvedel sa to z médií, v tom čase bol zatvorený. Je pravdou, že pôvodne vo veciach vrážd, o ktorých vedel, nevypovedal. V júli 2012 však podal trestné oznámenie a dva dni vypovedal ku všetkej trestnej činnosti, o ktorej vedel z osobnej skúsenosti alebo z počutia. Inak sa na veci pozeral v roku 1997, keď sa podieľal na páchaní trestnej činnosti, inak v roku 2006, keď ho zatvorili a inak po rokoch vo väzení, vo väzení jednoducho dospel, prehodnotil život. Keď bol zadržaný v roku 2006, bolo nemysliteľné vypovedať pravdu. Vtedy hovoril to, čo mu odkázal Q. J., alebo čo mu povedali obhajcovia. Vtedy všetko popierali. Bola taká taktika zo strany obhajoby, že majú popierať, že vyšetrovatelia a prokuratúra im musia veci dokázať. On bol naraz obvinený z viacerých závažných zločinov. Svedok T. B. vypovedal, že v roku 1999 pracoval v bufete vo F. B. u B. P.. Chodievali tam chlapci zo P. skupiny, medzi nimi aj V. J., Q. J., S. Q., T. B., J. P., M. U.. J. chodili do tohto podniku často, ešte viac sa s nimi zblížil, keď P. zobrali do väzby, jednoducho P. bol mimo. Pre J. robil úžeru. J. o ňom vedeli, že chodí na poľovačky, že vie strieľať. J. ho požiadali, či by ich nenaučil strieľať z guľovej zbrane. J. učil strieľať v obci Viničky v lome na strelnici. Zbraň priniesli J.i, mali ju v krabici od gola kľúčov, rozloženú na tri časti. Jednalo sa o guľovnicu 8 x 57, starú vojenskú pušku, aká sa používala na vojne alebo ju používali aj pytliaci. K puške mu nič nepovedali, odkiaľ ju majú. K puške priniesli aj náboje. Puška bola upravená, hlaveň mala skrátenú o 10-15 cm, bolo z nej odrezané. Na zbrani sa dala vyšrúbovať hlaveň od uzáveru, mala prirobenú pažbu, ktorá sa dala našrúbovať a vyšrúbovať. On vedel dobre strieľať, J. streľba moc nešla. Keď bol P. mimo, J. mu povedali, že sa pohádali s J. P., že ho chcú dať dole. Toto mu J.G. povedali viackrát. Bolo to už v období, keď sa s J. viac zblížil a po tom, čo ich učil strieľať. O nejaké 2-3 týždne možno mesiac po tom, čo ich učil strieľať, keď bol v práci, zavolal mu V. J., aby za ním prišiel do L., keď skončí v práci, že ho bude čakať. Za V. J. prišiel na svojom vozidle zn. Wartburg, bolo už neskoro večer, pred tým bol v práci. V. auto nechali v L. a s jeho autom išli na Š. k hotelu G.. On nevedel, kde hotel je, navigoval ho V. J.. V. mu po ceste povedal, že ak bude J. P. na diskotéke, že s Q. vymysleli, že ho zastrelia a že oni idú pozrieť miesto, odkiaľ by sa dalo strieľať. Auto odstavili na poľnej ceste pri hoteli G.. Po vystúpení z auta sa premiestnili k takým chatkám a stromom nad parkoviskom. V. sa vyjadril, že z tohto miesta by bolo dobré strieľať. Ďalej povedal, že Q. vyláka P. von z hotela, že mu prepichne gumu na aute a keď vyjde J. P., tak sa bude strieľať. Vtedy mu ešte nepovedal, že on bude strelec. Potom s V. nasadli do auta a vrátili sa do F. B.. Potom J. za ním chodievali skoro každý deň do práce, plánovali, ako P. zlikvidujú, hovorili, že on bude šofér, Q. vyláka P. von z diskotéky a V. bude strieľať. Prešli asi 2 - 4 týždne, bol v práci, keď mu zavolal V. J., že keď po práci zavrie, aby za ním prišiel do rekreačného strediska F., V. mu nepovedal nič o tom, prečo sa majú stretnúť. On si len

domyslel, že asi znova pôjdu pozrieť to miesto, odkiaľ by sa dalo strieľať alebo niečo v tejto súvislosti. Po tom, ako prišiel na dohodnuté miesto, V. vybral zo svojho auta zelenú tašku. Taška mu bola známa, keď sa pred tým učili strieľať, J. v nej priniesli zbraň. V. si aj s taškou k nemu prisadol do jeho auta Watburg a prikázal mu, aby išli tam, kde minule. Auto na pokyn V. odstavili na poľnej ceste za hotelom G.. Po vystúpení z auta V. zobral zelenú tašku a presunuli sa na miesto, ktoré pred tým boli pozrieť a z ktorého by sa dalo strieľať. Počas toho, ako sa na miesto, z ktorého sa malo strieľať, presúvali, V. mu povedal, že strieľať bude on, nakoľko bol lepší strelec ako V.. Z tohto zostal nervózny, no na druhej strane sa bál V. oponovať. Sám pre seba si pomyslel, že ak teda bude musieť strieľať, bude strieľať tak, aby P.B. netrafil. Na mieste, z ktorého sa malo strieľať, V. vybral zbraň, on ju zložil, V. mu podal náboj, ktorý do zbrane vložil. K zbrani uvádza, že sa jednalo o guľovnicu, z ktorej sa pred tým učili v lome strieľať. Následne na to V. niekomu písal alebo telefonoval, myslí si, že zrejme bratovi Q., lebo následne na to, asi o 5

- 10 minút z G. vyšiel Q. J.Č.. Q. vyšiel sám, išiel k bavoráku 7 J. P. a prepichol mu koleso na strane spolujazdca. Potom sa vrátil späť na diskotéku. P. auto v tom čase parkovalo na parkovisku za hotelom G.. On ležal na zemi s guľovnicou, pripravený na streľbu, nad ním stál V. J. s brokovnicou a čakali na to, čo vyjde von k autu P.Á. po tom, čo sa dozvie, že má defekt. Počas čakania na P. mu V. ešte povedal, že nech ho nenapadne netrafiť, lebo že potom on trafí jeho, čomu porozumel tak, že by ho V. zastrelil, veď V. mal v ruke brokovnicu a stál s ňou nad ním. Asi o 5-10 minút z hotela vyšli J. P. aj s vyhadzovačom T. Q., obišli hotel a išli na zadné parkovisko za hotelom, kde P. parkoval. P. s Q. si sadli do P. auta, P. na miesto vodiča, Q. na miesto spolujazdca. Počas toho, ako sedeli v aute, mu V. pošepol, že oni tam fetujú a že keď vystúpia z auta, má vystreliť na J. P.. P. s Q. sa v aute zdržali krátko, do 5 minút. Obidvaja vystúpili a išli smerom k zadnému kufru, zrejme spraviť defekt. P. išiel smerom k zadnému kufru po strane vodiča, Q. po strane spolujazdca. Keď sa P. nachádzal medzi zadným blatníkom a zadnými dverami, na strane vodiča, pričom on ho nevidel celého, len tri štvrtiny tela, nevidel mu totiž nohy asi tak približne po vrch stehien, na P. vystrelil. Preto nevidel celú P. postavu, lebo mu v tom bránilo P. auto. S určitosťou môže povedať, že P. sa v čase streľby nachádzal v zadnej časti jeho auta, po strane vodiča. Pred výstrelom mieril na oblasť P. trupu, do prostriedku trupu, v hornej časti trupu. Ako vystrelil na P., V. mu povedal, aby rýchlo odišli preč. Nevie, kam P. trafil, keď vystrelil, nesledoval to, kam P. zasiahol. Pokiaľ si to dobre pamätá, v čase, keď na P. vystrelil, tento nestál, ale kráčal smerom ku kufru vzadu. V čase, keď na P. vystrelil, P. nebol presne oproti nemu tvárovou časťou, ale bol tak zošikma bokom k nemu natočený, hrudníkom smerom k nemu. Keď na P. mieril, nevšimol si, že na parkovisku by sa boli pohybovali ešte ďalšie osoby, k tomuto však poznamenáva, že z miesta, odkiaľ strieľal, sa nedalo vidieť na celé parkovisko, videl na tú stredovú časť parkoviska, kde bol s autom odparkovaný P.. Potom išli späť k jeho vozidlu zn. Wartburg, utekať sa nedalo, bola tam vysoká tráva. Buď ešte počas cesty k autu alebo po nastúpení do vozidla mu V. povedal, že P. trafil. S V. sa vracali do F.. On bol zo streľby v šoku, nedalo sa mu ani poriadne šoférovať. Keď prišli do F., V. mu kázal do rána zostať pri rybároch, on teda podľa pokynu V. zostal do rána sedieť na brehu. Od V. mal ešte ďalší pokyn, nemal tak jeho, ako ani Q. telefonicky kontaktovať. Nikomu nemal o tej vražde rozprávať. On naozaj mlčal, bál sa J., lebo vedel, čoho sú schopní. Je mu ľúto, že strieľal na P., nemal inú možnosť, bál sa o svoj život. Hoci vedel už dopredu, že J.i chcú zlikvidovať P., na políciu to oznámiť nešiel, práve zo strachu pred J.. P. to tiež nepovedal, P. a J. mali v tom čase konkurenčné vzťahy, bál sa, že počas konfliktu by im P. vykričal, že odo neho vie, že J. ho chcú zabiť a potom by J. zabili jeho. K zhoršeniu vzťahov medzi J. a P. uvádza nasledovné : najskôr bola jedna skupina okolo B. P., do ktorej patrili bratia J., J. P., T. B., M. U., R., Č., S. Q.. Jeho do skupiny nebrali, lebo on bol len obyčajný čašník u P.. Keď P. odišiel do väzby, tak sa súperilo o miesto šéfa skupiny, o toto miesto súperili P. a J.. Jednalo sa o zločineckú skupinu, ktorá mala pod palcom také veci ako výpaľníctvo, pašeráctvo, bitky, úžeru, podpaľačstvo. J. a P. boli síce mladí, ale boli najsilnejší v skupine, preto bol konkurenčný boj práve medzi nimi. Toto vie uviesť na základe toho, že robil krčmára a barmana a ku nemu do podniku chodili všetci chlapci z partie, videl, ako to bolo, ako sa nenávideli, ako jeden na druhého nadávali, ako jeden druhému závideli, napr. že ten druhý urobil obchod s cigaretami. K tejto P. skupine poznamenáva, že pôvodne P. patril do L. partie. Keď L. zabili, ľudia od L. prešli k P.. Keď P. odišiel do väzby a zomrel P., skupinu prebrali J., on pre nich robil úžeru. V. nebol dlho na slobode, vzali ho do väzby, potom skupine šéfoval Q. J.. Je pravdou, že ohľadne vraždy J. P. pôvodne vypovedal inak a popieral svoju účasť na tejto vražde. Následne sa však rozhodol, že bude tak v tejto veci vraždy J. P., ako aj v iných veciach vypovedať pravdu. Bolo to z dôvodu, že jeho chceli nepravdivo zamiešať do niektorých prípadov, napr. M. U. ho chcel nepravdivo zamiešať do určitých vecí, vtedy sa rozhodol, že radšej bude spolupracovať s políciou a povie pravdu, ako sa všetko skutočne stalo. Aktuálne spolupracuje s políciou nielen ohľadne veci J. P., ale ešte vo veciach ďalších štyroch vrážd, pri ktorých bol prítomný a troch alebo štyroch vrážd, o ktorých

vie z počutia. Sú to vraždy, za ktoré sú stíhaní V. J., Q. J., S. Q., T. Q., M. U., nejaký Š. z B.. Pokiaľ s políciou nespolupracoval, nevypovedal pravdu, klamal v každom prípade. S políciou spolupracuje od roku 2013 a má štatút chráneného svedka. Aktuálne je stíhaný za jednu vraždu, za tri vraždy je trestné stíhanie prerušené. Po vražde P. ho Q. J. držal v štichu, musel byť pri nich, na ďalších vraždách sa podieľal len takým spôsobom, keď mu prikázali, priniesol lopatu, čakan, igelit na zakopanie mŕtvoly alebo sa viezol v aute, v ktorom odvážali mŕtvolu, alebo mu v noci zavolali, že má doniesť baterku. Q. J. sa nedalo povedať nie, to sa nikto neodvážil. Ohľadne vraždy J. P. bola s ním robená rekonštrukcia skutku na mieste, kde malo k tejto vražde dôjsť. Dáva do pozornosti, že nemusel všetko ukázať presne na milimeter, od týchto udalostí je to už 16 - 18 rokov, súčasne na mieste skutku sa to zmenilo. Len približne si pamätá aj trasu, po ktorej sa s V. vracali späť k autu po streľbe na P., túto trasu si pamätá na 90 %. Na tom mieste bol len dva krát, naviac, bola tma. Medzičasom, teda od skutku po rekonštrukciu, sa okolie hotela G. veľmi zmenilo, postavili sa tam nové chaty a penzióny, stromy vyrástli. O vražde U. L. vie iba z počutia. Informácie sa dozvedel počas toho, keď pracoval v bare u P. a to od chlapcov, ktorí za P. chodili, jednalo sa napr. o osoby V. a Q. J., S. Q., T. B.. On sám býval u L. asi 1-2 mesiace pred jeho vraždou. Bolo to za takých okolností, že na podnet L. mu podpálili dom, aby takto vylákali peniaze z poisťovne. V tom čase bolo na L. vidieť, že sa niečoho bojí, že má strach. L. už ani nechodil von, keď od neho kamaráti potrebovali nejaké obchody, museli prísť za ním domov. Hoci pred tým bol L. doma možno 1-2 dni z celého týždňa. L. mal doma porozkladané zbrane, samopal. Keď sa L. pýtal, že čo sa deje, L. mu povedal len toľko, že má problém, viac hovoriť nechcel. Jediný, komu v tom čase L. veril, bol J. P.. A bol to práve J. P., ktorý pred smrťou L. vylákal z domu, čo bol L. odvezený k Č., kde bol zavraždený. Po ceste bol L. z jeho bielej L. preprataný do ďalšieho vozidla, na ktorom ho odviezli k Č.. Na prevoze L. k Č. sa mali podieľať P., V. J., T. B., S. Q.. L. zomrel tak, že bol zastrelený. L. nechali niekde na horskom priechode v Ž. kraji. L. auto muselo byť odvezené z miesta, kde L. preložili do ďalšieho auta, lebo zrejme chceli vzbudiť dojem, že L. sám odišiel preč z domu. V jeho prítomnosti sa smiali S. Q. a B. P., že ako len L. plakal a prosil, aby ho nechali, lebo vedel, že keď ide k Č., tak zomrie. Počul o nasledovných dôvodoch, pre ktoré musel L. zomrieť : L. mal zobrať peniaze od nejakého podnikateľa pri R. za vraždu a tohto oklamať, P. a chlapci z U. a Q. Q. sa potom hnevali, že ako mohol zobrať peniaze za vraždu v cudzom rajóne, zamlčať to a ešte aj podnikateľa, ktorý si vraždu objednal, oklamať. Ďalej, po vražde A. chodil L. po podnikateľoch v A. regióne a vyberal od nich peniaze, že on dal odstrániť T. A., že musel za to zaplatiť milión korún, ale L. z týchto peňazí P. nedal nič, následkom čoho sa P. na L. nahneval. Dôvodom bolo tiež to, že L. chcel prebrať teritórium po mŕtvom A.. Keď bol on prvý krát na penzióne u Č., bol tam aj s Q. J. a T. B.. Q. J. vtedy povedal, že tu dali L. dole. K tomu, keď ešte býval on u U. L., ďalej uvádza, že u L. býval asi 2-3 mesiace, možno pol roka. Od L. odišiel pár dní pred smrťou, lebo L. mu vybavil garsónku. Keď u L. býval, zvykol L. navštevovať P., S. Q., M. U., V. J., J. P., L. Č. a ďalší chlapci. Na začiatku boli J. kamaráti s L., cez L. aj spoznal J.. Potom ale J. prešli k P. a už sa iba tvárili ako kamaráti L., ale skutočnosť bola iná. J. s M. U. podpálili jeho dom ako súčasť poistného podvodu, aj keď im L. za to sľúbil peniaze, nevyplatil ich. Svedok T. F. vypovedal, že V. J. poznal len z videnia. S. Q. poznal dobre, odkedy je však Q. vo väzbe, nie je s ním v kontakte. Nevie, čím sa živili bratia J.. S Q. J. mal takú skúsenosť, že keď sa niečo stratilo, oslovil ho, či by nevedel pomôcť, napr. vykradli veci z colného skladu, alebo jednej dievčine ukradli peňaženku a Q. J. zabezpečil, že sa veci vrátili a nič za to nechcel. Keď v minulosti chodil do baru, stávalo sa, že mladí chlapci sa chválili, že napr. s Q.Ň. J. zastrelili desať ľudí, ale podľa neho, to sa iba chválili, lebo v čase, keď mali strieľať, mohli mať podľa neho 10 rokov. K vražde U. L. a J. P. sa bližšie vyjadriť nevie. Nakoľko svedok T. F. pri výsluchu v prípravnom konaní na rozdiel od hlavného pojednávania ohľadne vraždy U. L. a J. P. vypovedal podrobne, bola na hlavnom pojednávaní prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania, v rámci ktorej svedok uvádzal nasledovné : V čase vraždy T. A. patrili medzi najbližsích L. ľudí jeho brat U. L., ďalej B. P., T. B., T. B., S. Q., L. K.. B. P. patril zo začiatku k L.. Po smrti L. bol šéfom L. partie P.. P. choval tigre, hovorilo sa, že tieto mal od Č.. S. Q. patril k L.. Q. sa pohyboval v blízkosti P., tak musel robiť, ako P. chcel. O vražde U. L. vie iba z počutia a to aj od S. Q. a od T. B.. Počul, že U. L. bol zastrelený zozadu do hlavy a bol nájdený niekde pri ceste, nebolo to však na východnom Slovensku. U. L. mal vylákať T. B., pred C. mostom mal čakať P., nevie, či aj ďalšie osoby. L. odviezli niekde preč z Východného Slovenska. K motívu vraždy L. uvádza, že Č. vymenoval P. za šéfa na juhovýchode Slovenska a aj preto sa potrebovali L. zbaviť.

K vražde J. P. počul, že tohto mal zastreliť na Š. T. B.. J. P. bol zastrelený preto, lebo po P. prevzal teritórium juhovýchodného Slovenska a toto teritórium chceli prevziať J.. Po smrti J. P. toto teritórium aj naozaj prevzali J.. Nevie, od koho vie tieto informácie, takto sa to rozprávalo, ako to uvádzal. Vie, že v čase vraždy J. P. do skupiny J. patrili Q. J., V. J., T. B., T. B., M. U.. Svedok T. F. na zdôvodnenie, prečo pri výsluchu v prípravnom konaní podrobne vypovedal k vražde U. L. a J. P. a na hlavnom pojednávaní k ich smrti už nič konkrétne uviesť nevedel, sa vyjadril, že aktuálne trpí vážnymi zdravotnými problémami a v tejto súvislosti má problémy s pamäťou. Potvrdil, že zápisnica o jeho výsluchu z prípravného konania obsahuje jeho podpis. Aj keď si už aktuálne nepamätá na výsluch v tejto trestnej veci v prípravnom konaní pred vyšetrovateľom, netvrdí, že by takto nevypovedal pred vyšetrovateľom, ako je zaznamenané v zápisnici o jeho výsluchu z prípravného konania. Svedok T. Š. vypovedal, že o vražde U. L. vie len z počutia, od I. L., že to má na svedomí P.. P. mal niečo zlé narozprávať na L. Č., že L. niečo chystá, alebo že niečo povedal. I. L. mu tiež povedal, že P. si to isto vymyslel, aby sa nemusel s nikým deliť, lebo že L. mal dať P. peniaze za vraždu A.. Z rozprávania I. L. vie, že záujem na vražde L. mal P.. Možno sa potom P. delil len s Č.. On osobne poznal P. cez I. L.. P. bol nevyspytateľný. I. L. on poznal od malička, boli z jednej dediny, spolu vyrastali. On to nebral tak, že by patril do nejakej skupiny, on bol kamarát I. L. a spolu chodili za Č.. I. L. chodieval za Č. často, mali spolu obchody, boli skoro ako kamaráti. U. L. poznal na základe toho, že L. bol spolu so P. 2 - 3 krát v U. za I. L.. S. Q. poznal preto, lebo prišiel do U. so P., bývali tam spolu, s Q. vychádzal normálne. Okrem toho so P. tam bol ešte U.. Q. a U. boli normálni chalani. Pamätá si, že v minulosti prišiel do Q. Q., konkrétne do penziónu P., niektorý z bratov J., možno aj obidvaja, bolo to po prepustení z väzby alebo z výkonu trestu, bolo to len tento jeden krát. P. hovoril, že J. sú ešte väčší magori ako on, že mamu zavreli do mrazničky. P. mu však nikdy nehovoril nič o kontaktoch alebo spolupráci s J.. Pokiaľ ide o vraždu J. P., P. poznal len na základe toho, že bol niekde spolu so P., bližšie ho nepoznal. Vie len toľko, že P. mali zabiť vlastní, mali to byť ľudia z východu Slovenska, konkrétne mená súdu uviesť nevie. Vie to len z počutia. Nepamätá si, kto mu to hovoril. Svedok Š. P. vypovedal, že mal bližšie vzťahy s Q. J., T. B., T. Q., S. Q., M. U., T. B.. Niekedy v roku 2007 alebo 2008, pričom kedy to bolo, si už presne nespomína, bolo to však pred tým, ako bol Q. J. na úteku v Budpešti, mal vo F. B. bar G., v ktorom robil T. B., robil tam krupiera. Do baru chodievali často, popíjali tam a zabávali sa. Pri jednom takomto stretnutí, keď sa popíjalo a v bare boli okrem neho prítomní T. B., S. Q., M. U., T.Ť. Q., Q. J., začalo sa rozprávať o vražde P.. O vražde P.Á. začal rozprávať S. Q. a to, keď prichádzal T. B., tak S. Q. mu hovoril, že nech sa pochváli, ako zastrelil J. P.. Všetci sa začali smiať. B. na to reagoval, že S. je šalený, že niečo také rozpráva, že on nič také neurobil. B. začali podpichovať viacerí, nech sa prizná, ako zastrelil J., B. ich počas toho obsluhoval. Takto si B. viac krát doberali, až sa tá téma chytila a potom začali rozoberať, že ako vlastne J. zastrelili. S. Q. hovoril, že na G. mal J. zastreliť B., že niekto z G. mal počuť výstrel a potom vyšiel na parkovisko a tam videl ležať J. P.. Potom to mal niekto povedať Q. J. a chlapcom, čo sedeli pri jednom stole s Q., mal im povedať, že J. tam leží na parkovisku na zemi, tak viacerí B. vybehli z diskotéky na parkovisko. Keď videli, že J. je od krvi, tak A. A. si sadol k nemu a držal mu hlavu, J. v tej dobe ešte žil, snažil sa niečo povedať, ale už mu nebolo rozumieť. V tom čase mali byť pri P.B. na parkovisku A. A., Q. J., V. J., ako aj ďalší ľudia z diskotéky. J. sa snažili dať prvú pomoc, volali tam sanitku. S. taktiež hovoril, že akú show tam robil Q. J., že volal sanitku, akože Q. tiež išiel dávať J. prvú pomoc a keď videl, že J. ešte žije, tak vtedy ho mal Q.Ň. J. škrtiť, aby neprežil. Potom mala prísť sanitka, J. naložili do sanitky a odviezli do nemocnice do L.. Vtedy v bare vo F. B. okrem toho, že sa tam pilo, aj fetovali. Trvá na tom, že v bare vo F. B. si skutočne doberali B.Á., že mal zavraždiť P.. K motívu vraždy J. P. od S. Q.Ó. počul, že preto mali dať dole J. P., že J. sa v tom čase vozil na sedmičkovom bavoráku a J. sa v tom čase vozili na bicykli. S. hovoril, že J. dali P. dole zo závisti. O účasti V. J. na vražde J. P. nemá žiadnu vedomosť a to ani z počutia. Okrem debaty v bare vo F. B., ohľadne vraždy J. P. mu povedal Q. J., keď sa Q. skrýval v Budapešti a on ho tam bol navštíviť. Q. mu hovoril v podstate to isté, že B. mal strieľať. O účasti V. J. na vražde P. nehovoril nič. Keď došlo k vražde J. P., s Q. J.G. mal neutrálne vzťahy. Potom neskôr sa začal s Q. J. viac kamarátiť, bolo to v čase, keď sa začal viac kamarátiť aj so S. Q. a T. B.. S Q. J. chodievali spolu na diskotéky, do baru, cvičiť, aktuálne si vykonáva trest odňatia slobody za účasť na vražde M., z ktorej bol obvinený aj Q. J.. V súvislosti s jeho výpoveďami ohľadne vraždy M. bol ovplyvňovaný Q. J. a to formou odkazov, vyhrážok, následkom čoho sa on obával o svoj život. Aj v tejto veci vraždy P. pôvodne nevypovedal veci, ktoré vedel a ktoré potom neskôr uvádzal. Bolo to zo strachu z Q. J.Č., vedel, aký Q. J. je, ako koná, ako sa správa, keď ešte spolu boli v skupine. Viac ho Q. J. začal ovplyvňovať a vyhrážať sa mu vtedy, keď tak jeho, ako aj Q. J. stíhali za vraždu M.. Myslí si, že to bolo ešte pred tým, ako bol vôbec vypočúvaný v tejto veci k vražde J. P.. Q. J. mu odkazy posielal cestou M. U.. Jednoducho vo veciach, kde boli obvinení, im Q. J. odkazoval, ako majú vypovedať. V minulosti, keď ešte neboli obvinení, im Q. J. vo všeobecnosti hovoril,

