Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9P-78-2015.pdf
PDF · 109.54 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-9P/78/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany v konaní vedenom sudkyňou Mgr. Andreou Hadnagyovou vo veci starostlivosti súdu o mal. J. Z., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, soc. vecí a rodiny Piešťany, dieťa rodičov - matka: X. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt: N., O.. T. XXXX/XX, T..Č.. H., I. Č.. XX, a otca: E. R., trvalý pobyt: T., Š. Č.. XX/XX, t.č. ÚVTOS Ilava, o návrhu navrhovateľky - starej matky: H. Š., trvalý pobyt: T., H. Č.. XX/XX, na zvýšenie výživného otcovi a matke pre mal. J. takto
rozhodol:
Súd z v y š u j e výživné otcovi pre mal. J. zo sumy 50 eur mesačne na sumu 65 eur mesačne s účinnosťou od 30.01.2015.
Nedoplatok na zročnom výživnom na mal. J., vzniknutý otcovi za obdobie od 30.01.2015 do 28.02.2017 vo výške 375,96 eur súd p o v o ľ u j e otcovi splácať mesačnými splátkami vo výške 10,44 eur spolu s bežným výživným do rúk navrhovateľky s účinnosťou od mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti tohto rozsudku. Omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
Týmto súd m e n í rozsudok Okresného súdu Piešťany č. k. 4Po/2/2008 - 141 z 30.06.2011 v časti výšky výživného určeného otcovi pre mal. J..
Súd z v y š u j e výživné matke pre mal. J. zo sumy 23,30 eur mesačne na sumu 45 eur mesačne s účinnosťou od 30.01.2015.
Nedoplatok na zročnom výživnom na mal. J., vzniknutý matke za obdobie od 30.01.2015 do 28.02.2017 vo výške 543,90 eur súd p o v o ľ u j e matke splácať mesačnými splátkami vo výške 15,11 eur spolu s bežným výživným do rúk navrhovateľky s účinnosťou od mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti tohto rozsudku. Omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
Týmto súd m e n í rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 20P/192/2007 - 13 zo 17.10.2007 v časti výšky výživného určeného matke pre mal. J..
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka návrhom doručeným súdu 30.01.2015 navrhla, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť matky pre mal. R. a J. Z. na sumu 170 eur mesačne.
2. Súd uznesením, č.k. 9P/8/2015-28 z 06.10.2015, návrh navrhovateľky na zvýšenie výživného pre mal. J. vylúčil na samostatné konanie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 29.10.2015.
3. Otec vo vyjadrení doručenom súdu 13.10.2016 s návrhom navrhovateľky na zvýšenie výživného nesúhlasil.
4. Navrhovateľka pred súdom navrhla, aby súd zvýšil matke výživné pre dcéru J. zo sumy 23 eur mesačne na sumu 50 eur mesačne a otcovi zo sumy 50 eur na sumu 70 eur, všetko s účinnosťou od podania návrhu.
5. Matka pred súdom so zvýšením výživného nesúhlasila.
6. Kolízny opatrovník pred súdom s návrhom navrhovateľky na zvýšenie výživného matke a otcovi pre mal. R. súhlasil.
7. Navrhovateľka, matka, otec a kolízny opatrovník sa právom záverečných rečí nevyjadrili.
8. Z výsluchu navrhovateľky súd zistil, že mal. J. je žiačkou 4. ročníka ZŠ, s čím má navrhovateľka výdavky na stravné vo výške 17 eur mesačne, 6 eur mesačne poplatok za školský klub. Od začiatku šk. roka navrhovateľka tiež uhradila približne 100 eur za výdavky na pomôcky, podujatia a rôzne poplatky. Maloletej platí aj poistné vo výške 16 eur mesačne. Navrhovateľka je invalidná dôchodkyňa, v r. 2016 poberala dôchodok vo výške 257, eur mesačne, ktorý bol od 01.01.2017 zvýšený na 260,50 eur mesačne. Tiež poberá vdovský dôchodok, ktorý bol do 31.12.2016 vo výške 49 eur, od 01.01.2017 vo výške 51 eur. Okrem dôchodku poberá náhradné výživné na J., ďalší príspevok vo výške 18 eur mesačne, tiež príspevok na obe deti spolu 157,- eur. Iný príjem nemá. Spolu s deťmi býva v 3-izbovom rodinnom dome, s čím má mesačné výdavky na plyn 92,33 eur na plyn a elektrinu vo výške 35,93 eur, na vodu 13 eur štvrťročne podľa spotreby, 33 eur štvrťročne na žumpu. V domácnosti býva aj jej plnoletý syn Jaroslav, ktorý je nezamestnaný a bez príjmu. Navrhovateľke je okrem mal. J. zverený do náhradnej starostlivosti aj mal. R. Z.. Iné vyživovacie povinnosti nemá.
