Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/135/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Patríciou Lučanskou v právnom spore žalobcu: Ľ. Z., G.. XX.XX.XXXX, K. T. XX, XXX XX C., zastúpeného JUDr. Mariánom Juskom, advokátom, so sídlom Račí potok 3, Košice, proti žalovanej: B.. K. O., G.. XX.XX.XXXX, K. C. XX, XXX XX C., v konaní na ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanej p r i z n á v a náhradu trov konania v plnej výške.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 17.5.2016 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú ospravedlniť sa mu za neoprávnené zásahy do jeho práva na ochranu osobnosti napísaním ospravedlňujúceho listu, že informácie, ktoré sú predmetom žaloby a boli poskytnuté listinnou formou Okresnému súdu Košice II boli nepravdivé a že za s tým súvisiace zásahy do občianskej cti sa žalobcovi ospravedlňuje. Zároveň žiadal žalovanú zaviazať k náhrade nemajetkovej ujmy vo výške 3.300 eur.

2. Žalobu odôvodnil tým, že na základe odporúčania povereného príslušníka PZ Obvodného oddelenia Policajného zboru Košice Staré mesto npor. M., ktorá prešetrovala podozrenie z trestného činu ohovárania podáva civilnú žalobu pre opakované ohováranie a uvádzanie nepravdivých údajov žalovanou, že 1) je majetný, vydáva sa za chudáka len preto, aby sa vyhol plateniu vyživovacej povinnosti, 2) stačil zlikvidovať svoju spoločnosť, kde mal majetok v hodnote 4 mil. Sk, 3) neplatí výživné a dňa 12.3.2014 bol odsúdený na 10 mesiacov nepodmienečne s podmienečným odkladom na 24 mesiacov viď. (odvolanie voči uzneseniu 23P 283/2011), pričom jej výrok sa nezakladá na pravde. Krajský súd v Košiciach po odvolaní žalobcu a preskúmaní predložených dôkazov zrušil tento rozsudok, nariadil nové pojednávanie a navrhol ho oslobodiť spod obžaloby. Žalovanou nebol predložený ani jeden jediný konkrétny dôkaz o jej tvrdeniach voči žalobcovi. Nepravdivými informáciami vzbudzuje podozrenia voči osobe žalobcu a značne znížila jej dôstojnosť na Okresnom súde Košice II. Predmetom práva občianskej cti a dôstojnosti je česť občana v jeho rozmanitých spoločenských vzťahoch a to v spoločnosti a k vzťahu k ostatným spoluobčanom. Neoprávnený zásahom je každé nepravdivé a ničím nepodložené obvinenie zasahujúce práva občana chránené v zmysle § 11 a 13 OZ. Dôstojnosť a česť žalobcu bola týmto konaním napadnutá na Okresnom súde Košice II, kde platí a dodržuje sa zásada verejnosti.

