Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_7Cpr-2-2016.pdf
PDF · 83.35 KB
Case nature
Area
Subarea
7Cpr/2/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, sudkyňou Ing. Mgr. Annou Přikrylovou, v právnej veci žalobkyne: B., zastúpenej advokátom Jánom Boškom Boškovičom, so sídlom Mierové námestie 1, 924 01 Galanta, proti žalovanému: DEKRA kvalifikácia a poradenstvo, s.r.o., IČO: 36 587 771, so sídlom Panónska cesta 47, 851 04 Bratislava, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Geško, s.r.o., so sídlom Velehradská 33, 821 08 Bratislava, o určenie neplatnosti výpovede a náhradu ušlej mzdy, takto
rozhodol:
Súd žalobu žalobkyne zamieta.
Súd priznáva žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 26.01.2016 sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti výpovede, určenia, že pracovný pomer trvá ako aj náhrady mzdy. Žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným uzatvorila pracovnú zmluvu dňa 07.09.2015 s dňom nástupu do práce dňa 08.09.2015, miestom výkonu práce R., druh práce - operátor výroby a so skúšobnou dobou 3 mesiace s ukončením skúšobnej doby 31.12.2015. V zmluve bolo ďalej dohodnuté na dočasnom výkone práce do 31.12.2015, týždenný pracovný čas 37,5 hodín a mzda brutto 617,- Eur + bonusy a príplatky. Ten istý deň bola uzavretá dohoda o dočasnom pridelení na výkon práce k inému zamestnávateľovi pre spoločnosť W., s.r.o. Za obdobie 09/2015 žalobkyňa obdržala čistú mzdu 330,42 Eur a za obdobie 10/2015 čistú mzdu 463,13 Eur. Za obdobie 11/2015 odpracovala žalobkyňa okrem troch nedieľ všetky dni v mesiaci a vyúčtovanie neobdržala. Dňa 10.12.2015 zaslal žalovaný žalobkyni výpoveď v skúšobnej dobe podľa § 72 Zákonníka práce. Žalobkyňa má za to, že skúšobná doba sa skončila dňa 08.12.2015, preto výpoveď datovaná dňom 10.12.2015 je v rozpore so Zákonníkom práce. Skúšobná doba mohla trvať najdlhšie do 08.12.2015, preto je výpoveď daná žalovaným neplatná. Keďže výpoveď je neplatná, pracovný pomer stále trvá. Žalovaný robí úmyselné prekážky v práci a tak je žalovaný povinný uhrádzať žalobkyni ušlú mzdu podľa dohodnutej pracovnej zmluvy. 2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že uzatvoril so žalobkyňou pracovný pomer na dobu určitú a to od 08.09.2015 do skončenia doby dočasného pridelenia zamestnanca užívateľskému zamestnávateľovi do 31.12.2015. Dočasné pridelenie bolo dohodnuté v článku II bod 3. pracovnej zmluvy. Žalovaný ďalej uviedol, že nebolo jeho úmyslom predĺžiť skúšobnú dobu a uvedením dátumu skončenia skúšobnej doby do 31.12.2015 došlo k chybe v písaní. V takomto prípade by bolo ustanovenie pracovnej zmluvy o predĺžení skúšobnej doby neplatné a namiesto tohto neplatného dojednania by sa uplatnila lehota určená Zákonníkom práce. Žalovaný teda súhlasí s tvrdením žalobkyne, že medzi stranami bola dohodnutá skúšobná doba tri mesiace od 08.09.2015 do 08.12.2015. Na jednej strane Zákonník práce zakazuje predĺženie skúšobnej doby, na druhej strane pripúšťa zákonné predĺženie skúšobnej doby na základe prekážok na strane zamestnanca. Žalobkyňa predložila žalovanému potvrdenie o dočasnej