že keby ich chytili, aby nevypovedali, aby nič nehovorili. K J. P. uvádza, že s ním mal kamarátsky vzťah, poznali sa zo strednej školy, taktiež chodil s jeho staršou sestrou W.. Q. J. chodil na rovnakú školu ako on, vychádzali spolu kamarátsky. M. U. pozná tiež zo školy, s U. mal bližší vzťah, lebo jeho brat D. si zobral jeho sestru za ženu. Keď zavraždili J. P., S. Q. moc nepoznal, bližšie sa s nim zoznámil až potom neskôr po vražde J. P., keď S. Q. chodieval do baru do F. B.. Od vtedy S. Q. pozná dobre, boli kamaráti. T. B. spoznal v rovnakom čase ako S. Q., boli kamaráti, tiež ho spoznal vo F. B.Š.. V. J. v podstate ani nepozná, V. je od neho starší a potom ho zatvorili za inú jeho trestnú činnosť, bol zatvorený 12 rokov. Svedok U. A. vypovedal, že V. J. pozná z detstva, keď chodievali k starým rodičom na prázdniny. Intenzívnejšie spolu trávili čas asi pol roka pred smrťou J. P., chodievali spolu cvičiť a na diskotéky. On v tom čase pracoval v SBS v B.. Potom V. zatvorili a na základe toho sa prestali stretávať. So S. Q.G.L. ho zoznámil V. J.. Aj keď V. zatvorili, so S. sa stretávali ďalej. S. mu rozprával, aké veci sa robili. Hovoril mu konkrétne aj o vražde J. P., že túto mal spraviť V. J. a T. B.. P. mal byť zavraždený na parkovisku za hotelom G.. Niekto mal P. povedať, že má spustené koleso, P. sa išiel pozrieť k svojmu autu a vtedy ho zastrelili. P. mal zastreliť B., ktorý bol na vraždu najatý J.. Od S. vie, že P. zomrel preto, lebo J. závideli P., že vedel spraviť, teda zarobiť peniaze. Keď chodil s V. J. na diskotéky a bol tam J. P., vyzeralo to, že V. a J. sú dobrí kamaráti. S. mu však povedal, že J. P. závideli. Jeho v septembri 2004 pustili z väzby, potom sa začal stretávať s Q., ktorý mu toto povedal o vražde P.. On a Q. sa prestali stretávať s ostatnými chlapcami a začali spolupracovať s políciou, pričom si vzájomne rozprávali, čo vedeli. Aj na iných miestach počul o týchto veciach. Tiež jeden známy, ktorého meno si už nespomína, mu uviedol, že P. mal mať na svedomí V. J.. V. sa na to pýtal, na čo mu V. odpovedal : „ že čo si " . S Q. J. sa o smrti P. nerozprával. Svedok F. R. vypovedal, že z minulosti pozná V. J. a S. Q., aktuálne s nimi neudržiava žiaden kontakt. Pozná aj nebohých T. A., U. L. a J. P., ktorých vraždy sa riešia v tomto trestnom konaní. V minulosti bol veľmi dobrý kamarát s J.V.D. P.. S bratmi J. nemal žiadne bližšie vzťahy, v podstate sa len zdravili, vychádzali však spolu normálne, niky nemali medzi sebou žiaden vážnejší konflikt. Nevie o ničom takom, že by mali medzi sebou nejaký konflikt J. P. a bratia J.. So P. a s J. sa prestal viac stretávať asi päť mesiacov pred smrťou P., lebo mal vážny vzťah. Ešte dávnejšie pred smrťou, v roku 1996 bol J. P. postrelený do nohy pred policajnou stanicou vo F. B.. Vtedy tam boli aj V. J., M. U. a už nie je si istý tým, či aj Q. J., ktorí rozbili policajné auto kvôli tomu, že policajti postrelili P., J. a P. boli vzatí do väzby. Od nikoho nepočul o žiadnom dôvode, pre ktorý by mal V. J. zavraždiť J. P.. V. J. a J. P. mali spoločné aktivity, bežne chodili spolu cvičiť a nakupovať do Maďarska. V minulosti bol stíhaný spoločne s V. J. za pokus vraždy S.Ť., bol mu uložený trest odňatia slobody 12 rokov nepodmienečne, ktorý si čiastočne vykonal. V 90 - tych rokoch jeho mame podpálili drevený butik v B.. Zisťoval si, kto to mal urobiť, bol to taký nepodstatný chlapec. Poznal U. L.. J.G. vyrastali popri L., on ich pokazil. V. J. bol od malička dobrý žiak, ale potom sa dostal do tejto partie a už to s ním potom išlo. Medzi J. a L. bol vekový rozdiel 10 rokov. L. sa zaberal podvodmi, kto poznal L., povedal, že je podvodník. J.Č. ako chlapci boli len v B. a L. ich začal brávať do Maďarska. Začalo sa to s L., čo sa J. dali na krivé chodníčky. J. chodili po diskotékach ako vyhadzovači, L. ich podporoval. Okolo L. sa okrem bratov J. pohybovali aj J. P., B., bolo ich viac. Ak sa má vyjadriť k tomu, že z čoho žili L. a chlapci okolo neho, tak uvádza, že L. jednoducho vedel zarobiť korunu. J., P. aj ďalších chlapcov podporoval U. L.. Naviac P. a J. podporovali aj rodičia, mali majetných rodičov. Nikdy nepočul, že by sa V. J. nejakým spôsobom zúčastnil na vražde U. L.. Keď L. zabili, B. bol potom s J. a so P.Á.. Osobu P. poznal, ten sa pohyboval spolu s L.. Po vražde P., bol to práve on, kto odviezol P. auto od G. k nemu domov. P. auto malo prepichnuté koleso, ktoré zaistili policajti. Na pokyn policajtov prepichnuté koleso vymenil za rezervu on a vozidlo odviezol k sebe do garáže. Svedok L. B. vypovedal, že nebohého U. L. nikdy nevidel, nikdy sa s ním nestretol. O smrti L. sa prvý krát dozvedel na dovolenke na Kanárskych ostrovoch, kde bol spoločne s I. L., P. P., T. Y.. I. L. z dovolenky volal na Slovensko s bratom B. L. a po telefonáte mu I. L. povedal, že L. Č. zastrelil L.. Po návrate z dovolenky mu L. Č. sám od seba povedal, že U. L. si dal priviesť B. P. a jeho ľuďmi, jednalo sa o ľudí B. P. z B., L. si dal priviesť niekde tam, kde vlastnili penzión P. na Q.. Ďalej mu L. Č. povedal, že L. zastrelil, nechal ho v aute P., aby ho niekde po ceste vyhodili. Takto si to pamätá. Okolo P. sa pohyboval aj S. Q., vtedy Č. konkrétne S. Q. nespomínal. Č. mu toto ohľadne smrti L. spomínal z dôvodu, že L. mal niečo rozprávať na Č. ohľadne vraždy M., L. mal viesť nejaké reči proti Č. v súvislosti s vraždou M.. Tieto informácie doniesol Č. P.. P. sa pohyboval okolo Č., bol mu vo všetkom nápomocný. Pokiaľ ide o vraždu M., k tejto bol vyťažovaný spoločne s Č. krátko po tejto vražde. Pri vražde M. mal úlohu aj P., bol vodičom vozidla, z ktorého sa na M. strieľalo. On s vraždou L. nemal nič spoločné, v tom čase bol na dovolenke na Kanárskych ostrovoch. Je síce pravdou, že pôvodne neuvádzal nič o tom, že v čase vraždy L. bol

na dovolenke na Kanárskych ostrovoch. Keď však aj na neho začal Č. hádzať vraždu L., vtedy mu do väzby písal P. P., ktorý bol v tom čase vo výkone trestu, že veď v tom čase boli spoločne na dovolenke na Kanárskych ostrovoch. Na dovolenke bol on spoločne aj s L. N.B., jeho vtedajšou priateľkou. Na dovolenke na Kanárskych ostrovoch bol len raz. Presný termín dovolenky si už teraz nespomína. Na dovolenke bol on s L. N., I. L. s priateľkou S., Y. s priateľkou T. a P. s manželkou. Na dovolenku leteli všetci spoločne z Budapešti, do Budapešti cestovali na dvoch autách. Dovolenka trvala 10 - 12 dní. Svedok P. P. vypovedal, že on sa nepodieľal na vražde U. L.. V tom čase bol na dovolenke na Kanárskych ostrovoch a to spoločne s B., I. L. a Y., všetci boli s partnerkami. O vražde U. L. sa dozvedel až po návrate z dovolenky, keď sa o tejto rozprávali Č. so P. a s B.. Na vražde L. sa mali podieľať L. Č., B. P., L. U., T. Š.. Bolo to niekedy v júli 1997, keď sa v jeho prítomnosti konkrétne Č. vyjadril, že niekde z východu dal do Q. doviesť U. L. B. P. a niekde na horskom priechode Č.V. mal L. zastreliť výstrelom do hlavy L. Č.. L. musel zomrieť preto, lebo L. mal niečo s Č. menom, ale tým hlavným dôvodom bolo, že L. Č. počúval P., od P. rôzne reči, rôzne intrigy, ktorým Č. veril, lebo P. bol jeho blízky človek. Ako časom pochopil, hlavným motívom usmrtenia L. bolo vlastne to, že L. Č. potreboval mať na východe, v okolí F. B. svojho človeka, ktorému dôveroval a tým bol práve P.. Preto Č. so P. potrebovali odtiaľ odpratať pre nich nepohodlných ľudí. Č.V. a P. mali medzi sebou veľmi blízky vzťah, spolu sa podieľali aj na inej trestnej činnosti, ako je usmrtenie L., P. chodieval do Q. za Č. niekedy aj viackrát za týždeň. S. Q. pozná, pretože tento často chodieval za Č. do Q. a tiež sa stretával s L.. Nevie, či na usmrtení L. sa mal podieľať aj S. Q.. Č. v súvislosti s usmrtením L. spomínal viacero mien, no on si zapamätal okrem Č. len P.D., U., Š., K.. Pozná aj osobu J. P., ktorého pár krát videl v spoločnosti P. v Q.. K osobe V. J. sa vyjadriť bližšie nevie, vo všeobecnosti však môže povedať, že keď P. chodieval do Q., prichádzalo s ním viacero chlapcov na aute, niekedy aj piati, medzi nimi boli aj mladí chlapci, ktorých nepoznal, títo chlapci boli vyholení, všetci vyzerali rovnako. Je si istý tým, že v čase vraždy L. bol na dovolenke na Kanárskych ostrovoch a to aj spoločne so P., I. L., Y., všetci boli s partnerkami. Preto tvrdí, že v tom čase bol na dovolenke, lebo o vražde L. sa dozvedel až s časovým odstupom, po návrate z dovolenky, ak by nebol na dovolenke, bol by o tom vedel už v čase usmrtenia L., nakoľko bol blízkym spolupracovníkom Č., pohyboval sa pri ňom, pracoval pre neho, musel mu byť k dispozícii. Na dovolenku odchádzali všetci spoločne, jedným lietadlom. Pokiaľ pri výsluchu v prípravnom konaní dňa 23.07.2014 uvádzal, že nevie, kto a akým spôsobom usmrtil L. a potom pri ďalšom výsluchu v prípravnom konaní dňa 04.03.2015 a aj následne na hlavnom pojednávaní vypovedal, že L. mal usmrtiť Č. výstrelom do hlavy, trvá na tom, že od Č. vie, že L. mal usmrtiť Č. výstrelom do hlavy a pokiaľ si pamätá, toto vždy tvrdil počas jeho výsluchov. Svedkyňa T. W. vypovedala, že v lete roku 1997 bola na dovolenke na Kanárskych ostrovoch spoločne s T. Y., ďalej tam boli P. P. s manželkou, I. L. s priateľkou S., L. B. a jeho priateľka L. N.. Všetci účastníci odlietali na dovolenku spoločne z Budapešti, kam sa priviezli osobnými autami, odlietali hneď na to, ako prišli do Budapešti. Rovnako z dovolenky sa všetci naraz vracali naspäť. Presný dátum dovolenky si už nepamätá. Polícii však poskytla fotky z tejto dovolenky, na jednej z fotiek bol napísaný dátum, v ktorom termíne na dovolenke boli. Mala taký zvyk, napísať si na fotky čas, v ktorom boli na dovolenke. Pokiaľ je na jednej z fotiek uvedený ako začiatok dovolenky dátum 08.07.1997, avšak z pasu jedného z účastníkov dovolenky P. P. vyplýva, že na dovolenku mali odlietať 09.07.1997, nevie uviesť, prečo je to tak. Jedine, že by sa jednalo o nočný let, no ona si už nepamätá, či leteli v noci alebo cez deň. Na fotografiu si vždy píše dátum odchodu na dovolenku. Svedok T. Y. vypovedal, že spoločne s priateľkou W. boli v roku 1997 na dovolenke na Kanárskych ostrovoch. On na dovolenke fotil, po dovolenke priateľka dala fotky vyvolať. Na jednu fotografiu priateľka napísala dátum, v ktorom na dovolenke boli a to od 08.07.1997 do 16.07.1997 a miesto dovolenky Kanárske ostrovy. Majú taký zvyk, že po dovolenke si na fotografie píšu dátum a k fotografii si prikladajú tiež letenku. V tomto konkrétnom prípade vyšetrovateľovi predkladali do spisu fotografie, aby bolo zrejmé, kedy a kto bol na tejto dovolenke na Kanárskych ostrovoch v lete roku 1997. Vyšetrovateľ fotografie prevzal, letenku však odmietol, preto ju následne vyhodili. Letenku vyhodili preto, lebo načo im je bez fotografií. Z dovolenky už nemajú iné fotografie, aj keď pôvodne mali z dovolenky viac fotografií, ako len tie, čo odovzdali vyšetrovateľovi, ostatné fotografie odovzdali ďalším účastníkom dovolenky. S W. žijú spoločne už 23 rokov. Okrem neho a jeho priateľky W. boli na dovolenke ešte B. s priateľkou N., I. L. s priateľkou a P. s manželkou. Na dovolenku cestovali všetci spoločne z Q. Q. do Budapešti, odkiaľ odlietali lietadlom na Kanárske ostrovy. Svedkyňa L.. L. N. vypovedala, že v lete roku 1997 bola na dovolenke na Kanárskych ostrovoch spoločne s L. B. ako je priateľka, ďalej tam boli Y., P., I. L. s partnerkami. Na Kanárskych ostrovoch bola spoločne s B. len tento jeden krát. Na dovolenku odchádzali všetci spoločne z Q. Q., odlietali z Budapešti. Pokiaľ sú v spise fotografie z tejto dovolenky, s ktorými sa mala možnosť oboznámiť, potvrdzuje, že na týchto fotografiám sú všetci účastníci dovolenky na Kanárskych ostrovoch, ktorých menovala.

Svedkyňa S. F., ktorej výpoveď bola čítaná na hlavnom pojednávaní, vypovedala, že v lete roku 1997 bola na dovolenke na Kanárskych ostrovoch spoločne s jej vtedajším priateľom I. L.. Nepamätá si, v ktorom presne termíne na dovolenke boli. Rovnako už nedisponuje pasom, ktorý v tom čase mala a z ktorého by to bolo možné zistiť. Na dovolenke boli ešte aj ďalšie páry, B., P., ďalší muž, ktorého meno uviesť nevie, s partnerkami. Osoby, ktoré boli vtedy na dovolenke, sú odfotené na fotografiách, ktoré sú založené v spise. Nespomína si, cez akú cestovnú kanceláriu na dovolenke boli. Zdá sa jej, že na dovolenku odlietali z Budapešti, na dovolenku leteli všetci spolu a to aj potom naspäť z dovolenky. Nepamätá si, ako sa dopravili na letisko do Budapešti, keď odlietali na dovolenku. Svedok T. B. vypovedal, že V. J. nepozná, pokiaľ ide o S. Q., je možné, že ho niekedy v živote stretol, ale nevie si ho vybaviť. S osobami V. J. a S. Q. neudržiava žiadne kontakty. K vraždám U. L. a J. P. nevie nič uviesť. Ak svedok T. B. v tomto trestnom konaní vypovedal, že keď dňa 09.07.1997 mali U. L. priviesť na penzión v Q., mal sa tam nachádzať aj on, teda T. B., toto sa nezakladá na pravde. V minulosti sa mu už stalo aj to, že ho Č. krivo obvinil z účasti na dvoch vraždách, bolo mu aj vznesené obvinenie, no potom to bolo zastavené v prípravnom konaní ( k uvedenému prokurátorka poznamenala, že bolo zrušené uznesenie o vznesení obvinenia T. B. ). To, prečo ho L. Č. krivo obvinil, vie najlepšie len sám Č.. On sa len domnieva, že to mohlo byť z pomsty. V minulosti Č. požičal peniaze, ktoré mu Č. doposiaľ nevrátil. Ďalej, Č. chcel od neho, aby ovplyvňoval svedkov, ktorí proti nemu svedčili, no on túto Č. požiadavku odmietol. Asi sa mu za to Č. pomstil. Ďalším dôvodom môže byť aj to, že Č. chce v očiach verejnosti vyzerať, že sa zmenil a polepšil, zrejme sa chce po 25 rokoch dostať von. V Č. je nahromadeného veľa zla. Svedok U. W., ktorého výpoveď bola na hlavnom pojednávaní prečítaná, vypovedal, že po otcovej smrti sa presťahoval do rodičovského domu, kde v dielni v kufri našiel starú vojenskú pušku Mauserku, takto ju nazýval jeho dedo. C. N., s ktorým pracoval, povedal, že sa pušky chce zbaviť, lebo sa bojí, že ju nájdu synovia. C. N. sa ho neskôr spýtal, či by tú pušku nechcel predať, s čím on súhlasil. Na to prišiel k nemu domov C. N. s tromi alebo štyrmi ľuďmi, prišli na limuzíne, Mercedes alebo niečo také. Muži sa mu nepredstavili. Muži sa medzi sebou rozprávali po maďarsky. Po skúške zbrane ho jeden z mužov vyplatil sumou okolo 10.000,-.Sk, on im odovzdal zbraň aj s nábojmi v krabičke, nevie, koľko ich bolo. Už si presne nespomína, v ktorom to bolo roku, možno v roku 1997, 1998 alebo 1999. N. mu mená mužov, čo od neho kúpili zbraň, nepovedal, ani mu mužov nepredstavil, povedal mu len toľko, že pušku chcú kúpiť na pytliačenie. Ohľadne smrti J. P. mu nie je nič známe. Svedok C. N., ktorého výpoveď bola prečítaná na hlavnom pojednávaní, vypovedal, že v čase vraždy J. P. pracoval v bare v W. ako vyhadzovač. Poznal aj partiu chlapcov z F. B., do ktorej patrili J. P., Q. J., V. J., L. Č., J. P.. Prišiel za ním L. Č. s tým, že zháňal nejakú pušku. Vedel, že jeho kamarát U. W. mal záujem predať pušku. Po tom, ako s W.B. dohodol predaj pušky, on aj spoločne s Č. išli k W. za účelom kúpy pušky, všimol si, že za nimi išlo vozidlo BMW, svetlej, ružovo pieskovej metalízy, Č. k tomuto autu povedal, že s nimi ešte idú kolegovia. Po ceste zobrali W. so zbraňou a išli zbraň vyskúšať do lesa. Pri skúške zbrane boli prítomní on, W., L. Č., V. J., Q. J.. Počas skúšky v lese zo zbrane strieľal V. J., pričom sa vyjadril, že dobre. On už potom išiel domov, no od W. sa dozvedel, že zbraň im nakoniec predal a tiež aj náboje. Nakoľko sa v zbraniach nevyzná, nevie túto bližšie popísať, môže povedať len toľko, že sa jednalo o pušku, ktorá sa skladala z dvoch častí, nebola moc veľká, bola menšia ako vzduchovka. Keď boli vtedy v lese zbraň skúšať, po tom, ako W.Ž. na začiatku zbraň vybral, jednu časť zbrane zašruboval do druhej. Nevie, za akým účelom Č. a J. kupovali zbraň. Keď sa dopočul, že J. P. bol zastrelený, strašne sa bál, či nemá na tom podiel, či P. nebol zastrelený práve zbraňou od W.Ž.. Nevie presne uviesť, kedy W. zbraň predal, no môže povedať, že to bolo v roku, keď zastrelili J. P., bolo to ešte pred vraždou J. P., niekedy na jar alebo tesne po zime, preto mal z toho zlý pocit. Asi mesiac alebo dva po skutku vraždy P. sa rozprávalo, že za vraždou P. sú J., on v tom čase robil v bare, rozprávali o tom ľudia. Nevie, čo bolo motívom vraždy J. P.. Potom neskôr sa polícia dozvedela od L. Č. o predaji zbrane W. Č. a J.. Toto sa dozvedel od polície, keď prišli pre neho, aby išiel v tejto veci vypovedať. Vie, že P. a J. boli kamaráti. Nevie o žiadnych konfliktoch medzi nimi. Svedok A. D. L. bol v čase streľby na J. P. na diskotéke v hoteli G.. Konkrétne v čase výstrelu sa nachádzal pred prednou časťou hotela, kde nie je parkovisko, P. bol postrelený za hotelom, kde je parkovisko. Započul rachot, niečo ako výbuch, petarda, niečo také silnejšie, prichádzalo to spoza hotela. Asi po piatich minútach začali ľudia vychádzať z vnútra hotela von, hlavným vchodom a smerovali smerom za hotel, kde bolo parkovisko. Pripojil sa k davu ľudí. Keď prišli za hotel, na parkovisko, bolo tam zaparkované auto, pri ktorom ležal J. P. tak, že hlavu mal pri zadnom kufri jeho vozidla, nohy mal smerom na stenu hotela, teda ležal nohami smerom k hotelu. Auto P. bolo zaparkované prednou časťou smerom k hotelu. P. ležal na chrbte, mal otvorené oči, občas zachrčal, občas bol ticho. Nad P. bola dievčina, buď

lekárka alebo sestrička, to tam ešte záchranka nebola. V blízkosti P. bol U., Q. J., T. Q.. Von vyšla kopa ľudí, aj Ukrajinci. Zdá sa mu, no nie je si tým istý, že Q. J. P. vyzul a zdvihol mu nohy smerom nahor, lebo niekto tam hovoril, že toto treba spraviť, aby sa mu dostala krv do hlavy. Viacerí volali záchranku. On sa vrátil do vnútra, späť na diskotéku, snažil sa zohnať nejakého lekára, no bezúspešne. Potom sa znova vrátil k P. a následne aj spoločne s T. Q. išli dolu k ceste čakať záchranku. Po príchode záchranky sa lekárka pýtala, či P. konzumoval alkohol, na čo jej Q. J. povedal, že P. je poranený, nie opitý. T. B. na diskotéke nevidel. K osobe V. J. uvádza, že tohto videl vo vnútri diskotéky ešte pred tým, ako bol postrelený P., V. J. sa zabával s nejakou kočkou a partiou. K postreleniu P. došlo asi 20 minút po tom, ako V. J. odišiel z diskotéky. V. povedal, že ide za nejakou kočkou do L.. On bol vtedy vonku pred hotelom. V. nasadol do auta, prešiel kúsok smerom dole, no vrátil sa a povedal, že má defekt, aby sme mu pomohli. Aj on mu pomáhal pri oprave defektu. Potom videl, ako na aute V. odišiel preč. S defektom V. pomáhali ešte T. Q. a okolo prechádzal I.. Keď potom postrelený P. ležal na zemi a čakalo sa na príchod lekára, V. J. vtedy na parkovisku nevidel. Keď P. odviezla sanitka, Q. J. si zobral jeho auto a išiel za sanitkou. Jemu povedal, aby počkal na brata V., že V. sa vracia na aute ku hotelu G., že aj jeho zoberie. Keď prišiel V., nasadol k nemu do auta a išli do nemocnice do L., kam odviezli P.. Za aký dlhý čas po odvoze P. V. prišiel, môže uviesť len odhadom, možno to bolo 20 minút až pol hodina, ako uvádzal pri výsluchu v prípravnom konaní, možno to bolo 5, 10 alebo 15 minút, ako sa mu to vybavuje teraz pri výsluchu na hlavnom pojednávaní. V. J. mal sedmičkového baworáka zlatej metalízy. Ak má zdôvodniť, prečo nešiel do L. do nemocnice on svojim autom a nezobral so sebou Q. J., ale dal auto Q. J. a čakal na V. J., ktorý ho potom spred G. odviezol do nemocnice do L., tak uvádza, že takto urobil na základe toho, ako mu kázal Q. J.. Keď na začiatku v nemocnici videli P., ešte žil, ale o nejakých 20 minút lekár povedal, že zomrel. V nemocnici bol aj Q. J. a G. U.. On nielenže žil v susedstve J. a P., ale aj sa kamarátili. Podľa neho P. a AR. vychádzali medzi sebou dobre. Registroval, že P. a J. sa kamarátili. Občas sa stalo, že pred ním jeden na druhého povedali, že je debil, ale to považuje na normálne, nikdy sa pred ním J. a P. nepobili. Nevie, čím sa živili J. a čím sa živil P.. Nevie o tom, že J. alebo P. by boli zapletení do nejakej trestnej činnosti, nič nevie ani o ich účasti na nejakej ekonomickej trestnej činnosti. Medzi P. a J. neregistroval žiadnu závisť, mal jeden, aj druhý. Čo si pamätá, Q. J. mal starší mercedes, V. J. mal zlatý sedmičkový baworák, taký ako P., V. mal červený športový Peugeot a Q. mal starší mercedes, Q. potom od V. odkúpil sedmičkový baworák alebo mu ho V. daroval a V. si kúpil VW Golf. Nevie o žiadnom konkurenčnom boji medzi J.Č. a P., nevie, o čo by mali bojovať. Vzťahy bratov J. s rodičmi boli super, J. boli taká normálna rodina. Svedok L. I. vypovedal, že v tú noc, čo došlo k vražde J. P. na diskotéke na hoteli G., aj on bol na tejto diskotéke, nebol však priamym svedkom skutku vraždy J. P.. Diskotéka začínala okolo 20.00 hod. alebo 21.00 hod. V tú noc prišiel na diskotéku v nočných hodinách, mohlo byť niekedy medzi polnocou. Pokiaľ pri výsluchu v prípravnom konaní k času príchodu na diskotéku vypovedal inak a síce, že mohlo byť niekedy od 21.00 hod. do polnoci, pričom ani vtedy si presne nepamätal, koľko bolo hodín, bol večer, tak k tomuto rozporu medzi jeho výpoveďami na hlavnom pojednávaní a v prípravnom konaní uvádza, že keď bol vypovedať na polícii, bol zaskočený otázkami, ktoré mu kládol vyšetrovateľ, lebo už to bola dlhá doba od týchto udalostí, bol v strese, nemá skúsenosti s takýmito výsluchmi. Pred vyšetrovateľom odpovedal na otázky podľa toho, ako sa mu vtedy veci vybavovali. Potom po výsluchu sa ale bližšie zamýšľal nad tým, na čo sa ho vyšetrovateľ vtedy pýtal. Ohľadne času príchodu na diskotéku preto aktuálne uvádza, že to bolo skôr bližšie k polnoci, nemohlo to byť tak skoro už po 21.00 hod. Uvádza to na základe toho, že vtedy bolo leto, bolo dlho svetlo, najmä cez víkendy na toboganoch pracovali dlhšie do večera, po skončení práce ešte išli domov, najedli sa, osprchovali, určitý čas trvalo, pokiaľ sa zozbierali ako partia. Až potom išli na diskotéku. Podľa tohto uvádza, že na diskotéku vtedy prišiel v čase bližšie k polnoci. Ako prichádzal na diskotéku, na vedľajšej ceste, pred vstupom na hlavnú cestu, odhadom asi 500 m od hotela G. a asi 1,5 minúty cesty autom od hotela G., bol odstavený s autom V. J.. V. bol s autom v takej pozícii, že už pomaly s autom vychádzal na hlavnú cestu, jeho auto bolo nasmerované tak, ako keby išiel z G. preč, už smeroval z vedľajšej cesty na hlavnú cestu smerom na L.. Pri odstavenom V. aute bol okrem V. aj A. A.. Keď sa pri nich pristavil, povedali mu, že majú defekty na dvoch kolesách, či im nevie s tým pomôcť, konkrétne sa ho V. pýtal, či nepozná niekoho v L., kto by mu vedel s defektom pomôcť. Odporučil ich na kamarátov z L., ktorí majú také isté auto, aby im skúsil zavolať, konkrétne sa jednalo o D. R., aby si na neho zohnal číslo. V. mal dva defekty, pokiaľ si dobre pamätá, s jedným kolesom by si nebol pomohol. V. vozidlo bolo v takom stave, že mal spustené pneumatiky, vozidlo bolo naklonené k zemi na jednu stranu, ak by bol na takomto vozidle pokračoval ďalej, bol by zničil kolesá. V. s A. na aute neopravovali nič, telefonovali, zháňali pomoc, kto by im to opravil. L. sú od tohto miesta vzdialené 12 alebo 13 km. Toto sa odohralo určite pred vraždou P., lebo v tom čase on ešte len išiel na diskotéku na