3. Žalovaná k žalobe uviedla, že uplatňovaný nárok žalobcu neuznáva v celom rozsahu. Žalobca sa opiera o odvolanie podané jeho bývalou manželkou prostredníctvom žalovanej z 30.3.2015 voči uzneseniu OS Košice II sp.zn. XXP/XXX/XXXX. Žalobca opomenul, že o odvolaní rozhodol Krajský súd v Košiciach sp.zn. XCoP/XXX/XXXX X.X.XXXX. V rozhodnutí KS Košice sa výslovne na 4. strane uvádza.... „Pokiaľ ide o pomery otca detí, na ktoré poukazuje matka v odvolaní, tieto sú právne významné pre rozhodnutie v konaní o výživné“. Z podanej žaloby nie je zrejmé o aké opakované ohováranie a uvádzanie nepravdivých údajov sa jedná. V odvolaní sa uvádzajú skutočnosti, ktoré boli resp. ešte aj sú predmetom súdnych konaní (tieto sú vyšpecifikované v odvolaní z 30.3.2015), ktoré vedú proti sebe žalobca a jeho bývalá manželka T.. Žalovaná sa v svojich podaniach opierala a i v súčasnosti opiera iba o listinné dôkazy - rozhodnutia súdov, resp. o skutočnosti a listinné dôkazy, ktoré žalovanej predložila jej klientka T.. T. žalovanej preložila fotokópiu uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. XXboer/ XXX/XXXX z 30.11.2015 (jej doručené vo februári 2016). V rozhodnutí NS SR dovolanie povinného odmietol: Jedná sa o žalobcu, ktorý podal dovolanie proti rozhodnutiu KS Košice o exekúcii - o povinnosti zaplatiť oprávneným A. a L.Z. dlžné výživné od 17.9.2007 do 5.12.2008. Exekučným titulom je rozsudok Okresného súdu Košice II. sp.zn. XXP/XXXX z 2.2.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp.zn. XCop/XXX/XXXX z 30.102012. Je pravdou, že žalovaná zastupovala T. ako zákonnú zástupkyňu v sporoch o určenie výživného, avšak v exekučnom konaní a s tým spojených ďalších krokoch (podanie trestného oznámenia, exekučný návrh ....) však kontaktovala kanceláriu B.. Žalobca sa nevedel zmieriť so súdnymi resp. exekučnými rozhodnutiami, i s prebehajúcimi súdnymi spormi, preto začal robiť kroky, ktorými znevažoval nielen bývalú manželku (písaním listov, ktoré sám žalobca predložil v žalobe o ochranu osobnosti voči bývalej manželke, ale podával trestné oznámenia na súdneho exekútora B., podal trestné oznámenie na žalovanú, sťažoval sa na B. na exekútorskej komore...). Aj ďalšie skutočnosti uvádzané v odvolaní z 30.3.2015 žalovaná podávala v súlade s pokynmi a súhlasom klientky T. napr., že žalobca dával návrh na zníženie výživného v tom čase na mal. deti A. a L. 20.8.2013, napriek tomu, že ešte Krajský súd v Košiciach nerozhodol o odvolaní žalobcu CoP/110/2013 z 30.9.2013, je pravdivé. Všetky tvrdenia uvedené aj v odvolaní z 30.3.2015 boli opätovne prešetrované zo strany konajúceho Okresného súdu Košice II aj v súdnom konaní sp.zn. XXP/XX/XXXX (kde žalobca žiadal zníženie výživného na mal. deti A. a L. a keď sa dcéra A. sa stala plnoletou, konajúci súd tento nárok žalobcu vylúčil na samostatné konanie). V tomto konaní súd rozhodol vo veci rozsudkom sp.zn. XXP/ XX/XXXX z 27.4.2016. Tvrdenie žalobcu v bode 3 je vytrhnuté z kontextu odvolania z 30.3.2015, čo žalobca veľmi rád robí. Na str. 2 predposledný odstavec posledná veta je uvedené: „V súčasnosti nie je ukončené trestné konanie XT XX/XXXX." Z podania žalobcu nie je zrejmé o aké nepravdivé informácie zo strany žalovanej ide, ako môžu vzbudzovať podozrenia voči žalobcovi zo žaloby, o aké podozrenia sa jedná (nie sú konkretizované), ako žalovaná svojim podaním z 30.3.2015 znížila vážnosť žalobcu a u koho (konkrétna osoba) na Okresnom súde Košice II. Je otázne konanie žalobcu, ktorý je od roku 2007 v permanentných súdnych sporoch s bývalou manželkou T., či sa doslova nestratil, keďže zabúda, čo v ktorom súdnom spore povedal. Jedná sa o tieto súdne spory: sp.zn. XXP/XXX/XXXX o úpravu rodičovských práv a povinností a určenie výživného do rozvodu, na výživné je vedené exekučné konanie, sp.zn. XXC/XXX/XXXX o rozvod a určenie výživného po rozvode, sp.zn. XXP/XXX/XXXX o úpravu styku, sp.zn. XXP/XXX/XXXX o zníženie výživného na mal. L., voči už plnoletej A. bolo rozhodnuté v konaní sp.zn. XXP/XX/XXXX, ďalej sp.zn. XXC/XX/XXXX o manželské výživné a sp.zn. XXC/XXX/XXXX na ochranu osobnosti a nemajetkovú ujmu voči bývalej manželke, vedené na Okresnom súde Košice II. Nie voči žalobcovi sú neoprávnené zásahy do jeho práv na ochranu osobnosti, ale sám žalobca koná dosť zvláštnym spôsobom, ktorý znevažuje akúkoľvek osobu, (i štátne orgány resp. súdy), ktorá si dovolí nezdieľať jeho názor. Žalobca v svojich podaniach rád používa rôzne nálepky, ale i dehonestujúco sa vyjadruje na adresu nielen žalovanej ale aj sudcov Okresného súdu Košice II (žalovaná poukázala na odvolanie voči rozsudku Okresného súdu Košice II sp.zn. XXP/XX/XXXX, rozsudok Krajského súdu v Košiciach XTo/XX/XXXX, str. 3 odsek 3 odôvodnenia). Žalobca nepoužíva právne kroky (napriek tomu, že vo viacerých súdnych sporoch je zastúpený advokátom), ale jeho prostriedkami sú výslovne invektívy, vyhrážky, znevažovanie protistrany s cieľom ju výslovne poškodiť. Pri svojom konaní neberie ohľad na nikoho