pracovnej neschopnosti zo dňa 24.11.2015, ktoré bolo vystavené jej všeobecnou lekárkou MUDr. J. a z ktorého vyplýva, že žalobkyňa bol neschopná práce od 24.11.2015. K ukončeniu pracovnej neschopnosti došlo ku dňu 08.12.2015. Žalobkyňa bola teda práceschopná od 09.12.2015. Keďže došlo zo zákona k predĺženiu skúšobnej doby o čas prekážok v práci na strane žalobkyne, došlo k zákonnému predĺženiu skúšobnej doby v takom rozsahu, v akom bola žalobkyňa práceneschopná. Listom zo dňa 10.12.2015 žalovaný oznámil žalobkyni skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe, avšak k potvrdeniu prevzatia tohto dokumentu zo strany žalobkyne nedošlo, keďže žalobkyňa odmietla podpísať skončenie pracovného pomeru. Preto je tento dokument podpísaný dvoma svedkami, p. Q. a p. M., ktoré vedia preukázať osobné oznámenie skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe žalovaného voči žalobkyni ako aj odopretie prevzatia toho dokumentu žalobkyňou. Na základe vyššie uvedeného má žalovaný za to, že došlo k platnému skončeniu pracovného pomeru v skúšobnej dobe a súčasne nie je namieste požadovať zo strany žalobkyne určenie, že pracovný pomer stále trvá, keďže išlo o pracovný pomer na dobu určitú, ktorý sa skončil uplynutím času dňa 31.12.2015. Na základe vyššie uvedeného navrhol žalobu žalobkyne zamietnuť.
3. Žalobkyňa ani žalovaný sa na pojednávanie nedostavili, pričom predvolanie bolo žalobkyni doručené dňa 22.12.2016 a žalovanému dňa 16.12.2016. Svoju neúčasť neospravedlnili a nepožiadali o odročenie pojednávania z dôležitých dôvodov. Preto súd podľa § 180 C.s.p. konal v neprítomnosti strán.
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s pracovnou zmluvou zo dňa 07.09.2015, dohodou o dočasnom pridelení zamestnanca na výkon k inému zamestnávateľovi zo dňa 07.09.2015, výpisom z obchodného registra žalovaného, kópiami výplatných pások za obdobie od 09/2015 a 10/2015, skončením pracovného pomeru zo dňa 10.12.2015, potvrdením o dočasnej pracovnej neschopnosti (tlačivo IIa.) zo dňa 24.11.2015, potvrdením o dočasnej pracovnej neschopnosti (tlačivo IV) zo dňa 08.12.2015 ako aj ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový a právny stav.
5. V pracovnej zmluve uzavretej medzi žalovaným ako zamestnávateľom a žalobkyňou ako zamestnancom bolo v článku II. bod 1. uvedené, že zamestnanec nastúpi do práce dňa 08.09.2015. V čl. II. bod 2. si účastníci zmluvy dohodli, že pracovný pomer sa dojednáva na dobu do skončenia doby dočasného pridelenia zamestnanca užívateľskému zamestnávateľovi. V čl. II. bod 3. je uvedené, že pracovný pomer sa dojednáva so skúšobnou dobou na tri mesiace do 31.12.2015. Pracovná zmluva bola uzavretá dňa 07.09.2015.
6. V dohode o dočasnom pridelení zamestnanca na výkon práce k inému zamestnávateľovi zo dňa 07.09.2015 je v čl. I bod 1. uvedené, že žalobkyňa ako zamestnanec sa prideľuje na výkon práce spoločnosti W., s.r.o. a podľa bodu 4. je dočasné pridelenie dohodnuté na dobu určitú najneskôr do 31.12.2015.
7. Listom zo dňa 10.12.2015 žalovaný oznámil žalobkyni, že jej pracovný pomer končí v skúšobnej dobe podľa § 72 Zákonníka práce a to ku dňu 10.12.2015. Na predmetnom liste sú podpísané svedkyne Q. a M. z dôvodu, že žalobkyňa odmietla podpísať skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe.
8. Z potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti (tlačivo IIa) súd zistil, že žalobkyňa bola práceneschopná od 24.11.2015. Z potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti (tlačivo IV) súd zistil, že žalobkyňa bola práceschopná od 09.12.2015.