9. Z výsluchu matky súd zistil, že býva v H. v spoločnej domácnosti s priateľom p. J., ktorý uhrádza všetky výdavky spojené s vedením domácnosti a živí ju, pretože ona je bez príjmu. Dňa 13.01.2017 podala návrh na zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, o ktorom doposiaľ nebolo rozhodnuté. V minulosti bola z tejto evidencie vyradená pre nespoluprácu, pretože navrhovateľka jej neoznámila, že jej došla pošta, a preto sa v stanovený čas na úrad práce nedostavila. Je vyučená ako predavačka. Naposledy takto pracovala asi pred 5 rokmi v Kauflande, kde bol s ňou pracovný pomer ukončený v skúšobnej dobe. V danom odbore si hľadá zamestnanie, ale iba v skrátenom úväzku 4 hodiny denne, pretože má zdravotné problémy - odpadáva. Z tohto dôvodu ju nechce nikto zamestnať. Dokladmi od lekára nedisponuje, doposiaľ nestihla ísť k lekárovi. Hľadala som si zamestnanie v Hlohovci v predajniach, potvrdenia nemá. Majetok výraznejšej hodnoty nevlastní. Má dlh v zdravotnej poisťovni vo výške približne 3 000 eur, splatenie ktorého si chce dohodnúť splátkami vo výške 30 eur mesačne. Okrem mal. J. má ďalšie dve vyživovacie povinnosti - k mal. R. a mal. T..
10. Z Vyjadrenia otca doručeného súdu 22.2.2017 súd zistil, že je rozvedený, na Okresnom súde Piešťany prebieha konanie o úpravu práv a povinností rodičov pod sp. zn. 13P/28/2016. Je zdravý. Je spoluvlastníkom podielu v 1/6 rodinného domu nachádzajúceho sa v obci Q. T., kat. úz. D., ktorého stanovená hodnota je 30 500,-Sk. Nehnuteľnosť je zaťažená exekúciou. Má základné vzdelanie, prax v odbore murár približne od 20.- teho roku života. Okrem príjmu vo výkone trestu odňatia slobody iné príjmy nemá. Má výdavky vo výške 80 eur mesačne. Príjem závisí od odmeny za prácu vykonávanú v ÚVTOS.
11. Z Hodnotiacej správy ZŠ Trebatice z 21.04.2016, Potvrdenia výdavkov z 13.01.2017, Potvrdenia o školskej dochádzky z 13.01.2017 súd zistil, že maloletá je žiačkou ZŠ Trebatice od 01.09.2013, v šk.r. 2015/2016 bola žiačkou 3. ročníka ZŠ, v šk.r. 2016/2017 žiačkou 4. ročníka ZŠ. Navrhovateľka zaplatila za výdavky na pomôcky, podujatia a poplatky mal. J. za obdobie 5 mesiacov (september - január) celkom spolu približne 100 eur.
12. Zo Správy ÚPSVaR zo 06.07.2016 súd zistil, že mal. deti J. a R., ktorí sú súrodenci, bývajú spolu s navrhovateľkou v 3-izbovom rodinnom dome vo vlastníctve navrhovateľky, kde býva aj jej plnoletý syn S. Z.. V dome bol poriadok, čistota a hygiena na primeranej úrovni, navrhovateľka má vhodné podmienky na výchovu a starostlivosť o mal. deti. Maloletá J. v čase podania správy navštevovala 3. ročník ZŠ.
13. Z Potvrdenie Soc. poisťovne zo 04.-12.2014 a zo 04.01.2017 súd zistil, že v r. 2015 navrhovateľka poberala invalidný dôchodok vo výške 251,70 eur a v roku 2017 vo výške 260,50 eur mesačne, kedy tiež poberala vdovský dôchodok vo výške 51 eur mesačne.