hotel G. a k usmrteniu P. došlo až po tom, čo už bol na G.. Nevie uviesť, o aký dlhý čas po tom, čo takto stretol V., došlo k vražde P. na G.. On nebol priamym svedkom vraždy P., na parkovisko, kde mal byť P. zastrelený, prišiel až v čase, keď už tento ležal na zemi. Keď došlo k streľbe na J. P., spoza budovy vybehol T. Q., ktorý kričal, že J. zabili, resp. skôr, že J. to dostal. Po vražde J. P. videl na parkovisku za hotelom G. z F. B. T. B., na iné osoby z F. B. si nespomína. Nespomína si, či pri ležiacom P. bol aj Q. J.. Nevie sa vyjadriť k tomu, či pred alebo po vražde P. videl na diskotéke T. B., B. spoznal až po vražde P., ak by tam aj bol, v tom čase ho jednoducho nepoznal. Nevie, čo bolo motívom vraždy J. P.. J. P. a V. J. však vnímal ako kamarátov, chodievali k nemu spolu na tobogany. Nevie nič o tom, že by mali medzi sebou nejaký konflikt. V. J. pozná z minulosti z diskoték a tiež na základe toho, že V. chodieval na tobogany, ktoré on mal na S. Š.. Dlhodobo s ním však neudržiava žiadne kontakty. K vražde U. L. nevie uviesť nič. Svedok L. Č., ktorého výpoveď bola čítaná na hlavnom pojednávaní, v tú noc, keď došlo k vražde J. P., prišiel na diskotéku na hotel G. v čase, ktorý presne uviesť nevie, mohlo byť medzi 11.00 hod. až 01.00 hod. Po príchode na parkovisko pri hoteli G. svoje vozidlo zn. Mitsubishi 3000 GT odparkoval na zadnom parkovisku hotela, prednou časťou smerom k hotelu G.. Za ním prišiel na parkovisko s vozidlom aj jeho kolega R. M.. Hneď na to, ako vystúpil z auta, počul nejakú ranu, pomyslel si, že niekto hodil petardu. Potom zaregistroval, ako P. povedal, že to dostal a spadol na zem. Padal tak, že sa zviezol popri aute. Konkrétne, keď padol výstrel, on sa poobzeral po parkovisku, že čo sa vlastne deje a až vtedy zaregistroval P., ako stál, P. sa pootočil a povedal, že to dostal a zložil sa pozdĺž auta. P. v tom čase stál pri ľavých predných dverách svojho vozidla. On si čupol a čakal, čo sa bude diať. Neregistroval, odkiaľ smeroval výstrel na P.. Po nejakej chvíli k P. pribehli nejakí chlapci, ktorí mu dávali prvú pomoc. Mená osôb, ktoré boli vtedy pri J. P., uviesť nevie. Nepamätá si, či v tom čase na parkovisku registroval osobu Q. J., v tom čase Q. J. nepoznal. K osobe J. P. uvádza, že v čase skutku tohto poznal pod prezývkou J. a poznal ho z videnia. K vražde J. P. sa bližšie vyjadriť nevie, napr. čo bolo jej motívom. Osobu V. J. nepozná. K miestu, kde konkrétne odparkoval svoje vozidlo vo vzťahu k vozidlu J. P. uvádza, že svoje vozidlo odparkoval 10 alebo 15 metrov napravo od P. auta. Medzi jeho vozidlom a vozidlom J. P. boli ešte odparkované ďalšie autá. Svedok R. M. sa v čase vraždy J. P. nachádzal na parkovisku za hotelom G., kde bol postrelený J. P.Á.. Išiel na diskotéku. V čase, keď padol výstrel, prechádzal z jednej strany parkoviska na druhú, on odstavil auto na pravej strane parkoviska, na konci parkoviska, P. auto parkoval na opačnej strane, teda na ľavej strane parkoviska. Keď sa ozvala rana, pričom nevie povedať, z ktorého smeru, najskôr si myslel, že niekto hodil petardu, alebo že sa jedná o zábavnú pirotechniku. Na to nebohý P. zakričal : „ Ja som to dostal." V tom čase registroval, že P. sa nachádzal pri predných dverách vodiča jeho vozidla, mal otvorené dvere vodiča, bol v stojacej polohe, jednoducho on bol v takej polohe, ako keď osoba po vystúpení z vozidla vo vzpriamenej polohe chce zatvárať dvere auta, teda bol čelom k bočnej strane auta, k tej strane auta, kde sú dvere vodiča. P. auto bolo odstavené prednou časťou k budove hotelu G.. Keď videl, čo sa deje, on sa skryl medzi dve autá, nevedel, o čo sa jedná. Po chvíli spozoroval, že P. leží medzi autami, vtedy ešte žil. P. ležal čelom k zemi, hlavou smerom k hotelu G., po tej strane jeho auta, kde sú dvere vodiča, ležal medzi jeho autom a vedľa stojacim autom. V čase výstrelu on mohol byť niekde na úrovni vozidla J. P., ale na opačnej strane parkoviska, ako parkoval s vozidlom J. P.. Nevie, či P. bol sám, alebo či s ním niekto bol, vtedy sa na to nesústredil. Okolo P. sa začali zbiehať ľudia a dávali mu prvú pomoc. Pred tým, ako došlo k streľbe, na parkovisku ešte stretol kamarátku T., ktorá ho poprosila o leukoplast, ktorý jej dal z lekárničky. Na parkovisku za hotelom G. registroval auto J. zn. BMW. V aute videl sedieť jedného z bratov J., nevie povedať, ktorého, on ich nerozlišoval, ktorý brat je ktorý. Toto však bolo až v čase, keď na mieste bola polícia a záchranka. V čase výstrelu auto J. na parkovisku nebolo. Ono tam prišlo až po tom, čo tam boli policajti a záchranka. V čase výstrelu na parkovisku neregistroval ani žiadnu z osôb bratov J.. Vie, že J. patrili k podsvetiu, k neslávnej skupine L.. Nevie, aké vzťahy boli medzi J. P. a medzi J.. Poznamenáva, že on v ten večer na diskotéke nebol, keď došlo k streľbe na P., on práve na diskotéku prichádzal, preto nevie povedať, kto bol v ten večer na diskotéke. Svedkyňa F. R., ktorej výpoveď bola čítaná na hlavnom pojednávaní, bola v čase skutku na diskotéke spoločne s J. P.. Po príchode na diskotéku si sadli na terasu, kde sa nachádzal Q., ľudia z L., mená uviesť nevie. Všimla si, že J. P. je nejaký nervóznejší, stále pozeral mobil. J. jej potom povedal, že si ide niečo vybaviť von. J. išiel okolo baru a zadným vchodom vyšiel na parkovisko za hotelom G.. Ona odišla na toaletu. Keď sa vrátila z toalety, vnútri nikto nebol a čašníka jej povedala, že zastrelili J.. To mohlo byť asi po hodine od momentu, ako prišli na diskotéku. Chcela sa ísť pozrieť dozadu na parkovisko, čo sa vlastne stalo, no už ju tam nepustili. Naraz tam videla aj chlapcov z B. a to Q. J., T. Q. a Č. ( F. R. ). Nie je si istá, či tam bol aj V. J.. T. Q. jej potvrdil, že zastrelili J. P.. Konkrétne T. Q. stretla vonku pri budove, stál na mieste, odkiaľ sa popri budove dalo dostať na zadné parkovisko. T. Q. ju objal a povedal jej, aby

sa nebála, že bude dobre. Snažila sa ho opýtať, ako je s J., no nič jej nepovedal. Bolo jej divné, že T.E. Q. bol na diskotéke, on vôbec nezvykol chodievať na diskotéky u nich v B. a nieto ešte na Š. alebo do L.. Tiež jej bolo divné, že pred streľbou na diskotéke neregistrovala žiadnych chlapcov z B. a po streľbe tam určite videla Q. J., T. Q. a nie je si už istá, či tam vtedy videla aj V. J. alebo nejakých ďalších B.. J. P. sa jej nesťažoval, že by mal mať s niekým nejaký problém. K vzťahu J. P. k J. uvádza nasledovné : Keď J. spoznala, s J. mal dobrý vzťah. V posledných týždňoch pred vraždou však už neregistrovala, že by sa J. s J. nejako stretávali. J. sa v tom čase oveľa viac stretával a kamarátil s T. B.. T. B. pozná z videnia. Nepamätá si na nič také, že by sa J. bol stretával s B.. Zhruba po pol roku po vražde J. sa začalo po meste hovoriť, že strieľať mal B. a boli v tom aj bratia J. Q. a V., ona nevie povedať, či je to pravda. Svedok D. Q., ktorého výpoveď bola čítaná na hlavnom pojednávaní, vypovedal, že v tú noc, čo zastrelili J. P. na diskotéke G., bol osobne s J. P. na diskotéke, spolu sa rozprávali. Na diskotéke registroval aj Q.. On z diskotéky G. odchádzal niekedy okolo pol noci a to svojim autom. Z G. išiel na diskotéku L., na ktorej diskotéke bola jeho sestra. Na diskotéke v L.Ú. sa zdržal ešte asi hodinu. Potom išli aj spoločne so sestrou domov. Počas cesty domov, keď s vozidlom prechádzal cez obec U., zaregistroval BMW sedmičkovej rady, striebornej rady, vedel, že takéto auto používajú J.. Také vozidlo na okolí nikto iný nemal. Strieborné BMW išlo smerom z L. na B.. Vozidlo BMW pred ním spomaľovalo, zastavilo pri ceste, on ho obehol a pokračoval v svojej ceste. To, že zastrelili J. P. na diskotéke, sa dozvedel ráno od otca. V ten deň, čo zastrelili J. P., J. nevidel. Nevie sa bližšie vyjadriť k tomu, aké boli vzťahy medzi J. a P.. Svedok L. F., ktorého výpoveď bola čítaná na hlavnom pojednávaní, vypovedal, že v čase vraždy J. P. bol zamestnaný na hotely G., jeho náplňou práce bolo vyberanie parkovného na parkovisku za hotelom G.. Parkovné sa vyberalo len večer, keď tam bola diskotéka. Vstup na parkovisko bol zabezpečený rampou. Evidenciu parkujúcich vozidiel, resp. osôb neviedli. V noc, keď došlo k streľbe na J. P., mal službu na vrátnici pri rampe pri vstupe na parkovisko v čase od 17.00 hod. do 05.00 hod. Počas služby si nič podozrivé nevšimol. V jednom momente však počul puknutie, akoby praskol balón. Nakoľko bola diskotéka, tomuto zvuku neprikladal žiadnu pozornosť. Následne na to, asi po uplynutí 5 minút, videl, ako zo zadného vchodu hotela G. vybehol nejaký chlap a skričal : „ Že ho zastrelili!" On na parkovisku nebol, čo konkrétne sa tam udialo, uviesť nevie. Svedok L. Y., ktorého výpoveď bola čítaná na hlavnom pojednávaní, je konateľom spoločnosti Q. s.r.o., ktorá je vlastníkom objektu hotela G.. K tomu, aké stavebné úpravy boli vykonané na hoteli G. od 10.07.1999, uvádza nasledovné : Niekedy po roku 2000 celý areál oplotili perforovanými plechovo - plastovými tabuľami. Teda v čase skutku objekt hotela G. oplotený nebol. Po roku 2000 začali aj s rekonštrukciou hotela G.. Bol vybudovaný samostatný vstup do technického zázemia a kuchyne objektu a bol dostavaný a zväčšený priestor recepcie. Pôvodný objekt bol rozšírený a to smerom k zadnému parkovisku, z dôvodu zväčšenia priestoru na recepcii. Tým pádom bol pôvodný vstup zamurovaný a bol nahradený vstupom cez novú prístavbu objektu. Osoby J. P., V. J., Q. J., pozná len z videnia, ako zákazníkov hotela G.. K vražde J. P. nič bližšie uviesť nevie. Nevie, aké vzťahy boli medzi J. P. a J.. Svedok V. B., ktorého výpoveď bola čítaná na hlavnom pojednávaní, v čase vraždy J. P. bol služobne zaradený ako príslušník PZ na OO PZ F. - S. Š.. V noc, keď ku skutku došlo bol operačným dôstojníkom vyslaný na miesto činu - parkovisko pred hotelom G.. Vzhľadom na odstup času sa však už nevedel vyjadriť k relevantným skutočnostiam, ktoré on preveroval na mieste činu ohľadne streľby na J. P.. Svedok T. Q. vypovedal, že obžalovaných V. J. a S. Q. pozná, boli kamaráti, už však neudržiavajú žiaden kontakt. On osobne bol odsúdený aj za trestný čin založenia, zosnovania zločineckej skupiny. Členmi tejto zločineckej skupiny mali byť on, Q. J., U., P., Č., A., S. Q., Q., U., L. A.. V. J. však členom zločineckej skupiny nikdy nebol. Ani T. B. nebol členom tejto skupiny, on trestnú činnosť žiadnu nepáchal. Okolo roku 1999 T. B. bol čašníkom v bufete u P., pri autobusovej stanici. Rovnako členom zločineckej skupiny nebol T. B., pozná ho ako suseda z bytovky. Medzi nimi, čo mali patriť do zločineckej skupiny, sa rozprávalo o vražde U. L.. Rozprávalo sa, že to mal byť Č., už si nepamätá, kto to povedal. V súvislosti s vraždou L. mená S. Q. a V. J. nikto nespomínal. Poznal J. P.. Vzťahy P. s J. boli dobré, boli susedia a kamaráti. Nevie o žiadnych konfliktoch medzi J. P. a bratmi J.. Spomína si na tú poslednú noc, čo P. zavraždili, aj on bol na tej diskotéke. Na diskotéku prišiel s Q. J., A. A. a tam sa stretli s J. P., V. J. a T. B.. Na schodoch diskotéky ešte Q. J. so P. vtipkovali, zabávali sa. T. B. na diskotéke nevidel. Q. J. bol s ním po celý čas, odkedy on prišiel na diskotéku. Je však pravdou, že tam sa odbiehalo napr. na záchod, k pultu alebo hocikde, to platí na osoby, ktoré tam vtedy boli. Sedeli a zabávali sa na terase. Nepamätá si, kedy na diskotéke prvý krát zaregistroval prítomnosť V. J., môže však s určitosťou povedať, že V. J. vtedy na diskotéke videl, tiež nevie, ako odišiel V. J. z diskotéky. Po nejakom čase pribehol Q. a začal kričať, že postrelili J., na čo všetci vstali, utekali sa pozrieť na parkovisko, kde ležal postrelený J.. Nespomína si, kto všetko bol na diskotéke v čase, keď pribehol Q. so správou, že postrelili J. P. a nevie uviesť, či tam

bol aj V. J.. Nepamätá si, v akej polohe bolo P. telo v čase, keď k nemu pribehli. Nespomína si, či Q. J. poskytoval prvú pomoc P. ležiacemu na zemi. Na parkovisku videl aj V. J., no už si nepamätá, kedy prišiel. Medzi J. a P. nebola žiadna závisť. Mali rovnaké autá, skoro všetko, bol s nimi skoro každý deň a nič také, ako závisť medzi nimi nezaregistroval. J. P. sa živil tak, že on pomáhal svojim rodičom pri podnikaní, mal krčmu v Č., o ktorú sa staral. P. nebol členom zločineckej skupiny, ani nepáchal trestnú činnosť, také veci nerobil. Keď ešte P. žil, vtedy sa žiadne výpalné nevyberalo. Výpalné sa začalo vyberať až neskôr, v rokoch 2002, 2003, výpalné robili U., P., S. Q., on, Q. J., robili aj prevádzačstvo. Podľa neho je hlúposť, že B. a Q. J. mali zastreliť P., on bol s nimi každý deň. V súvislosti s vraždou P. osobu V. J. nikto nikdy nespomínal. Q. J. pozná asi 20 rokov. S Q.D.J. bol každý deň, cvičili a chodili po diskotékach. Chodieval aj domov k J., oni mali dobré vzťahy so svojimi rodičmi. Q. J. sa nikdy nechválil tým, že by bol spáchal nejaký trestný čin, napr. že by bol niekoho zavraždil. On nebol prítomný v bare G. vo F. B., kde sa mal údajne Q. J. v podnapitom stave priznať, že on a B. vybavili P.. Ak svedkovia v tomto trestnom konaní ako U. a P. tvrdia, že Q. J. sa im mal zdôveriť ohľadne vraždy P., je toho názoru, že toto pravda nie je. U. nemôže vedieť nič, bol v base, P. sa k nim pridal až neskôr, v roku 2002, 2003, B. zas povie čokoľvek, aby sa nedostal späť do basy. V roku 2012, keď bol vo výkone trestu odňatia slobody v C., prišli za ním vyšetrovatelia z NAKA A. a Q. a povedali mu, že M. U. mu odkazuje, že má vypovedať podľa jeho výpovedí, že všetko bude dobré. Vyšetrovatelia mu sľubovali, že keď sa popriznáva k vraždám a usvedčí Q. a V. J. a ďalších, stíhaný nebude. On to odmietol, klamať nebude. Svedok L. Č. vypovedal, že obžalovaných V. J. a S. Q. pozná, nakoľko v minulosti boli kamaráti, aktuálne však v kontakte už nie sú. Q. J. pozná od roku 1997, zoznámili sa vo F. B.. Bol Q. kamarát a bol členom jeho zločineckej skupiny. Nebol však stíhaný za účasť v tejto zločineckej skupine. Stíhaný nebol preto, lebo v roku 2006 vstúpil do programu na ochranu svedkov a spolupracoval s OČTK, konkrétne s ÚBOK - om, navrhli mu, že mu budú zastavené všetky trestné stíhania, ak bude vypovedať proti Q. J.. Jemu aj boli zastavené trestné stíhania vo všetkých veciach, ohľadne ktorých ho v r. 2006 vo F. B. navštívili kukláči a prečítali mu uznesenia o vznesení obvinenia, myslí si, že aj za účasť na vražde M.. Pod nátlakom vyšetrovateľa D. aj vypovedal proti Q. J.. Kvôli takýmto hnusným, odporným praktikám ÚBOK - u potom utiekol z programu ochrany svedkov. ÚBOK navádza svedkov, ako majú vypovedať, nasľubujú hory - doly, aby osoba svedčila pred súdom a aby udržala obžalobu na obžalovaných. Aj po tom, ako vystúpil z programu na ochranu svedkov, ho neustále doma navštevoval vyšetrovateľ D. a všeličo mu sľuboval, len aby zotrval na výpovediach z roku 2006 a udržal obžalobu. V roku 2007 ho vyšetrovateľ D. zavolal do reštaurácie do W., kde mu opakovane zdôrazňoval, aby vypovedal a udržal obžalobu až do skončenia súdov na Q. a V. J.. D. pracoval na prvom odsúdení V. J. a vyslovil obavu, že keď sa V. J. dostane von, lebo V. J. v tom čase práve sedel za toto odsúdenie, aby sa mu nepomstil, lebo celú vec skurvil. Teda V. J. za pokus vraždy S. sedel 12 rokov zadarmo, nič sa nestalo. Dokonca jeho D. chcel zobrať pracovať do svojej firmy, ktorú otváral po tom, čo ho prepustili z ÚBOK - u. Ešte uvádza, že keď prestal spolupracovať s políciou a začal vypovedať v prospech obžalovaných, trpela tým aj jeho rodina, z generálnej prokuratúry začali stíhať aj jeho rodinu, na sestru a švagra, ktorí nemali nič spoločné s páchaním trestnej činnosti, boli použité špeciálne jednotky, kukláči. Aj on dostal 12 rokov za drogy, ktoré sa u neho nikdy nenašli. K vražde L. uvádza, že k tejto počul, že to spravil J. P. a mal mu asistovať T. B.. O vražde J. P. nevie nič, vtedy sedel. Pokiaľ v minulosti vypovedal, že Q. J. sa mu niekde v Maďarsku mal priznať, že P. mal zavraždiť spolu s T. B., nie je to pravda. Ani v ich skupine sa nerozprávalo nič o tejto vražde. K osobe V. J. uvádza, že tohto nikdy nevidel porušiť nejaký zákon, nikdy nepočul, že by niečo spáchal. V. nemohol spraviť trestné činy, ktoré sa mu v tomto trestnom konaní kladú za vinu. To nehovorí iba on, ale aj viacerí ľudia z okolia, kde býval. S V. sa stretával buď u neho doma alebo na diskotéke. V. je inteligentný človek. K osobe M. U. vie povedať, že to bol veľký feťák, k tomu bral ešte steroidy. Rovnako bol notorickým feťákom T. B., ktorý keď sa nadrogoval, prehral strašné peniaze. B. fetovať nevidel, ale podľa neho už asi fetuje, lebo vyzerá, ako keby do neho chodila spať smrť. Svedok Q. J. je bratom obžalovaného V. J., S. Q.Ó. pozná, v minulosti boli dobrí kamaráti, v súčasnej dobe sú ich vzťahy veľmi zlé, už desať rokov nie sú v kontakte. O vražde U. L. vie sprostredkovane, od B. P. a U. Š.. L. zabil Č.B. a to z nasledujúcich dôvodov : L. bol podvodník. L. v R. alebo niekde na okolí vydieral nejakého podnikateľa a pri tom sa oháňal Č. menom. Keď sa Č. dozvedel, že L. sa mal oháňať jeho menom, zavolal P., aby mu L. priviezol, že sa s ním chce rozprávať. P. Č. L. priviezol v ten deň alebo na druhý deň a to aj v sprievode nejakých ľudí. Č. dal L. pokutu, ktorú mal L. Č. zaplatiť a tiež L. Č. prisľúbil, že Č. nepôjde udať na políciu, že ho vydieral, že mu dal pokutu. P. sa vtedy odmietol zaručiť za L., že pokutu zaplatí a že nepôjde na políciu udať Č.. Ak by sa P. bol za L. zaručil a L. by buď nezaplatil alebo by išiel na políciu, P. by bol mal z toho veľký problém,