9. Podľa § 77 ods. 1 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
10. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný doručil dňa 10.12.2015 žalobkyni list, ktorým jej oznámil skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe podľa § 72 Zákonníka práce. Aj napriek tomu, že žalobkyňa uvedené skončenie pracovného pomeru nepodpísala (odmietla ho podpísať a preto je podpísané dvoma svedkyňami) má sa to, že jej bolo doručené. Túto skutočnosť samotná žalobkyňa nesporila, nakoľko sama k žalobe uvedený list o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe doložila. Preto mal súd preukázané, že žalobkyni bol doručený list o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe a to dňa 10.12.2015.
11. Žalovaný skončil pracovný pomer so žalobkyňou ku dňu 10.12.2015, žaloba bola na súde podaná dňa 26.01.2016, čiže v lehote, ktorú vyžaduje ustanovenie § 77 ods. 1 Zákonníka práce.
12. Podľa § 45 ods. 1 Zákonníka práce v pracovnej zmluve možno dohodnúť skúšobnú dobu, ktorá je najviac tri mesiace, a u vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu a vedúceho zamestnanca, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca, je najviac šesť mesiacov. Skúšobnú dobu nemožno predlžovať.
13. Podľa § 45 ods. 2 Zákonníka práce skúšobná doba sa predlžuje o čas prekážok v práci na strane zamestnanca.
14. Podľa § 141 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ ospravedlní neprítomnosť zamestnanca v práci za čas jeho dočasnej pracovnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz, počas materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky (§ 166), karantény, ošetrovania chorého člena rodiny a počas starostlivosti o dieťa mladšie ako desať rokov, ktoré nemôže byť z vážnych dôvodov v starostlivosti detského výchovného zariadenia alebo školy, v ktorých starostlivosti dieťa inak je, alebo ak osoba, ktorá sa inak stará o dieťa, ochorela alebo sa jej nariadila karanténa (karanténne opatrenie), prípadne sa podrobila vyšetreniu alebo ošetreniu v zdravotníckom zariadení, ktoré nebolo možné zabezpečiť mimo pracovného času zamestnanca. Za tento čas nepatrí zamestnancovi náhrada mzdy, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
15. Spornou skutočnosťou medzi stranami bolo, kedy uplynula skúšobná doba. Z pracovnej zmluvy je zrejmé, že pracovný pomer vznikol dňa 08.09.2015, preto mala skúšobná doba podľa § 45 ods. 1 Zákonníka práce plynúť do 08.12.2015. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že v pracovnej zmluve v čl. II. bod 3. ide o chybne uvedený dátum trvania skúšobnej doby do 31.12.2015, pričom správne mal byť do 08.12.2015. V tejto časti je toto dojednanie neplatné, keďže je v rozpore s ustanovením § 45 ods. 1 Zákonníka práce. Žalovaný však ďalej súd preukázal, že na strane žalobkyne ako zamestnanca boli prekážky práci, ktoré predĺžili skúšobnú dobu. Súd mal z doložených potvrdení pracovnej neschopnosti preukázané, že žalobkyňa bola práceneschopná od 24.11.2015 do 08.12.2015, t.j. 15 dní. To znamená, že došlo k predĺženiu skúšobnej doby podľa § 45 ods. 2 Zákonníka práce o čas prekážok na strane žalobkyne ako zamestnanca. Skúšobná doba mala plynúť do 08.12.2015, plynula však v dôsledku prekážok na strane žalobkyne do 23.12.2015 (+ 15 dní odo dňa 08.12.2015). Keďže žalovaný skončil pracovný pomer ku dňu 10.12.2015, urobil tak v skúšobnej dobe a takéto skončenie pracovného pomeru je platné. Preto súd žalobu žalobkyne o určenie neplatnosti výpovede ako aj o určenie, že pracovný pomer trvá zamietol. Nadväzne na to, keďže pracovný pomer bol skončený platne, zamietol súd aj žalobu žalobkyne v časti o náhradu mzdy.
16. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
17. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
18. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 256 ods. 1 C.s.p. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. Žalovaný bol v konaní plne úspešný, preto mu súd priznal náhradu trov vo výške 100%. O výške trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne, dvojmo.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).