14. Z Potvrdenia ÚVV a ÚVV Ilava z 12.10.2016 a zo 04.02.2017 súd zistil, že priemerný čistý mesačný príjem otca bol v roku 2015 138,50 eur a v roku 2016 174,88 eur.
15. Z Potvrdenia ÚPSVaR Piešťany zo 06.10.2016 súd zistil, že matka bola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 18.06.2014 do 27.01.2016. K 06.10.2016 nebola evidovaná v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Dávku v hmotnej núdzi poberala od 01.05.2016 do 30.06.2016 vo výške 61,60 eur a od 01.07.2014 do 29.02.2016 vo výške 61,60 eur.
16. Z Potvrdenia ÚPSVaR Žilina z 11.10.2016 súd zistil, že otec v období od januára 2014 ani v čase podania správy nebol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, nepoberal štátno-sociálne dávky a nebol poberateľom dávok v hmotnej núdzi.
17. Z rozsudku Okresného súdu Trnava, č.k. 20P/192/2007 - 13 zo 17.10.2007, súd zistil, mal. J. bola zverená do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky (navrhovateľka v konaní, sp. zn. 9P/78/2015), matke bolo určené výživné pre mal. J. vo výške 23,30 eur mesačne s účinnosťou od 01.07.2007, t.j. 30% zo sumy životného minima. Súd tiež zistil, že matka žila v Českej republike, pracovala iba brigádnicky, nebola evidovaná ako uchádzač o zamestnanie. Okrem mal. J. mala vyživovaciu povinnosť k synovi R. a k dcére T.. Stará matka bola invalidnou dôchodkyňou, poberala invalidný dôchodok vo výške 186,55 eur. Mala tiež vyživovaciu povinnosť k mal. synovi S..
18. Z rozsudku Okresného súdu Piešťany, č.k. 4Po/2/2008 z 30.06.2011 súd zistil, že súdom bolo určené otcovstvo k mal. J., otcovi bola uložená povinnosť prispievať na jej výživu sumou vo výške 50 eur mesačne s účinnosťou od 01.01.2010. Súd tiež zistil, že otec mal vyživovaciu povinnosť k mal. K. a I. R.. Príjem otca v období od marca 2010 do apríla 2011 činil 436,06 eur, dedením sa stal podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti v 1/6 rodinného domu s pozemkom nachádzajúcich sa v kat. území obce D., okres Q. K..
19. Z Rozsudku Okresného súdu Piešťany, č.k. 4P/4/2012-94 z 12.02.2015 súd zistil, že matke bola zvýšená vyživovacia povinnosť pre mal. T. na sumu 50 eur mesačne s účinnosťou od 01.02.2012. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 01.04.2015.
20. Z rozsudku Okresného súdu Piešťany, č.k. 9P/8/2015 - 83 z 08.03.2016 súd zistil, že o.i. matke bolo zvýšené výživné pre mal. R. zo sumy 36,50 eur na sumu 55,- eur mesačne s účinnosťou od 01.02.2015. Súd o.i. tiež zistil, že navrhovateľke zomrel 31.12.2015 manžel, čím stratila ďalší príjem, ktorým bolo možné vykryť výdavky na domácnosť. Vzhľadom k tomu, že sa z manželstva nenarodili deti, bude poberať vdovský príspevok iba jeden rok. Matka bola nezamestnaná, evidovaná na úrade práce, poberala dávky v hmotnej núdzi vo výške 61,60 eur. Súd pri zvýšení výživného vychádzal z príjmu matky, ktorý by mohla dosahovať ako predavačka, t. j. vo výške 450 eur mesačne v hrubom (vychádzajúc z aktuálnych pracovných ponúk, ako i z prieskumu platov za rok 2015, ktoré sa nachádzajú v spise, ako i zo súdnej praxe), keďže matka má vzdelanie a prax v tomto odbore.
21. Z pripojeného spisu Okresného súdu Piešťany, č.k. 13P/28/2016, súd zistil, že konanie vo veci starostlivosti súdu o mal. K. a I. R. bolo začaté na návrh matky, ktorá navrhla, aby mal. K. a mal. I. boli zverené do jej osobnej starostlivosti a otcovi bolo určené výživné. Do dňa vyhlásenia rozsudku v konaní sp. zn. 9P/78/2015 vo veci sp. zn. 13P/28/2016 vo veci rozhodnuté nebolo. Súd tiež zistil, že otec sa od 18.07.2013 nachádzal vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Ilava z dôvodu, že mu bol uložený trest odňatia slobody podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona a § 207 ods. 1 Trestného zákona, s predkladaným koncom trestu 28.04.2019. Otec je v ÚVTOS pracovne zaradený od septembra 2013.