naviac P. vedel, že L. nemá toľké peniaze, aby Č. z fleku zaplatil pokutu. Preto sa P. za L. nezaručil a Č. rozhodol, že L. bude zavraždený. Teda až v Q. Q. sa rozhodlo, že L. bude zavraždený. P. nehovoril, s kým mal L. priviesť k Č.. Podľa jeho vedomostí jeho brat V. J. a S. Q. nesedeli v tom aute, keď P. viezol L. k Č.. On sa poznal veľmi dobre so P. od roku 1995 alebo 1996, bol jedným z najbližších ľudí P.. P. sprevádzal na rôzne stretnutia, keď sa P. skrýval v Maďarsku alebo v Čechách, spravidla brával jeho. L. bol podvodník, nemal však sklony k páchaniu násilnej trestnej činnosti. L. nemal ani žiadnu skupinu. L. sa na vražde T. A. nepodieľal. L. s A. od určitého obdobia nemali dobré vzťahy, vzájomne sa udávali. Za vraždou T. A. však nebol L., ale boli to P. a I. L.. Bolo to z toho dôvodu, že v B. K. v októbri alebo novembri 1996 došlo ku konfliktu medzi na jednej strane P., K. a P. a na druhej strane medzi T. A. a jeho mužmi, výsledkom bolo, že P., K. a P. boli spútaní, odvlečení a jedine P. sa podarilo ujsť, vyskočiť z kufra, K. a P. sú doteraz nezvestní. L. nemohol prebrať žiadne aktivity po smrti T. A., oni mali diametrálne odlišné pole pôsobnosti. L. bol podvodník, T. A. mal SBS. L. nemal žiadnu skupinu. Podľa potreby si so sebou brával napr. jeho, P., B.. Pokiaľ ide o P., jeho najbližším človekom bol S. Q. a T. B., potom aj on, ďalej občas s nimi boli Č., R., nejakí chlapci z Č.I. M. A.. P. nebol členom P. skupiny. Do P. skupiny nepatril ani M. U., bol to feťák, narkoman, P. takých ľudí neznášal. P.Á. a chlapci okolo neho výpalné nevyberali, výpalné sa začalo vyberať až v rokoch 2003-2004. Pokiaľ bol v roku 2009 právoplatne odsúdený vo veci zločineckej skupiny, necíti sa byť vinným. Do tejto mali podľa rozsudku patriť on, M. U., T. Q., Š. P., L. Č., L. U., D. Q., W. W.. V. J. a T. B. neboli členmi tejto skupiny, oni v rozsudku súdu neboli ani spomínaní. T. B. aj bol pôvodne obvinený, ale následne bol spod obžaloby oslobodený. V zmysle obžaloby mal B. páchať ekonomickú trestnú činnosť a nie násilnú tresnú činnosť. Podľa rozsudku súdu mala byť táto zločinecká skupina založená na prelome rokov 2003-2004. Pokiaľ ide o osobu L. Č., Č. s jeho bratom V. J. nemal žiaden vzťah. On Č. prvý krát osobne videl v roku 2007 na pojednávaní súdu, potom v roku 2010 boli spolu vo výkone trestu odňatia slobody v I., tam sa síce s Č. rozprával, ale inak mali zákaz stretávať sa. S Č. sa rozprávali cez okno, bola medzi nimi vzdialenosť 25-30 metrov, oni si cez okná kričali, ich rozhovor mohlo počuť 50-60 ľudí, ktorí boli ubytovaní na tej strane, vrátane príslušníkov zboru. Č. sa nikdy nepriznal, že sa mal podieľať na vražde J. P.. Č. od roku 2011 ovplyvňuje M. U., aby proti nemu nepravdivo vypovedal a to prostredníctvom obhajkyne T.. R.. Vie aj o tom, že táto obhajkyňa dávala Č.V. listiny z ich spisov, aby vedel, ako má vypovedať. Č. môže určité informácie, o ktorých potom vypovedá, mať aj z časopisov a z internetu. Napr. 2-3 týždne po vražde P.B. vyšiel článok v Plus 7 dní, kde boli písané podrobnosti o tejto vražde. S M. U. sa nikdy nerozprával o vražde L.. Vo všeobecnosti, s nikým sa nerozpráva o trestnej činnosti, o ktorej počul alebo na ktorej sa zúčastnil. Popiera, že by bol z väzby vydal B. príkaz, aby U. ukázal, kde sú zakopané telá zavraždených osôb. B. na súde v B. v auguste 2016 uviedol, že on od neho nedostal žiaden príkaz, aby U. ukázal zakopané telá, ani U. neukazoval zakopané telá. V jeho prítomnosti sa nikdy nestalo, aby niekto dobiedzal do B., že mal zastreliť J. P.. S. Q. ho usvedčuje z viacerých trestných činov, na základe jeho výpovede bol odsúdený aj za vraždu B., vraždu M., za zločineckú skupinu, Q. ho usvedčuje ešte z ďalšej trestnej činnosti a to od roku 2006. K vražde J. P. uvádza nasledovné : K tomu, čo robil J. P. v rokoch 1997-1999 uvádza, že P. rodina mala 3 alebo 4 krčmy. Spočiatku J. zabezpečoval tovar z veľkoskladov do krčiem. Niekoľko mesiacov pred smrťou mu rodičia dali jednu z krčiem. Medzi nimi bratmi J. a J. P. boli vždy dobré vzťahy. Oni bratia J. mali v podstate rovnakú životnú úroveň ako P.. P. mal čierne sedmičkové BMW, bolo kradnuté a zlegalizované, kúpil ho od Ukrajincov za 40.000,-Sk. V. mal tiež sedmičkové BMW, bolo to legálne auto, kúpil ho za 150.000,-Sk alebo 180.000,- Sk. On mal VW Golf dvojkovej triedy. V čase, keď došlo k smrti J. P., P. bol vo väzbe, vedúceho skupiny nemali. Tam ani nebolo čo riešiť, P. bol vo väzbe a tým to skončilo. P. ich pred tým ani bližšie nezasvecoval do toho, čo robil. Teda nebolo o prevzatie akej činnosti súperiť s J. P.. B. klame, keď tvrdí, že on a jeho brat V. J. mali byť účastní na vražde P.. Robí tak pre vlastný prospech, aby nebol potrestaný za trestnú činnosť, ktorú spáchal. Vo veci vraždy P. nemusí mať obavu o odsúdenie, keď vypovedá, že on bol strelec na P., lebo trestné stíhanie mu v konečnom dôsledku bude zastavené z dôvodu spolupráce s OČTK. Popiera, že by on bol prepichol pneumatiku na aute J. P.. Keď P. dával na zemi prvú pomoc, nemohol ho škrtiť, veď pri P. bola aj zdravotná sestra, ktorá bola na diskotéke a okolo bolo množstvo ľudí. Po smrti sa na P. tele nenašli známky po škrtení. On bol pôvodne stíhaný za účasť na vražde P., ale súdom v B. bol právoplatne oslobodený. Dokonca na základe následnej výpovede B. ani nebola povolená obnova konania. Svedok G. U. vypovedal, že dobre pozná V. J., pozná aj S. Q., avšak už s nimi neudržiava kontakt. Poznal aj osoby U. L., B. P., J. P., T.C. B., Q. J.. Medzi J. P. a J. boli veľmi dobré vzťahy, boli susedia, spolu vyrastali. Nevie o žiadnom konflikte medzi nimi. J. vídal aj v spoločnosti U. L., mali medzi sebou dobré

vzťahy. V minulosti sa rozprávalo o boji o moc v B. podsvetí medzi B. P. a U. L.. V čase vraždy J. P. bol na diskotéke. Vzhľadom na dlhý čas od týchto udalostí nevie uviesť, kto všetko bol vtedy na diskotéke, koho tam videl. Pozná osobu T. B., robil čašníka u B. P., jemu nikdy nepripadal ako nejaký podstatný človek. Myslí si, že T. B. na diskotéke nevidel. Po vražde P. nepočul nič o tom, kto mal byť za touto vraždou. Ak by v B. podsvetí bol vznikol nejaký boj o moc, podľa jeho názoru, na vedúce postavenie by neboli vhodné osoby bratov J., ani J. P., jednalo sa o mladých chlapcov vo veku 18, 19, maximálne 20 rokov. Svedkyňa L. P., je sesternicou z druhého kolena S. Q., spolu však neudržiavajú žiadne bližšie kontakty. V. J. pozná, nemá s ním žiadne bližšie vzťahy. Jej bývalým manželom bol B. P.. Poznala U. L. na základe toho, že sa poznal s jej manželom B. P.. Vie, že L. bol zavraždený, bola mu aj na pohrebe, k jeho zavraždeniu však nič bližšie uviesť nevie, o vražde L. jej nehovoril nič ani jej bývalý manžel B. P.. O vražde L. sa rozprávala s manželkou U. L., tá jej povedala len toľko, že jej muža našli niekde pri ceste s prestrelenou hlavou. Nerozprávali sa o tom, kto by mohol byť za tým. Manžel poznal U. L., v minulosti spolu chodili do školy, podľa nej však neboli zas nejako blízki kamaráti. Nevie sa bližšie vyjadriť k tomu, či mali medzi sebou nejaký konflikt. Aj keď boli s B. P. manželmi, ich manželstvo bolo len čisto formálnym zväzkom, preto sa nevie bližšie vyjadriť k aktivitám jej manžela. Manžel mal milenku, s ktorou žil. Do domácnosti a na deti manžel prispieval. Manžel sa poznal so S. Q., aj s J., nevie však, do akej miery mali bližší vzťah a či mali medzi sebou nejaké kšefty. Manžel poznal aj T. B., rovnako sa nevie vyjadriť k tomu, do akej miery mali bližšie vzťahy. Ku nim domov najčastejšie chodieval S. Q., ďalej k nim za manželom chodil T. B.. Za manželom raz prišiel aj J. P.. Pozná osobu T. B., ktorý bol zamestnaný v jej bufete vo F. B.. B. u nej pracoval aj v čase, keď bol zavraždený J. P.. Bufet býval otvorený do 22.00 hod., keď však boli hostia, tak sa nezatváralo. Po tom ako B. skončil u nej prácu, chodieval pracovať ešte do A.. K vzťahom J. a P. sa vyjadriť nevie. Nepočula, že by si medzi sebou závideli. K vražde P. nevie uviesť nič bližšie. Keď bol P. zavraždený, jej manžel B. P. ešte žil. Ohľadne prehliadky tela a pitvy nebohého U. L. bol vo veci vypracovaný znalecký posudok dňa 05.10.1997 znalkyňami z odboru zdravotníctvo, odvetvie súdne lekárstvo MUDr. A. W. a MUDr. P. N., ktoré boli k tomuto vypracovanému znaleckému posudku aj vypočuté na hlavnom pojednávaní. Obidve znalkyne dospeli k zhodným záverom : Bezprostrednou príčinou smrti nebohého U. L. bolo so životom nezlučiteľné strelné zranenie mozgu spôsobené inou osobou. Znalkyňa MUDr. N. vykonala obhliadku tela nebohého dňa 11.07.1997 v čase okolo 21.00 hod. Pitva nebohého bola vykonaná obidvomi znalkyňami dňa 12.07.1997. Zistili, že nebohému boli zasadené tri strelné rany do oblasti hlavy. Prvý vstrel zanechal 3. ranu, bol z väčšej vzdialenosti. Predpokladajú, že po tejto prvej rane nebohý spadol na zem a upadol do bezvedomia. Následné dva vstrely, ktoré zanechali ranu č. 1 a 2 boli z menšej vzdialenosti, maximálne do 50 cm, za existujúcej situácie mohli byť takými ranami istoty. Nebohý nebol hneď mŕtvy, on po prvom vstrele upadol do bezvedomia, potom nasvedčovali tie dve rany istoty. Po smrti alebo v priebehu zomierania, musel byť nebohý ešte ťahaný, muselo to byť ešte v čase, keď mu ešte nezlyhal krvný obeh. Nebohý zomrel v polohe, v akej bol nájdený. Pri pitve našli celý projektil, ktorý spôsobil ranu č. 1, v prípade ďalších dvoch rán bol projektil roztrieštený. K času smrti nebohého L. možno uviesť nasledovné : Znalkyňa MUDr. N. vykonala obhliadku tela nebohého priamo na mieste nálezu dňa 11.07.1997 v čase okolo 21.00 hod. Prioritne sa otázkou určovania času smrti zaoberala znalkyňa MUDr. N. a v rámci písomne podaného znaleckého posudku bol čas smrti stanovený viac ako 12 hodín a menej ako 24 hodín pred vykonanou ohliadkou, teda k smrti nebohého malo dôjsť do 21.00 hod. dňa 10.07.1997. Ohľadne určenia času smrti MUDr. N. pri výsluchu na hlavnom pojednávaní na doplnenie uviedla, že určenie času smrti je subjektívnou kategóriou, nakoľko sa pri tom musí zohľadňovať veľa faktorov, teda údaj o čase smrti je v podstate orientačný údaj. Určiť čas smrti je jednou z najťažších otázok v rámci ich odboru súdneho lekárstva. Pri určovaní času smrti znalci vychádzajú z rozvoja posmrtných škvŕn v čase prvotnej ohliadky na mieste nálezu mŕtvoly nebohého, kde bola ona pri tomto úkone, z teplotných pomerov prostredia, ako aj z rozvoja posmrtných zmien v čase pitvy, pričom do úvahy brala aj prítomnosť muších vajíčok a lariev na tele nebohého. Aj naďalej trvá na tom, ako čas smrti určila v rámci písomne podaného znaleckého posudku. Má však vedomosť, že v tomto konaní sa vyskytli určité dôkazy, podľa ktorých mala smrť nebohého nastať ešte skôr, ako je určené v znaleckom posudku, teda ešte skôr ako o 21.00 hod. dňa 10.07.1997. Ak by mala posunúť časť smrti ešte skôr ako o 21.00 hod. dňa 10.07.1997, jedine by musela pripustiť pochybenie ohľadne vytlačiteľnosti posmrtných škvŕn, čo tiež vplýva na určenie času smrti, ona na mieste samom vyhodnotila, že posmrtné škvrny boli úplne vytlačiteľné, avšak oni nemuseli byť úplne vytlačiteľné, ale len čiastočne, k takémuto pochybeniu mohlo dôjsť následkom nedostatočného osvetlenia, toto skúmala v teréne, bolo 21.00 hod. večer, ohliadku vykonávala na mieste, kde sa telo našlo. Nehovorí, že k takémuto pochybeniu aj skutočne došlo, jedine prišla na túto jednu slabinu, ktorá by mohla mať vplyv na určenie času smrti.

Jej sa nestáva, že by sa mýlila, ale samozrejme, človek môže byť omylný. Ak by k takémuto omylu bolo skutočne došlo, čas smrti by sa dal posunúť ešte skôr o jeden deň, teda ešte skôr o 24 hod., ako bolo určené v písomne vypracovanom znaleckom posudku. Druhým slabým miestom, ktorý by mohol mať vplyv na určovanie času smrti, boli mušie vajíčka a larvy na tele nebohého. V podvedomí sa jej vybavuje, že tie mušie vajíčka boli nakladené na tele nebohého už v čase ohliadky, potom pri pitve boli na tele nebohého larvy, teda mušie vajíčka museli byť na tele nebohého už v čase ohliadky. Podľa toho, ako boli larvy vyvinuté na tele nebohého v čase pitvy, podľa údajov z literatúry, tieto mohli byť vyvinuté 24 hodín po nakladení vajíčok. Keď sa však zoberú do úvahy určité špecifické faktory, ktoré majú vplyv na vývoj lariev, napr. že nebohý bol v chladničke, následkom čoho sa spomaľuje vývoj larvy, ako aj to, že nebohý mal byť na mieste nálezu v čase, keď už bolo chladnejšie, čím sa tiež spomaľuje vývoj larvy a tiež, keď sa berie do úvahy fakt, že mucha kladie vajíčka na telo nebohého od momentu agónie po niekoľko hodín po smrti, tak aj následkom uvedeného by čas smrti mohli posunúť ešte o niekoľko hodín skôr pred 21.00 hod. dňa 10.07.1997. Nevie to bližšie časovo ohraničiť, o koľko hodín skôr, nie je etymológ. U nebohého bola vykonaná toxikologická skúška, pri ktorej bolo zistené, že hladina alkoholu v tele nebohého v čase smrti predstavovala do 1 promile. Prítomnosť Rohypnolu v tele nebohého zistená nebola. Znalkyne však nevylučujú, že Rohypnol mu mohol byť skutočne pred smrťou podaný spoločne s alkoholom. Existujú tri dôvody, pre ktoré sa Rohypnol v tele, ani v metabolizme nebohého nemusí nájsť, aj keď pred tým môže by podaný s alkoholom : prvým dôvodom je, že Rohypnol sa podá v menšom množstve a to osobe, ktorá tento pred tým nepožívala častejšie a pravidelne. Druhým dôvodom je, ak sa Rohypnol v alkohole pije s odporom, potom dôjde k oneskorenému vstrebávaniu Rohypnolu a to následkom stiahnutia svalu v mieste prechodu žalúdka do dvanástnika ( v tejto súvislosti poznamenávajú, že L. za existujúcej situácie skutočne mohol piť s odporom, nasilu, následkom čoho došlo k stiahnutiu svalu v mieste prechodu žalúdka do dvanástnika, aj stav žalúdka nebohého v čase pitvy nasvedčuje stiahnutiu svalu ). Tretím dôvodom je, že Rohypnol sa vo všeobecnosti veľmi rýchlo vtrebáva a po takejto dlhej dobe, ako uplynula od podania do pitvy, by sa nezistil, najmä, ak by bol podaný v menšom množstve. Detekčná doba pri Rohypnole je 1-8 hodín, tak uvádza literatúra. Ak by osoba zomrela do jednej hodiny po požití Rohypnolu, alebo ak by zomrela až po ôsmych hodinách od požitia Rohypnolu, tak potom by sa Rohypnol opätovne nedokázal pri toxikologickom vyšetrení. Znalkyňa MUDr. N. k tejto problematike na hlavnom pojednávaní na doplnenie uviedla ďalšiu, podstatnú skutočnosť, že v tom čase bola použitá metodika tzv. tenkovrstevnej chromatografie, ktorá je na takej úrovni, že sama o sebe nezachytáva Rohypnol v menších dávkach. Neboli vopred upozornené, že svoje skúmanie majú zamerať aj na skúmanie prítomnosti Rohypnolu v krvi. Ak by boli na to vopred upozornené, mohli použiť inú, špeciálnu metodiku na zisťovanie Rohypnolu. Teda, v skutočnosti mohol byť nebohému pred smrťou podaný Rohypnol v nižšej dávke a ich test ho nezachytil. Stopy vonkajšieho násilia, ktoré u nebohého popísali, sa dali dobre vysvetliť práve tým terénom, kde k smrti nebohého došlo a ich vznik vysvetľovali následkom ťahania. Stopy vonkajšieho násilia sa nachádzali v oblasti pleca, na zadnej strane lopatky a na krku. Na tele nebohého popisovali aj škrabance, ktoré však boli menej výrazné. Na miestach, kde mal poškodený škrabance, mal stiahnuté tričko. Dá sa predpokladať, že k stiahnutiu trička došlo až v tých posledných fázach na mieste, kde bol zastrelený. Ak by na telo nebohého ešte počas jeho života pôsobilo násilie menšej intenzity, toto by nemuselo zanechať na jeho tele viditeľné stopy. Násilné podávanie alkoholu nemusí zanechať viditeľné stopy. Ak z dokazovania vyplynulo, že nebohý L. mal byť z domu odvezený dňa 09.07.1997 v čase okolo 19.00 hod., zodpovedalo by to stavu natrávenej stravy v žalúdku, ak by nebohý naposledy jedol niekedy v tomto čase doma. Ohľadne prehliadky a pitvy tela nebohého J. P. bol v tomto trestnom konaní vypracovaný znalecký posudok znalcami z odboru zdravotníctvo, odvetvie súdne lekárstvo MUDr. U. C. a MUDr. L. P. dňa 05.12.2014. Ohľadne tohto vypracovaného znaleckého posudku bol na hlavnom pojednávaní vypočutý znalec MUDr. U. C., ktorý aj na hlavnom pojednávaní zotrval na záveroch písomne podaného znaleckého posudku. Znalci dospeli k nasledovným záverom : Bezprostrednou príčinou smrti J. P. bol šok po úraze a krvácaní pri strelnom poraní orgánov brušnej dutiny. K úmrtiu J. P. došlo dňa 10.07.1999 pri jeho prevoze do NsP L. v čase okolo 01.20 hod. a to v príčinnej súvislosti s poraneniami, ktoré utrpel pri strelnom poranení brucha dňa 10.07.1999 v čase okolo 01.00 hod. Smrti menovaného sa nedalo zabrániť ani rýchlym poskytnutím odbornej lekárskej pomoci, v dôsledku prudkého masívneho krvácania po poranení veľkých ciev v oblasti brucha. Pri vonkajšej obhliadke a pitve tela nebohého J. P. dňa 12.07.1999, bolo zistené poranenie brucha s roztrhnutím brušnej srdcovnice a dolnej dutej žily, poranenia pečene, ľavej obličky, hrubého čreva, dvanástnika a podžalúdkovej žľazy, ako aj ložiskové prekrvácanie mäkkých lebečných pokrývok v pravej čelovej temennej oblasti ložiskové krvné výronky medzi mäkkými plenami mozgu.

K mechanizmu vzniku zranení je potrebné uviesť, že poranenie brucha bolo spôsobené pri strelnom poranení brucha a to jednou strelou z guľovej zbrane. Miesto vstrelu sa nachádzalo na zadnej ploche chrbta vľavo ( 9 cm o stredovej čiary vo výške 119 cm od päty ). Nešlo o poranenie spôsobené naloženou zbraňou, ani výstrelom z tesnej blízkosti. Išlo o výstrel z väčšej vzdialenosti. Je možné konštatovať, že strela smerovala do oblasti chrbta pod uhlom asi 60 - 80 stupňov ( pokiaľ sa uvedené posudzuje vo vzťahu k čelovej rovine ) alebo 10-30 stupňov ( pokiaľ sa uvedené posudzuje vo vzťahu k stredovej rovine ). Dráha strely teda smerovala do ľavej časti chrbta, takmer vodorovne, zľava doprava. Je možné konštatovať, že J. P. bol v čase výstrelu orientovaný k ústiu strelnej zbrane ľavou zadobočnou plochou tela ( takmer chrbtom ). Len na základe charakteru a lokalizácie strelného poranenia však nie je možné určiť, či sa v čase výstrelu pohyboval, otáčal alebo stál bez pohybu. V čase výstrelu sa J. P. voči ústiu strelnej zbrane nachádzal vo vzpriamenej polohe. Ak svedok B. tvrdí, že v čase výstrelu na J. P., mieril spredu na jeho brucho, no v skutočnosti miesto vstrelu bolo zistené na zadnej ploche chrbta vľavo, teda v čase výstrelu sa J. P. v takejto polohe nachádzať nemohol. Ak strelec B. tvrdí, že mieril na brucho P. a P. bol zasiahnutý do zadnej časti tela, tu ako logické vysvetlenie prichádza do úvahy jedine pohyb rotácie u nebohého. Pokiaľ by strelec v čase výstrelu videl, že P. je k nemu otočený tvárou a mieril by mu na brucho, pričom miesto vstrelu bolo zistené na zadnej ploche chrbta vľavo, tak nie je možné, aby za tak krátku chvíľu sa P. bol otočil po vystrelení tak, aby mohol byť zasiahnutý do chrbta. Ak by sa P. pohyboval čelne k strelcovi, P. by zistené poranenie na chrbte mohol utrpieť len v tom prípade, ak by sa počas tohto pohybu zároveň aj otáčal, ale otáčať by sa musel ešte v čase mierenia, ešte pred samotným výstrelom a to krátko pred výstrelom, nemuselo to byť dlhšie pred výstrelom. Otočiť sa dá aj za pol sekundy. Počas takéhoto krátkeho času, strelec, ktorý sa fixuje na to, že musí trafiť do brucha, si to nemusí ani v takomto krátkom čase uvedomiť, že sa P. pootočil. Stačilo by pol sekundy pred stačením spúšte, aby sa nebohý pootočil, teda jeho telo by vykonalo rotačný pohyb a bolo by možné, že by sa nebohý rotáciou dostal do takej polohy, že by bol zasiahnutý do tej časti, kde bol vstrel, teda do zadnej časti tela. Je možné, že možno strelec, ako zameriaval v hľadáčiku nebohého, si nemusel dobre uvedomovať, keď sa sústredil na streľbu, že už v tom čase nebohý urobil pohyb v zmysle rotácie. Je naozaj otázne, či si človek, ktorý strieľa, dokáže v takom krátkom časovom úseku pol sekundy uvedomiť, že objekt, na ktorý mieri, sa pootočil. Registrácia takéhoto krátkeho časového úseku osobou je individuálna, tiež je potrebné prihliadnuť na momentálne fyzické a psychické rozpoloženie osoby, ktorá vníma. Teda tu prichádza do úvahy jedine pohyb rotácie, ak uvažujeme nad tým, že strelec mieril do jeho prednej časti do brucha a nebohý bol zasiahnutý do zadnej časti tela. Osoba, ktorá sa v takom čase pootočí ( t.j. osoba, na ktorú sa v danom prípade mierilo ), môže takýto pohyb urobiť buď na základe toho, že počuje nejaký zvuk, nejaký podnet, možno chcel niečo skontrolovať. Nemožno opomenúť ani skutočnosť, že bola tma, svietilo tam umelé osvetlenie. Strelec B.Á. súčasne poukazoval na to, že od streľby ubehol dlhší čas, teda možno si to už nemusel presne pamätať. Ďalej, ak by strelec pri mierení videl len menšiu časť postavy nebohého, tak si ani nemusel všimnúť rotáciu tela nebohého krátko pred výstrelom. V čase streľby sa J. P. najpravdepodobnejšie nachádzal niekde pri zadných dverách. Obžalovaný V. J. súdu predložil znalecký posudok vypracovaný dňa 29.09.2015 znalcom z odboru zdravotníctvo, odvetvie súdne lekárstvo MUDr. F. L.. Tento znalec sa v rámci znaleckého posudku venoval v podstate totožnej problematike ako znalec MUDr. C. so znalcom MUDr. P.. Aj znalec MUDr. L. dospel k záveru, že miesto vstrelu sa nachádzalo na zadnej ploche chrbta vľavo. Možno konštatovať, že strela smerovala do oblasti chrbta pod uhlom asi 50 - 70 stupňov ( pokiaľ sa uvedené posudzuje vo vzťahu k čelovej rovine ), čo je v podstate minimálny rozdiel oproti uhlu, ktorý určili znalci MUDr. C. a MUDr. P.. Pokiaľ B. tvrdí, že mieril na oblasť brucha P. a miesto vstrelu bolo zistené na chrbte, totožne so znalcom MUDr. C. uvádza, že P. by musel začať robiť rotačný pohyb ešte pred výstrelom zo strany svedka B.. Vzhľadom na rýchlosť strely a vzdialenosť medzi P. a B. nie je možné, aby rotácia nebohého P.B. nastala až v momente po výstrele. Doma vykonal na svojej osobe meranie rotačného pohybu, ktorý by musel P. urobiť, aby bol zasiahnutý do chrbta, vychádzalo mu, že tento pohyb by trval 1,5-2 sekundy. Pri určení času rotácie však uvádza, že je daný všeobecný predpoklad, že mladší človek má rýchlejšiu hybnosť ako človek vyššieho veku. To, ako rýchlo sa niekto pootočí, však závisí od viacerých faktorov, je to napr. obuv, povrch, na ktorom sa otáča ( v čase vraždy bol na tom mieste asfaltový povrch ). Človek sa môže rýchlejšie otočiť aj v závislosti od podnetu, na ktorý práve v tom momente zareaguje. Ak by sme chceli urobiť vyšetrovací pokus, nikdy by sme nedosiahli totožné podmienky, aké boli v tom čase, na tom mieste, reálne sa to nedá. Z hľadiska svojej odbornosti uvádza, že P. v čase zásahu strelou musel stáť vzadu pri vozidle.

