Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Csp/31/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou HOSŤOVECKOU, v právnej veci žalobkyne: Slovenský plynárenský priemysel a.s., so sídlom 825 11 Bratislava, Mlynské Nivy 44/ a, IČO 35 815 256, zastúpenej: Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom 811 03 Bratislava, Michalská 14, IČO: 47 255 706, proti žalovanému: R. A..X. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX Š. č. XXX, o zaplatenie sumy 628,92 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 628,92 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo súm:

- 3,- eurá od 25.6.2015 do zaplatenia

- 3,- eurá od 25.7.2015 do zaplatenia

- 622,92 eura od 29.9.2015 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd žalobcovi priznáva náhradu trov konania vo výške 100 %; o výške náhrady trov konania súd rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa na základe skutočností uvedených v žalobe zo dňa 15.7.2016 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 628,92 eura s príslušenstvom a náhradou trov konania.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako dodávateľ uzatvoril so žalovaným ako odberateľom zmluvu, predmetom ktorej bola povinnosť žalobcu dodávať žalovanému zemný plyn a povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi za dodaný zemný plyn dohodnutú cenu, resp. takáto povinnosť žalobcu a žalovaného vznikla na základe prihlášky k odberu plynu. Žalobca vystavil žalovanému za dodaný zemný plyn faktúry, ktoré však žalovaný neuhradil riadne a včas a to ani napriek písomným výzvam žalobcu na ich zaplatenie. Ku dňu podania žaloby zostáva k úhrade dlhu žalovaného:

- suma vo výške 3,- eurá, doklad č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.6.2015, splatná dňa 24.6.2015;

- suma vo výške 3,- eurá, doklad č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.7.2015, splatná dňa 24.7.2015;

- suma vo výške 622,92 eura, doklad č. XXXXXXXXXX zo dňa 14.9.2015, splatná dňa 28.9.2015.

3. V prípade, že žalobca žalovanému úrok z omeškania osobitne vyčíslil a na tento vystavil doklad (najmä vyúčtovanie úroku z omeškania), takto určený úrok z omeškania je v rámci prehľadu uvedený spolu s dokladom a v časti petitu žaloby je zahrnutý do celkovej vyčíslenej požadovanej sumy a nie je ďalej úročený. V prípade, že žalobca žalovanému úrok z omeškania osobitne nevyčíslil, na tento nevystavil doklad, úrok z omeškania nie je v rámci prehľadu uvedený a v časti petitu žaloby je uvedený osobitne

nevyčíslene spôsobom jeho určenia (vyčíslenia) a to najmä sumou, z ktorej sa určuje, percentuálnou sadzbou a obdobím, za ktoré sa určuje (prináleží).

4. Z dôvodu neplnenia povinností žalovaného došlo k ukončenou zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Vzťah medzi žalobcom a žalovaným je vzťahom občianskoprávnym a tento vznikol 14.9.2005. Žalovaný si svoju povinnosť zaplatiť záväzok včas a riadne nesplnil, v dôsledku čoho sa dostal do omeškania.

5. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

6. Podľa ust. § 470 ods. 1 a 2 z. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

8. Nová právna úprava v ustanovení § 150 zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť, ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 . Keďže žalobca je v konaní zastúpený advokátskou kanceláriou, je nutné konštatovať, že advokátska kancelária musí poznať právo a súd z tohto faktu vychádza, musí poznať, aké náležitosti musí obsahovať žaloba a rovnako musí vedieť, že k žalobe je potrebné doložiť všetky listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v žalobe. Preto súd nemôže vyzývať (s poukazom na dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti strán) stranu na preukázanie svojich tvrdení, a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje. Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať.

9. S poukazom na nález Ústavného súdu SR pod číslom konania I. ÚS 38/2013 - 50 zo dňa 24. 10. 2013 súd konštatuje, že k odňatiu možnosti konať pred súdom nedochádza ani údajným porušením zásady kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že obom stranám konania musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými súdu s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie - či už protistranou alebo na konaní nezúčastneným subjektom, od ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz môže vyžiadať - a vyjadriť sa k nim (porovnaj Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. Vydání. Praha : C. H. Beck, 2012, s. 740). Kontradiktórnosť je prenos dôkazného bremena zo súdu na strany, resp. rokovací spôsob súdneho procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny charakter a jeho rozsah sa môže líšiť najmä v závislosti na zvláštnostiach daného konania. Nebráni súdu, aby od tohto pravidla v záujme procesnej ekonómie upustil, ak je zrejmé, že nezoznámenie strán napr. so stanoviskom iných strán nemôže mať akýkoľvek vplyv na výsledok konania pred nimi.

10. Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

11. Súd dáva do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva slobôd nepatrí dožadovať sa stranou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá strana (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

12. Žalobca uzatvoril so žalovaným zmluvu o dodávke plynu dňa 14.9.2005 pre odberateľov kategórie domácnosť, predmetom ktorej bolo poskytovanie dodávok a predaj plynu žalovanému. Z tohto záväzkového vzťahu vznikla žalobcovi povinnosť poskytnúť dodávky plynu za podmienok dohodnutých v zmluve a žalovaný sa zaviazal zaplatiť za poskytnuté odbery zemného plynu cenu stanovenú v cenníku platnom v čase uskutočnenia dodávky a dodržiavať ostatné podmienky v zmysle zmluvy. Žalobca vystavil žalovanému za dodaný zemný plyn vyúčtovacie faktúry (uvedené v bode 2. tohto odôvodnenia), ktoré žalovaný neuhradil. Dlžná suma predstavuje spolu 628,92 eura.

13. Podľa § 51 Občianskeho zákonníka, účinného k 14. 9. 2005, Účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, Záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, Záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

14. Na základe výsledkov dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne.

15. Podľa § 48 ods. 1 písm. a/ zák. č. 656/2004 Z.z.Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov, účinného k 14.9.2005, Dodávateľ plynu má právo predávať plyn odberateľom plynu v rozsahu a za podmienok vymedzených v povolení na dodávku plynu.

Podľa § 49 ods. 3 cit. zák., Koncový odberateľ plynu, ktorý nie je oprávneným odberateľom plynu, má právo a) na dodávku plynu dodávateľom určeným podľa § 48 ods. 3, b) na pripojenie odberného plynového zariadenia k distribučnej sieti, ak sú splnené technické a obchodné podmienky pripojenia k distribučnej sieti.

Podľa § 49 ods. 4 cit. zák., Koncový odberateľ plynu, ktorý nie je oprávneným odberateľom plynu, je povinný a) podieľať sa na úhrade oprávnených nákladov prevádzkovateľa distribučnej siete, ktoré sú spojené s pripojením odberného plynového zariadenia k sieti; spôsob výpočtu týchto nákladov určí úrad, b) umožniť prevádzkovateľovi distribučnej siete montáž určeného meradla a umožniť prevádzkovateľovi distribučnej siete prístup k určenému meradlu, c) poskytnúť potrebné údaje dodávateľovi plynu na prípravu alebo uzatvorenie zmluvy o dodávke plynu, d) udržiavať odberné plynové zariadenie v zodpovedajúcom technickom stave.

16. Listom zo dňa 10.6.2015 a 10. 7. 2015 upozornil žalobca žalovaného na neplnenie si svojich povinností uhrádzať dohodnuté mesačné platby.

17. Súd vychádzal pri posudzovaní veci z predložených listinných dôkazov a mal za to, že strany platne uzatvorili zmluvu o dodávke zemného plynu. Za dodaný zemný plyn žalobca vystavil žalovanému faktúry uvedené v bode 2. tohto odôvodnenia v celkovej sume 628,92 eura, ktoré žalovaný neuhradil. Preto súd priznal žalobcovi právo na zaplatenie tejto sumy aj s úrokom z omeškania, nakoľko mal súd za preukázané, že žalobca si svoju povinnosť voči žalovanému splnil, dodal mu dohodnuté množstvo plynu, čomu korešponduje povinnosť žalovaného za dodaný plyn riadne zaplatiť.

18. Keďže súd žalobe vyhovel v časti 628,92 eura, zároveň žalovaného zaviazal aj na zaplatenie úrokov z omeškania s poukazom na § 517 ods. 2 OZ, podľa ktorého ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (§ 3 nar. vlády č. 87/1995 Z.z.).

19. Podľa § 10c nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Podľa § 3 ods. 1 cit. nar., účinného do 31.1.2013, Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 20. Vývoj základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky bol nasledovný:

Platné od: výška: 10.9.214 až do 8.12.2015 0,05 %

21. S úhradou sumy vo výške 3,- eurá je žalovaný v omeškaní od 25.6.2015, kedy bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky určená vo výške 0,05 % p.a., čo potom úrok z omeškania predstavuje výšku 8,05 % p.a.

22. S úhradou sumy vo výške 3,- eurá, je žalovaný v omeškaní od 25.7.2015, kedy bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky určená vo výške 0,05 % p.a., čo potom úrok z omeškania predstavuje výšku 8,05 % p.a.

23. S úhradou sumy vo výške 622,92 eura je žalovaný v omeškaní od 29.9.2015, kedy bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky určená vo výške 0,05 % p.a., čo potom úrok z omeškania predstavuje výšku 8,05 % p.a.

24. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako to vyplýva z enunciátu a žalobe v celom rozsahu vyhovel, nakoľko bola podaná dôvodne.

25. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, a keďže žalobca bol v konaní plne úspešný, súd mu priznal náhradu trov konania vo výške 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 . Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 .

Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 371 žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

Podľa § 372 v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.