ani na svoje deti, o čom svedčí aj zápisnica z pojednávania vo veci 26.6.2014 sp.zn. XXP/XX/XXXX. Žalobu je nejasná, nekonkrétna, účelová, nie je zrejmé, čoho sa žalobca domáha, nakoľko žaloba obsahuje prvky actio restitutoria, ale aj prvky actio negatoria, kým petit žaloby nesie výslovné prvky actio satisfactoria. Na základe vyššie uvedených skutočností a listinných dôkazov žalovaná žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

4. K vyjadreniu žalovanej žalobca uviedol, že žalovaná pokračuje v opakovanom ohováraní a uvádzaní nepravdivých údajov. Jednoznačne písomne sa súdu vyjadrila, že žalobca pracuje na čierno. Následne ale vykonanou kontrolou Inšpektorátom práce Košice bolo toto jej nepravdivé a ohováračské tvrdenie vyvrátené. Žalovaná tvrdí súdnym orgánom, že žalobca je majetný. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice po dôkladnej previerke jeho majetkových pomerov toto tvrdenie jednoznačne vyvrátil. Aj Okresný súd Košice II v uznesení sp.un. XX P XXX/XXXX, ktoré následne potvrdil aj Krajský súd v Košiciach pod sp. zn. X., uviedol, že bolo zistené vyžiadaním správ z jednotlivých inštitúcií že otec je v evidencii uchádzačov o zamestnanie a je poberateľom dávky v hmotnej núdzi. Žalobca žiadal, aby súd uvedené preskúmal.

5. Následne žalovaná poprela, že by sa vo vyjadrení k žalobe vyjadrovala o tom, že žalobca je majetný. Z obsahu stanoviska žalobcu jednoznačne vyplýva zmena žaloby. Žalovaná trvala na vypočutí svedkov B. a T. a navrhla vyžiadať si od predsedu Okresného súdu Košice II, ktorý je nútený dávať vyjadrenia na podávané sťažnosti žalobcu, stanovisko, či došlo zo strany žalovanej ku konaniu (ohováranie, klamstvo) vo vzťahu k žalobcovi na o Okresnom súdu Košice II tak, ako to tvrdí žalobca.