K streľbe na nebohého J. P., bol v tejto veci vypracovaný znalecký posudok Kriminalistickým a expertíznym ústavom PZ, B. pod ČES : PPZ-KEU-KE-EXP-2011/3575 dňa 30.11.2011 a následne pod ČES : PPZ-KEU-KE-EXP-2014/3456 dňa 16.12.2014 a to obidva znalecké posudky za KEÚ PZ B., Ing. T. T., odvetvie kriminalistickej balistiky. K vypracovaným znaleckým posudkom bol znalec Ing. T. na hlavnom pojednávaní osobne vypočutý, pričom zotrval na záveroch písomne podaných znaleckých posudkov a to nasledovne : Vzhľadom na vstrelový otvor v tele nebohého J. P. a ďalšie zistené okolnosti streľby, nebohý bol zasiahnutý priamym zásahom, poľovníckou puškovou guľovou strelou zn. SB, kalibru 8x57JS, pravdepodobne strelou typu DHK ( expanznou strelou s kuklou ). Nešlo o zásah odrazenou strelou. Medzi strelcom, zbraňou a zasiahnutým ( nebohým ) neboli prekážky. Vstrelový otvor je na zadnej ploche chrbta nebohého J. P., vo výške 119 cm od päty, 9 cm od stredovej čiary vľavo. Výstrelový otvor na tele poškodeného, výstrel, je v strednej časti brušnej steny, vo výške 119,5 cm od päty. V čase zásahu sa nebohý J. P. nachádzal v stojacej polohe, medzi vozidlami BMW a VW Caravella, otočený chrbtom a ľavým bokom k strelcovi, ktorý strieľal zo smeru nad zadnou časťou parkoviska hotela G.. Pravdepodobné stanovište strelca bolo na vyvýšenine pri strome ( borovici ). Pravdepodobná vzdialenosť medzi strelcom, zbraňou a nebohým bola cca 33 m - 34 m a to s poukazom na plán z miesta činu zo dňa 10.07.1999. Pokiaľ sa svedok B. vyjadroval k zbrani, z ktorej mal strieľať, sedelo to zo zisteniami v rámci ich odbornej znaleckej činnosti. Takáto zbraň bola vytypovaná už v roku 1999, v odbornom vyjadrení, ktoré vypracoval Ing. W.. Zbraň, ktorú uvádzal svedok B., mala puškohľad, teda zameriavací ďalekohľad. Nikdy ako znalci nemali k dispozícii predmetnú zbraň, ani puškohľad, aby sa mohli vyjadriť ku konkrétnemu puškohľadu. Okrem toho, že pracuje v odvetví kriminalistickej balistiky, sám je poľovník. Puškohľad umožňuje lepšie zamierenie, teda priblíženie a zväčšenie cieľa. Puškohľad má určitú zámernú osnovu. Svedok B. uvádzal, že on mal tvar kríža. Teda, strelec sa snaží ten kríž, resp. to „T" na puškohľade zamieriť na cieľ, podľa výpovede svedka B. na vrchnú časť brucha. To, či B. v puškohľadne videl celého P. alebo iba časť jeho tela, k uvedenému sa vyjadruje, že to závisí od typu puškohľadu, aký používal. Mohol mať puškohľad, ktorým by bol po zamierení a priblížení cieľa videl iba časť človeka, napr. od kolien vyššie a to aj vrátane hlavy, mohol mať ale aj taký puškohľad, ktorým by bol videl po zamierení a priblížení cieľa celého človeka. Nie je však možné, aby B. puškohľad zameral tak, že by bol videl iba brucho P.. Do akej miery osoba vidí aj okolie, pokiaľ používa puškohľad, to opätovne závisí od použitého puškohľadu. Niekedy je možné v puškohľade vidieť vzdialenosť pol metra okolo človeka, na ktorého sa mieri, niekedy 1 m a niekedy 2,5 m. To hovorí o puškohľadoch, ktoré sa používali v čase streľby na P. a so zbraňami, z akej sa na P. strieľalo. Ak boli tie osoby vo väčšej vzdialenosti, B.Á. nemal možnosť ich vidieť, keď používal puškohľad. Pokiaľ ide o uhol streľby, medzi znalcami MUDr. C. a MUDr. L., neboli žiadne vážnejšie rozdiely. Streľba nebola kolmá, ale bola len približne kolmá, strelný kanál bol komejší na chrbát nebohého P.. Dá sa povedať, že strelec vystrelil v podstate pred seba takmer kolmo, strelec strieľal pred seba od borovice smerom na stanovište, kde stál nebohý P. medzi autami. Na streľbu majú vplyv vlastnosti zbrane, vlastnosti strelca vrátane jeho psychického rozpoloženia, svetelné podmienky. Keď B. vypovedal pri rekonštrukcii, uvádzal, že po vystrelení sa ani nepozrel, či cieľ zasiahol, teda vidieť, že u neho pracovali emócie. Pokiaľ B. uvádzal, že mieril na brucho P., ale P. bol postrelený do zadnej časti tela, z hľadiska jeho odbornosti uvádza, že k otočeniu P. nemohlo dôjsť až po výstrele a to vzhľadom na veľmi krátky popisovaný čas od momentu výstrelu po moment, ako strela zasiahla P. ( 0,4-0,5 sekundy ), keď za takýto krátky čas by sa P. podľa jeho názoru nestačil pootočiť tak, aby mohol byť zasiahnutý do zadnej časti tela, teda P. sa musel pootočiť ešte v čase pred výstrelom. V tejto súvislosti poukazuje tiež na to, že B. ani nevedel, kam P. trafil, teda on si ani neskontroloval, či P. trafil tam, kam mieril. K vyššie vypracovaným znaleckým posudkom bol neskôr na hlavnom pojednávaní vypočutý aj Ing. T. J., odvetvie kriminalistickej balistiky, za Kriminalistický a expertízny ústav PZ B., nakoľko u Ing. T. došlo k skončeniu služobného pomeru. Ing. J. bol prítomný aj pri rekonštrukcii so svedkom B. v roku 2014 a aj na predchádzajúcom hlavnom pojednávaní, na ktorom bol vypočutý Ing. T.. Ing. J. sa vyjadroval k stanovišťu strelca, ako bolo toto stanovené pri ohliadke miesta činu v roku 1999 pri borovici. Stanovište strelca bolo určené ako pravdepodobné stanovište strelca. Pravdepodobné stanovište strelca bolo určené na základe nástrelu na vozidle VW Caravela, ktoré bolo odstavené po ľavej strane od vozidla nebohého J. P., krvné stopy, nájdené olovené jadro strely pri ľavom prednom kolese vozidla nebohého P. zn. BMW, skutočnosť, že vozidlá neboli prestrelené. Toto pravdepodobné stanovište strelca bolo určené už pri ohliadke miesta činu bezprostredne po smrti nebohého P.. Nie sú

pochybnosti o tom, že sa jednalo o pravdepodobné stanovište strelca. Policajný pes mal tiež predmetnú borovicu označiť za stanovište strelca. V tomto prípade nebolo určené presné stanovište strelca, chýbali tu také stopy, na základe ktorých by bolo možné určiť presné stanovište strelca. Podľa nástrelu určuje, že nebohý P. v čase, keď sa na neho strieľalo, musel stáť za stredovým stĺpikom medzi prednými a zadnými dverami na strane vodiča vozidla zn. BMW J. P.. Vo veci smrti nebohého J. P. bol v tejto trestnej veci vypracovaný znalecký posudok aj Ing. L. T., PhD., znalcom z odboru geodézie a kartografie a to dňa 11.12.2014 pod č. 6/2014, pričom následne dňa 03.02.2017 vypracoval znalec doplnok k znaleckému posudku. Znalec Ing. L. T., PhD. bol na hlavnom pojednávaní aj osobne vypočutý, pričom súdu prezentoval nasledovné závery zhodné s písomne podaným znaleckým posudkom a jeho doplnkom : V rámci znaleckého posudku pôvodne riešil požiadavku zakreslenia situácie na mieste činu vraždy J. P. do platnej katastrálnej mapy, výsledok jeho práce mal slúžiť ako podklad pre znalca balistika. V rámci doplnku znaleckého posudku riešil situáciu na mieste činu a to podľa stavu podľa zápisnice o ohliadke miesta činu z roku 1999 a podľa stavu pri rekonštrukcii so svedkom B. v roku 2014. Miesto pravdepodobného stanovišťa strelca pri borovice podľa stavu pri obhliadke miesta činu v roku 1999 sa nezhoduje s tým, ako označil stanovište strelca ( t.j. svojej osoby ) svedok B. pri rekonštrukcii v roku 2014, rozdiel predstavuje 5,80 m. Poloha vozidla zn. BMW nebohého J. P. v čase jeho smrti, podľa stavu pri obhliadke miesta činu v roku 1999 sa nezhoduje s tým, ako polohu vozidla určil svedok B. pri rekonštrukcii v roku 2014, rozdiel je 17,61 m. Dĺžka strelnej dráhy podľa obhliadky miesta činu z roku 1999 medzi strelcom a nebohým P. predstavuje 33,50 m. Dĺžka strelnej dráhy medzi strelcom a nebohým P. podľa situácie namodelovanej pri rekonštrukcii svedkom B. predstavuje 43,10 m. Uhol streľby, pod ktorým strieľal strelec od borovice na nebohého P. podľa ohliadky miesta činu z roku 1999 a podľa rekonštrukcie z roku 2014, predstavuje 27,081 stupňa. Ak vychádzame zo situácie, ktorú na mieste činu namodeloval svedok B. pri rekonštrukcii v roku 2014, tak vozidlo BMW mohlo vytvoriť prekážku v dráhe strely ( medzi strelcom a nebohým P. ), ak P. stál pri predných dverách. Vozidlo BMW prekážkou nebolo, ak nebohý P. stál pri zadnej časti ( kufor ) auta BMW. Ak nebohý P. stál tesne pri zadných dverách a bližšie k stredovému stĺpiku, tak auto mohlo byť prekážkou, ale ak bol bližšie k zadnej časti ( kufru ), tak auto už prekážkou nebolo. Vyššie popísané zistenia znalec súčasne zakreslil do príloh, ktoré sú súčasťou doplnku k znaleckému posudku. Zároveň súd poznamenáva, že osobitne poukazuje na prílohu č. 8 doplnku, v ktorej je červeným znázornená poloha strelca a poloha vozidla BMW J. P. podľa obhliadky miesta činu z roku 1999 a modrou je znázornená poloha strelca a poloha vozidla BMW J. P., ako boli tieto označené svedkom B. v rámci rekonštrukcie v roku 2014. V tejto trestnej veci bol vypracovaný znalecký posudok ohľadne vyšetrenia duševného stavu obžalovaných V. J. a S. Q. dňa 22.12.2014 a to znalcami z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria MUDr. L. W., MUDr. J. W. L. a znalcom z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých Prof. PhDr. J. W., PhD. K znaleckému posudku boli na hlavnom pojednávaní vypočutí znalci MUDr. W. a PhDr. W.. Znalci aj pri výsluchu na hlavnom pojednávaní zotrvali na záveroch písomne podaného znaleckého posudku : Obžalovaný S. Q. bol psychologicky a psychiatricky vyšetrený dňa 24.10.2014. U obžalovaného nebola v čase vyšetrenia zistená žiadna psychická porucha, ktorá by bola forenzne významná a mala relevantný vplyv na jeho trestnoprávnu zodpovednosť. U obžalovaného je prítomná dissociálna porucha osobnosti, čo sa prejavuje asociálnymi črtami osobnosti ako nezodpovednosť, sklon k ľahkovážnosti a nedodržiavaniu spoločenských noriem. Pri dissociálnej poruche osobnosti ide o trvale obnormnú štruktúru osobnosti, kde sú v popredí črty ako agresivita, impulzivita, znížená empatia a nedodržanie sociálnych a právnych noriem. Na dissociálnej poruche osobnosti sa podieľajú viaceré faktory a to dedičné, biologické ( Q. mal otca s kriminálnou minulosťou ), telesná štruktúra osoby, prostredie, v ktorom sa osoba pohybuje ( Q. sa od mladého veku pohyboval v kriminálne závadnom prostredí, stretával sa s takouto skupinou osôb ). Obžalovaný ani v čase spáchania skutkov netrpel forenzne významnou psychickou ( duševnou ) poruchou. V anamnéze obžalovaného je škodlivé užívanie pervitínu, prekonané úrazy s následným miernym organickým poškodením mozgu a dissociálna porucha osobnosti, s asociálnymi črtami osobnosti ( ako nezodpovednosť, sklon k ľahkovážnosti, nedodržiavanie spoločenských noriem ). Tieto zistené poruchy však nemali forenzne významný vplyv na rozpoznávacie a ovládacie schopnosti obžalovaného v čase skutkov. Obžalovaný chápe zmysel trestného konania. U obžalovaného sa objavili náznaky konfabulatórnych tendencií pri vypĺňaní pamäťových medzier. U obžalovaného sa zisťuje istá pohotovosť k afektívnej labilite až impulzivite. V oblasti vyšších citov sú

zmenené city sociálne a etické ( nezodpovednosť, dobrodružnosť, akceptácia kriminálnych noriem ). V sociabilite je zrejmá skôr submisivita ( tendencia sa podriaďovať ), selektívna konformita a zvýraznená agresivita. Osobnosť obžalovaného je simplexná s prostým asociálnym vývinom, nesie viaceré črty dissociálnej poruchy osobnosti. V motivačnom predpolí u obžalovaného hrá významnú rolu dlhodobá kriminálna anamnéza od veku mladistvého až po súčasnosť pre rôznorodú trestnú činnosť ( krádeže vlámaním, trestné činy v doprave, prevádzačstvo, drogové delikty, doposiaľ neukončené trestné stíhania pre vydieranie a zosnovanie zločineckej skupiny ). Obžalovaný v čase vyšetrenia nepopieral kontakty a podiel na činnosti skupín organizovaného zločinu, avšak odmietal účasť na dvoch vraždách, pre ktoré je v tomto trestnom konaní stíhaný. Ak sa obžalovanému účasť na uvedených trestných činoch preukáže, nejde o činy, ktoré by boli jeho osobnosti cudzie. Obžalovaný sa pre poruchy v oblasti vyšších citov etických a sociálnych na činnosti zločineckej skupiny podieľal, mal však tendenciu sa podriaďovať jej vedúcim členom a poslúchať ich príkazy, či už zo strachu alebo submisivity a akceptácie noriem skupiny. Pri hodnotení prognózy resocializácie u obžalovaného prevažujú negatívne prognostické faktory ako z oblasti sociálnej, tak aj personologickej a kriminogénnej. Prognózu resocializácie hodnotia ako v zásade možnú, aj keď značne obmedzenú. Pri hodnotení resocializácie obžalovaného zohľadňujú faktory sociálne, osobnostné a kriminogénne. Všeobecná vierohodnosť obžalovaného je zmenená deterioráciou kognitívnych schopností ľahšieho stupňa. Objavili sa aj tendencie ku konfabulatórnemu vypĺňaniu pamäťových medzier. Výpovede obžalovaného sú menej spoľahlivé aj pre poruchy vyšších citov rovnako z dôvodov vedomej obrany. Na závery písomne vypracovaného znaleckého posudku nemá žiaden vplyv to, že obžalovaný sa potom následne na úvod hlavného pojednávanie priznal k účasti na vražde T. A.. Priznanie obžalovaného je jeho vedomé rozhodnutie, nie je to výsledok jeho psychickej poruchy. Obžalovaný V. J. sa dňa 12.12.2014 odmietol podrobiť znaleckému psychologickému a psychiatrickému vyšetreniu. Krátku komunikáciu s obžalovaným nemožno považovať z odborného, znaleckého hľadiska za informačne dostatočne nasýtenú a znalci preto nemohli náležite zodpovedať otázky, ktoré mali riešiť. Vzhľadom na obsah spisového materiálu a krátky kontakt s obžalovaným V. J., však znalec MUDr. W. na hlavnom pojednávaní vyslovil, že nič nenasvedčovalo pre prítomnosť duševnej choroby alebo poruchy u obžalovaného. Nič nepoukazovalo celkovo na narušenie rozpoznávacích a ovládacích schopností u obžalovaného. Obžalovaný V. J. chápe zmysel trestného konania. Ďalej znalec MUDr. W. na doplnenie uviedol, že aj keď obžalovaný odmietne spolupracovať so znalcami a nie je možné ho z tohto dôvodu vyšetriť, znalecký posudok z hľadiska odbornosti znalcov psychiatrov je možné vypracovať na základe obsahu spisu, na základe vyšetrení obžalovaného v rámci iných znaleckých posudkov. V tejto súvislosti však MUDr. W. znalec z odboru psychiatrie opätovne poukázal na to, že na základe obsahu spisu a krátkeho kontaktu s obžalovaným V. J. v tejto veci nič nenasvedčovalo pre prítomnosť duševnej choroby alebo poruchy u jeho osoby. Ohľadne toho, že obžalovaný V. J. sa odmietol podrobiť znaleckému vyšetreniu, sa na hlavnom pojednávaní vyjadril aj ďalší znalec z odboru psychológie PhDr. W., ktorý uviedol, že na rozdiel od znalcov psychiatrov, ktorým pre vypracovanie znaleckého posudku postačuje rozhovor s obžalovaným a pozorovanie správania obžalovaného počas vyšetrenia, pre vypracovanie komplexného psychologického posudku musia obžalovanému podať batériu testov, čo v tomto prípade nebolo možné, preto nebolo možné zodpovedať otázky týkajúce sa obžalovaného V. J., ktoré patria do odbornosti psychológa. Bez komplexného psychologického vyšetrenia obžalovaného a len na základe spisového materiálu a zápisníc z hlavných pojednávaní, nie je možné u obžalovaného V. J. vyjadriť sa k prognóze resocializácie, pri riešení tejto otázky znalci hodnotia 30 faktorov, z ktorých väčšina pochádza z priameho psychologického vyšetrenia odsúdeného ako odberu anamnézy, tak aj testovej anamnézy. U obžalovaného J. na základe znalosti spisového materiálu a zápisníc z hlavných pojednávaní môže ako znalec poukázať na dobré intelektové, pamäťové schopnosti. Na hlavnom pojednávaní bol prečítaný znalecký posudok vypracovaný ohľadne vyšetrenia duševného stavu obžalovaného V. J.Č. v inej právoplatne skončenej trestnej veci vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 3T/28/2013 ( znalecký posudok vypracovaný dňa 13.04.2015 MUDr. Q. Q., MBA a MUDr. I. L. B., znalcami z odboru zdravotníctva, odvetvia psychiatrie). Obžalovaný V. J. sa aj v tejto inej trestnej veci odmietol podrobiť znaleckému vyšetreniu týmito znalcami. Znalci v tejto inej trestnej veci dospeli k nasledovným záverom : Obžalovaný V. J. netrpí a ani v čase spáchania trestného činu netrpel žiadnou duševnou chorobou v zmysle psychózy. U obžalovaného bola diagnostikovaná Dissociálna porucha osobnosti. U obžalovaného neboli zistené poruchy psychiky a správania zapríčinené užívaním alkoholu alebo iných psychoaktívnych látok. U obžalovaného nebola zistená prítomnosť závislosti od psychoaktívnych látok v čase spáchania trestného činu, ani iná porucha psychiky a správania podmienená užívaním

psychoaktívnych látok. Obžalovaný V. J. je schopný správne vnímať, zapamätať si, uchovať a následne reprodukovať prežité udalosti. Obžalovaný V. J. v čase spáchania skutku vedel rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania a mohol svoje konanie ovládať. Obžalovaný V. J. je schopný chápať následky svojho konania. V tomto trestnom konaní bol vypracovaný znalecký posudok aj na svedka T. B. a to dňa 29.03.2015 znalcom z odboru psychológie, odvetvia klinickej psychológie dospelých Prof. PhDr. J. W., PhD., ktorý aj bol osobne vypočutý k písomne podanému znaleckému posudku na hlavnom pojednávaní. Znalec aj pri výsluchu na hlavnom pojednávaní zotrval na záveroch písomne podaného znaleckého posudku : U svedka T. B. bolo zistené, že intelektové schopnosti sú celkovo na úrovni hornej hranice pásma priemeru až mierneho nadpriemeru. Názorovo - výkonová zložka intelektu je na vyššej úrovni ako slovno

- abstraktná, čo je v zhode so sociokultúrnym prostredím, vzdelaním a záujmami. Pamäťové schopnosti sú na úrovni hornej hranice priemeru, konformné s úrovňou intelektu. Nezistil známky kvalitatívnych porúch pamäti v zmysle konfabulácií ( ako nevedomého vypĺňania pamäťových medzier ). V štruktúre kognitívnych schopností ( intelektu a pamäti ) nie sú prítomné známky významnej deteriorácie ( úbytku na podklade organických zmien mozgu ). U svedka T. B. môže konštatovať, že kontakt s objektívnou realitou je plne zachovaný. Myslenie je primerané v tempe, obsahovo stereotypné, menej výpravné, rigidné, avšak bez závažnejších formálnych, či štrukturálno - obsahových porúch. Obsahovo je zvýšene koncentrované na oblasť vlastného zdravia a trestného stíhania prípadov, v ktorých vystupuje ako svedok. Emotivita je globálne plochšia, emočné prežívanie plytšie. Aktuálne prevažuje astenická zložka, zvýšená intrapsychická tenzia. Nezistil však známky patického ladenia, či straty racionálnej kontroly nad efektivitou. Oblasť vyšších citov, etických a sociálnych, je zmenená identifikáciou s hodnotami a životným štýlom kriminálnej subkultúry. V medziľudskom správaní je znížená prispôsobivosť, egocentrickosť, vzťahovačnosť. Agresivita nie je osobnosti cudzia, ale nepatrí ani medzi hypertrofované črty v štruktúre osobnosti. Osobnosť je simplexná formátom, abnormne štrukturovaná s črtami dissociálnej a schizoidnej poruchy osobnosti. U svedka ako znalec z hľadiska svojej odbornosti riešil otázku všeobecnej a špecifickej vierohodnosti svedka, u svedka B. neriešil to, či v tomto konaní vypovedá pravdu, to je úlohou orgánov činných v trestnom konaní. K všeobecnej a špecifickej vierohodnosti svedka B. uvádza nasledovné : Pri hodnotení všeobecnej vierohodnosti svedka možno konštatovať, že jeho intelektové a pamäťové schopnosti sú na dostatočne vysokej úrovni a bez známok psychopatológie, ktorá by bránila vypovedať vierohodne ku samotnému trestnému činu. Čo sa týka osobnosti, konštatoval prítomnosť abnormnej štruktúry s črtami dissociálnej a schizoidnej poruchy osobnosti. Schizoidné črty osobnosti možno laicky opísať tak ako istú čudáckosť v obsahu myslenia, emočnom reagovaní a vôbec v životnom štýle. V tomto prípade opätovne nejde o psychopatologické zmeny, ktoré by v zásade neumožňovali vierohodným spôsobom vypovedať k prežitým udalostiam. Zároveň je však potrebné konštatovať, že jedinci s dissociálnymi poruchami, najmä pre deformáciu v oblasti vyšších citov, nemajú zábrany uvádzať nepravdivé údaje, či tieto skresľovať, alebo zatajovať tak, ako to vyhovuje ich egocentrickým potrebám a cieľom. Aj vyšetrovaný svedok B. svoju účasť na čine v minulosti popieral. Nezisťuje ani známky afektívne sýtenej ľútosti nad trestnou činnosťou, na ktorej sa v minulosti podieľal, má tendenciu ju racionalizovať a bagatelizovať. V zásade však pokladá všeobecnú vierohodnosť svedka za zachovanú. Čo sa týka špecifickej vierohodnosti, t.j. výpovedí ku konkrétnej udalosti, konkrétnemu trestnému činu ( v tomto prípade vraždy J. P. ), v prvom rade je potrebné konštatovať, že svojou mentálnou náročnosťou ( zložitosťou ) neprekračuje úroveň kognitívnych schopností vyšetrovaného ( svedka T. B. ). Tie sú, ako konštatoval, vyššie až hranične nadpriemerné a obsah výpovede sa týka udalosti, akých podľa vlastnej výpovede svedok B. zažil viac a o ktorých sa v prostredí, kde sa v tom čase pohyboval, bežne hovorilo. Pokiaľ sa týka samotného obsahu výpovede k trestnému činu, táto, napriek značnému časovému odstupu ( v čase vypracovania znaleckého posudku viac ako 15 rokov ), spĺňa viaceré kritériá špecifickej vierohodnosti podľa CBCA, ako sú tieto popísané v časti Nález znaleckého posudku. Opakované výpovede svedka k činu sa vyznačujú dostatočnou konzistenciou. Špecifickú vierohodnosť výpovede zvyšuje aj výsledok rekonštrukcie, kde sa viacerí prítomní znalci vyjadrili, že k trestnému činu mohlo dôjsť spôsobom ako svedok uvádza. Dôležitou otázkou posúdenia vierohodnosti svedka sú motivačné pramene. Svedok T. B. bol v minulosti z trestného činu vraždy J. P. obvinený, účasť na trestnom čine popieral a pre nedostatok dôkazov bol oslobodený. Svedok B. uvádza dve skupiny dôvodov, pre ktoré zmenil svoj postoj a ochotu k veci vypovedať. Sú to účelové dôvody - svedok sa chce zbaviť obvinení z trestných činov, v ktorých sa cíti nevinný a dúfa, že výpoveďami k vražde J. P.