22. Podľa § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
23. Podľa § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
24. Podľa § 75 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
25. S prihliadnutím na vyššie uvedené súd dopĺňa, že musí ísť o podstatnú zmenu pomerov na strane rodičov alebo detí, ktorá sa výrazne prejaví v pomeroch účastníkov. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. okolnosťami na strane oprávneného alebo objektívne - vývojom životných nákladov podľa odseku 3 vyššie uvedeného zákonného ustanovenia. Až v prípade, ak má súd preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti. Zmena výšky výživného je možná najskôr od času, keď došlo k zmene pomerov. Túto skutočnosť súd objektívne zisťuje. Je potrebné poukázať na to, že povinnosťou oboch rodičov je venovať všetky sily na dôsledné zabezpečenie výživy detí v záujme ich náležitého telesného i duševného vývoja, za ktorých účelom má povinnosť každý z rodičov vyvinúť všetko úsilie na to, aby zaobstaral prostriedky pre svoje deti.
26. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že k zmene pomerov, akú má na mysli vyššie citované zákonné ustanovenie § 78 Zákona o rodine, došlo najmä na strane maloletého dieťaťa. Mal. J. mala v čase posledného rozhodovania o výživnom určenom matke iba 0,5 roka a určenom otcovi 4 roky. V čase podania návrhu na zvýšenie výživného navrhovateľkou mala 10 rokov, navštevovala 1. stupeň základnej školy - 3. ročník. Na základe uvedeného súd v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami dospel k záveru, že na strane maloletej od poslednej úpravy výživného došlo k niekoľkonásobnej podstatnej zmene pomerov v súvislosti s jej vekom, keďže v čase podania návrhu navrhovateľkou bola už 10 rokov staršia, čím sa objektívne zvýšili náklady na uspokojenie jej základných životných potrieb ako je strava, oblečenie, keďže potreby maloletého dieťaťa rastu úmerne s jeho vekom. Nástupom na základnú školu v septembri 2013 došlo k ďalšej podstatnej zmene pomerov na strane maloletej, s ktorou navrhovateľke vznikajú ďalšie zvýšené výdavky na pokrytie odôvodnených potrieb maloletej nasledovne: na stravné vo výške 17 eur mesačne, 6 eur mesačne poplatok za školský klub, približne 100 eur za výdavky na pomôcky, podujatia a rôzne poplatky v období od septembra 2016 do januára 2017. Tiež navrhovateľka mesačne platí mal. J. poistné vo výške 16 eur. Mal. J. je zdravá. Existenciu a odôvodnenosť uvedeného mal súd za preukázané výsluchom navrhovateľky a vyššie citovanými dokladmi ňou predloženými listinnými dokladmi, potvrdzujúcimi výšku výdavkov, uvedených v bode 11 tohto rozsudku.
27. Čo sa týka zmeny pomerov na strane rodičov súd mal výsluchom rodičov a vyššie citovanými spismi Okresného súdu Piešťany za preukázané, že od posledného určenia výživného nedošlo k zmene v počte vyživovacích povinností u oboch rodičov, nakoľko okrem mal. J. má otec naďalej vyživovaciu povinnosť k mal. I. a K., ku ktorým doposiaľ táto súdom určená nebola. Matka má naďalej vyživovaciu povinnosť k mal. R., ktorý je tiež zverený do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky, a k mal. T., ktorá je zverená do osobnej starostlivosti jej otca.
28. Na strane otca možno konštatovať podstatnú zmenu pomerov ohľadom jeho príjmu, nakoľko pri poslednom určení výživného dosahoval v zamestnaní príjem vo výške 436,06 eur mesačne. Teraz vykonáva prácu vo výkone trestu odňatia slobody, za ktorú poberá odmenu, ktorá v r. v roku 2015 činila 138,50 eur a v r. 2016 174,88 eur mesačne, teda došlo k zníženiu jeho príjmu o približne 300 eur mesačne.