6. Žalobca s návrhom žalovanej na vyžiadanie si stanoviska od predsedu Okresného súdu Košice II nesúhlasil, mal za to, že on nemá právomoc sa vyjadrovať k žalobe, či došlo ku konaniu (ohováranie, klamstvo) zo strany žalovanej k žalobcovi. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní upresnil, že rozširujú svoje skutkové tvrdenia o ďalšie tvrdenie žalovanej, ktoré malo byť v podaní z 15.1.2015 adresované inšpektorátu práce v Košiciach. Súd však navrhovanú zmenu žaloby nepripustil. 7. Právny zástupca žalobcu v záverečnom prednese uviedol, že aj keď je potrebné svojho klienta zastupovať, všetky tvrdenia má mať advokát podložené dôkazmi. Žalobca sa borí v súdnych konaniach už vyše 10 rokov a na základe takýchto tvrdení, ako boli opísané v predmetnom odvolaní voči uzneseniu XXP/XXX/XXXX, rozhodujú súdy v jeho neprospech. Aj keď by súdy mali rozhodovať nezávisle a nestranne, aj sudca je len človek a vytvára si obraz o jednotlivých účastníkoch konania i z podaní protistrany. Žalobca má za to, že takýmito vyjadreniami, ktoré boli súdom zaslané, sa jeho osoba dehonestuje a jeho česť je poškodená.

8. Žalovaná v záverečnom prednese o.i. uviedla, že je viazaná v zmysle advokácie, aby doklady nikomu inému nepredkladala, jedine súdu. Súd je oprávnený obdržať tieto doklady a iným, tretím osobám nikdy tieto veci nepredkladala, ani o veciach nerozprávala. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno.

9. Podľa čl. 19 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena. Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.

10. Podľa § 11 Obč. zák. fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

11. Podľa § 13 ods. 1 až 3 Obč. zák. fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

12. Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. - platného do 30.6.2016, účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

13. Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

14. Podľa § 214 ods. 1 a 2 O.s.p. na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vždy, ak a) je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b) súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania a je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, c) ide o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, d) to vyžaduje dôležitý verejný záujem. V ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania.

15. Podľa § 18 ods. 1 a 2 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii, advokát je povinný pri výkone advokácie chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta a riadiť sa jeho pokynmi. Ak sú pokyny klienta v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, nie je nimi viazaný. O tom klienta vhodným spôsobom poučí. Advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou, ktorou sa rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom a dôsledne využíva všetky právne prostriedky a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia považuje za prospešné. Pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb.

16. Súd zo spisu Okresného súdu Košice II sp.zn. XXP/XXX/XXXX súd zistil, že sa v ňom nachádza odvolanie voči uzneseniu zo dňa 18.3.2015 sp.zn. XXP/XXX/XXXX-XXX, ktorým súd vo veci mal. L. o úpravu styku s otcom E. zaviazal matku T. na náhradu trov štátu vo výške 268,92 eur v pravidelných mesačných splátkach po 30 eur. V odvolaní matky maloletej zastúpenej advokátkou B. zo dňa 30.3.2015 bolo o.i. uvedené, že: „O tom, že otec detí neplatí výživné (matka nemá príjem deklarovaný v predmetnom Uznesení) svedčí aj trestné stíhanie vedené proti otcovi na Okresnom súde Košice II. pre neplatenie výživného pod č.k. XT XX/XXXX. Dňa 12.3.2014 bol otec detí odsúdený na 10 mesiacov nepodmienečne s podmienečným odkladom na 24 mesiacov.“ (str. 24. ods. 4 ), „Za ten čas otec „snažil zlikvidovať“ svoju spoločnosť, kde mal majetok v hodnote 4 mil. korún, dával sa živiť svojím bratom resp. T.. Máme za to, že otec vedome úmyselne koná tak, aby sa „prézentoval“ ako chudák a nemusel platiť nikomu nič, na druhej strane deklaruje, že má autoumývareň. Ako dôkaz predkladáme zápisnicu o výsluchu obvineného z 24.1.2014 a fotokópiu autoumývarne, kde je jeho telef. číslo.“ O odvolaní rozhodol Krajský súd v Košiciach bez nariadenia pojednávania uznesením pod sp.zn. XCop/ XXX/XXXX-XXX zo dňa 1.7.2015 tak, že KS potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa. V odôvodnení o.i. uviedol: „Skutočnosti uvádzané matkou v podanom odvolaní týkajúce sa neplatenia výživného zo strany otca nemajú pre rozhodovanie o trovách štátu žiadnu relevanciu, preto súd má za to, že odvolacie námietky matky v tomto smere sú neopodstatnené.“