presvedčí orgány činné v trestnom konaní aj o pravdivosti svojich výpovedí v iných kauzách. A sú to aj bilančné dôvody - svedok vie, že je vážne chorý a účasť v programe ochrany svedkov a prípadná beztrestnosť v iných vyšetrovaných prípadoch mu umožní sa primeraným spôsobom liečiť a predĺžiť si život. Obe tieto skupiny motívov sa javia pravdepodobné a zapadajú do popísanej štruktúry osobnosti ( najmä egocentrickosti prežívania ). Špecifickú vierohodnosť výpovedí svedka hodnotí ako dostatočnú. K tendencii svedka B. klamať, sa vyjadruje nasledovne : jedinci s dissociálnymi poruchami, najmä pre deformáciu v oblasti vyšších citov, nemajú zábrany uvádzať nepravdivé údaje, či tieto skresľovať alebo zatajovať tak, ako to vyhovuje ich egocentrickým potrebám a cieľom. Aj vyšetrovaný svoju účasť na čine v minulosti popieral. Nezisťuje ani známky afektívne sýtenej ľútosti nad trestnou činnosťou, na ktorej sa v minulosti podieľal, má tendencie ju racionalizovať a bagatelizovať. To, či svedok vo vyšetrovanom prípade hovorí pravdu, alebo klame, je vecou hodnotenia dôkazov a nepatrí do kompetencie znalca. K situácii, ktorú opisuje svedok B. a v ktorej mal byť v čase streľby na J. P., t.j. prvý krát mieril na človeka, P. bol jeho priateľ, pričom premýšľal, či vôbec má trafiť P., stál pri ňom V. J. s ďalšou zbraňou a mieril na neho, že ak netrafí P., tak potom trafí on jeho, sa z hľadiska svojej odbornosti vyjadruje v tom smere, že pre B. išlo nepochybne o ohrozujúcu, stresujúcu situáciu, ktorá musela mať vplyv na jeho viaceré psychické procesy, od emócií, cez myslenie, pozornosť a pod. Každopádne táto situácia v negatívnom zmysle ovplyvňuje koncentráciu človeka. Vo všeobecnosti môže konštatovať, že skúsenosti s páchateľmi vrážd dokazujú, že pokiaľ v čase činu nie sú v závažnom zmenenom psychickom stave, napr. vplyvom intoxikácie alebo veľmi silného afektu, tak sú schopní aj s časovým odstupom uvádzať mnohé špecifické okolnosti samotného činu. V tomto prípade navyše, keď svedok k činu opakovane vypovedal za rôznych okolností, týmto sa jednotlivé pamäťové stopy postupne udržujú a sú schopné aktualizácie aj s veľkým časovým odstupom. V tejto veci bol svedok opakovane vypočúvaný, zúčastnil sa aj rekonštrukcie. Pripúšťa, že pri ďalších procesných úkonoch sa mohli objaviť aj pamäťové stopy o informáciách, ktoré svedok pri prvotných výpovediach neuvádzal. Pokiaľ mal T. B. v jeden deň zastreliť J. P. a potom krátko na to mal na P. pohrebe vykonávať funkciu ženícha, práve takéto niečo zodpovedá pre abnormne štrukturovanú osobnosť, to by osoba bez abnormne štrukturovanej osobnosti nedokázala. Ak v znaleckom posudku konštatuje, že B. chýba ľútosť nad činom, ktorý mal spáchať, toto pripisuje osobnosti B. P. dissociálnymi a schizoidnými črtami. V rámci previerky výpovede na mieste samom svedok T. B. dňa 21.01.2014 na mieste činu vraždy J. P.Á., ukázal miesto, kde v areály hotela G. odparkoval osobné motorové vozidlo po príchode s V. J., lokalizoval miesto, z ktorého v nočných hodinách vystrelil na J. P., ukázal trasu, ktorou sa pohybovali na mieste činu. Priebeh tohto úkonu je zaznamenaný v rámci zápisnice o previerke výpovede na mieste samom zo dňa 21.01.2014, pričom priebeh tohto úkonu je spise aj fotograficky zadokumentovaný. ( č.l. 1455-1475 ) So svedkom T. B. bola dňa 30.10.2014 na mieste činu smrti J. P. vykonaná rekonštrukcia, ktorej priebeh a výsledky sú zadokumentované v rámci zápisnice o rekonštrukcii zo dňa 30.10.2014. Priebeh rekonštrukcie bol tiež fotograficky zadokumentovaný. Na hlavnom pojednávaní bol súčasne prehratý DVD záznam, na ktorom je zaznamenaný priebeh rekonštrukcie. ( č.l. 2159-2182, DVD na č.l. 2167 ). Z miesta činu bol policajným orgánom vypracovaný orientačný plán. ( č.l. 2183-2184 ). Z podstatných listinných dôkazov, znaleckých posudkov a odborných vyjadrení, prečítaných na hlavnom pojednávaní, súd poukazuje na nasledovné : Miesto nálezu mŕtvoly U. L. bolo zadokumentované v rámci zápisnice o ohliadke miesta činu, z ktorej sa zisťuje, že ohliadka miesta činu bola vykoná dňa 11.07.1997 v čase od 17.00 hod. do 21.15 hod. Zo zápisnice sa vyplýva, že miesto činu sa nachádza pri štátnej ceste I. triedy v smere Č. - F. Q., 1,5 km od vrcholu horského prechodu. Mŕtvola U. L. bola nájdená medzi stromami. Miesto činu, osobitne miesto nálezu nebohého U. L., je aj fotograficky zadokumentované. ( č.l. 628- 645 ) Z úradného záznamu zo dňa 14.07.1997 sa zisťuje, že osobné motorové vozidlo zn. Mazda 323 ev. č. A. XX-XX, ktoré v tom čase používal U. L., bolo nájdené dňa 14.07.1997 v L., na ul. G. Č.. X. Predmetné vozidlo je v spise aj fotograficky zadokumentované. ( č.l. 674 ) V rámci znaleckého posudku vypracovaného Kriminalistickým a expertíznym ústavom PZ, B. dňa 12.08.1997 pod č.p. : VKE -2935/KEÚ-02-EXP-97 boli skúmané olovené úlomky nájdené pri pitve nebohého U. L. v jeho hlavovej časti. Znaleckým skúmaním bolo zistené, že tieto úlomky pred vystrelením tvorili súčasť malokalibrového náboja s okrajovým zápalom kalibru 22 Long Rifle, resp. 22 Short. ( č.l. 702-705 ) Svedkyňa W. do spisu doložila fotografie z dovolenky na Kanárskych ostrovoch a ktorými je v tomto konaní preukazovaná prítomnosť osôb B., P., L., Y. s partnerkami na tejto dovolenke. Na poslednej fotografii vpravo dole, na jej druhej strane, je rukou napísaný dátum 08.07.1997-16.07.1997. ( č.l. 2001 )

V spise je tiež založená fotokópia pasu P. P., podľa ktorej mal odlietať na dovolenku na Kanárske ostrovy dňa 09.07.1997. ( č.l. 2008 ) Z úradného záznamu spísaného dňa 08.07.1997 na Krajskom úrade vyšetrovania PZ Q. Q., ČVS : KUV-5/10-97 vyplýva, že v tejto veci podával vysvetlenie L. B. dňa 08.07.1997 v čase od 14.40 hod. do 15.55 hod. na KÚV PZ, Q. Q.. ( č.l. 2460 -2464 ). V tejto istej trestnej veci podával vysvetlenie aj L. Č. rovnako dňa 08.07.1997 v čase od 16.00 hod. do 16.35 hod. na KÚV PZ Q. Q. a o tomto bol rovnako spísaný úradný záznam. ( č.l. 2465-2467 ) Z úmrtného listu na č.l. 2520 vyplýva, že U. L. zomrel dňa 11.07.1997. Do spisu sú založené úmrtné listy aj ďalších osôb a to B. P., ktorý zomrel dňa 22.04.2006 ( č.l. 2524 ), I. L., ktorý zomrel dňa 15.06.2002 ( č.l. 2526 ), J. J., ktorý zomrel dňa 21.08.2006 ( č.l. 2528), L. U., ktorý zomrel dňa 31.12.1999 ( č.l. 2530 ), L. K.É., ktorý zomrel dňa 03.08.1997 ( č.l. 2531 ), U. Š., ktorý zomrel dňa 29.06.2007 ( č.l. 2532 ). Miesto činu vraždy nebohého J. P. bolo obhliadnuté a fotograficky zadokumentované v rámci zápisnice o obhliadke miesta činu ČVS : OUV-427/10-MI-99 zo dňa 10.07.1999 s fotodokumentáciou. Obhliadka miesta činu bola policajným orgánom vykonaná dňa 10.07.1999 v čase od 02.30 hod. do 09.30 hod. Miesto činu sa nachádzalo na parkovisku za športhotelom G. v rekreačnej oblasti S. Š.. V rámci fotodokumentácie je okrem iného zafotené na parkovisku sa nachádzajúce osobné motorové vozidlo nebohého J. P. zn. BMW, miesto pravdepodobného stanovišťa strelca pri borovici ( fotografia č. 33 ), pravdepodobná trasa úniku strelca ( fotografie č. 37- 44 ). Súčasne bol vyhotovený aj plán z miesta trestného činu vraždy J. P., na ktorom sú zachytené najmä pravdepodobné stanovište strelca ( borovica ) a miesto, kde mal pri svojom BMW v čase streľby stáť J. P.. ( č.l. 891-906 ) V zápisnica o použití služobného psa na pachové práce zo dňa 10.07.1999, č.p. ORP-2-353/SK-99 sa konštatuje, že služobný pes bol navedený na stopu od pravdepodobného miesta streľby páchateľa ( borovica ), kde túto stopu zachytil a ďalej ju sledoval po trávnatom chodníku na panelovú cestu k hotelu N.. Na panelovej ceste pes zabočil a v stope pokračoval k zaparkovaným vozidlám pred hotelom N., kde ďalej v stope pokračoval na trávnatý porast a tam stopu ukončil. Jednalo sa o stopu dlhú 800 m. ( č.l. 907-908 ) V rámci odborného vyjadrenia vypracovaného dňa 08.10.1999 pod č.p. VKE-2721/KEÚ-03-EXP-99 Kriminalistickým a expertíznym ústavom PZ, B.Š. ( vypracoval Ing. A. W. ) boli znaleckému skúmaniu podrobené pri pitve nebohého J. P. zaistených 5 kúskov plášťa strely a jeden kúsok oloveného jadra strely, ktorý bol zas nájdený priamo na mieste činu. V prípade 5 kúskov plášťa strely sa konštatuje, že tieto pred vystrelením tvorili s najväčšou pravdepodobnosťou súčasť špeciálnej expanzívnej strely so skrytou dutinou ( DHK ), kalibru 8 mm zn. Sellier a Belllot ( SB ), českej proveniencie. Na našom trhu sa uvedenou strelou laborujú poľovnícke náboje kalibrov 8x57 JS, 8x57 JRS, 8x60 S a 8x64 S. Tieto sa dajú vystreliť z guľovníc rovnomenných kalibrov. Náboj kalibru 8x57 JS sa dá vystreliť aj z vojenskej opakovačky systému Mauser mod. 98, kal. 7,92 mm. ( č.l. 862-864 ) Z odborného vyjadrenia vypracovaného dňa 12.08.1999 Kriminalistickým a expertíznym ústavom PZ, B., č.p. : VKE-2721/KEÚ-03-EXP-98 vyplýva, že v prípade na skúmanie predloženého pravého zadného kolesa z osobného motorového vozidla zn. BMW J. P., sa zisťuje jeho poškodenie - prerezanie vonkajšej bočnice plášťa. Uvedené poškodenie plášťa bolo spôsobené úmyselne, ostrým predmetom, najpravdepodobnejšie dýkou ( nožom s pevnou čepeľou ). Predmetné koleso a jeho poškodenie je v prílohe odborného vyjadrenia zafotené. ( č.l. 873-874 ) J. P. mal v mobilnom telefóne evidované telefónne číslo na Q. J. XXXX XXX XXX. ( č.l. 1020 ) Súčasťou spisového materiálu je výpis hovorov z mobilného telefónneho čísla V. J. ( č.l. 1024 - 1038, osobitne zo dňa vraždy J. P. 10.07.1999, č.l. 1034 ). Krátko pred vraždou dňa 09.07.1999 v čase o 19.28 hod. a následne o 22.35 hod. je zaznamenaná telefonická komunikácia s telefónnym číslom evidovaným na T. B. XXXX XXX XXX ( č.l. 1033 ). Ďalej dňa 10.07.1999 v čase o 01.21 hod., 01.31 hod., 01.31 hod., 01.33 hod., 01.34 hod., 01.36 hod., 01.52 hod. je to telefonická komunikácia s telefónnym číslom, ktoré mal používať Q. J. XXXX XXX XXX ( č.l. 1034 ) Uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn. 1Pp/188/97 zo dňa 08.07.1997, právoplatným dňa 08.07.1997, bol V. J. podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Michalovce pod sp. zn. 1T/4/1997. ( č.l. 2607 ) Z úmrtného listu na č.l. 2522 sa zisťuje, že J. P. zomrel dňa 10.07.1999. V konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 4T/46/2008, boli obžalovaní Q. J. a T. B. stíhaní pre trestný čin vraždy J. P.. Rozsudkom Okresného súdu Košice I č.k. 4T/46/2008-1892 zo dňa 22.09.2009 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. 7To 10/2010-1955 zo dňa 18.03.2010, boli spod obžaloby právoplatne oslobodení, lebo nebolo dokázané, že skutok spáchali obžalovaní.

V konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 6Nt/38/2014 prokurátorka Generálnej prokuratúry SR žiadala o povolenie obnovy konania vo vyššie uvedenej trestnej veci vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 4T/46/2008 v neprospech odsúdených Q. J. a T. B.. Podkladom pre podanie návrhu na povolenie obnovy konania boli úkony vykonané v inej ( tejto ) trestnej veci so svedkom T. B. a to zápisnica o previerke výpovede na mieste zo dňa 21.01.2014, zápisnica o výsluchu svedka B. zo dňa 09.10.2013, zápisnica o rekonštrukcii so svedkom B. zo dňa 30.10.2014, v ktorých T. B. priznáva svoju účasť na trestnom čine vraždy J. P. a ďalej popisuje účasť ďalších osôb a to Q. J. a V. J. na spáchaní tohto skutku. Uznesením Okresného súdu Košice I č.k. 6Nt/38/2014-499 zo dňa 09.03.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. 8Tos/37/2016-512 zo dňa 16.05.2016, právoplatným dňa 16.05.2016, bol návrh prokurátora na povolenie obnovy konania zamietnutý.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa § 278 ods. 2 Tr. por. ak nejde o prípad podania obžaloby po konaní o návrhu na dohodu o vine a treste podľa § 232 ods. 4 alebo 5 Tr. por., môže súd pri svojom rozhodnutí prihliadať len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané.

Na základe výsledkov vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní súd dospel k záveru, že obžalovaní S. Q. a V. J. sa skutkov dopustili tak, ako sa im to obžalobou kládlo za vinu a ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Teda obžalovaný S. Q. v bode 1) spoločným konaním iného úmyselne usmrtil, pričom tak urobil obzvlášť surovým alebo trýznivým spôsobom a v bode 2) spoločným konaním iného úmyselne usmrtil, pričom tak urobil v úmysle získať majetkový prospech alebo v úmysle zakryť alebo uľahčiť iný trestný čin alebo z inej obzvlášť zavrhnutiahodnej pohnútky a skutku sa dopustil opakovane, čím v bode 1) obžaloby naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu vraždy v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2 k § 219 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení účinnom do 31.08.1999 a v bode 2) trestného činu vraždy v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2 k § 219 ods. 1, ods. 2 písm. c), f) Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení účinnom do 31.08.1999. Obžalovaný V. J. v bode 2) obžaloby spoločným konaním iného úmyselne usmrtil, pričom tak urobil v úmysle získať majetkový prospech alebo v úmysle zakryť alebo uľahčiť iný trestný čin alebo z inej obzvlášť zavrhnutiahodnej pohnútky a v bode 3) spoločným konaním iného úmyselne usmrtil, pričom tak urobil v úmysle získať majetkový prospech alebo v úmysle zakryť alebo uľahčiť iný trestný čin alebo z inej obzvlášť zavrhnutia hodnej pohnútky a tohto konania sa dopustil opätovne, čím v bode 2) spáchal trestný čin vraždy v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2 k § 219 ods. 1, ods. 2 písm. f) Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení účinnom do 31.08.1999 a v bode 3) trestný čin vraždy v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2 k § 219 ods. 1, ods. 2 písm. c), f) Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení účinnom do 31.08.1999. Obidvaja obžalovaní tak konali v priamom úmysle s poukazom na § 4 písm. a) Tr. zák. č. 140/1961 Zb., nakoľko chceli spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom. Obžalovaní svojim protiprávnym konaním porušili objekt chránený trestným zákonom, ktorým je ľudský život. Ustanovenie § 219 Tr. zák. chráni ľudský život. Predmetom útoku je iba živý človek. Objektívna stránka tohto trestného činu je charakterizovaná usmrtením človeka. Tým sa rozumie akékoľvek zbavenie života živého človeka, bez ohľadu na použité prostriedky. Za jeden trestný čin vraždy je možné považovať usmrtenie dvoch alebo viac osôb, len pokiaľ k nemu došlo jedným konaním, teda jedným skutkom. Ak páchateľ dvomi alebo viacerými samostatnými útokmi postupne usmrtí dve alebo viac osôb, pôjde vždy o viacnásobný trestný čin vraždy. Ide o úmyselný trestný čin. Úmysel páchateľa, hoci eventuálny, musí smerovať k usmrteniu páchateľa. Spáchanie trestného činu vraždy obzvlášť surovým spôsobom znamená, že pôjde o extrémne vysokú mieru brutality, ktorá sa výrazne vymyká z rámca bežného u väčšiny trestných činov tohto druhu. Nevyžaduje sa, aby útok zároveň vyvolal zvýšenú trýzeň obete. Rozhodujúci vždy bude spôsob, akým bola obeť usmrtená, nie ako s ňou páchateľ nakladal po smrti.

O obzvlášť trýznivý spôsob vraždy pôjde v prípade, keď je obeť vystavená bolestiam na hranici znesiteľnosti. Pôjde napr. o usmrtenie vyhladovaním alebo nedostatkom tekutín, pomalé usmrcovanie hrdúsením, topením vo vode, a pod. V úmysle získať majetkový prospech pôjde o prípady, kedy konanie páchateľa smerovalo k zmocneniu sa vecí, peňazí alebo iného majetku obete. Sem patria aj vraždy na objednávku. K získaniu majetkového prospechu však nemusí dôjsť. Minimálna výška prospechu nie je určená. V úmysle zakryť iný trestný čin je vražda spáchaná najmä vtedy, ak sa páchateľ iného trestného činu, napr. lúpeže alebo znásilnenia, rozhodne po dokonaní tohto trestného činu, poškodeného usmrtiť v úmysle odstrániť ho ako svedka trestného činu. V úmysle uľahčiť iný trestný čin je čin uvedený v odseku 1 spáchaný vtedy, ak dôjde k zavraždeniu v rámci prípravy, pokusu alebo už v rámci vlastného páchania iného trestného činu ( zlepšenie podmienok na jeho spáchanie, odstránenie prekážok a pod. ) Za inú obzvlášť zavrhnutiahodnú pohnútku treba všeobecne považovať pohnútku, ktorá je v príkrom rozpore s morálkou a svedčí o morálnej zvrhlosti, bezcitnosti, bezohľadnom sebectve a naprostej neúcte páchateľa k ľudskému životu. Pod pojmom opätovne sa rozumejú prípady, kedy páchateľ opakuje trestný čin uvedený v odseku 1. Pôjde o súbeh trestných činov, ale aj o prípady, keď páchateľ už bol v minulosti za taký čin právoplatne odsúdený alebo potrestaný. Nie je dôležité, či niektorý z činov posudzovaných z tohto hľadiska bol pokusom alebo prípravou na trestný čin vraždy. Obžalovaný S. Q. ohľadne skutku pod bodom 1) obžaloby na hlavnom pojednávaní dňa 26.08.2015, po zákonnom poučení podľa § 257 ods. 1 - 8 Tr. por. vyhlásil, že je vinný zo spáchania tohto skutku, ako je tento popísaný a právne kvalifikovaný v obžalobe. Obžalovaný spáchanie skutku oľutoval. Vzhľadom na vyhlásenie viny obžalovaným, súd ďalej postupoval podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Tr. por. Obžalovaný na všetky položené otázky odpovedal kladne.

Prokurátor navrhol vyhlásenie obžalovaného prijať.

Vzhľadom na vyššie uvedené, súd postupom podľa § 257 ods. 7, 8 Tr. por. prijal vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného pod bodom 1) obžaloby a súčasne súd vyhlásil, že nevykoná dokazovanie v rozsahu preukazujúcom vinu obžalovaného ohľadne skutku pod bodom 1) obžaloby. Súd poznamenáva, že vyhlásenie viny obžalovaného ohľadne spáchania skutku pod bodom 1) obžaloby a teda priznanie obžalovaného, podporujú aj ďalšie v konaní vykonané dôkazy. Obžalovaný je zo spáchania skutku usvedčovaný predovšetkým výpoveďou svedkov T. Š., s ktorým bol súčasne vykonaný úkon previerky výpovede na mieste samom, L. Č., I. C., podporne svedkov P. P., M. U., L. B., T. F., U. A.. Vozidlo VAZ 2103, ev. č. A. XX-XX, ktoré bolo použité pri vražde nebohého T. A., bolo kúpené za použitia odcudzeného občianskeho preukazu, pričom svedok D. B. potvrdil, že s kúpou vozidla VAZ nemal nič spoločné a občiansky preukaz spolu s ďalšími dokladmi mu boli odcudzené v A. v jeseni 1996, čo aj hlásil na polícii. Z ďalších dôkazov súd poukazuje na znalecký posudok vypracovaný znalcami z odboru zdravotníctva, odvetvia súdneho lekárstva MUDr. L. R., MUDr. N. C., ohľadne príčiny smrti nebohého T. A., vrátane fotodokumentácie tela nebohého, obsah zápisnice o ohliadke miesta činu, ktorá v rámci fotodokumentácie súčasne zachytáva telo nebohého a jeho vozidlo po použití nástražného výbušného systému. Do spisu bol založený úmrtný list nebohého T. A.. Vzhľadom na tieto vykonané dôkazy súd nemal žiadne vážnejšie pochybnosti o vyhlásení viny obžalovaným a to tak pokiaľ ide o skutkové okolnosti spáchania skutku, účasť obžalovaného S. Q. na tomto skutku a je na mieste aj právna kvalifikácia konania obžalovaného ako trestného činu vraždy v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2 k § 219 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení účinnom do 31.08.1999.

Obžalovaný bol poučený, že súdom prijaté vyhlásenie o vine je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním, ani dovolaním, okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por.

Nakoľko teda obžalovaný S. Q. vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného pod bodom 1) obžaloby a súd toto vyhlásenie prijal, na hlavnom pojednávaní neboli ďalej vykonávané dôkazy ohľadne tohto obžalovaným S.G. Q. priznaného skutku.

Obžalovaný S. Q. v priebehu celého trestného konania popieral spáchanie skutku pod bodom 2) obžaloby, ďalší obžalovaný V. J. v priebehu celého trestného konania popieral spáchanie tak skutku pod bodom 2) obžaloby, ako aj skutku pod bodom 3) obžaloby. Popieranie účasti na spáchaní trestnej činnosti

obžalovanými, však súd vyhodnotil ako účelovú obhajobu, učinenú obžalovanými v snahe vyhnúť sa trestnoprávnej zodpovednosti za spáchanú trestnú činnosť.

Obžalovaní sú zo spáchania trestnej činnosti usvedčovaní jednak výpoveďou priamych svedkov trestnej činnosti, ktorí sa tiež zúčastnili na jej páchaní ( no v tomto trestnom konaní majú postavenie svedkov z dôvodu buď vylúčenia ich veci na samostatné konanie alebo z dôvodu dočasného odloženia vznesenia obvinenia ). Ďalej sú usvedčovaní svedkami, ktorí o trestnej činnosti páchanej obžalovanými vedia z počutia a to aj od osôb, ktoré sa mali na tejto trestnej činnosti priamo podieľať. Obžalovaní v rámci svojej obhajoby spochybňovali hodnovernosť týchto svedkov, pričom poukazovali na to, že títo svedkovia vypovedajú proti nim len preto, aby sami získali rôzne výhody v rámci trestných konaní, ktoré sú proti nim vedené. Súd si je vedomý, že k hodnoteniu výpovedí týchto svedkov tzv. „ kajúcnikov " je potrebné pristupovať obzvlášť starostlivo. No nie je možné bez ďalšieho výpovede takýchto svedkov odmietnuť, len preto, lebo sa rozhodli spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní a usvedčovať páchateľov predovšetkým tej najzávažnejšej trestnej činnosti. Pri hodnotení výpovedí takýchto svedkov je potrebné osobitne starostlivo sledovať, či ich výpovede sú vnútorne logické, konzistentné, v podstatných bodoch zhodné, či tieto sú v dobrom logickom súlade aj s ostatnými v konaní vykonanými dôkazmi. Takto k hodnoteniu výpovedí týchto svedkov súd pristupoval aj v tomto trestnom konaní. Je pritom logické, že pokiaľ orgány činné v trestnom konaní majú odkrývať najmä tú najzávažnejšiu trestnú činnosť a zabezpečovať dôkazy na usvedčenie jej páchateľov, uvedené je možné práve za pomoci osôb, ktoré sa buď samé podieľali na páchaní trestnej činnosti alebo ako osoby tiež páchajúce trestnú činnosť pôsobili v štruktúrach takýchto skupín páchajúcich trestnú činnosť. Je faktom, že tieto osoby sa rozhodnú spolupracovať s políciou a vypovedať proti iným páchateľom najmä tej najzávažnejšej trestnej činnosti osobitne aj s prihliadnutím na určité výhody, ktoré tým môžu pre seba získať ( napr. pri ukladaní trestu ). No uvedené je legálne, v súlade so zákonom, sám zákon zakotvuje rôzne inštitúty práve v prospech osôb, ktoré sa rozhodli napomáhať pri objasňovaní tej najzávažnejšej trestnej činnosti. Ako už bolo vyššie uvedené, hodnovernosť a pravdivosť výpovedí takýchto svedkov je potom v trestných konaniach obzvlášť starostlivo preverovaná ďalšími v konaní vykonanými inými dôkazmi. Súd poukazuje aj na to, že často krát sa títo svedkovia tzv. „ kajúcnici " sami podieľali na páchaní tej najzávažnejšej trestnej činnosti, napr. vrážd a popisujú nielen účasť iných osôb na páchaní takejto trestnej činnosti, ale aj svoju účasť na páchaní trestnej činnosti, čím vlastne aj seba vystavujú trestnoprávnej zodpovednosti za spáchanú závažnú trestnú činnosť. Je úplne nelogické, aby niekto za cenu, aby usvedčil iného zo spáchania vraždy, sám na seba nepravdivo uvádzal, že aj on sa zúčastnil na spáchaní takéhoto trestného činu. Aj osoba spolupracujúca s orgánmi činnými v trestnom konaní si totiž musí niesť trestnoprávnu zodpovednosť za spáchanú trestnú činnosť, s prípadným možným zohľadnením a úľavou najčastejšie v rámci ukladania trestov.

V prípade svedkov, ktorí sa mali priamo podieľať na páchaní trestnej činnosti, z ktorej sú v tomto trestnom konaní obžalovaní V. J. a S. Q. a ktorí svedkovia obžalovaných usvedčujú zo spáchania trestnej činnosti, súd po starostlivom vyhodnotení ich výpovedí a to aj v kontexte ďalších vykonaných dôkazov, dospel k záveru o hodnovernosti ich výpovedí. Výpovede týchto svedkov sú vnútorne logické, konzistentné, v dobrom logickom súlade navzájom medzi sebou ako aj s inými vykonanými dôkazmi, svedkovia od momentu spolupráce s orgánmi činnými v trestnom konaní ku skutkom vypovedajú v podstatných bodoch zhodne a to nielen v rámci opakovaných výpovedí, ale aj v rámci výpovedí medzi sebou navzájom. Pokiaľ sa tu aj vyskytli určité rozpory, nejedná sa o rozpory v zásadných veciach, tiež je potrebné osobitne brať na zreteľ ozaj dlhý časový odstup od udalostí, ku ktorým svedkovia v tomto trestnom konaní vypovedajú, tiež skutočnosť, že samotní svedkovia sa zúčastnili aj na viacerých trestných činoch vrážd, pričom pôsobili v skupinách, ktoré fungovali za účelom dosahovania zisku z páchania trestnej činnosti, teda páchanie trestnej činnosti a to aj tej najzávažnejšej povahy, nebolo pre týchto svedkov niečím natoľko výnimočným, aby si tieto udalosti pamätali do posledného detailu, resp. menej podstatné fakty si nemusia pamätať aj z dôvodu účasti na spáchaní viacerých trestných činov rovnakej alebo obdobnej povahy.