29. Na strane matky nemožno konštatovať podstatnú zmenu pomerov, keďže teraz, ako aj v čase posledného rozhodnutia o výživnom je nezamestnaná, neevidovaná na úrade práce (o zapísaní do evidencie uchádzačov o zamestnanie doposiaľ nebolo rozhodnuté), v období od 01.07.2014 do 29.02.2016 poberala dávky v hmotnej núdzi vo výške 61,60 eur mesačne, teraz je bez príjmu. Súd v predošlom konaní pri matke vychádzal zo skutočnosti, že bola brigádnicky zamestnaná, bez zistenej výšky príjmu.
30. Na strane navrhovateľky došlo k podstatnej zmene pomerov, pretože pri poslednom určení výživného poberala invalidný dôchodok vo výške 186,55 eur, pričom v čase podania návrhu na zvýšenie výživného poberala invalidný dôchodok vo výške 251,70 eur mesačne, od r. 2017 vo výške 260,50 eur mesačne. Od r. 2016 tiež poberá vdovský dôchodok vo výške 51 eur mesačne.
31. Súd potom na základe vyššie uvedeného v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami dospel k záveru, že zvýšenie vyživovacej povinnosti obom rodičom k mal. Kristíne tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku, je dôvodné, pretože došlo k viacnásobnej podstatnej zmene pomerov na strane maloletej.
32. Súd dopĺňa, že pri zvýšení výživného matke vychádzal zo skutočnosti, že matka má ukončené stredoškolské vzdelanie v odbore predavačka, v ktorom má prax, keďže z pripojených spisov Okresného súdu Piešťany vyplynulo, že v tomto odbore bola zamestnaná viackrát. Z výpisu z internetových stránok ponúkajúcich prácu, doložených do spisu, vyplynulo, že na uvedených internetových stránkach bola ponúknutá práca na pozíciu predavača/predavačky, (t.j. práca, ktorá zodpovedá vzdelaniu a praxi matky), v mieste trvalého pobytu, teda voľné pracovné miesta sú. Preto súd neprihliadal na skutočnosť, že matka je nezamestnaná, neevidovaná na úrade práce, bez príjmu, keďže vyššie vykonaným dokazovaním pripojenými spismi Okresného súdu Piešťany vyplynulo, že takáto situácia u matky je dlhodobá. Tiež súd neprihliadal na skutočnosť tvrdenú matkou pred súdom, že má zdravotné problémy, keďže túto skutočnosť ani dodatočne nepreukázala. Na základe uvedeného súd v súlade s § 75 ods. 1 Zákona o rodine vychádzal z príjmu matky, ktorý by mohla dosahovať, t. j. vo výške 551 eur mesačne v hrubom (vychádzajúc z prieskumu platov za rok 2016, ktoré sa nachádza v spise, ako i zo súdnej praxe). S prihliadnutím na možnosti a schopnosti povinnej matky (vzhľadom na jej vzdelanie, kvalifikácia a prax) potom súd zvýšil matke výživné pre mal. J. na sumu 45 eur mesačne, čo je v súlade s rozhodovacou praxou odvolacieho súdu, podľa ktorej výživné možno určiť ako 25% - 30% z príjmu povinného rodiča na všetky jeho vyživovacie povinnosti (matke bolo určené výživné vo výške 45 eur pre mal. T., nar. 01.10.2005, a vo výške 55 eur mesačne pre mal. R., nar. 15.09.2004).