17. Z uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp.zn. XTo/XX/XXXX-XXX . z 9.3.2016 súd zistil, že ním bolo zrušené uznesenie Okresného súdu Košice II sp.zn. XT/XX/XXXX. z 12.3.2015, ktorým súd uznal obžalovaného Ľuboša Vereba za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. a uložil mu trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov, výkon ktorého podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov. Krajský súd tak rozhodol z dôvodu, že prvostupňový súd má zistiť a posúdiť konanie obžalovaného vo vzťahu k okolnostiam týkajúcim sa jeho predchádzajúceho zamestnania (či k zníženiu zdroja príjmu povinného došlo z dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne) a doložené platby vo vzťahu k osobným pomerom obžalovaného.

18. Podľa znaleckého posudku č. 1/2015 T. z odboru Ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo zo dňa 10.2.2015 vyhotoveného pre Okresný súd Košice II v konaní sp.zn. XXP/XX/XXXX bola hodnota obchodného podielu jediného spoločníka v obchodnej spoločnosti WIXOON GROUP SK s. r. o. v čase jeho bezplatného prevodu z E. na tretiu osobu záporná, a to mínus 42.423 eur. Zo zápisnice spísanej na Obvodnom oddelení policajného zboru Košice Staré mesto Y. 28.7.2015 vo veci podozrenia z trestného činu ohovárania súd zistil, že E. vypovedal, že JUDr. Beáta Pitoráková zastupuje v súdnych konaniach jeho bývalú manželku a vo svojich vyjadreniach zasielaných súdu uvádza nepravdivé údaje o jeho osobe, čím verejne poškodzuje jeho povesť, keďže súdnych pojednávaní sa zúčastňujú rôzny

obyvatelia mesta Košice a môže ho poškodiť v zamestnaní, ohrozila jeho vážnosť, narušila jeho dôveryhodnosť a spochybnila pravosť ním predložených potvrdení.

19. Žalobca v konaní k veci vypovedal, že žalovaná ho dostala do takej situácie, že ide policajné auto a zamestnanci salónu (kde pracuje) hovoria, že idú po neho, že je odsúdený. Odvolanie , ktoré žalovaná napísala v konaní XXP/XXX/XXXX nebolo len na súde, bolo aj u kolíznej opatrovníčky, na inšpektoráte práce, na Krajskom súde v Košiciach atď. Žalovaná ho osočuje, predkladá súdu nepravdivé veci. On musel ísť na úrad práce, je v materiálnej núdzi, je degradovaný v spoločnosti, nemá vodičský preukaz, má 8 exekúcií atď, je to reťaz, má 12 konaní. Tvrdenia žalovanej v predmetnom odvolaní, že zlikvidoval firmu, neplatí, vyhýba sa… ho poškodili. Sudcovia zobrali jej tvrdenia do úvahy a on konania prehral, bol odsúdený. Až teraz sa obnovili niektoré konania a je úspešný. Žalovaná má vedieť, čo hovorí zákon o advokácii, nie za každú cenu nahovárať klienta a doviesť to do takého štádia, že to druhého poškodí. Má usmerniť klienta, keď tvrdí, že on robil na čierno.

20. Z vykonaného dokazovania mal súd za dostatočne zistený skutkový stav veci pre rozhodnutie vo veci, preto ďalšie navrhnuté dôkazy - irelevantné pre rozhodnutie vo veci - nevykonal.

21. Predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je preukázanie skutočnosti, že došlo k neoprávnenému zásahu a jednak to, že tento zásah bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na právach chránených ustanoveniami § 11 a násl. Občianskeho zákonníka. Obe náležitosti musia byť splnené, aby vznikol právny vzťah, ktorého obsahom je právo domáhať sa ochrany podľa citovaných zákonných ustanovení a povinnosť súdom uložené sankcie znášať. Neoprávneným zásahom do práv chránených týmito zákonnými ustanoveniami bude zásadne nepravdivé alebo pravdu skresľujúce tvrdenie alebo pravdivé tvrdenie, ktoré sa dotýka intímnej sféry života občana, ktoré je objektívne spôsobilé narušiť alebo ohroziť práva chránené ustanovením § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka ako aj zásah do súkromia, ktorého nedotknuteľnosť je garantovaná jednak Ústavou Slovenskej republiky ako Listinou základných práv a slobôd. Nie každý neoprávnený zásah do práv chránených je spôsobilý splniť tieto náležitosti a je potrebné neoprávnený zásah posudzovať s prihliadnutím na prostredie, v ktorom k zásahu došlo, na subjekt zásahu, objekt zásahu, na jeho obsah, pokiaľ spočíval v skutkových tvrdeniach, na intenzite a na ostatných okolnostiach, za ktorých bol vykonaný. V prípade, že dôjde k neoprávnenému zásahu do týchto práv, má postihnutý právo na to, aby mu súd poskytol ochranu.

22. Zákon nepodáva výpočet konkrétnych foriem zásahov, ktorým môžu byť dotknuté osobnostné práva. I keď zákon nedefinuje pojem zásah a ani nepodáva výpočet konkrétnych foriem zásahov, ktorými môžu byť dotknuté osobnostné práva, je ním však bezpochyby tak aktívne konanie, ako aj pasívne správanie (zdržanie sa konania alebo jeho opomenutie), ktoré má v zákone uvedené znaky. Týmito znakmi je predovšetkým neoprávnenosť zásahu (neoprávneným nie je zásah do osobnostnej sféry, ak sú dané okolnosti vylučujúce protiprávnosť konania, napr. výkon práva, plnenie povinnosti, svojpomoc, nutná obrana či krajná núdza) , tiež jeho objektívna spôsobilosť negatívne dopadnúť na osobnosť fyzickej osoby a príčinná súvislosť medzi určitým správaním a porušením alebo ohrozením osobnostných práv. Ak sú v konkrétnom prípade tieto znaky dané, má fyzická osoba právo najmä domáhať sa, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie a v prípade, že by sa nezdalo postačujúce morálne zadosťučinenie, aby jej bola priznaná aj peňažná satisfakcia - náhrada (nie trest) nemajetkovej ujmy v peniazoch, pričom podmienka, aby neoprávnených zásahom došlo k zníženiu dôstojnosti fyzickej osoby, či jej vážnosti v spoločnosti v značnej miere je, len pravidelná. Zodpovednosť za neoprávnený zásah je založená na objektívnom princípe, to znamená že sa popri neoprávnenosti zásahu do osobnosti fyzickej osoby nevyžaduje zavinenie pôvodcu tohto neoprávneného zásahu.

23. Podľa žaloby, nepravdivé tvrdenia žalovanej v odvolaní, ktoré písala ako právna zástupkyňa T. voči uzneseniu zo dňa 18.3.2015 sp.zn. XXP/XXX/XXXX-XXX, že 1) je majetný, vydáva sa za chudáka len preto, aby sa vyhol plateniu vyživovacej povinnosti, 2) stačil zlikvidovať svoju spoločnosť, kde mal majetok v hodnote 4 mil. Sk, 3) neplatí výživné a dňa 12.3.2014 bol odsúdený na 10 mesiacov nepodmienečne s podmienečným odkladom na 24 mesiacov viď. vzbudila podozrenia voči jeho osobe a značne znížila jeho dôstojnosť na Okresnom súde Košice II, kde platí a dodržuje sa zásada verejnosti, čím malo byť zasiahnuté do jeho osobnosti.

24. O neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby nejde, ak existujú okolnosti vylučujúce neoprávnenosť zásahu. Jednou z takých okolností môže byť aj výkon zo zákona vyplývajúceho práva alebo plnenie zákonom uloženej povinnosti. Takýmito prípadmi sú najmä zákonné licencie (§ 12 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka), práve tak ako licencie stanovené inými zákonmi (napr. Trestným poriadkom, Zákonom o rodine a pod.), avšak za predpokladu, že takto vykonané zásahy sú uskutočnené v rámci a v medziach týchto zákonov. Je pritom vždy na pôvodcovi zásahu do práva na ochranu osobnosti, aby preukázal, že existoval konkrétny dôvod (okolnosť), ktorý podľa právneho poriadku neoprávnenosť zásahu vylučuje.