Obžalovaných zo spáchania trestnej činnosti usvedčuje tiež skupina svedkov, ktorí rovnako spolupracujú s orgánmi činnými v trestnom konaní, no neboli priamymi účastníkmi páchania trestnej činnosti, ale o tejto vedia len sprostredkovane a to aj od samotných obžalovaných, resp. iných osôb, ktoré sa mali podieľať na spáchaní tejto trestnej činnosti. Jedná sa o tzv. svedkov z počutia. Aj v prípade týchto svedkov súd poznamenáva, že ich výpovede vyhodnotil ako hodnoverné, nakoľko sú konzistentné, vnútorne logické, v dobrom logickom súlade s ostatnými vykonanými dôkazmi. Títo svedkovia o tom, čo mali počuť o

spáchaní trestnej činnosti obžalovanými, vypovedajú v podstatných bodoch zhodne, ako priami aktéri páchania tejto trestnej činnosti. Pokiaľ sa v niektorých veciach odchyľujú, treba brať do úvahy, že o tejto trestnej činnosti vedia z počutia, pričom v prípade tzv. sprostredkovanej informácie treba mať na zreteli aj určitú možnosť skreslenia informácie práve následkom jej ústneho prenosu medzi viacerými osobami. Nemožno tiež opomenúť aj faktor dlhého časového obdobia, ktorý uplynul od doby spáchania skutkov a v tej súvislosti od získania informácií o týchto skutkoch svedkami, následkom čoho si už svedkovia nemusia veci pamätať do detailov. Aj tu platí, že sa jedná o svedkov, ktorí sa sami opakovane podieľali na páchaní trestnej činnosti a to aj tej najzávažnejšej povahy, pre nich páchanie trestnej činnosti nebolo ničím výnimočným, čo má tiež vplyv na schopnosť svedkov zapamätať si detaily udalostí, o ktorých počuli. Tak v prípade priamych svedkov páchania trestnej činnosti obžalovanými, ako v prípade týchto tzv. svedkov z počutia platí, že sa v čase páchania trestnej činnosti obžalovanými mali pohybovať v rámci skupín, páchajúcich trestnú činnosť, ktorých súčasťou boli aj obžalovaní. Tak priami svedkovia, ako aj svedkovia z počutia, súdu uvádzali v rámci svojich výpovedí také fakty ohľadne fungovania skupín, v ktorých pôsobili obžalovaní, že súd naozaj nadobudol presvedčenie o skutočnej vedomosti svedkov o páchaní trestnej činnosti obžalovanými, ale aj ďalšími členmi týchto skupín. Naviac, informácie svedkov o fungovaní skupín páchajúcich trestnú činnosť, v rámci ktorých pôsobili obžalovaní, sa v podstatných bodoch zhodovali, čo tiež zvýrazňuje hodnovernosť výpovedí týchto svedkov, ktorí či už ako priami svedkovia alebo ako svedkovia z počutia, obžalovaných usvedčujú zo spáchania trestnej činnosti v tejto trestnej veci.

Obžalovaní v rámci spochybňovania či už priamych svedkov ich skutkov, ako aj tzv. svedkov z počutia, ktorí spolupracujú s orgánmi činnými v trestnom konaní a obžalovaných usvedčujú zo spáchania tejto trestnej činnosti, poukazovali na to, že svedkovia nemajú reálne vedomosti o trestnej činnosti, ku ktorej vypovedajú a prezentujú iba naučené výpovede, teda vypovedajú tak, ako ich usmernili a naučili vyšetrovatelia. Ani takáto obhajoba obžalovaných na súd nepôsobila hodnoverne a nemala vplyv na spochybnenie hodnovernosti výpovedí svedkov, ktorí obžalovaných usvedčujú zo spáchania trestnej činnosti. Ako už bolo vyššie uvedené, svedkovia, ktorí spolupracujú s orgánmi činnými v trestnom konaní, nevypovedajú úplne totožne, resp. v niektorých častiach ich výpovede nie sú v súlade s inými, najmä objektívne existujúcimi dôkazmi ( no aj napriek tomu tu existujú logické vysvetlenia, ktoré vedú súd k záveru o hodnovernosti výpovedí svedkov ). Je úplne logické, že ak by svedkovia, ktorí obžalovaných usvedčujú zo spáchania trestnej činnosti, boli tieto výpovede naučení, tak potom by ich výpovede boli v podstate totožné, svedkovia by dokázali vypovedať stále úplne rovnako a ich výpovede by boli v úplnom logickom súlade aj s ostatnými dôkazmi, najmä objektívne existujúcimi, nakoľko veď vyšetrovatelia poznajú obsah spisu. Práve aj táto skutočnosť, že svedkovia, ktorí obžalovaných usvedčujú zo spáchania tejto trestnej činnosti, nevypovedajú úplne totožne, ich výpovede nie sú totožné aj v detailoch a dokonca v niektorých častiach ich výpovede nekorešpondujú s inými, najmä objektívne existujúcimi dôkazmi, tiež vedie súd k záveru, že sa nejedná o naučené výpovede svedkov, ale svedkovia vypovedajú, čo oni sami v skutočnosti zažili, prípadne čo oni sami počuli k tejto trestnej činnosti obžalovaných.

Ohľadne skutku pod bodom 2) obžaloby sú obžalovaní S. Q. a V. J. usvedčovaní predovšetkým výpoveďou svedka T. B., ktorý sa sám mal podieľať na spáchaní tohto skutku. Svedok popísal priebeh samotného skutku - vraždy U. L., ako aj účasť V. J. a S. Q. na spáchaní tohto skutku. Svedok vypovedal, že ešte pred odvezením L. k Č., nielen on, ale aj J. a Q. vedeli, že L. treba odviesť k Č. a že L. pôjde dole. Už počas cesty autom k Č., dal P. telefonický pokyn Q. a P. na odpratanie auta L., čo bolo pre prítomnú posádku jasným signálom, že L. sa od Č. už nevráti. Svedok v rámci svojej výpovede uvádzal aj dôvody, pre ktoré musel L. zomrieť, toto P. uvádzal ešte pred samotným odvezením L. k Č.. Svedok B. v rámci svojej výpovede tiež zdôvodnil, prečo sa rozhodol spolupracovať s políciou, aj keď pôvodne vypovedal inak.

Zo spáchania skutku pod bodom 2) je obžalovaný V. J. usvedčovaný tiež výpoveďou svedka L. Č., ktorý sa sám mal podieľať na vražde L.. Svedok podrobne popísal okolnosti a spôsob usmrtenia L.. L. bol zastrelený, čomu zodpovedajú aj závery znaleckého posudku vypracovaného v tomto trestnom konaní znalkyňami MUDr. W. a MUDr. N.. Ešte pred tým, ako bol L. k nemu privezený, tak on ako aj P. boli uzrozumení s tým, že L. zomrie. Keď P. a jeho ľudia prišli k nemu na penzión, oni už prišli s tým, že L. pôjde dole, už sa iba upresňovalo, akým spôsobom sa to spraví. Aj keď sa svedok Č. vyjadril, že prítomnosťou niektorých osôb pri vražde L. si nie je celkom istý, s určitosťou zotrval na tom, ako obžalovaný V. J. bol jedným z tých ľudí, čo k nemu L. priviezli. Svedok Č. tiež uvádzal dôvody, pre ktoré

musel L. zomrieť. Svedok Č. poukázal aj na to, že samotný P. mal záujem na vražde L. a túto pripravoval ešte pred tým, ako on dal pokyn k privezeniu L. k nemu. P. už v tom čase pracoval na formovaní svojej skupiny, ktorá mala pôsobiť v ich regióne ( t.j. snaha o prevzatie moci nad teritóriom ), ďalej L. vyvíjal nejaké aktivity, s ktorými P. nesúhlasil. P. už vopred uvažoval s účasťou V. J. na vražde L., ešte počas toho, keď bol V. J. vo výkone trestu odňatia slobody, P. mal dokonca vyvíjať nejaké aktivity smerujúce k tomu, aby V. J. bol prepustený z výkonu trestu. P. svedkovi Č. dokonca povedal, že V. J. mu odkázal z basy, že keď sa vráti z basy, L. bude zlikvidovaný, že pôjde dole. Svedok Č. má vedomosť o tom, že aj keď pôvodne boli medzi L. a V. J. dobré vzťahy, dokonca mu posielal do basy balíky, tieto dobré vzťahy sa v určitom období narušili a prestal V. pomáhať. Pokiaľ obžalovaný J. spochybňoval výpoveď Č. v tom smere, že Č. tvrdil, že L. mal pred smrťou dostať Rohypnol, no prítomnosť Rohypnolu pri pitve L. zistená nebola, v tomto smere súd poukazuje na výsluch znalkýň MUDr. N. a MUDr. W. na hlavnom pojednávaní, ktoré sa k tejto skutočnosti podrobne vyjadrovali, znalkyňa MUDr. N. osobitne poukázala na to, že oni v tom čase použili takú metódu skúmania, ktorá Rohypnol najmä v menšom množstve nemusela zachytiť, vopred totiž neboli vyšetrujúcimi orgánmi upozornené, aby sa osobitne zamerali aj na skúmanie prítomnosti Rohypnolu v tele nebohého L.. Sám svedok Č. vypovedal, že on síce dal pokyn k tomu, aby L. pred smrťou podali Rohypnol a vo všeobecnosti aj mali takú prax, že ak mali niekoho zlikvidovať, vopred dostal Rohypnol, no on už potom nesledoval, či osoby, ktoré mali toto spraviť, aj L. skutočne Rohypnol podali. Ďalej obžalovaný J. výpoveď svedka Č. spochybňoval aj v tom smere, že podľa Č. mal L. zomrieť v podstate o deň skôr, ako bol čas smrti stanovený znalkyňami MUDr. W. a MUDr. N.. K uvedenému bola na hlavnom pojednávaní vypočutá znalkyňa MUDr. N., ktorá uviedla faktory, ktoré by mohli čas smrti ovplyvniť tak, že tento by bol stanovený ešte o 24 hodín skôr, ako stanovili v znaleckom posudku. Súčasne poukázala na to, že čas smrti je možné určiť len orientačne a určenie času smrti v odbore súdneho lekárstva je tou najzložitejšou problematikou.

Obžalovaných S. Q. a V. J. zo spáchania skutku pod bodom 2) obžaloby usvedčuje tiež svedok M. U., ktorý mal o vražde U. L. iba sprostredkované informácie od S. Q., Q. J., T. B., J. P.. Svedok U. vypovedal o vylákaní L. J. P., o smrti L. na strednom Slovensku a tiež o dôvodoch, pre ktoré musel L. zomrieť. Svedok popísal, za akých okolností mu vyššie menované osoby povedali o vražde U. L.. Tiež vypovedal k okolnostiam a dôvodom jeho spolupráce s políciou v tejto a iných trestných veciach. Tento svedok tiež potvrdil, že hoci boli pôvodne vzťahy medzi J. a L. dobré, tieto sa následne narušili, pričom svedok aj popisoval okolnosti, za ktorých sa tak stalo.

Obžalovaných ako tzv. svedok z počutia z účasti na vražde L. usvedčuje tiež svedok T. B.. Svedok má informácie od V. a Q. J., S. Q., T. B. a to na základe toho, že tieto osoby chodievali do baru u P., kde on pracoval. Svedok popísal podstatné okolnosti a podstatný priebeh vraždy L. v podstatných bodoch zhodne ako svedkovia, ktorí boli priamymi účastníkmi vraždy L.. Svedok B. tiež vypovedal k dôvodom, pre ktoré musel L. zomrieť. Svedok opisoval, ako mal L. 1-2 mesiace pred smrťou viditeľný strach, von z domu už chodil len minimálne, mal doma porozkladané zbrane a jediný, komu dôveroval, bol práve J. P., ktorý ho aj nakoniec v osudný deň vraždy vylákal von z domu. Svedok B. má tieto informácie na základe toho, že on v tom čase býval doma u L.. Aj z výpovede svedka B. vyplynulo, že J. boli pôvodne kamaráti s L., no potom prešli k P. a už sa iba tvárili ako kamaráti L..

Podporne súd poukazuje na výpovede svedkov T. F., T. Š., ktorí majú sprostredkované informácie o vražde L.. Svedok T. F. má tieto vedomosti od S. Q. a od T. B.. Svedok T. Š. sa o tejto vražde dozvedel od I. L.. Informácie týchto svedkov korešpondujú s výpoveďami ohľadne okolností o priebehu vraždy U. L. svedkov, ktorí boli priamo účastní pri vražde L.. Osobitne k svedkovi F. súd uvádza, že tento na hlavnom pojednávaní sa už nevedel vyjadriť k vražde L., pričom poukazoval na problémy s pamäťou následkom iných vážnych zdravotných problémov. Preto bola na hlavnom pojednávaní prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania. Vzhľadom na obsah výpovede svedka z prípravného konania môže súd učiniť spoľahlivý záver, že v tom čase svedok zjavne nemal žiadne vážnejšie problémy s pamäťou, ku skutku vypovedal logicky, konzistentne, jeho výpoveď je v dobrom logickom súlade s inými vykonanými dôkazmi, v zápisnici nie je zaznamenané, že svedok by sa bol sťažoval na nejaké problémy s pamäťou, či iné zdravotné problémy.

Svedkyňa J. L., manželka nebohého U. L. potvrdila, že naposledy pred smrťou manžel odišiel z domu s J. P.. So P. sa ona stretávala aj po smrti manžela, na P. badala zmenu, zostal taký nervózny. Pred smrťou na manželovi registrovala, že sa niečoho bojí, nemohol v noci spávať, svietil. Zhruba 1 mesiac

pred manželovou smrťou tiež registrovala, že manžel prerušil kontakty so P. a s B.. K osobe B. jej manžel uviedol, že tento prešiel k P., lebo u P. je viac peňazí.

Zo znaleckého posudku vypracovaného znalkyňami MUDr. W. a MUDr. N. vyplýva, že nebohý U. L. zomrel následkom troch strelných poranení do oblasti hlavy.

Ak obžalovaný V. J. v rámci obhajoby uvádzal, že na tele L. neboli nájdené žiadne stopy po násilí svedčiace pre jeho násilné nakladanie do auta, z výpovedí znalkýň MUDr. W. a N. vyplynulo, že menšie násilie nemusí na tele obete zanechať stopy, pričom v tejto súvislosti súd poukazuje na výpoveď svedka B., ktorý uvádzal, že vzhľadom na telesnú konštrukciu jeho, J. a P., pri nakladaní L. do auta nebolo ani nutné voči nemu použiť násilie väčšej intenzity.

Je preukázateľné, že v čase skutku vraždy U. L. bol obžalovaný V. J. na slobode. Pokiaľ bol obžalovaný V. J. len krátko pred tým podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, z výpovede svedka B. vyplynulo, že J. hneď z výkonu trestu išiel k P., o čom svedkovi B. povedal priamo P.. Kontakty medzi V. J. a P. ešte počas výkonu trestu odňatia slobody a pred jeho podmienečným prepustením, vyplývajú tiež z výpovede svedka L. Č..

Osobitne k obžalovanému S. Q. súd uvádza, že aj keď Q. bol ten, kto sa podieľal na následnom odvoze L. auta zn. Mazda, Q. už na začiatku, keď sa pripravovalo usmrtenie L., komunikoval s B. P. ohľadne odvozu L. k Č. a vraždy L. u Č., na čom sa mal podieľať aj Q., no Q. preto následne neparticipoval na odvoze L. k Č., lebo zaspal, teda na pokyn P. potom odvážal L. auto zn. Mazda. Účasť obžalovaného Q. na vražde L. je preukázaná vo forme dohody o usmrtení a odvezenia auta nebohého L. za účelom odstránenia stôp po trestnom čine. S. Q. vopred vedel o likvidácii L. a že L. za týmto účelom bude odvezený k Č., pričom aj Q. mal na tomto odvoze participovať, no zaspal.

Ohľadne spáchania skutku pod bodom 3) obžaloby je obžalovaný V. J. usvedčovaný nasledovnými dôkazmi :

Predovšetkým je to výpoveď svedka T. B., ktorý sa podieľal na vražde J. P. ako strelec. Svedok B.Á. v rámci svojej výpovede podrobne popísal účasť všetkých aktérov vraždy, teda aj vrátane seba a V. J., na usmrtení J. P.. B. zdôvodnil, za akých okolností a z akých dôvodov začal spolupracovať s políciou, priznal sa k vražde P. a popísal aj účasť V. J. a Q. J. na tomto skutku. Možno konštatovať, že svedok T. B. od momentu spolupráce s políciou pri všetkých úkonoch k vražde P. vypovedá v podstatných bodoch zhodne. Súd si je vedomý, že sú tu určité skutočnosti, ktoré svedok B. v rámci svojich jednotlivých výpovedí uvádza rozdielne, jedná sa však o menej závažné fakty, resp. o minimálne odchýlky. Podstatný priebeh vraždy P. a účasť jednotlivých osôb na spáchaní tohto skutku, svedok B. popisuje v podstate totožne. Od svedka B. pritom nemožno spravodlivo požadovať, aby si priebeh skutku, okolnosti skutku, situáciu na mieste činu pamätal úplne detailne. V tomto smere treba zohľadniť značný časový odstup od týchto udalostí, svedok B. bol na mieste činu iba dva krát, aj to nie dlho z časového hľadiska, bola tma, bol v strese z toho, že mal prvý krát strieľať na osobu, ktorú mal poznať, konal pod hrozbou fyzickej likvidácie zo strany V. J.. Ak V. J. výpoveď svedka B. spochybňoval aj v tom smere, že tento svedok pri rekonštrukcii inak postavil vozidlo P. a ďalšie vozidlá v čase vraždy, ako sú tieto objektívne zadokumentované v rámci zápisnice o ohliadke miesta činu s fotodokumentáciou a inde ukázal miesto, z ktorého mal strieľať, opätovne ako je to zadokumentované v rámci zápisnice o ohliadke miesta činu s fotodokumentáciou, v tejto súvislosti súd poznamenáva, že tu treba zohľadniť už vyššie uvádzané faktory, ktoré ovplyvňujú aktuálne rozpamätanie sa B. na situáciu na mieste činu v čase skutku. B. však vozidlá postavil na parkovisko za hotelom, kde aj v skutočnosti stáli, pričom už vzhľadom na uvádzané faktory nie je možné od svedka B. spravodlivo požadovať, aby v podstate na meter presne vozidlá situoval na parkovisku. Rovnako stanovište strelca posunul iba k vedľajšej borovici oproti zápisnici o obhliadke miesta činu. Uvedené pritom vyvracia ďalšiu obhajobu obžalovaného V. J., že B. vypovedá to, čo ho naučila polícia. Ak by tomu tak malo byť, tak potom by B. počas výsluchov a pri rekonštrukcii vypovedal tak, aby uvedené bolo v úplnej zhode s objektívne existujúcimi dôkazmi a súčasne do detailov. Súd berie zreteľ na to, že svedok B. vypovedal, že P. mal pred výstrelom mieriť na prednú časť tela, na brucho. Podľa vypracovaných znaleckých posudkov MUDr. C. a MUDr. P. a tiež MUDr. L., však miesto vstrelu bolo určené na zadnej časti tela P., na chrbte. Uvedené znalci vysvetľovali tým, že krátku dobu pred výstrelom musel P. urobiť pohyb v zmysle rotácie, ktorý si však B. nemusel uvedomiť, nemusel ho registrovať, nakoľko bol v strese, sústredil sa na streľbu, bola tma, mieril puškohľadom, ktorý zužuje

zorné pole strelca, prípadne vzhľadom na značný odstup času od skutku si to už nemusí presne pamätať. Malo sa pritom jednať o ozaj krátky časový úsek pred výstrelom, čo P. mal tento pohyb v zmysle rotácie vykonať. Ďalej obžalovaný J. spochybňoval pravdivosť výpovede svedka B. aj v tom smere, že B. neuvádzal žiadne osoby, ktoré sa mali v čase mierenia na P. po parkovisku pohybovať, hoci tieto ďalšie osoby sa tam objektívne pohybovať mali a boli aj vypočuté v tomto trestnom konaní. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že uvedené je možné logicky vysvetliť tým, že svedok B. sa prioritne sústredil na streľbu na P., bol s strese, bola tma, používal puškohľad, ktorý zužuje zorné pole. Pokiaľ B. ako trasu úniku z miesta činu po streľbe neukázal úplne totožnú trasu, aká bola služobným psom vytypovaná bezprostredne po spáchaní skutku, svedok B. uvedené vysvetlil nielen značným odstupom času od skutku, ale aj tmou, keď po tejto trase unikali, tým, že na uvedenom mieste bol len krátko dva krát a po toľkých rokoch sa to tam zmenilo, najmä povyrastali stromy. Pre súd vyznieva nelogicky, aby B. sám seba obvinil z tak závažného činu, ako je vražda inej osoby, len aby nepravdivo usvedčil V. J. z účasti na spáchaní tohto skutku. Súd poukazuje aj na výpis hovorov z mobilného telefónneho čísla, ktoré v tom čase používal V. J., pričom v dobe pred skutkom v neskorých večerných hodinách je dva krát zaznamenaná telefonická komunikácia V. J.Č. s telefónnym číslom evidovaným na T. B.. Pokiaľ V. J. poukazoval na to, že hoci mal podľa výpovede B. bezprostredne pred skutkom telefonovať s bratom Q. ohľadne usmrtenia P., no výpis hovorov z jeho telefónneho čísla neobsahuje žiaden údaj o komunikácii s bratom Q. v tom čase, uvedené je možné vysvetliť tak, že či už V. J. alebo jeho brat Q. J. mohli už bezprostredne pri usmrtení P. používať mobilné telefónne čísla, ktoré neboli evidované na ich osoby, aby zabránili ich odhaleniu z účasti na tomto trestnom čine, jednalo sa o osoby, ktoré mali skúsenosti s páchaním trestnej činnosti. B. uvádzal aj dôvod, pre ktorý musel P. zomrieť a to ten, že po tom, ako bol P. ako šéf skupiny vzatý do väzby, súperilo sa o miesto ďalšieho šéfa skupiny, tento boj prebiehal medzi J. a P., boli síce mladí, ale najsilnejší zo skupiny, skupina robila rôznorodú trestnú činnosť, z čoho plynuli financie. Keď bol P. vo väzbe a následne zomrel P., skupinu reálne prevzali J., keď bol V. vzatý do väzby, túto viedol brat Q. J.. Ako krčmár v bare u P. registroval ešte za života P., ako P. a J. na seba vzájomne nadávali, keď sa tomu druhému podaril nejaký výhodný obchod. V súvislosti so svedkom B. súd tiež poukazuje na to, že znalec PhDr. W. žiadnym vážnejším spôsobom nespochybnil tak všeobecnú, ako ani špecifickú vierohodnosť svedka B.. Ďalej súd v súvislosti so svedkom B. poznamenáva, že v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 6Nt/38/2014, sa T. B. priznával k účasti na vražde P. ako strelec a v podstatných bodoch zhodne s týmto konaním popisoval priebeh, okolnosti spáchania tohto skutku, ako aj účasť jednotlivých osôb V. a Q. J., seba na spáchaní tohto skutku. Neskôr síce T. B. využil zákonné právo nevypovedať, bolo to však s odôvodnením, že všetko potrebné k veci už povedal a svoju výpoveď potom následne žiadnym spôsobom nezmenil. Je tiež pravdou, že v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 4T/46/2008, v ktorom boli pôvodne žalovaní len T. B. a Q. J. za účasť na vražde P., boli po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní spod obžaloby právoplatne oslobodení, nakoľko nebolo preukázané, že skutok spáchali obžalovaní. Takéto rozhodnutie súdu však bolo učinené za dôkazného stavu, aký existoval v tom čase v tej trestnej veci a súd v tejto trestnej veci vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 1Tk/1/2015 rozhodoval na základe dôkazov vykonaných zas v tejto trestnej veci.

Svedok T. B. vypovedal, ako sa Q. J. mal v jeho prítomnosti vyjadriť, že smrť P. mala byť jeho robota. Priamo od P. vie, že s J. od určitého času nevychádzal dobre, dôvod uviesť nevie. Všeobecne bolo známe, že P. mal lepšie majetkové pomery ako J., otec P. robil v Amerike. Po smrti P. sa aj hovorilo, že J. P. závideli.

Svedok L. Č. má o vražde J. P. vedomosť priamo od Q. J.. Svedok Č. popísal okolnosti, za ktorých mu Q. J., keď boli obidvaja vo výkone trestu odňatia slobody, porozprával o vražde P.. Skutočnosti, ktoré ohľadne vraždy J. P. svedok Č. prezentoval na základe znalostí od Q. J., korešpondujú s popisom priebehu vraždy J. P. svedkom T. B..

Svedok M. U. má sprostredkované informácie o vražde J. P. od Q. J. a od T. B.. Tieto informácie korešpondujú s popisom priebehu skutku svedkom T. B.. Svedok popísal okolnosti, za ktorých sa od týchto osôb dozvedel o vražde J. P.. Dôvodom, pre ktorý J. zlikvidovali J. P. bol ten, že P. bol vo väzbe, J. chceli po ňom prevziať všetky aktivity a kšefty, no P. im v tom stál v ceste, P. sa miešal do úžery, ktorú robili J. cez B., ľudia sa obracali na P.B. a nie na J..

Svedok T. F. z počutia vie, že P. mal zastreliť T. B.. P. musel zomrieť preto, lebo po zavretí P. do väzby, teritórium juhovýchodného Slovenska prevzal P., o toto teritórium mali záujem J., ktorí ho aj po smrti P. reálne prevzali.

Svedok Š. P. počul o vražde J. P., keď bol v bare, kde v tom čase obsluhoval B.A.. Vtedy S. Q. podpichoval B., aby sa pochválil, ako zastrelil P.. Q. rozprával aj ďalšie podrobnosti ohľadne vraždy P.. B. vtedy účasť na vražde P. popieral ( v tejto súvislosti súd poznamenáva, že je to logické, veď B. sa k vražde P. začal priznávať až potom oveľa neskôr, keď začal spolupracovať s políciou ). S. Q. sa tiež vtedy vyjadril, že dôvodom smrti P. bola závisť J. P., ktorý mal lepšie majetkové pomery. Ďalej svedok P. vypovedal k tomu, ako bol v minulosti ovplyvňovaný Q. J. pri výpovediach v inej trestnej veci.