33. Pri zvýšení výživného otcovi súd vychádzal zo situácie, že sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody aj pre spáchanie úmyselného trestného činu s predkladaným koncom trestu 28.04.2019, kde v roku 2015 dosahoval priemerný čistý mesačný zárobok vo výške 138,50 eur a v roku 2016 vo výške 174,88 eur mesačne. Ako už súd uviedol v bode 28 tohto rozsudku došlo k zníženiu príjmu otca o 300 eur mesačne, avšak otec si túto situáciu zavinil nepochybne sám v dôsledku spáchania viacerých trestných činov, jedného úmyselne. Skutočnosť, že otec sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody nemôže byť na úkor maloletých detí (viď rozsudok Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 11CoP/23/2014, tiež 2514207425). I keď pomery na strane otca dieťaťa sa zmenili tým, že sa mu príjem znížil, je potrebné uviesť, že zníženie tohto príjmu si zavinil otec dieťaťa sám, v dôsledku čoho súd na túto skutočnosť pri rozhodovaní neprihliadal. Súd dospel v danom prípade k záveru, že keby otec pracoval v odbore, v ktorom má prax od 20. teho roku života, dosahoval by príjem cca 768 eur v hrubom mesačne, z ktorého by mohol plniť vyživovaciu povinnosť k mal. J. v takom rozsahu, aby boli uspokojené jej odôvodnené potreby. Otec má základné vzdelanie s viac ako 10-ročnou praxou v odbore. Voľné pracovné miesta i v odbore, v ktorom sa otec vyučil, sú aj pre osoby so základným vzdelaním, ktorú skutočnosť mal súd za preukázanú aktuálnymi ponukami práce vytlačenými z internetu, nachádzajúcimi sa v spise. Preto súd aj u otca na základe vyššie uvedeného v súlade s § 75 ods. 1 Zák. o rodine pri rozhodovaní vychádzal
z príjmu otca, ktorý by tento mohol dosahovať, a to vo výške 768 eur mesačne brutto (vychádzajúc z aktuálnych pracovných ponúk, ktoré sa nachádzajú v spise, ako i zo súdnej praxe). Zvýšenie výživného otcovi pre mal. J. na sumu 65 eur mesačne je aj v súlade s rozhodovacou praxou odvolacieho súdu, podľa ktorého výživné možno určiť ako 25% - 30% z príjmu povinného rodiča na všetky jeho vyživovacie povinnosti prihliadajúc aj na ďalšie 2 vyživovacie povinnosti otca.
34. Ďalšie argumenty súd považoval pre rozhodnutie v predmetnej veci už za nerozhodné, bez potreby sa s nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Preto na ostatnú argumentáciu otca zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, no už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou (porovnaj uznesenie Krajského súdu v Trnave, č.k. 10CoP/29/2016 z 28.09.2016).
35. Podľa § 231 CSP rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky možno na základe žaloby zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena pomerov.
36. Súd otcovi zvýšil výživné pre mal. J. s účinnosťou od 30.01.2015 zo sumy 50 eur mesačne na 65 eur mesačne, teda otcovi vznikol nedoplatok na splatnom výživnom vo výške 375,96 eur za obdobie:
- od 30.01.2015 do 31.01.2015 - 0,96 eur (2 dni x 0,48 eur výživné na jeden deň),
- od 01.02.2015 do 28.02.2017 - 375 eur (25 mesiacov x 15 eur mesačne).
37. Podobne súd matke zvýšil výživné pre mal. J. s účinnosťou od 30.01.2015 zo sumy 23,30 eur mesačne na 45 eur mesačne, teda matke vznikol nedoplatok na splatnom výživnom vo výške 543,90 eur za obdobie:
- od 30.01.2015 do 31.01.2015 - 1,40 eur (2 dni x 0,70 eur výživné na jeden deň),
- od 01.02.2015 do 28.02.2017 - 542,50 eur (25 mesiacov x 21,70 eur mesačne).
38. Nedoplatok na zročnom výživnom pre mal. J. vo výške 375,96 eur súd otcovi povolil splácať mesačnými splátkami vo výške 10,44 eur spolu s bežným výživným a nedoplatok na zročnom výživnom vo výške 543,90 eur súd matke povolil splácať mesačnými splátkami vo výške 15,11 eur spolu s bežným výživným pod následkom zročnosti celého plnenia v prípade neuhradenia jednej zročnej splátky s tým, že uvedené mesačné splátky súd považoval za primerané s ohľadom na výšku zvýšeného výživného, na výšku zročného nedoplatku, zárobkové a majetkové pomery povinných rodičov, pričom k splateniu nedoplatku dôjde v zmysle ustálenej judikatúry do 36 mesiacov.
39. Podľa § 121 z .č. 161/2015 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
40. Súd v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia s poukazom na uvedený zistený skutkový a právny stav zmenil citované rozsudky Okresného súdu Piešťany v časti výživného určeného rodičom pre mal. J. tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
41. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
42. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje - na Okresnom súde Piešťany (trojmo).
Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení, resp. návrh na súdny výkon rozhodnutia podľa Štvrtej časti Civilného mimosporového poriadku - Výkon rozhodnutia vo veciach maloletých, t.j. v konaniach pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.