25. V predmetnej veci bolo preukázané v konaní, že žalovaná vo vzťahu k žalobcovi postupovala zákonnom dovoleným a predpokladaným spôsobom, keď ako advokátka v súlade so zákonom o advokácii hájila záujmy svojej klientky a napísala v súlade s vtedy platným O.s.p. v jej prospech odvolanie, pričom uviedla informácie získané od klientky. V sporovom konaní v tom čase, rovnako ako aj v súčasnosti, strany sporu boli povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, príp. poprieť skutkové tvrdenia protistrany, pričom dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotil a hodnotí súd podľa svojej úvahy. Konanie žalovanej nevybočilo z medzí uvedených právnych noriem, žalovaná postupovala len v rámci ustanovení zákonov. Navyše, v konaní bolo preukázané, že krajský súd pri rozhodovaní o odvolaní na uvedené tvrdenia neprihliadal, keď uviedol, že „Skutočnosti uvádzané matkou v podanom odvolaní týkajúce sa neplatenia výživného zo strany otca nemajú pre rozhodovanie o trovách štátu žiadnu relevanciu, preto súd má za to, že odvolacie námietky matky v tomto smere sú neopodstatnené.“ Aj ak by ich považoval za relevantné, prihliadal by na ne len v prípade, ak by boli podložené dôkazmi. Naviac za nespôsobilý zásah z hľadiska narušenia alebo ohrozenia práva, chráneného ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka je potrebné považovať i tie prípady, kedy zásah spočíval v tvrdeniach, ktoré boli prednesené za takých okolností, za ktorých nehrozilo zverejnenie, a nemohla byť nimi znížená vážnosť dotknutej osoby. O predmetnom odvolaní, ktoré nesmerovalo proti rozhodnutiu vo veci samej, krajský súd v súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. rozhodoval bez nariadenia pojednávania. V konaní nebolo preukázané, že by žalovaná (ale ani iná osoba alebo orgán) obsah predmetného odvolania zverejnila alebo verejne oboznámila. Súd má za to, že konanie žalovanej nespĺňa znaky neoprávneného zásahu do osobnosti žalobkyne. Žalobca v konaní nepreukázal ani, že by v súvislosti s tvrdeniami v predmetnom odvolaní došlo k ujme na jeho právach chránených ustanoveniami § 11 a násl. Občianskeho zákonníka, že sa u niekoho konkrétneho znížila jeho vážnosť. Súd podotýka, že u tvrdenia v predmetnom odvolaní, že dňa 12.3.2014 bol otec (žalobca) odsúdený na 10 mesiacov nepodmienečne s podmienečným odkladom na 24 mesiacov, už na prvý pohľad je zrejmé, že došlo k zjavnej nesprávnosti, nakoľko nemôže byť uložený trest odňatia slobody nepodmienečne a zároveň podmienečne a v tomto tvrdení sa neuvádza, že odsúdenie je už právoplatné.

26. Či bude žalobca v spore úspešný, závisí aj od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno- právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.

27. V neposlednom rade súd uvádza, že v konaní nebola preukázaná ani pasívna legitimácia žalovanej, keďže tá napísala predmetné odvolanie v mene a v súlade s pokynmi svojej klientky T.. Zo spisu Okresného súdu Košice II sp.zn. XXC/XXX/XXXX súd zistil, že žalobca podal žalobu na ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy aj proti T., kde v bode 2 popísal rovnaký skutok, ako je uvedený v bode 3 predmetnej žaloby na tunajšom súde.

28. Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobu zamietol.

29. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

30. O trovách konania súd rozhodol v súlade s citovaným zákonným ustanovením tak, že v konaní úspešnej žalovanej priznal náhradu trov konania v plnej výške.

31. Podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v dvoch písomných vyhotoveniach.

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (ust. § 362 ods. 1 a 2 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (ust. § 363 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. § 365 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (ust. § 366 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.