Svedok U. A. má vedomosti o vražde J. P. od S. Q.. Ten mu povedal, že uvedené majú na svedomí V. J. a T.E.P. B., pričom mu tiež popísal priebeh, ako mal byť P.B. zavraždený. Uvedené opätovne korešponduje s tým, ako spôsob a okolnosti spáchania vraždy P. popisoval svedok B.. Svedok od Q. vie, že dôvodom vraždy P. mala byť závisť J. voči P..

Z výpovedí svedkov U. W. a C. N. sa zisťuje, ako bratia J. kupovali od U. W. starú vojenskú pušku Mauserku. Z výpovede svedka T. B. vyplynulo, že pred vraždou P. učil J. strieľať so starej vojenskej pušky, následne z tejto strieľal pri vražde P.. Znalec z odboru balistiky Ing. T. sa vyjadril, že pokiaľ sa svedok B. vyjadroval k zbrani, z ktorej mal strieľať, sedelo to so zisteniami v rámci ich odbornej znaleckej činnosti. Takáto zbraň bola vytypovaná už v roku 1999 rovnako znalcom z odboru balistiky Ing. W..

Svedkyňa F. P., matka nebohého J. P. pred jeho smrťou registrovala, že syn sa prestal stretávať s J.. Syn hovoril, že má taký pocit, akoby ho niekto sledoval. Deň pred smrťou na synovi registrovala, že bol smutný, akoby vedel, že zomrie. Svedkyni Mgr. J. K., sestre J. P., sa nebohý J. P. tiež krátko pred smrťou sťažoval, že ho niekto sleduje a že zomrie mladý. Sťažoval sa jej na J., že mu závidia.

V tomto trestnom konaní boli vypočutí aj svedkovia, ktorí vypovedali v prospech obžalovaného V. J., predovšetkým spochybňovali výpovede svedkov a samotných svedkov, ktorí usvedčovali S. Q. a V. J. zo spáchania skutkov. Jednalo sa o svedkov Q. J. ( brat obžalovaného V. J. ), T. Q., L. Č., ktorí sa z minulosti poznajú s obžalovanými V. J. a S. Q.. Výpovede týchto svedkov súd vzhľadom na vyššie uvedené dôkazy, ktoré obžalovaných usvedčujú zo spáchania trestnej činnosti a sú v dobrom vzájomnom logickom súlade, vyhodnotil ako nepravdivé a nehodnoverné, učinené v snahe napomôcť obžalovaným vyhnúť sa trestnoprávnej zodpovednosti za spáchané skutky. Menovaní svedkovia majú motív nepravdivo vypovedať v prospech obžalovaných, vzhľadom na príbuzenský a kamarátsky vzťah. Rovnako, pokiaľ S. Q. vypovedal po skončení dokazovania a spochybňoval výpovede niektorých svedkov, ktorí jeho a V. J. usvedčujú zo spáchania tejto trestnej činnosti a súčasne S. Q. vypovedal tak, aby to bolo v prospech jeho a ďalšieho obžalovaného V. J., k tomu súd poznamenáva, že je síce právom obžalovaného vypovedať kedykoľvek sa rozhodne, no pokiaľ obžalovaný na výpovede svedkov nereagoval už v priebehu vykonávaného dokazovania a tieto už vtedy nespochybňoval, ale až na záver celého dokazovania, takáto obhajoba obžalovaného rovnako pre súd vyznieva nehodnoverne a účelovo.

S poukazom na vyššie popísané dôkazy ohľadne skutku vraždy J. P., ktoré obžalovaného V. J. usvedčujú zo spáchania tohto skutku, pričom sú v dobrom logickom vzájomnom súlade, súd ako nehodnoverné vyhodnotil aj výpovede svedkov A. D. L. a L. I., ktorí vypovedali o účasti obžalovaného V. J. na diskotéke v noc vraždy J. P. a o defekte na jeho aute tak, aby z časového hľadiska obžalovaný V. J. nemohol byť účastný na skutku vraždy J. P. tak, ako o tom vypovedal svedok B.. Svedkovia vzhľadom na kamarátsky vzťah k obžalovanému V. J. tomuto zjavne účelovo napomáhajú zbaviť sa trestnoprávnej zodpovednosti za spáchaný skutok.

Súd po starostlivom vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov na hlavnom pojednávaní, tak jednotlivo ako aj v ich súhrne, dospel bez akýchkoľvek vážnejších pochybnosti k záveru o vine obžalovaných S. Q. a V. J.Č. tak, ako sa im to obžalobou kládlo za vinu a ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Súd odmietol návrhy obžalovaného V. J. na doplnenie dokazovania :

Obžalovaný V. J. žiadal opätovný výsluch znalca PhDr. W. na hlavnom pojednávaní, ktorý znalec v tomto trestnom konaní vypracoval znalecký posudok na svedka T. B., ďalej žiadal, aby znalec doplnil

znalecký posudok, pričom obžalovaný V. J. súčasne v rámci písomného podania zo dňa 09.01.2017 ( č.l. 4960-4961 ) konkretizoval otázky, ktoré by mal znalec dodatočne riešiť. Tieto otázky sa týkali najmä svedeckej výpovede svedka T. B. vo veci návrhu na povolenie obnovy konania vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 6Nt/38/2014 a sklonov svedka T. B. k fabuláciám. Vykonanie takéhoto obžalovaným navrhovaného dôkazu súd považoval za nadbytočné. Znalec PhDr. W. bol na hlavné pojednávanie riadne predvolaný a procesným stranám bolo umožnené riadne vykonať výsluch znalca. Od výsluchu znalca na hlavnom pojednávaní nedošlo v tomto trestnom konaní k žiadnej takej podstatnej zmene, ktorá by odôvodňovala dopočutie tohto znalca na hlavnom pojednávaní. Súd si zabezpečil spisový materiál Okresného súdu Košice I sp. zn. 6Nt/38/2014, tento bol oboznámený na hlavnom pojednávaní. Súdu je známe, ako svedok T. B. vypovedal tak v tomto konaní, ako aj v iných konaniach, vrátane konania o povolenie obnovy konania. Uvedené však spadá do kompetencie súdu, aby v rámci hodnotenia dôkazov, osobitne hodnotenia hodnovernosti výpovedí svedka T. B., vyhodnotil jeho výpovede tak v tomto trestnom konaní, ako aj v iných trestných konaniach. Súčasne za nadbytočné súd považoval zabezpečenie hodnotenia na obžalovaného V. J. z ÚVV a ÚVTOS B. počas jeho väzby v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 3T/28/2013. Nebol zistený žiaden taký vážny dôvod, pre ktorý by súd mal túto správa zabezpečovať. Pre účely tohto trestného konania a osobitne pre účely ukladania trestu obžalovanému, bola na obžalovaného z ÚVV a ÚVTOS B. zabezpečená aktuálna správa ohľadne jeho správania počas väzby, pričom na obžalovaného neboli zistené žiadne negatívne poznatky. Ako nadbytočný pre potreby rozhodovania v tejto trestnej veci súd vyhodnotil aj dôkazný návrh obžalovaného a to zabezpečiť výpis návštev advokátov Č., U., Q. J. z väzníc I., C., D. a B. v rokoch 2010-2016 a zabezpečiť z väzníc C., I., D., B. prehľad návštev Č., U., Q. J., JUDr. R. v období od 01.01.2010 do 31.12.2016. Súd poznamenáva, že v tejto trestnej veci bolo vykonané dostatočné dokazovanie na to, aby súd mohol vo veci náležite rozhodnúť. Vypočutí svedkovia, pokiaľ uvádzali sprostredkované informácie k trestnej činnosti obžalovaných, súčasne sa vyjadrovali, akým spôsobom sa k týmto informáciám dostali, resp. od koho a za akých okolností tieto informácie majú.

Obžalovaný V. J. namietal, že v prípade trestného činu vraždy J. P. v spise absentuje a nebolo vydané uznesenie o začatí trestného stíhania. V tejto súvislosti však súd poznamenáva, že nezistil obžalovaným tvrdené pochybenie. Policajný orgán vo veci postupoval podľa v tom čase účinného Trestného poriadku Zákona č. 141/1961 Zb. v znení účinnom do 31.10.1999 ( viď § 159 a § 160 ). V tomto smere nastala zmena s účinnosťou od 01.11.1999, keď Zákon č. 141/1961 Zb. bol novelizovaný Zákonom č. 272/1999 Z.z. s účinnosťou od 01.11.1999. ( viď § 159, § 160 )

Podľa § 23 Tr. zák. účelom trestu je chrániť spoločnosť pred páchateľmi trestných činov, zabrániť odsúdenému v ďalšom páchaní trestnej činnosti a vychovať ho k tomu, aby viedol riadny život, a tým výchovne pôsobiť aj na ostatných členov spoločnosti.

Podľa § 31 ods. 1 vety prvej Tr. zák. pri určení druhu trestu a jeho výmery, súd prihliadne na stupeň nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť, na možnosť nápravy a pomery páchateľa.

Podľa § 3 ods. 4 Tr. zák. stupeň nebezpečnosti činu pre spoločnosť je určovaný najmä významom chráneného záujmu, ktorý bol činom dotknutý, spôsobom vykonania činu a jeho následkom, okolnosťami, za ktorých bol čin spáchaný, osobou páchateľa, mierou jeho zavinenia a jeho pohnútkou.

Podľa § 31 ods. 2 Tr. zák. pri určení druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne

a) u spolupáchateľov aj na to, akou mierou konanie každého z nich prispelo k spáchaniu trestného činu, b) u organizátora, návodcu a pomocníka aj na význam a povahu ich účasti na spáchaní trestného činu, c) pri príprave na trestný čin a pri pokuse trestného činu aj na to, do akej miery sa konanie páchateľa priblížilo k dokonaniu trestného činu, ako aj na okolnosti a na dôvody, pre ktoré k jeho dokonaniu nedošlo.

Podľa § 35 ods. 2 Tr. zák. súd uloží súhrnný trest podľa zásad uvedených v odseku 1, keď odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin. Spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší výrok o treste uloženom páchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom.

Podľa § 219 ods. 1 Tr. zák. kto iného úmyselne usmrtí, potresce sa odňatím slobody na desať až pätnásť rokov. Podľa § 219 ods. 2 Tr. zák. odňatím slobody na dvanásť až pätnásť rokov alebo výnimočným trestom sa páchateľ potresce, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a) na dvoch alebo viacerých osobách b) obzvlášť surovým alebo trýznivým spôsobom c) opätovne d) na osobe mladšej ako pätnásť rokov e) na verejnom činiteľovi pri výkone alebo pre výkon jeho právomoci f) v úmysle získať majetkový prospech alebo v úmysle zakryť alebo uľahčiť iný jeho trestný čin alebo z inej obzvlášť zavrhnutia hodnej pohnútky

Podľa § 29 ods. 1 Tr. zák. výnimočným trestom je jednak trest odňatia slobody nad pätnásť až do dvadsiatich piatich rokov, jednak trest odňatia slobody na doživotie. Výnimočný trest sa môže uložiť len za trestný čin, pri ktorom to tento zákon v osobitnej časti dovoľuje. Podľa § 29 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody nad pätnásť rokov až do dvadsiatich piatich rokov môže súd uložiť iba vtedy, ak stupeň nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť je veľmi vysoký a možnosť nápravy páchateľa je obzvlášť sťažená. V zmysle § 29 ods. 3 Tr. zák. trest odňatia slobody na doživotie môže súd uložiť iba páchateľovi, ktorý spáchal trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 2 Tr. zák., a to za podmienok, že a) stupeň nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť je mimoriadne vysoký vzhľadom na obzvlášť zavrhnutiahodný spôsob vykonania činu alebo na obzvlášť zavrhnutiahodnú pohnútku alebo na obzvlášť ťažký a ťažko napraviteľný následok, b) uloženie takého trestu vyžaduje účinná ochrana spoločnosti a c) nie je nádej, že by páchateľa bolo možné napraviť trestom odňatia slobody nad pätnásť až do dvadsiatich piatich rokov.

Podľa § 34 písm. g) Tr. zák. pri výmere trestu sa ako na priťažujúcu okolnosť prihliadne na to, že páchateľ spáchal trestný čin ako organizátor, ako člen organizovanej skupiny alebo člen spoločenstva.

Organizovanou skupinou sa rozumie združenie viacerých osôb, v ktorom sa uskutočnila určitá deľba úloh medzi jednotlivých členov združenia a ktorého činnosť sa v dôsledku toho vyznačuje plánovitosťou a koordinovanosťou, čo zvyšuje pravdepodobnosť úspešného vykonania trestného činu. Skupina nemusí mať trvalejší charakter a týmto spôsobom je možné spáchať hoci aj ojedinelý, jednorazový trestný čin. Nevyžaduje sa výslovné prijatie za člena skupiny alebo výslovné vyhlásenie o pristúpení ku skupine. Stačí, ak sa páchateľ do skupiny fakticky včlenil a aktívne sa na jej činnosti podieľal. Súdna prax vyžaduje, aby išlo o združenie najmenej troch trestne zodpovedných osôb.

U obžalovaného S. Q. bola zistená poľahčujúca okolnosť podľa § 33 písm. g) Tr. zák., t.j. pred spáchaním trestného činu viedol riadny život. ( súd v tejto súvislosti poukazuje na zahladené odsúdenia S. Q. v odpise z registra trestov ). Obžalovaný priznal a oľutoval len spáchanie skutku pod bodom 1) obžaloby, spáchanie skutku pod bodom 2) popiera. U obžalovaného bola zistená priťažujúca okolnosť podľa § 34 písm. i) Tr. zák., t.j. že spáchal viac trestných činov. Ďalej priťažujúca okolnosť podľa § 34 písm. g) Tr. zák., nakoľko obžalovaný sa trestnej činnosti dopustil ako člen zoskupenia, ktoré malo prvky organizovanej skupiny.

Obžalovaný S. Q. má v registri trestov 4 odsúdenia zahladené. Posledné odsúdenie je rozsudkom Okresného súdu Trebišov sp. zn. 3T/113/2016 zo dňa 15.11.2016, právoplatným rovnakého dňa, pre trestný čin podľa § 295 ods. 1 písm. a) Tr. zák., za spáchanie ktorého mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 roky s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu s probačným dohľadom 3 roky, za súčasného obmedzenia spočívajúceho v zákaze stretávania sa so spoluobžalovaným.

Obžalovaný S. Q. je Ústavom na výkon väzby a trestu odňatia slobody Ž. hodnotený pozitívne, negatívne poznatky zistené neboli. Povinnosti vyplývajúce z Ústavného poriadku pre obvinených si plní, príkazy a nariadenia personálu rešpektuje, osobné veci udržuje v náležitom poriadku, zásady hygieny dodržiava. K ostatným obvineným sa správa slušne. K príslušníkom zboru väzenskej a justičnej stráže sa rovnako správa na požadovanej úrovni. Dňa 15.10.2015 spôsobil drobné demonštratívne sebapoškodenie, ktoré

si vyžiadalo jednorazové ošetrenie. Pracovne zaradený nie je, nakoľko pre obvinených nie sú vytvorené pracovné miesta. Disciplinárne potrestaný ani odmenený nebol.

Zo správy o povesti na obžalovaného S. Q., vypracovanej Mestom Č. M. A. sa zisťuje, že obžalovaný je prihlásený k trvalému pobytu v Č. M. A., ul. T. Č.. XXX/X. Je slobodný. V mieste trvalého bydliska sa nedopustil žiadneho priestupku, ktorý by bol riešený KOVP. V posledných rokoch pobytu v meste žil v spoločnej domácnosti so svojou matkou. Tunajšiemu úradu nie sú známe iné skutočnosti dôležité pre posúdenie osoby menovaného.

V registri priestupkov má obžalovaný S. Q. dva záznamy ohľadne spáchania menej závažných priestupkov na úseku dopravy v dňoch 06.08.2013 a 19.04.2014, za ktoré bol potrestaný uložením blokovej pokuty.

U obžalovaného V. J. bola zistená poľahčujúca okolnosť podľa § 33 písm. g) Tr. zák., t.j. pred spáchaním trestného činu viedol riadny život ( súd v tejto súvislosti poukazuje na zahladené odsúdenia V. J. v odpise z registra trestov a na súhrnný trest, ktorý sa obžalovanému ukladá v tejto trestnej veci aj za ďalšiu trestnú činnosť ). U obžalovaného bola zistená priťažujúca okolnosť podľa § 34 písm. i) Tr. zák., t.j. že spáchal viac trestných činov. Ďalej priťažujúca okolnosť podľa § 34 písm. g) Tr. zák., nakoľko obžalovaný sa trestnej činnosti dopustil ako člen zoskupenia, ktoré malo prvky organizovanej skupiny.

Obžalovaný V. J. má v registri trestov 4 zahladené odsúdenia. Ďalej bol uznaný vinným rozsudkom Krajského súdu Prešov sp. zn. 1T/14/2000 zo dňa 12.12.2003 pre trestný čin vraždy v spolupáchateľstve v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1, § 9 ods. 2 k § 219 ods. 1, ods. 2 písm. h) Tr. zák. č. 140/1961 Zb. a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 12 rokov so zaradením do III. NVS. Naposledy bol V. J. uznaný vinným rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 3T/28/2013 zo dňa 18.12.2015, právoplatným dňa 26.05.2016 rovnako pre trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm. c), j) Tr. zák. č. 140/1961 Zb. a bol mu uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 16 rokov so zaradením do III. NVS a súčasne bol vo výroku o treste zrušený rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1T/14/2000 zo dňa 12.12.2003.

Obžalovaný V. J. je Ústavom na výkon väzby a trestu odňatia slobody B., hodnotený pozitívne, neboli konštatované žiadne negatívne poznatky. Úlohy a nariadenia vyplývajúce z ústavného poriadku plní, režim dňa neporušil, nedovolenej činnosti sa nedopúšťa. Vystupovanie voči personálu je na požadovanej úrovni. Správa sa slušne a v súlade s ústavným poriadkom, časový režim dňa dodržiava. Nevyskytli sa žiadne nezhody medzi ním a ďalšími obvinenými na izbe. Agresívne prejavy neboli zaznamenané. Disciplinárne potrestaný nebol. Pracovne zaradený nie je.

Zo správy Mesta F. B. vyplýva, že obžalovaný V. J. má evidované trvalé bydlisko na adrese F. B., ul. G. Č.. XXX/XX, F. B.. Na adrese trvalého bydliska žije matka menovaného. Otec je mŕtvy. Majetkové pomery menovaného nie sú známe. Nakoľko je aktuálne vo výkone trestu odňatia slobody, nie je možné uviesť objektívne informácie o jeho správaní sa na verejnosti a povahových vlastnostiach. Pred nástupom na výkon trestu sa nezdržiaval na území mesta F. B., ale v Maďarskej republike na neznámej adrese. Na Mestskej polícii vo F. B. nebol riešený v priestupkovom konaní.

Obžalovaný V. J. v registri priestupkov žiaden záznam nemá.

S prihliadnutím najmä na stupeň nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť, na možnosť nápravy a pomery páchateľa, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, účel trestu, mieru účasti na spáchanej trestnej činnosti, súd považoval za primerané uložiť obžalovanému S. Q. súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 15 ( pätnásť ) rokov za splnenia zákonných podmienok podľa § 35 ods. 2 Tr. zák. Súd obžalovanému trest ukladal na hornej hranici zákonom určenej trestnej sadzby trestu odňatia slobody v rozmedzí 12 až 15 rokov, nakoľko tento ukladal okrem iného za 2 úmyselné trestné činy vraždy, pričom osobitne súd prihliadol na spôsob spáchania skutkov, okolnosti spáchania skutkov, motív spáchanej trestnej činnosti. Súd mal za to, že u obžalovaného nie sú splnené zákonné podmienky pre uloženie výnimočného trestu nad 15 až do 25 rokov podľa § 29 ods. 2 Tr. zák. a síce nie je splnená podmienka, že možnosť nápravy obžalovaného je o b z v l á š ť sťažená. Jedná sa o skutky spáchané v dávnej minulosti, obžalovaný pre inú takúto závažnú trestnú činnosť doposiaľ odsúdený nebol. Aj podľa záverov znaleckého posudku vypracovaného na obžalovaného S. Q. v tomto trestnom konaní znalcami MUDr.

W., MUDr. W. L. a PhDr. W., prognóza resocializácie je možná, síce značne obmedzená, no uvedené nemožno zamieňať s pojmom obzvlášť sťažená. Súd za splnenia zákonných podmienok podľa § 39a ods. 2 písm. c) Tr. zák. obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do III. NVS. Nakoľko súd obžalovanému ukladal súhrnný trest, zároveň vo výroku o treste zrušil rozsudok Okresného súdu Trebišov sp. zn. 3T/113/2006 zo dňa 15.11.2016, právoplatný rovnakého dňa. Obžalovanému V. J., pri zohľadnení vyššie uvedených kritérií, súd považoval za primerané v tomto trestnom konaní uložiť súhrnný výnimočný trest odňatia slobody na hornej hranici 25 rokov. Obžalovanému bol v tomto konaní z dôvodu ukladania súhrnného trestu ukladaný trest za 4 vraždy, pričom súd poukazuje na to, že sa jedná o tú najzávažnejšiu trestnú činnosť úmyselnej povahy a tiež poukazuje na spôsob spáchania týchto trestných činov, okolnosti ich spáchania a motív, pre ktorý sa obžalovaný trestnej činnosti takto závažnej povahy dopustil. Súd obžalovanému takýto trest ukladal jednak za dva trestné činy vraždy, z ktorých bol uznaný vinným v tomto trestnom konaní a ďalej za trestný čin vraždy, za ktorý bol právoplatne uznaný vinným v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 3T/28/2013 a za trestný čin vraždy v štádiu pokusu, za ktorý bol právoplatne uznaný vinným v trestnej veci vedené ja Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 1T/14/2000. Nakoľko súd trest ukladal ako súhrnný podľa § 35 ods. 2 Tr. zák., tento trest nemohol byť miernejší ako súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 16 rokov, ktorý mu bol naposledy ukladaný v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 3T/28/2013, pričom tento mu bol ukladaný za dva trestné činy vraždy. Ďalej bol súd názoru, že u obžalovaného neboli splnené zákonné podmienky pre uloženie trestu odňatia slobody na doživotie podľa § 29 ods. 3 Tr. zák. a síce konkrétne nebola splnená podmienka, že by tu nebola nádej, že by obžalovaného nebolo možné napraviť trestom odňatia slobody nad pätnásť až do dvadsiatich piatich rokov. Takéto nič súd vykonaným dokazovaním preukázané nemal. Obžalovanému je síce ukladaný trest za 4 vraždy, ale jedná o skutky z dávnej minulosti, spáchané v podstate v krátkom časovom období po sebe, za existencie organizovaných zoskupení páchajúcich rôznorodú trestnú činnosť po rôznych regiónoch Slovenska ( aktuálne už tieto skupiny nefungujú, ich členovia sú buď mŕtvi alebo vo výkone trestu odňatia slobody ). Len sama skutočnosť, že obžalovanému je ukladaný trest odňatia slobody za 4 vraždy, nemôže byť dôvodom pre uloženie trestu odňatia slobody na doživotie. Ak prokurátorka poukazovala na to, že obžalovaný sa jednej z vrážd mal dopustiť krátko po podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, súd poznamenáva, že sa jednalo o výkon trestu odňatia slobody len krátkeho trvania a naviac po vykonaní časti ktorého sa obžalovaný opätovne vrátil do prostredia v tom čase fungujúcich skupín páchajúcich rôznorodú trestnú činnosť v jednotlivých regiónoch Slovenska. Nakoľko súd obžalovanému trest ukladal ako súhrnný, súčasne zrušil vo výroku o súhrnnom treste rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. 3T/28/2013 zo dňa 18.12.2015, právoplatný dňa 26.05.2016 a ďalej vo výroku o treste rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1T/141/2000 zo dňa 17.12.2003, právoplatný dňa 23.06.2004. Za splnenia zákonných podmienok podľa § 39a ods. 2 písm. c) Tr. zák. obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do III. NVS. Takýto trest uložený obžalovaným považoval súd za dostatočný a spravodlivý, ktorý zabezpečí nápravu obžalovaných, pričom rešpektuje aj hľadiská individuálnej a generálnej prevencie a súčasne je objektívnym vyjadrením spáchanej trestnej činnosti obžalovanými.

Poškodení J. P. a F.D. P. sa na hlavnom pojednávaní vyjadrili, že oni si náhradu škody v tomto trestnom konaní neuplatňujú.

Svedkyňa poškodená J. L., manželka nebohého U. L., sa ohľadne nároku na náhradu škody na hlavnom pojednávaní dňa 01.10.2015 vyjadrila, že voči obžalovaným si uplatňuje náhradu škody v súvislosti so smrťou jej manžela, výšku škody však nevie bližšie špecifikovať, odkázala na jej vyjadrenia ohľadne nároku na náhradu škody z prípravného konania. ( č.l. 3283 ) Poškodená J. L. sa však aj pri výsluchu v prípravnom konaní dňa 03.12.2014 vyjadrila, že momentálne sa ku škode vyjadrovať nebude, prípadne po porade s právnikom sa ku škode vyjadrí. ( č.l. 1760 ). Poškodená však ani následne do skončenia vyšetrovania neuviedla žiadnu konkrétnu sumu, ktorý si titulom náhrady škody uplatňuje, rovnako tak neuviedla ani právny dôvod, z ktorého si náhradu škody uplatňuje. Poškodená bola s nárokom na náhradu škody odkázaná na civilný proces postupom podľa § 288 ods. 1 Tr. por.

Poškodená J. A., manželka nebohého T. A., na hlavnom pojednávaní vypočutá nebola. Na hlavnom pojednávaní bol prečítaný nárok na náhradu škody, ako si túto uplatnila v rámci prípravného konania pri výsluchu dňa 29.01.2015. Konkrétne si uplatnila náhradu škody za seba 33.000,-Eur, 33.000,-Eur za svoju dcéru a 33.000,-Eur za svojho syna, teda celkom suma 99.000,-Eur. Náhradu škody si uplatňuje titulom zásahu do osobných práv a do práva na súkromie spôsobené tým, že smrťou manžela bol

prerušený ich vzťah a rodinné záväzky a rodinný život, ktorý už nikdy nebude obnoviteľný, ona stratila manžela a jej deti otca. Súd poznamenáva, že rozhodnutie o takto uplatnenom nároku na náhradu škody poškodenou, by si vyžadovalo ďalšie dokazovanie, presahujúce potreby tohto trestného konania, a preto bola poškodená s nárokom na náhradu škody odkázaná na civilný proces postupom podľa § 288 ods. 1 Tr. por.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Žilina do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 Tr. por. )

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)

- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.